Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/100/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudcom Mgr. Marekom Janiglošom, v právnej veci žalobcu: KAER-M, s.r.o. "v likvidácii", so sídlom, Javorová 8, Nitra, IČO: 46 650 091, právne zastúpený: JUDr. Mária Konrádová, advokátka, so sídlom Farská 8, Nitra, IČO: 31 140 483, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - pobočka Nitra, so sídlom Slančíkovej 3, Nitra, IČO: 30 807 484, o správnej žalobe zo dňa 14. 11. 2019 proti rozhodnutiu - opatreniu žalovaného - oznámenie k žiadostiam o vystavenie formulárov PD A1 z dôvodu vyslania zamestnanca č. 18067-1/2019-NR zo dňa 17. 09. 2019, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu, predloženého žalovanou správny súd zistil, že žalobca žiadal Sociálnu poisťovňu o vystavenie formulárov PD A1 z dôvodu vyslania zamestnancov T. H., I. H., Y. J., Y. Q., V. Q., M. Q., Y. R., C. V., X. V., H. V., H. V., T. V., Y. V., H. V., R. V., E. V., I. V., U. V., R. V., R. N., L. Y., T. Y., U. Y., Y. I., M. T., R. T., H. T., H. L. do Francúzska.

2. Následne žalovaný vydal oznámenie k žiadostiam o vystavenie formulárov PD A1 z dôvodu vyslania zamestnanca (bližšie opísané v čl. II. tohto odôvodnenia).

3. Súčasťou spisu je aj dokumentácia týkajúca sa komunikácie medzi žalovaným a francúzskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

4. V oznámení č. 18067-1/2019-NR zo dňa 17. 09. 2019 žalovaný uviedol, že v súvislosti so žiadosťami o vystavenie formulárov PD A1 z dôvodu vyslania zamestnanca na územie iného členského štátu EÚ (Francúzska) v zmysle článku 12 (1) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 pre zamestnancov T. H., I. H., Y. J., Y. Q., V. Q., M. Q., Y. R., C. V., X. V., H. V., H. V., T. V., Y. V., H. V., R. V., E. V., I. V., U. V., R. V., R. N., L. Y., T. Y., U. Y., Y. I., M. T., R. T., H. T., H. L., ktorí boli tiež v napadnutom rozhodnutí bližšie špecifikovaný dátumom narodenia a dobou trvania vyslania, zamieta žiadosti o vystavenie formulára PD A1 z dôvodu vyslania zamestnanca.

5. V dôvodoch uviedol, že podľa čl. 11 (3) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších zmien a doplnkov, osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo SZČO v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.

6. Podľa čl. 12 (1) základného nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec v členskom štáte v mene zamestnávateľa, ktorá zvyčajne tam vykonáva svoju činnosť a ktorá je svojim zamestnávateľom vyslaná do iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu v mene zamestnávateľa, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že očakávané trvanie takejto práce nepresahuje 24 mesiacov a ak daná osoba tam nie je vyslaná, aby nahradila inú osobu.

7. Vysielajúci zamestnávateľ musí na území vysielajúceho štátu vykonávať podstatné činnosti a medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí existovať priamy vzťah.

Priamy vzťah je charakterizovaný:

a) trvaním pracovnoprávneho vzťahu počas celej doby vyslania,

b) právom zamestnávateľa skončiť pracovnoprávny vzťah,

c) právom vysielajúceho zamestnávateľa určiť povahu práce (toto právo sa nevzťahuje na určenie podrobností týkajúcich sa druhu práce a jej výkonu alebo základnej povahy poskytovanej služby),

d) podmienkou odmeňovania (vyplácanie mzdy) za vykonanú prácu počas doby vyslania zamestnanca vysielajúcim zamestnávateľom,

e) právomocou začať disciplinárne konanie voči zamestnancovi.

8. Aby zamestnávateľ mohol uplatniť inštitút vyslania, musí spĺňať určité podmienky. Predovšetkým musí na území vysielajúceho štátu vykonávať podstatné činnosti, ktoré sú charakterizované najmä týmito prvkami:

a) výkonom predmetu ekonomických činností a riadiacich činností a registráciou zamestnávateľa na účely sociálneho zabezpečenia na území SR najmenej dva mesiace pred vyslaním zamestnancov; ak je toto obdobie kratšie, výkon podstatných činností sa posúdi v jednotlivých prípadoch s prihliadnutím na všetky ostatné okolnosti a so zreteľom zabrániť obchádzaniu právnych predpisov sociálneho zabezpečenia,

b) výkonom činnosti vysielajúceho zamestnávateľa prostredníctvom aspoň 10 % zamestnancov z celkového počtu zamestnancov na území Slovenska počas vyslania ostatných zamestnancov,

c) predpokladaným, aspoň 25 % obratom, ktorý z celkového obratu dosiahne zamestnávateľ na území Slovenska počas obdobia vyslania zamestnanca,

d) právom uplatniteľným na zmluvy, ktoré vysielajúci zamestnávateľ uzatvára so zamestnancami a zákazníkmi (uzatváranie väčšiny zmlúv podľa slovenských právnych predpisov),

e) počtom zmlúv, ktoré zamestnávateľ realizuje na Slovensku a v prijímajúcom členskom štáte,

f) miestom, kde na Slovensku a v prijímajúcom štáte vykonávajú činnosť vyslaní zamestnanci,

g) miestom náboru vyslaného zamestnanca. Vysielajúci zamestnávateľ musí počas celej doby vyslania spĺňať všetky požiadavky na uplatnenie inštitútu vyslania.

9. V úradnom vestníku Európskej únie bolo uverejnené rozhodnutie č. A2 z 12. 06. 2009 týkajúce sa výkladu článku 12 základného nariadenia, v ktorom je problematika vysielania zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb podrobne vysvetlená. V uvedenom rozhodnutí je okrem iného uvedené, že príslušné inštitúcie vysielajúceho štátu a štátu zamestnania spolupracujú pri vykonávaní uvedených kontrol v prípade akejkoľvek pochybnosti týkajúcej sa uplatniteľnosti článku 12 základného nariadenia.

10. Žalobca ako spoločnosť nedosahovala od roku 2013 do roku 2018 obrat vo výške 25 %, čo je jedna zo základných podmienok pre udelenie formulárov PD A1 pre vyslanie zamestnancov do zahraničia. K zisteniu, že žalobca nemá od svojho založenia žiadnu prevažujúcu činnosť v krajine pôvodu, t. j. v Slovenskej republike, dospela francúzska inštitúcia sociálneho zabezpečenia na základe vlastného šetrenia. V súvislosti s uvedeným došlo k výmene informácií medzi oboma inštitúciami. K rovnakému zisteniu o rozsahu výkonu činnosti zamestnávateľa na území Slovenska vo vzťahu k výkonu činnosti na území Francúzska dospela aj Sociálna poisťovňa na základe vykonanej vonkajšej kontroly správnosti odvodu poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a kontroly plnenia povinnosti zamestnávateľa ako aj na základe kontroly Národného inšpektorátu práce. Za jednotlivé roky bol obrat zamestnávateľa na území Slovenska nasledovný: rok 2013 - 0 %, 2014 - 0 %, 2015 - 9,63 %, 2016 - 2,13 %, 2017 - 4,04 %, 2018-4,61 %. Za jednotlivé roky bol obrat zamestnávateľa na území Francúzska nasledovný: rok 2013 - 100 %. 2014 - 100 %, 2015 - 90,37 %, 2016 - 97,87 %, 2017 - 95,96 %, 2018 - 95.39 %.

11. Žalovaný uviedol, že v prípade, ak zamestnanci budú napriek zamietnutiu žiadostí o vyslanie vykonávať odo dňa uvedeného v žiadostiach o vyslanie ako dátum začiatku vyslania (ďalej len „deň vyslania“) činnosť na území iného členského štátu, má zamestnávateľ povinnosť v lehote určenej v zmysle o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov odhlásiť zamestnancov z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Ak v dôsledku zamietnutia žiadosti o vyslanie nebudú zamestnanci vykonávať činnosť odo dňa vyslania na území iného členského štátu, má zamestnávateľ povinnosť oznámiť túto skutočnosť písomne pobočke Sociálnej poisťovne v lehote do siedmich dni od doručenia písomného oznámenia pobočky, pretože ak túto skutočnosť zamestnávateľ neoznámi, po uplynutí určenej lehoty pobočka vykoná úkony súvisiace so zrušením registrácie zamestnanca ku dňu vyslania.

12. Za predpokladu, že na základe predložených podkladov zamestnanci vykonávali svoju činnosť na území Francúzska a nebude im udelená výnimka podľa článku 16 základného nariadenia, v oblasti sociálneho zabezpečenia sa na zamestnancov v zmysle ustanovenia článku 11 (3) (a) základného nariadenia vzťahujú právne predpisy sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom zamestnanci vykonávajú činnosť.

