Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10Er-133-2014.pdf
PDF · 97.35 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/133/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávnenej: mal. K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/ XX-X, I., zastúpená matkou ako zákonnou zástupkyňou Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX-X, I., právne zastúpená U. kanceláriou X.. B., s.r.o., so sídlom Y. XXXX/XX, P. S., H.: XX XXX XXX, proti povinnému: X. P., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX, I., právne zastúpený X.. I. S., advokátom AK so sídlom O. XX, I., H.: XX XXX XXX, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, Exekútorský úrad Rožňava, so sídlom Čučmianska dlhá 26, Rožňava, pre vymoženie dlžného výživného na oprávnenú vo výške 190 eur, pravidelne opakujúcich sa splátok výživného do budúcnosti na oprávnenú vo výške 160 eur mesačne a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
II. Námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie z a m i e t a .
III. Exekúciu z a s t a v u j e .
IV. Povinný j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,82 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Exekučné konanie začalo dňom 16.01.2014 kedy bol doručený návrh od oprávnenej súdnemu exekútorovi, v ktorom žiadala vykonať exekúciu na časť príspevku na výživu vo výške 30 eur splatného dňa 15.11.2013 a časť príspevku na výživu vo výške 30 eur splatného dňa 15.12.2013, výživné vo výške 130 eur splatné dňa 15.01.2014 a bežné výživné vo výške 160 eur mesačne splatné dňa 16.02.2014 do budúcna, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 59,14 eur a trov exekúcie.
Okresný súd Námestovo dňa 12.02.2014 poverením č. 5507 029028 vedenom pod č.k. 10Er/133/2014 poveril podľa ust. § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v účinnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutka vykonaním exekúcie (EX 23/2014) pre vymoženie dlžného výživného na oprávnenú vo výške 190 eur, pravidelne opakujúcich sa splátok výživného do budúcnosti na oprávnenú vo výške 160 eur mesačne priznanej jej voči povinnému exekučným titulom predbežne vykonateľným rozsudkom č.k. 5P/31/2013-108 zo dňa 22.10.2013 vo výroku I dňom 16.11.2013.
Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, tento prostredníctvom právneho zástupcu doručil súdnemu exekútorovi, podanie označené ako „Námietky proti exekúcii, námietky proti trovám exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie“ dňa 20.03.2014, ktorý ho predložil súdu na rozhodnutie dňa 28.03.2014. Súdny exekútor vo svojom podaním uviedol, že Upovedomenie o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy, zrážkami z iných príjmov a prikázaním pohľadávky z účtu bolo vydané 03.03.2014 a povinnému bolo doručené dňa 07.03.2014. Dňa 13.03.2014 bolo oznámené právnym zástupcom
oprávnenej súdnemu exekútorovi, že povinný uhradil výživné dňa 20.01.2014 vo výške 130 eur a dňa 18.02.2014 uhradil výživné v sume 130 eur. Následne dňa 14.03.2014 boli oznámené ďalšie platby oprávnenému a to dňa 13.03.2014 vo výške spolu 250 eur. Platby boli zaevidované v exekučnom spise súdneho exekútora. Povinný podal námietky proti exekúcii v zákonom stanovenej lehote. V upovedomení o začatí exekúcie boli vyčíslené predbežné trovy súdneho exekútora. Odmena súdneho exekútora bola vyčíslená podľa § 4 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z.. Trovy exekúcie budú presne vyčíslené a špecifikované pri ukončení exekučného konania, podľa spôsobu ukončenia exekúcie.
