Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/10/2014

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. O., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka S. O., nar. X.X.XXXX, bytom Y., S. XXX/XX-X, zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o. so sídlom Radlinského 1727/49, Dolný Kubín, IČO: 36 858 501 a otec Z. O., nar. X.X.XXXX, bytom Y., I. XXX, zastúpený JUDr. Ľubomírom Kubošom, advokátom so sídlom nám. M.R. I. XXX, Y., o návrhu matky na zvýšenie výživného, v konaní o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -108 zo dňa 22. októbra 2013, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. J. sumou 160,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od 1. septembra 2013 (výrok I.). Zameškané výživné za obdobie od 1. septembra 2013 do 22.októbra 2013 na mal. J. v sume 60,- Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky v lehote do 31.12.2013 (výrok II.). Otcovi mal. dieťaťa uložil povinnosť prispievať na tvorbu úspor sumou 30,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet zriadený pre mal. J., ktorý v jej prospech zriadi matka, a ktorého číslo účtu a peňažný ústav oznámi otcovi v lehote 5 dní od právoplatnosti rozsudku. Na nakladanie s prostriedkami na účte mal. dieťaťa je potrebný súhlas súdu (výrok III.). Vo zvyšnej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol (výrok IV.). Napadnutým rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -33 zo dňa 21.7.2011 v časti o určení výživného na mal. J. (výrok V.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal súd právo na náhradu trov konania (výrok VI.). V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že návrhom zo dňa 15. apríla 2013 domáhala sa matka maloletej zvýšenia výživného na sumu 350,- eur, počnúc dňom 15. apríla 2013. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. -33 zo dňa 21.7.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.9.2011 a ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. J. sumou 130,- eur mesačne. V tom čase otec prevádzkoval živnosť, keď mal otvorené dva obchody so športovým oblečením a jeho priemerný mesačný zárobok predstavoval 300,- eur. Žil v dome svojich rodičov, ktorým prispieval na náklady domácnosti 70,- eur. Matka bola nezamestnaná, v tom čase sa rozhodovalo o dávke v nezamestnanosti, pričom predtým pracovala v spoločnosti Pepsi - Cola ako obchodný zástupca a ku skončeniu pracovného pomeru došlo zo zdravotných dôvodov. Žila v dvojizbovom byte, na ktorý splácala úver vo výške 140,- eur mesačne. Tiež splácala úver 131,- eur mesačne. Maloletá bola v tom čase žiačkou 7. ročníka základnej školy, dosahovala vek 13 rokov. V súčasnosti maloletá navštevuje 1. ročník Obchodnej akadémie v Tvrdošíne, navštevuje Základnú umeleckú školu (hrá na klavír), v súvislosti s čím matka platí 30,- eur školné na jeden polrok a v uvedenej súvislosti mala zvýšené výdavky na kúpu staršieho klavíru v hodnote 200,- eur. Maloletá má nadanie na tanec a maľovanie. Matka pracuje ako obchodný zástupca v pozícii manažér skupiny v Generali