13. Záverom žalovaný uviedol, že o povinnostiach zamestnávateľa a zamestnancov v oblasti sociálneho zabezpečenia sa v tomto prípade je možné informovať v príslušnej inštitúcii sociálneho zabezpečenia Francúzskej republiky.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

14. Žalobca sa žalobou zo dňa 14. 11. 2019, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 15. 11. 2019, domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného - oznámenia k žiadostiam o vystavenie formulárov PD A1 z dôvodu vyslania zamestnanca č. 18067-1/2019-NR zo dňa 17. 09. 2019.

15. V dôvodoch žaloby poukázal na napadnuté opatrenie a tiež odôvodnenie žalovaného a uviedol, že žalobca podal u žalovaného žiadosti o vystavenie prenosného dokumentu dokumentov PD A1 z dôvodu vyslania zamestnancov uvedených v napadnutom oznámení na územie iného členského štátu EÚ - Francúzsko a žalovaný tieto žiadosti zamietol.

16. V ďalšej časti žaloby citoval články 11 a 12 odsek 1 základného nariadenia a mal za to, že v prípade využitia inštitútu vyslania zamestnanca do iného členského štátu EÚ, ak očakávané trvanie vyslania nepresahuje 24 mesiacov a ak zamestnanec nie je do iného členského štátu EÚ vyslaný, aby tam nahradil inú vyslanú osobu, zamestnanec naďalej podlieha právnym predpisom vysielajúceho štátu. To znamená, že zamestnávateľ a zamestnanec sa registrujú podľa právnych predpisov vysielajúceho štátu a v tomto vysielajúcom štáte platia poistné na sociálne zabezpečenie. Ak chce slovenský zamestnávateľ uplatniť inštitút vyslania, spolu so zamestnancom podajú na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne žiadosť o vystavenie prenosného dokumentu A1 (ďalej aj „PD A1“). Pobočka Sociálnej poisťovne posúdi podmienky vyslania a ak ich zamestnávateľ splní, vystaví PD A1. Sociálnou poisťovňou vystavený PD A1 je potvrdením o tom, že zamestnanec počas celej doby vyslania podlieha slovenským právnym predpisom sociálneho zabezpečenia a vyslaný zamestnanec sa ním preukazuje inštitúciám sociálneho zabezpečenia a iným príslušným orgánom štátu, do ktorého bol vyslaný. Ak zamestnávateľ nesplní podmienky vyslania, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne v lehote najneskôr do 45 dní (v lehote určenej interným predpisom Sociálnej poisťovne) písomne žiadosť zamietne.

17. V Oznámení žalovaný uvádza Článok 11 (3) (a) a Článok 12 (1) Základného nariadenia, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (ďalej aj „vykonávacie nariadenie“) a upresňuje podmienku vyslania v článku 12 (1) nariadenia vzťahujúcu sa na zamestnávateľa, a to výkonom podstatných činností na území vysielajúceho štátu, tvrdiac, že táto skutočnosť nebola preukázaná, a to z dôvodu, že zamestnávateľ ako spoločnosť nedosahovala od roku 2013 do roku 2018 obrat vo výške 25 %.

18. Žalobca bol toho názoru, že zamietnutie žiadostí o vystavenie formulára PD A1 z dôvodu vyslania zamestnanca žalovaný nijako neodôvodnil a bližšie nešpecifikoval, ako dospel k záveru, že výkon podstatných činností žalobcu na území Slovenska nebol preukázaný. Žalovaný mal detailne odôvodniť, v čom spočívajú nedostatky brániace vydaniu prenosných dokumentov A1.

19. Článok 14 (2) vykonávacieho nariadenia charakterizuje podstatné činnosti na území vysielajúceho štátu u zamestnávateľa uplatňujúceho inštitút vyslania ako činnosti, ktoré sú iné ako činnosti výlučne vnútorného riadenia, čo žalobca v období rokov 2016, 2017 a 2018 splnil. V oznámení, ktoré je napadnuté touto žalobou, žalovaný uvádza prvky charakterizujúce výkon podstatných činností na území vysielajúceho štátu a pod písmenom c) udáva predpokladaný (nie skutočný) obrat aspoň 25 %, ktorý z celkového obratu dosiahne zamestnávateľ na území Slovenska počas doby vyslania. Žalovaný však už neodôvodnil, z akého právneho predpisu vychádza, keď vymenúva prvky charakterizujúce výkon podstatných činností na území vysielajúceho štátu a ani neudáva, z akej právnej úpravy vychádza, keď uvádza predpokladaný aspoň 25 % obrat dosiahnutý na území Slovenska z celkového obratu zamestnávateľa. Rovnako tak v oznámení absentuje uvedenie právnych noriem, na základe ktorých žalovaný rozhodol o vyhlásení vystavených PD A1 za neplatné. Aj z týchto dôvodov oznámenie trpí vadou nezákonnosti, je nepreskúmateľné a založené na svojvôli žalovaného.

20. Z textu oznámenia sa možno iba domnievať, že žalovaný mohol mať na mysli dosiahnutie obratu vo výške 25 % v štáte vyslania z celkového obratu žalobcu v príslušnom období. K tomu žalobca poznamenal, že ani základné nariadenie, ani vykonávacie nariadenie, neuvádzajú výšku obratu 25 % v štáte vyslania na to, aby vysielajúci zamestnávateľ mohol uplatniť inštitút vyslania. 25 %-ný obrat zamestnávateľa na území vysielajúceho štátu neupravujú ani žiadne ďalšie rozhodujúce právne predpisy (ani , ba dokonca ani Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/ EÚ z 15. 05. 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení Nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a ani Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. 05. 2014). Navyše, žalovaný oznámenie vydal bez toho, že by po podaní žiadostí žalobcu akokoľvek zisťoval, či sú u žalobcu splnené podmienky na uplatnenie inštitútu vyslania zamestnanca na územie iného členského štátu EÚ (Francúzska).

21. V ďalšom texte žaloby poukázal na ustanovenia o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď konštatoval, že na účely identifikácie vyslania sa má vykonať celkové posúdenie skutkových okolností, ktoré sa považujú za potrebné, pričom predpisy ustanovujú len demonštratívny výpočet posudzovaných skutočností, ktoré nemožno posudzovať oddelene (samostatne), ale vo vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na osobitosti situácie, ktorá sa posudzuje. Jedným z týchto kritérií je aj výška obratu v inom členskom štáte, ktorej percentuálne alebo iné konkrétne vyjadrenie ani , ani smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/67/EÚ z 15. 05. 2014 neudávajú.

22. Žalobca splnil všetky podmienky na uplatnenie inštitútu vyslania zamestnancov uvedených v žalobe, no žalovaný ich splnenie žiadnym spôsobom pred vydaním oznámenia neskúmal. Žalobca vykonáva na území SR ekonomické činnosti v súlade s predmetmi činností uvedenými vo výpise z obchodného registra žalobcu, taktiež vykonáva riadiace činnosti na území SR a od dátumu 01. 12. 2012 je registrovaný ako zamestnávateľ na účely sociálneho zabezpečenia na území Slovenska v Sociálnej poisťovni. Žalobca taktiež platí dane a odvody do systému sociálneho zabezpečenia na Slovensku. Počas vyslania zamestnancov žalobca vykonával a aj vykonáva činnosti na území Slovenska prostredníctvom aspoň 10 % zamestnancov z celkového počtu zamestnancov. Žalobca pri podaní žiadostí o vystavenie prenosného dokumentu A1 z dôvodu vyslania zamestnanca na územie iného členského štátu EÚ predpokladal dosiahnutie obratu na území Slovenska aspoň 25 % z celkového obratu a na území Slovenska dosahuje obrat. Väčšinu zmlúv žalobca uzatvára podľa slovenských právnych predpisov. Pokiaľ ide o počet zmlúv, ktoré realizuje na Slovensku a v prijímajúcom členskom štáte a miesto, kde na Slovensku a v prijímajúcom štáte vykonávajú činnosť vyslaní zamestnanci, tieto údaje vyplývajú z podaných žiadostí o vystavenie PD A1. Žalobca má súčasne prenajatý nebytový priestor - kanceláriu na adrese: Sládkovičova 1, 949 01 Nitra, v ktorej sa vykonáva nábor vyslaných zamestnancov.

