Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2927-2013.pdf
PDF · 75.86 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/2927/2013
Uznesenie
Okresný súd Žilina vo veci exekučného konania vedeného u súdneho exekútora: Mgr. Boris Halás so sídlom v Bratislave vo veci oprávneného Runica Slovakia, s.r.o., Panenská 21, Bratislava, IČO: 36421031, právne zastúpený: Barger Prekop, s.r.o., Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 36869724, proti povinnému Ing. X. H. EKOS, nar. 20.11.1950, Limbova 3058/20, Žilina, IČO: 1788600, o vymoženie 6707,67- eur s príslušenstvom, o návrhu na odklad exekúcie a na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na odklad exekúcie s a z a m i e t a.
II. Návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Žilina poveril súdneho exekútora Mgr. Boris Halás so sídlom v Bratislave poverením č. 5511*162362 zo dňa 17.2.2014 vykonaním exekúcie.
Dňa 2.4.2014 doručil povinný súdnemu exekútorovi návrh na odklad exekúcie a na zastavenie exekúcie. Tento návrh odôvodnil tým, že súdny exekútor zablokoval osobný účet v banke, kde mu chodí mesačne dôchodok od Sociálnej poisťovne, z ktorého už je strhávané na exekúciu prednostnej pohľadávky vo výške 15332,- eur ( strhávanie bude až do 11.3.2020). Zároveň je dôchodok napadnutý exekúciou na úhradu 1439,37 eur.
Návrh na odklad navrhuje do rozhodnutia súdu o dovolaní. Návrh na zastavenie pre nemajetnosť odôvodnila tým, že je nemajetná. Jediný príjem je dôchodok, z ktorého už je strhávané na inú exekúciu. To skončí až v roku 2020, kedy bude mať už 70 rokov a nie je predpoklad sa zamestnať. Žije v nájme.
V svojom podaní doručenom súdnemu exekútorovi dňa 16.4.2014, povinný predložil listiny k žiadosti o odblokovanie účtu. V nich poukazuje na hnuteľný majetok, ktorý neoprávnene používa oprávnený a ktorý je pevne zabudovaný do majetku spoločnosti Runica Slovakia, s.r.o.
I.
Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Podľa § 56 ods. 7 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.
Podľa § 56 ods. 8 Exekučného poriadku rozhodnutie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
V tomto exekučnom konaní povinný žiada, aby súd povolil odklad exekúcie na základe toho, že voči exekučnému titulu podal dovolanie.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nemá na rozdiel od odvolania odkladný (suspenzívny) účinok, preto samotné napadnutie rozhodnutia dovolaním nespôsobuje odklad jeho právoplatnosti ani vykonateľnosti. Súd (Najvyšší súd SR) rozhodujúci o podanom dovolaní však môže v zmysle § 243 O.s.p. rozhodnúť o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. V tomto exekučnom konaní povinný žiada, aby súd povolil odklad exekúcie na základe toho, že voči exekučnému titulu podal dovolanie, pričom uvádza, že požiadal, aby súd pred rozhodnutím vo veci samej odložil vykonateľnosť predmetného rozhodnutia. Exekučný súd však v danej veci uvádza, že samotné podanie dovolania, ani žiadosť o odklad vykonateľnosti nespôsobuje účinky, kedy by bolo možné dôvodne predpokladať, že dôjde k zastaveniu exekúcie - povinný nijakým spôsobom nepreukázal, že súd rozhodol o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, a preto súd nevzhliadol žiaden dôvod na povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP.
Súd v tejto súvislosti zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR
(sp. zn. II. ÚS 1/09-29): Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá preukázanie povinným takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok stanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Pred povolením odkladu exekúcie z tohto dôvodu by malo byť teda dostatočne osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Takouto skutočnosťou je vždy rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, ktoré môže byť vydané aj v konaní o obnove konania (§ 233 OSP), resp. situácia, s ktorou odklad vykonateľnosti spája právo, napr. povolenie obnovy konania (§ 234 ods. 3 OSP). Takouto skutočnosťou však automaticky nie je akékoľvek súdne konanie začaté povinným, ktorým spochybňuje platnosť alebo účinky exekučného titulu.
V súvislosti s možným povolením odkladu exekúcie z dôvodu § 56 ods. 1 EP exekučný súd konštatuje, že v zmysle § 56 ods. 1 EP nijako nie sú naplnené dôvody na odklad exekúcie. Nie je preukázaná prechodnosť stavu ani skutočnosť, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre povinného alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a súčasne oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, že návrh povinného na odklad exekúcie zamietol ako nedôvodný.
II.
Návrh na zastavenie povinný odôvodnil svojou nemajetnosťou.
Podľa § 57 ods. 1) Exekučného poriadku ( EP), exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.
Exekúcia sa vykonáva na podklade exekučného titulu rozsudku Okresného súdu v Žiline č. 20Cb 274/2009-134 zo dňa 4.9.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. 13Cob/206/2013. Tento nadobudol právoplatnosť dňa 10.9.2013 a vykonateľnosť dňa 14.9.2013.
Dôvodom na zastavenie exekúcie sú v zásade len skutočnosti uvedené v § 57 EP.
Nemajetnosť je dôvodom na odklad exekúcie ale i na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor po tom, čo mu bolo udelené poverenia na vykonanie exekúcie, vykonáva šetrenia, ktoré smerujú k zisťovanie majetku a príjmov povinného a v prípade, že súdny exekútor zistí, že povinný nemá žiaden majetok či už hnuteľný alebo nehnuteľný, ktorý by sa mohol použiť na uspokojenie pohľadávky oprávneného a jeho trov, dá návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Ale i v takomto prípade, nemajetnosť musí byť riadne preukázaná. Súdu na rozhodnutie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) nestačí iba prehlásenie povinného, že žiaden majetok nevlastní. Nemajetnosť musí riadne byť preukázaná exekútorským šetrením.
Vzhľadom na vyššie uvedené vzhľadom na to, že súd nezistil dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 EP, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O skutočnosti ohľadom majetku povinného, ktoré môžu mať vplyv na exekúciu, povinný informuje súdneho exekútora. Ten určuje spôsob vykonanie exekúcie a to len spôsobmi uvedenými v zákone. Spôsob určuje tak, aby exekúcie bola vykonané hospodárne a efektívne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné podať v počte dvoch rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).