Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-5C/20/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca pred samosudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická č.7434/147, IČO: 36 234 176, právne zast. spoločnosťou ERASMUS LEGAL, s.r.o, so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615 proti odporcovi Š. K., R.. XX.XX.XXXX, T. D. W., X.. J. Č.. XXXX/X, T.. Č.. R. XX, X. N. A., o zaplatenie 954,20 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 514,45 € a to do troch od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 15,94 € na účet jeho právneho zástupcu do troch od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26.02.2013 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 954,20 € a náhrady trov konania titulom neuhradenej Istiny, úrokov, poplatkov a zmluvnej pokuty zo zmluvy o revolvingovom úvere. V odôvodnení návrhu uviedol, že s odporcom uzavrel Úverovú zmluvu č. 3612314274 a súčasne Zmluvu o revolvingovom úvere I. a Zmluvu o revolvingovom úvere II.. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové zmluvné podmienky navrhovateľa, s ktorými bol odporca oboznámený a podpisom Úverovej zmluvy prejavil súhlas byť nimi viazaný. Podľa navrhovateľa je zmluva (pričom nešpecifikoval, o ktorú zmluvu podľa neho ide, keďže podľa vlastného tvrdenia mal s odporcom uzavretých niekoľko zmlúv) celistvá, bola uzavretá v písomnej forme v súlade s , na jednej listine, určitým slobodným a vážnym prejavom vôle odporcu. Svoju vôľu byť viazaný touto zmluvou a jej súčasťami potvrdil odporca podľa navrhovateľa podpisom priamo na prednej strane zmluvy. Podstatné náležitosti vyplývajú v zrozumiteľnom znení buď priamo zo zmluvy alebo z úverových podmienok, ktoré sú nesporne neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a preto nesmú byť materiálne a formálne oddeľované a rozlišované od zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.03.2008, sp. zn. , podľa ktorého „súčasťou písomne uzavretej zmluvy sa stávajú aj tie listiny, ktoré sú označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu, hoci neboli podpísané“.

Zmluva o revolvingovom úvere I. a II. sa stala platnou deň, ktorý je na nej uvedený ako deň podpísania posledným z účastníkov Úverovej zmluvy. Za podmienok uvedených v Hlave úverových podmienok s

názvom Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru I, bol navrhovateľ oprávnený poskytnúť odporcovi revolvingový úver, vydať a zaslať úverovú kartu spolu s výzvou k jej aktivácii a príručku pre držiteľa.

Dňom aktivácie úverovej karty zriadil navrhovateľ odporcovi úverový účet, pre čerpanie poskytovaného revolvingového úveru do výšku prideleného úverového rámca. V súlade s ustanoveniami úverovej zmluvy, odporca využil právo na poskytnutie revolvingového úveru, ktoré mu plynie zo Zmluvy o revolvingovom úvere I a čerpal revolvingový úver.

K platnosti úverovej zmluvy došlo jej podpisom, no účinnosť nadobudla až okamihom prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty po splnení odkladacej podmienky vo forme telefonickej aktivácie úverovej karty odporcom. Súčasťou príručky pre používateľa bol Sadzobník poplatkov a úrokov. Uzatvorením úverovej zmluvy v časti Zmluvy o RÚ I odporcovi nevznikli žiadne práva či povinnosti, keďže k účinnosti Zmluvy o revolvingovom úvere I a následnému poskytnutiu dohodnutého revolvingového úveru dochádza až priamym úkonom zo strany odporcu, ktorým je aktivácia úverovej karty. K aktivácii úverovej karty dochádza vedomým, slobodným a vážnym prejavom odporcu aktivovať úverovú kartu a teda využiť právo na poskytnutie revolvingového úveru, prostredníctvom zavolania na určené telefónne číslo.

