Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoE/46/2014

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: ZH Kredit, s.r.o., IČO: 36 049 581, so sídlom Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom F. 10, 821 08 L. , proti povinnému: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Y. č. XXX, pre vymoženie pohľadávky 3.063,86 € s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Alenou Szalayovou so sídlom Exekútorského úradu Levice, ul. Jilemnického č. 1 pod EX 659/2002, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. -48 zo dňa 02.05.2011 a odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. -90 zo dňa 29.10.2012, takto jednomyseľne

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. -48 zo dňa 02.05.2011, p o t v r d z u je.

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. -90 zo dňa 29.10.2012 p o t v r d z u j e.

Povinnému, súdnej exekútorke JUDr. Alene Szalayovej a pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Uznesením č.k. -48 zo dňa 02.05.2011 prvostupňový súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie v celom rozsahu zastavil. Súdnemu exekútorovi JUDr. Alene Szalayovej náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení uviedol, že správca konkurznej podstaty nebol oprávnený vydávať platobné výmery ohľadne dlžného poistného a poplatkov z omeškania, pretože oprávnenie správcu konkurznej podstaty nakladať s majetkom podstaty ( v tom čase účinného ) nezahŕňalo oprávnenie vydávať individuálne správne akty orgánu verejnej moci (rovnako uznesenie NS SR sp. zn. z 22.04.2009). Preto rozhodnutie, ktoré bolo predložené ako exekučný titul nie je po formálnej a materiálnej stránke vykonateľné. Z dôvodu Exekučného poriadku (ďalej EP) súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, keďže tento si ich neuplatnil.

Proti uvedenému uzneseniu v celom rozsahu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote oprávnený. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec. Podľa jeho právneho názoru v zmysle v znení relevantnom pri vydaní platobného výmeru prešlo na SKP oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty DZP, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom konkurznej podstaty DZP. Citoval odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. -80 zo dňa 30.06.2010, podľa ktorého medzi majetkové práva patria najmä pohľadávky, ktoré má úpadca proti svojim dlžníkom, a to vrátane príslušenstva v zmysle . Tieto musí správca (povinný zo zákona konať s odbornou starostlivosťou) vymáhať, a to spôsobom, ktorý si konkrétny typ pohľadávky vyžaduje; v danom prípade najskôr jej

predpísaním formou platobného výmeru. Ťažko vymožiteľné pohľadávky môže správca v súlade s plánom speňaženia majetku úpadcu speňažiť, a to odplatným prevodom podľa príslušným ustanovení . Ďalej oprávnený poukázal na viacero ďalších rozhodnutí krajských súdov, ako aj Najvyššieho správneho súdu a Ústavného súdu SR sp. zn. -19.

Napadnutým uznesením č.k. -90 z 29.10.2012 prvostupňový súd doplnil výrokovú časť uznesenia tohto súdu č.k. -48 z 02.05.2011 tak, že uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi vo výške 18,30 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Toto rozhodnutie odôvodnil ust. § 196, § 200 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 1 EP. Výšku trov pôvodného exekútora prvostupňový súd už určil právoplatným rozhodnutím č.k. -35 z 03.08.2010. K zaplateniu tejto výšky trov exekúcie prvostupňový súd zaviazal oprávneného z dôvodu, že došlo k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a jej následnému zastaveniu zavinením oprávneného.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený. V odôvodnení uviedol, že v danej veci bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, teda okresný súd aj oprávnený mal za to, že platobné výmery sú riadnymi exekučnými titulmi. Skutočnosť, že po vydaní poverenia exekučný súd zastavil exekúciu, nemohol oprávnený žiadnym spôsobom ovplyvniť a nemohol ju predpokladať ani pri podávaní svojho návrhu na vykonanie exekúcie. Pri zavinení oprávneného musí existovať príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Pod zavinením treba rozumieť také porušenie procesných predpisov na strane oprávneného, ktorá má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobili zastavenie exekúcie. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Pôvodný súdny exekútor, súdna exekútorka a povinný sa k podaným odvolaniam nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v a bez nariadenia pojednávania ( ) odvolaním napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa podľa potvrdil ako vecne správne.

Čo sa týka uznesenia Okresného súdu Námestovo č.k. -48 z 02.05.2011, pod majetkom úpadcu treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok, pričom správca má oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty ( - ďalej aj ZKV). Zo ZKV však nevyplýva oprávnenie vydávať akty aplikácie práva - individuálne akty orgánu verejnej moci. Preto pod správou majetku úpadcu v zmysle vyššie uvedeného nemožno rozumieť výkon práv, v danom prípade vydávanie platobných výmerov na nezaplatené poistné. Takéto oprávnenie prislúcha len orgánu verejnej moci, správcovi by muselo vyplývať z platnej právnej úpravy expressis verbis. Pokiaľ však takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré by sa následne stali exekučnými titulmi. Nadväzne, platobný výmer vydaný správcom je nulitným právnym aktom, čo má za následok nemožnosť vykonať ho. Takýto akt nemôže nikoho zaväzovať a hľadí sa naň akoby neexistoval.

