Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/172/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, za účasti ďalšieho účastníka: 1/ ZISTA, s. r. o., so sídlom Stará Ves 271, 029 53 Breza, IČO: 44 121 601, 2/ Obec Breza, so sídlom Breza 56, 029 53 Breza, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2020/031655-003 zo dňa 01.10.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ právo náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Okresný úrad Námestovo, odbor starostlivosti o životné prostredie v zmysle o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") rozhodol rozhodnutím č.j.: OÚ-NO-OSZP-2020/007518 zo dňa 28.05.2020 podľa zákona EIA, že zámer navrhovanej činnosti „Betonáreň", predložený prvostupňovému správnemu orgánu dňa 25.03.2020 navrhovateľom - ZISTA s.r.o., Stará Ves 271, 029 53 Breza, IČO: 44 121 601, umiestnená v Žilinskom kraji, okres Námestovo, obec Breza, katastrálne územie V., parcela č.: C-KN 1131/11, E-KN č 20414, č.20401, č.20402, sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Vzhľadom na charakter činnosti, informácie uvedené v zámere navrhovanej činnosti a doručené stanoviská boli predmetným rozhodnutím uložené taxatívne stanovené opatrenia, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyvy na životné prostredie a je potrebné ich rešpektovať. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska jej povahy a rozsahu, miesta vykonávania navrhovanej činnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Pri rozhodovaní použil primerane kritériá pre zisťovacie konanie podľa Prílohy č. 10 k zákonu o posudzovaní (transpozícia prílohy č. III Smernice 2011/92/E Ú o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie). Navrhovaná činnosť je v katastrálnom území V.. Uvedené územie je už v minulosti hodnotené podľa zákona a sú známe vplyvy na životné prostredie. Navrhovaná činnosť nevyvolá nové vplyvy. Uvedená skutočnosť sa prejavila aj v stanoviskách od dotknutých subjektov, ktoré dali kladné stanoviská a nepožadovali ďalšie posudzovanie navrhovanej činnosti. Opatrenia pre túto navrhovanú činnosť sa ukladajú z dôvodu požiadaviek pripomienkujúcich subjektov. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona sa vykonáva v predprojektovom štádiu. V rámci predloženého zámeru k navrhovanej činnosti boli podrobne zdokumentované vstupy a výstupy a predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti zodpovedajúce stupňu prípravy navrhovanej činnosti - posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa Navrhovaná činnosť podlieha procesu povolenia podľa (stavebný zákon). Tohto procesu sa zúčastňujú orgány ochrany životného prostredia a zdravia, ktoré sú dostatočnou zárukou, že nebude povolená taká navrhovaná činnosť, ktorá by bola v rozpore s príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia a zdravia obyvateľstva. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého zámeru k navrhovanej činnosti, vyjadrení subjektov konania, zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru tunajší úrad konštatuje, že navrhovaná činnosť neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje práva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienky podľa zákona a predpisov upravujúcich konania, ktoré boli súčasťou zámeru činnosti, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

2. Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, P.O.BOX 218, 851 02 Bratislava (ďalej len „žalobca") v procesnom postavení verejnosti podalo voči napadnutému rozhodnutiu písomné odvolanie zo dňa 01.06.2020.