23. Žalovaný vo svojom oznámení poukazuje na výsledky šetrenia francúzskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia, ktoré však podľa žalobcu nič nedokazujú. Jedine čo uvádzala francúzska inštitúcia bolo to, že žalobca nedosiahol potrebné percento z obratu, avšak podmienka obratu 25 % na území vysielajúceho štátu z celkového obratu zamestnávateľa nevyplýva zo žiadnych európskych a ani zo žiadnych slovenských predpisov. Pokiaľ ide o podmienky na uplatnenie inštitútu vyslania, tak európske ako aj slovenské právne predpisy ustanovujú viacero skutkových okolností, ktoré sa majú posudzovať, ale nemajú sa posudzovať samostatne (oddelene), ale vo vzájomnej súvislosti. Dokonca stanovujú, že aj nesplnenie jednej alebo viacerých týchto skutkových okolností automaticky nevylučuje, že ide o situáciu, ktorá sa charakterizuje ako vyslanie. Posúdenie týchto okolností sa má prispôsobiť každému osobitnému prípadu. Žalovaný ale aj francúzska strana mali posudzovať individuálne okolnosti, t. j. skutočnosť, že žalobca je agentúrou dočasného zamestnania a že rozdiel v minimálnych mzdách na Slovensku a vo Francúzsku je podstatný. Keďže žalobca je agentúrou dočasného zamestnávania, ktorá za dohodnutú odplatu „prenajíma“ zamestnancov k užívateľským zamestnávateľom, a teda jeho obrat vo veľkej miere ovplyvňuje výška mzdy agentúrnych zamestnancov, ktorých prideľuje k užívateľským zamestnávateľom, je presvedčený, že v súlade s koordinačnými predpismi sa v jeho prípade malo prihliadať na výrazný rozdiel v mzdách vo Francúzsku a na Slovensku a túto skutočnosť brať do úvahy pri zohľadňovaní jedného z mnohých kritérií charakterizujúcich vyslanie - dosiahnutého obratu na území vysielajúceho štátu.

24. Pre porovnanie žalobca uviedol, že na Slovensku bola výška minimálnej mzdy v roku 2016 - 405,00 eur/mesiac a 2,328 eur/hodina, vo Francúzsku 1.466,62 eur/mesiac a 9,67 eur/hodina, čo je takmer 4-násobný rozdiel v neprospech Slovenska. V roku 2017 bola výška minimálnej mzdy na Slovensku 435,00 eur/mesiac a 2,50 eur/ hodina a vo Francúzsku 1.480,27 eur/mesiac a 9,76 eur/hodina a v roku 2018 bola výška minimálnej mzdy na Slovensku 480,00 eur/mesiac a 2,759 eur/hodina a vo Francúzsku 1.498,47 eur/mesiac a 9,88 eur/hodina.

25. V súlade s koordinačnými predpismi, a smernicou mal žalovaný prispôsobiť posudzované kritérium obratu konkrétnemu prípadu žalobcu, t. j. mal na tento výrazný rozdiel v mzdách na Slovensku a vo Francúzsku prihliadať, no neurobil tak. Preto žalovaný postupoval v rozpore so základným nariadením a vykonávacím nariadením a v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Nesprávne právne posúdenie veci napáda žalobca aj z dôvodu, že podľa žalovaného vysielajúci zamestnávateľ musí počas celej doby vyslania spĺňať všetky požiadavky na uplatnenie inštitútu vyslania, hoci predpisy pripúšťajú, aby aj v prípade nesplnenia jednej alebo viacerých skutkových okolností išlo o situáciu, ktorá sa charakterizuje ako vyslanie. V oznámení, v rozpore s vyššie citovanou právnou úpravou, sa žalovaný sústredil iba na posúdenie jedného z kritérií, charakterizujúcich výkon podstatných činností zamestnávateľa na území vysielajúceho štátu, a to na obrat zamestnávateľa. K ostatným prvkom, ktoré majú charakterizovať výkon podstatných činností žalobcu na území vysielajúceho štátu, sa už žalovaný v oznámení nevyjadril a ani ich splnenie neskúmal. Žalobca splnil všetky požiadavky na to, aby mohol uplatniť inštitút vyslania, čo žalovanému aj riadne preukázal. Oznámenie s ohľadom na vyššie uvedené vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 26. Pokiaľ žalovaný v oznámení zamietol podané žiadosti žalobcu, oznámenie s ohľadom na vyššie uvedené musí súčasne vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

27. Žalobca ako účastník administratívneho konania bol oznámením žalovaného ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, najmä na práve vyplývajúcom mu z Článku 12 odsek 1 základného nariadenia. Žalovaný tiež postupoval v rozpore s článkom 2 ods. 2 SR, keď oznámenie založil na svojvôli, náležite ho neodôvodnil a zo strany žalovaného tiež došlo k zásahu do práva žalobcu garantovaného mu v SR.

IV. Vyjadrenie žalovaného

28. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril v písomnom vyjadrení zo dňa 17. 01. 2019, kde uviedol, že jeho konaniu predchádzalo zložité šetrenie zo strany tak slovenských, ako aj francúzskych orgánov a inštitúcií a vzájomný dialóg - výmena informácií, na základe čoho došlo zo strany žalovaného nielen k zamietnutiu žiadostí o vydanie formulárov PD A1 pre zamestnancov žalobcu na rôzne ča6sové obdobie roka 2018, čo je žalobcom namietané v tomto konaní, ale tiež k zamietnutiu nových žiadostí za rôzne časové obdobia rokov 2014 až 2016. Ak žalobca tvrdí, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, toto tvrdenie je iba jeho subjektívnym pocitom, nezakladá sa však na pravde. Následne žalovaný popísal šetrenie zo strany slovenských ako aj francúzskych orgánov a vzájomný dialóg, keď:

- dňa 26. 08. 2015 francúzska inštitúcia sociálneho zabezpečenia (URSSAF) kontaktovala Sociálnu poisťovňu, ústredie so žiadosťou o odňatie formulárov A1 s odôvodnením, že (o. i.) 100 % jej obratu pochádza z činnosti vykonávanej vo Francúzsku,

- na základe uvedeného bolo vykonané vlastné šetrenie zo strany žalovaného, v rámci ktorého si tiež vyžiadal obraty za roky 2013 - 2016 od samotného žalobcu, ktorý tieto poskytol dňa 03. 06. 2016 v členení podľa členských štátov, v ktorých vykonával činnosť,

- dňa 26. 06. 2017 francúzska inštitúcia sociálneho zabezpečenia (URSSAF) v dokumente Žiadosť o odstúpenie od formulára A1 opätovne oznámila, že trvá na odstúpení od formulárov A1, a to na základe ďalších šetrení, ktoré preukázali, že daná firma nevykázala v rokoch 2012 - 2013 v domovskej krajine žiadnu významnú činnosť, pričom situácia pokračovala aj v rokoch 2015 a 2016. Zároveň požiadala žalovaného o zamietnutie akejkoľvek ďalšej žiadosti o vydanie formulára,

- dňa 30. 11. 2017 požiadala Sociálna poisťovňa Národný inšpektorát práce o vykonanie kontroly u žalobcu, výsledok bol doručený dňa 04. 01. 2018, doplnenie informácií následne dňa 17. 01. 2018,

- dňa 12. 06. 2018 francúzska inštitúcia sociálneho zabezpečenia (URSSAF) zaslala žalovanému písomnosť: Odovzdanie dodatočných ročných priznaní platov a odmien zamestnancov, vrátane zoznamu zamestnancov, z ktorého dokumentu je zrejmé, že na základe kontroly vykonanej inštitúciou DIRRECTE bola vykonaná náprava a zamestnávateľovi bolo pridelené číslo sociálneho zabezpečenia (platiteľa príspevkov),

- následne listom zo dňa 24. 09. 2018 francúzska inštitúcia dôchodkového poistenia Juhovýchod (l'Assurance Retraite Sud-Est) oznámila, že zamestnanci žalobcu boli zahrnutí do súborov francúzskeho poistenia za roky 2013-2014. Zároveň listom zo dňa 24. 09. 2018 francúzska inštitúcia sociálneho zabezpečenia (URSSAF) opätovne v nadväznosti na vyššie uvedené vyzvala žalovaného na zrušenie, respektíve vyhlásenie dokumentov PD A1 za roky 2013-2014 neplatné,

- v januári 2019 francúzska inštitúcia (URSSAF) vydala a doručila Sociálnej poisťovni, ústredie žiadosť o odobratie prenosného tlačiva A1 a oznámila, že pre roky 2015- 2016 budú zamestnanci zaradení so francúzskeho poistného systému a opätovne zdôraznila svoju žiadosť o zrušenie formulárov PD A1 aj za roky 2015 - 2016. Z doručených dokumentov zo strany francúzskych inštitúcií (URSSAF a Carsat Sud- Est) vyplýva, že zamestnancov, ktorí pracovali pre žalobcu v období rokov 2013 - 2016 vo Francúzsku, francúzska inštitúcia prihlásila do francúzskeho poistného systému.

