Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-20-2016.pdf
PDF · 126.62 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/20/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobcu: JUDr. Michal Pohovej, so sídlom Nám. Slobody 10, Bratislava, ako správca konkurznej podstaty úpadcu: Ľ. Z., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom U. X XXX/XX, C. N. K., proti žalovanej: K. Z., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom I. X, D., zastúpenej Mgr. Erikou Sojkovou, advokátkou, so sídlom Rybničná 40, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu zo dňa 08.02.2023 na späťvzatie žaloby v celom rozsahu zamieta.
II. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo úpadcu a žalovanej k (1) bytu č. 5, ktorý sa nachádza na 1. poschodí v bytovom dome v D. na I. ulici, vchod č. 3, súpisné č. XXXX, bytový dom postavený na pozemku parc. č. XXXX/XX, parc. reg. "C", druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 399 m2, oboje evidované Okresným úradom D., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre katastrálne územie W.; (2) spoluvlastníckemu podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu prislúchajúceho k bytu o veľkosti podielu 6410/338825, ktorý je evidovaný Okresným úradom D., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre katastrálne územie W. a (3) garáži, súpisné č. XXXX, druh stavby_ samostatne stojaca garáž, postavená na parc. č. XXXX/XX, parc. reg. "C", o výmere 19 m2, evidovanej Okresným úradom D., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre katastrálne územie W..
III. Súd prikazuje (1) byt č. 5, ktorý sa nachádza na 1. poschodí v bytovom dome v D. na I. ulici, vchod č. 3, súpisné č. XXXX, bytový dom postavený na pozemku parc. č. XXXX/XX, parc. reg. "C", druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 399 m2, oboje evidované Okresným úradom D., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre katastrálne územie W.; (2) spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu prislúchajúceho k bytu o veľkosti podielu 6410/338825, ktorý je evidovaný Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre katastrálne územie W. a (3) garáž, súpisné č. XXXX, druh stavby_ samostatne stojaca garáž, postavená na parc. č. XXXX/XX, parc. reg. "C", o výmere 19 m2, evidovanej Okresným úradom D., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre katastrálne územie W., do výlučného vlastníctva žalovanej (1/1).
IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 104 000,- eur, a to v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Súd konanie o vzájomnej žalobe v časti o zaplatenie sumy 4 355,70 eura zastavuje a vo zvyšnej časti vzájomnú žalobu žalovanej zamieta.
VI. Súd návrh žalovanej na prerušenie konania zo dňa 03.04.2018 zamieta.
VII. Súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 02.02.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo úpadcu a žalovanej k nehnuteľnostiam, a to k (1) bytu č. 5, ktorý sa nachádza na 1. poschodí v bytovom dome v D. na I. ulici, vchod č. 3, súpisné č. XXXX, bytový dom postavený na pozemku parc. č. XXXX/XX, parc. reg. "C", druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 399 m2, oboje evidované Okresným úradom D., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre katastrálne územie W.; (2) spoluvlastníckemu podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu prislúchajúceho k bytu o veľkosti podielu 6410/338825, ktorý je evidovaný Okresným úradom D., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre katastrálne územie W. a (3) garáži, súpisné č. XXXX, druh stavby_ samostatne stojaca garáž, postavená na parc. č. XXXX/XX, parc. reg. "C", o výmere 19 m2, evidovanej Okresným úradom D., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre katastrálne územie W.; a aby toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že všetky nehnuteľnosti súd prikáže do výlučného vlastníctva žalovanej a žalovanú zaviaže na zaplatenie vyrovnacieho podielu.
2. Žalobca v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh uviedol, že úpadca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi o veľkosti podielov 1/2 k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Žalovaná a úpadca uzatvorili dňa XX.XX.XXXX manželstvo, ktoré bolo tunajším súdom rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, rozvedené. Predmetné nehnuteľnosti boli pôvodne v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, avšak po uplynutí troch rokov od rozvodu požiadal úpadca Okresný úrad D. o vykonanie zápisu predmetných nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva strán sporu. Žalobca uviedol, že od rozvodu užíva predmetné nehnuteľnosti výlučne žalovaná spolu so spoločnou dcérou s úpadcom a taktiež so svojimi rodinnými príslušníkmi. Uviedol, že úpadca nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť, pričom býva spolu so svojim bratom v byte, ktorý patril ich zomrelej matke. Konštatoval, že úpadca má veľa dlhov, ktoré nevie splácať. Preto sa úpadca skúšal dohodnúť so žalovanou na vyporiadaní ich spoluvlastníctva, pričom ako vyrovnací podiel požadoval od žalovanej sumu 28 000,- eur. Žalovaná však s takýmto vyporiadaním nesúhlasila. Rovnako sa tiež nedohodli ani na predaji podielu úpadcu žalovanej za sumu 28 000,- eur. Pôvodne úpadca žiadal ako vyrovnací podiel sumu 58 500,- eur.