Odporca sa zaviazal riadne a včas splatiť navrhovateľovi poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 4 % z výšky dohodnutého úverového rámca platného ku dňu splatnosti danej splátky. V jednotlivých splátkach sú už zahrnuté jednotlivé úroky, príslušná časť úverovej istiny a poplatky za poskytované služby podľa aktuálneho sadzobníka. Odporca sa dostal s úhradou svojho záväzku do omeškania tak ako to vyplýva zo splátkového kalendára priloženého k návrhu. Odporca bol navrhovateľom dňa 29.03.2010 vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru vo výške 954,20 €. Dlžná suma nárokovaná navrhovateľom predstavuje istinu 845,15 €, úrok z istiny do času zosplatnenia vo výške 96,98 € a zmluvnú pokutu vo výške 12,07 €.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi a to úverovou zmluvou č. 3612314274 zo dňa 20.12.2006, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len úverové zmluvné podmienky), výzvou na splatenie celého úveru zo dňa 29.03.2010, splátkovým kalendárom k zmluve č. 5806040127 a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Z listiny označenej ako úverová zmluva (Návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy) súdu vyplynulo, že dňa 20.12.2006 uzatvoril navrhovateľ s odporcom písomnú úverovú zmluvu č. 3612314274, na základe ktorej odporcovi poskytol úver vo výške 21 240,- Sk, ktorý bol odporca povinný splatiť v 12. mesačných splátkach po 1 770,- Sk. Jedná sa o zmluvu formulárového typu. Údaje na listine sú písané rôznym typom a veľkosťou písma. Prvá polovica listiny obsahuje označenie spoločnosti a ostatné identifikačné údaje spoločnosti, číslo zmluvy, generálie klienta - dlžníka, označenie dokladov na jeho identifikáciu, jeho bydlisko, zamestnanie, názov zamestnávateľa, údaje o mesačnom príjme klienta - dlžníka ako aj ďalšie podstatné a iné náležitosti zmluvy - výška úveru, výška mesačnej splátky, počet splátok, konečná výšku úveru, ročná priemerná miera nákladov, termíny splatnosti splátok, spôsob úhrady splátok a má prehľadný formulárový charakter. Údaje na nej sú písané dostatočne prehľadne a dobre čitateľným písmom. Druhá polovica listiny je husto písaná drobným, v porovnaní s prvou polovicou listiny omnoho ťažšie čitateľným písmom. Jednotlivé ustanovenia a dojednania sa nachádzajú v na seba husto nadväzujúcich odsekoch, ktoré nie sú číslované. Spodná časť listiny má opäť formulárovú podobu a je v nej priestor pre dátumy a podpisy jednotlivých účastníkov zmluvy. Predposledný odsek husto a drobným písmom písanej časti listiny tvorí ustanovenie obsahujúce všeobecnú dohodu strán o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere I.. Toto znie: „Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úvere I, čiže Zmluvu RÚ I. a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v Hlave 8 a 9 úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Na základe takto uzatvorenej zmluvy o RÚ I. vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru I. prostredníctvom úverovej karty za

podmienok stanovených v Hlave 8, 9, 10 a 11 úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.“. Dojednanie obsahujúce vyjadrenie prejavu vôle uzavrieť Zmluvu o revolvingovom úvere I. je na listine umiestnené až za nasledujúcimi vyhláseniami a klauzulami: 1/ klauzulou inkorporujúcou úverové zmluvné podmienky do Úverovej zmluvy, 2/ vyhlásením odporcu, že pred podpisom Úverovej zmluvy bol oboznámený so všetkými potrebnými informáciami podľa § 10 ods. 1 a 2 Zákona o ochrane osobných údajov, 3/ súhlasom odporcu so spracovaním osobných údajov, 4/ prehlásením odporcu, že všetky údaje uvedené v zmluve sú pravdivé, prehlásením, že nie je v skúšobnej dobe a nie je s ním vedené konanie o ukončení pracovného pomeru a že tento nekončí ani iným spôsobom a že si je vedomý dôsledku uvedenia nepravdivých údajov, že takéto jednanie môže byť klasifikované ako trestný čin, 5/ dohodou navrhovateľa a odporcu o zrážkach zo mzdy v prípade omeškania so splácaním úveru.

Ako vyplynulo z nepochybného tvrdenia navrhovateľa, ktoré odporca v konaní nerozporoval, k Úverovej zmluve boli pri jej uzatváraní pripojené aj Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a. s. (ďalej len ÚZP). Tieto vo svojej Hlave 8 obsahujú aj úpravu Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I.