29. Sociálna poisťovňa, ústredie viedla s francúzskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia (URSSAF) dialóg - výmenu informácií. V nadväznosti na to bola Sociálna poisťovňa vyzvaná na odňatie (vyhlásenie za neplatné) formulárov PD A1 vydaných Sociálnou poisťovňou z dôvodu vyslania za obdobie od 2013 do 2016, keď uvedené bolo zdôvodnené tým, že na základe záznamu (protokolu) o nelegálnej práci vypracovaného DIRECCTE, stanovenej podľa Nariadenia (č. 4/15) zaslaného prokurátorovi republiky, bolo preukázané, že žalobca nevykázal v domovskej krajine žiadnu významnú činnosť medzi rokmi 2013 a 2014, pričom ďalšie šetrenie preukázalo, že situácia pokračovala aj v roku 2015 a 2016, pričom v roku 2015 spoločnosť dosiahla obrat vo výške 90 % a v roku 2016 vo výške 97 % vo Francúzsku. Ak by aj k náboru a vytvoreniu pracovných zmlúv došlo na území Slovenska, neexistuje žiadny dôkaz, že zmluvy zo zákazníkmi neboli podpísané vo Francúzsku. Okrem toho, obrat bol realizovaný takmer výhradne vo Francúzsku a bez tohto obratu by spoločnosť na Slovensku nebola životaschopná. A preto v dôsledku absencie činnosti na Slovensku, prípadne existencie jednej, takmer nulovej činnosti, dočasní zamestnanci vysielaní na územie Francúzka budú musieť a musia byť registrovaní vo Francúzsku.

30. Z doručených dokumentov zo strany francúzskych inštitúcií (URSSAF a Carsat Sud-Est), ktoré sú súčasťou administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že zamestnancov, ktorí pracovali pre žalobcu v období rokov 2013 - 2016 vo Francúzsku, francúzska inštitúcia prihlásila do francúzskeho poistného systému.

31. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že vyhláseniu formulárov PD A1 za neplatné zo strany žalovaného tak predchádzalo zložité šetrenie na strane slovenských, ako aj francúzskych orgánov a inštitúcií, v závere ktorého v súlade s čl. 5 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, a to v súlade so zásadou uplatnenia jednej legislatívy, kedy zamestnávateľ a zamestnanec nemôžu platiť poistné na sociálne zabezpečenie podľa legislatívy SR, ak budú činnosť vykonávať na území iného členského štátu, došlo k vyhláseniu formulárov PD A1 za neplatné.

32. Vyššie uvedené malo zásadný vplyv na ďalší postup žalovaného, ktorý na základe požiadavky francúzskej inštitúcie na zrušenie formulárov PD A1 vydaných Sociálnou poisťovňou a žiadosti o zamietnutie akejkoľvek žiadosti o vydanie formulára PD A1 pre obdobie od roku 2012 a s ohľadom na skutočnosti tvrdené francúzskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia (URSSAF), vykonal nasledovné:

- bol preverený obrat zamestnávateľa na území Slovenskej republiky za rok 2016 a za rok 2017 (do 30. 09. 2017) a bolo zistené, že zamestnávateľ na území Slovenskej republiky nevykonáva podstatné činnosti, o čom svedčí aj Protokol č. 700-1110066217-AG2/2017 zo dňa 20. 12. 2017, obsahom ktorého bolo okrem iného tiež zistenie vyplývajúce z vyžiadaných predložených údajov z účtovnej evidencie zamestnávateľa - hlavná kniha s medzisúčtami po mesiacoch v eur za roky 2013, 2014, 2015, 2016 a 2017 do 30. 09. 2017, syntetický účet 602 tržby z predaja služieb v členení na tržby z predaja služieb - Francúzsko analytický účet 602 001, tržby z predaja služieb - Slovensko analytický účet 602 002 a 602 003 za účelom preverenia reálneho výkonu činnosti zamestnávateľa na území SR za obdobie od 01. 01. 2013 do 30. 09. 2017, a to, že obrat zamestnávateľa na území Slovenska za roky 2013, 2014, 2015, 2016 a 2017 do 30. 09. 2017 nedosahuje aspoň 25 % z celkového obratu zamestnávateľa,

- zároveň žalovaný požiadal o preverenie uvedenej veci Národný inšpektorát práce, ktorý dňa 04. 01. 2018 zaslal odpoveď, ktorej obsahom bola informácia o rozsahu výkonu činnosti žalobcu na území Slovenska vo vzťahu k výkonu činnosti na území Francúzska v % s nasledovným výsledkom: v rokoch 2012 - 2014 bol rozsah výkonu činnosti žalobcu na území Slovenska nulový, v roku 2015 dosiahol 9,63 %, v roku 2016 dosiahol 2,13 % a v roku 2017 dosiahol 4,89 %,

- uvedené bolo následne doplnené listom od Národného inšpektorátu práce zo dňa 07. 01. 2018, v ktorom sa uvádza, že miesto dočasného výkonu práce vyslaných zamestnancov bolo výlučne na území Francúzska,

- následne bola žalovaným vykonaná kontrola u žalobcu, ktorej výsledkom je Protokol č. 700-1110027319-AG02/19 zo dňa 05. 08. 2019, ktorého obsahom je o. i. aj výška obratu žalobcu dosiahnutého na území Slovenska v roku 2018, a to 4,61 %.

33. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že opatrenie trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, takýto argument je irelevantný, nakoľko právne posúdenie danej veci vyplynulo z dohody členských štátov o určení uplatniteľnej legislatívy, avšak pokiaľ žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia členského štátu (v prípade išlo o Poľskú republiku) v súlade s čl. 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, nie je kompetencia krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmať a vyhodnocovať. Aj pokiaľ by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov, pokiaľ nedošlo k jeho prehodnoteniu a zrušeniu, je aj pre krajský súd záväzné. Môže rozhodovať iba o nezákonnosti stanoviska ako záveru administratívneho procesu žalovaného, ktorého obsahom bolo zamietnutie žiadosti, nie však o zákonnosti dohody o určení uplatniteľnej legislatívy medzi Slovenskou republikou a Francúzskom. Rozhodnutie žalovaného je síce od tejto dohody priamo závislé, ale predmetom súdneho prieskumu môže byť len rozhodnutie správneho orgánu o právnom postavení žalobcu, nie samotná verejnoprávna dohoda.

34. V predloženom administratívnom spise je založená dokumentácia preukazujúca existenciu dohody medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a Francúzska (e-mailové komunikácia, skeny zahraničných listín a ich preklady). Uplatniteľná legislatíva sa v jednotlivých situáciách určuje na základe osobitných pravidiel, ktoré zabezpečujú, aby osoby pohybujúce sa v rámci európskych krajín z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti boli pokryté systémom sociálneho zabezpečenia len jedného členského štátu a zároveň vylučujú, aby nepodliehali systému žiadneho členského štátu, prípadne, aby sa na nich vzťahovali systémy dvoch alebo viacerých členských štátov z dôvodu bydliska a zárobkovej činnosti. Tieto pravidlá majú výhradný účinok a tak neumožňujú pracovníkom, aby si mohli vyberať výhodnejšie systémy sociálneho zabezpečenia alebo aby počas výkonu zárobkovej činnosti v inom členskom štáte ostali poistení v štáte bydliska. Je možné, že výsledkom uplatnenia pravidiel budú pracovníci pokrytí systémom sociálneho zabezpečenia menej výhodnými podmienkami, aké sú v štáte ich bydliska, či sídla zamestnávateľa.

35. Žalovaný v žiadnom prípade nekonal svojvoľne, ale na základe výsledkov dialógu a dohody s Francúzskom v súlade s Rozhodnutím č. A1 z 12. júna 2009 o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej iba „Rozhodnutie A1“), pričom výsledkom dialógu bolo vo vzťahu k žalobcovi vyriešenie otázky uplatniteľných právnych predpisov, pokiaľ ide o systém sociálneho zabezpečenia vo vzťahu Slovenskej republiky a Francúzska. Keďže sa jednoznačne a nepochybne preukázalo (zistenia Národného inšpektorátu práce, ale aj žalovaného), že ani v rokoch 2017 a 2018 nedošlo u žalobcu k zmene oproti rokom 2013 - 2016, za obdobie ktorých boli formuláre PD A1 zrušené, žalovaný nemôže pristúpiť k vydaniu ďalších formulárov na základe nových ďalších žiadostí, keď spoločne s francúzskou stranou bol vedený dialóg, ktorého výsledkom bolo dosiahnutie súhlasného stanoviska - konsenzu, t. j. dohody ohľadne určenia uplatniteľnej legislatívy.

