Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46C/90/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XX, G. E. D., štátna občianka SR, právne zastúpená: Advokátskou kanceláriou JUDr. Chlapík, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, IČO: 47 232 075, proti žalovanej: D. H., C. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. A. I. XXX, štátna občianka SR, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka JUDr. Cisarík, s.r.o., IČO: so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

Súd podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnostiam – rodinnému domu so J.. I. XXX postavenom na pozemku KNC parc.č. XXX a pozemku KNC parc.č. XXX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 309 m2, nachádzajúce sa v k.ú. B. A., obec Horný Vadičov, evidované Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom, zapísané na LV č. XXX pre k. ú. B. A., obec Horný Vadičov, okres Kysucké Nové Mesto, zrušuje a nariaďuje predaj uvedených nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený podľa výšky spoluvlastníckych podielov strán sporu na predmetnej nehnuteľnosti, a to žalobkyni v podiele 1-ica a žalovanej v podiele 1-ica.

Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.11.2020 domáhala voči žalovanému zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam – rodinnému domu so súp. I. XXX postavenom na pozemku KNC parc.č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 309 m2 s hospodárskou budovou, nachádzajúce sa v obci Horný Vadičov, evidované Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom, zapísané na LV č. XXX pre k. ú. B. A. (ďalej iba „nehnuteľnosti“), a to tak, aby súd nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou vyplatiť žalobkyňu alternatívne, aby nariadil predaj uvedených nehnuteľnosti a výťažok z predaja rozdelil medzi strany sporu rovným dielom. Zároveň žiadala, aby jej súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Žalobu žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností v kat. úz. B. A., obec Horný Vadičov každá v podiele H, ktoré tvoria rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele KN-C č. XXX s hospodárskou budovou a pozemok G. I. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 309 m2. Žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu neužíva približne od roku 2009, od ktorého obdobia tieto nehnuteľnosti užíva výlučne žalovaná. Keďže žalobkyňa nemá záujem nehnuteľnosti užívať, snažila sa so žalovanou dohodnúť o predaji svojho spoluvlastníckeho podielu v prospech žalovanej za primeranú peňažnú náhradu. Prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 03.06.2020 navrhla žalovanej odpredaj svojho podielu za primeranú peňažnú náhradu, k čomu sa žalovaná vyjadrila v Odpovedi zo dňa 10.06.2020, kde uviedla, že má záujem odkúpiť spoluvlastnícky podiel, avšak na nehnuteľnosti viazne ťarcha, ktorú je potrebné predtým vyporiadať. Vzhľadom na nečinnosť žalovanej, táto bola opätovne listom zo dňa 20.08.2020 vyzvaná, aby uviedla výšku hodnoty spoluvlastníckeho podielu za účelom dohody, inak bude vec riešená súdnou cestou, avšak žalovaná na túto výzvu nereagovala. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa listom zo dňa 19.10.2020 navrhla žalovanej určenie výšky peňažnej náhrady znaleckým posudkom s tým, aby sa vyjadrila, či súhlasí s takýmto postupom a umožní znalcovi obhliadku nehnuteľnosti za účelom vypracovania znaleckého posudku, inak bude potrebné, aby takéhoto znalca ustanovil súd v rámci súdneho konania. Žalovaná sa opätovne k takémuto návrhu nevyjadrila. Vzhľadom na bezvýsledné úsilie žalobkyne vyporiadať spoluvlastníctvo dohodou, žalobkyňa je nútená jeho zrušenie a vyporiadanie riešiť súdnou cestou. Rodinný dom súp. č. 354 pozostáva zo suterénu, prízemia a poschodia, pričom prízemie a poschodie domu tvoria samostatné bytové jednotky. Žalobkyni pre nečinnosť žalovanej, ako aj jej nesúhlas s vypracovaním znaleckého ohodnotenia nehnuteľnosti, nie je reálne známa všeobecná hodnota nehnuteľnosti, preto navrhuje, aby súd v rámci konania ustanovil znalca na vypracovanie znaleckého posudku na hodnotu nehnuteľnosti.