3. Žalovaný - Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím číslo spisu: č. OU-ZA-OOP3-2020/031655-003 zo dňa 01.10.2020 konajúc o odvolaní žalobcu odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalovaný stručne zrekapituloval priebeh konania pred prvostupňovým správnym orgánom. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané v súlade s právnymi predpismi, vydal ho príslušný správny orgán, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, obsahovalo predpísané náležitosti a je vecne správne. K odvolacím námietkam žalovaný uviedol nasledovné: a) K požiadavke vykonania ústneho pojednávania a konzultácií uviedol, že v ustanovení umožňuje, aby boli počas celého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie vykonané konzultácie avšak nešpecifikuje spôsob a formu realizácie konzultácií. Konzultácie môžu byť realizované písomnou alebo ústnou formou. Príslušný orgán umožnil v konaní vykonať písomné konzultácie, a to najmä prostredníctvom ustanovenia zákona EIA a Správneho poriadku, t.j. možnosť zaslať písomné odôvodnené stanovisko k predmetnému zámeru navrhovanej činnosti ako aj vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán svojim postupom v konaní nijakým spôsobom neporušil ustanovenie zákona EIA a účastníkom konania bolo umožnené realizovať konzultácie vo vzťahu k posudzovanej veci vo forme tzv. písomných konzultácií. Ústne konzultácie podľa zákona EIA sú vykonávané v súlade s zákona EIA ako ústne pojednávanie podľa Správneho poriadku. V zmysle ustanovenia Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Príslušný orgán v tejto súvislosti uvádza, že správne konanie sa riadi predovšetkým zásadou písomnosti konania, pričom ústne pojednávanie je výnimkou z tejto zásady. Správny orgán uskutoční ústne pojednávanie obligatórne, len ak to ustanovuje osobitný zákon, v ostatných prípadoch len z dôvodu nevyhnutnosti objasnenia určitej veci, ktorá prispeje k náležitému zisteniu skutkového stavu aj následne rozhodnutiu vo veci. Žalovaný uviedol, že zo zákona EIA nevyplýva správnemu orgánu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, preto je na zvážení správneho orgánu, či vzhľadom na povahu veci je potrebné ho nariadiť. Prvostupňový správny orgán, vzhľadom na úroveň spracovania predmetného zámeru a s prihliadnutím na doručené stanoviská dotknutých subjektov dospel k záveru, že písomnosti zabezpečené prvostupňovým správnym orgánom v rámci správneho konania sú postačujúce na rozhodnutie vo veci, preto nepovažoval nariadenie ústneho pojednávania za nevyhnutné a s týmto záverom sa stotožnil aj odvolací správny orgán. Odvolateľ neuviedol žiadne relevantné tvrdenie, ktoré by odôvodňovalo potrebu nariadiť ústne pojednávanie a prvostupňový správny orgán mal za to, že skutočný stav veci je dostatočne zistený. Žalovaný zastával názor, že v uvedenom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa zákona EIA. Zároveň bolo oznámenie o zmene navrhovanej činnosti v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona EIA zverejnené a verejnosti dostupné na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR a prostredníctvom zverejnenia dotknutou obcou. Odvolací správny orgán s poukazom na vyššie uvedené ako aj s poukazom na skutkový stav zistený v prvostupňovom správnom konaní nevidí zákonný dôvod a potrebu na zvolanie a vykonanie konzultácii podľa § 63 resp. § 65g zákona EIA v rámci odvolacieho konania. b): K námietke odvolateľa, že v dôsledku absencie konzultácie došlo k porušeniu práva odvolateľa vyjadriť sa k predmetu konania podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že v predmetnom konaní boli zabezpečené konzultácie vo forme tzv. písomných konzultácií, s možnosťou doručiť písomné odôvodnené stanovisko v zmysle ustanovenia § 23 ods. 4 zákona EIA. Zároveň bol odvolateľ listom zo dňa 05.05.2020 oboznámený o ukončení zisťovania stavu veci a poučený o možnosti vyjadriť sa ku podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie v lehote 7 dní od doručenia upovedomenia, pričom prvostupňový správny orgán uviedol miesto, kde je spisový materiál k dispozícii na nahliadnutie. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval žalovaný za dostatočne preukázané, že si prvostupňový správny orgán splnil povinnosť ustanovenú v § 33 ods. 2 Správneho poriadku, a teda umožnil odvolateľovi nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa ku zhromaždeným podkladom pre rozhodnutie. c): K podmienkam, ktoré navrhoval odvolateľ zahrnúť do podmienok rozhodnutia, žalovaný uviedol, že tieto podmienky sú identické s tými, ktoré navrhoval v priebehu prvostupňového konania a s ktorými sa v rámci svojho rozhodnutia vysporiadal prvostupňový správny orgán. Žalovaný sa s vyhodnotením pripomienok prvostupňovým správnym organom plne stotožnil a nebude sa k nim opätovne vyjadrovať, pričom doplnil, že návrh doplnenia nových podmienok má charakter stanoviska, ktoré je nevyhnutné doručiť na príslušný správny orgán v lehote podľa § 29 ods. 9 zákona EIA. Žalovaný vzhľadom na skutočnosť, že v rámci odvolacieho konania neprebiehalo žiadne nové a ani doplňujúce konanie a do spisového materiálu neboli doložené žiadne nové podklady a v rámci odvolacieho konania pracoval s predloženým spisovým materiálom, opätovne vo vzťahu k odvolateľovi neuplatnil ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko to považoval za duplicitné. Uviedol, že na zisťovacie konanie bol predložený zámer navrhovanej činnosti, ktorý podáva základnú charakteristiku navrhovanej činnosti, základné údaje o súčasnom stave životného prostredia a základné údaje o predpokladaných vplyvoch na životné prostredie. Vo výrokovej časti rozhodnutia sú uvedené opatrenia na zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. Nie sú tam zahrnuté opatrenia, ktoré boli vyhodnotené v rámci zisťovacieho konania ako splnené, neodôvodnené a nesúvisiace s predmetom posudzovanej činnosti ako aj tie, ktoré sa týkali dodržiavania platných právnych predpisov a noriem, ktoré sú pre navrhovateľa záväzné. Ku podaným pripomienkam odvolateľa prvostupňový správny orgán zaujal stanovisko a jednotlivo sa s nimi vysporiadal. Odvolací správny orgán sa s uvedeným plne stotožnil. Taktiež sa ku podaným pripomienkam odvolateľa jednotlivo vyjadril aj navrhovateľ ZISTA, s.r.o., Breza. Navrhovaná činnosť podlieha procesu povolenia podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a procesu povolenia orgánmi špecializovanej správy. Navrhovaná činnosť môže byť realizovaná len na základe územného rozhodnutia a stavebného povolenia, ktoré vydá príslušný stavebný úrad. Tohto procesu sa zúčastňujú orgány ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a miestnej samosprávy, ktoré sú dostatočnou zárukou, že nebude povolená taká navrhovaná činnosť, ktorá by bola v rozpore s príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia. Prvostupňový správny orgán - Okresný úrad Námestovo, odbor starostlivosti o životné prostredie podľa žalovaného posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Pri rozhodovaní použil primerane kritériá pre zisťovacie konanie podľa Prílohy č. 10 k zákonu EIA. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA sa vykonáva v predprojektovom štádiu. V rámci zámeru k navrhovanej činnosti boli podrobne zdokumentované vstupy a výstupy a predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti zodpovedajúce stupňu prípravy navrhovanej činnosti - posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA. Navrhovaná činnosť sa má uskutočniť v katastrálnom území V.. Uvedené územie bolo posúdené podľa zákona a sú známe vplyvy na životné prostredie. Navrhovaná činnosť nevyvolá nové významné vplyvy. Opatrenia pre túto navrhovanú činnosť boli uložené z dôvodu požiadaviek pripomienkujúcich subjektov a budú vyhodnotené v rámci povoľovacieho konania. Okresný úrad Námestovo, odbor starostlivosti o životné prostredie pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona EIA, prihliadal na stanoviská dotknutých orgánov doručené k predmetnému zámeru k navrhovanej činnosti a pri konečnom rozhodovaní primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 zákona EIA. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého zámeru k navrhovanej činnosti, vyjadrení subjektov konania, zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru k navrhovanej činnosti prvostupňový správny orgán zistil, že navrhovaná činnosť neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje práva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienky podľa zákona EIA. Žalovaný sa plne stotožnil s posúdením navrhovanej činnosti Okresným úradom Námestovo, odborom starostlivosti o životné prostredie, v konaní prvostupňového správneho orgánu nezistil také porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by bolo potrebné odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Z vykonaného zhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti v etape vypracovania zámeru správny orgán nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia, alebo ktoré by v závažnej miere ohrozovali životné prostredie a zdravie obyvateľov, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona EIA. Žalovaný na základe odvolateľom podaného odvolania, po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a zhodnotení vykonaného dokazovania, priebehu prvostupňového konania, dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi ako aj v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku, pričom rozhodnutie je v súlade s hmotným ako aj procesným právom.

