Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/91/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX D., štátny občan SR a v 2. rade M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX D., štátna občianka SR, zastúpených advokátkou Mgr. Nikoletou Oktavcovou, so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, proti odporcovi: Slovenská republika v zast. Ministerstvom vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 3000,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 1000,- € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Okresný súd Zvolen rozsudok č. k. -80 zo dňa 28.03.2013 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade titulom náhrady škody sumu 3193,04 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75 % ročne od 06.10.2012 až do zaplatenia, ako aj trovy konania na účet právnej zástupkyne navrhovateľov v 1. a v 2. rade vo výške 644,18 € trovy právneho zastúpenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý. Súd ďalej zastavil čiastočne konanie ohľadne sumy 1799,- €, ohľadne prevyšujúceho úroku z omeškania a ohľadne sumy 25,65 €.

Navrhovatelia v 1. a v 2. rade sa svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 29.06.2012 domáhali toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie titulom náhrady škody v sume 5017,69 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 04.04.2012 až do zaplatenia, ďalej titulom náhrady nemajetkovej ujmy v sume 3000 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 04.04.2012 až do zaplatenia a zároveň sa domáhali toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania, ktoré vyčíslia. Vyššie uvádzaných súm sa domáhali na základe ustanovenia , ďalej a toho istého zákona, a to na tom základe, že navrhovateľom v 1. a v 2. rade policajný orgán OR PZ dňa 26.04.2007 postupom podľa zaistil motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Fabia combi EČ: H. XXX Y. Dôvodom zaistenia predmetného motorového vozidla bolo dôvodné podozrenie, že vec súvisí so spáchaním trestného činu a vec je potrebné zaistiť na vykonanie nevyhnutných úkonov a zaistenie skutočného stavu veci. Následne od vyšetrovateľa policajného zboru v zmysle obdržal navrhovateľ v 1. rade vyrozumenie zo dňa 16.07.2007 sp. zn. ČVS: KRP-8/OVK-BB-2007 o prevzatí zaisteného vozidla na účely trestného konania do trestného konania vedeného pod uvedenou spisovou značkou. O neoprávnenom zásahu orgánov činných v

trestnom konaní do vlastníckeho práva navrhovateľov svedčí už samotná skutočnosť, že vozidlo, hoci bolo zaistené podľa zákona o policajnom zbore, nebolo včas a riadne vrátené a nestalo sa ani súčasťou nejakého trestného konaniam a teda bolo zadržiavané bez právneho dôvodu. Táto skutočnosť bola potvrdená rozhodnutím Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 24.09.2009, kedy sa konalo o návrhu Okresnej prokuratúry Zvolen na zhabanie veci - vozidla vlastnícky patriaceho navrhovateľom. Na základe vyššie uvedených skutočností sa domáhali teda náhrady škody v sume 5017,69 €, ktorá pozostáva zo sumy 407,72 €, ktorú bezprostredne po prevzatí vozidla musel navrhovateľ vynaložiť na nevyhnutnú opravu vozidla, o čom svedčí dodací list; ďalej zo sumy 2577,- €, čo predstavuje škodu spôsobenú znehodnotením technického stavu vozidla zapríčineným dlhodobým státím v nevyhovujúcich podmienkach, bez náležitej starostlivosti o údržbu a rovná sa rozdielu všeobecných hodnôt vozidla, ktorá bola určená na základe znaleckého posudku č. 2/2012 znalca L.. R. P.; ďalej táto škoda pozostáva zo sumy 208,32 €, čo je suma, ktorú zaplatili navrhovatelia znalcovi za vypracovanie predmetného znaleckého posudku; ďalej táto škoda pozostáva zo sumy 25,65 €, to je náhrada za 25 litrov motorovej nafty, ktorá sa nachádzala v motorovom vozidle pri zaistení motorového vozidla dňa 26.04.2007 s tým, že v čase vrátenia motorového vozidla dňa 03.02.2010 vozidlo malo nádrž prázdnu; ďalej táto škoda pozostáva zo sumy 299,- €, čo predstavuje sumu, ktorú boli nútení zaplatiť navrhovatelia za náhradné motorové vozidlo, ktoré v tom čase používali, a to požičiavateľovi O.. M.; ďalej táto suma pozostáva zo sumy 1500,- €, čo je suma, ktorú museli navrhovatelia vynaložiť, keďže došlo k poškodeniu požičaného vozidla, keď ho oni užívali. Zároveň sa domáhali aj zaplatenia sumy 3000,- € titulom nemajetkovej ujmy, nakoľko počas neoprávneného zadržiavania vozidla boli navrhovatelia preukázateľne úplne vyradení z možnosti užívať a disponovať s predmetnom svojho vlastníckeho práva, a to s predmetným vozidlom, ktoré im bolo zadržiavané orgánmi činnými v trestnom konaní neoprávnene. Zároveň sa navrhovatelia domáhali aj zaplatenia zákonného úroku z omeškania v zmysle z vyššie uvedených súm, a to vo výške 9 % ročne od dátumu nasledujúceho po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, t. z. od 04.04.2012 do zaplatenia a tak isto sa domáhali aj náhrady trov konania.