3. Dňa 29.3.2021 doručila žalovaná vyjadrenie k žalobe (č.l. 42), v ktorom žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko v žalobe uvedené údaje sú nepravdivé a žaloba nie je spísaná kvalifikovaným spôsobom. V prvom rade žalobkyňa vo svojich listoch, v ktorých žiada zrušenie podielového spoluvlastníctva, neuviedla kvalifikovane, akú finančnú sumu chce za svoj podiel žiadať. Keďže v jej ponuke absentovala suma, nemohla sa žalovaná riadne vyjadriť, pretože ona, ako žalobkyňa musí oznámiť akú cenu za nehnuteľnosť chce. Taktiež žalobný návrh je neurčitý, nevykonateľný, nakoľko nie je uvedená suma, tak ako by pri výplate pri zrušení podielového spoluvlastníctva mala žalobkyni vyplácať. Toto sú také vady návrhu, pre ktoré by táto žaloba nemala byť ani prejednaná bez odstránenia vád. Ďalšou skutočnosťou, ktorá svedčí tomu, že zrušenie podielového spoluvlastníctva nie je nutné, keď so žalobkyňou má žalovaná dohodu o užívaní rodinného domu č. XXX A. B. A., uzatvorenú dňa 03.03.2008, v ktorej je špecifikované akým spôsobom budú dom užívať. Namietala, že prístupu žalobkyne do domu nebráni. Zdôraznila, že žalobkyňa sa dlhodobo nestará o nehnuteľnosť. Žalovaná za vlastné peniaze musela vymieňať oplotenie, financovať všetky opravy domu. Žalobkyňa jej žiadne finančné prostriedky na toto nedala. Mala za to, že ide o predčasne podaný návrh, pretože žalovaná sa chce dohodnúť, pretože až do septembra 2020 sa nedalo dohodnúť, nakoľko na nehnuteľnostiach boli 2 ťarchy a v súčasnej dobe, keďže ťarchy vyplatila môže sa so žalobkyňou dohodnúť. Napriek tomu žalobu považovala za predčasne podanú a žiadala ju zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 29.4.2021 (č.l. 60). Vo vyjadrení uviedla, že z obsahu žalobného návrhu a priložených listinných dôkazov je preukázané, že žalobkyňa vyvinula úsilie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, k čomu pre pasivitu žalovanej nedošlo. Uvedené vyplýva z listu zo dňa 19.10.2020, ktorým navrhovala určiť hodnotu nehnuteľnosti znaleckým posudkom, k čomu sa žalovaná nevyjadrila. Žalobkyňa podaním zo dňa 19.01.2021 predložila súdu potvrdenia dvoch realitných kancelárii, podľa ktorých je všeobecná hodnota nehnuteľností 65.000,- až 68.000,- Eur. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že ohľadne užívania rodinného domu č. XXX A. B. A. je uzavretá dňa 03.03.2008 Dohoda o užívaní, poznamenala, že takáto dohoda nie je v príčinnom vzťahu k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Naviac dohoda bola uzatvorená v roku 2008, avšak následne v roku 2009 sa žalobkyňa z tohto domu odsťahovala a odvtedy rodinný dom neužíva. Rovnako ani okolnosť, že žalovaná z vlastných prostriedkov uhrádzala náklady na opravu domu, nie je prekážkou zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, k čomu poznamenávame, že o vykonávaní takýchto opráv nemala žalobkyňa vedomosť. V závere svojho vyjadrenia žalovaná uvádza, že (zo strany žalovanej), nakoľko na nehnuteľnostiach boli dve ťarchy, ktoré sú už vyplatené a môže sa už dohodnúť so žalobkyňou na výplate nehnuteľnosti, preto je návrh podaný predčasne. K tomu poznamenávame, že žalovaná neuviedla výšku výplaty náhrady v rámci dohody, ktorej uzavretie je možné kedykoľvek v priebehu súdneho konania. K tvrdeniu žalovanej o vyplatení tiarch priložila Výpis z LV č. XXX kat. uz. Horný Vadičov zo dňa 29.04.2021, na ktorom sú zriadené exekučné záložné práva zapísané pod Z 652/21 a Z 715/21.

5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 21.5.2021 (č.l. 69), v ktorom namietala, že užívanie rodinného domu č. XXX a dohoda o jeho užívaní zo dňa 3.3.2008 má vplyv na rozhodnutie vo veci. Keďže žalobkyňa neplatila žiadne úhrady spojené s užívaním a údržbou domu (dane, poistky, odvoz smetí) i táto dohoda má význam pre vzájomné vysporiadanie a musí žiadať menej, ako by jej normálne prináležalo, nakoľko tieto finančné prostriedky možno započítať. Bez ohľadu na túto skutočnosť, sú ochotní rodičia žalovanej zapožičať celoživotné úspory vo výške 12 000 €, z ktorých by žalobkyňu vyplatila, čo bola aj kedysi bežná dohoda. V prípade, že by s takouto výplatou voči nej nesúhlasila, nech prevedie svoj podiel na matku K. D., ktorá bola vlastníckou tohto domu a polovicu domu jej odpredala, avšak nezobrala žiadnu finančnú sumu, podľa kúpnej zmluvy a táto by jej vyplatila sumu 12 000 € z celoživotných úspor, aby odpredala naspäť tento podiel rodičov, čím by bolo spokojní i rodičia, ktorí tento stav vlastne aj zapríčinili.