36. Žalovaný trval na tom, že k zamietnutiu žiadostí o vydanie dokumentov PD A1 pristupoval zodpovedne a nie je možné mu vyčítať žiadne pochybenie. V žiadosti o vydanie formulárov PD A1, ktoré predložil žalobca, je uvedené, že prehlasuje pravdivosť uvedených informácií a aj napriek tomu vedome a účelovo uvádza informácie o obrate minimálne 25 %, pričom predošlé roky absolútne nenasvedčujú tomu, že by u neho došlo k takej zásadnej zmene, aby mohol dôvodne predpokladať tento obrat, ak sa prihliadne na jeho hospodárske výsledky z predošlých rokov (obrat na Slovensku 0% - necelých 10%). Je teda zrejmé, že ide o účelové konanie.

37. Záverom žalovaný namietol, či zo strany žalobcu boli vôbec splnené predpoklady na podanie žaloby a domáhania sa ochrany práva vyplývajúceho mu z čl. 12 ods. 1 Základného nariadenia na správnom súde, nakoľko žalovaný napadnutým stanoviskom nerozhodol o tom, ktorým právnym predpisom podliehajú zamestnanci žalobcu, a preto nie je možné konštatovať, že svojím konaním porušil práva žalobcu vyplývajúce mu z čl. 12 ods. 1 Základného nariadenia. Žalovaný rozhodol o zamietnutí žiadosti o vystavenie formulárov PD A1, pričom vychádzal zo skutkového stavu, ktorý nie je spôsobilým predmetom preskúmavania v danom konaní a nie je zrejmé, na akých právach a právom chránených záujmoch bol žalobca ukrátený. Nedošlo k ukráteniu nijakých práv žalobcu, pričom toto je nevyhnutným materiálnym predpokladom úspechu v konaní o správnej žalobe, keďže mu boli zachované v zásade všetky jeho práva v rámci sociálneho zabezpečenia, ktoré požíva vo Francúzsku, pretože správne orgány vzájomne rozhodli o tom, že zamestnancom žalobcu síce nevzniklo povinné poistenie v Slovenskej republike, vzniklo mu však vo Francúzsku.

38. Navrhol súdu, aby žalobu zamietol.

V. Ďalší priebeh konania

39. Žalobca následne zaslal správnemu súdu vyjadrenie zo dňa 24. 02. 2020, v ktorom poukázal na to, že k vyhláseniu PD A1 za neplatné zo strany žalovaného došlo na základe toho, že francúzska inštitúcia sociálneho zabezpečenia svojvoľne žalobcovi pridelila číslo sociálneho zabezpečenia (platiteľa príspevkov) a rovnako svojvoľne zamestnancov žalobcu zahrnula do súborov francúzskeho poistenia. Pritom francúzska inštitúcia sociálneho zabezpečenia absolútne nerešpektovala európsku legislatívu, pričom žalobca poukázal na článok 5 (1) vykonávacieho nariadenia. Z „Chronologického prehľadu skutkového stavu“ žalovaného je ale evidentné, že francúzska inštitúcia sociálneho zabezpečenia porušila článok 5 (1) vykonávacieho nariadenia, pretože formuláre A1 žalovaný vyhlásil za neplatné až dňa 18. 06. 2019 (aj to nezákonne), no už dňa 12. 06. 2018 francúzska URSSAF zaslala žalovanému list, v zmysle ktorého prihlásila žalobcu ako zamestnávateľa do svojho systému sociálneho zabezpečenia a listom zo dňa 24. 09. 2018 žalovanému oznámila, že zamestnancov žalobcu zahrnula do súborov francúzskeho poistenia.

40. Žalobca ďalej poukázal na judikatúru Súdneho dvora - Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 06. 09. 2018 vo veci C-527/16 a rozsudok Súdneho dvora zo dňa 26. 01. 2066 vo veci , konštatujúc, že konanie francúzskej URSSAF, ktorá predtým, než Sociálna poisťovňa vyhlásila PD A1 za neplatné, sama prihlásila žalobcu, ako aj jeho zamestnancov do francúzskeho systému sociálneho zabezpečenia, nemá oporu v žiadnom európskom právnom predpise a žalovaný takýto postup francúzskej strany bez akýchkoľvek námietok nielenže akceptoval, ale zároveň za základný dôvod na vyhlásenie PD A1 za neplatné považoval práve prihlásenie žalobcu a jeho zamestnancov do francúzskeho systému sociálneho zabezpečenia francúzskou stranou. Žalovaný tým rovnako postupoval v rozpore s európskymi predpismi.

41. Žalobca ďalej poprel tvrdenia žalovaného, že sa žalovaný riadil účinnou legislatívou EÚ. Akou právnou úpravou sa žalovaný riadil, žalobcovi nie je známe, pretože francúzska inštitúcia sociálneho zabezpečenia bola povinná uznávať PD A1 vydané slovenskou Sociálnou poisťovňou, avšak neurobila tak a slovenská Sociálna poisťovňa vyhlásila A1 za neplatné v nadväznosti na tú skutočnosť, že francúzska URSSAF a CarsatSud-Est bezprávne prihlásili zamestnancov žalobcu do francúzskeho poistného systému. Žalobca odmietol odvolanie sa žalovaného na závery vyšetrovania zo strany francúzskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia (URSSAF), odkazujúce na záznam (protokol) o nelegálnej práci vypracovaný DIRECCTE a do pozornosti správneho súdu dal to, že DIRECCTE vykonala vlastnú kontrolu zameranú na uplatnenie francúzskych vnútroštátnych zákonov, no vôbec neskúmala a neprešetrovala vyslanie zamestnancov. Z akého dôvodu žalovaný akceptoval vyššie uvedené závery, ktoré sa nezakladajú na pravde, žalobcovi nie je známe. S uvedenými závermi vyšetrovania zo strany francúzskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia (URSSAF) žalobca absolútne nesúhlasí a považuje ich za obyčajné špekulácie, ktoré navyše nič nedokazujú. Je z nich zrejmé, že francúzska strana vôbec nezisťovala, kde došlo k náboru pracovníkov a k vytvoreniu pracovných zmlúv, kde boli podpísané zmluvy so zákazníkmi. Súčasne záver francúzskej strany, že bez obratu vo Francúzsku by spoločnosť na Slovensku nebola životaschopná, je absurdný a na žiadnom dôkaze sa nezakladajúci a navyše nie je pravdivý. Francúzska inštitúcia sociálneho zabezpečenia (URSSAF) pritom nevykonala žiadnu oficiálnu kontrolu, ku ktorej by prizvala žalobcu, aby mohol uplatňovať svoje práva. Žalobca ani nemá vedomosť o žiadnom oficiálnom dokumente, v ktorom by bol zaznamenaný úradný výsledok kontroly akýmkoľvek spôsobom napádajúci protiprávnosť konania žalobcu. Francúzska inštitúcia sociálneho zabezpečenia (URSSAF) tak prijala vyššie uvedené závery svojvoľne a žalovanému zaslala požiadavku na zrušenie už vydaných formulárov PD A1, čomu žalovaný aj vyhovel. Francúzska inštitúcia takto konala jednoznačne so zámerom vzbudiť presvedčenie, že žalobca konal protizákonne, i keď paradoxom je, že práve postupy francúzskej inštitúcie sú evidentne protizákonné.

42. Žalobca ďalej odmietol tvrdenie, že by žalovaný vykonal zložité šetrenie, keď vyžiadanie si informácii o obrate žalobcu z Národného inšpektorátu práce a od žalobcu zložitým šetrením nemôže byť, čo paradoxne potvrdzuje aj žalovaný v iných svojich vyjadreniach, kde tvrdí, že splnenie výšky obratu nie je podmienkou, ktorej skúmanie si vyžaduje zdĺhavé a podrobné skúmanie. Napriek tomu vyhlásenie formulárov A1 z roku 2015 a 2016 za neplatné žalovaný uskutočňuje až v roku 2019. Žalovaný sa bráni, že konal na základe výsledkov dialógu s Francúzskom v súlade s Rozhodnutím č. A1 z 12. 06. 2009 a že výsledkom dialógu bolo vo vzťahu k žalobcovi vyriešenie otázky uplatniteľných právnych predpisov, pokiaľ ide o systém sociálneho zabezpečenia vo vzťahu Slovenskej republiky a Francúzska. S akým výsledkom, ale mala byť vyriešená otázka uplatniteľných právnych predpisov, už žalovaný neudáva. Uplatniteľná legislatíva aj v prípade vykonania zmierovacieho dialógu podľa rozhodnutia č. A1 z 12. 06. 2009 môže byť určená buď dohodou zúčastnených členských štátov, alebo v prípade nemožnosti dosiahnuť dohodu príslušné orgány môžu vec predložiť správnej komisii. Žalobcovi nie je známe, akým spôsobom, kedy, akým subjektom/prípadne akými subjektmi a k akému dátumu malo dôjsť k určeniu uplatniteľnej legislatívy, keď o týchto skutočnostiach nebol doposiaľ vôbec informovaný. K existencii a preukázaniu dohody, o ktorej žalovaný v rôznych konaniach tvrdí raz, že existuje, a inokedy, že žiadna dohoda neexistuje, teraz žalovaný prichádza s novým tvrdením, a to, že dohodou je dokumentácia medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a Francúzska doložená v administratívnom spise. Žalobca je presvedčený, že takúto dokumentáciu nemožno v žiadnom prípade považovať za dohodu, tak ako ju definoval Najvyšší súd SR.

