Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/48/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o. so sídlom Bratislava, Šoltésovej č. 14, IČO 47 150 513, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Bratislava, Šoltésovej č. 14, IČO 36 862 711, proti odporcovi: A. S., nar. XX.X.XXXX, bytom J., P. č. XXXX/XX, o zaplatenie 245,22 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 95,85 eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 58,30 eur od 26.02.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 18,29 od 26.03.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,25% ročne zo sumy 16,76 eur od 26.04.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,25% ročne zo sumy 2,5 od 26.05.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom podaným 20.2.2014 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie 245,22 eur s úrokom z omeškania z jednotlivých neuhradených faktúr a zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. Odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby, odporcovi umožnil najmä uskutočňovať a prijímať hlasové horory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú sieť nepretržite v prevádzkovom stave, poskytoval servisné služby a podobne. Postupne fakturoval odporcovi za služby cenu v z mysle aktuálneho Cenníka, pričom odporca povinnosť zaplatiť cenu nesplnil, čím porušil svoju povinnosť.

Odporca poukázal na to, že do tejto situácie sa nedostal sám, pretože uzavrel zmluvu dňa 3.2.2011, pričom uvádzal už novú adresu so sídlom J., G. č. XX/X, pritom faktúry, ktoré sú predmetom konania mu na túto adresu doručované neboli, faktúry mu boli posielané len SMS. Z tohto dôvodu sa stalo, že predmetné faktúry mu boli doručované na predchádzajúcu adresu, kde už poštu nepreberal. Namieta preto zaplatenie zmluvnej pokuty. Za žalované fakturačné obdobie mu však služby poskytované boli, preto nárok na zaplatenie ceny za služby uznáva.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, faktúrami, zmluvou o pripojení z 22.12.2006, identifikačnými údajmi účastníka-tlačivo z 3.2.2011, Dodatkom z 24.12.2008, vyjadrením navrhovateľa, výpismi z účtu odporcu, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o pripojení - služba Rýchly internet z 22.12.2006 vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa poskytoval odporcovi službu - Rýchly internet 2 prostredníctvom koncového zariadenia T-Mobile Modem za dohodnutých zmluvných podmienok. Dodatkom k zmluve zo dňa 3.2.2011 došlo k zmene pôvodného programu Služieb vo vzťahu ku koncovému zariadeniu alebo SIM kartám, a to na program služieb MI na všetko na dobu viazanosti 24 mesiacov, pričom pôvodný program bol Mobilný internet 2. Zmluvná pokuta podľa tohto dodatku bola dojednaná na 149,37 eur. V uvedený deň oznámil odporca aj svoje identifikačné údaje účastníka pri uzatváraní zmluvných dokumentov, a to adresa J., G. č. XX/X.

Faktúrou zo dňa 8.2.2012 fakturoval Slovak Telekom a.s. Bratislava odporcovi na adresu J., E.. O. č. XXX/X zmluvnú pokutu za obdobie od 8.1.2012 do 7.2.2012 vo výške 149,37 eur, faktúrou zo dňa 8.3.2011 fakturoval cenu služieb za obdobie od 8.2.2011 do 7.3.2011 vo výške 18,29 eur, faktúrou zo dňa 8.5. 2011 fakturoval cenu služieb za obdobie od 8.4. 2011 do 7.5.2011 vo výške 2,50 eur

- upomienku, faktúrou zo dňa 8.4.2011 fakturoval cenu služieb za obdobie od 8.3.2011 do 7.4.2011 v sume 16,76 eur, faktúrou zo dňa 8.2.2011 fakturoval cenu služieb za obdobie od 8.1.2011 do 7.2.2011 v sume 74,09 eur.

Podľa a o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj s odkazom na tarifu.

Podľa , podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa , účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa a prvá veta , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa a , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa a , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len čiastočne. Navrhovateľ v konaní spoľahlivo preukázal, že odporca neuhradil cenu telekomunikačných služieb na základe platne uzavretej zmluvy o pripojení, ktorú cenu právny predchodca navrhovateľa v súlade so zmluvou, Všeobecnými podmienkami ako i Cenníkom fakturoval odporcovi faktúrami č. 7102125541 splatnými dňa 25.3.2011 sumu 18,29 eur, faktúrou č. 7104297178 splatnou 25.5.2011 sumu 2,50 eur, faktúrou č. 7103203231 splatnou 25.4.2011 sumu 16,76 eur a faktúrou č. 7101075585 splatnou 25.2.2011 sumu 58,30 eur. Povinnosť odporcu zaplatiť cenu služieb, ktorých spotrebovanie preukázal právny predchodca i podrobným rozpisom služieb, vyplýva nielen zo zmluvy, ale i z citovaných zákonných ustanovení. Odporca nepoprel, že za fakturačné obdobie mu služby poskytnuté boli a po zohľadnení ním vykonaných čiastočných platieb /viď výpis z účtu a platby v januári 2011 v sume 19,06 eur a vo februári 2011 v sume 21,12 eur/ zostal dlhovať žalovanú sumu z týchto faktúr vo výške spolu 95,85 eur. V tejto časti preto súd považoval návrh za dôvodný a vyhovel mu. Z priznanej ceny služieb súd v zmysle a Nariadenia vlády č. v znení platnom v čase splatnosti faktúr priznal aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne od splatnosti faktúry na sumu 58,30 eur, t.j. od 26.2.2011 do zaplatenia, od splatnosti faktúry na sumu 18,29 eur od 26.3.2011 do zaplatenia, od splatnosti faktúr na sumu 16,76 eur úrok z omeškania vo výške 9,25% od 26.4.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania 9,25% ročne zo sumy 2,50 eur od 26.5.2011 do zaplatenia. Súd mal preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa 3.2.2011 zmluvu o pripojení, na základe ktorej poskytoval odporcovi službu v rámci programu MI na Všetko a ostatných služieb. Právne uvedenú zmluvu súd podriadil o elektronických komunikáciách, pretože zmluva bola uzavretú za účinnosti tohto zákona, pričom zmena právnej úpravy od 1.11.2011 nemala dopad na prejednávanú vec. Na právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách účinných od 1.1.2008. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom súd teda posúdil ako občianskoprávny vzťah a na prípadnú dojednanú aplikáciu účastníkmi zmluvy súd neprihliadol, pretože ju považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože táto nebola individuálne dojednaná a aplikácia je pre odporcu ako spotrebiteľa nevýhodná, napr. vo vzťahu k premlčaniu /uznesenie NS SR sp. zn. z 25.1.2011/. Odporca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Rovnako mal súd preukázané, že pohľadávka aj z titulu zmluvnej pokuty vzniknutá na základe predmetnej zmluvy o pripojení bola postúpená zmluvou