Povinný vo svojich námietkach okrem iného uviedol, že predmetný exekučný titul hoc je predbežne vykonateľný vo výroku I. do dňa podania námietok nenadobudol právoplatnosť, keďže povinný proti nemu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 22.11.2013, súdu doručenom toho istého dňa. Časť zameškaného výživného v sume 30 eur splatného dňa 15.11.2013, pre ktorú oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 20.01.2014, bola zaplatená dňa 12.03.2014. Časť zameškaného výživného v sume 30 eur splatného dňa 15.12.2013, pre ktorú oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 20.01.2014, bola zaplatená dňa 12.03.2014. Časť výživného v sume 30 eur splatného dňa 15.01.2014, ktorá nebola predmetom exekúcie bola zaplatená 13.03.2014. Časť zameškaného výživného v sume 30 eur, splatného dňa 15.02.2014, z celkového mesačného výživného v sume 160 eur. ktoré bolo čiastočne uhradené v sume 130 eur dňa 17.02.2014, ktoré je predmetom exekučného konania, bola zaplatená dňa 12.03.2014. Trovy právneho zastúpenia oprávnenej v exekučnom konaní povinný uhradil dňa 12.03.2014 vložením sumy 59,14 eur na účet právneho zástupcu oprávnenej, číslo účtu: 2465385251/0200. Ďalej povinný uviedol, že oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 20.01.2014, a to pre vymoženie dlžného výživného v sume 190 eur pozostávajúceho z dlžnej časti príspevku na výživu vo výške 30 eur, splatného dňa 15.11.2013, dlžnej časti príspevku na výživu vo výške 30 eur, splatného dňa 15.12.2013 a dlžného výživného vo výške 130 eur, splatného dňa 15.01.2014; pre vymoženie pravidelne sa opakujúcich splátok bežného výživného vo výške po 160 eur mesačne, splatného od 16.02.2014 do budúcna; trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 59,14 eur a trov exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie bol exekútorovi doručený dňa 21.01.2014, exekučné konanie sa nemohlo začať dňa 16.01.2014, ako uvádza exekútor v upovedomení o začatí exekúcie č. k. EX 23/2014 zo dňa 03.03.2014. V zmysle uvedeného povinný vzniesol námietky proti exekúcii č. k. EX 23/2014, keďže po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili čiastočný zánik nároku oprávnenej. Námietky povinný vznáša z dôvodu, že dňa 17.01.2014 zaplatil bežné výživné v sume 130 eur, splatné dňa 15.01.2014. pre vymoženie ktorého podala oprávnená návrh na vykonanie exekúcie, teda návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie výživného v sume 130 eur, splatného dňa 15.01.2014, bol podaný neoprávnene, a teda exekúcia č. k. EX 23/2014 je v tejto časti neprípustná. Povinný ďalej uviedol, že inú vyživovaciu povinnosť nemá a že bežné výživné bude mal. P. K., nar. XX.XX.XXXX, naďalej plniť pravidelne a dobrovoľne. Na základe uvedeného povinný žiadal súd, aby predmetnú exekúciu ako neprípustnú zastavil a v ostatnej časti z dôvodu, že v súčasnosti sa exekúcia vedie už len pre bežné výživné a je dostatočne odôvodnený predpoklad, že povinný bude plniť výživné ďalej dobrovoľne, a preto exekúciu zastavil aj v tejto časti. Proti trovám exekúcie podal povinný v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku nasledovným spôsobom odôvodnené námietky: povinný okrem iného poukazuje na skutočnosť, že rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 5P/31/2013-108 zo dňa 22.10.2013 do dňa podania námietok nenadobudol právoplatnosť, keďže proti rozsudku podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 22.11.2013, súdu doručené dňa 22.11.2013. Teda v prípade kladného rozhodnutia o odvolaní v prospech povinného by mu mohla vzniknúť možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, možnosť domáhať sa značného zníženia trov exekúcie a možnosť domáhať sa vrátenia nespotrebovaného výživného za uplynulý čas. V zmysle podaných námietok proti exekúcii oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie pre sumu bežného výživného 130 eur splatného dňa 15.01.2014. ktoré povinný zaplatil dňa 17.01.2014, t. j. pred začatím exekúcie č. k. EX 23/2014. teda návrh bol v tejto časti podaný neoprávnene. V súčasnosti sa exekúcia č. k. EX 23/2014 vedie už len pre bežné výživné a je dostatočne odôvodnený predpoklad, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne, vzhľadom na skutočnosť, že oprávnenej zaplatil zameškané výživné, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní, ďalej riadne a včas plní bežné výživné v sume 160 eur mesačne a návrhom sa domáha zastavenia exekúcie. Keďže v upovedomení o začatí exekúcie súdny exekútor určil trovy exekúcie, t. j. predbežné trovy exekúcie zo základu trojročného plnenia opakujúcich sa dávok výživného a súčasne v upovedomení nie je uvedený podrobnejší spôsob ich výpočtu (nie je uvedený presný výpočet sumy odmeny exekútora, výpočet sumy náhrady výdavkov a výpočet náhrady za stratu času, t. j. z čoho sa predbežné trovy exekúcie
skladajú a ako k nim exekútor dospel), povinný je toho názoru, že v zmysle riadne podaných námietok proti exekúcii, návrhu povinného na zastavenie exekúcie a námietok proti trovám exekúcie, nie sú trovy exekúcie určené správne a pri ich určení je potrebné okrem iného vychádzať zo základu, ktorý tvorí výška oprávnene vymoženej pohľadávky. V zmysle uvedeného, riadne podaných námietok proti exekúcii č. k. EX 23/2014, návrhu povinného na zastavenie exekúcie a námietok proti trovám exekúcie č. k. EX 23/2014, má povinný zato, že trovy exekúcie nie sú určené správne a v súlade s právnymi predpismi, preto navrhuje, aby príslušný súd rozhodol o trovách exekúcie. S poukazom na vyššie uvedené povinný žiadal, aby súd na základe podaných námietok proti exekúcii a námietok proti trovám exekúcie povinnému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 116,94 eur.
Dňa 14.04.2014 bol prostredníctvom súdneho exekútora doručený súdu návrh na zastavenie exekúcie od povinného z dôvodu, že Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa (oprávnená v tomto konaní), zastúpený kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka - zákonný zástupca oprávnenej a otca (v tomto konaní povinný), o návrhu matky na zvýšenie výživného, v konaní o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 5P/31/2013-108 zo dňa 22.10.2013, uznesením č. k. 6CoP/10/2014-143 zo dňa 12.02.2014, rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uznesenie č. k. 6CoP/10/20I4-143 zo dňa 12.02.2014 bolo povinnému doručené dňa 04.04.2014. Uznesenie č. k. 6CoP/10/2014-143 zo dňa 12.02.2014 bolo verejne vyhlásené dňa 12.02.2014. Vzhľadom na skutočnosť, že Krajský súd ako odvolací súd v konaní č. 6CoP/10/2014 rozhodoval v zmysle § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky súdny poriadok") bez nariadenia ústneho pojednávania, miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke súdu spisovou kanceláriou oznámené dňom 06.02.2014 v súlade s § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na skutočnosti, že uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoP/10/2014-143 zo dňa 12.02.2014 o zrušení exekučného titulu v tomto exekučnom konaní bolo verejne vyhlásené dňa 12.02.2014. pričom miesto a čas verejného vyhlásenia predmetného rozhodnutia boli na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke súdu spisovou kanceláriou oznámené dňom 06.02.2014, že na dôvody zastavenia exekúcie uvedené v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku musí prihliadať súd z úradnej povinnosti a poukázaním na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže súd napriek uvedenému nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, povinný má za to, že poverenie Okresného súdu Námestovo na vykonanie exekúcie č. 5507029028 zo dňa 12.02.2014 nebolo vydané v súlade so zákonom a súd mal z uvedených dôvodov žiadosť súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutka o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietnuť, teda povinný má zato, že táto exekúcia je odo dňa 12.02.2014 neprípustná. Na základe uvedeného povinný žiadal súd, aby zastavil exekúciu a povinnému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 155,92 eur.
Oprávnená sa dňa 28.04.2014 vyjadrila k námietkam povinného podaním zo dňa 22.04.2014 tak, že návrh na vykonanie exekúcie bol na Exekútorský úrad JUDr. Róberta Tutka podaný dňa 16.01.2014. Podaním zo dňa 20.01.2014, ktoré bolo na Exekútorský úrad JUDr. Róberta Tutka doručené dňa 21.01.2014, bol tento návrh upravený, a to tak, že časť uplatňovaného nároku zobrala oprávnená späť. Povinný uhradil dňa 12.03.2014 na účet právneho zástupcu oprávnenej trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v plnej výške 59,14 eur. Oprávnená podaním zo dňa 28.03.2014 podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, a to z toho dôvodu, že povinný zaplatil dlžné výživné i trovy právneho zastúpenia. Zároveň požiadala, aby súd zastavil exekúciu aj v časti bežného výživného zročného od marca 2013 do budúcna. Na základe uvedeného preto oprávnená navrhuje, aby súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 10Er/133/2014 zastavil, a to z toho dôvodu, že po podaní návrhu na exekúciu povinný oprávnenej uplatňovanú pohľadávku v celom rozsahu uhradil.
Následne súdny exekútor predložil súdu dňa 26.05.2014 návrh oprávnenej na zastavenie exekúcie zo dňa 25.03.2014, doručenom súdnemu exekútorovi dňa 31.03.2014, v ktorom oprávnená žiadala exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v celom rozsahu. Súdny exekútor si vyúčtoval trovy exekúcie podaním zo dňa 20.05.2014 vo výške 102,28 eur s DPH, nakoľko predložil doklad o to, že jej platiteľom, pozostávajúcej z odmeny vo výške 33,19 eur a náhrady hotových výdavkov vo výške 52,05 eur + 20 % DPH vo výške 17,04 eur. Taktiež spolu s vyúčtovaním zaslal exekučný spis v časti vo fotokópii. Súd vyzval súdne exekútora výzvou zo dňa 29.05.201, ktorú prevzal dňa 02.06.2014,
aby predložil exekučný spis, ktorý bude obsahovať podklady odôvodňujúce výšku a účelnosť ním vyúčtovaných trov exekúcie, na ktorú súdny exekútor nereagoval.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Po zistení, že námietky proti exekúcii boli podané povinným v zákonnej lehote, sa súd zaoberal opodstatnenosťou vznesených námietok.