Podľa § 1 Hlavy 8 ÚZP Zmluvné strany, klient a spoločnosť, sa popri ÚZ dohodli aj na uzatvorení zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, čiže zmluvy o revolvingovom úvere I. Na základe takto uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere I. vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru (ďalej len RÚ I.) a spoločnosti povinnosť RÚ I. za dohodnutých podmienok poskytnúť klientovi. Klient je oprávnený čerpať RÚ I. opakovane, prostredníctvom úverovej karty (ďalej lej ÚK) za podmienok stanovených v týchto ÚP a to vždy maximálne vo výške nevyčerpaného zostatku dohodnutého úverového rámca RÚ I.. Spoločnosť a klient si dohodli úverový rámec RÚ I. vo výške 15 000,- Sk. Klient sa uzatvorením tejto zmluvy o RÚ I. zaväzuje poskytnutý RÚ I. spoločnosti vrátiť a zaplatiť jej za poskytnutie RÚ I. úroky.

Podľa § 2 Hlavy 8 ÚZP klient a spoločnosť sa dohodli na tom, že ÚK špecifikovanom v Hlave 10 a 11 týchto ÚP, spolu s výzvou k jej aktivácii a metodickú príručku je spoločnosť oprávnená klientovi zaslať, ak si bude riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z ÚZ, ÚP a platných právnych predpisov. Neoddeliteľnou súčasťou metodickej príručky je aktuálny sadzobník poplatkov a odmien (ďalej len sadzobník poplatkov).

Podľa § 3 Hlavy 8 ÚZP zmluva o RÚ I. sa stáva platnou podpisom ÚZ a účinnou okamžikom prvého čerpania finančných prostriedkov, prostredníctvom ÚK a to po jej riadnej a včasnej aktivácii.

Podľa § 4 Hlavy 8 ÚZP zmluvné strany sa tiež dohodli, že už pri aktivácii ÚK podľa § 3 tejto Hlavy ÚP je klient oprávnený rozhodnúť o zvýšení úverového rámca RÚ I. a to z počiatočnej výšky 15 000,- Sk, pretože klient už pri podpise ÚZ prejavil záujem o zvýšenie úverového rámca RÚ I. Zmluvné strany sa teda dohodli na zvýšení úverového rámca RÚ I. a to z počiatočnej výšky 15 000,- Sk na čiastku stanovenú klientom v telefonickom hovore so spoločnosťou, pri ktorom dochádza k aktivácii ÚK. Telefonickému hovoru predchádza písomné oznámenie spoločnosti o možnosti aktivácie ÚK, ako aj jej samotné zaslanie klientovi. Klient je oprávnený stanoviť novú výšku úverového rámca RÚ I. v rozmedzí od 15 000,- Sk do tzv. maximálnej čiastky. Maximálnu čiastku oznámi spoločnosť klientovi pri predmetnom telefonickom hovore, pri ktorom dochádza k aktivácii ÚK. Telefonický hovor klienta, ktorým bude určená nová výška úverového rámca RÚ I. na základe tohto ustanovenia UP je odkladacou podmienkou dohody zmluvných strán o zvýšení úverového rámca RÚ I. Zmenu úverového rámca RÚ I. je možné uskutočniť kedykoľvek počas platnosti zmluvy o RÚ I.

Zo splátkového kalendára predloženého navrhovateľom súdu vyplynulo, že odporcovi bol schválený revolvingový úver vo výške 995,81 € (30 000,- Sk). Prostredníctvom karty poskytnutej navrhovateľom čerpal finančné prostriedky v období od 05.08.2008 do 22.02.2009 v celkovej výške 1 072,41 €. V období od 07.09.2008 do 20.10.2009 vykonal v odporca prospech navrhovateľ a splátky v celkovej výške 557,96 €.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 2 písm. a/ Zák. č. 258/ 2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007 sa na účely toho zákona spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

Podľa § 2 písm. b/ Zák. č. 258/ 2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007 sa na účely toho zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 Zák. č. 258/ 2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ust. § 4 ods. 2 Zák. č. 258/ 2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Predmetným návrhom sa navrhovateľ domáhal zaplatenia peňažných prostriedkov od odporcu titulom dlžnej sumy zo zmluvy o revolvingovom úvere. Pre posúdenie opodstatnenosti jeho nároku súd musel

ako prejudiciálnu otázku riešiť, či zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená platne alebo nie. Pri posúdení platnosti zmluvy ako právneho úkonu súd vychádzal z ust. - 40 , ktoré upravujú podmienky platnosti právnych úkonov. Ustanovenie upravuje náležitosti vôle a prejavu vôle osoby uskutočňujúcej právny úkon. Aby bol právny úkon platný, vôľa konajúcej osoby vyjadrená v právnom úkone musí byť slobodná a vážna.

