Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_11C-33-2021.pdf
PDF · 113.81 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/33/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov – SVB Diaľava, so sídlom Poprad, Jesenná 3240/13, IČO: 42 035 872, proti žalovanému SINET Telecom, s. r. o., so sídlom Poprad, Kukučínova 4250, IČO: 31 661 564, zastúpený JUDr. Františkom Buhlom, advokátom so sídlom Košice, Čajakova 5, IČO: 45 006 300, v spore o zaplatenie 1.033,05 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal úhrady sumy 1.033,05 eur s príslušenstvom. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že dňa 28.2.2006 strany uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov na streche bytového domu Diaľava, na osadenie nosičov mikrovlnných antén s montážou telekomunikačného zariadenia a poskytnutie jednofázovej prípojky 230V, ktorej súčasťou bola dohoda o odbere elektrickej energie. Na základe zmluvy sa žalovaný zaviazal hradiť zálohy za spotrebu elektrickej energie v sume 2.400,- Sk (79,66 eur) ročne. Spotreba elektrickej energie mala byť vyúčtovaná podľa skutočnej spotreby inštalovaných zariadení a podľa aktuálneho cenníka elektrickej energie. Podľa žalobcu žalovaný neoznámil skutočnú spotrebu inštalovaných zariadení, neodovzdal záznam o spustení prevádzky zariadenia a nebolo možné vyhotoviť vyúčtovanie zálohových platieb za dodávku elektrickej energie, preto bol žalobca nútený osadiť podružný elektromer na vlastné náklady, pričom podľa skutočnej spotreby na meranej v období od 7.8.2019 do 31.12.2019 vyúčtoval žalovanému za obdobie do roku 2018 sumu 909,98 eura za obdobie roku 2019 vyúčtoval žalobca sumu 87,17 eur a za obdobie roku 2020 sumu 35,90 eur. V období od 7.8.2019 do 31.12.2019 pri použití samostatného merača vypočítal žalobca spotrebovanú elektrickú energiu, ktorú následne vyúčtoval a predchádzajúce obdobie vypočítal s využitím zistenej spotreby. Na merači bol pri inštalácii nulový stav, na konci sledovaného obdobia bol nameraný stav 202,8 kWh, čo predstavuje spotrebu 1,392 kWh za deň. Ďalšie kontrolné merania žalobca vykonal dňa 19.3.2020, pričom stav merača bol 293,48 kWh, dňa 29.4.2020 bol stav merača 323,5 kWh a dňa 4.5.2020 bol stav merača 327,26 kWh. Podľa prepočtov žalobcu žalovaný dňa 19.2.2020 znížil spotrebu svojich zariadení a o 30 dní neskôr začal účelovo zapisovať zníženú spotrebu do kontrolnej zápisnice. Žalobca tak namietol zásahy žalovaného do inštalovaných zariadení s cieľom umelého zníženia spotreby, čo nakoniec viedlo zhromaždenie vlastníkov bytového domu k vypovedaniu zmluvy o nájme, nakoľko zisk z nájmu vo výške 95,60 eur ročne nepostačuje ani na financovanie drobných opráv
strešnej krytiny. Nakoľko žalovaný fakturované sumy neuhradil, domáha sa žalobca úhrady podanou žalobou.
