Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-134-2013.pdf
PDF · 129.79 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/134/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marek Bujňákom, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova č. 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova č. 8, 810 00 Bratislava proti žalovanému H. D., U.. XX.X.XXXX, R. E. XXX, XXX XX H. Š., občan SR, za účasti vedľajších účastníkov Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Svidník, Sov. hrdinov č. 163/66, o zaplatenie 1.761,74 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 427,21 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 5.1.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému náhradu trov n e p r i z n á v a a žalobca n e m á právo na náhradu trov konania.
IV. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 165,55 eura (trovy právneho zastúpenia) na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranka, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou podanou na súde dňa 30.7.2013, uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1.761,74 eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť F. R., K..E.., poskytol žalovanému na základe úverovej zmluvy č.: XX-XXXXXXXXXX bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.058,02 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu splácať v 36 pravidelných mesačných splátkach vo výške 74,69 eura s dátumom splatnosti k 4 dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Termín splatnosti poslednej splátky bol zmluvnými stranami dohodnutý k 4.1.2011. V rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaný svoj záväzok uhrádzať mesačné splátky nesplnil, čím sa dostal do omeškania s vrátením nesplatenej časti úveru v postúpenej výške 1.964,24 eura. Žalobcovi tak vzniklo právo požadovať od žalovaného zaplatenie zostatku dlžnej istiny vo výške 1.761,74 eura s príslušenstvom. Po postúpení pohľadávky žalovaný uhradil dňa 19.3.2012 sumu 100,- eur a dňa 28.12.2012 sumu 102,50 eura, pričom toto plnenie má povahu uznania neuhradeného záväzku, ktorý žalobca uplatnil v tomto konaní voči žalovanému. Zostatok neuhradenej istiny nesplateného úveru tak predstavuje sumu 1.761,74 eura.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Dňa 22.8.2013 vstúpilo do konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré vo svojom vyjadrení zo dňa 8.4.2014 vznieslo námietku premlčania pri splátkach, ktorých nastala splatnosť 3 roky pred podaním žaloby. Ďalej vedľajší účastník uviedol, že v zmluve nie je uvedený údaj o výške, počte a termíne splátok, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň uviedol, že poplatky za správu úveru a poplatky za úvery predstavujú neprijateľné zmluvne podmienky.
K námietke premlčanie žalobca uviedol, že pokiaľ bolo v zmluve dohodnuté splácanie úveru v splátkach nejedná sa o čiastkové plnenie, ale o jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach, a preto lehotou splatnosti je lehota na splácanie celého úveru, tj. 4.1.2011, kedy nastala konečná splatnosť úveru. Až deň nasledujúci po dátume konečnej splatnosti úveru, t.j. 5.1.2011 sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením nesplatenej časti úveru a teda až od tohto okamihu začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva, nakoľko právo požadovať vrátenie nesplatenej časti úveru od žalovaného mohol vykonať až odo dňa nasledujúceho po konečnej splatnosti úveru. K použitiu úpravy premlčania žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.3.2013, sp. zn. 6MCdo/4/2012, ktorý sa jednoznačne vyjadril, že na záväzkové vzťahy z úverovej zmluvy vrátane otázky premlčania sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka. Žalobca uviedol, že úprava premlčania nie je otázkou, ktorá smeruje k ochrane spotrebiteľa, odlišne upravená premlčacia doba v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku je len výsledkom rozdielnych legislatívnych procesov, z ktorých však žiadny nesmeruje k ochrane spotrebiteľa ako deklarovanej slabšej strany, nakoľko premlčanie pôsobí voči obom rovnako. V zmysle čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS, za ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa treba považovať také, ktoré chránia slabšiu zmluvnú stranu proti silnejšej, tj. také, ktoré upravujú vzťah dvoch subjektov vo výrazne nerovnovážnom postavení. Musí ísť teda o také ustanovenie, ktoré boli prijaté priamo na ochranu spotrebiteľa alebo ustanovenia, ktorých charakter je taký, že zámerných spôsobom chránia slabšiu zmluvnú stranu. Právna úprava premlčania nebola prijatá za účelom ochrany spotrebiteľa.
