Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PO-7Sa-12-2023.pdf
PDF · 128.97 KB
Case nature
Area
Subarea
PO-7Sa/12/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/XX, XXX XX C., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č.8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.04.2023, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.04.2023 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.12.2022 a vec sa v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 09.05.2023 doručenou Krajskému súdu v Prešove ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 10.05.2023, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.05.2023 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie), ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ako správny orgán prvého stupňa) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.12.2022 o priznaní predčasného starobného dôchodku v sume 291,10 eur mesačne od 31.10.2022.
administratívne konanie
2. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.12.2022 priznal žalobcovi predčasný starobný dôchodok v sume 291,10 eur mesačne od 31.10.2022 s poukazom na ustanovenia § 65, 67, 68 ods. 1 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že k 31.10.2022 žalobca získal 7987 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určenie ich sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktorej sa za obdobie dôchodkového poistenia považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, žalobca k 31.10.2022 získa 21 rokov a 322 dní obdobia dôchodkového poistenia. Suma predčasného starobného dôchodku je určená podľa § 68 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Priemerný osobný mzdový bod je
určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch.
3. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2021 žalobca na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Týchto 22 kalendárnych rokov žalobca nezískal ani po postupnom rozšírenie rozhodujúceho obdobia pred 01.01.1984, priemerný osobný mzdový bod po preto podľa § 63 ods. 7 druhej vety zákona o sociálnom poistení žalobcovi vypočítaný. Žalobca získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. a preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie v kalendárnom roku 1979 122 dní, v kalendárnom roku 1983 216 dní a za tieto obdobia patrí žalobcovi pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 16,7930. V rozhodujúcom období žalobca úhrnom získal 6648 dní dôchodkového poistenia, to znamená 18,2137 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,9220. Podľa § 63 ods. 4 písm. d) zákona o sociálnom poistení sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2022 20% z rozdielu medzi hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,9376. Na základe uvedeného žalobca získal k 31.10.2022 7987 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku je 21,8822 rokov dôchodkového poistenia. Od 31.10.2022 do 19.01.2024 žalobcovi do dovŕšenia dôchodkového veku chýba 446 dní. Suma predčasného starobného dôchodku je 310,50 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa dôchodok znižuje. Za 446 dní sa znižuje o 7,5%, to znamená o 23,28138287 eur mesačne nakoľko žalobca získal aj obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a tento mu bol priznaný, nie je možné dobu od 01.04.1984 do 10.03.2005 hodnotiť na nárok na predčasný starobný dôchodok. Záverom prvostupňový správny orgán poukázal na svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky deklarovaným v jeho rozsudkoch. Na určenie sumy predčasného starobného dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože vtedajšia československá socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o III. časť dohovoru 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, týkajúce sa starobného dôchodku.
4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v ktorom namietal, že Sociálna poisťovňa, ústredie do obdobia dôchodkového poistenia a určenie sumy predčasného starobného dôchodku nezahrnula obdobia výkonu služby v ozbrojených zložkách MV v dobe od 01.04.1984 do 10.03.2005, z toho 15 rokov a 278 dní v I. kategórii funkcií a 5 rokov a 69 dní v III. kategórii funkcií. Žalobca v odvolaní poukázal na rozhodnutie NS SR 9So/214/2008, 9So/151/2016, 9So/15/2016, 9So/176/2015, 9So/56/2017. Žalobca považuje vylúčenie celej doby služby z jeho dôchodkového poistenia za porušenie ústavou chráneného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a vzhľadom na uvedené žiada, aby mu boli vyššie uvedené doby poistenia riadne zarátané.