43. Francúzska inštitúcia sociálneho zabezpečenia svojvoľne žalobcovi pridelila číslo sociálneho zabezpečenia (platiteľa príspevkov) a rovnako svojvoľne zamestnancov žalobcu zahrnula do súborov francúzskeho poistenia. Pritom francúzska inštitúcia sociálneho zabezpečenia absolútne nerešpektovala európsku legislatívu (článok 5 (1) vykonávacieho nariadenia).

44. Žalobca ďalej poukázal na to, že: 1. miesto, kde má podnik svoje sídlo je Slovenská republika, 2. miesto, kde sa robí nábor, prijímajú sa zamestnanci a uzatvárajú sa pracovné zmluvy je Slovenská republika, 3. nie je pravdou, že bez obratu vo Francúzsku by spoločnosť nebola životaschopná, nakoľko v priebehu rokov 2015 - 2018 zamestnanci žalobcu na Slovensku odpracovali 25.607 hodín, 4. nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že: „v dôsledku absencie činnosti na Slovensku, prípadne existencie jednej, takmer nulovej činnosti, dočasní zamestnanci vysielaní na územie Francúzska budú musieť a musia byť registrovaní vo Francúzsku.“, nakoľko z predložených dokladov, ktoré mal žalovaný k dispozícii je preukázateľné, že žalobca mal v priebehu rokov 2013 - 2018 na Slovensku - 48 zmlúv (resp. faktúr) + 3 zmluvy o budúcej zmluve, vo Francúzsku 42 zmlúv (resp. faktúr). Dosiahnutý obrat nemôže byť jediným kritériom pre nevydanie formulárov PD A1.

45. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdeniami žalovaného, že by malo byť sporné, či vôbec došlo k ukráteniu nejakých práv žalobcu, nakoľko podľa žalovaného mu boli zachované v zásade všetky jeho práva v rámci sociálneho zabezpečenia, ktoré požíva vo Francúzsku. Žalovaný bez výhrad akceptoval bezprávne závery a postupy francúzskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia a sám tiež postupoval nezákonne, čím odňal žalobcovi a jeho zamestnancom možnosť podliehať slovenskému systému sociálneho zabezpečenia, a tým muselo dôjsť k výraznému zásahu do práv žalobcu.

46. Žalovaný sa vôbec nevyjadril k argumentácii uvedenej v článku IV žaloby, a to že všetky podmienky vyslania je treba skúmať vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na okolnosti a nemožno sa striktne držať „obratu 25 %“, keď všetky ostatné podmienky vyslania žalobca splnil a podmienka obratu, pokiaľ by ju žalovaný posudzovala komplexne, svedčí v prospech žalobcu. Žalobca nevedel pochopiť postup žalovaného ako verejnoprávnej inštitúcie, ktorá sa nevie postaviť za svojich občanov, či už zamestnávateľa alebo zamestnancov, a ktorá odmieta plnenia - platby, ktoré jej plynú zo mzdových nárokov zamestnanca a zamestnávateľa.

47. Záverom konštatoval, že Sociálna poisťovňa svojím postupom tvrdí, že slovenský zamestnávateľ má za slovenských zamestnancov, ktorí sú evidentne iba krátkodobo vyslaní na prácu do zahraničia, a ktorí sa po jej skončení (za obdobie nepresahujúce 24 mesiacov) vrátia na Slovensko, má všetky platby platiť do sociálnej poisťovne vo Francúzsku. Žalovaný týmto odmieta finančné prostriedky vo výške niekoľko desiatok tisíc eur, ktoré jej žalobca za celé obdobie riadne a včas platí a tvrdí, že ich má zaplatiť do Francúzska. Žalobca poukázal na to, že Slovenská republika je jedinou krajinou v okolí (V4 a Rakúsko), ktorá sa nepostaví za vlastných občanov a „nepotrebuje“ peniaze zaplatené za poistné, ale ich veľkoryso posiela do Francúzska, kde naši občania, ktorí ich zarobili, nikdy nepoberali a nebudú poberať žiadne sociálne dávky.

48. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10. 08. 2020, na ktorom sa žalobca ako aj žalovaný pridržali svojich predchádzajúcich vyjadrení. Žalobca doplnil, že dňa 19. 06. 2020 bolo vyhotovené zavretie kontroly francúzskou inštitúciou sociálnou poisťovňou, ktoré dostal vo francúzskom jazyku a v závere tohto protokolu francúzska inštitúcia uvádza, že sa dopustil úmyselného podvodu, keďže vysielal zamestnancov do Francúzska a nemal vydané formuláre PDA1 na roky 2017 a 2018, pretože tieto mu už žalovaný zamietol i napriek tomu, že si požiadal o vydanie formuláru a tieto neboli vydané v lehote 45 dní. Dostal z Francúzka aj predvolanie na políciu, že je podozrivý z vykonania maskovania práce. Termín predvolania má na október 2020. K tomuto protokolu sa ešte nevyjadril, prevzal to 17. 07. 2020, teda už po predchádzajúcich pojednávaniach a v závere sa uvádza: jediné zamietnutie soc. poisťovňou slovenskou všetkých žiadostí na formulár A1 na vyslanie dočasne pridelených zamestnancov za obdobie 2017 a 2018, stačí charakterizovať aplikáciu princípu teritoriálneho, a toho dôsledkom sa považuje vaše konanie za podvod vykonávania maskovania práce. Ďalej poukazovala francúzska inštitúcia sociálneho poistenia na to, čo uvádzala vyššie, teda že jeho činnosť je menšia ako 5 % na Slovensku oproti činnosti vo Francúzku v r. 2017 a 2018. V ďalšom bode uviedli, že keby žalobca nevykonával prácu vo Francúzku, bol by ťažko životaschopný.

49. K tomuto protokolu sa následne žalobca vyjadril ešte podaním zo dňa 08. 09. 2020. Žalobca uviedol, že predmetom kontroly evidentne nebolo overenie situácie okolo vyslania, pretože francúzska strana tvrdí, že pri absencii vydania formulára A1 (anc. E 101) pre vyslaných zamestnancov sa na pracovníkov vzťahuje francúzsky systém sociálneho zabezpečenia podľa ustanovení článku L.311 - 2 zákona o sociálnom zabezpečení a záverom kontroly je: Jediné zrušenie platnosti všetkých žiadosti o osvedčenie A1 od spoločnosti KAER-M o vyslanie dočasných pracovníkov v období rokov 2017 a 2018 stačí na to, aby bolo možné charakterizovať uplatňovanie zásady „územia“ a následne skrytého pracovného priestupku. Napriek vyššie uvedenému francúzska strana si je evidentne vedomá skutočnosti, že toto jej tvrdenie neobstojí a do výsledkov kontroly zahrnula skutočnosti, ktoré majú potvrdzovať, že kritériá vyslania neboli splnené, nakoľko v závere ďalej uvádza: „V prípade potreby však súbor podrobných indexov ukazuje, že v rokoch 2017 a 2018 mala spoločnosť Kaer-M s.r.o. menej ako 5 % činností na Slovensku v porovnaní s činnosťami vykonávanými vo Francúzsku, čo bolo takmer 95 % v každom z rokov 2017 a 2018. Bez existencie trhov, ktoré boli vo Francúzsku v týchto rokoch alebo dokonca v predchádzajúcich rokoch uzatvorené, by teda Kaer-M na Slovensku sotva mohol byť životaschopný.“ Toto tvrdenie nie je pravda a je to vyslovene iba účelová teória francúzskej strany, pretože na Slovensku existuje takmer polovica spoločností, ktoré nemajú väčší obrat, aký dosahoval žalobca v rokoch 2017 a 2018 na Slovensku a napriek tomu dlhodobo podnikajú a sú životaschopné. Žalobca by dokázal na Slovensku bez problémov existovať a podnikať aj bez príjmov vo Francúzsku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre francúzsku stranu je stále rozhodujúcim kritériom obrat.