4. V zákonom stanovenej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu, a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca uviedol, že mu vždy išlo o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať. Vychádzal pri tom z článku 4 Aarhuského dohovoru, ktorý hovorí o tom, ako sa v Európskej únii možno domáhať práva na informácie o životnom prostredí. Jeho postup domáhania sa vyššie uvedených práv cielil z dôvodu, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania najmä určením zásad, ktoré by bol realizátor povinný dodržať, ale aj určením konkrétnych opatrení. Pritom rešpektoval vôľu zákonodarcu, ktorý novelou zákona o EIA prizval verejnosti postavenie účastníka posudzovania vplyvov EIA a následných ostatných povoľovacích konaní. Keďže procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie sa týka iný vykonávací právny predpis ako následných povoľovacích konaní, žalobca volil spôsob, kedy definoval v procese EIA konkrétne environmentálne záujmy, ktoré si želal riešiť v príslušnom konaní tak, aby úrad s využitím najmä § 3 ods. 4 SP vybavenie veci správnym orgánom viedlo k správnemu, efektívnemu vybaveniu veci a podľa možnosti s preferenciou zmierneho vybavenia veci medzi účastníkmi konania navzájom. Žalobca uviedol, že očakával, a preto aj navrhol procesné vybavenie zodpovedajúce vyššie uvedenému aplikačnému postupu. Ako je z dôkaznej situácie zrejmé, úrad tieto návrhy neakceptoval, avšak ani nerealizoval iný procesný postup, ktorý by viedol síce odlišným procesným postupom, avšak k porovnateľným výsledkom čo sa týka efektivity konania, ale najmä naplnenia hmotných práv žalobcu. Naopak, úrad volil procesný postup, ktorý zásadne neviedol a ani nemohol viesť k naplneniu vyššie uvedených práv verejnosti, a tým pádom konal úrad v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, s následkom porušenia hmotných práv žalobcu. Žalobca namietal, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní a návrh podmienok rozhodnutia žalobcu v rozhodnutí zo zisťovacieho konania neuviedol, pričom boli porušené práva verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona o posudzovaní tým, že neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia podmienil nahliadnutím do spisu podľa správneho poriadku, čo považuje žalobca za nezákonný postup. Žalobca mal za to, že došlo aj k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa správneho poriadku v kombinácii so (Aarhuský dohovor) tým, že prvostupňový orgán v rozpore s zákona o posudzovaní neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie. Ďalej mal za to, že dôvody prvostupňového rozhodnutia sú neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú aj v rozsudku NS SR, sp. zn. ,,...nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné právo navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2. , nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje subjektívne právo.“ Žalobca namietal, že žalovaný a prvostupňový správny orgán nezohľadnili jeho pripomienky, nezapracovali ani jedno z ním navrhovaných opatrení, čo spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu vzhľadom na fakt, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je jedným z podkladov pre ďalšie povoľovacie konania bolo nevyhnutné, aby žalobca ako zainteresovaná verejnosť v tejto fáze konania definoval svoj záujem na ochrane životného prostredia a navrhol konkrétne opatrenia na ochranu týchto záujmov. Bolo povinnosťou štátneho orgánu na úseku ochrany životného prostredia identifikovať a vyhodnotiť environmentálnu kvalitu navrhovanej zmeny činnosti a zadefinovať prípadné nedostatky za účelom ich nápravy v ďalších povoľovacích konaniach, pričom je nevyhnutné individuálne zohľadniť návrhy a pripomienky účastníkov konania. Podľa žalobcu bolo povinnosťou prvostupňového ako aj žalovaného orgánu riadne a spoľahlivo posúdiť stav veci a všetky skutočnosti relevantné pre zákonné rozhodnutie. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia za nesprávne. Podľa žalobcu v napadnutých rozhodnutiach absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov. Aby súd mohol vykonávať svoju úlohu spočívajúcu v preskúmaní dodržania zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nutné aby správny orgán svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a aby sa podrobne vyjadril k pripomienkam verejnosti. Z napadnutých rozhodnutí rovnako nie je zrejmý spôsob použitia správnej úvahy, ktorého uvedenie je zvlášť žiaduce z dôvodu absencie ostatných náležitostí odôvodnenia rozhodnutí. Nestotožnil sa s tým, že prvostupňový správny orgán a žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení, s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto postupom žalobcovi boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v , a to aj v zmysle ustálenej judikatúry. V uvedenom odôvodnení oboch Napadnutých rozhodnutí však absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení. Nevhodný spôsob vybavenia veci je aj nezvolenie konzultácie podľa zákona o posudzovaní, ktorého sa primárne domáhal aj žalobca. Ak by bola konzultácia zvolaná, nielenže by mal príležitosť získať potrebné podklady, na základe diskusie by mohol „vyfiltrovať“ ich rozsah tak, aby bol menší. Súčasne by sa v rámci odbornej diskusie mohli vyjasniť stanoviská nielen žalobcu, ale aj iných orgánov a účastníkov, konfrontovať ich so stanoviskami ostatných a v rámci odbornej diskusie by prispelo nielen k objasneniu predmetu konania ale aj rozsahu, v akom majú ostatní účastníci konania, ale aj úrady aplikovať dodatočnú energiu na zodpovedanie odborných otázok vplyvov na životné prostredie a zmierňujúcich opatrení. Súčasne by sa vytvoril priestor na zmierne riešenie veci a prijatie spoločného záveru zúčastnených, ktorý zasa predpokladá zákona o posudzovaní. Dôsledkom nezvolania konzultácie je nutnosť žalobcu využiť subsidiárne právo na všetky podklady rozhodnutia podľa správneho poriadku a podanie vyjadrenia podľa správneho poriadku. Táto potreba by odpadla, ak by sa konala konzultácia, keďže vyjadrenie účastníka by bolo súčasťou záveru konzultácie. Veľká administratívna záťaž je tak len dôsledkom nevhodnej voľby nástrojov a nesprávne vybavenie veci žalovaným. Podľa názoru žalobcu aj odvolací orgán mal povinnosť zvolať konzultácie a rovnako mal vyzvať na vyjadrenie podľa správneho poriadku. Je preto zrejmé, že odvolací orgán uplatňuje reštriktívny výklad zákona, ktorý ide proti účelu a cieľom zákona o posudzovaní, ako aj Aarhuského dohovoru, preto je nezákonné. Nevykonaním konzultácie úrad spôsobil nezákonnosť rozhodnutia, keďže si zúčastnení nemohli vyjasniť svoje stanoviská, nebola iniciovaná odborná diskusia a súčasne sa tak všetci utvrdili vo svojom pôvodnom postoji, ktorý v konečnom dôsledku viedol k podaniu žaloby. Žalobca upozornil na ust. zákona o posudzovaní, ktorý ako mimoriadne opatrenie v súvislosti s COVID-19 uvádza, že písomné konzultácie sú možné počas mimoriadnych opatrení. Z toho súčasne vyplýva, že v inom čase sa predpokladá využiť tento inštitút prezenčne. Pokiaľ ide o požiadavku na vykonanie konzultácie, ide o osobitný právny termín podľa zákona o posudzovaní a nie je ústnym pojednávaním podľa správneho poriadku. Podľa žalobcu žalovaný sa dopustil nesprávnej interpretácie, na ktorej založil svoje rozhodnutie a tým potvrdzuje opodstatnenosť žaloby. Účelom konzultácie podľa doktríny zákona EIA je vzájomne sa zoznámiť, spraviť vzťahy priateľskejšími a vysvetľovať si vzájomné postoje a stanoviská; optimálne nájsť aj zmierne riešenie konkrétnej veci. Účelom konzultácie tak je nielen prispieť k objasneniu prejednávanej veci ale zabezpečiť aj participáciu verejnosti. Inštitút, ktorým sa majú vyjasniť pripomienky a ciele, ktorým sa tým sledujú je konzultácia; bez jej absolvovania úrad nemohol prísť na názor o zneužívaní práva, resp. je to prejavom jeho predpojatosti a preto konania v rozpore s a nasl. ako aj v rozpore s Aarhuským dohovorom. Žalobca uviedol, že účelom inštitútu konzultácie je umožniť vzájomné spoznanie účastníkov, zblíženie ich názorov, vysvetlenie ich názorov a umožniť odbornú diskusiu. Zásada písomnosti sa zachováva vyhotovením zápisnice z konzultácie, ktorej náležitosti sú tiež uvedené v § 63 zákona EIA, keďže sa ex lege prenášajú do rozhodnutia. Poskytnutie stanoviska nemôže byť chápané ako konzultácia, lebo je len jednostranným prejavom názoru; konzultáciou je odborná diskusia, ktorú mal zabezpečiť žalovaný. Podľa žalobcu správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne. Dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní, pretože plní najmä funkciu presvedčovaciu, ktorou orgán deklaruje adresátovi správnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia. Zásada voľného hodnotenia dôkazov dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá však musí vychádzať z logických premís a úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu ako podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu. Inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Žiadnu z uvedených skutočností žalovaný nezobral pri svojom rozhodovaní o odvolaní do úvahy. Napadnuté rozhodnutia sú podľa žalobcu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mat' za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ani prvostupňový ani odvolací orgán sa s argumentami žalobcu nijakým spôsobom nevysporiadal. Rovnako sa nevysporiadal ani s vadami napadnutého rozhodnutia, najmä nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie je nesprávne a nepreskúmateľné zo žalobcom vyššie uvedených dôvodov.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval v plnom rozsahu na tom, čo je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Podľa jeho názoru je predmetné rozhodnutie vydané v súlade so zákonom a je po formálnej a obsahovej stránke správne. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia je v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca na viacerých miestach správnej žaloby uvádza znenia všeobecne záväzných právnych predpisov a následne poukazuje na ich porušovanie bez toho, aby uviedol, akým konkrétnym konaním, resp. nekonaním sa mal prvostupňový, resp. druhostupňový správny orgán porušenia dopustiť. Obsah správnej žaloby je tak koncipovaný veľmi všeobecne s možnosťou jej aplikácie aj na ďalšie konania, čo je možné pozorovať aj na obsahovo veľmi podobných žalobách doručených žalovanému (v tomto smere odkázal na konkrétne spisové značky konaní vedených na krajskom súde). Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu. Žalovaný nerozumel, na základe akej úvahy a akých dôkazov k uvedenému tvrdeniu žalobca dospel. Žalobca tiež uvádzal, že prvostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s pripomienkami, pričom opäť iba konštatuje túto skutočnosť bez toho, aby tieto pripomienky bližšie rozviedol vo vzťahu ku konkrétnej navrhovanej činnosti. S výnimkou uvedenia čísla napadnutého rozhodnutia tak žalobca vo svojej žalobe vôbec nezohľadňuje konkrétny druh navrhovanej činnosti. Všetky citácie rozsudkov, ktoré uvádza vo svojej žalobe, sú vytrhnuté z kontextu a vzťahujú sa vždy na konkrétnu posudzovanú vec, pričom žalobca neuvádza, ako by mohli byť v nich prijaté závery aplikovateľné aj na toto konkrétne konanie. Žalobca použil identickú správnu žalobu aj voči rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy bez toho, aby upravil jej obsah vo vzťahu ku konkrétnej navrhovanej činnosti. Rovnakým spôsobom žalobca zasiela stanoviská ku konaniam vedeným v zmysle zákona o posudzovaní. Takéto konanie žalobcu potom uberá na vážnosti ním zaslaných pripomienok, keďže z jeho stanovísk je vždy evidentné, že sa vôbec prípadne nedostačujúco oboznámil s navrhovanou činnosťou (zmenou navrhovanej činnosti) a jeho pripomienky sú tak vo vzťahu ku konkrétnej navrhovanej činnosti buď absurdné alebo často neadekvátne posudzovanej činnosti. Žalobca si na podklade takéhoto stanoviska uplatňuje konzultácie, ktorých vykonanie sa z hľadiska nedôvodných pripomienok javí ako nezmyselné a v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Potom najpodstatnejšou otázkou vo vzťahu ku konzultáciám je posúdenie, či koncepcia príslušných ustanovení zákona o posudzovaní zavádza povinnosť alebo možnosť správnemu orgánu vykonať konzultácie. Ak je posúdenie nevyhnutnosti vykonania konzultácií na správnej úvahe konajúceho správneho orgánu, správny orgán pochopiteľne nenariadi ich vykonanie na podklade nedôvodných a často absurdných pripomienok žalobcu. V predmetnej veci neboli konzultácie prvostupňovým správnym orgánom vykonané a podľa názoru žalovaného sú konzultácie vždy v dispozícii konajúceho správneho orgánu, ktorý v konkrétnom prípade na základe voľnej úvahy zváži vhodnosť ich vykonania. Prvostupňový správny orgán vzhľadom na úroveň spracovania zámeru navrhovanej činnosti a s prihliadnutím na doručené stanoviská dotknutých subjektov nepovažoval vykonanie konzultácií v zmysle § 63 zákona o posudzovaní za nevyhnutné a s týmto záverom sa stotožnil aj žalovaný. Žalobca tiež namietal, že do výroku prvostupňového rozhodnutia neboli zapracované žiadne ním navrhované zmierňujúce opatrenia. V tomto smere žalovaný odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , z ktorého vyplýva, že zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Uvedenou námietkou sa žalovaný podrobnejšie zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca tiež poukázal na nedostatočné odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia, k čomu žalovaný uviedol, že sa jednotlivo vysporiadal s každým bodom podaného odvolania. Žalovaný mal za to, že žalobca mnohokrát zámerne zneužíva svoje procesné postavenie k nastoleniu prieťahov v konaní a sťažovaniu postupu v rámci procesov posudzovania vplyvov na životné prostredie bez toho, aby sledoval účel zákona o posudzovaní.

6. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ sa k správnej žalobe nevyjadrili.

7. Žalobca v podanej replike zo dňa 10.11.2021 nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, že napadnuté rozhodnutia ako aj prvostupňové rozhodnutie je náležite odôvodnené. Mal za to, že správny orgán sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, nakoľko žalobca podrobne v jednotlivých námietkach identifikoval možný dosah týchto zmien na životné prostredie, pričom požadoval doplnenie dokumentácie pre účely ochrany životného prostredia. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s jednotlivými námietkami, ktoré sú na daný prípad aplikovateľné a ktoré na daný prípad aplikovateľné nie sú. Druhostupňový orgán sa vôbec nevysporiadal s jednotlivými bodmi v stanovisku. Správny orgán v danej problematike má povinnosť sa vysporiadať s každým argumentom, ktorý žalobca vo svojom stanovisku uviedol. Podľa žalobcu len samotné konštatovanie, že pripomienka žalobcu nie je dôvodná nie je bez ďalšieho náležitým odôvodnením, prečo sa pripomienka žalobcu nepremietla do samotného rozhodnutia. Žalobca poukázal na analýzu VIA IURIS z roku 2020. Poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie č. 2014/52/EÚ zo dňa 16.04.2014, ktorá vo svojich východiskách rozvíja dôvody úpravy smernice. Podľa názoru žalobcu žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, nepostupuje rovnako pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie ako ekvivalentné orgány v iných členských štátoch a je snahou danej novely zmena postupov v rámci konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie tak, aby takéto konania prebiehali vo všetkých členských štátoch rovnako. Z uvedenej novely smernice vyplýva, že verejnosť má nárok na vykonanie konzultácií v každej fáze povoľovacieho konania, povoľovací orgán má povinnosť tieto konzultácie vykonať a informácie nadobudnuté v rámci konzultácií zapracovať do svojich analýz, na základe ktorých posudzuje vplyv. Je zrejmé, že pri tvorbe smernice sa považovalo za žiadúce, a teda za súladné s účelom a cieľom smernice, aby posudzovací orgán vo svojej činnosti vychádzal z čo najširšieho množstva informácií, ktoré si dokáže zabezpečiť, aj keď mu to nemusí zákon priamo prikazovať. Je to tým, že v prípade ochrany životného prostredia je správnejšie postupovať so zvýšenou mierou opatrnosti pri vydávaní rozhodnutí, ktoré na životné prostredie môžu mať vplyv. Je zrejmé, že legislatívec pri tvorbe smernice považoval za žiadúce, a teda za súladné s účelom a cieľom smernice, aby posudzovací orgán vo svojej činnosti vychádzal z čo najširšieho množstva informácií, ktoré si dokáže zabezpečiť, aj keď mu to nemusí zákon priamo prikazovať. Je to tým, že v prípade ochrany životného prostredia je správnejšie postupovať so zvýšenou mierou opatrnosti pri vydávaní rozhodnutí, ktoré na životné prostredie môžu mať vplyv. Za povšimnutie stojí aj pojem „dobrý správny postup“, ktorý je v Európskej únii naviazaný na Európsky kódex dobrej správnej praxe, ktorý má súvis s právom podľa čl. 41 Charty základných práv občanov Európskej únie. Procesný postup subsumujúci proces posudzovania len pod správne právo však naznačuje nie osobitný prístup v súlade so základnými zásadami správneho práva, so zákonom o posudzovaní, Aarhuským dohovorom a Smernicou o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ale výlučne byrokratický prístup upierajúci procesné práva účastníkov a s cieľom zachovať si rozhodovaciu dominanciu na úkor participácie, ktorej dosiahnutie je jedným z účelov a cieľov Aarhuského dohovoru. Je to badať aj v časti napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný uvádza, že na uskutočnenie konzultácie neexistuje právny nárok a že orgán ako nadriadený v konaní určuje, ktoré dôkazy sa vykonajú a ktoré nie. Žalobca zdôraznil, že účelom konzultácií je oveľa viac ako len poskytnúť žalovanému podklady pre rozhodnutie. Je to umožniť účastníkom a dotknutým inštitúciám participovať na rozhodnutí tým, že v súlade s § 3 ods. 4 správneho poriadku si sami ustália potrebu ďalšieho posudzovania, resp. rozsah environmentálnych opatrení, či ďalších náležitostí týkajúcich sa životného prostredia. Žalobca ďalej zopakoval, že ako občianske združenie presadzuje verejný záujem v oblasti ochrany životného prostredia. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že zneužíva svoje práva, keďže svojim pripomienkami sleduje čo najvyššiu možnú mieru ochrany životného prostredia, a teda priamo naplňuje účel zákona o posudzovaní, tak ako je definovaný v § 2 tohto predpisu. Podľa názoru žalobcu štátna správa v oblasti životného prostredia zlyháva nielen v jednotlivých osobitných prípadoch, ale zlyháva systémovo nesprávnou aplikáciou právnych predpisov. Účelom podaných stanovísk (a v konečnom dôsledku aj správnych žalôb) nie je len prispieť k lepšej úrovni životného prostredia v konkrétnom jednotlivom prípade, ale prostredníctvom poukazovania na zlyhávanie v jednotlivých prípadoch preukázať, že sa jedná o systematické zlyhávanie, a teda že nezákonnosť v jednotlivom prípade je dôsledkom zlého fungovania štátnej správy a takýmto spôsobom prispieť k náprave.