5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zo dňa 04.04.2023 uviedol, že žalobcovi bol rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.12.2022 podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení priznaný predčasný starobný dôchodok sume 291,10 eur mesačne od 31.10.2022. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že nakoľko žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a tento mu bol priznaný, nie je možné dobu od 01.04.1984 do 10.03.2005 hodnotiť na nárok na predčasný starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa uviedla, že zosúladila svojou aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky deklarovaný v jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok alebo výsluhový dôchodok. Zachovávanie týchto nárokov však spočíva v určení zníženého dôchodkového veku závislosti od rozsahu služby získanej v I. alebo II. kategórie funkcií a určení sumy starobného dôchodku. Nakoľko žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, v súlade s § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z.z. a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení žalobcovi toto obdobie nebolo zhodnotené na nárok na predčasný starobný dôchodok a určenie jeho sumy.
6. K námietke žalobcu vznesenej v odvolaní, týkajúcej Judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na základe, ktorých mala Sociálna poisťovňa krátiť predčasný starobný dôchodok, žalovaný uviedol, že uvedené rozsudky sa týkajú skutkovo odlišnej veci, z čoho vyplýva, že nie je možné v žalobcovom prípade postupovať v zmysle uvedených rozsudkov, pričom ide o rozhodnutia v individuálnych prípadov a nevyplýva z nich povinnosť, aby Sociálna poisťovňa zhodnotila zvýhodnenú dobu služby na nárok na predčasný starobný dôchodok. Žalovaný v závere skonštatoval, že žalobcovi boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, predložených dokladov a na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.
súdne konanie
(správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika )
7. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného zo dňa 04.04.2023 správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie ako prvostupňového správneho orgánu. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie za nezákonné, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože si uplatňujú účelový vlastný výklad s vecou súvisiacich právnych noriem, ignorujú právny názor súdov Slovenskej republiky zhodných, či porovnateľných prípadoch. Žalobca svoje žalobné body konkretizoval takto:
- rozhodnutia sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 39 ), kedy občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe (judikát R 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2006)
- rozhodnutia sú v rozpore so zákonom o sociálnom poistení a Dohovorom o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach - žalobca zákonom určené odvody na dôchodkové poistenie takmer po celú dobu aktívneho pracovného života odvádzal na účet Sociálnej poisťovne. Osobitný účet úradu sociálneho zabezpečenia MO bol zriadený až od 01.05.1998 a ostatných ozbrojených bezpečnostných a záchranných zborov až od 01.07.2002. Po vzniku týchto osobitných účtov odvody platené príslušníkmi ozbrojených zložiek na účet Sociálnej poisťovne neboli prevedené na osobitné účty príslušných ozbrojených zložiek. Žalobca s poukazom na ustanovenia zákona o sociálnom poistení má za to, že pre posúdenie nároku na dôchodok a určenie jeho sumy je Sociálna poisťovňa povinná žalobcovi hodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, t.j. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia vypočíta teoretickú výšku dôchodku, ktorú má následne krátiť postupom podľa čl.33 ods. 2 dohovoru č. 128.
- rozhodnutia sú v rozpore s usmernením vypracovaným samotnou Sociálnou poisťovňou, ústredie, sekcia dôchodkového poistenia v ktorej sa uvádza, že ak bol poistencovi priznaný výsluhový dôchodok, podľa ktorého sa suma dôchodkovej dávky poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, môže iba krátiť primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku.
8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca má za to, že Sociálna poisťovňa v dávkovom konaní o jeho predčasnom starobnom dôchodku vychádza z nesprávneho predpokladu o nemožnosti aplikácie dohovoru č. 128 a záverov judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach starobného dôchodku na vec týkajúcu sa predčasného starobného dôchodku.
9. K správnej žalobe sa podaním zo dňa 24.07.2023 vyjadril žalovaný. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu na predčasný starobný dôchodok uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-39. 320 - 9/2015 – VZ zo dňa 11.06.2015 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 11.03.2005 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku mu bola zhodnotená doba od 01.04.1984 do 31.08.1984 ako náhradná vojenská služba zaradená do I. kategórie funkcií, od 01.09.1984 do 31.12.1999 ako doba služobného pomeru v policajnom zbore zaradená do I. kategórie funkcií a od 01.01.2000 do 10.03.2005 ako doba služobného pomeru v policajnom zbore zaradená do III. kategórie funkcií.