poisťovni, pričom jej príjem predstavuje provízia vyplácaná v závislosti od množstva uzatvorených zmlúv a zmlúv obchodných zástupcov patriacich do jej obchodnej skupiny. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 bol daňový základ matky 594,80 eur pri dosiahnutých príjmoch 18.524,- eur a výdavkoch 14.284,- eur za súčasného nárastu dlhodobého majetku 12.123,- eur a záväzkoch 9540,- eur. V mesiaci august 2013 predstavovala jej provízia 290,- eur a v mesiaci júl 2013 vo výške 400,- eur. Výdavky matky predstavuje nájomné v sume 130,- eur a poplatky na energie 27,- eur mesačne, úver 170,40 eur poskytnutý na splatenie predchádzajúcich úverov na kúpu bytu. Žije spolu s mal. J. v dvojizbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Otec naďalej prevádzkuje živnosť zriadením predajní so športovým oblečením, keď od 6. marca 2013 otvoril tretiu predajňu v Námestove. Jeho základ dane podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2012 predstavoval sumu 748,36 eur pri dosiahnutých príjmoch 27.254,- eur a výdavkoch 23.311,- eur a poklese stavu majetku a záväzkov oproti bezprostredne predchádzajúcemu účtovnému obdobiu. Bolo tiež zistené, že otec uskutočňuje predaj tovaru mimo svojej živnosti prostredníctvom internetového bazáru, na ktorom je ako používateľ registrovaný od 2.11.2011. Otec naďalej býva v rodinnom dome svojich rodičov, ktorým prispieva na vedenie domácnosti sumou 70,- eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Nad rámec určeného výživného prispieva otec sporadicky vreckovým od 5,- eur do 10,- eur a občasnou kúpou oblečenia pre maloletú. Vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 3, § 65 ods. 1, 2 a 3, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine a zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že návrh matky je čiastočne dôvodný. Na strane maloletej došlo k menej výraznej zmene pomerov, keďže nastúpila na štúdium na strednej škole, s čím nepochybne došlo k nárastu výdavkov. Vzhľadom na fyzický vek maloletej, je prirodzený nárast aj v súvislosti s nákladmi na stravu, oblečenie, hygienu, nákup školských pomôcok, poplatkov na štúdium na strednej škole a podobne. Mimoškolské aktivity maloletej rovnako predstavujú zvýšené výdavky, na základe čoho okresný súd konštatoval, že výdavky na všetky odôvodnené potreby oproti poslednému rozhodovaniu vzrástli a prispeli súhrnne k už konštatovanej zmene pomerov. Pokiaľ ide o pomery na strane matky, tieto sa oproti predchádzajúcemu obdobiu výrazne nezmenili, jej príjem zostal na približne rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom období. Výška provízie sa pohybuje na hranici od 400,- eur do 500,- eur, keď výšku priemernej provízie súd určil s ohľadom na mesačné príjmy a tiež výdavky, ktoré matka pravidelne uhrádza a ktoré dosahujú matkou deklarovaný príjem. Nebola zistená jej platobná neschopnosť alebo stav začatia konania o vymáhaní nesplnených záväzkov v podobe vedenia exekúcií alebo iných sporov. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, tieto sa výrazne nezmenili, jeho základné výdavky zostali na rovnakej úrovni ako v čase posledného rozhodovania o výživnom. Hoci poklesol stav zásob v rámci živnostenského podnikania, súbežne s tým poklesli aj záväzky otca za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Narástol však hmotný majetok v podobe kúpy osobného motorového vozidla Volvo V50. Vyplácaný príjem otca za predchádzajúce ročné účtovné obdobie je podľa daňového priznania vykázaný vo výške 144,- eur, avšak z hlavnej účtovnej knihy v rámci jednoduchého účtovníctva

- peňažného denníka, vyplýva, že vo forme bližšie nedefinovaných súkromných platieb, bez ich zahrnutia do daňového základu plynú otcovi platby v priemere od 400,- eur do 500,- eur mesačne. Na základe takto ustálených osobných a majetkových pomerov oboch rodičov súd zvýšil výživné pre maloletú, pričom dospel k záveru, že výživné v sume 160,- eur zodpovedá súčasným schopnostiam otca a v neposlednom rade sleduje aj schopnosti a možnosti matky, ktorá časť vyživovacej povinnosti plní osobnou starostlivosťou o mal. dieťa. Zameškané výživné za obdobie od 1. septembra 2013 do vyhlásenia rozsudku v sume 60,- eur povolil súd otcovi zaplatiť v lehote do 31.12.2013 z dôvodu, aby neboli ohrozené splátky bežného výživného. Vo zvyšnej časti predstavujúcej rozdiel medzi žiadaným a priznaným výživným súd návrh matky ako nedôvodný zamietol, keď dospel k záveru, že určené výživné zodpovedá súčasným oprávneným potrebám maloletej, u ktorej neboli zistené nadpriemerné náklady a výdavky. Zároveň súd dospel k názoru, že v záujme nevyužívania výživného neúčelne alebo pre nepotrebný nadštandard, je suma určená na tvorbu úspor prospešnejšia, než matkou žiadané výživné. Je v záujme zabezpečenia budúceho rozvoja talentu maloletej a využitia dobrého prospechu prípadným štúdiom na vysokej škole a keďže možnosti a schopnosti otca dovoľujú prispievať na tvorbu úspor maloletej, súd rozhodol tak, že otec je povinný prispievať na tvorbu úspor sumou 30,- eur mesačne. Túto čiastku určenú na tvorbu úspor súd považoval za primeranú s ohľadom na zistené schopnosti a možnosti otca, ktorý síce v daňovom priznaní vykazoval nízky daňový základ pri znížení stavu jeho majetku, zásob a záväzkov, avšak z peňažného denníka vyplýva, že otec sa určité časové obdobie disponuje nie malou peňažnou hotovosťou neovplyvňujúcou základ dane, ktorá mu dovoľuje sumu úspor uhradiť. O trovách konania súd rozhodol podľa

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietnuť, tiež priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 135,76 eur. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie súdu prvého stupňa má vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že na základe zistenia súdu prvého stupňa pomery navrhovateľky sa od poslednej úpravy výživného výrazne nezmenili. V tejto súvislosti otec poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa riadne nevysporiadal s majetkovými pomermi na strane navrhovateľky, hlavne so skutočnosťou, že predajom luxusného motorového vozidla Hyundai Elantra 1.6i D-CVVTS Style, rok výroby august/2011, ktoré navrhovateľka v roku 2011 nadobudla a následne v roku 2013 predala, mal za to, že navrhovateľka sa bez dôležitého dôvodu predajom luxusného motorového vozidla vzdala značného majetkového prospechu. Taktiež súd neprihliadal na finančné čiastky, ktoré matka poberá formou prídavku na mal. J.. Pokiaľ ide o náklady matky, sumy výdavkov, ktoré uviedla sú neprimerane vysoké a nezodpovedajú odôvodneným potrebám mal. J., napríklad vysoký mesačný poplatok za internet v sume 18,- eur, keď v súčasnej dobe možno zriadiť od rovnakého poskytovateľa dátových služieb internet za poplatok v sume 10,- eur mesačne. Notebook pre potreby žiaka strednej školy možno kúpiť aj za cenu výrazne nižšiu ako kúpila matka maloletej. V ďalšej časti poukázal na skutočnosť, že matka berie na seba priveľké finančné riziká (leasing, úver od Poštovej banky a podobne). Súd ďalej konštatoval, že pomery na strane otca sa výrazne nezmenili oproti predchádzajúcemu obdobiu a pri posudzovaní schopností a možností otca vychádzal z celkového príjmu, ktorého výška za predchádzajúce ročné účtovné obdobie podľa daňového priznania predstavovala sumu 144,- eur mesačne. Súd prvého stupňa nesprávne zohľadnil aj platby plynúce otcovi vo výške 400,- až 500,- eur mesačne. Tieto platby síce neovplyvňujú základ dane v zdaňovacom období, ale zároveň ich nemožno považovať za príjem odporcu rozhodujúci pri určovaní výšky výživného, pretože neovplyvňujú jeho celkové majetkové pomery ako osoby - nepodnikateľa. Predložený peňažný denník zohľadňuje všetky finančné pohyby na jeho bankovom účte, ktorý používa za účelom podnikania, pričom otec zdôraznil, že príležitostne platí za tovar v hotovosti a v skutočnosti musí tak danú hotovosť na nákup tovaru vybrať z účtu. Taktiež príležitostne platí za tovar prostredníctvom úveru a následným vložením hotovosti na tento účet poskytnutý úver spláca, teda príjmy v priemere 400,- až 500,- eur mesačne nemožno považovať za príjmy na základe ktorých by bolo dôvodné zvýšiť výšku vyživovacej povinnosti otca. Otec mal za to, že primárne je potrebné u otca vychádzať z podaného daňového priznania a nie z bežného pohybu financií na jeho bankovom účte, ktorý nezohľadňuje reálnu výšku mesačných príjmov. Predaj tovaru prostredníctvom internetu bol príležitostný, bez vplyvu na výšku jeho mesačných príjmov. Išlo o predaj tovaru, ktorý nebolo možné predať v kamennom obchode. Na základe nesprávnych skutkových zistení súd prvého stupňa uložil otcovi povinnosť poukazovať sumu 30,- eur mesačne na tvorbu úspor pre maloletú. V ďalšej časti otec poukázal na skutočnosť, že pomery na jeho strane sa výrazne zmenili oproti predchádzajúcemu obdobiu, keď vzhľadom na stratovú prevádzku predajne v Tvrdošíne bol nútený ju zatvoriť ku koncu októbra 2013. Poukázal tiež na okolnosť, že prispieval na výživu maloletej aj nad rozsah vyživovacej povinnosti pri príležitosti menín, narodenín, Vianoc, pokiaľ mu to jeho finančné možnosti dovoľovali. Nežije nadštandardným životom, a preto mal za to, že výška výživného by mala byť určená v primeranej miere. Suma určeného výživného vo výške 160,- eur mesačne nezodpovedá súčasným schopnostiam a možnostiam, ani majetkovým pomerom povinného rodiča a zároveň tieto neodôvodňujú a nedovoľujú považovať za odôvodnenú potrebu aj tvorbu úspor pre mal. J. v sume 30,- eur mesačne. Návrh matky je nedôvodný a súčasná výška výživného v sume 130,- eur mesačne aj naďalej zohľadňuje všetky odôvodnené potreby mal. dieťaťa.