2. Súd v skrátenom konaní vydal dňa 10.9.2021 platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nie je pravdivé skutkové tvrdenie žalobcu, že „bol nútený osadiť podružný elektromer na vlastné náklady“, nakoľko žalovaný tak urobil svojvoľne a z vlastného rozhodnutia. Popodpise zmluvy o nájme spoločných priestorov bolo urobené kontrolné meranie spotreby elektrickej energie za prítomnosti vtedajšieho predsedu SVB A. B., ktoré preukázalo, že inštalované zariadenia majú nižšiu spotrebu ako bola mesačná výška záloh na elektrinu dohodnutá v zmluve. Preto sa aninerealizovali ročné vyúčtovania, pretože z vykonaných meraní bolo zrejmé, že zálohy hradené žalovaným sú dostačujúce na pokrytie skutočných nákladov a žalovaný nemal potrebu žiadať od žalobcu vrátenie časti uhradených záloh, ktoré reálne mohli prevyšovaťskutočnú spotrebu. Žalobca žalovaného nikdy nevyzval na preukázanie výšky spotreby energie a sám, bez vedomia žalovaného urobil celkom novú elektrickú prípojku a odberné miesto žalovaného pripojil k elektrickému zdroju žalovanému neznámemu. Pôvodnú elektrickú prípojku žalovaného žalobca zdemontoval a pri týchto prácach súčasne žalobca znefunkčnil záložný zdroj žalovaného pre napájanie jeho telekomunikačných zariadení. Čo sa týka vyúčtovania, žalovaný rozporoval vyúčtovanie spotreby elektriny vyhotovené žalobcom, lebo jediným fakturačným podkladom bola ním vytvorená tabuľka s neadekvátnymi vysokými jednotkovými cenami za kWh. Preto žalovaný požadoval preukázať správnosť výpočtu priemernej jednotkovej ceny za kWh kópiou dodávateľskej faktúry za elektrinu, ktorú žalobca žalovanému odmietol poskytnúť s odvolávaním sa na zákon o ochrane osobných údajov. Žalovaný ďalej rozporuje množstvo spotrebovanej elektrickej energie za roky 2007 až 2018 určenej na 508,08 kWh ročne na základe merania odo dňa 7.8.2019 kedy bol žalobcom nainštalovaný merač, do 31.12.2019, čiže meraním vykonaným mimo fakturovaného obdobia. Meraním žalobcu od 19.3.2020 do 4.5.2020 bola preukázaná priemerná ročnú spotrebu vo výške 267,862 kWh. Uvedené meranie bolorealizované po tom, ako žalovaný opätovne vymenil svoje záložné napájacie zariadeniedočasne nainštalované po poruche vzniknutej 7.8.2019, teda po inštalácii elektromeružalobcom, pretože sa žalovanému nepozdávala výška nameranej energie. Faktúru 04/2019 na sumu 909,98 eur za obdobie rokov 2007 až 2018 rozporuje žalovaný v množstve spotrebovanej elektriny a rozporuje ju aj vo výške jednotkových cien za kWh za jednotlivé roky. Čo sa týka faktúry č. 02/2020 na sumu 87,17 eur za obdobie roku 2019, žalovaný rozporuje množstvo spotrebovanej elektriny za obdobie od 1.1.2019 do 6.8.2019 a za celé obdobie rozporuje jednotkovú cenu za kWh, táto nebola preukázaná. Vo faktúre č. 02/2021 na sumu 35,90 eur za obdobie roku 2020 žalovaný rozporuje iba jednotkovú cenu za kWh a aj napriek tomuto rozporu v jednotkovej cene by mala byť faktúra č. 02/2021 považovaná za už zaplatenú, nakoľko na účet žalobcu žalovaný posielal pravidelne každý mesiac zálohu vo výške 6,64 eur, takže podľa vyúčtovania uvedeného vo faktúre žalovaný za rok 2020 údajne spotreboval elektrinu za 82,38 eur a na účet žalobcu zaslal 12 záloh po 6,64 eur, celkovo 79,68 eur. Vzniknutý nedoplatok vo výške 2,7 eur je potrebné tiež považovať v čase podania žaloby takisto za zaplatený, pretože mesačné zálohové platby vo výške 6,64 eur sú posielané aj v roku 2021 a žalobca žalovanému dňa 8.4.2021 vypol prívod elektriny a od vtedy už elektrinu žalobca nedodával, hoci zálohové platby boli posielané pravidelne každý mesiac. Od augusta 2020 žalobca zálohové platby žalovaného vovýške 6,64 eur posiela späť na účet žalovaného, teda plnenia žalovaného odmieta. Žalovaný opakovane žalobcovi navrhoval uzavretie dohody, pretože objektívne nebolo a ani nie je možné určiť skutočnú výšku odobratej energie až do dňa 7.8.2019, kedy žalobca inštaloval merač. Žalobca návrhy žalovaného ignoroval a trval na úhrade ním vyčíslených nárokov. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku za obdobie pred 28.7.2018.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkyne A. B. a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
4. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu C. D. súd zistil, že štatutárnym zástupcom žalobcu je od 1.7.2019. Pred týmto dátumom vykonával opravy elektroinštalácie na bytovom dome a funkciu prijal na žiadosť predchádzajúcej predsedníčky A. B.. Pri prevzatí funkcie mu predchádzajúca predsedníčka spoločenstva postupne odovzdala doklady, z ktorých zistil, že približne 17 rokov sa neriešil odber elektrickej energie žalovaným ani ďalšími nájomníkmi. V nebytovom priestore určitú dobu mala v prevádzke A. B. internetovú kaviareň a preto mala so žalovaným nadštandardné vzťahy.