Vedľajší účastník podaním zo dňa 10.7.2014 uviedol, že vec je potrebné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z.z., podľa zák. č. 250/2007 Z.z. a podľa Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere. Vedľajší účastník nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa jedná o absolútny obchod, pretože sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013, sp. zn. I. ÚS 402/2013, v ktorom súd konštatoval, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľa uvedenými v jeho odvolaní proti rozsudku okresného súdu a svoj rozsudok náležite odôvodnil, keď po zhrnutí dôvodov rozhodnutia okresného súdu a dôvodov odvolania sťažovateľa uviedol:
„Prvostupňový súd rozhodol vo výroku správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa“
„Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z ust. § 54 OZ. Odvolací súd považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom (B2C, biznismen to consumer) a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Žalobca v odvolaní poukazuje na ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, z ktorého odvodzuje použitie ustanovení o premlčaní nie podľa občianskeho práva ale podľa obchodného práva. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou (zákon č. 634/1992 Z. z. a ustanoveniami Občianskeho zákonníka). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa , že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61 Cb 221/09). S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. (1. 1. 2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu občianskeho
zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1 „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje takého zhoršenie postavenia spotrebiteľa. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, odvolací súd nepochyboval a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ sa spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Z. z., ktorý za spotrebiteľskú zmluvu neskôr označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka (... „za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje zmluva podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a...“).“
„Niet dôvod nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo a prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, resp. postupníka jeho pohľadávky a odsúval uplatnenie práva na súde. Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej „smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25, 26, 27). Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 54 ods. 1 ÚZ s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča smernica Rady 93/13 /EHS (čl. 8 smernice).“
„Treba pripomenúť, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ resp. ich nedá do súladu s § 54 ods. 1 OZ v zmysle § 879f ods. 3, 4 OZ, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 OZ). O takýto rozpor ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného
zákonníka s odkazom na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejši.“
Vedľajší účastník ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 25.1.2011, sp. zn. 5M CDO 20/2009, rozsudky Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.11.2010, sp. zn. 6Co/11/2010, 30.10.2012, sp. zn. 6Co/27/2012, zo dňa 26.2.2013, sp. zn. 9Co/38/2012, zo dňa 12.12.2011, sp. zn. 7Co/84/2011, zo dňa 10.5.2011, sp. zn. 12Co/31/2011, zo dňa 17.4.2013, sp. zn. 1Co/23/2013, zo dňa 8.2.2012, sp. zn. 3Co/89/2011. Nakoľko žaloba bola podaná dňa 30.7.2013, tak všetky splátky pred dňom 30.7.2010, sú premlčané.
Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie pohľadávky vo výške 1.761,74 eura s príslušenstvom.
Na pojednávaní konanom dňa 28.7.2014 súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov konania, právneho zástupcu žalobcu, vedľajšieho účastníka a právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby zo dňa 9.1.2008, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.12.2011, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka zo dňa 22.8.2013, vstupom do konania na strane odporcu zo dňa 2.1.2014, vystúpením z konania zo dňa 7.4.2014, vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 8.4.2014, ospravedlnením neúčasti na pojednávaní zo dňa 10.42.013, prehľadom obratov na úverovej zmluve, vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 10.7.2014, vyjadrením žalobcu zo dňa 25.7.2014 a celým spisom 20C/134/2013.a zistil tento skutkový stav:
Právny predchodca žalobcu spoločnosť F. R., K..E.. a žalovaný uzatvorili dňa 9.1.2008 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: XX-XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovaného bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.058,02 eura (62.000,- Sk), pri úrokovej sadzbe 17,9%, ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 24,93% a konečnom splatnosťou spotrebiteľského úveru do 3 roka/rokov od splatnosti prvej mesačnej splátky. Žalovaný sa zaviazal splácať úver formou 36 pravidelných mesačných splátkach po 74,69 eura (2.250,- Sk) vždy k 4.dňu v mesiaci.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou F. R., K..E.. ako postupca a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupníkom dňa 12.12.2011 bola pohľadávka voči žalovanému vo výške dlžnej istiny 1.964,24 eura postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..
Po postúpení pohľadávky žalovaný uhradil dňa 19.3.2012 sumu 100,- eur a dňa 28.12.2012 sumu 102,50 eura
V podaní zo dňa 30.4.2014 žalobca uviedol, že pohľadávka 1.761,74 eura predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru v sume 2.058,02 eura, splátkami na istinu úveru v sume 93,78 eura počas trvania záväzkovo právneho vzťahu založeného úverovou zmluvou a platbami v sume 202,50 eura po postúpení pohľadávky.
Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave
začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom čase uzavretia úverovej zmluvy ) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti..
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. Tento právny predpis / v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy/ v § 2 písm. a) definuje spotrebiteľský úver, ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b/ tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, ods.2 zákona č. 258/2001 Z. z. je veriteľom fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci a spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods.1 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods.1 zákona č. 258/2001 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 100 ods.1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, o ktoré žalobca taktiež
opiera svoje nároky, žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca žalobcu má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, aby bol žalovanému poskytnutý úver za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej neplatnosti.
Súd z vykonaného dokazovania zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalobca opiera uplatnený nárok neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. Podľa tohto ustanovenia totiž v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Napriek chýbajúcej náležitosti
je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, avšak predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.