50. Žalovaný vyhovel požiadavke francúzskej sociálnej poisťovne. Formuláre v rokoch 2017 a 2018 nevydával, v lehote 45 dní a ani počas celého vyslania ich žalobcovi nezamietol, neinformoval ho o tom, že je možnosť, že ich nevydá, resp. že francúzska strana má nejaké výhrady. Napriek tomu výkazy ako aj platby na sociálne poistenie prijímal, čím potvrdil, že zamestnanci podliehajú slovenskému sociálnemu poisteniu. Formuláre zamietol až po skončení vyslania a aj to z dôvodov, ktoré nemajú oporu v žiadnom predpise a to iba z dôvodu, že to žiadala francúzska strana. Z tohto dokumentu už dnes jednoznačne vyplýva, že žiadosť francúzskej strany bola bezdôvodná a protizákonná. Keďže ide o slovenského podnikateľa a slovenských zamestnancov a žiadosť o vyslanie bola podaná na Slovensku, kritériá pri vyslaní a počas vyslania zamestnancov bola povinná skúmať slovenská sociálna poisťovňa, čo sa konštatuje na strane 6 dokumentu. Nie je možné, aby o splnení podmienok vyslania slovenských zamestnancov rozhodovala francúzska sociálna poisťovňa, navyše bez vykonanej kontroly a slovenská sociálna poisťovňa akceptovala jej požiadavky a bez ďalšieho prijala jej závery. Francúzska sociálna poisťovňa nie je nadriadeným orgánom slovenskej sociálnej poisťovne. Tento dokument je dôkazom, že francúzska sociálna poisťovňa v čase, keď žiadala slovenskú sociálnu poisťovňu v roku 2017, aby nevydávala, resp. zrušila vydané formuláre, žiadnu kontrolu nerobila a začala ju robiť až koncom roku 2019 a ukončila ju 19. 06. 2020, čoho výsledkom je tento protokol.

51. Žalobca preukázateľne splnil všetky podmienky na uplatnenie inštitútu vyslania zamestnancov a jediným diskutabilným kritériom je obrat, čo je aj francúzskej strane jasné. Pokiaľ by francúzska sociálna poisťovňa postupovala v zmysle platných predpisov, musela by dospieť k záveru, že podmienky vyslania boli zo strany žalobcu splnené. Z celého postupu aj priebehu konania kontroly však vyplýva, že francúzskej strane prekáža, že zamestnanci z tzv. východného bloku vykonávali prácu ako vyslaní zamestnanci na území Francúzska za mzdy platné v domovských krajinách, čo jednoznačne vyplýva z jej tvrdenia na strane 14: „V tomto štádiu sa tento prístup rovná „sociálnemu dumpingu“, ktorý vytvára nespravodlivú hospodársku súťaž pre francúzske spoločnosti.“ Platná legislatíva až do 31. 07. 2020 takýto postup umožňovala a teda žalobca postupoval v súlade so slovenskou aj európskou legislatívou. V následnom texte žalobca poukazoval a spochybňoval závery uvedené v protokole s tým, že vykonaná kontrola URSSAF bola len splnením si formality a pri tejto príležitosti vytvorenie dojmu, že sa jedná o schránkovú firmu. Od samého počiatku si francúzska URSSAF zakladala na tom, že ak formuláre A1 nebudú vydané, môžu vo Francúzsku podať trestné oznámenie za úmyselný podvod a následne bez akýchkoľvek obáv a komplikácií v trestnom konaní odsúdiť konateľa žalobcu. Ak minimálny obrat 25 % je jediným kritériom pri posudzovaní správnosti vyslania a je v súlade s predpismi ako tvrdia, tak by určite nežiadali o nevydávanie formulárov A1 žalobcovi. Žalobcovi nie je vôbec z ich záveru jasné na akých 5 % činností poukazujú a už vôbec nie je zrejme, ako sa k tomu dopracovali, keď už len samotný pomer hodín na Slovensku a vo Francúzsku za roky 2017 a 2018, ktoré predložil, je takmer 25 %, i keď percentuálny pomer hodín sa nikde neuvádza. Bola to dobrá vôľa žalobcu, aby preukázal, že sa na Slovensku vykonávajú aj iné činnosti ako sú výlučne administratívne a riadiace.

52. Tento dokument navyše potvrdzuje skutočnosť, že kontrolu vykonala francúzska sociálna poisťovňa až po tom, čo žalovaný len na základe žiadosti francúzskej strany, aby žalobcovi nevydával formuláre, mu oznámil, a to až po ukončení vyslania zamestnancov, že zamieta žiadosti o vystavenie formulárov PD A1 z dôvodu vyslania zamestnancov. Z tohto dokumentu jednoznačne vyplýva, že francúzska strana v priebehu rokov 2017 a 2018 žiadnu kontrolu plnenia podmienok vyslania nevykonala a kontrolu začala až v roku 2019, a to po tom, čo dostala zo slovenskej sociálnej poisťovne informáciu, že zamieta žiadosti o vystavenie formulárov. Z predloženého dokumentu je jednoznačné, že cieľom kontroly je kriminalizovať podnikateľov z tzv. východného bloku, zaradiť ich do systému francúzskeho sociálneho poistenia a tým vytlačiť konkurenciu lacnejšej pracovnej sily z ich pracovného trhu. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní v obdobnej veci je zrejmé, že žalovaný by formuláre ďalej vydával a vydané formuláre by nezrušil, lebo na to neexistoval žiaden dôvod, pokiaľ by o to nepožiadala francúzska strana. Z predloženého dokladu jednoznačne vyplýva, že v čase, keď žiadali o zrušenie a nevydávanie formulárov, žiadnu kontrolu nerobili a žiadne iné kritériá ako obrat neposudzovali a že dôvodom zo strany francúzskej sociálnej poisťovne nebolo nesplnenie kritérií vyslania, ale odstránenie konkurencie zo svojho trhu, čomu neváhali aj prispôsobiť údaje, ktoré jednoznačne potvrdzujú, že podmienky vyslania boli zo strany žalobcu splnené a neexistoval žiaden dôvod na nevydanie formulárov PD A1 zo strany slovenskej sociálnej poisťovne. Z predloženého dokumentu je preukázateľné, že slovenská sociálna poisťovňa síce zaradila žalobcových zamestnancov do slovenského sociálneho poistenia, avšak svojvoľne bez akejkoľvek opory v právnych predpisoch a na základe neodôvodnených pokynov francúzskej sociálnej poisťovne im nevydala formuláre PD A1, a to napriek tomu, že podmienky vyslania boli preukázateľne splnené.

53. Správny súd po oboznámení sa s obdobnými spormi, vedenými na tunajšom súde, najmä rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -165 zo dňa 13. 07. 2020, dospel k záveru, že je potrebné konanie prerušiť do skončenia konania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -165 zo dňa 13. 07. 2020.

54. Najvyšší správny súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 15. 07. 2022 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre v spojení s opravným uznesením a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že krajský súd nevenoval dostatočnú pozornosť otázke aktívnej legitimácie, keď opomenul vyhodnotiť, ochrany ktorého subjektívneho práva vyplývajúceho z akého relevantného právneho predpisu sa žalobca žalobou domáhal, resp. akým konkrétnym spôsobom bol žalovaný na svojich právach opatrením správneho orgánu poškodený, prípadne prečo a z akých dôvodov sa tak domnieval, a to napriek tomu, že žalovaný už vo vyjadrení k správnej žalobe namietal, že nedošlo k splneniu predpokladov na podanie správnej žaloby.

55. Správny súd uznesením č. k. -128 zo dňa 23. 12. 2022 rozhodol o pokračovaní v konaní vedenom pod sp. zn. a po jeho právoplatnosti vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil žalobca a ani jeho právna zástupkyňa.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

56. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej žalobe v sociálnych veciach, viazaný jej rozsahom a dôvodmi (ust. , v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“), prihliadnuc pritom na to, že žalobcom je právnická osoba a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ( ), preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté oznámenie žalovaného zo dňa 17. 09. 2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol.

57. Podľa , , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,

Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak

a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,

c) ide o veci podľa § 192,

d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,

e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),

f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

58. v priznáva aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá o sebe tvrdí, že bola ako účastník administratívneho konania na svojich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátená rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Iný subjekt (okrem prípadov uvedených v a ) nie je aktívne legitimovaný na podanie takej žaloby v prospech inej osoby. So zreteľom na ustanovenie treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu.