6. Súd následne vo veci nariadil a dňa 20.9.2021 vykonal pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe, žiadal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou vyplatiť žalobkyňu. Uvedený spôsob vyporiadania považoval za účelný a navrhol znalecké dokazovanie na ocenenie nehnuteľnosti. Zdôraznil, že samotná žalobkyňa nehnuteľnosť neužíva. Právna zástupkyňa žalovanej opätovne trvala na neurčitosti a nevykonateľnosti petitu žaloby a žiadala žalobu zamietnuť. Po predbežnom právnom posúdení právna zástupkyňa žalovanej navrhla vypočuť svedkov k spôsobu nadobudnutia podielu žalobkyne na nehnuteľnosti. Súd pojednávanie odročil za účelom nariadenia znaleckého dokazovania – ohodnotenia nehnuteľnosti.

7. Uznesením zo dňa 14.10.2021 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a za znalca ustanovil L. M. N. O.. Dňa 28.4.2022 doručila znalkyňa súdu znalecký posudok č. 184/2022 (č.l. 101) a vyčíslenie znaleckej odmeny, o ktorej súd rozhodol uznesením zo dňa 12.7.2022 (č.l. 189).

8. Dňa 5.5.2022 doručil právny zástupca žalobkyne vyjadrenie k znaleckému posudku, v ktorom konštatoval, že žalobkyňa voči záverom znaleckého posudku nemá námietky (č.l. 153).

9. Žalovaná sa k znaleckému posudku vyjadrila dvakrát (č.l., 149 a 155) a žiadala, aby sa znalkyňa vyjadrila k rozporom v použitých koefincientoch. Namietla tiež, že pri ohliadke na mieste samom a zameraním súdnou znalkyňou táto prevzala doklady o financiách, ktoré vložila žalovaná do nehnuteľnosti, čo súdna znalkyňa nezohľadnila. Žiadala, aby uvedené znalkyňa zohľadnila. Vzhľadom na chybný koeficient, ktorý uviedla súdna znalkyňa v znaleckom posudku, ako i to, že všetky doklady, ktoré týmto súdu predkladá si súdna znalkyňa na ohliadke na mieste samom prevzala, avšak tieto nijakým spôsobom nezohľadnila v znaleckom posudku č. 184/2022, považuje znalecký posudok za nesprávny a žiadala, aby toto vykonané zhodnotenie rodinného domu (vyššie uvedenými investíciami, ktoré žalovaná realizovala) bolo od hodnoty rodinného domu odpočítané. Požadovala, aby súdna znalkyňa v dodatku k jej znaleckému posudku č. 184/2022 vypočítala zhodnotenie rodinného domu mnou realizovanými investíciami. Zároveň žiadala, aby znalkyňa zdôvodnila koeficient, ktorý uvádza v znaleckom posudku dvakrát, avšak zakaždým v inej výške a aby uviedla reálnu hodnotu domu, bez zhodnotenia žalovanou. Celkovú sumu investícii vyčíslila za rekonštrukciu v roku 2008, t.j. rekonštrukciu kúrenia, vody, elektriny, izolácie podláh a podlahy, kúpelňu a WC, omietky v izbách, zbúranie starej hospodárskej budovy v rokoch 2009-2010, a to všetko v sume 196.500,- Sk (6.523,- Eur). Ďalšie investície prebehli v rokoch 2010 až 2021, a to navážka dvora, postavenie altánku, výmena plynového kotla, výmena odkvapových rúr, nové oplotenie, vybudovanie prístupového chodníka, výmena okien, stierky, podlaha a sadrokartón v detských izbách, a to všetko v sume 8.519,07 Eur. Celkové investície do rodinného domu vnesené žalovanou predstavujú sumu 15.042,07 Eur.