II.
3. Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany uviedla, že predmetné nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva nadobudli žalovaná a úpadca vďaka rodičom žalovanej, pričom úpadca sa vyhýbal práci, neprispieval na spoločné hospodárenie a odčerpával z rodinného rozpočtu na osobné záujmy, utrácal úspory rodičov žalovanej, hrubo a konfliktne a často pod vplyvom alkoholu na nich útočil. Uviedla, že družstevný byt, v ktorom jej rodičia bývali previedli na žalovanú, a to bez dlhov a so zaplatenou poslednou splátkou investičného úveru. Uviedla, že dlhých 21 rokov trpela jeho agresivitou a epileptickými záchvatmi, ktoré boli vyvolané alkoholizmom. Žalovaná poukázala na exekučný príkaz zo dňa 02.12.2016 a 16.01.2017, ktorými bol nariadený v neprospech úpadcu predaj jeho spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach, pričom podľa žalovanej išlo o dlhy z hazardných hier. Podľa žalovanej sa zdalo nepravdepodobné, že by úpadca nič nezdedil po svojich rodičoch a mala za to, že úpadca sa účelovo vzdal svojho dedičského podielu. Uviedla, že ona sama je v zložitej finančnej situácii, má malú dcéru a stará sa o svoju zoslabnutú matku s čím jej pomáha staršia dcéra K.. Žalovaná spočiatku navrhovala, aby súd žalobu zamietol, teda podielové spoluvlastníctvo nezrušil a nevyporiadal, pričom ako dôvody hodné osobitného zreteľa uviedla spôsob nadobudnutia nehnuteľností, o ktorých nadobudnutie sa zaslúžili výlučne rodičia žalovanej, teda samotná žalovaná. Ďalej poukázala na to, že na zveľaďovaní bytu sa podielali výlučne rodičia žalovanej, ktorí zafinancovali jeho rekonštrukciu spočívajúcu vo výmene okien, zasklení balkóna, kúpe bezpečnostných vchodových dverí a nábytku. Okrem toho výlučne rodičia žalovanej hradili všetky poplatky spojené s vlastníctvom a užívaním bytu. Rovnako poukázala na to, že odkedy sa úpadca odsťahoval z predmetného bytu, nezaujímal sa o svoje povinnosti spojené s jeho vlastníctvom, neplatil dane za byt, poplatky k bytu, byt nezveľaďoval a neudržiaval. Preto žalovaná nárok úpadcu na vyrovnací podiel považovala za nespravodlivý a v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené obdobne platilo podľa žalovanej o garáži. Žalovaná uviedla, že z dôvodu celodennej starostlivosti o svoju matku musela prestať pracovať a zarábať peniaze, z ktorých by aspoň z časti mohla vyplatiť podiel úpadcovi zo zrušeného spoluvlastníctva. Z rovnakého dôvodu podľa nej jej ani žiadna banka neposkytne úver. Zároveň uviedla, že ona, jej deti a jej matka sú odkázané bývať
v predmetnom byte, keďže iné nehnuteľnosti nevlastnia a ich finančná situácia im nedovoľuje riešiť bytovú otázku inak. Alternatívne žalovaná žiadala, aby jej súd prikázal nehnuteľnosti do výlučného spoluvlastníctva bez akejkoľvek povinnosti poskytnúť finančnú náhradu. Následne žalovaná navrhovala, aby ako vyporiadací podiel vyplatila žalobcovi sumu 58 310,- eur v splátkach po 50,- eur mesačne, a to všetko z dôvodu, že trhová hodnota nehnuteľností predstavovala sumu 116 620,- eur.