Pri skúmaní, či v čase uzavretia Úverovej zmluvy existovala slobodná a vážna vôľa odporcu uzavrieť aj Zmluvu o revolvingovom Úvere I je potrebné, vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu urobenú vo formulárovej forme zohľadniť nasledujúce skutočnosti:

1) rozdiel vo veľkosti písma a prehľadnosti ustanovení Úverovej zmluvy a ustanovenia o uzavretí Zmluvy o Revolvingovom úvere I,

2) okolnosti, za ktorých bola zmluvs o revolvingovom úvere podpísaná a

3) skutočnosť, že obsah zmluvy odporca nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť.

1) Ako vyplynulo zo zisteného skutkového stavu veci, Úverová zmluva je zmluvou, ktorá má čiastočne formulárovú podobu. Údaje na nej sú písané rôznym typom a veľkosťou písma. Medzi veľkosťou ustanovení týkajúcich sa Úverovej zmluvy (výška úveru, výška mesačných splátok, počet splátok RPMN a pod.) a ustanovením obsahujúcim prejav vôle navrhovateľa a odporcu uzatvoriť Zmluvu o Revolvingovom úvere I. je podstatný veľkostný rozdiel. Ustanovenia Úverovej zmluvy sú dostatočne veľké pre potreby voľného čítania a sú prehľadne vypísané v tabuľkovej forme. Ustanovenie obsahujúce dohodu o uzatvorení Zmluvy o revolvingovom úvere I. je napísané hustým, malým a ťažko čitateľným písmom. Jedná sa pritom o obsahovo najdôležitejšie ustanovenie Zmluvy o revolvingovom úvere I. a zároveň o ustanovenie, ktoré má pre danú zmluvu rovnaký význam a dôležitosť ako základné ustanovenia Úverovej zmluvy pre túto zmluvu. Dohoda o Zmluve o revolvingovom úvere je umiestnená na konci listiny, za klauzulami podstatne nižšej dôležitosti z hľadiska obsahu práv a povinností zmluvných strán, resp. za inými vyhláseniami, ktoré neobsahujú žiadne práva a povinnosti zmluvných strán, kde by bežný spotrebiteľ konajúci v dobrej viere aj pri zachovaní dostatočnej obozretnosti umiestnenie samostatnej zmluvy s Úverovou zmluvou obsahovo nijako nesúvisiacej neočakával. Od týchto obsahovo menej dôležitých klauzúl nie je vizuálne nijako odlíšená, jej text nie je žiadnym spôsobom zvýraznený. Preto je Zmluvu o revolvingovom úvere I. možné v porovnaní s úverovou zmluvou označiť za „skrytú zmluvu“.

2) To, že Zmluva o revolvingovom úvere I. je vo vzťahu k Úverovej zmluve „skrytou zmluvou“ umocňujú aj okolnosti, za ktorých došlo k podpisu listiny, na ktorej boli obe obsiahnuté. Listinu obsahujúcu ako Úverovú zmluvu tak aj ustanovenie o uzavretí Zmluvy o revolvingovom úvere I. odporca podpísal v rámci kontraktačného procesu, ktorého účelom bolo medzi stranami uzavrieť Úverovú zmluvu. Túto skutočnosť nespochybňuje ani navrhovateľ - vyplýva zo skutkových tvrdení uvedených v čl. II samotného návrhu na začatie konania, kde uvádza, že Úverová zmluva bola uzatvorená ako telefónna pôžička s následnou písomnou komunikáciou, kde odporca telefonicky kontaktoval navrhovateľa za účelom uzatvorenia Úverovej zmluvy (nie Zmluvy o revolvingovom úvere I), pričom na základe odporcom poskytnutých údajov, vypracoval návrh Úverovej zmluvy navrhovateľ a odporcovi ho zaslal len na podpis. Je teda zrejmé, že v priebehu kontraktačného procesu, výsledkom ktorého bol písomný návrh Úverovej zmluvy minimálne vôľa odporcu smerovala výlučne k uzavretiu Úverovej zmluvy a nie aj Zmluvy o Revolvingovom úvere I.