10. Následne súd vyzval znalkyňu na zdôvodnenie použitého koeficientu polohovej diferenciácie v znaleckom posudku a skutočnostiam namietaným žalovanou. Znalkyňa súdu dňa 21.9.2022 doručila vyjadrenie (č.l. 200). V podaní zdôvodnila, že na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti bola vo výpočte použitá metóda polohovej diferenciácie založená na váhovom hodnotení faktorov ovplyvňujúcich všeobecnú hodnotu v danom mieste a čase, ktorého výsledkom je koeficient polohovej diferenciácie platný pre konkrétny hodnotený súbor stavieb. Stanoveným koeficientom sa upraví technická hodnota a výsledkom je všeobecná hodnota nehnuteľnosti. Pri určení koeficientu polohovej diferenciácie sa váhovým priemerom zohľadnia spravidla viacere faktory (trh s nehnuteľnosťami, kúpna sila, poloha nehnuteľnosti, technický stav, zástavba, príslušenstvo, typ nehnuteľnosti, skladba obyvateľstva, inžinierske siete, doprava, kvalita životného prostredia...). V Znaleckom posudku č. 184/2022 bolo vo výpočte uvažované s priemerným koeficientom polohovej diferenciácie vo výške 0,45 (v tab. III.trieda) ktorý sa následne v zmysle výpočtov upravil. Z tohto dôvodu sa koeficient polohovej diferenciácie na str. 23 Znaleckého posudku č. 184/2022 bod 3.1 upravil z 0,45 na 0,76 viď str. 25. Vzhľadom k tomu, že Uznesením súdu bolo Stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve strán sporu zapísaným na LV č. XXX pre k,ú. Horný Vadičov, a to pozemku KN - C Č. 430 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 309 m2 a rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku KN - C Č. 430, nebolo úlohou znalca určiť kto a akým spôsobom vkladal investície.

11. Následne právny zástupca žalovanej súdu doručil vyjadrenie, v ktorom poukázal na to, že z odborného posúdenia osoby na to spôsobilej vyplýva, že je možná reálna deľba nehnuteľnosti na dve bytové jednotky, a to na prízemí a poschodí domu, t.j. horizontálna deľba.

12. Súd vo veci nariadil a dňa 12.12.2022 vykonal pojednávanie, na ktorom uviedol právne posúdenie doterajšieho dokazovania a vypočul žalovanú. Žalovaná predovšetkým zotrvala na reálnej deľbe nehnuteľnosti a zohľadnení je investícii do domu. Okrem toho z výsluchu žalovanej vyplynula možnosť vyplatenia žalobkyne synom žalovanej, t.j. riešenia mimosúdnou cestou. Súd preto pojednávanie odročil na 20.2.2023 a stranám uložil povinnosť súdu oznámiť, či dospeli k dohode, resp. ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania aj s ohľadom na snahu o širšie vyporiadanie.

13. Dňa 8.2.2023 právny zástupca žalobkyne oznámil, že k dohode nedošlo, pričom žalovaná súdu zatajila, že syn žalovanej, ktorý mal vyplatiť žalobkyňu je viacnásobne trestne stíhaný a v čase pojednávania bol vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého bol prepustený dňa 2.1.2023. Návrh žalovanej na mimosúdne vyporiadanie považoval za obštrukciu s úmyslom odročiť pojednávanie, nakoľko k žiadnej snahe o mimosúdnu dohodu zo strany žalovanej nedošlo.

14. dňa 17.2.2023 doručila vyjadrenie vo veci žalovaná, ktorá uviedla, že nie je vo finančných možnostiach žalovanej uhradiť investície spojené s reálnou deľbou nehnuteľností, a tak pre prípad, že súd nedospeje k dôvodnosti reálnej deľby nehnuteľnosti navrhla, aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu nariadením predaja nehnuteľnosti.

15. Na pojednávaní dňa 20.2.2023, súd vec prejednal a rozhodol za účasti žalovanej a právnych zástupcov strán sporu. Právni zástupcovia strán sporu výslovne uviedli, že s ohľadom na finančnú situáciu žalovanej a nezáujem žalobkyne nadobudnúť spornú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva, jedinou možnosťou je tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to nariadením predaja nehnuteľnosti. Súd zároveň na tomto pojednávaní vyzval právnu zástupkyňu žalovanej, aby špecifikovala, či trvá na širšom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, ako uviedla v podaní zo dňa 16.5.2022 (č.l. 155) a poučil ju, že pre prípad zotrvania na takomto návrhu, súd uvedené posúdení ako vzájomnú žalobu. Právna zástupkyňa žalovanej zotrvala na uplatnenom nároku, a tak súd v zmysle vzájomnú žalobu žalovanej vylúčil uznesením na samostatné konanie. Zároveň súd na odôvodnenie procesného postupu poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. , podľa ktorého, ak sa vykonáva vyporiadanie v širšom slova zmysle, treba o náhrade investícií rozhodnúť samostatným výrokom a nie v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel. Nakoľko ide o samostatné výroky, o ktorých však možno rozhodnúť v jednom konaní. Nakoľko na posúdenie uvedeného nároku žalovanej je nutné vykonať ďalšie dokazovanie, súd vec vylúčil na samostatné konanie. Následne súd so súhlasom strán sporu upustil od oboznamovania listín nachádzajúcich sa v spise a vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona:

16. Podľa a vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

17. Podľa spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

18. Podľa až 3 : 1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

19. Podľa až 6 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: (1) Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. (2) Bytovým domom (ďalej len „dom”) sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. (3) Nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu. (4) Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. (5) Spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky. (6) Spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len „príslušenstvo“), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len „priľahlý pozemok“).