8. Žalovaný v súdom stanovenej lehote dupliku k replike žalobcu nepodal.

9. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle a nasl. v medziach žalobných bodov (, ) a dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenie zamietnuť vychádzajúc z nasledovných úvah:

10. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

11. Podľa , v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).

12. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

13. Podľa § 20a zákona o posudzovaní, rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12 časti VII a ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.

14. Podľa § 29 ods. 1 zákona o posudzovaní ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.

15. Podľa § 29 ods. 2 zákona o posudzovaní príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.

16. Podľa § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

17. Podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní, výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

18. Podľa § 24 ods. 2 zákona o posudzovaní dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

19. Podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

20. Podľa § 24 ods. 4 zákona o posudzovaní verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len „rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní“), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

21. Podľa § 63 ods. 1 zákona o posudzovaní príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.

22. Podľa § 63 ods. 2 zákona o posudzovaní obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.

23. Podľa § 63 ods. 3 zákona o posudzovaní príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.

24. Podľa § 64 zákona o posudzovaní, na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, konfliktu záujmov podľa § 63a.

25. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

26. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

27. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

28. Podľa § 23 ods. 2 správneho poriadku správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.

29. Podľa § 23 ods. 3 správneho poriadku správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.

30. Podľa § 23 ods. 4 správneho poriadku správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

31. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

32. Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého uznesenia (ďalej len „“), orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú vo výkone činnosti, akou je ústne pojednávanie, miestne zisťovanie, výkon kontroly alebo dohľadu na mieste, obhliadka, nazeranie do spisov, predvedenie a iné obdobné úkony, ktoré sa vykonávajú mimo úradnej budovy, v ktorej sídli orgán verejnej moci.

33. Podľa čl. 4 ods. 1 Aarhuského dohovoru, každá Strana zabezpečí, že orgány verejnej moci, v rozsahu tohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadosti informácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanovenia písmena b) aj kópie aktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej z týchto informácií: bez toho, aby musel byť preukázaný záujem; v požadovanej forme s výnimkou, ak: je pre orgány verejnej moci vhodné poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto prípade bude uvedený dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v takejto forme; alebo informácia je už verejne dostupná v inej forme.

34. Správny súd konštatuje, že preskúmaním spisového materiálu zistil, že spoločnosť ZISTA, s.r.o., so sídlom Stará Ves 271, 029 53 Breza, IČO: 44 121 601, predložila dňa 25.03.2020 Okresnému úradu Námestovo podnikateľský zámer navrhovanej činnosti „Betonáreň“, vypracovaný podľa Prílohy č. 9 k zákonu EIA, čím bolo začaté správne konanie podľa § 18 ods. 2 písm. b) a podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona EIA. Účelom predloženého zámeru k navrhovanej činnosti v súlade so Smernicou pre odpadovú vodu v európskom priemysle transportbetónu, vybudovanie novej, modernej "Betonárne", ktorá bude spĺňať požiadavky súčasných noriem a predpisov z hľadiska kvality výroby, ochrany životného a pracovného prostredia. Jedná sa o automatickú BETONÁREŇ ELKOMIX 60 QUICK MASTER, ku ktorej bude priradené recyklačné zariadenie. Zariadenie bude určené pre údržbu vozidiel a recykláciu nepoužitej zmesi tak, aby celá výroba a rozvoz betónu bola riešená ako bezodpadová prevádzka. Recyklované suroviny budú po oddelení používané spätne vo výrobe. Recyklačné zariadenie zabezpečí likvidáciu zvyškov betónovej zmesi z oplachu bubnov domiešavačov, autočerpadiel a miešacieho zariadenia. Ide o verziu v nadzemnom prevedení, aby bola zaistená jeho mobilita. Vyrobené betónové zmesi budú slúžiť pre potreby navrhovateľa, ktorý realizuje stavebnú činnosť, ako aj pre potreby iných subjektov vo výstavbe v okolí Betonárne.

35. Na základe podanej žiadosti spoločnosti bolo začaté dňa 25.03.2020 správne konanie za účelom posudzovania predpokladaných vplyvov činností na životné prostredie predložených v zámere „Betonáreň“, pričom zároveň prvostupňový správny orgán zverejnil informáciu pre verejnosť podľa § 24 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov. Prvostupňový správny orgán upovedomil obec Breza a dotknuté orgány o tom, že dňom doručenia zámeru začalo zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zároveň ich informoval o tom, že na webovej stránke Ministerstva životného prostredia SR je zverejnený zámer.

36. V zákonom stanovenej lehote sa vyjadrili: a) Ministerstvo hospodárstva SR, odbor priemyselného rozvoja sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, a to listom č.: -20023 zo dňa 03.04.2020 s odporučením neposudzovať zámer v konaní EIA. b) Žilinský samosprávny kraj, a to listom č. 04672/2020/ORR-2 zo dňa 31.03.2020 s tým, že zámer nepožaduje posudzovať podľa zákona EIA. c) Okresný úrad Námestovo, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií listom č.: OU-NO- OCDPK-2020/008054-002 zo dňa 06.04.2020, tak že s predloženým zámerom súhlasia. d) Okresný úrad Námestovo, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek ŠVS a to listom č.j.: OU-NO- OSZP-2020/007585 zo dňa 07.04.2020 s tým, že nepožaduje posudzovať zámer podľa zákona EIA. e) Okresný úrad Námestovo, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek ŠSOH a to listom č.j.: OU- NO-OSZP-2020/007597 zo dňa 27.03.2020 s tým, že nepožaduje posudzovať zámer podľa zákona EIA f) Okresný úrad Námestovo, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek ŠSOO a to listom č.j.: OU- NO-OSZP-2020/007611 zo dňa 27.03.2020 s tým, že nepožaduje posudzovať zámer podľa zákona EIA g) Okresný úrad Námestovo, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek ŠSOPaK a to listom č.j.: OU- NO-OSZP-2020/008295 zo dňa 14.04.2020 s tým, že nepožaduje posudzovať zámer podľa zákona EIA h) Okresný úrad Námestovo, odbor krízového riadenia a to listom č.j.: OU-NO-OKR-2020/007853 zo dňa 06.04.2020 s tým, že súhlasí so zámrom Betonáreň a nemá pripomienky. i) Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd, a to listom č.j.: OU-ZA-OSZP2-2020/020-579/Gr zo dňa 17.04.2020 za splnenia stanovených podmienok neposudzovať zámer ďalej v procese EIA. j) ŠOP SR, Správa CHKO Horná Orava a to listom č.: CHKO HO/273-00l/2020 zo dňa 02.04.2020 s tým, že riešený zámer nezasahuje do žiadnych chránených území a je navrhovaný na území s 1. stupňom územnej ochrany (tzv. všeobecná ochrana) s tým, že doporučujú, aby zámer "Betonáreň" nebol ďalej posudzovaný podľa zákona EIA. k) Obec Breza - Oznámenie o zámere navrhovanej činnosti "Betonáreň" bolo zverejnené na úradnej tabuli a verejnosti prístupné v termíne od 27.03.2020 - 20.04.2020 s tým, že neboli doručené žiadne pripomienky.