Pri skúmaní, či podpis odporcu na listine vyjadruje jeho skutočnú a vážnu vôľu uzavrieť okrem Úverovej zmluvy aj Zmluvu o revolvingovom úvere I. je potrebné vychádzať z doktríny tzv. nečakaných alebo prekvapivých klauzúl v zmluvách. Podľa tejto doktríny, ktorá je, ako uvádza teória, v Európe široko akceptovaná, sú určité ustanovenia všeobecných zmluvných podmienok platne do zmluvy inkorporované a teda účinné len vtedy, ak boli osobitne potvrdené kontrahendom, resp. opačne, určité ustanovenia všeobecných zmluvných podmienok neboli platne inkorporované do zmluvy, ak s nimi druhá strana, konajúca spravodlivo a v dobrej viere nemohla rátať. Jedná sa o také ustanovenia, ktoré sa bežne v predmetných zmluvách nevyskytujú a preto je potrebné na ich existenciu osobitne upozorniť (k

doktríne prekvapivých klauzúl viď.: Csach, K.: Štandardné zmluvy, Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s. r. o., Plzeň 2009, str. 135 - 138). Aj keď sa táto doktrína v zásade aplikuje na klauzuly a dojednania obsiahnuté vo všeobecných zmluvných podmienkach, čiže na nepriame dojednania v zmluvách, s ohľadom na skutočnosť, že ustanovenie o uzavretí Zmluvy o revolvingovom úvere I. možno považovať, ako vyplynulo z vyššie uvedeného, za „skrytú zmluvu“ v Úverovej zmluve, je potrebné túto doktrínu uplatniť aj naň, aj keď sa nachádza priamo na listine odporcom podpísanej.

V súlade s doktrínou prekvapivých klauzúl je pri zisťovaní existencie slobodnej a vážnej vôle odporcu potrebné skúmať či odporca, konajúc v dobrej viere a pri zachovaní dostatočnej obozretnosti mohol rozumne očakávať a predvídať, že na listine obsahujúcej Úverovú zmluvu sa bude nachádzať aj ustanovenie obsahujúce dojednanie ďalšej samostatnej, s Úverovou zmluvou nijako nesúvisiacej Zmluvy o revolvingovom úvere I. Odpoveď je nie. Preto súd uzavrel, že bez toho, aby bol odporca na existenciu dojednania o Zmluve o revolvingovom úvere I. osobitne upozornený, čo v konaní preukázané nebolo, pričom dôkazná povinnosť leží na navrhovateľovi, nemožno mať za to, že jeho podpis na listine obsahujúcej takého dojednanie sám o sebe predstavuje vyjadrenie vážnej vôle odporcu uzavrieť Zmluvu o revolvingovom úvere I. Existencia vôle odporcu v konaní iným spôsobom - napríklad vyhlásením samotného odporcu - preukázaná nebola.

3) Na nedostatok slobodnej a vážnej vôle odporcu uzavrieť spolu s Úverovou zmluvou aj Zmluvu o revolvingovom úvere I. možno poukázať aj v súvislosti s tým, že návrh Úverovej zmluvy bol po formálnej aj obsahovej stránke vypracovaný výlučne navrhovateľom. Na základe skutočného - reálneho jednania s odporcom boli do nej doplnené len údaje týkajúce sa odporcu a ustanovenia týkajúce sa samotnej výšky úveru uvedené vo formulárovej časti zmluvy. Ostatné ustanovenia a klauzuly na listine boli vyhotovené navrhovateľom bez toho, aby odporca ich znenie mohol akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. Medzi takéto patrí aj dojednanie o uzavretí Zmluvy revolvingovom úvere I.. Odporca nielenže nemohol ovplyvniť znenie tohto ustanovenia, ale ani to, či sa takéto ustanovenie na listine vôbec má nachádzať alebo nie. Ak teda odporca chcel s navrhovateľom uzavrieť Úverovú zmluvu, nemal reálne inú možnosť, len celú listinu ako mu bola navrhovateľom predložená, vrátane ustanovenia o dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere I. podpísať, bez ohľadu na to či to skutočne chcel alebo nie. Je neprípustné, aby za takýchto podmienok podpísané dojednanie odporcu ako slabšiu zmluvnú stranu zaväzovalo, aj keby o jeho existencii v zmluve hneď mal vedomosť.