4. Žalovaná podala zároveň aj vzájomnú žalobu, ktorou požadovala, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 37 233,83 eura v splátkach po 50,- eur z titulu širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Konkrétne v tejto súvislosti odkázala na rozhodnutie NS SR zo dňa 27.02.2012 (4MCdo 12/2011) a aj na to, že hodnota členského podielu v bytovom družstve v čase odkupovania bytu predstavovala sumu 43 400,- eur, čo možno podľa žalovanej považovať za investíciu do spoločného majetku strán sporu, pričom z tohto titulu si žalovaná nárokovala vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielu úpadcu v sume 21 700,- eur. Odkázala tiež na rozsudok Okresného súdu Košice 24C 128/2009 zo dňa 19.06.2012, ktorý za investíciu považoval aj vyššiu mieru podieľania sa jedného spoluvlastníka na nadobudnutí spoločného majetku vo forme úhrady vyššej časti kúpnej ceny. Žalovaná za investíciu do spoločného majetku považovala aj finančný dar od jej rodičov v sume 2 323,57 eura na kúpu garáže, z čoho žiadala od úpadcu sumu 1 161,79 eura ako zhodnotenie jeho podielu. Za ďalšie investície do podielu žalobcu považovala aj investície jej rodičov do rekonštrukcie bytu v sume 4 520,- eur, z čoho požadovala sumu 2 260,- eur ako vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia jeho podielu, keďže vďaka týmto rekonštrukciám vykonaným po odchode úpadcu z predmetu vyporiadania stúpla hodnota bytu o 4 520,- eur. Žalovaná neopomenula ani to, že úpadca nikdy neuhrádzal poplatky spojené s vlastníctvom bytu a ani dane za nehnuteľnosti, pričom žalovaná správcovi uhradila celkovo sumu 3 758,86 eura a na daniach sumu 432,53 eura z čoho požaduje vydanie neoprávneného prospechu v sume 2 095,70 eura. Zároveň požadovala zaplatenie sumy 10 016,34 eura predstavujúcej ťarchy na predmete vyporiadania spôsobené úpadcom a jeho nezodpovedným konaním, teda išlo o sumu, ktorá mala byť uspokojená zo strany žalovanej za úpadcu.
III.
5. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 28.05.2018 (3OdK 185/2018) vyhlásil konkurz na majetok úpadcu, pričom ako správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Michala Pohoveja, ktorý podľa § 167b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. koná v mene a na účet úpadcu a ktorý navrhol, aby súd konanie o vzájomnej žalobe v časti vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle v sume 37 233,83 eura zastavil a to s odkazom na § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z..
6. Súd uznesením zo dňa 10.03.2020 konanie o vzájomnej žalobe zastavil, voči čomu podala žalovaná odvolanie, v ktorom uviedla, že nároky, ktoré žalovaná uplatnila voči úpadcovi vzájomnou žalobou nie sú nárokmi, ktoré vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz, teda že ide o nároky, ktoré môžu byť uspokojené len v konkurze. Na základe tohto odvolania odvolací súd predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, čo zdôvodnil tým, že prípadné zastavenie totiž pripadá do úvahy len v časti návrhu na vydanie neoprávneného majetkového prospechu titulom poplatkov a daní za predmet podielového spoluvlastníctva, ktoré žalovaná plnila za úpadcu po zániku bezpodielového spoluvlastníctva v sume 2 095,70 eura, pretože podľa odvolacieho súdu ide o pohľadávku, ktorá so širším vyporiadaním bezprostredne nesúvisí a zároveň o pohľadávku uspokojovanú v konkurze podľa § 166a ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 7/2005 Z.z.. Odvolací súd dal súdu prvej inštancie opätovne posúdiť vzájomnú žalobu žalovanej s tým, že pokiaľ dôjde k záveru, že sú splnené podmienky na zastavenie konania o vzájomnej žalobe, resp. jej časti (zohľadniac právny názor odvolacieho súdu), konanie, resp. jeho časť zastaví a svoje rozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodní. V opačnom prípade vzájomný návrh, resp. jeho časť prejedná a posúdi jeho dôvodnosť z pohľadu, či skutočne išlo o finančné aspekty vzniknuté výlučne v priebehu trvania podielového spoluvlastníctva.
IV.
7. Žalobca na pojednávaní dňa 08.02.2023 vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že v prípade, ak súd prikáže byt žalovanej s povinnosťou vyplatiť vyrovnací podiel žalobcovi, nastane situácia, kedy sa v konkurznom konaní polovica nehnuteľností zamení za pohľadávku, ktorej vymáhanie môže byť zo strany žalovanej zmarené, pričom žalovaná s predmetným späťvzatím žaloby nesúhlasila z dôvodu rozsiahlo vykonaného dokazovania.
8. Súd predmetný návrh žalobcu na späťvzatie žaloby zamietol, keďže v prípade sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ako je tento sa vždy vyžaduje súhlas žalovanej a to bez ohľadu na to, či prípadný nesúhlas má svoj základ vo vážnych dôvodoch a keďže žalovaná vyjadrila nesúhlas s predmetným späťvzatím žaloby, podľa § 146 ods. 2 C.s.p. neboli splnené podmienky na zastavenie konania.
V.