37. Žalobca sa stanoviskom zo dňa 30.03.2020 zapojil do konania.

38. Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ spoločnosť ZISTA, s.r.o., so sídlom Stará Ves 271, 029 53 Breza, IČO: 44 121 601 predložil 25.03.2020 v písomnej a elektronickej forme Okresnému úradu Námestovo, odboru starostlivosti o životné prostredie, zámer navrhovanej činnosti „Betonáreň“, na vykonanie zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zámer je aj súčasťou pripojeného administratívneho spisu.

39. Zo zákona jednoznačne vyplýva, že tento zámer musí byť zverejnený a rozoslaný dotknutým orgánom štátnej správy a obciam ktorých sa zámer týka a zámer musí byť zverejnený tak, aby mala verejnosť možnosť si ho preštudovať a na tomto základe zaslať pripomienky. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že Okresný úrad Námestovo, odbor starostlivosti o životné prostredie, vyhodnotil tento zámer ako kompletný, ktorý obsahuje všetky náležitosti podľa § 22 ods. 3 a ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov a listom - výzvou začal správne konanie - zisťovacie konanie za účelom posudzovania vplyvov v tejto navrhovanej činnosti na životné prostredie. V rámci zisťovacieho konania Okresný úrad Žilina, zverejnil tento zámer na webovej stránke MŽP SR: https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/betonaren/ a vyzval príslušné dotknuté orgány, aby svoje stanoviská doručili príslušnému Okresnému úradu Námestovo, odboru starostlivosti o životné prostredie.

40. Správny súd konštatuje, že zámerom navrhovateľa Zista, s.r.o. je teda zriadenie Betonárne, ktorá bude bezodpadovou prevádzkou v existujúcom areály pôvodného družstva v obci Breza, pričom nepôjde o stavbu, ale technologické zariadenie. Prevádzka sa má nachádzať mimo zastavané územie obce v priemyselnom areáli, ktorý je vzdialený 871 metrov od najbližšej obytnej zástavby. Predpokladaný zámer navrhovanej činnosti podáva základnú charakteristiku navrhovanej činnosti, základné údaje o súčasnom stave životného prostredia a základné údaje o predpokladaných vplyvoch na životné prostredie. Ďalej zo spisového materiálu správny súd zistil, že k tomuto zámeru sa vyjadrili dotknuté orgány (viď ods. 36 tohto odôvodnenia), pričom ich prípadné pripomienky boli riadne vyhodnotené v rámci rozhodnutia, pričom všetky dotknuté orgány vyjadrila záver, že posudzovanie zámeru je potrebné ukončiť v zisťovacom konaní. K predmetnému zámeru sa vyjadril aj žalobca ako dotknutá verejnosť podľa , ktorý mal k predloženému zámeru viacero pripomienok. Tieto pripomienky boli predmetom skúmania zo strany správneho orgánu, ktorý tieto pripomienky vyhodnotil a k jednotlivým vyjadreniam žalobcu sa písomne vyjadril vo svojom stanovisku, ktoré je obsahom prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia.

41. Okresný úrad Námestovo, odbor starostlivosti o životné prostredie posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Pri rozhodovaní použil primerane kritériá pre zisťovacie konanie podľa Prílohy č. 10 k zákonu EIA. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA sa vykonáva v predprojektovom štádiu. V rámci zámeru k navrhovanej činnosti boli podrobne zdokumentované vstupy a výstupy a predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti zodpovedajúce stupňu prípravy navrhovanej činnosti - posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA. Navrhovaná činnosť sa má uskutočniť v katastrálnom území V. Uvedené územie bolo posúdené podľa zákona a sú známe vplyvy na životné prostredie. Navrhovaná činnosť nevyvolá nové významné vplyvy. Opatrenia pre túto navrhovanú činnosť boli uložené z dôvodu požiadaviek pripomienkujúcich subjektov a budú vyhodnotené v rámci povoľovacieho konania. Okresný úrad Námestovo, odbor starostlivosti o životné prostredie pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona EIA, prihliadal na stanoviská dotknutých orgánov doručené k predmetnému zámeru k navrhovanej činnosti a pri konečnom rozhodovaní primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 zákona EIA. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého zámeru k navrhovanej činnosti, vyjadrení subjektov konania, zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru k navrhovanej činnosti prvostupňový správny orgán zistil, že navrhovaná činnosť neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje práva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienky podľa zákona EIA.

42. Správny súd k tejto skutočnosti poznamenáva, že z obsahu jednotlivých pripomienok, ktoré vzniesol v rámci zisťovacieho konania žalobca ako zainteresovaná verejnosť, skutočne nevyplývajú žiadne konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by vznikli v procese navrhovanej činnosti betonárne v existujúcom areáli, a ktoré by neboli zohľadnené správnymi orgánmi, a teda žalobca v konaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by vyplývalo, že navrhovaná činnosť, ktorú chce uskutočniť navrhovateľ predloženého zámeru, negatívne ovplyvní životné prostredie v danej lokalite. V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v danom konaní, správny súd poznamenáva, že žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany životného prostredia, keď pri rozličných investičných zámeroch podáva námietky a žaloby, ktoré sú obsahovo obdobné, nereagujúce na špecifiká jednotlivých investičných zámerov a špecifiká oblastí, v ktorých sa majú tieto realizovať. Takéto nekonkrétne argumenty, ktoré sú aj obsahom námietok pred správnymi orgánmi, majú za následok to, že táto činnosť môže byť posudzovaná aj na hranici toho, že zo strany žalobcu sa jedná o účelové konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať na negatívne vplyvy na životné prostredie, ale že sa jedná čisto o osobný zámer žalobcu, kde chýba akýkoľvek verejný záujem. Krajský súd v tomto smere poznamenáva, že v danom konaní neupiera právo žalobcu ako právo dotknutej osoby alebo dotknutej verejnosti vplývať a svojimi námietkami regulovať nepriaznivé vplyvy navrhovanej investičnej činnosti na životné prostredie, avšak námietky ktoré sú vznášané zo strany žalobcu vzbudzujú pochybnosti, že ide o námietky, ktoré sú presadzované vo verejnom záujme.