Zo samotného textu dojednania Zmluvy o regolvingovom úvere I. v spojení ustanoveniami Hlavy 8 ods. 1 až 5 Úverových podmienok týkajúcich sa zmluvy o revolvingovom úvere však vyplýva aj to, že nielen vôľa odporcu, ale ani skutočná a vážna vôľa samotného navrhovateľa uzavrieť v čase podpisu Úverovej zmluvy aj Zmluvu o revolvingovom úvere nebola daná. Podľa sa zmluvou o úvere veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Uzavretím úverovej zmluvy teda vzniká právo dlžníka na poskytnutie dohodnutých peňažných prostriedkov a povinnosť veriteľa dlžníkovi dohodnuté peňažné prostriedky na jeho požiadanie poskytnúť. Základné ustanovenie Zmluvy o revolvingovom úvere I. tak ako bolo vypracované samotným navrhovateľom stanovuje, že „....na základe takto uzatvorenej zmluvy vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru I prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8, 9, 10 a 11 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s.“. V Hlavy 8 Úverových podmienok sa uvádza, že Zmluva o revolvingovom úvere I. sa stáva platnou podpisom Úverovej zmluvy. Z Hlavy 8 Úverových podmienok však vyplýva, že sa klient a spoločnosť dohodli na tom, že úverovú kartu (prostredníctvom ktorej sa úver mal poskytnúť) je spoločnosť oprávnená klientovi zaslať, ak si bude riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z Úverovej zmluvy. Ak by už v čase podpisu Úverovej zmluvy existovala vážna vôľa navrhovateľa uzavrieť a odporcom Zmluvu o Revolvingovom úvere I, vznikla by navrhovateľovi jej platným uzavretím povinnosť a nie oprávnenie zaslať odporcovi úverovú kartu ako dohodnutý prostriedok na čerpanie úveru. Tým, že v Hlavy 8 Úverových zmluvných podmienok navrhovateľ zaslanie úverovej karty odporcovi formuloval ako svoje oprávnenie, nie povinnosť, dal jasne najavo, že v čase podpisu Úverovej zmluvy ešte nemal vážnu vôľu prevziať na seba záväzok poskytnúť odporcovi Revolvingový úver I.. Túto poňal až po preverení platobnej disciplíny odporcu pri splácaní úveru z Úverovej zmluvy a vyjadril ju tým, že mu zaslal úverovú kartu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ku kontraktačnému procesu, pri ktorom existovala vážna vôľa oboch zmluvných strán - navrhovateľa aj odporcu, uzavrieť Zmluvu o revolvingovom úvere I došlo až po tom, čo navrhovateľ zaslal odporcovi úverovú kartu, metodickú príručku a sadzobník, teda nie v čase podpisu úverovej zmluvy č. 3612314274. Až pri tomto následnom telefonickom kontraktačnom procese si navrhovateľ s odporcom dohodli skutočnú výšku úverového rámca 995,81 €, ako to vyplýva aj zo splátkového kalendára predloženého navrhovateľom. Či boli pri týchto jednaniach účastníkov a akým spôsobom dohodnuté aj ďalšie náležitosti Zmluvy o revolvingovom úvere I. (výška úroku, výška splátok, lehota splatnosti splátok a poplatky spojené s úverom a pod.) v konaní preukázané nebolo, pričom dôkazné bremeno ohľadne týchto skutočností leží na navrhovateľovi. Nebolo preukázané ani to, že výsledkom tohto kontraktačného procesu bola zmluva, ktorá by mala písomnú formu.

Z vyššie vedeného možno uzavrieť, že k platnému uzatvoreniu Zmluvy o revolvingovom úvere I. medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo. Zmluva, ktorá bola výsledkom prvého kontraktačného procesu, ktorý medzi účastníkmi prebehol v rámci uzatvárania Úverovej zmluvy dňa 20.12.2006 je absolútne neplatná pre nedostatok skutočnej a vážnej vôle oboch zmluvných strán zmluvu uzavrieť ( ). Zmluva, ktorá bola výsledkom druhého kontraktačného procesu je absolútne neplatná minimálne z dôvodu nedostatku písomnej formy ( v spojení s Zák. č. 258/ 2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007), pričom v konaní nebol zistený ani jej konkrétny obsah (s výnimkou výšky úverového rámca). Preto, navrhovateľovi nárok na plnenie z titulu Zmluvy o revolvingovom úvere I. nevznikol.