Ako z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, pre úspešné uplatnenie námietok zo strany povinného, čo má za následok následné zastavenie exekučného konania či už úplne alebo sčasti, je nevyhnutné okrem ich podania v zákonnej lehote, v podaných námietkach tvrdiť a preukázať naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.
Na základe vykonaného dokazovania súd potom dospel k záveru, že z odôvodnenia námietok, podaných povinným, nevyplýva existencia takých skutočností, ktoré by bolo možné subsumovať pod niektorý z vyššie uvedených dôvodov (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku), rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vedenie tejto exekúcie je vykonateľné, nakoľko obsahuje náležitosti nevyhnutné pre jeho vykonateľnosť, ktoré sú povahy jednak formálnej a jednak materiálnej (obsahovej). Z exekučného titulu je dostatočne zrejmé, kto je oprávneným a kto povinným subjektom. Povinnosti uložené povinnému sú vymedzené dostatočne určite. Ďalším procesným predpokladom je, že povinný dobrovoľne nesplnil to čo mu ukladá exekučný titul a splnenie tejto povinnosti pred začatím exekučného konania povinný nepreukázal ani v konaní o námietkach proti exekúcii.
Obrana povinného v námietkach má charakter napádania skutočnosti právne irelevantných. V námietkach povinný nevyvrátil, že by nebol v omeškaní, práve naopak sám to doznal, avšak namietal, že exekučné konanie nezačalo dňa 16.01.2014, ale až dňa 21.01.2014, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi. Súd po preštudovaní súdneho spisu zistil nasledovný skutkový a právny stav: návrh na vykonanie exekúcie bol na Exekútorský úrad JUDr. Róberta Tutka podaný dňa 16.01.2014. Podaním zo dňa 20.01.2014, ktoré bolo na Exekútorský úrad JUDr. Róberta Tutka doručené dňa 21.01.2014, bol tento návrh upravený, a to tak, že časť uplatňovaného nároku zobrala oprávnená späť vo výške úrokov z omeškania, čiže je nesporné že exekučné konanie začalo dňa 16.01.2014. Tak ako oprávnená aj povinný preukázali, že došlo resp. dochádza pravidelne k úhrade vyživovacej povinnosti v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie. Povinný uhradil bežné výživné dňa 17.01.2014, čiže po začatí exekučného konania.
Na základe týchto skutočností, súd preto námietky povinného ako nedôvodné zamietol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Súd po zistení, že námietky proti trovám exekúcie povinný podal v zákonnej lehote, poukazuje na ďalšie konanie v predmetnej veci a to, že exekúcia bola zastavená a taktiež bolo rozhodnuté o povinnosti nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, súd námietky proti trovám exekúcie zamietol.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd preto na základe takto zistených skutočností a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami exekúciu z dôvodu návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie ako jeho dispozičného práva a v spojení s tým, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené, exekúciu v celom rozsahu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. V zmysle ods. 2 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd rozhodol o tom, kto má platiť trovy exekúcie podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že uložil povinnosť povinnému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko exekúcia bola dôvodná ku dňu začatia exekučného konania, teda dňa 16.01.2014, čo nenamietol ani povinný.
O výške trov exekúcie súd rozhodol v súlade s ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie priznal v celkovej výške 39,82 eur, predstavované paušálnou odmenou v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eur, zvýšenou v zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku o 20 % DPH vo výške 6,63 eur.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním vyúčtovanú náhradu hotových výdavkov vo výške 52,05 eur a z toho 20 % DPH, nakoľko neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie, keď nepredložil súdu exekučný spis, z ktorého by boli hodnoverne preukázané tieto náhrady, preložil len časť spisu vo fotokópii.
Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle ust. § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné
práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise a ktoré boli účelné.
V nadväznosti na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi celkové trovy exekúcie vo výške 39,82 eur.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je odvolanie vždy prípustné (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Odvolanie možno podať dvojmo na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).