43. Správny súd uvádza, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný sa zaoberali vecne námietkami žalobcu, ktoré vyhodnocovali spolu s vyjadrením navrhovateľa zámeru, jednotlivými pripomienkami dotknutých orgánov, pričom dbali o to, aby riadne posúdili, či predmetná činnosť má byť posudzovaná podľa zákona EIA. Vyhodnotili, že počas prevádzky zámerom navrhovaného technologického zariadenia budú zdrojmi znečisťovania ovzdušia: - cementový prach, ktorý vzniká pri stáčaní cementu z autocisterny do oceľových zásobníkov. Vzali v úvahu, že cementový prach z pneumatického stáčania cementu z autocisterny do zásobníkov bude zachytený v hadicovom oklepávacom filtri umiestnenom na každom zásobníku. Účinnosť filtrov je cca 99,9%. - cementový prach, ktorý vzniká pri plnení cementu a kameniva do miešačky. Vytesnený prach z plnenia cementu do miešačky je odvedený hadicami do prachového filtra. Zaoberali sa tým, na akom mieste bude umiestnené zariadenie, keď vyhodnotil, že pre Betonáreň sa nebudú vytvárať žiadne skladovacie plochy. Cement sa bude skladovať v sile - súčasť zariadenia betonárne, štrky sa budú dovážať podľa potreby a objednávok na betón podľa informácie od investora. Ďalej zhodnotil, že Betonáreň je vybavená recyklačným zariadením, ktorým bude zabezpečené spätné a bezodpadové využitie surovín vrátane vody z údržby techniky a recyklácie nepoužitej zmesi. Recyklačné zariadenie zabezpečí likvidáciu zvyškov betónovej zmesi z oplachu bubnov domiešavačov, autočerpadiel a miešacieho zariadenia. Ide o verziu v nadzemnom prevedení, aby bola zaistená jeho mobilita. Bodovým zariadením bude separovaná kalová voda od štrku. Kalová voda (cementová) bude následne potrubím zvedená do prečerpávacej jamy, kde bude kalovým čerpadlom prečerpaná do nádrže kalovej vody. Z nádrže bude vedená nadzemným potrubím do betonárne, kde bude využitá. V separačnom zariadení bude likvidovaný aj oplach miešačky po ukončení denného výrobného cyklu, ktorý bude vyliaty do bubnu domiešavača, prípadne lopaty nakladača a odvezený do násypky separátora. Vymytý štrk zo separátora bude ukladaný do betónovej ohrádky, odkiaľ následne kolesovým nakladačom prevezený na boxovú skládku kameniva a potom opäť použitý pri výrobe. Vysporiadal sa aj s požiadavkou na parkovacie miesta, ktoré budú pred areálom, resp. skutočnosťou, že celý zámer bude realizovaný v tzv. hnedej zóne, t.j. už existujúcom areáli so spevnenými plochami, čím nedôjde k záberu poľnohospodárskej pôdy. Správny súd má za to, že správne orgány sa riadne vysporiadali s pripomienkami a návrhmi opatrení žalobcu, ktoré mohli mať vplyv na posudzovanie zámeru.

44. Správny súd preto k námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, nakoľko neobsahuje vyhodnotenie stanovísk podľa zákona EIA, uvádza, že je podľa názoru súdu neopodstatnená. Podľa , ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, použijú sa primerane pre zisťovacie konanie kritériá, ktoré sú obsiahnuté v prílohe č. 10 citovaného zákona, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská dotknutých orgánov podľa . Správny súd má za to, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vyhodnotili tak žalobcove pripomienky, ako skutočnosti uvedené v odvolaní a riadne sa s nimi vysporiadali, pričom v rozhodnutí vyhodnotili aj návrhy na prijatie opatrení. Skutočnosť, že týmto pripomienkam nevyhoveli, resp. nezapracovali návrhy na prijatie opatrení, ktoré vyhodnotili ako nedôvodné, nie sú samy o sebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia, zvlášť ak posúdenie tak pripomienok ako návrhov opatrení žalobcu súd posúdil ako vecne správne.

45. V súvislosti s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, keď žalobcovi neboli sprístupnené verejné doklady o ktoré žiadal a ku ktorým sa chcel vyjadriť predtým ako bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, dospel súd k záveru, že ide o neodôvodnenú námietku. Súd poznamenáva, že z obsahu spisového materiálu takéto porušenie zo strany prvostupňového správneho orgánu ani žalovaného nezistil, keďže je zrejmé, že investičný zámer bol zverejnený na webovej stránke Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie a navyše pred vydaním rozhodnutia prvostupňový správny orgán listom č.: OU-NO-OSZP-2020/007518-016 zo dňa 05.05.2020, oznámil všetkým účastníkom konania, že sa môžu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní a majú možnosť pred vydaním rozhodnutia sa k týmto podkladom aj vyjadriť prípadne navrhnúť ich doplnenie. Pokiaľ žalobca namieta, že mu zo strany prvostupňového správneho orgánu neboli zaslané požadované doklady zo spisu, tak krajský súd dáva do pozornosti skutočnosť, že úlohou správneho orgánu nie je v tomto smere poskytovať zo spisu listiny, ktoré požaduje niektorý z účastníkov, keď táto možnosť účastníkovi vyplýva priamo zo zákona, ktorý môže v rámci celého konania nahliadnuť do spisu a tieto listinné dôkazy si môže zo spisu zabezpečiť osobne na svoje náklady.

46. Správny súd má za to, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný postupovali v zmysle citovaných ustanovení, pretože z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že navrhovaná činnosť „Betonáreň“, ktorá bola uvedená v predloženom zámere, sa nebude posudzovať podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vo výrokovej časti sa ďalej uvádzajú aj podmienky, ktoré pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie a v ďalšom procese konania je navrhovateľ povinný rešpektovať (viď ods. 1 tohto odôvodnenia body a) až e)).

47. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že výrok napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré sú uvedené v a Z postupu správnych orgánov teda vyplýva, že správne orgány sa vecne a riadne zaoberali pripomienkami a návrhmi opatrení, ktoré predložila dotknutá verejnosť, a teda aj žalobca mal právo zasahovať svojimi pripomienkami do konania tým, že svojimi pripomienkami mohol určovať podmienky, ktoré bude navrhovateľ povinný akceptovať pri územnom konaní a pri získavaní ďalších povolení podľa osobitných predpisov a že týmito pripomienkami sa jednotlivé správne orgány budú v dostatočnej miere zaoberať a budú ich vyhodnocovať. V danom prípade teda zo strany správnych orgánov nedošlo k porušeniu vyššie uvedených ustanovení, pretože správny orgán navrhovateľovi jednoznačne určil podmienky, ktoré je povinný rešpektovať pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov a tieto podmienky sú jasne definované, pričom žalobca ako zainteresovaná verejnosť môže svojimi pripomienkami do týchto konaní vstupovať ako ďalší účastník konania.

48. Správny súd poukazuje na to, že na základe výsledkov zisťovacieho konania a doručených stanovísk prvostupňový správny orgán dospel k rozhodnutiu, že navrhovaná činnosť nebude posudzovaná podľa , pretože jednotlivé dotknuté orgány sa k tejto navrhovanej činnosti vyjadrili buď v tom zmysle, že určili, ktoré z podmienok musí navrhovateľ v ďalšom konaní dodržiavať resp. boli bez pripomienok.

49. Ako už bolo vyššie uvedené, tak zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu (Aarhuský dohovor), keď prvostupňový správny orgán sprístupnil verejnosti informácie o životnom prostredí, ako aj zámer o navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané spôsobom, ktorý je v dnešnej dobe štandardný, teda tieto doklady boli zverejnené na webovej stránke prvostupňového správneho orgánu resp. Ministerstva životného prostredia SR. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že tento nemohol riadne hájiť svoje záujmy a nebolo mu umožnené zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tak súd rovnako ako žalovaný považuje uvedenú námietku za neopodstatnenú. Správny súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že konzultácie v zmysle ustanovenia zákona EIA sú v dispozícii konajúceho správneho orgánu, ktorý v konkrétnom prípade na základe voľnej úvahy zváži vhodnosť ich vykonania. Z predmetného ustanovenia zákona EIA nevyplýva povinnosť správneho orgánu vykonať konzultácie na žiadosť dotknutej verejnosti, ale právo dotknutej verejnosti zúčastniť sa konzultácií v prípade, že správny orgán rozhodne o ich vykonaní. je na posúdení správneho orgánu a to v prípade, že si to vyžaduje povaha veci a že si to vyžaduje objasnenie určitých náležitostí, ktoré sú predmetom posudzovacej činnosti. V danom prípade správny orgán nepovažoval za potrebné takéto ústne pojednávanie uskutočniť, pretože vyhodnotil podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania za dostatočné a že na základe týchto podkladov bolo možné vydať rozhodnutie v merite veci. Správny súd sa stotožňuje aj so záverom žalovaného o poskytnutí možnosti vykonať písomné konzultácie, ktoré vzhľadom na v čase posudzovania zámeru platné opatrenia v súvislosti s ochorením COVID-19 predstavovali jedinú reálnu možnosť vykonania konzultácií. Zdržanie konania pre účely ústnych konzultácií by nebolo adekvátne vzhľadom na zistený skutkový stav.