Keďže však odporca z karty poskytnutej navrhovateľom finančné prostriedky čerpal, je povinný takto poskytnuté plnenie v zmysle ust. , a vrátiť. Odporca čerpal finančné prostriedky v celkovej výške 1 072,41 € a navrhovateľovi splatil spolu len 557,96 €. Preto je povinný mu uhradiť ešte 514,45 €. Vo zvyšnej časti súd nárok ako nedôvodný zamietol.

Podľa ustanovenia sa má súd v odôvodnení vysporiadať okrem iného s tým, ako vec právne posúdil. Právne posúdenie veci znamená uvedenie, na základe ktorých zákonných ustanovení súd právny nárok posúdil a akým spôsobom použité zákonné ustanovenia na posudzovaný právny vzťah aplikoval. Právne posúdenie môže a v niektorých prípadoch aj musí v sebe zahŕňať aj vysporiadanie sa s tým, prečo súd skúmaný právny vzťah podľa určitých právnych noriem neposúdil.

Od 1. 5. 2014 nadobudol účinnosť, Zák. č. 102/ 2014. Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý okrem iného novelizoval Zák. č. 250/ 2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Táto novela do Zákona o ochrane spotrebiteľa doplnila okrem iného ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V zmysle tohto ustanovenia by teda mal súd, ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy okrem iného ex officio, teda bez vznesenej námietky zo strany účastníka dlžníka - odporcu, prihliadať aj na premlčanie uplatneného nároku.

Vo vzťahu k časovej pôsobnosti ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa je potrebné uviesť, že Zák. č. 102/ 2014 Z. z. neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia k § 5b. Dôvodová správa ohľadne výkladu predmetného ustanovenia, výkladu nových právnych pojmov v ňom zavedených, prípade jeho povahy a jeho časovej pôsobnosti mlčí. Len skromne sa v nej konštatuje, že “s ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi“.

Súd ako orgán aplikácie práva uskutočňuje pri svojej rozhodovacej činnosti výklad práva - právnych noriem, na základe ktorých rozhoduje, alebo podľa ktorých v konaní postupuje. Tento výklad musí byť, ako už opakovane judikoval aj Ústavný súd SR, ústavne konformný (napr. , III. ÚS 63/ 2006, ). Podľa nosných dôvodov (ratio decidendi) Nálezu ústavného súdu zo dňa 19. 6. 2013 obsiahnutých v čl. 12 a 13 nálezu “každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci“. Ústavný súd ďalej uvádza prípady, kedy nesprávna aplikácia jednoduchého práva má za následok porušenie základných práv a slobôd jednotlivca. Môže ísť o prípady nesprávnej aplikácie jednoduchého práva v prípade konkurencie noriem toho práva, o prípady nesprávnej aplikácie jednoduchého práva z dôvodu konkurencie rôznych interpretačných alternatív, v ktorý sa odráža kolízia ústavných princípov a nakoniec o prípady svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva.

V tomto duchu súd uskutočnil aj výklad ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa vo vzťahu k povinnosti súdu prihliadať ex officio na oslabenie nároku predávajúceho jeho premlčaním. Z hľadiska dodržania ústavne konformného výkladu a aplikácie tohto ustanovenia bolo potrebné ustáliť si jeho povahu - či ide o ustanovenie procesné alebo hmotnoprávne. Na prvý pohľad - prima facie by sa mohlo javiť, že ustanovenie § 5b je procesnej povahy, keďže upravuje, resp. stanovuje určitý postup orgánu rozhodujúceho o nárokoch spotrebiteľa. Pri hlbšom skúmaní a pochopení jeho významu a dopadu jeho aplikácie na práva a povinnosti účastníkov súdom posudzovaného hmotnoprávneho vzťahu je však zrejmé, že toto ustanovenie neupravuje „čistý“ procesný postup, teda procesný postup, výsledkom ktorého sú procesné úkony súdu voči účastníkom (napr. výzva na zaplatenie súdneho poplatku, výzva na odstránenie vád podania, predvolanie účastníkov, doručovanie súdnych písomností a pod...) alebo postup v konaní (napr. nariadenie pojednávania, dokazovanie, rozhodnutie o odročení pojednávania, rozhodnutie o skončení dokazovania a pod...) ale stanovuje určité kritériá pre vlastnú rozhodovaciu činnosť súdu, teda kritériá pre samotnú aplikáciu hmotnoprávnych noriem na konkrétny právny vzťah.