9. Súd vykonal nasledovné dôkazy navrhnuté a predložené žalobcom, a to: výpisy z LV č. XXXX a XXXX, rozsudok OS BA III zo dňa 26.05.2011, návrh dohody o zrušení a vyporiadaní BSM, emailovú komunikáciu z 26.08.2015, návrh zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, emailovú komunikáciu z októbra 2015, výzvu zo dňa 21.12.2015, emailovú komunikáciu z decembra 2015, uznesenia OS BA I zo dňa 18.06.2018 o vyhlásení konkurzu, ako aj dôkazy predložené a navrhnuté žalovanou, a to: výzvu zo dňa 24.11.2011, vyjadrenie zo dňa 02.12.2011, návrh na mimosúdne zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 03.11.2014, vyjadrenie žalovanej k návrhu na zrušenie a vyporiadenie podielového spoluvlastníctva, čestné prehlásenie K. W. zo dňa 01.12.2011 a 17.03.2011, fotokópie poštových zloženie a príjmový doklad, oznámenie o prevode členských práv a povinností zo dňa 04.01.2000, žiadosť advokáta žalobcu zo dňa 25.03.2011, vyjadrenie žalovanej zo dňa 12.04.2011, exekučný príkaz EX 2172/14-42, exekučný príkaz EX 2172/14-62, vyjadrenie žalovanej zo dňa 28.01.2017, vyjadrenie exekútora zo dňa 06.02.2017, upovedomenie exekútora zo dňa 16.01.2017 o oceňovaní nehnuteľnosti, upovedomenie exekútora zo dňa 16.01.2017 o spôsobe vykonania exekúcie, výpis z LV č. XXXX a XXXX, zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 31.01.2000, lekársku prepúšťaciu správu matky žalovanej, vyčíslenie dlhu žalobcu, platobné výmery za daň z nehnuteľnosti, poštové zloženky za úhradu dane z nehnuteľnosti, potvrdenie o ročných úhradách do fondu za roky 2011 až 2017, informácia o kúpnej cene garáže zo dňa 10.05.2018, znalecký posudok č. 47/2018, znalecký posudok č. 1/2023, ako aj výsluch žalovanej, úpadcu a svedkyne K. Z. (dcérý žalovanej), z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu.
10. Z čestného vyhlásenia K. W. (matky žalovanej) zo dňa 01.12.2011 vyplývalo, že žalovaná a úpadca bývali v jej byte (t.j. v byte, ktorý je predmetom vyporiadania), pričom všetky úspory, ktoré s manželom našetrila postupne dávali žalovanej, pretože úpadca ako jej manžel nedokázal zabezpečovať potreby rodiny. Uviedla, že v lete 1991 poskytli úpadcovi sumu 90 000,- Kčs na kúpu motorového vozidla Fiat Ritmo, neskôr v roku 1999 mu zase dali sumu 100 000,- Sk na kúpu motorového vozidla škoda Forman, pričom spolu s manželom platili aj všetky opravy oboch motorových vozidiel a to vrátane prenájmu garáže v celkovej sume 84 000,- Sk. Neskôr poskytla žalovanej sumu 70 000,- Sk (= 2 323,57 eura) na kúpu garáže. Uviedla, že predmetný byt ako družstevný darovala žalovanej dňa 30.11.1999, ktorá dar prijala a na ňu následne previedli aj členské práva (čo vyplývalo aj z jej čestného vyhlásenia zo dňa 17.03.2011). V predmetnom byte K. W. ostala bývať aj so svojím už nebohým manželom, pričom platili všetky poplatky a taktiež financovali aj jeho rekonštrukciu, výmenu plastových okien, zasklenie balkóna, kúpu bezpečnostných vchodových dverí a nábytku. Úpadcovi poskytla na podnikanie sumu 20 000,- Sk.
11. Z oznámenia Bytového družstva Bratislava III zo dňa 04.01.2000 vyplývalo, že predstavenstvo družstva vzalo na vedomie dohodu o prevode členských práv a povinností spojených s nájmom bytu medzi K. W. a žalovanou zo dňa 30.11.1999, na základe ktorej žalovaná vstúpila do práv a povinností člena družstva k predmetnému bytu. Následne na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu uzatvorenej medzi Bytovým družstvom Bratislava III a žalovanou s úpadcom zo dňa 31.01.2000 došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetného bytu (vrátane spoločných častí, zariadení a príslušenstva) z Bytového družstva Bratislava III na žalovanú s úpadcom do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Zo záverov znaleckého posudku č. 47/2018 vyplývalo, že všeobecná hodnota členského podielu v Bytovom družstve Bratislava III ku dňu právoplatnosti prevodu vlastníctva tohto družstevného bytu (t.j. ku dňu 06.07.2000) predstavovala sumu 43 400,- eur.
12. Manželstvo žalovanej a úpadcu bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, rozvedené. Vzhľadom na skutočnosť, že k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva k bytu vrátane spoluvlastníckeho podielu a garáži nedošlo dohodou a ani nebola podaná žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželstva, došlo k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka márnym uplynutím trojročnej doby od právoplatnosti ich rozvodu.