Kolízny opatrovník mal. dieťaťa navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť s tým, že zvýšenie výživného je v záujme mal. dieťaťa.

Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť a návrhu na zvýšenie výživného vyhovieť, respektíve žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Tvrdenia otca z odvolania označila za zavádzajúce a nepravdivé. Pokiaľ ide o odpredaj motorového vozidla zdôraznila, že zvýšili sa celkové životné náklady na výživu maloletej a nebolo v možnostiach matky naďalej financovať leasing tohto motorového vozidla, a preto leasing odstúpila inému leasingovému nájomcovi. Pokiaľ ide o namietané výdavky v súvislosti s internetom, kúpou notebooku zdôraznila, že bol zakúpený notebook aj spolu s legálnym počítačovým programom, a preto námietky otca ohľadne ceny počítača označila za nedôvodné. Maloletá počítač nevyhnutne potrebuje k svojmu štúdiu. Poukázala na to, že životná úroveň otca je nepomerne vyššia ako životná úroveň matky. Pokiaľ otec uvádzal, že jeho čistý príjem z podnikania je vo výške 144,- eur mesačne, uvedené tvrdenia sú

nepravdivé. V konaní prezentované výdavky otca (príspevok na vedenie domácnosti, bežné životné náklady, výživné na maloletú) sú v sumáre podstatne vyššie ako deklarovaná suma príjmu otca. Z uvedeného vyplýva, že otec svoj skutočný príjem zatajuje. Prvostupňový súd nebral pri rozhodovaní do úvahy príjem vo forme mzdy otca ako zamestnanca vo svojej predajni, ktorý na pojednávaní dňa 26.9.2013 uviedol do zápisnice vo výške 300,- eur mesačne. Rovnako prvostupňový súd sa nijako v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal so sumou 5.000,- eur, ktorú si otec v mesiaci december 2012 jednorázovo vyplatil a ktorú nevedel preukázať ani vysvetliť na čo ju použil. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 22.10.2013 vyplýva, že otec si predmetnú sumu „zobral ako výplatu“. Taktiež sa súd prvého stupňa nevysporiadal so sumou 21.513,61 eur ako zostatkom v pokladni otca, ktorá zodpovedá čistému obchodnému zisku otca ako podnikateľa. Súd mal povinnosť pri hodnotení majetkových pomerov otca na túto sumu prihliadať a ak tak neurobil, odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je nedostatočné. Z odôvodnenia nie je možné zistiť ako sa súd vysporiadal so zásobami odporcu, ktoré ako sám uviedol na pojednávaní dňa 26.9.2013 dosahujú výšku okolo 30.000,- eur. Uvedené skutočnosti preukazujú, že otec ako podnikateľ disponoval voľnými finančnými prostriedkami, minimálne vo výške 30.000,- eur, ktoré vynaložil na kúpu tovaru, pričom matka poukázala na skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov; u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Matka mala za to, že súd mal postupovať v zmysle ust. § 63 ods. 2 Zákona o rodine a tento výdavok posúdiť ako predpokladaný príjem otca. Poukázala ďalej na skutočnosť, že otec obchoduje aj prostredníctvom internetového obchodu, avšak príjmy z tohto podnikania neeviduje vo svojom účtovníctve. Ak otec tvrdil, že finančnú hotovosť označenú ako „súkromná platba“, ktorá neovplyvňuje základ dane, používa na úhradu tovaru, tak v účtovníctve by mal byť pri tejto položke uvedený ako popis pohybu platba za tovar alebo úhrada faktúry a nie súkromná platba. Odporca prijíma z tejto platby (podľa peňažného denníka za mesiace január až jún v roku 2013) v priemere sumu 1.590,15 eur mesačne, ktorú nevedel preukázať a ani hodnoverne vysvetliť z čoho pochádza a na čo ju používa. Matka vyjadrila podozrenie, že otec tieto finančné prostriedky získava z neoficiálnych obchodov