59. Žalobu podľa a nasl. môže podať len ten, kto bol správnym rozhodnutím alebo opatrením ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme. V správnom súdnictve pri rozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym právam žalobcu. Ten, kto o sebe tvrdí, že je žalobcom, musí byť preto súčasne aktívne legitimovaný hmotnoprávne, čo znamená, že musí ísť o skutočné ukrátenie. Nedostatok hmotnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.

60. V tomto kontexte kasačný súd v rozsudku pod sp. zn. odkázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. -9 zo dňa 02. 06. 2011, podľa ktorého: „Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom konať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedené, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.“

61. Správny súd sa preto v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného a to najmä skutočnosťou, či boli splnené predpoklady na podanie žaloby a domáhanie sa ochrany práva vyplývajúceho z článku 12 ods. 1 základného nariadenia. Mal pritom za to, že z čl. 12 ods. 1 základného nariadenia vyplýva, že osoba, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec v členskom štáte v mene zamestnávateľa, ktorá zvyčajne tam vykonáva svoju činnosť a ktorá je svojim zamestnávateľom vyslaná do iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu v mene zamestnávateľa, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že očakávané trvanie takejto práce nepresahuje 24 mesiacov a ak daná osoba tam nie je vyslaná, aby nahradila inú osobu. Ak by takáto výnimka neexistovala, v praxi by to znamenalo to, že aj ak zamestnávateľ vyšle na niekoľko dní svojho zamestnanca na príležitostnú prácu do iného členského štátu, mal by sa registrovať v sociálnej poisťovni tohto členského štátu a zo mzdy tohto zamestnanca za prácu vykonávanú v tomto členskom štáte aj tam odviesť sociálne poistenie. Z uvedeného teda vyplýva, že čl. 12 ods. 1 základného nariadenia predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla.

62. Na uplatnenie výnimky sa vydáva formulár PD A1. Ten sa používa v prípade vyslania na výkon prác pri poskytovaní služieb a aj pri zahraničných pracovných cestách (zahraničných služobných cestách). Na základe formuláru PD A1 sa aj naďalej platí sociálne poistenie na Slovensku. Prenosný dokument A1 zahraničným inštitúciám sociálneho poistenia preukáže splnenie podmienok zamestnancom alebo SZČO pre uplatnenie výnimky, na základe ktorej budú naďalej podliehať sociálnemu poisteniu na Slovensku. Vyslaný zamestnanec alebo SZČO vykonávajúci prácu v inom členskom štáte Európskej únie sa preukazujú inštitúciám sociálneho zabezpečenia iného členského štátu originálom formuláru PD A1, ktorý je potvrdením o tom, že zamestnanec alebo SZČO počas celej doby výkonu prácu v inom členskom štáte podlieha slovenským právnym predpisom sociálneho poistenia. Možnosť požiadať o vystavenie formuláru PD A1 je právom a nie povinnosťou zamestnanca (resp. jeho zamestnávateľa) a SZČO. V prípade, že sa vyslaný zamestnanec alebo SZČO v zahraničí nepreukáže formulárom PD A1, neuplatňuje sa na neho výnimka. Zamestnanec alebo SZČO v takomto prípade podlieha právnym predpisom sociálneho poistenia štátu Európskej únie, v ktorom činnosť vykonáva. V závislosti od legislatívy tohto štátu musí byť zamestnanec (a aj jeho zamestnávateľ) alebo SZČO zaregistrovaný v príslušnej inštitúcii sociálneho zabezpečenia a musí tam platiť aj poistné na sociálne poistenie. Formulár PD A1 bezplatne vystavuje na žiadosť Sociálna poisťovňa. Táto žiadosť sa podáva na formulári s názvom Žiadosť o vystavenie prenosného dokumentu A1 z dôvodu vyslania zamestnanca na územie iného členského štátu EÚ. Podpisujú ho zamestnanec aj zamestnávateľ. Žiadosť sa predkladá príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vedie zamestnávateľa v registri zamestnávateľov. Vystavenie formuláru PD A1 môže trvať až 45 dní, preto je potrebné o jeho vystavenie požiadať v dostatočnom časovom predstihu pred vyslaním zamestnanca alebo odchodom SZČO do zahraničia. Zákonná lehota na vystavenie formuláru PD A1 neexistuje. V zmysle interného usmernenia má však Sociálna poisťovňa ustanovenú 45-dňovú lehotu na vystavenie formuláru PD A1. Táto lehota sa počíta odo dňa doručenia žiadosti.

63. Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že príslušná francúzska inštitúcia požiadala Sociálnu poisťovňu o odobratie prenosných dokumentov A1 na základe výsledkov vlastného šetrenia svedčiacich o tom, že žalobca ako zamestnávateľ nemá prevažujúcu činnosť v SR ako krajine pôvodu, na základe čoho Sociálna poisťovňa vykonala v súčinnosti s Národným inšpektorátom práce vlastnú vonkajšiu kontrolu odvodu poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a kontrolu plnenia povinností zamestnávateľa, na základe ktorej vo vzťahu k rozsahu výkonu činnosti žalobcu ako zamestnávateľa na území SR dospela k rovnakému záveru (25 % obrat z celkového obratu spoločnosti v jednotlivých rokoch nebol na území Slovenskej republiky dosiahnutý, čím nebola splnená jedna z podmienok inštitútu vyslania). Je na posúdení správneho orgánu, ktoré konkrétne kritéria pri posudzovaní podmienok vyslania považuje za rozhodné. Bolo preto povinnosťou príslušnej inštitúcie členského štátu, ktorá vydala formulár PD A1 zvážiť, či je vystavenie formulára PD A1 dôvodné, ak žalobca nespĺňa podmienku minimálneho obratu 25 %, ktorý vo svojich žiadostiach predpokladal. Medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia došlo k dohode podľa čl. 5 ods. 4 vykonávacieho nariadenia tak, že žalovaný akceptoval stanovisko francúzskej inštitúcie o tom, že zamestnanci žalobcu nespĺňajú podmienky čl. 12 ods. 1 základného nariadenia, pričom uvedené podporujú aj vlastné zistenia žalovaného. Na základe vyššie uvedených skutočností nemožno v tomto prípade konštatovať nesprávnosť postupu žalovaného.

64. Zároveň je potrebné uviesť, vychádzajúc z obsahu spisu a dôvodov žaloby, že preskúmavaným oznámením nebol žalobca ako zamestnávateľ ukrátený na práve vyplývajúcom z článku 12 ods. 1 základného nariadenia, ako ani na ostatných garantovaných právach. Uplatnenie výnimky nie je povinnosťou, ale právom. Na vystavenie formulára neexistuje zákonná lehota, len interné usmernenie o trvaní vystavenia formulára 45 dní. Naviac, nariadenie upravuje len spôsob vystavenia formulára, jeho zmenu a zrušenie a nie zamietnutie žiadosti. Uvedeným oznámením, podľa názoru súdu, vychádzajúc z jeho obsahu, žalovaný len oznámil žalobcovi v záujme zachovania právnej istoty tú skutočnosť, že formuláre vydávať nebude, nakoľko nemieni vyhovieť jeho žiadostiam o ich vystavenie. Teda na zamestnancov žalobcu nebolo možné uplatniť výnimku, v dôsledku čoho mali byť naďalej sociálne poistení v členskom štáte, v ktorom vykonávali na pokyn zamestnávateľa svoju prácu, a to odo dňa ich vyslania.

65. Čo sa týkalo náležitostí oznámenia, správnemu súdu nie je známe žiadne zákonné ustanovenie, ktoré stanovuje jeho zákonné náležitosti, a preto ak neobsahuje dôvody, ktoré by žalobcu presvedčili o jeho správnosti, je potrebné začatie nedávkového konania, ktorého predmetom je aj rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, a následne v uvedenom rozhodnutí bude povinnosťou žalovaného riadne a náležite vysvetliť svoje rozhodovanie.

66. Správny súd bol toho názoru, že žalovaný nerozhodoval o určení uplatniteľnej legislatívy ani odvodovej povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa, ale oznámil nevydanie formulárov. Správny súd preto dospel k záveru, že žalobca nemohol byť rozhodnutím správneho orgánu nijako ukrátený na svojich právach, nakoľko preskúmavaným oznámením mu nebola uložená žiadna povinnosť, rovnako neboli dotknuté žiadne jeho právom chránené záujmy a to ani podnikateľské, a teda žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej správnej žaloby.

67. Preskúmaním žalobou napadnutého opatrenia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

68. Správny súd o trovách konania žalovaného rozhodol tak, že mu nepriznal náhradu trov konania podľa ust. , nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady (podané vyjadrenia nie je možné hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, zákon poskytuje možnosť vyjadriť sa k žalobe, resp. vyjadreniu žalobcu a neukladá takúto povinnosť).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.