Premlčanie ako civilnoprávny inštitút má hmotnoprávny charakter. O tom svedčí skutočnosť, že je upravené v hmotnoprávnych kódexoch - až 114 a až . O čisto hmotnoprávnom charaktere premlčania sa jednoznačne vyjadrujú aj niektorí právni teoretici - napr. prof. JUDr. Ján Švidroň v učebnici Základy občianskeho práva hmotného (Viď: Lazar, J. a kolektív, Základy Občianskeho práva hmotného, druhé prepracované vydanie, 1. zväzok, IURA EDITON, 2004, str. 188) ako aj prof. JUDr. Jiří Švestka, DrSc. v komentári k (viď. Švestka, J., Spáčil, J. Škárová, D., Hulmák M. a kol. Občanský zákonník I, komentář, C.H.beck, 1. Vydání, 2008, str. 530). Iné názory hovoria o zmiešanej povahe premlčania, ktorého procesoprávny aspekt vidia v tom, že svoj zmysel a význam môže nadobudnúť len v súdnom konaní, pretože len v súdnom konaní môže dlžník proti uplatnenému nároku vzniesť námietku premlčania. Prof. Švestka však aj o námietke premlčania konštatuje, že má hmotnoprávny charakter, resp. hmotnoprávne dôsledky (viď. Švestka, J., Spáčil, J. Škárová, D., Hulmák M. a kol. Občanský zákonník I, komentář, C. H. Beck, 1. Vydání, 2008, str. 530). Hmotnoprávnu povahu námietky premlčania potvrdzuje aj skutočnosť, že o možnosti, resp. práve vzniesť ju nemá súd poučovaciu povinnosť podľa ako aj to, že úprava námietky premlčania (teda tento na prvý pohľad procesný aspekt premlčania) je obsiahnutá v hmotnoprávnych kódexoch civilného práva a to v ( veta druhá a ( ). Ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa nepriamo novelizovalo práve vyššie uvedené ustanovenie veta druhá , vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Táto nepriama novela od základu zmenila spôsob aplikácie premlčania. Tým, že súdu stanovila povinnosť na premlčanie prihliadať aj bez návrhu, teda bez námietky dlžníka, resp. povinnej osoby, z neho fakticky urobila preklúziu.

Aby výklad ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa bol systematicky súladný s úpravou premlčania v iných zákonoch, najmä základnom civilnoprávnom kódexe - , je potrebné ust. Zákona o ochrane spotrebiteľa považovať za normu hmotného práva, pretože jeho aplikáciou dôjde k zásahu do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov. Pri takomto ustálení si povahy

ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa je potom potrebné aplikovať ho z hľadiska jeho časovej pôsobnosti tak, aby nedošlo k porušeniu princípu zákazu retroaktivity právnej normy (zákaz pravej retroaktivity). Bez existencie prechodných ustanovení v zákone č. 102/ 2014 Z. z. k tomuto ustanoveniu bude potom potrebné aplikovať ho len na tie právne vzťahy, ktoré vznikli po jeho účinnosti, teda len na tie zmluvy, resp. právne vzťahy založené z iného ako zmluvného dôvodu, ktoré vznikli po 1. 5. 2014.

Keďže právny vzťah, ktorý medzi účastníkmi vznikol v predmetnom prípade, ktorý súd právne posúdil ako bezdôvodné obohatenie, vznikol pred účinnosťou ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, súd naň toto ustanovenie neaplikoval.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. . Navrhovateľ si v konaní uplatňoval nárok v celkovej výške 954, €. Súd mu vyhovel v sume 557, €, čo predstavuje 54 % uplatneného nároku. Vo zvyšnej časti 46 % bol navrhovateľ neúspešný. Navrhovateľ bol teda v konaní úspešný v pomernej časti 8 % a v tejto má nárok na náhradu trov konania. Trovy konania navrhovateľa predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 57,- € a trovy právneho zastúpenia advokátom 142,22 € v zmysle , a ods. 1 písm. a/ a , a Vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len Vyhláška) v platnom znení za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu na súd v tarifnej výške á 51,54 € + 2x režijný paušál 7,81 €, zvýšená o 20 % DPH (23,70 €). Nárok navrhovateľa na náhradu trov konania predstavuje sumu 15,94 € (8 % zo sumy 199,22 €). Náhradu trov konania odporca zaplatí v súlade s ust. na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).