13. Vzhľadom na uvedené predmet podielového spoluvlastníctva žalovanej a úpadcu (o veľkosti 1/2) tvorili nasledovné nehnuteľnosti, a to:
- byt č. 5, ktorý sa nachádza na 1. poschodí v bytovom dome v D. na I. ulici, vchod č. 3, súpisné č. XXXX, bytový dom postavený na pozemku parc. č. XXXX/XX, parc. reg. "C", druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 399 m2, oboje evidované Okresným úradom D., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre katastrálne územie W.;
- spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu prislúchajúceho k bytu o veľkosti podielu 6410/338825, ktorý je evidovaný Okresným úradom D., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre katastrálne územie W. a
- garáž, súpisné č. XXXX, druh stavby - samostatne stojaca garáž, postavená na parc. č. XXXX/XX, parc. reg. "C", o výmere 19 m2, evidovanej Okresným úradom D., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre katastrálne územie W. (ďalej už len „predmet vyporiadania“)
14. Zo záverov znaleckého posudku č. 1/2013 vyplývalo, že hodnota bytu (vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach) a garáže celkovo ku dňu 31.01.2023 predstavuje sumu 208 000,- eur (z čoho suma 13 000,- eur je hodnota garáže a suma 195 000,- eur je hodnota bytu).
15. Žalovaná od roku 2011 sama uhrádzala za byt daň z nehnuteľnosti, konkrétne v roku 2011 uhradila sumu 45,48 eura, v rokoch 2012 až 2016 po 52,35 eura a v roku 2017 a 2018 po 62,65 eura. Zároveň v rokoch 2011 až 2017 uhradila do fondu prevádzky, údržby a opráv sumu 3 065,- eur, správcovský poplatok v sume 525,95 eura a za poistenie domu sumu 167,91 eura.
16. Z výsluchu svedkyne K. Z. vyplývalo, že úpadca z predmetného bytu odišiel v roku 2011, pričom po jeho odchode sa v byte prerábala obývačka, menili sa parkety, kúpila sa nová sedačka, nábytok, televízia a kuchynská linka. Zo záverov znaleckého posudku č. 47/2018 vyplývalo, že výška nákladov na opravy pri technickom zhodnotení predmetného bytu odo dňa 22.07.2011 do posledných opráv bytu predstavovala sumu 4 520,- eur, pričom konkrétne išlo o výmenu plávajúcej podlahy v dvoch izbách, kúpu troch vstavaných skríň, výmenu kuchynskej linky, inštalovanie umývačky riadu a nového sporáku a rekonštrukciu wc.
VI.
17. Žalobca v rámci záverečnej reči uviedol, aby súd pri určení vyporiadacieho podielu vychádzal zo znaleckého posudku č. 1/2023, teda aby vychádzal zo sumy 208 000,- eur. Zároveň žalobca navrhol, aby súd pri posudzovaní vzájomnej žaloby žalovanej a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle akceptoval právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého nebolo možné zohľadňovať dane a poplatky, ktoré žalovaná plnila po rozvode v sume 2 095,70 eura, pričom namietal aj právny základ vzájomnej žaloby.
18. Žalovaná v rámci záverečnej reči navrhla, aby súd pri určení vyporiadacieho podielu vychádzal zo znaleckého posudku č. 1/2023, podľa ktorého nehnuteľnosti majú hodnotu 208 000,- eur, pričom žiadala, aby súd prikázal nehnuteľnosti do jej vlastníctva, zaviazal ju na vyplatenie vyporiadacieho podielu v sume 104 000,- eur žalobcovi a aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 25 121,79 eur s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu, pričom žalovaná žiadala, aby lehota na jej plnenie bola stanovená až na 30 dní.
VII.
19. Súd na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 142).
20. Každý zo spoluvlastníkov nehnuteľností môže požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie, v prípade ak sa nevedia na takomto zrušení a vyporiadaní dohodnúť bez zásahu súdu, a to preto, že žiaden zo spoluvlastníkov nemôže byť nútení k tomu, aby zotrval v takomto spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Jediné obmedzenie tohto práva spoluvlastníka predstavuje § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý výnimočne umožňuje súdu návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť, teda podielové spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. V niektorých prípadoch však súd môže takúto žalobu zamietnuť aj z ohľadom na zásadu dobrých mravov. Ide však o veľmi výnimočný postup súdu.
21. V prípade, ak nie súd dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nezrušil a nevyporiadal predmetné podielové spoluvlastníctvo, zruší a vyporiada spoluvlastníctvo súd podľa zásad uvedených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka v rámci, ktorých skúma, či najskôr nemožno vec, ktorá je predmetnom podielového spoluvlastníctva reálne rozdeliť podľa výšky podielov, pričom ak takéto reálne rozdelenie veci nie je dobre možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Ak ani takýto spôsob vyporiadania nie je možný, pretože žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
22. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané a medzi stranami ani nebolo sporné, že predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je byt, spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a zariadeniam a garáž. V danom prípade reálne rozdelenie predmetu vyporiadania nebolo možné, a to už len zo samotnej povahy vecí do nich patriacich, na základe čoho súd skúmal, či je možné predmet vyporiadania prikázať jednej zo strán sporu za primeranú náhradu. Pri takomto spôsobe vyporiadania musí súd prihliadnuť na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelne využitie veci, prípadne na násilné správanie sa spoluvlastníka. Pod účelným využitím veci má Občiansky zákonníka na mysli jej využitie pre potreby jedného zo spoluvlastníkov, prípadne členov jeho rodiny. Súd preto skúma, ktorý z podielových spoluvlastníkov predmet vyporiadania doposiaľ obýval, udržiaval, opravoval, ktorý z nich je na užívanie domu z hľadiska naliehavosti bytovej potreby viac odkázaný a ktorý je schopný a ochotný sa o predmet vyporiadania naďalej starať.