10. Žalovaný konštatoval, že sa pridržiava skutkových a právnych záverov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvá na jeho správnosti, pretože predmetné rozhodnutie považuje za zákonné a správne, a preto žiada, aby správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
11. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 14.10.2023. V replike žalobca uviedol, že Sociálna poisťovňa - ústredie predložila súdu jednu zo šablón vyjadrení, ktoré má spracované pre rovnaké, či podobné prípady, kedy o riadny či predčasný dôchodok žiadajú poberatelia výsluhových dôchodkov. A rovnako ako jej samotnom rozhodnutí a tiež rozhodnutí GP ignoruje práva žalobcu chránené Ústavou SR, zákonom o sociálnom poistení. Podľa názoru žalobcu Sociálna poisťovňa - ústredie vo svojom vyjadrení odmieta brať v úvahu judikatúru súdov SR, ktoré boli vydané v rovnakých, či podobných prípadoch s odôvodnením, že nie je možné postupovať v prípade žalobcu v zmysle rozsudkov súdov SR, pretože ide o rozhodnutia v individuálnych prípadoch. Žalobca v závere konštatuje, že za uvedených okolností nemá inú možnosť než sa domáhať právnej ochrany súdu a na základe skutočnosti opísaných v žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku, skutočností uvedených v odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - ústredie, žalobe, ako aj v tomto tvrdení trvá na tom, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredia sú nezákonné a preto žiada zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
12. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe bolo doručené žalovanému dňa 26.10.2023. Žalovaný na výzvu nereagoval.
právny názor správneho súdu
13. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 12.07.2024 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 07.06.2024), ktorým rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.04.2023 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.12.2022 zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
14. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov.
15. Správny orgán prvého stupňa (Sociálna poisťovňa, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.12.2022 priznal žalobcovi predčasný starobný dôchodok v sume 291,10 eur mesačne od 31.10.2022 podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 650 120 6470 0 zo dňa 04.04.2023 zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
21. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
22. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká, ak poistenec získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je potrebné zohľadniť nielen zvýhodnenú pracovnú kategóriu vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale považovať I. a li. Kategóriu funkcií za pracovnú kategóriu a zachovať z nej nároky na prípadné zníženie dôchodkového veku, Sociálna poisťovňa posúdila Váš dôchodkový vek s prihliadnutím na ustanovenia § 14 ods. 4, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
25. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až I), alebo e) 60 rokov.
26. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
27. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. neskorších predpisov občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o tak zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií, alebo 17,5 roka v službe II., kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až I), alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
28. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999.
29. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
30. Podľa čl. 33 ods. 2 dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ktorý ČSSR ratifikovalo 11.01.1990 a bol vyhlásený pod č. 416/1991 Z.z., pre ČSFR nadobudol platnosť dňa 11.01.1991), ak má alebo, ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
31. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či dostatočne zistil skutočný stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, a to pri rešpektovaní príslušných hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. 2Sžo32/2014).
32. Vychádzajúc z pripojeného dávkového spisu a rozhodnutí Sociálnej poisťovne, žalobca získal k 31.10.2022 7987 dní obdobia dôchodkového poistenia. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení, rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca k 31.10.2022 získal 21 rokov a 322 dní obdobia dôchodkového poistenia. Suma predčasného starobného dôchodku je 310,50 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa dôchodok znižuje. Za 446 dní sa znižuje o 7,5%, to znamená o 23,28138287 eur mesačne. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2015 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 11.03.2005 podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba od 01.04.1984 do 31.08.1984 ako náhradná vojenská služba zaradená do I. kategórie funkcií, od 01.09.1984 do 31.12.1999 ako doba služobného pomeru v policajnom zbore zaradená do I. kategórie funkcií a od 01.01.2000 do 10.03.2005 ako doba služobného pomeru v policajnom zbore zaradená do III. kategórii funkcií. Nakoľko žalobca získal za obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné dobu od 01.04.1984 do 10.03.2005 hodnotiť na nárok na predčasný starobný dôchodok.