Vyúčtovanie vypracoval tak, že za zvolené obdobie zmeral spotrebu žalovaného, zistil denný odber a vynásobil ho zistenou hodnotou kWh podľa faktúry od dodávateľa elektrickej energie. Spotrebu žalovaného zisťoval počas roka 2019 a vyúčtoval aj predchádzajúce obdobie, nakoľko po prechode správy pod spoločenstvo vlastníkov bytov im zrejme predchádzajúci správca Okresné stavebné bytové družstvo Poprad neodovzdal dokumentáciu k bytovému domu. Druhý poskytovateľ internetu Slovanet predložené vyúčtovanie odsúhlasil a zaplatil. Od roku 2020 mal bytový dom zníženú sadzbu pre domácnosti, čo znamenalo zmenu distribučnej sadzby pre žalovaného, nakoľko podmienkou zvýhodnenej sadzby pre domácnosti bolo, že do siete nebude pripojený žiaden podnikateľ. Vyúčtovanie podľa spotreby a cien z roku 2019 žalobca vypracoval preto, že od roku 2007 nebola zrejmá spotreba žalovaného, ktorý neodovzdal protokol dohodnutý v zmluve. Rovnako žiadne meranie žalovaný nedoložil ani pri výmene zariadení. Podľa zmluvy žalovaný posielal len zálohové platby, 10,- eur bol nájom a 6,60 eur bola záloha za elektrickú energiu. Každý rok sa malo uskutočniť vyúčtovanie a žalovaný mal buď doplatiť za elektrickú energiu alebo im mal byť vrátený preplatok, ale žalobca nemal podklady pre vyúčtovanie, pretože žiadna spotreba sa zmluve ani žiadnom protokole neuvádza. To, čo je uvedené vo vypracovanej tabuľke sú len dohady. Nájom za rok 2007 je za 10 mesiacov nakoľko neexistuje záznam, kedy začal žalovaný prevádzkovať svoje zariadenie. Prvú platbu od žalovaného evidoval žalobca v treťom mesiaci roku 2007 a až neskoro sa dozvedel, že žalovaný tam žiadne zariadenie neinštaloval, nakoľko tam bolo od roku 2003.
5. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného E. C. F. súd zistil, že zariadenia na budove žalobcu boli umiestnené ešte na základe zmluvy s Okresným stavebným bytovým družstvom Poprad a do vzniku spoločenstva vlastníkov bytov hradil žalovaný dohodnutý nájom a energie družstvu. Zariadenia sa v priebehu času menili, nejedná sa o to isté zariadenie od roku 2003. Spotreba zariadení je uvádzaná v technických listoch. Žalobca žalovaného nežiadal o pripojenie samostatného merača, jednoducho prívod energie odpojil, čo spôsobilo poškodenie a nefunkčnosť záložného zdroja. Po výmene záložného zdroja žalovaný zistil, že tento zdroj bol tiež poškodený a mal vysokú spotrebu energie, avšak svojvoľným odpojením prívodu elektrickej energie žalobca spôsobil výpadok siete internet, ktorý žalovaný musel riešiť záložným zdrojom. Po jeho opätovnej výmene sa spotreba znížila na 247 kWh. Poprel možnosť spotreby v rozsahu 508 kWh ročne, čo bol dôvod, pre ktorý aj žiadal o doloženie vyúčtovania dodávateľa. Samostatnú elektrickú prípojku pre zariadenie žalovaného žalobca odmietol povoliť. Poukázal na skutočnosť, že zhromaždenie vlastníkov bytov odsúhlasilo výpoveď nájomnej zmluvy v čase, kedy ešte fakturovaný nedoplatok ani nebol. Protokol o spotrebe žalovaný neposkytol žalobcovi od začiatku, nakoľko po úvodných meraniach v prítomnosti A. B. zistili, že dohodnuté preddavky za dodávku elektrickej energie pokryjú skutočnú spotrebu, preto to nepovažovali za potrebné.
6. Z výsluchu svedkyne A. B. súd zistil, že od 1.7.2019, kedy predsedníctvo spoločenstva vlastníkov bytov prevzal súčasný predseda s ňou nekomunikuje. Od roku 2006 bola za spoločenstvo rada, že bude mať spoločenstvo aspoň malý príjem z nájmu, v dome bolo viacero podnikateľov. Založili internetovú kaviareň a nakoľko pri zrušení terestriálneho vysielania bolo potrebné zabezpečiť nové digitálne rozvody, spoločenstvo zrealizovalo výberové konanie, pričom žalovaný dal najvýhodnejšiu ponuku. Po porovnaní prístupu iných spoločenstiev sa so žalovaným dohodla tak, ako je uvedené v zmluve a pokiaľ niekto spôsobil nezrovnalosti, mala to byť teda svedkyňa sama. Vyúčtovanie za predchádzajúce obdobia robila sama podľa fakturácie od dodávateľa. Nedoplatky nevznikali, preto ich ani spoločenstvo nevymáhalo. O približnej spotrebe energie žalovaného mala predstavu, mala to založené v dokladoch spoločenstva, avšak žalobca tie doklady nepredložil. Najväčšiu spotrebu mali výťahy, nie žalovaný. Žiadna kontrola pochybenia pri úhradách nezistila nedostatky.
7. Zo zmluvy o nájme spoločných priestorov a realizovaní domových káblových rozvodov zo dňa 28.8.2006 súd zistil, že prenajímateľ – žalobca žalovanému prenajal priestor na streche budovy pre osadenie nosičov mikrovlnných antén s montážou k nim potrebného telekomunikačného zariadenia a poskytnutie jednofázovej elektrickej prípojky 230V pre tieto telekomunikačné zariadenia. Podľa čl. 3 zmluvy sa žalovaný zaviazal hradiť zálohy za spotrebu elektrickej energie v sume 2.400,- Sk (79,66 eur) ročne. Spotreba elektrickej energie mala byť vyúčtovaná podľa skutočnej spotreby inštalovaných zariadení a podľa aktuálneho cenníka elektrickej energie. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Podľa čl. 3.5 zmluvy k zmene výšky refundácie spotrebovanej elektrickej energie môže dôjsť pri zmene cenníka za elektrickú energiu, formou dodatku k zmluve.
8. Z faktúry č. 04/2019 súd zistil, že žalobca žalovanému vyúčtoval zálohové platby za odber elektrickej energie aktívnych prvkov telekomunikačných zariadení do 31.12.2018 v sume 909,98 eur. Faktúra bola vystavená dňa 31.12.2019 a s dátumom splatnosti 14.1.2020.