50. Správny súd k námietku žalobcu, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval všetky enviromentálne záujmy a naznačil akým spôsobom ich treba riešiť, v tomto smere krajský súd má za to, že druhostupňový správny orgán t. j. žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli predmetom odvolania a nie je pravdou tvrdenie, že žalovaný sa v odvolacom konaní zaoberal len opisom jednotlivých námietok bez toho, že by tieto námietky vyhodnotil. Táto skutočnosť je zrejmá z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia, kedy pri každej námietke je aj stanovisko odvolacieho orgánu a tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa v dostatočnej miere nevysporiadal s odvolacími námietkami a že odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia je stručné je neopodstatnené a zavádzajúce.

51. Súd ďalej poznamenáva, že je potrebné opätovne zdôrazniť, že pokiaľ žalobca argumentuje, že administratívny spis mal prvostupňový správny orgán k dispozícii v elektronickej podobe a že teda mohol žalobcovi zaslať jednotlivé kópie listov ktoré žiadal, tak krajský súd poznamenáva, že je na úvahu správneho orgánu či takýto postup zvolí a či zašle tieto listiny na žiadosť žalobcu účastníkovi konania. Pokiaľ však zaujme k tejto otázke negatívne stanovisko, nejde o skutočnosť, ktorá by mala za následok nezákonnosť postupu správneho orgánu, pretože žalobca ako účastník konania si mal právo zabezpečiť aj iným spôsobom tieto listiny a to ako už bolo vyššie uvedené osobnou návštevou a nahliadnutím do spisového materiálu a zabezpečením si kópií z tohto spisu. Pokiaľ sa žalobca v súvislosti s neposkytnutím spisového materiálu v elektronickej podobe odvoláva na Aarhuský dohovor, tak súd poznamenáva, že cieľom tohto dohovoru je umožniť účastníkom za podmienok určených vnútroštátnym právom prístup k informáciám, avšak nie tým, že na požiadanie žalobcu bude správny orgán sprístupňovať a zasielať spisové materiály účastníkom konania. Uvedený dohovor apeluje na príslušné orgány umožniť účastníkom konania prístup do spisu, čo značí, že k porušeniu zákona a k porušeniu tohto dohovoru by došlo iba v prípade, ak by správny orgán akýmkoľvek spôsobom zamedzil účastníkovi konania prístup k spisu, nahliadnutie, zabezpečenie si fotokópie a pod. V danom prípade však táto skutočnosť zo strany správnych orgánov nebola zistená súdom, a preto považuje krajský súd konanie a postup správnych orgánov za súladný s Aarhuským dohovorom.

52. Ďalej má správny súd za to, že žalobca spochybňuje procesný postup administratívneho konania, ktorým, ako sám tvrdí, sleduje ochranu práv verejnosti na priaznivé životné prostredie, avšak jeho postup v dôsledku formalistických a nekonkrétnych, všeobecných námietok v zásade vyvoláva predĺženie konania a oddialenie meritórnych rozhodnutí, čo nemôže byť cieľom relevantnej právnej úpravy, najmä Aarhuského dohovoru a zákona o posudzovaní. Primárnym cieľom tejto právnej úpravy je ochrana životného prostredia a zabezpečenie účinnej participácie verejnosti na zachovaní priaznivého životného prostredia prostredníctvom sprístupňovania informácií v oblasti životného prostredia, zabezpečenie účasti verejnosti na rozhodovacom procese a jej prístupe k spravodlivosti vo veciach životného prostredia. Táto ochrana životného prostredia však musí mať skutočný obsah a nielen formálne dovolávanie sa po nej. Je potrebné dôsledne posudzovať, kedy sú a kedy nie sú splnené podmienky pre takýto postup, aby nedochádzalo k umelému predlžovaniu konania, aby sa zabezpečila dôsledná ochrana jednak práv ďalšieho účastníka konania, ale aj dotknutej verejnosti, ktorá presadzuje verejný záujem na ochrane životného prostredia, a súčasne, aby sa neposkytol priestor na šikanózny výkon práv. Poskytnutie súdnej ochrany je namieste tam, kde správny súd zistí na základe žalobcom tvrdených skutkových a právnych dôvodov nežiaduci zásah do práva na priaznivé životné prostredie, negatívny vplyv predmetu posudzovaného zámeru (zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie) nie tam, kde by k nemu mohlo len hypoteticky dôjsť.

53. Všeobecné konštatovanie o nesúlade napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, s účelom Aarhuského dohovoru, o porušení zásad uplatňovaných v správnom konaní (tvrdené porušenie § 3 ods. 4 správneho poriadku), o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, bez konkretizácie jeho porušenia s poukazom na konkrétny dopad na práva žalobcu, len na základe vlastných úvah a záverov žalobcu, na vecný prieskum správnym súdom nepostačuje. V žalobe chýba náležitá vecná argumentácia žalobcu pre súdny prieskum. V prejednávanej veci v žalobnom bode išlo o nekonkrétne, všeobecné námietky, ktoré boli v zásade len prejavom nesúhlasu s postupom prvostupňového správneho orgánu. Správny súd nemôže za žalobcu vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti.

54. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia resp. rozhodnutia žalovaného je nedostatočné a že neobsahuje správnu úvahu, ktorou sa správne orgány riadili pri vydaní napadnutých rozhodnutí. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, má za to, že tieto rozhodnutia spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle správneho poriadku a že tieto rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom, že v rámci zisťovacieho konania bola navrhovaná činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej vykonávania a očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie opatrení navrhnutých v zámere na odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov dostatočne vyhodnotená správnym orgánom a že táto navrhovaná činnosť nemá negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite. Správny súd ďalej uvádza, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, podľa ktorého rozhodnutie je v rozpore so zákonom alebo podľa ktorého orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia, avšak bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny priestor takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť aj z tohto dôvodu vyhodnotená ako nedôvodná.

55. Správny súd dodáva, že v rámci koncentračnej zásady platnej v správnom súdnictve nemôže prihliadať na tie námietky vznesené žalobcom, ktoré boli podané po zákonnej dvojmesačnej lehote od oznámenia napadnutého rozhodnutia ( ). Žalobca je povinný sústrediť (koncentrovať) tvrdenia o nezákonnosti rozhodnutia prostredníctvom žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote. V zmysle koncentračnej zásady je teda uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov obmedzené len do uplynutia lehoty na včasné podanie žaloby. Správny súd preto nemôže prihliadať na ďalšie námietky uplatnené žalobcom v replike, pokiaľ nemali svoj základ v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby. V prejednávanej veci v rámci repliky žalobca prezentoval nové skutočnosti vyplývajúce z analýzy VIA IURIS, či ustanovenia Európskeho kódexu dobrej správnej praxe a Charty základných práv EÚ, ktorými sa správny súd v dôsledku princípu koncentrácie nemohol zaoberať. Pre správny súd je totiž podľa rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým skutkovým stavom je správny súd viazaný. V prejednávanej veci naviac neboli ani splnené podmienky, ktoré má na mysli ust. , pre ktoré by správny súd mohol sám vykonať dokazovanie (t. j. dokazovanie nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie správneho súdu vo veci, nešlo o rozhodnutie podľa a nešlo o rozhodnutie v konaní podľa , , , , .

56. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu s poukazom na cit. ust. zamietol.

57. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol správny súd podľa a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému ( a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Náhradu trov konania nepriznal ani ďalším účastníkom konania v zmysle a contrario, pretože nebola splnená podmienka na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im explicitne uložil správny súd.

58. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Poučenie

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

- na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

- účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom

- rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

- v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

- vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

- nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu

- patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

- sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

- nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

- podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.