23. V tejto súvislosti obe strany sporu zhodne navrhovali, aby bol predmet vyporiadania prikázaný žalovanej, pričom z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že úpadca predmet vyporiadania neužíva od roku 2011, ten užíva žalovaná spolu so svojou dcérou a matkou, hradí zaň všetky náklady spojené s užívaním s tým, že po odchode úpadcu z predmetu vyporiadania boli doň vykonané investície za účelom jeho zveľadenia (čo vyplývalo z výsluchu dcéry žalovanej a znaleckého posudku č. 47/2018). Zároveň z deklarovanej vôle žalovanej vyplývalo, že predmet vyporiadania chce aj naďalej užívať. Vzhľadom na uvedené, s prihliadnutím najmä na to, kto predmet vyporiadania doposiaľ užíval, kto ho udržiaval, opravoval, vykonával doň investície a u koho predstavuje naliehavejšiu bytovú potrebu, mal súd za to, že podielové spoluvlastníctvo žalovanej a úpadcu zruší a vyporiadania tak, že predmet vyporiadania prikáže do výlučného vlastníctva žalovanej.
24. Podmienkou prikázania spoločnej veci jednému spoluvlastníkovi je poskytnutie primeranej náhrady tomu spoluvlastníkovi, ktorý stratí svoj spoluvlastnícky podiel. Za primeranú náhradu treba považovať hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci. Primeranou náhradou je teda príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci. Ide o cenu, ktorá je obvyklá na danom mieste a v čase rozhodovania súdu s tým, že túto náhradu určí súd podielom z ceny celej veci, nie ako cenu, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel.
25. V danom prípade zo záverov znaleckého posudku č. 1/2023 vyplývalo, že všeobecná hodnota predmetu vyporiadania, teda cena za ktorú by bolo možné predmet vyporiadania ako celok obstarať, predstavovala ku dňu 31.01.2023 sumu 208 000,- eur, pričom uvedené závery znaleckého posudku strany sporu nesporovali a súhlasili, aby súd z nich pri určení primeranej náhrady vychádzal. Vzhľadom na uvedené súd za primeranú náhradu považoval sumu 104 000,- eur, teda polovicu všeobecnej hodnoty predmetu vyporiadania určenú znaleckým posudkom č. 1/2023, a preto uložil žalovanej, ako podielovému spoluvlastníkovi, ktorému súd prikázal predmet vyporiadania do výlučného vlastníctva, povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 104 000,- eur ako primeranú náhradu. Pri určení lehoty na plnenia podľa § 232 ods. 2 a 3 C.s.p. súd prihliadol na žiadosť žalovanej a túto určil na 30 dní.
26. Pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je často nevyhnutné, aby súd vyriešil všetky otázky, ktoré so zrušením spoluvlastníctva súvisia. Ide o tzv. vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, kde súd na návrh jedného zo spoluvlastníkov, v rámci tohto vyporiadania, môže prihliadnuť na vynaložené náklady/investície jedného zo spoluvlastníkov na spoločnú vec, pričom dôsledkom vynaložených nákladov nemusí byť vždy len zvýšenie ceny spoločnej nehnuteľnosti, ale aj zabezpečenie nevyhnutnej údržby a nutných opráv, ktorými sa dosiahne to, že sa vec neznehodnotí nad rámec bežného opotrebenia. Ako aj odvolací súd vo svojom zrušovacom uznesení uviedol, ide o finančné aspekty vzniknuté v priebehu trvania podielového spoluvlastníctva, najmä z pohľadu finančných prostriedkov investovaných do spoločnej veci (či už na jej údržbu, opravu,
zhodnotenia a podobne). Zároveň je potrebné rozlišovať, či boli finančné prostriedky jedného zo spoluvlastníkov vynaložené na spoločnú vec so súhlasom alebo bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, keďže v prípade ich súhlasu, ide o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou, kedy má takýto spoluvlastník proti ostatným spoluvlastníkom právo na úhradu vynaložených prostriedkov, pričom v prípade, ak takéto finančné prostriedky boli jedným zo spoluvlastníkov vynaložené bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, takýto nárok mu nevzniká, avšak môže sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením ich podielu v dôsledku vynaloženej investície, teda rozdielu medzi cenou podielu pred investíciu a po jej vynaložení (uznesenie NS ČR z 29.06.2006, sp. zn. 22Cdo 1644/2005). To znamená, že na to, aby súd mohol priznať jednému zo spoločníkov náhradu finančných prostriedkov investovaných do spoločných vecí v rámci tzv. širšieho vyporiadania, musia byť kumulatívne splnené nasledovné tri podmienky, a to: a) vynaloženie finančných prostriedkov jedným zo spoluvlastníkov na spoločnú vec; b) počas existencie podielového spoluvlastníctva a c) so súhlasom ostatného spoluvlastníka. Zároveň platí, že v takomto prípade súd rozhoduje samostatným výrokom, keďže pohľadávka z titulu zaplatenia primeranej náhrady vzniká až právoplatnosťou rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, kým pohľadávka z tzv. širšieho vysporiadania vzniká už okamihom vynaloženia jednotlivých konkrétnych nákladov na spoločnú vec.