33. Predmetom prieskumu v danom konaní teda bolo právne posúdenie otázky, či žalobcovi bol správne vypočítaný predčasný starobný dôchodok, kedy mu neboli započítané určité obdobia. Prioritnou otázkou teda bolo, či je možné dobu služby, ktorá bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, započítať na obdobie dôchodkového poistenia rozhodné pre výšku predčasného starobného dôchodku.
34. Súd po preskúmaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a napadnutého správneho rozhodnutia má za to, že doba služby, ktorá bola zhodnotená pre účely výsluhového dôchodku je potrebné zarátať pre nárok a výšku predčasného starobného dôchodku, pričom poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa opakovane zaoberali výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa
započítania doby služby zhodnotenej na vznik nároku na výsluhový dôchodok aj pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia pre možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, ako aj pre určenie jeho výšky v spojení s čl. 33 ods. 2 Dohovoru.
35. Na dôvažok správny súd poukazuje na Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych, bolo pod č. 55 uverejnené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.10.2009 sp. zn. 9So/214/2008 s právnou vetou: „Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“. Z uvedeného judikátu č. 55 zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011 vyplýva jednoznačný právny názor, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po stanovení výšky starobného dôchodku s prihliadnutím na všetky doby dôchodkového poistenia podľa predchádzajúcej vety možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.
36. V tejto súvislosti súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017, sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 ako aj ďalšie), ktorá sa zaoberá danou problematikou.
37. V rozsudku sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 Najvyšší súd SR v tejto súvislosti uviedol: „V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, uverejnený pod č. 83 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2013) priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku...V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozsudku sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že: „Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok. Ustálená je prax aj pri stanovení starobného dôchodku, kde je potrebné aplikovať ustanovenia čl. 19 a 33 ods.2 Dohovoru č. 128, a teda je nutné pri stanovení výšky starobného dôchodku sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.“
38. Rovnako poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené napr. v rozsudku sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 a sp. zn. 10So/11/2015 zo dňa 17. 02.2016. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa má za to, že „výsluhový dôchodok (a rovnako aj výsluhový príspevok ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaná za výsluhový dôchodok) má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru, pričom odvolací súd dospel k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok.“
39. Taktiež v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017 Najvyšší súd SR citoval závery svojho rozsudku zo dňa 15.08.2012 sp. zn. 7So/138/2012, v ktorom konštatoval: „Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. zák. č. 328/2002 Z. z.), používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa §60 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zák. č. 461/2003 Z. z. vylúčenie možnosti zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení tohto zákona vo všeobecnom systéme. To by malo za následok situáciu, kedy doby poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia ostali nezhodnotené (rovnako ako v prípade navrhovateľa). Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu“.
40. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd vyhodnotil správnu žalobu ako dôvodnú a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a § 191 ods. 3 SSP, a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
41. Na záver správny súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 48/98 zo dňa 07.01.1998, kde vyslovil že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa článku 1 Ústavy slovenskej republiky je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že aj ich budú správne vykladať a aplikovať. Súčasťou princípu právnej istoty požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné
situácie musia by rovnakým spôsobom právne posudzované. Bolo by v rozpore s princípom právnej istoty, ak súdy v obdobných veciach by rozhodovali odlišne. V praxi to predstavuje taký postup, keď obdobný prípad sa bude riešiť v súlade s doterajšou judikatúrou. Ústavný súd SR (IV. ÚS 192/06) vyslovil názor, že súd by nekonal v súlade s princípom právnej istoty zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy SR a mohol by tým porušiť aj právo účastníka konania na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky v prípade, ak by riešil právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená odlišné spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnať so spoločnými súdnymi rozhodnutiami.
42. V novom konaní je správny orgán ktorému bude vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie viazaný v zmysle ustanovenia § 191 ods. 6 SSP právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku.
43. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.