V priebehu konania upravili svoj nárok ohľadne dátumu, od ktorého požadovali úrok z omeškania s tým, že úrok z omeškania požadovali z vyššie uvedených súm odo dňa 06.10.2012, a to z toho dôvodu, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola doručená odporcovi dňa 05.04.2012 a 6 mesačná lehota na dobrovoľné plnenie uplynula dňa 05.10.2012, a preto si uplatňovali úrok z omeškania z vyššie uvedených súm od 06.10.2012.

Súd mal v konaní za preukázané, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade ako manželia boli v čase zaistenia predmetného motorového vozidla vlastníkmi tohto motorového vozidla, ktoré bolo v ich bezpodielovom spoluvlastníctve.

Prevedeným dokazovaním bolo zistené, že v trestnej veci vedenej ÚJKP OR PZ Zvolen č. k. ORP-1011/ OEK-ZV-2006, neskôr ÚJKP KR PZ Banská Bystrica č. k. ČVS: KRP-37/OEK-BB-2007 policajný orgán OR PZ Zvolen dňa 26.04.2007 v čase o 09.30 h postupom podľa o policajnom zbore zaistil u navrhovateľa v 1. rade - držiteľa a bezpodielového spoluvlastníka veci - osobné motorové vozidlo továrenskej zn. Škoda Fabia combi, EČ: H. XXX Y., a to aj s príslušenstvom. Následne navrhovatelia v 1. a v 2. rade od vyšetrovateľa PZ v zmysle dostali vyrozumenie zo dňa 16.07.2007 sp. zn.: ČVS: KRP-8/OVK-BB-2007 o prevzatí zaisteného vozidla na účely trestného konania do trestného konania vedeného pod uvedenou spisovou značkou.

Následne navrhovatelia dlhšiu dobu neboli žiadnym spôsobom informovaní príslušným orgánom PZ o konkrétnych dôvodoch zaistenia vozidla, pohybe a osude zaistenej veci, priebehu konania a podobne. Až dňa 29.11.2007, teda po uplynutí 7 kalendárnych mesiacov od zaistenia motorového vozidla, im bola iba na základe ich výslovnej žiadosti faxom doručená písomnosť označená ako „informácia“ vyšetrovateľa PZ zo dňa 23.11.2007, že existuje dôvodné podozrenie, že pri oprave tohto vozidla boli použité niektoré súčiastky pochádzajúce z trestnej činnosti a boli vykonané nedovolené zásahy do identifikačných údajov vozidla, ktoré skutočnosti sa dajú potvrdiť alebo vyvrátiť len expertíznym skúmaním, ktoré do 23.11.2007 nebolo ukončené.

Na tomto mieste je potrebné poukázať, že išlo o trestné stíhanie obvineného O. O. uznesením vyšetrovateľa ÚJKP OR PZ Zvolen zo dňa 26.04.2007 pod sp. zn. -1011/OEK-ZV-2006 podľa stíhaného pre prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov

motorového vozidla podľa , (skutok č. 1) a pre zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa , (skutok č. 2) samostatným uznesením vyšetrovateľa podľa zo dňa 27.04.2007. Trestné stíhanie bolo následne v prípravnom konaní vedené vyšetrovateľom ÚJKP KR PZ Banská Bystrica pod sp. zn. ČVS: KRP-37/OVK-BB-07.

Dňa 24.09.2009 bolo uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. rozhodnuté o tom, že súd ochranné opatrenie - zhabanie motorového vozidla zn. Škoda Fabia combi - neukladá, nakoľko predmetné motorové vozidlo nie je predmetom opisov skutkov nielen v uzneseniach o začatí trestného stíhania, ale ani v uzneseniach o vznesení obvinenia obvinenému O. O., ani súčasťou uznesenia o spojení veci a napokon ani súčasťou či už zastavenia trestného stíhania, alebo oslobodzujúceho rozsudku.

Súd bol preto toho názoru, že o predmetnom vozidle nemožno v trestnom konaní rozhodovať, nakoľko toto netvorí jeho predmet a je teda daná pochybnosť o zákonnosti jeho existencie v trestnom konaní. Navyše v oslobodzujúcom rozsudku ani v uznesení o zastavené trestného stíhania nebolo preukázané spáchanie konkrétneho trestného činu na to, aby bolo možné uložiť ochranné opatrenie zhabanie veci tak, ako to vyžaduje ustanovenie a .

Dňa 11.12.2009 bola Okresnou prokuratúrou vo Zvolene podaná sťažnosť voči rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 03.12.2009 sp. zn. postupom podľa zamietol a potvrdil tak uznesenie Okresného súdu Zvolen.