20. V prejednávanej veci mal súd za preukázané a nesporné, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností - rodinného domu so súp. č. 354 postavenom na pozemku KNC parc.č. XXX a pozemku KNC parc.č. XXX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 309 m2, nachádzajúce sa v obci Horný Vadičov, evidované Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom, zapísané na LV č. XXX pre k. ú. B. A., obec Horný Vadičov, okres G. E. D., a to každá v 1-ici. Žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľnosti povolený pod V 101/2005 dňa 24.5.2005 – 26/5. Žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľnosti povolený pod V 865/2008 dňa 5.8.2008 – 135/08.

21. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu.

22. Žalovaná v konaní prioritne navrhla žalobu zamietnuť z dôvodu jej predčasného podania. Pre prípad, že súd žalobu nezamietne žiadala o prikázanie veci do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalobkyňu sumou 12.000,- Eur. Súd ustálil a v rámci predbežného právneho posúdenia stranám sporu na pojednávaní dňa 20.9.2021 uviedol, z písomných vyjadrení strán sporu vyplýva, že obe súhlasia so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, pričom aj spôsob vyporiadania je nesporný, a to prikázaním do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá reálne nehnuteľnosť – rodinný dom užíva. Sporná bola výška primeranej náhrady. Po nariadení znaleckého dokazovania a predložení znaleckého posudku, žalovaná namietala, že súd sa nezaoberal prioritným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to reálnou deľbou, k čomu doložila odborné vyjadrenie a žiadala o reálnu deľbu nehnuteľnosti – horizontálnu, t.j. podľa poschodí v rodinnom dome, nakoľko tvrdila, že dom má dve samostatné bytové jednotky.

23. V prejednávanom prípade dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nie je možná. Žalobkyňa tvrdila, že pred podaním žaloby sa snažila opakovane so žalovanou dohodnúť, čo ona vo svojich vyjadreniach poprela tým, že nešlo o kvalifikovaný návrh s návrhom finančného vyporiadania. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. 24. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.

25. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

26. V danom prípade žalovaná tvrdila a súd aj následne skúmal, či je predmet sporu – prednostne rodinný dom reálne deliteľný tak, aby napĺňal svoj účel a spôsob využitia, teda, že bude využiteľný na samostatné bývanie dvoch osôb. Zo znaleckého posudku č. 184/2022 (č.l. ), ktorý je prioritne zameraný na ohodnotenie nehnuteľnosti vyplýva, že dom súp. č. 354 pozostáva zo suterénu, prízemia a poschodia. Vek domu vyplýva z Rozhodnutia vydaného ONV v Čadci odbor výstavby č.j. -327 – užív z 2.4.1973, t.j. dom je 49-ročný. Stav v katastri nehnuteľnosti sa zhoduje so stavom v dobe obhliadky. Z dispozičného riešenia domu vyplýva, že dom je čiastočne podpivničený a prístup do podzemného podlažia vedie z kúpeľne na prízemí domu. Na prvé nadzemné podlažie sa vchádza cez vstupné zádverie, z ktorého sa prechádza do spojovacej chodby, odkiaľ sú prístupné v rámci prízemia obývania izba s prechodom do izby, kuchyňa s prechodom do izby, kúpeľňa s WC, komora a schodisko na poschodie. Na poschodí sú umiestnené štyri izby, kúpeľňa s WC a schodisko na povalu. Z uvedeného je zrejmé, že vstup na horné poschodie vedie z prízemia, t.j. „z prvého bytu“. Z technického popisu nehnuteľnosti vyplýva realizácia rekonštrukcie domu v rozmedzí rokov 2006 až 2021. Z posudku tiež vyplýva, že dom má dva zdroje vykurovania – kotol na tuhé palivo a kotol na plyn, naftu a vykurovací olej. Z posudku nevyplýva oddelený spôsob vykurovania, vody, elektriny. Všeobecná hodnota posudzovaných nehnuteľností – rodinného domu súp. č. XXX a pozemku parcela č. XXX v k.ú. B. A. bol stanovená na sumu 82.300,- Eur, z toho hodnota stavieb 72.270,79 Eur a hodnota pozemkov 9.986,88 Eur.