o postúpení pohľadávok na navrhovateľa. Z dokazovania ďalej vyplýva, že faktúrou splatnou 25.2.2012 vyúčtoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi sumu 149,37 eur z titulu zmluvnej pokuty.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zmluvnú pokutu v sume 149,37 € s príslušenstvom neuplatnil navrhovateľ dôvodne. Pre prípad porušenia špecifikovaných zmluvných povinností v Dodatku k zmluve, a to najmä upravených v bode 1. alebo 2 dodatku alebo v čl. 3 bod 3.4 alebo 3.5 alebo v čl. 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok a následnej deaktivácie služby dojednali právny predchodca navrhovateľa a odporca v zmluve o pripojení zmluvnú pokutu v sume 149,37 €. V prvom rade súd udáva, že navrhovateľ odkazuje na porušenie povinnosti upravených vo Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných datových služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko a.s., pričom tieto zmluvné podmienky k návrhu ani nepripojil a navrhovateľ porušenie tam upravených povinností a s tým prípadný nárok na zmluvnú pokutu súdu nepreukázal. S porušením povinností platiť riadne a včas cenu služieb podľa dodatku k zmluve o pripojení a pre účely zmluvnej pokuty spája ďalší následok, a to následná deaktivácia služby, ktorú navrhovateľ v návrhu ani netvrdí. V prvom rade teda navrhovateľ nepreukázal, pre aký prípad porušenia povinností bola zmluvná pokuta dojednaná a následne pre porušenie ktorej povinnosti bola uplatnená a vyfakturovaná, kedy došlo k deaktivácii, a či v čase uplatnenia zmluvnej pokuty bola deaktivácia už vykonaná.

Nemožno súhlasiť s prípadným tvrdením navrhovateľa, že zmluvná pokuta nezabezpečovala dlh odporcu, ale zabezpečovala benefity, ktoré poskytol jeho právny predchodca odporcovi (dotované koncové zariadenie)", pretože zo žiadneho ustanovenia spornej zmluvy o pripojení nevyplýva záväzok odporcu splatiť navrhovateľovi zľavnenú cenu koncového zariadenia (uzavretie zmluvy o pripojení za takýchto podmienok je potrebné vyhodnotiť len ako obchodnú politiku právneho predchodcu navrhovateľa), preto nemôže dôjsť k porušeniu záväzku (ktorý má byť zabezpečený zmluvnou pokutou) ak takýto záväzok nevyplýva zo zmluvy. Z dokazovania nevyplýva, či a aké poplatky s užívaním služieb nemal odporca uhradené v čase vyúčtovania služieb a či a kedy došlo k deaktivácii.

Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno súčasne charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na odporca je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( a nasl. ). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie ( ). Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, čo vyplýva už i z toho, že odkazuje na porušenie povinností, ktoré má zrejme právny predchodca navrhovateľa všeobecne pre všetky prípady upravené vo všeobecných obchodných podmienkach. Odporca nemohol byť aktívne zúčastnený pri vyjednávanej zmluvnej pokuty. Len veľmi ťažko by odporca pri rovnako dojednanej službe a kúpe toho istého koncového zariadenia vyjednal inú výšku zmluvnej pokuty.

Nakoľko sporná zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa,

pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti ( ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k deaktivácii služby alebo ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že zmluvná pokuta bola dojednaná najmä pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby riadne a včas, resp. pre prípad porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch všeobecných zmluvných podmienok, ktoré nesúvisia s predajom koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Preto prípadná predajná cena takéhoto mobilného telefónu alebo koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty. Nebolo zmluvnou povinnosťou odporcu zaplatiť rozdiel týchto cien a je len na obchodnej politike právneho predchodcu navrhovateľa, že takéto zľavy ponúka; preto na hodnotu koncového zariadenia súd pri rozhodovaní neprihliadal, keď navyše je zrejmé, že jeho hodnota bola vzhľadom na plynutie času po uzavretí zmluvy o pripojení nepochybne nižšia ako v čase jej uzavretia. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v . je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Na základe uvedeného súd uplatnenú zmluvnú pokutu spolu s príslušenstvom z nej ako nedôvodnú zamietol a to navyše aj z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti odporcom.

Na základe uvedeného súd návrh v časti o zaplatenie 149,37 eur ako nedôvodný zamietol.

V konaní uplatnil trovy konania len navrhovateľ. Tento však v konaní bol prevažne neúspešný vzhľadom na pomer uplatnenej pohľadávky a priznanej pohľadávky súdom. Súd preto navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, a to v súlade s

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona / /