Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2S-131-2022.pdf
PDF · 89.95 KB
Case nature
Subarea
2S/131/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej žalobcu: JURKI - HAYTON s.r.o., so sídlom Prístavná 2, 812 09 Bratislava, IČO: 31 332 251, právne zastúpený: JUDr. Ľubica Masárová, PhD., advokátka zapísaná v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou pod č. 5175, so sídlom Landererova 6, 811 09 Bratislava, IČO: 30 790 018, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100930741/2022 zo dňa 19.04.2022, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 27.06.2022 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100930741/2022 zo dňa 19.04.2022.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 27.06.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej aj „správny súd“) elektronicky dňa 28.06.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100930741/2022 zo dňa 19.04.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty číslo: 102531047/2021 zo dňa 13.12.2021 (ďalej aj „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) určený rozdiel v sume 19.806,70 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018.
2. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (ako i rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa), vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému.
3. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil okrem iného aj potrebou vnímania dôsledkov napadnutého rozhodnutia v kontexte s ďalšími rozhodnutiami orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného za ďalšie zdaňovacie obdobia po daňovej kontrole DPH. Žalovaný svojimi rozhodnutiami potvrdil žalobcovi povinnosť zaplatiť rozdiel na DPH spolu vo výške 513.874,42 eur, pričom žalobca nemá k dispozícii túto sumu a jej úhrada prostredníctvom núteného výkonu rozhodnutia by viedla k existenčným problémom žalobcu. Žalobca je podnikateľský subjekt - rokmi etablovaný na trhu v obchode s pohonnými látkami. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, nevychádzajúce z dostatočného
a správneho zistenia skutkového stavu, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci v priamom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. 4. Žalobca ďalej návrh odôvodňuje tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, resp. vážny nenapraviteľný následok. Vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty v zmysle napadnutého rozhodnutia žalobca doposiaľ neuhradil, nakoľko nedisponuje potrebnými finančnými prostriedkami. K ďalším dôvodom svojho návrhu žalobca taktiež uviedol, že uvedená hrozba súvisí aj s druhom tovaru, s ktorým žalobca obchoduje i s existujúcimi dodávateľskými a platobnými podmienkami poskytovanými momentálne na trhu, pričom tieto podmienky sa budú enormne sprísňovať, keďže samotní výrobcovia na trhu nevylučujú riziko nedostatku pohonných látok na trhu. Je tiež možné predpokladať, že samotné právoplatné a vykonateľné napadnuté rozhodnutie spochybňuje bonitu a kredibilitu spoľahlivosti žalobcu a vzhľadom na komplikovanú situáciu na trhu môže u žalobcu dôjsť k strate dodávateľov. Žalobca taktiež poukazuje na ďalšie právne dôsledky vyplývajúce z priamej vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré vyplývajú z právnej úpravy indexu daňovej spoľahlivosti podľa § 53d daňového poriadku. Dôsledkom, ktorý môže spôsobiť závažnú, okamžitú a najmä nenapraviteľnú alebo veľmi ťažko napraviteľnú ujmu je, že po zverejnení daňových subjektov, ktorým bol určený index daňovej spoľahlivosti, môže byť žalobcu označený ako nespoľahlivý daňový subjekt, čo pre neho znamená závažné reputačné riziko a poškodenie dobrého mena, t. j. ústavného práva garantovaného čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky. Označenie žalobcu ako nespoľahlivého bude viesť k neochote a nezáujmu aj na strane odberateľov spolupracovať so žalobcom a odoberať pohonné látky práve od žalobcu. Záverom žalobca dopĺňa, že nezaplatením splatnej dane určenej napadnutým rozhodnutím v plnej výške je žalobca vystavený riziku prípadného trestného stíhania pre trestný čin nezaplatenia dane. Žalobca má za to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
5. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby správny súd v súlade s ustanovením § 185 písm. a) SSP priznal správnej žalobe odkladný účinok a pozastavil tak účinky napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že jeho okamžitým výkonom by hrozila žalobcovi závažná ujma.
6. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne podaním č. 103371397/2022 zo dňa 15.12.2022, doručeným správnemu súdu dňa 25.01.2023, v rámci ktorého sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že nevidí v predmetnej veci dôvod na priznanie odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, avšak rozhodnutie v tejto veci je v kompetencii správneho súdu.
7. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
8. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 9. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
10. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol, nakoľko neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie podľa ustanovenia § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či
finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.
11. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca prezentoval vo svojom návrhu dôvody, ktoré sú všeobecné a celoplošne sa vzťahujúce na slovenských podnikateľov. Jedná sa o makroekonomické ukazovatele a stav ekonomiky ako celku. Inflácia v Slovenskej republike v roku 2022, rast cien energií, plynu, elektriny a pohonných hmôt sú skutočnosti, ktoré sa v ekonomike zákonite premietajú do cien produktov, ktoré sa zvýšia a v konečnom dôsledku je to aj spotrebiteľ, ktorý takýto dopad ekonomickej situácie pocíti. Žalobca však správnemu súdu nepredložil vplyv uvedených skutočností na jeho hospodárenie konkrétnym vyčíslením, rovnako ako neosvedčil jeho celkovú majetkovú situáciu, pomer príjmov a výdavkov, čím žalobca súdu neumožnil posúdiť hospodársku a finančnú škodu, ktorou podľa tvrdenia žalobca trpí. Samotná výška rozdielu dane, prípadne aj súčet viacerých zdaňovacích období, za ktoré sú rozdiely na dani z pridanej hodnoty určené, ešte sama o sebe neosvedčuje hrozbu vzniku ujmy alebo hospodárskej a finančnej škody. Súčasne žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bola zrejmá potreba dočasnej úpravy pomerov žalobcu vzhľadom na možnú hrozbu vzniku škody žalobcu a taktiež nepredložil žiadne doklady, z ktorých by vyplývala možnosť hrozby vzniku finančnej či hospodárskej škody. Pokiaľ by súd pripustil taký výklad zákona, že všeobecne nepriaznivá ekonomická situácia je sama o sebe dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, bolo by povinnosťou súdu tak každému podnikateľovi odkladný účinok priznať bez potreby skúmania individualít prípadu, čo by však odporovalo zneniu Správneho súdneho poriadku.
12. Pokiaľ žalobca tvrdil, že jemu vyrubený rozdiel dane nezaplatil z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, správny súd poukazuje jednak na skutočnosť, že žalobca k tvrdenej insolvencii nepredložil žiaden dôkaz, napr. v podobe výpisu z bankového účtu. Taktiež z verejne dostupných zdrojov správny súd zistil, že žalobcove tržby sa od roku 2015 pohybujú v priemere vo výške 40 miliónov eur, mimo rokov 2020 a 2021, kedy dosiahol tržby približne 24,5 milióna eur. Preto správny súd nepovažuje tvrdenie o nedostatku finančných prostriedkov bez ďalšieho za osvedčujúce opodstatnenosť žiadosti o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hoci žalobca podľa informácií dostupných na webovom portáli www.finstat.sk deklaruje zisk na úrovni (len) tisícov eur, v roku 2020 zaznamenal stratu a naopak v roku 2021 zisk 130.000 eur, ide o parameter, ktorý reálne nevypovedá o solventnosti žalobcu a jeho schopnosti splácať záväzky.
13. Pokiaľ žalobca žiadosť o priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe odôvodňuje na trhu hroziacim nedostatkom pohonných látok, s ktorými obchoduje, ide len o možnú budúcu skutočnosť, v ktorej nemožno vidieť priamo hroziaci následok spôsobený výkonom napadnutého rozhodnutia, ktorý je predpokladom vydania rozhodnutia podľa § 185 SSP.
14. Pokiaľ žalobca žiadosť o priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe odôvodňuje tým, že by mohol byť z dôvodu výkonu napadnutého rozhodnutia označený indexom daňovej spoľahlivosti ako nespoľahlivý subjekt, žalobca nijako nevysvetlil, prečo by uvedená skutočnosť mala byť pre žalobcu spojená s nenapraviteľným následkom. Správny súd nevníma tvrdenia určenie indexu daňovej spoľahlivosti spôsobilé vyvolať trvalé a neodstrániteľné následky. Jednak takéto rozhodnutie nebolo vo vzťahu k žalobcovi vydané a zároveň ide o správny akt podliehajúci prieskumu v správnom súdnictve, teda nemožno hovoriť o následku, ktorý by nebolo možné odstrániť v kontexte dikcie § 185 SSP.
15. Pokiaľ žalobca tvrdil, že následkom nezaplatenia splatnej dane bude vystavený trestnému stíhaniu pre trestný čin neodvedenia dane a poistného (§ 277 zákona č. 300/20005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)), uvedené tvrdenie správny súd vyhodnotil ako protirečivé s tým, ktoré je opísané v bode 12 tohto uznesenia. Konanie pred správnym súdom je konaním
o tom, či rozhodnutie napadnuté správnou žalobou bolo vydané v súlade s právnymi predpismi a či v konaní, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo, neboli porušené práva účastníkov administratívneho konania. Ide o konanie skutkovo i právne nezávislé od konania deliktuálneho. Správny súd bez toho, aby vydával stanovisko k otázke možného trestného stíhania žalobcu alebo vykladal ustanovenia Trestného zákona vo vzťahu k skutkovému stavu týkajúceho sa žalobcom naznačovanej situácie, dodáva, že skutková veta trestného činu podľa § 277 Trestného zákona nie je viazaná len na samotné neodvedenie dane. Žalobcov argument je navyše z hľadiska posudzovanej žiadosti právne irelevantný, pretože priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP je viazané na okamžitý výkon žalobou napadnutého rozhodnutia, a nie na povinnosti zaplatiť vyrubenú daň, tá zostáva zachovaná.
16. K poukázaniu žalobcu na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne (napr. sp. zn. 20S/44/2021, 20S/114/2021, 14S/14/2022 a ďalšie) v obdobných veciach, správny súd uvádza, že žiadny právny predpis explicitne neukladá súdu povinnosť byť viazaný akýmkoľvek rozhodnutím vydaným v inej veci. V zmysle ustanovenia § 131 SSP je správny súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, rozhodnutím o osobnom stave a o vzniku alebo zániku spoločnosti. Rozhodnutím o priestupku a inom správnom delikte je správny súd viazaný len, ak takéto rozhodnutie nie je predmetom samotného konania.
17. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) ustanovenia § 185 SSP (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Inštitút odkladného účinku má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ustanovení § 185 SSP. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i tú povinnosť, niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť (predložiť konkrétne vyčíslenie) tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok konkrétne žalobcovi a nie anonymnému subjektu. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo.
18. Primárne považuje správny súd za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje iba určitú výnimku, a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ustanovení § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe.
19. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd ustálil názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného.
20. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné podotknúť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma.
21. Záverom správny súd dodáva, že žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca sa v tomto smere obmedzil iba na vyjadrenie a strohú konštatáciu v závere svojho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom, pretože v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.
22. Správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ustanovenia § 185 písm. b) SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.
23. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom požadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).