a používa výlučne pre svoje osobné potreby. Okresný súd sa nevysporiadal vo svojom odôvodnení ani s týmito príjmami otca ako povinného rodiča. Nepravdivé sú tvrdenia otca, že jeho prevádzka v Tvrdošíne je stratová a bol ju nútený zatvoriť. Podľa výpisu zo živnostenského registra zo dňa 4.11.2013 (18 dní pred podaním odvolania na súd) otec účelovo zrušil všetky svoje obchodné prevádzky, a to aj prevádzku v Trstenej, ktorá podľa vyjadrenia otca v zápisnici o pojednávaní z 26.9.2013 dosahovala zisk. Uvedené prevádzky však otec neoficiálne prevádzkuje i naďalej a denne sa v nich zdržiava. Konanie otca je účelové s cieľom znížiť a zakryť svoje príjmy, aby sa tak vyhol plneniu vyživovacej povinnosti vo vyššej miere. Okrem toho otec neoficiálne podniká prostredníctvom internetových bazárov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pomery na strane mal. J. ako aj otca sa zmenili. Z dôvodov uvedených v podanom vyjadrení mala matka za to, že súd dospel k nesprávnemu vyhodnoteniu skutkového stavu, pretože sa nezaoberal pre vec významnými argumentmi, ktoré predniesli účastníci konania. Rozhodnutie okresného súdu nie je dostatočne zdôvodnené. K vyjadreniu pripojila matka výpis z internetových stránok, úplný výpis zo živnostenského registra otca, výpis z internetového profilu otca.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , tento rozsudok podľa a zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zákon o rodine (§ 62 a nasl.) upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodičov k deťom. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitosti, primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Na stanovenie výšky výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na sebe berie.

Pri posudzovaní výšky výživného na dieťa vychádza súd z príjmov a výdavkov povinného rodiča, ako aj nákladov na výživu tohto dieťaťa. Výdavky na výživné majú vždy prednosť pred ostatnými výdavkami. V zásade platí, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovní svojich rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Príjmy a výdavky povinných osôb, ako aj náklady na výživu dieťaťa musia byť v konaní spoľahlivo preukázané, pričom súd pri posudzovaní jednotlivých tvrdení účastníkov konania aj tomu zodpovedajúcich dôkazov postupuje podľa svojej úvahy a každý dôkaz hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene odôvodnených potrieb oprávneného (napr. v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou školskou dochádzkou, prípravou na budúce povolanie, atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach povinného (napr. v dôsledku zmeny zárobku, pribudnutia vyživovacej povinnosti, atď.). Ak sa tak stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného podľa Zákona o rodine, a to buď jeho zvýšením alebo znížením alebo dokonca zrušením vyživovacej povinnosti. Zmena rozsudku je prípustná od doby, kedy došlo k zmene pomerov. Zmena pomerov sa musí týkať skutočnosti, na základe ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému. Súd, ktorý má rozhodovať o novej úprave výživného, musí spoľahlivo zistiť, kedy došlo k zmene pomerov, rozhodnutie, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie, musí nadväzovať na pôvodné rozhodnutie vo svojom obsahu, ale i vo svojom výroku.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 . Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje , dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá účastníkovi nejakú povinnosť, odníme účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní ( ).

Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné obsahové požiadavky uvedené v . Odôvodnenie je koncipované tak, aby jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia - vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou stručnosti a presnosti.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktorému predchádzalo (v intenciách uvedených v ust. s prihliadnutím na ust. ) dospel k záveru, že okresný súd rozhodol o výživnom o mal. J. bez toho, aby vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci. Žiada sa uviesť, že v posudzovanej veci podala matka návrh na zvýšenie výživného, nakoľko tu došlo podľa jej názoru k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa, ktoré nastúpilo na strednú školu, s čím neúmerne vzrástli výdavky spojené s nákupom školských potrieb a ostatných výdavkov. Matka v návrhu tvrdila, že otec vedome neprispieva na výživu maloletej podľa svojich schopností a možností, zámerne sa zbavuje majetku. Otec otvoril tretí obchod s textilom v Námestove, kúpil solárium v Tvrdošíne, má obchod so šperkami a motorové vozidlo značky Volvo. Absolvuje zimné a letné dovolenky, a preto aj maloletá by sa mala podieľať na životnej úrovni otca. V nadväznosti na podaný návrh na začatie konania bolo úlohou súdu prvého stupňa posúdiť, či od času, kedy súd naposledy určil výživné, ktoré je povinný platiť otec, došlo k takým relevantným

zmenám u rodičov, či maloletej, ktoré by mohli odôvodniť postup podľa Zákona o rodine. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Zákon o rodine ani nevyžaduje tak ako , aby išlo o podstatnú zmenu. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Napriek citácii ust. Zákona o rodine, okresný súd v ďalšej časti svojho rozhodnutia konštatuje, že u mal. dieťaťa došlo k menej výraznej zmene pomerov, na strane matky sa pomery oproti predchádzajúcemu obdobiu výrazne nezmenili a pokiaľ ide o pomery na strane otca, tieto sa tiež výrazne nezmenili. Uvedené konštatovania sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom a pri ich akceptácii by bolo možné následne konštatovať, že neboli splnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného pre maloletú. Dôvody rozhodnutia okresného súdu sú v tejto časti protirečivé a v dôsledku toho aj nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o hodnotenie osobných, majetkových a zárobkových pomerov otca, okresný súd rozhodol predčasne bez náležitého a dôsledného zisťovania skutkového stavu. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na vyjadrenia samotného otca v priebehu konania, na ktoré poukázala aj matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu, z ktorých vyjadrení vyplýva, že otec si vypláca platby, ktoré podstatným spôsobom ovplyvňujú jeho priemerný mesačný príjem. Okresný súd tieto zistenia náležitým spôsobom nepreveroval a bez ďalšieho ustálil, že príjem otca sa pohybuje na úrovni 400 až 500,- eur mesačne. Toto konštatovanie súdu sa javí ako predčasné vzhľadom na údaje, ktoré vyplývajú z peňažného denníka v nadväznosti na podané daňové priznanie a vyjadrenia otca v priebehu pojednávania. Sú naviac v príkrom rozpore s tvrdeniami otca z odvolania. Náležité vyhodnotenie všetkých relevantných zistení v odôvodnení rozhodnutia absentuje a rozhodnutie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné. Pokiaľ má okresný súd pochybnosti ohľadne výšky príjmov na strane otca a pokiaľ si povinný rodič nesplní povinnosť tieto príjmy súdu preukázať alebo nesplní povinnosť predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, alebo neumožní súdu sprístupnením údajov podľa osobitného predpisu zistiť aj ďalšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, má súd v zmysle Zákona o rodine po zistení tejto skutočnosti povinnosť prezumovať výšku mesačného príjmu povinného rodiča ako 20-násobok sumy životného minima ( Zákona o rodine). Ak súd rozhodne na základe citovaného zákonného ustanovenia, nemôže už ďalej vyvodzovať výšku príjmov z iných skutočností (napr. schopností). Výška príjmu povinného je potom daná pre tento prípad jednoznačne zákonom, preto je úvaha súdu o tejto otázke vylúčená - a to aj v prípade, ak by sa v konaní preukázalo, že výdavky povinného poukazujú na vyšší príjem.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie v naznačenom smere, prípadne vykoná aj dôkazy navrhnuté účastníkmi potrebné na zistenie skutkového stavu a na jeho základe opätovne vydá rozhodnutie vo veci samej, pričom zároveň rozhodne aj o trovách prvostupňového a tohto odvolacieho konania ( ).

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.