Na základe úverovej zmluvy č.: XX-XXXXXXXXXX poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.058,02 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu splácať v 36 pravidelných mesačných splátkach vo výške 74,69 eura. Súd v predmetnom spore prihliadol na námietku premlčania splátok, ktorých splatnosť nastala viac ako tri roky pred podaním žaloby dňa 30.7.2013, ktorú vzniesol vedľajší účastník. Za nepremlčané považoval súd splátky, ktorých splatnosť nastala po 30.7.2010, t. j. 6 splátok. Ako už súd uviedol, tak úver sa pokladal za bezúročný a bez poplatkov, a preto priznal žalobcovi iba splátky istiny po 30.7.2010. Podľa vyjadrenia žalobcu splátka splatná dňa 4.8.2010 predstavovala na istinu sumu 68,59 eura, dňa 4.9.2010 sumu 69,62, dňa 4.10.2010 sumu 70,65 eura, dňa 4.11.2010 sumu 71,71 eura, dňa 4.12.2010 sumu 72,78 eura a dňa 4.1.2011 sumu 73,86, spolu vo výške 427,21 eura. Vzhľadom na uvedené priznal súd žalobcovi sumu 427,21 eura. .
K oprávneniu vedľajšieho účastníka vzniesť námietku premlčania pohľadávky súd uvádza nasledovné. S účinnosťou od 15.10.2008 bola do O.s.p. zavedená nová úprava týkajúca sa vedľajšieho účastníka, v zmysle ktorej sa môže konania zúčastniť popri navrhovateľovi alebo odporcovi ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu ( okrem iného podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ). V prejednávanom prípade ide o takúto situáciu. Postavenie vedľajšieho účastníka v tomto konaní je legitímne a jeho úkony nesmú byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka. V konaní má vedľajší účastník rovné práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Podľa názoru súdu vedľajší účastník je oprávnený vzniesť námietku premlčania uplatnenej pohľadávky a tento úkon považuje za súladný so záujmami žalovaného aj v prípade jeho nečinnosti alebo nesúhlasu. Nakoniec na premlčanie v spotrebiteľských zmluvách musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.
Pokiaľ ide o použitie ustanovení Občianskeho práva na premlčanie súd sa stotožnil s vyjadrením vedľajšieho účastníka, že na právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia o premlčaní podľa Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo.
K ďalšej námietke žalobcu, že až dňom nasledujúcim po dátume konečnej splatnosti úveru, t.j. 5.1.2011 sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením nesplatenej časti úveru a teda až od tohto okamihu začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva súd uvádza, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k odstúpeniu ani vypovedaniu zmluvy, resp. k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a ku skončeniu zmluvy došlo prirodzeným spôsobom, a to splatnosťou poslednej predpísanej splátky, t. j. plynutie premlčacej doby nastáva pri každej jednotlivej splátke samostatne.
Nakoniec pokiaľ žalobca tvrdí, že uhradenie žalovaným sumy 100,- eur a sumy 102,50 eura má povahu uznania neuhradeného záväzku súd uvádza, že skutočnosť, že žalovaný uhradil tieto sumy po zročnosti poslednej splátky nemožno považovať za uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, ktoré by následne mohlo mať vplyv na dĺžku premlčacej doby (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Základným predpokladom právne relevantného uznania dlhu vyplývajúcim z ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka a tiež z ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka je písomná forma uznania dlhu. Zaplatenie splátky možno považovať len za konkludentný prejav vôle vo vzťahu k existencii dlhu, avšak vzhľadom na vyššie uvedené nemôže mať tento prejav vôle žalovaného účinky uznania dlhu.
O trovách účastníkov konania a vedľajšieho účastníka súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca podanou žalobou uplatňoval proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy 1.761,74 eura s príslušenstvom. Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia sumy vo výške 427,21 eura s príslušenstvom ( 24,25 % ) a žalovaný bol v konaní úspešný vo výške 1.334,53 eura (75,75 %). Úspech žalovaného prevyšujúci úspech žalobcu bol 51,50 %, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu súd náhradu trov nepriznal.
Náhradu trov konania si uplatnil vedľajší účastník, ktoré vyčíslil ako trovy právneho zastúpenia pri tarifnej hodnote veci 1.761,74 eura, za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 8.4.2014, vyjadrenie zo dňa 10.7.2014, t. j. 3 x po 81,33 eura + 3 x rež. paušál po 8,04 + 20% DPH, spolu vo výške 321,46 eura, podľa § 9 ods.1, § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, c/, § 16 ods.3, ods.4 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Žalovaný bol v konaní úspešnejší o 51,50 %, preto súd priznal vedľajšiemu účastníkovi, náhradu trov konania vo výške 51,50 % zo sumy 321,46 eura, t. j. sumu 165,55 eura.
Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Žalobca je preto povinný zaplatiť trovy konania na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta vedený vo VÚB Prešov, č.ú. SK72 0200 0000 0000 4294 9572, BIC: SUBASKBX, VS 3161212.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v
Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).