Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6C/147/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, sídlom Bratislava, Grösslingova č. 4 proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13 o náhradu škody vo výške 175,00 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 387,24 Eur takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

žiadne trovy konania nevznikli. , nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli. hrady sa domáha, a preto súdu z prejednávaniaNávrhom na začatie konania zo dňa 17.09.2012 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal náhrady škody vo výške 175,00 Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 387,24 Eur z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa . Odporca s návrhom nesúhlasil.

Navrhovateľ v žalobe okrem iného uviedol, že okresný súd zapríčinil vznik škody, ktorej náhrady sa v predmetnom konaní domáha, a preto nemôže byť tento súd orgánom súdnej moci, ktorý bude o náhrade škody rozhodovať. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -54 zo dňa 03.12.2013, právoplatným dňa 16.12.2013, v súvislosti s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.04.2014, bolo rozhodnuté, že z prejednania a rozhodovania predmetnej veci nie je sudkyňa Okresného súdu Revúca JUDr. Miroslava Kvetková vylúčená.

Navrhovateľ svoju žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti povinnému, ktorý bol jeho dlžníkom zo zmluvy o úvere. Vec bola vedená súdnym exekútorom pod č. EX 3032/2004. Súdny exekútor predložil súdu návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Revúca poveril súdneho exekútora vedením exekúcie poverením č. 5608 009126. Oprávnený spísal dňa 28.10.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora, ktorý podal na súd. Navrhovateľ legitímne očakával, že mu súd svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonnom predpokladanej kvalite, teda že dôjde k reálnej zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. V exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. V predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil súd až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ zároveň uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odporca však na ňu do podania predmetného návrhu pozitívne nereagoval.

Odporca sa k žalobe vyjadril písomne a žiadal žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť. Odporca považoval návrh za nedôvodný z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle . Žalobu považuje za zmätočnú, keďže má viaceré nedostatky, navrhovateľ prenáša svoju dôkaznú povinnosť na súd a navyše nárok je predčasne uplatnený, lebo podľa sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Keďže navrhovateľ neposkytol súčinnosť, nebolo možné predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu - sťažnosť podaná predsedovi súdu. Exekučný súd po podaní návrhu vyzve pôvodného súdneho exekútora na podanie vyjadrenia, na vyčíslenie svojich trov a na predloženie spisu. V prípadoch, ak súdny exekútor neposkytne súdu plnú súčinnosť, nemôže súd objektívne dodržať zákonnú lehotu. Nerozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom vzhľadom na povahu tohto úkonu nemožno považovať za zbytočné prieťahy, teda za nesprávny úradný postup. Čo sa týka uplatnenej náhrady škody, odporca namietal, že navrhovateľ nepreukázal vznik ani výšku škody. Pri uplatnení náhrady nemajetkovej ujmy poukázal na skutočnosť, že nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch, pričom žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Navrhovateľ nepreukázal splnenie základných , preto je žaloba právne neopodstatnená.

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o konanie, v ktorom si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorého hodnota neprevyšuje sumu 1 000,- Eur, súd konštatuje, že ide o drobný spor, preto súd vo veci nenariadil pojednávanie a dňa 22.08.2014 vo veci verejne vyhlásil rozsudok.

Navrhovateľ opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu Revúca vo veci , sp. zn. spisu súdneho exekútora EX 3032/2004. Zo spisu tunajšieho súdu súd zistil, že dňa 02.11.2009 bol exekučnému súdu doručený návrh navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora zo dňa 28.10.2009. Súd vyzval výzvou zo dňa 08.01.2010 pôvodného súdneho exekútora, aby sa vyjadril k návrhu na zmenu súdneho exekútora, zároveň na vyčíslenie trov exekúcie a na zaslanie exekútorského spisu. Dňa 22.01.2010 doručil súdny exekútor súdu vyjadrenie a vyčíslenie trov exekúcie. Uznesením č. k. -24 zo dňa 31.05.2010 súd exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Podľa odôvodnenia uvedeného uznesenia súd preskúmal notársku zápisnicu, na podklade ktorej bola vedená exekúcia a zmluvu o úvere a zistil, že v danej veci nebol riadne splnený jeden zo základných predpokladov materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice, ktorým je súhlas povinného s obsahom notárskej zápisnice a s jej vykonateľnosťou. Súd dospel k záveru, že notárska zápisnica, na základe ktorej bola vedená exekúcia, nie je vykonateľná, a preto exekúciu zastavil z úradnej moci podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Nakoľko boli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie z úradnej moci, súd nerozhodoval o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, pretože by toto rozhodnutie bolo zbytočné a zastavenie exekúcie má pred ním prednosť. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -45 zo dňa 29.11.2010 na odvolanie oprávneného uznesenie okresného súdu potvrdil, uznesenie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.02.2011.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon o zodpovednosti za škodu) zodpovedá štát za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bodu 1. zákona o zodpovednosti za škodu vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu zodpovedá štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

Podľa § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona o zodpovednosti za škodu sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení sa konania začaté pred 1. septembrom 2005 dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 31.08.2005 ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.12.2010, sp. zn. -15, exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

V prvom rade súd uvádza, že návrh na začatie konania nepovažoval za zmätočný, nakoľko návrh mal všetky zákonné náležitosti podľa a a bolo z neho zrejmé, čoho navrhovateľ domáha. Súd mal k dispozícii ako dôkaz exekučný spis.

Súd mal za preukázané, že navrhovateľ si splnil svoju povinnosť a podal odporcovi pred podaním žaloby žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Od prijatia žiadosti uplynula 6-mesačná lehota, navrhovateľ sa teda môže domáhať nároku na súde.

Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že exekučný súd rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty, o návrhu rozhodol až po veľmi dlhej dobe a nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná.

Exekučný poriadok upravuje postup súdu v prípade, ak oprávnený podá návrh na zmenu súdneho exekútora. Keďže exekúcia sp. zn. začala pred 01.09.2005, súd postupoval v súlade s citovaným prechodným ustanovením Exekučného poriadku podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení do 31.08.2005, podľa ktorého ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. V zmysle tohto ustanovenia exekučný súd nemal povinnosť rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu, ako to uvádza oprávnený.

Pre úplnosť súd dodáva, že ak by aj mal súd podľa zákona rozhodnúť o návrhu do 30 dní, ako je to v prípade exekúcií začatých po 01.09.2005, zákonom stanovená 30-dňová lehota by bola lehotou procesnou, vyjadrujúcou ideálnu predstavu zákonodarcu o dobe potrebnej na rozhodnutie o takomto návrhu. Nedodržanie tejto lehoty by samo osebe neznamenalo vznik prieťahov v konaní. Súd musí totiž v súvislosti s návrhom na zmenu súdneho exekútora vyzývať pôvodného súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie spisu. O prieťahy v konaní by mohlo ísť, len ak súd objektívne mohol o návrhu rozhodnúť a v primeranej lehote tak neurobil.

Ako je uvedené vyššie, exekučný súd je povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu začatej exekúcie a nielen v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd, majúc na zreteli, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, využijúc svoje zákonné oprávnenie a plniac svoju zákonnú povinnosť, preskúmava v ktoromkoľvek štádiu exekúcie zákonnosť exekučného titulu, jeho vykonateľnosť a to, či neexistujú prekážka, ktorá by bránila vedeniu exekúcie. Skúmanie exekučného titulu v popísaných medziach si vyžaduje osobitnú právnu úvahu. S tým je spojený dlhší časový úsek, počas ktorého si súd zabezpečí všetky potrebné podklady a posúdi, či nie je dôvod exekúciu z úradnej moci zastaviť.

V skúmanej exekúcii súd v súvislosti s podaným návrhom na zmenu súdneho exekútora podrobil exekučný titul skúmaniu v popísanom rozsahu. V prípade, že súd po podaní akéhokoľvek návrhu má pochybnosti o tom, či je exekučný titul vykonateľný, je povinný v prvom rade tieto okolnosti preskúmať a až následne rozhodovať o podanom návrhu. Súd teda v predmetnej veci postupoval správne, keď po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora preskúmal notársku zápisnicu, na podklade ktorej bola vedená exekúcia, ako aj zmluvu o úvere predloženú spolu s návrhom na vykonanie exekúcie. Posúdenie listín nachádzajúcich sa v spise a zhodnotenie zákonnosti exekúcie si vyžiadalo dlhší časový úsek, ktorý sa vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nejaví ako neprimeraný. Súd následne zistil, že nebol riadne splnený jeden zo základných predpokladov materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice, ktorým je súhlas povinného s obsahom notárskej zápisnice a s jej vykonateľnosťou.

Keďže exekučný súd po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora zistil, že notárska zápisnica, na základe ktorej bola vedená exekúcia, nie je vykonateľná, teda že sú naplnené podmienky na zastavenie exekúcie ex offo, nerozhodoval o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko toto rozhodnutie by bolo nadbytočné. V skúmanej exekúcii teda súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora vôbec a nie po až po veľmi dlhej dobe, ako to v návrhu uvádza navrhovateľ. Pokiaľ by exekučný súd rozhodoval o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a až následne, po právoplatnosti tohto uznesenia, by rozhodol o zastavení exekúcie, daný postup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keďže jeho výsledok by bol rovnaký, ale navýšili by sa trovy exekúcie.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že dĺžka exekučného konania od doručenia návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora do rozhodnutia o zastavení exekúcie nie je vzhľadom na okolnosti prípadu takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ohľadom navrhovateľom tvrdeného prieťahu sa navyše neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, ani nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky či Európsky súd pre ľudské práva. Pritom v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu by len takého podklady boli relevantné pre priznanie navrhovateľom uplatnených nárokov.

Keďže navrhovateľ nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu, teda nepreukázal, že by boli splnené zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona o zodpovednosti za škodu, a tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd žalobu ako neodôvodnenú v celom rozsahu zamietol.

Pre úplnosť súd dodáva, že navrhovateľ v žalobe žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom podľa . Ak má súd za to, že nie je dôvod pre postup podľa , nevydáva o tom osobitné rozhodnutie. V predmetnej veci mal súd za to, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, preto nebolo potrebné vydávať medzitýmny rozsudok, ale súd návrh na základe vykonaného dokazovania v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci procesný úspech v plnom rozsahu, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.