Nemožno akceptovať názor oprávneného vychádzajúci zo záverov uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 10.12.2008, že v exekučnom konaní už súd nemohol skúmať jeho oprávnenie vydať platobné výmery. Samotný Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej následnej rozhodovacej činnosti (napr. zo dňa 25.8.2010), pokiaľ sťažovateľ poukazoval na uvedené uznesenie, konštatoval, že „v označenom prípade išlo o odlišnú právnu situáciu, keď námietky v sťažnosti predostrel účastník konania, ktorý v rámci exekučného konania zastával pozíciu povinného. Z toho potom vyplývali aj jeho odlišné možnosti brániť svoje práva, ktoré, ako ústavný súd konštatoval, mohol využiť v rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiu, ktoré bolo exekučným titulom. Keďže v tejto veci išlo o odlišné okolnosti prípadu, ústavný súd v danej veci nemohol prijať identické závery, pretože vychádzal z úplne opačného postavenia účastníkov konania, od ktorých pri rovnakých situáciách nemožno spravodlivo očakávať využitie identických právnych a opravných prostriedkov na ochranu svojich práv, pretože ich realizácia s najväčšou pravdepodobnosťou nevyvolá priaznivé výsledky pre oboch zároveň.“

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, vzhľadom na neexistenciu exekučného titulu, odvolací súd konštatuje správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení a odvolacie námietky oprávneného vyhodnotil ako nedôvodné.

Z uvedených dôvodov Krajský súd v Žiline napadnutý výrok uznesenia Okresného súdu Námestovo č.k. -48 z 02.05.2011, ktorým prvostupňový súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil podľa , potvrdil ako vecne správny.

Výrok uznesenia prvostupňového súdu č.k. -48 z 02.05.2011, ktorý prvostupňový súd súdnemu exekútorovi JUDr. Alene Szalayovej náhradu trov exekúcie nepriznal, odvolací súd taktiež potvrdil podľa , pretože vo vzťahu k nemu neboli uplatnené žiadne konkrétne odvolacie námietky, tento výrok bol len bez ďalšieho napadnutý odvolaním.

Čo sa týka uznesenia Okresného súdu Námestovo č.k. -90 z 29.10.2012, krajský súd sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu o použití § 203 ods. 1 EP na túto procesnú situáciu.

V zmysle tohto zákonného ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Nie je možné súhlasiť s názorom oprávneného vyjadreným v odvolaní, že skutočnosť, že súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, nemohol oprávnený žiadnym spôsobom ovplyvniť a tiež ju nemohol v žiadnom prípade predpokladať pri podávaní svojho návrhu na vykonanie exekúcie. Naopak, je vyslovene na vôli oprávneného ako navrhovateľa v exekučnom konaní, aby sa rozhodol, či podá návrh na vykonanie exekúcie alebo nie. Toto jeho rozhodnutie ovplyvňuje, okrem iného, i „kvalita“ exekučného titulu, ktorý by mal byť podkladom na vykonanie exekúcie. Ak by oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a exekučným titulom by bolo rozhodnutie, ktoré by napr. nebolo vykonateľné, je nepochybné, že za takéto zastavenie exekúcie zodpovedá ten, kto návrh na základe takéhoto exekučného titulu podal. V danom prípade pri starostlivom právnom preštudovaní exekučného titulu malo byť zrejmé oprávnenému, že exekúcia na základe takéhoto exekučného titulu nebude môcť byť úspešne zavŕšená vymožením pohľadávky a preto, ak podal napriek tomu takýto návrh na vykonanie exekúcie, zavinil, že sa toto exekučné konanie muselo zastaviť. Teda exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu, že práve oprávneným bol predložený taký exekučný titul, ktorý nie je vykonateľný. Argument v odvolaní, že k zastaveniu exekučného konania došlo rozhodovaním súdov, a nie zavinením oprávneného, je nelogický, pretože k zastaveniu exekúcie môže dôjsť vždy len rozhodnutím súdu. Tento však svoje rozhodnutie opiera o konkrétnu skutočnosť. V danom prípade skutočnosť, na základe ktorej došlo k zastaveniu exekúcie, zavinil oprávnený (predložil exekučný titul, ktorý nie je vykonateľný). Preto súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že zavinenie oprávneného na zastavenie exekúcie tu existuje.

Ak teda prvostupňový súd zaviazal na náhradu trov pôvodnému súdnemu exekútorovi oprávneného v zmysle EP, učinil tak v súlade s platnou zákonnou úpravou a preto súd napadnuté uznesenie č.k. -90 z 29.10.2012 ako vecne správne podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a contrario. Povinný, súdna exekútorka a pôvodný súdny exekútor ako účastníci odvolacieho konania majú právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože boli úspešní. Súd im však náhradu trov nepriznal, lebo si ju neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.