27. V danom prípade si žalovaná v rámci tzv. širšieho vyporiadania vzájomnou žalobou uplatnila pohľadávku v celkovej sume 37 233,83 eura, ktorá pozostávala:
- zo sumy 21 700,- eura ako náhrady polovice hodnoty členského podielu v bytovom družstve, ktorý bol vyčíslený znaleckým posudkom č. 47/2018 v sume 43 400,- eur a ktorý žalovaná považovala za investíciu do spoločného majetku;
- zo sumy 1 161,79 eura ako náhrady polovice kúpnej ceny garáže, keďže finančné prostriedky na jej nadobudnutie získala žalovaná ako dar od jej rodičov, čo taktiež považovala za investíciu do spoločného majetku,
- zo sumy 2 260,- eur ako nároku na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenie podielu úpadcu po odchode úpadcu z predmetu vyporiadania,
- zo sumy 2 095,70 eura ako náhrady polovice za úhrady poplatkov spojených s vlastníctvom bytu v sume 3 758,86 eura a daní v sume 432,53 eura a
- zo sumy 10 016,34 eura predstavujúcej ťarchy na predmete vyporiadania spôsobené úpadcom a jeho nezodpovedným konaním, teda išlo o sumu, ktorá mala byť uspokojená zo strany žalovanej za úpadcu.
28. Ako súd vyššie uviedol, pre úspešné priznanie náhrady finančných prostriedkov vynaložených na spoločnú vec jedným zo spoluvlastníkov sa vyžaduje, aby predmetné finančné prostriedky boli vynaložené v čase existencie podielového spoluvlastníctva, čo znamená, že právne irelevantné sú akékoľvek investície jedného zo spoluvlastníkov týkajúce sa nadobudnutia spoločnej veci, keďže predchádzajú samotnému vzniku podielového spoluvlastníctva. V danej veci túto podmienku nespĺňal tak nárok žalovanej na náhradu polovice hodnoty členského podielu v bytovom družstve v sume 21 700,- eur a ani nárok na náhradu polovice kúpnej ceny garáže v sume 1 161,79 eura, keďže nešlo o finančné prostriedky investované do spoločnej veci jedným zo spoluvlastníkov spoločnej veci počas existencie podielového spoluvlastníctva, ale ešte pred jeho samotným vznikom. Hoci z vykonaného dokazovania a vyjadrení strán sporu nemal súd pochybnosti o tom, že k nadobudnutiu predmetu vyporiadania (v celom rozsahu) sa významnejšou mierou zaslúžila žalovaná, pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a to ani v tzv. širšom rozsahu daná okolnosť nemá právny význam. Daná skutočnosť má právny význam len v prípade vyporiadavania bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 150 Občianskeho zákonníka dohodou alebo súdom, keďže pri takomto vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sa musí prihliadať na to, kto a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci, avšak v danom prípade sa bezpodielové spoluvlastníctvo žalovanej a úpadcu vyporiadalo márnym uplynutím trojročnej lehoty, čím sa založila nevyvrátiteľná právna domnienka podielového spoluvlastníctva žalovanej a úpadcu ako bývalých manželov s rovnosťou podielov spoločných vecí. Vzhľadom na uvedené súd vzájomnú žalobu v časti uplatnených nárokov v sume 21 700,- eur a 1 161,79 eura ako nedôvodnú zamietol. Za nedôvodný považoval súd tiež nárok na zaplatenie sumy 10 016,34 eura a preto aj v tejto časti vzájomnú žalobu žalovanej ako nedôvodnú zamietol, keďže v tejto súvislosti nedošlo zo strany žalovanej k uspokojeniu akéhokoľvek dlhu úpadcu, pričom ten bude uspokojený výlučne zo sumy primeranej náhrady (104 000,- eur) poskytnutej žalovanej žalobcovi, teda výlučne z podielu, ktorý prislúcha úpadcovi.