27. Z odborného vyjadrenia L. O. P. zo dňa 9.11.2022 (č.l. 224) vyplýva, že rodinný dom súp. č. 354 v k.ú. B. A. je dvojpodlažný, pozostáva z dvoch bytových jednotiek, prízemia a poschodia. Rozdelenie rodinného domu na dve bytové jednotky je reálne, pričiom na poschodí je realizovaný vonkajšou prístavbou súčasného rodinného domu, prístup, v ktorom je vybudované samostatné schodište na poschodie. Pre samostatnosť druhej bytovej jednotky na poschodí je potrebné vybudovať vchodové dvere z pristaveného schodišťa. Obe bytové jednotky majú samostatný prívod elektrickej energie, samostatný prívod vody, je možnosť samostatného pripojenia na plyn.

28. Podmienkou reálneho rozdelenia veci je, že je dobre možné. Táto podmienka nie je naplnená len faktickou moţnosťou a technickou vykonateľnosťou rozdelenia, ale aj funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia. Významné je aj hľadisko finančnej nákladnosti rozdelenia, v tomto smere ide jednak o objektívnu výšku uvažovaných nákladov a jednak o subjektívne stanovisko spoluvlastníkov participovať na týchto nákladoch. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak by rozdelenie veci nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, jednalo by sa z tohto hľadiska o vec reálne nedeliteľnú (R 61/1968, NS ČR ). Ak by žiaden zo spoluvlastníkov nebol ochotný vynaložiť nič na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, musela by byť stavba považovaná z tohto hľadiska za nedeliteľnú (R 45/1991). Podmienkou rozdelenia stavieb (budov) je, aby rozdelením vznikli samostatné veci, ktorých existencia bude v súlade so stavebnými predpismi (R 108/1967). Súdna prax postupom času prekonala názor, že neprichádza do úvahy delenie podľa poschodí a ich častí (horizontálne), ale iba delenie vertikálne, ktorým vzniknú nové samostatné veci. Pokiaľ ide o delenie stavby delenie je možné nielen vertikálne ale aj horizontálne (na jednotlivé byty či nebytové priestory) s tým, že spoločné časti, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok zostanú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Môže nastať situácia, že stavbu v vstave, v akom sa nachádza nie je možné rozdeliť, pričom stavebnou úpravou by to bolo možné. Podľa doterajšej judikatúry sa za reálne nedeliteľnú stavbu považuje taká stavba, ktorú by bolo možné rozdeliť iba pri vynaložení väčších nákladov na stavebné úpravy. S touto judikatúrou nemožno súhlasiť za každých okolností. Nákladné stavebné úpravy sú ralatívny pojem. Taktiež môže nastať situácia, keď rozdelenia nehnuteľnosti (stavby) by bol ochotný uhradiť sám jeden zo spoluvlastníkov. Súd v týchto prípadoch ustanovuje znalca, ktorý vyhotoví technický podklad (posudok) na rozdelenie stavby s presným určením čo je potrebné vykonať Na základe toho súd môže vyniesť rozhodnutie, ktorým by rozhodol o reálnom rozdelení stavby určitými stavebnými úpravami.

29. K reálnemu rozdeleniu stavby nestačí rozdelenie stavebnej parcely geometrickým oddeľovacím plánom. Záver o reálnej deliteľnosti predpokladá spravidla znalecké dokazovanie s nevyhnutnou existenciou odeľovacieho geometrického plánu (NS ČR ). Výlučne vertikálne delenie potvrdzuje i súčasná judikatúra (NS ČR ). Slovenská judikatúra sa prihlásila i k horizontálnemu deleniu na tzv. nebytové jednotky v rozsudku NS SR . Ak pre stavbu, ktorá je obytným domom, pred jej rozdelením existuje jediná elektrická, vodovodná a plynová prípojka, je reálne rozdelenie stavby možné len za predpokladu riešenia tohto stavu zriadením vecného bremena. Pri posudzovaní, či rozdelenie je dobre možné, súd vždy prihliada na to, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby umiestnenej na ňom alebo na susednom pozemku znemožnený prístup k tejto stavbe. Ak zachovanie prístupu vyžaduje stavebnú úpravu, ku ktorej treba stanovisko stavebného úradu, súd si ho vyžiada (NS ČR ). Okrem reálneho rozdelenia spoločnej veci predpokladaného ustanovením pracuje právna úprava ešte s inou formou reálneho rozdelenia (ktorá do istej miery narúša vžitú predstavu o výlučnom vertikálnom delení stavby), ktorou je v ČR rozdelenie domu či budovy na vlastníctvo jednotiek (bytov a nebytových priestorov) v zmysle . Rozdelenie domu na dva samostatné objekty nemožno zamieňať s touto inou formou reálneho rozdelenia. V slovenskej právnej úprave ide o o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý okrem iného upravuje aj spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov, s ktorým je spojené aj spoluvlastníctvo vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku. Podľa názoru ÚS ČR tzv. bytové vlastníctvo predstavuje spôsob vyporiadania nastupujúci pri nemožnosti reálneho delenia veci a predchádzajúci prikázaniu veci niektorému zo spoluvlastníkov. 30. Aj NS SR v uznesení sp.zn. konštatoval, že je v súlade s poznatkami praxe v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, v ktorom sa nachádzajú bytové a nebytové jednotky (najmä ak došlo k zreálneniu ideálneho podielu, v záujme spravodlivého usporiadania veci) rozdeliť takúto stavbu aj v rovine horizontálnej, ak sú splnené predpoklady pre ich samostatnú existenciu v závislosti od okolností prípadu (za pomoci odborného znaleckého posúdenia) a reálnym rozdelením veci sa vyrieši celková spôsobilosť domu prejsť do režimu vlastníctva bytov a nebytových priestorov podľa , vrátane spôsobilosti zápisu novovzniknutého právneho stavu do katastra nehnuteľností s tým, že spoločné časti či zariadenia stavby zostanú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

31. V prejednávanej veci súd vypočul žalovanú k možnostiam reálnej deľby nehnuteľnosti, ktorá na tomto spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva zotrvala a uviedla, ktoré stavebné úpravy bude potrebné realizovať. Súd v rámci právneho posúdenia upozornil, že reálna deľba je spojená nielen s konštatovaním, že nehnuteľnosť je možné reálne deliť z hľadiska stavebno-technického, ale je nutné sa vysporiadať s právnym hľadiskom reálnej deľby, vyjadreniami stavebného úradu a v neposlednom rade aj s finančnými nákladmi, ktoré sú s tým spojené. Samotná žalovaná uviedla, že nie je v jej finančných možnostiach financovať reálnu deľbu nehnuteľnosti. Súd pri vyhodnocovaní tohto prioritného spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyhodnocoval stavebnú deliteľnosť predmetu vyporiadania, no predovšetkým záujem a schopnosť podielových spoluvlastníkov podieľať na sa nákladoch s tým spojených. Za nesporné súd považoval stanovisko žalobkyne, ktorá výslovne uviedla, že nemá záujem ani o nadobudnutie nehnuteľnosti v celosti do svojho vlastníctva, ani o nadobudnutie reálnou deľbou podľa výšky spoluvlastníckych podielov, t.j. vrátane financovania deľby nehnuteľnosti. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že reálna deľba nehnuteľnosti nie je dobre možná pre neochotu spoluvlastníkov (zo sociálnych či iných dôvodov) vynaložiť finančné prostriedky potrebné na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav. Preto súd reálnu deľbu nehnuteľnosti vylúčil ako spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nakoľko je stavba z tohto hľadiska považovaná za nedeliteľnú (R 45/1991).

32. Po vylúčení možnosti reálnej deľby nehnuteľností, sa súd zaoberal ďalšími zákonnými možnosťami zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Súd mal za nesporné, že predmetné nehnuteľností užíva výlučne žalovaná. Z vyjadrení žalobkyne vyplýva, že nehnuteľnosť neužíva a neznáša náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti, o nehnuteľnosť nemá záujem, a tak nemožno v rozpore s vôľou podielového spoluvlastníka prikázať nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva, v danom prípade do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalovaná, naopak, o prikázanie nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva záujem prejavila, no následne uviedla, že nie je v jej finančných možnostiach vyplatiť žalobkyňu sumou, ktorá vyplynula z ocenenia nehnuteľností. Preto ani druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva – prikázaním do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov s vyplatením primeranej náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi, neprichádza do úvahy.