9. Z prehľadu spotreby a ceny elektrickej energie vypracovaného žalobcom súd zistil, že žalobca za rok 2007 stanovil spotrebu zariadení žalovaného na 425,952 kWh a za elektrickú energiu určil náhradu na sumu 91,92 eur. Za roky 2008 až 2018 žalobca stanovil žalovanému spotrebu elektrickej energie v rozsahu 508,080 kWh ročne a vyúčtoval mu na úhradu sumu 818,06 eur. Napriek tomu, že spotreba v bytovom sa dome kolísala od 752 kWh do 1.622 kWh, žalobca žalovanému určil konštantnú spotrebu na 508,080 kWh ročne. Spotrebu žalovaného za jeden deň žalobca určil na 1,392 kWh, pri priemernej sume 0,3068 eur za kWh ročná priemerná cena elektrickej energie má predstavovať 160,10 eur.
10. Z reklamácie vyúčtovania zo dňa 7.5.2020 súd zistil, že žalovaný namietal vyúčtovanie spotreby elektrickej energie s odôvodnením, že za sledované obdobie od 19.3.2020 do 4.5.2020 spotreba predstavovala 33,78 kWh, čo ročne predstavuje spotrebu 267,826 kWh ročne a nie 508,080 kWh.
11. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 14.5.2020 súd zistil, že reklamáciu žalovaného k vyúčtovaniu žalobca zamietol s poukazom na hodnoty zistené samostatným meračom a pochybnosti o cielenom znižovaní spotreby pripojených zariadení. Súčasne žalobca s odkazom na zákon o ochrane osobných údajov odmietol žalovanému poskytnúť kópiu faktúr dodávateľa energie.
12. Z reklamácie zo dňa 14.5.2020 súd zistil, že vzhľadom na to, že žalobca žalovanému vyúčtoval jednotkovú ceny za 1 kWh elektrickej energie v hodnote vyššej, ako je bežný priemer, žiadal žalovaný o doloženie faktúr od dodávateľa.
13. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 28.5.2020 súd zistil, že reklamáciu žalovaného k vyúčtovaniu žalobca zamietol a s prihliadnutím na zákon o ochrane osobných údajov odmietol žalovanému kópiu faktúr dodávateľa energie poskytnúť.
14. Z faktúry č. 02/2020 súd zistil, že žalobca žalovanému vyúčtoval zálohové platby za odber elektrickej energie aktívnych prvkov telekomunikačných zariadení do 31.12.2019 v sume 87,17 eur. Faktúra bola vystavená dňa 12.5.2020 a s dátumom splatnosti 26.5.2020.
15. Z prehľadu spotreby a ceny elektrickej energie vypracovaného žalobcom súd zistil, že žalobca za rok 2019 stanovil spotrebu zariadení žalovaného na 508,080 kWh a za elektrickú energiu určil náhradu na sumu 87,17 eur.
16. Z faktúry č. 022021 súd zistil, že žalobca žalovanému vyúčtoval zálohové platby za odber elektrickej energie aktívnych prvkov telekomunikačných zariadení do 31.12.2020 v sume 35,90 eur. Faktúra bola vystavená dňa 1.6.2021 a s dátumom splatnosti 15.6.2021.
17. Z vyúčtovania za rok 2020 súd zistil, že celková suma, ktorej úhrady sa žalobca domáha predstavuje 1.033,05 eur.
18. Z reklamácie vyúčtovania zo dňa 30.6.2021 súd zistil, že žalovaný namietal vyúčtovanie spotreby elektrickej energie nakoľko žalobca fakturoval jednotkovú cenu za kWh v hodnote, ktorej výšku nemožno overiť a žiadal o doloženie faktúry od dodávateľa energie s uvedením jednotkovej ceny.
19. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 4.7.2021 súd zistil, že reklamáciu žalovaného k vyúčtovaniu žalobca zamietol a s prihliadnutím na zákon o ochrane osobných údajov odmietol žalovanému kópiu faktúr dodávateľa energie poskytnúť.