29. Vo vzťahu k nároku na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenie podielu úpadcu po odchode úpadcu z predmetu vyporiadania, mal súd preukázané znaleckým posudkom č. 47/2018 ako aj svedeckou výpoveďou dcéry žalovanej ako svedkyne, že zo strany žalovanej bola realizovaná rekonštrukcia predmetu vyporiadania, avšak závery znaleckého posudku nereflektovali výšku zhodnotenia spoluvlastníckeho podielu v dôsledku žalovanou vykonanej rekonštrukcie ale výšku nákladov na opravy pri technickom zhodnotení bytu. To znamená, že hoci si žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo spočívať v zhodnotení spoluvlastníckeho podielu úpadcu z dôvodu žalovanou vykonanej rekonštrukcie, znalecký posudok č. 47/2018, na ktorý žalovaná pri uplatnení tohto nároku a jeho výšky odkazovala, preukazoval inú skutočnosť než zhodnotenie spoluvlastníckeho podielu úpadcu z dôvodu žalovanou vykonanej rekonštrukcie, a to výšku nákladov na opravu pri technickom zhodnotení (viď zadanie znaleckého posudku ako aj jeho závery). Navyše už samotná podstata uplatneného nároku, teda zhodnotenie spoluvlastníckeho podielu úpadcu, predstavuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý pod tzv. širšie vyporiadanie nespadá. Zároveň, ak by súd tento uplatnený nárok právne posúdil len ako náhradu nákladov vynaložených na opravu alebo údržbu predmetu vyporiadania, mal by súd za to, že skutočnosti rozhodujúce pre úspešné priznanie tohto nároku žalovaná opomenula uviesť, a to, či tieto náklady boli vynaložené až počas existencie podielového spoluvlastníctva, keďže to vzniklo až 22.07.2014 (t.j. tri roky po právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva žalovanej a úpadcu), pričom táto skutočnosť nevyplývala ani z vykonaného dokazovania (zo znaleckého posudku č. 47/2018 vyplývala výška nákladov na opravu a že rekonštrukcia bola vykonaná od právoplatnosti rozvodu - t.j. od 22.07.2011 a nie od 22.07.2014). Rovnako tiež žalovaná opomenula tvrdiť, či uvedené finančné prostriedky vynaložila na predmet vyporiadania so súhlasom alebo bez súhlasu úpadcu, keďže aj od tejto skutočnosti (resp. skutkového tvrdenia) následne závisí, či žalovanej vzniká nárok na vrátenie vynaložených finančných prostriedkov na spoločnú vec (t.j. nárok v rámci širšieho vyporiadania) alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu zhodnotenia spoluvlastníckeho podielu úpadcu (t.j. nárok, ktorý nemožno subsumovať pod tzv. širšie vyporiadanie). Vzhľadom na uvedené súd konanie o vzájomnej žalobe v časti uplatneného nároku na vydanie neoprávného majetkového prospechu v sume 2 260,- (t.j. bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka) zastavil podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. z dôvodu, že nešlo o pohľadávku, ktorú nebolo možné oddeliť od konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, teda pohľadávku v rámci tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva ale o pohľadávku, ktorá podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. môže byť uspokojená jedine v konkurze.
30. S odkazom na právny názor odvolacieho súdu uvedený v uznesení zo dňa 30.11.2020, súd konanie o vzájomnej žalobe podľa § 167e ods. 1 zákonna č. 7/2005 Z.z. zastavil aj v časti nároku na zaplatenie sumy 2 095,70 eura ako náhrady polovice za úhrady poplatkov spojených s vlastníctvom bytu v sume 3 758,86 eura a daní v sume 432,53 eura, keďže ani tento nárok nepredstavoval pohľadávku z titulu tzv. širšieho vyporiadania ale pohľadávku, ktorá môže byť podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. uspokojená jedine v konkurze.
31. Súd zároveň návrh žalovanej zo dňa 03.04.2018 na prerušenie súdneho konania podľa § 164 C.s.p. do skončenia konkurzného konania vedeného voči úpadcovi ako nedôvodný zamietol, keďže v danom konaní sa nerieši žiadna otázka, ktorá by mala význam pre rozhodnutie súdu v tomto súdnom konaní.
32. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadol na osobitný charakter sporu, v ktorom súd podľa § 216 ods. 2 C.s.p. nie je viazaný navrhovaným žalobným petitom a v ktorom žalobcom a žalovaným môže byť ktorákoľvek zo strán sporu, čo súd podľa § 257 C.s.p. považoval sa dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe čoho o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že tento žiadnej strane sporu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na späťvzatie žaloby odvolanie nie je prípustné.