33. pripúšťa z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezrušiť a nevyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Súd preto považuje za potrebné vyjadriť sa k opakovanému návrhu žalovanej, aby súd žalobu zamietol. Uvedená možnosť prichádza do úvahy iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle . Súd preto po vyhodnotení osobitostí konkrétneho prípadu dospel k záveru, že v danej veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorých pôsodenie súdna prax ponecháva na úvahy súde. Za takéto dôvody považuje predovšetkým dotknutým spoluvlastníkom prezentované závažné dôvody. V danom prípade však žalovaná uviedla, že žalobu žiada zamietnuť pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť petitu ako aj predčasnosť žaloby, čo podľa názoru súdu je iba subjektívnym tvrdením žalovanej bez akejkoľvek relevancie vo vzťahu k dôvodnosti návrhu na zamietnutie žaloby pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Na základe uvedeného tak súd možnosť zamietnutia žaloby z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré žalovaná v konečnom dôsledku ani bližšie nešpecifikovala a nepreukázala, nepovažoval za spravodlivé a postačujúce.

34. Posledným spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je predaj veci a rozdelenie výťažku, pričom nehnuteľnosť zostáva až do jej predaja v spoluvlastníctve. Predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku podľa rozhodnutia súdu, ktoré je najspravodlivejším rozhodnutím vo vzťahu k podielovým spoluvlastníkom, pretože z výťažku predaja dostane každý z podielových spoluvlastníkov hodnotu svojho spoluvlastníckeho podielu. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam je potrebné zrušiť a vyporiadať a dôvody na zamietnutie návrhu podľa neexistujú.

35. Podmienkou na nariadenie predaja a rozdelenie výťažku veci pri zrušení a spoluvlastníctva súdom podľa je, že žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce. Predpokladom toho, že „žiaden zo spoluvlastníkov vec nechce“ je naplnený, ak jeden alebo viacerí spoluvlastníci síce prikázanie veci do svojho vlastníctva navrhujú, ale nie sú schopní zostávajúcemu spoluvlastníkovi vyplatiť primeranú náhradu. Takýto postup zabezpečuje, že každý zo spoluvlastníkov dostane majetkové hodnoty zodpovedajúce výške jeho podielu z výťažku získaného predajom veci a naopak, bráni tomu, že spoluvlastník, ktorému by bola prisúdená náhrada, by v prípade invsolventnosti spoluvlastníka, ktorý sa stal výhradným vlastníkom, musel vymáhať náhradu exekučne, a to nie vždy úspešne. Hľadisko účelného využitia veci možno použiť len pri prikazovaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom (rozsudok NS ČR sp.zn. ). V prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nariadením predaja nehnuteľností, kým nedôjde k predaju nehnuteľnosť zostáva naďalej v spoluvlastníctve. Predaj nehnuteľností sa môže uskutočniť iba spôsobom podľa § 134 a nasl. Exekučného poriadku. Výťažok z dražobného predaja nehnuteľnosti vyplatí exekútor bývalým spoluvlastníkom podľa výšky ich podielov.

36. Po preskúmaní všetkých zákonných možností zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak súd konštatuje, že žaloba žalobkyne o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu súp. č. XXX a pozemku parcelné číslo XXX je dôvodná a žalobe vyhovel s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený podľa výšky spoluvlastníckych podielov strán sporu na predmetnej nehnuteľnosti, a to žalobkyni v podiele 1/2 a žalovanej v podiele 1/2.

37. Súd zdôrazňuje, že v prípade žalôb o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, ale zákon dáva súdu smernice. ako si má počínať pri vyporiadaní, pričom určuje prioritné spôsoby vyporiadania. Práve s ohľadom na uvedené, súd formulovanie alternatívneho petitu žalobkyňou považoval za nedôvodné a neadekvátne pre predmet sporu.

38. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS SR sp. zn. , , II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.

39. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa , ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

41. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe zásady úspechu strán v spore v zmysle , pričom zohľadnil súdnu prax týkajúcu sa náhrady trov konania (rozsudok NS SSR sp.zn. , R 31/1972, nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 05. apríla 2022, sp. zn.: ). Súd konštatuje, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním iudicium duplex, t.j. nemá víťaza ani porazeného. Pre prípad priznania trov konania žalobkyni je nutné, aby žalobkyňa žalovanej pred podaním žaloby navrhol rovnaký spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, aký je obsiahnutý v žalobe a aby súd totožným spôsobom aj podielové spoluvlastníctvo vyporiadal. V prejednávanej veci sa žalobkyňa v predsúdnej výzve domáhala vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou žalovanej vyplatiť jej primeranú náhradu. V žalobe sa domáhala totožného spôsobu vyporiadania, alternatívne predaja nehnuteľností. Súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nariadením predaja nehnuteľnosti, a tak konštatuje, že návrh v predsúdnom konaní nie je totožný so znením žaloby a predovšetkým so samotným rozhodnutím súdu, a tak súd s ohľadom na charakter sporu (iudicium duplex) a s ohľadom na rozhodnutie súdu, žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).