20. Z uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov bloku Diaľava č. 3/2019 zo dňa 1.12.2019 súd zistil, že zhromaždenia vlastníkov bytov schválilo vypovedanie nájomnej zmluvy so žalovaným.
21. Z výpovede zo dňa 27.2.2020 súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ vypovedal zmluvu o nájme zo dňa 28.8.2006, pričom do konca výpovednej lehoty je žalovaný nájomca povinný na vlastné náklady zdemontovať umiestnené zariadenia.
22. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
24. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
25. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
26. Podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
27. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
28. Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
29. Podľa § 5 ods. 3 cit. zákona nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
30. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
31. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
32. Podľa § 187 ods. 1, ods. 2 C.s.p., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
33. Podľa § 191 ods. 1 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
34. Podľa § 215 ods.1 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
35. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
36. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy.
37. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.
38. V konaní nebolo sporné, že žalovaný so žalobcom uzavrel nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie nebytových priestorov na osadenie nosičov mikrovlnných antén s montážou telekomunikačného zariadenia a poskytnutie jednofázovej prípojky 230V, ktorej súčasťou bola dohoda o odbere elektrickej energie.
39. V konaní sa žalobca ako zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov domáhal úhrady spotreby elektrickej energie za obdobie od roku 2007 do roku 2020. Spotreba bola žalobcom vyúčtovaná faktúrami č. 04/2019 na sumu 909,98 eur za obdobie rokov 2007 až 2018, č. 02/2020 na sumu 87,17 eur za obdobie roku 2019, č. 02/2021 na sumu 35,90 eur za obdobie roku 2020. V konní rovnako nebolo sporné, že žalovaný v zmysle zmluvy na účet žalobcu posielal pravidelne každý mesiac zálohu vo výške 6,64 eur, ktorú žalobca opakovane žalobcovi vracal späť.
40. Žaloba vo veci samej bola podaná dňa 28.7.2021. Ako vyplýva z citovanej právnej úpravy, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v ustanovenej v Občianskom zákonníku a na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva a pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3 ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. S prihliadnutím na uvedenú argumentáciu je zrejmé, že za obdobie do 28.7.2018 je nárok žalobcu premlčaný. Na tejto skutočnosti nič nemení ani skutočnosť, že žalobca žalovanému spotrebu elektrickej energie za roky 2007 až 2018 vyúčtoval až dňa 31.12.2019. Nárok žalobcu na úhradu spotreby elektrickej energie za obdobie do 28.7.2018 nie je daný, nakoľko došlo k uplynutiu zákonnej premlčacej doby.
41. Čo sa týka zvyšku nároku, podľa § 132 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Súčasne má žalobca povinnosť k žalobe pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
42. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).
43. „I. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. II. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020)“
44. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o tom, že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.
45. S prihliadnutím na uvedené je zrejmé, že žalobca podanú žalobu opieral o vlastné vyúčtovanie vypracované síce ako aritmetický priemer ním zistenej spotreby, avšak s využitím ceny energií, ktoré nemožno overiť a určiť tak skutočnú a oprávnenú jednotkovú cenu za kWh spotrebovanej energie. Predložené vyúčtovania žalobca upravil tak, že tarifnú cenu, výšku zálohových platieb a čísla meračov žalobca začiernil s odvolaním na ochranu osobných údajov. V rámci výsluchu štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že sa jedná o odhad. Za takýchto okolností je fakturácia žalobcu sporná a nepreukázateľná. Navyše pokiaľ žalovaný pravidelne mesačne hradil žalobcovi sumu 6,64 eur za dodávku elektrickej energie, žalobca uvedenú sumu pravidelne žalovanému vracal ako platbu uhradenú omylom, čo nijako nevysvetlil, toto konanie pritom priamo odporuje ust. § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
46. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd konštatuje, že žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, nepreukázal existenciu nároku vo vzťahu k žalovanému, súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobu ako nedôvodnú aj v rozsahu nepremlčaného nároku zamietol.
47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.