Podľa názoru súdu týmto okamihom, a to právoplatnosťou uznesenia Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 24.09.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , bol deklarovaný nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní s tým, že táto skutočnosť vyplýva aj z ďalšieho postupu orgánov činných v trestnom konaní, v tomto prípade vyšetrovateľa, ktorý po predložení spisu a príloh s návrhom na podanie obžaloby na obvineného O. O., vozidlo navrhovateľov nebolo ako príloha k spisu pripojené, a teda ostalo v dispozičnej sfére vyšetrovateľa PZ, teda orgánov činných v trestnom konaní v rámci prípravného konania.

Zo zápisnice o vrátení veci vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo bolo navrhovateľovi v 1. rade vrátené dňa 03.02.2010, teda z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo bolo zadržiavané od 26.04.2007 do termínu vrátenia, t. z. do 03.02.2010.

Podľa názoru súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, a to postupom vyšetrovateľa, a to OR PZ vo Zvolene, ako aj vyšetrovateľa KR PZ v Banskej Bystrici, nakoľko práve tieto orgány sa podieľali na zaistení predmetného motorového vozidla a tieto orgány predmetné motorové vozidlo aj vydali.

Podľa názoru súdu obrana odporcu, že v predmetnom konaní mala konať v mene štátu generálna prokuratúra v zmysle § 4 ods. 1 písm. f) nebola žiadnym spôsobom podložená, nakoľko podľa názoru súdu škodu v trestnom konaní spôsobil vyšetrovateľ PZ, a preto v mene štátu má vystupovať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky tak, ako to bolo uvedené v samotnom návrhu navrhovateľov v 1. a v 2. rade. Preto súd vychádzal z toho, že orgánom, ktorý má konať v mene štátu, je práve označený subjekt, a to Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, a to v tom zmysle, že predmetné motorové vozidlo bolo oprávnene zadržiavané len na základe prvotného úkonu v zmysel s tým, že v zmysle tohto zákonného ustanovenia zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní.

Čo sa týka ďalšieho postupu, tak podľa názoru súdu nesprávny úradný postup bol skonštatovaný vyššie uvedenými uzneseniami, jednak Okresného súdu Zvolen sp. zn. , ako aj potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , a teda podľa názoru súdu bolo vedené trestné konanie takým procesným postupom, ktorý nemal oporu v zákone a na základe nesprávneho úradného postupu v priamej príčinnej súvislosti došlo k vzniku škody na strane navrhovateľov v 1. a v 2. rade, a to v zmysle zákonného ustanovenia .

Súd z vyššie uvádzaných dôvodov zaviazal odporcu na náhradu škody v celkovej výške 3193,04 € s tým, že táto škoda pozostáva zo sumy 407,72 €, čo je suma, ktorú navrhovatelia v 1. a v 2. rade bezprostredne po prevzatí vozidla museli vynaložiť na nevyhnutnú opravu. Ďalej táto škoda pozostáva zo škody, ktorá bola spôsobená znehodnotením technického stavu vozidla zapríčineným dlhodobým státím v nevyhovujúcich podmienkach bez náležitej starostlivosti a údržby s tým, že sa rovná rozdielu všeobecných hodnôt vozidla, čo predstavuje čiastku vrátane 20 % DPH 2577,- € s tým, že všeobecná hodnota vozidla Škoda Fabia EČ: H. XXX Y. bola ku dňu 26.04.2007 vo výške 6654,- € a všeobecná hodnota toho istého vozidla bola ku dňu 03.02.2010, teda k termínu vrátenia predmetného vozidla vo výške 4077,- €. Predmetný rozdiel vo výške 2577,- € vyplýva zo znaleckého posudku č. 2/2012 vypracovaného znalcom L.. R. P., a preto podľa názoru súdu navrhovatelia majú nárok aj na takto vyčíslenú škodu, ktorá vznikla znehodnotením technického stavu predmetného vozidla v celkovej výške 2577,- €. Ďalej táto škoda pozostáva zo sumy vo výške 208,32 € a ide o sumu, ktorú zaplatili navrhovatelia v 1. a v 2. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne znalcovi za vypracovanie predmetného znaleckého posudku.

Podľa názoru súdu navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno ohľadne skutočností tvrdených ohľadne náhrady škody a z vyššie uvádzaných dôvodov súd zaviazal odporcu na náhradu škody v celkovej výške 3193,04 €, ktorá vznikla navrhovateľom nesprávnym úradným postupom, za ktorý zodpovedá práve Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom svojich vyšetrovacích orgánov.

Okrem istiny žiadali navrhovatelia priznať aj príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania od 06.10.2012 až do zaplatenia vo výške 9 % ročne. O úroku z omeškania súd rozhodoval podľa ustanovenia veta prvá, v spojení s Vládneho nariadenia č. . Výška úroku z omeškania ku dňu vzniku omeškania, t. j. ku dňu 06.10.2012 predstavuje 8,75 %, nakoľko základná úroková sadzba ECB k tomuto dňu je 0,75 %, a preto zákonný úrok z omeškania v tomto prípade predstavuje výšku 8,75 %.

Pokiaľ sa navrhovatelia domáhali úroku z omeškania vo výške 9 % ročne, súd návrh v tejto časti zamietol, keďže zákonný úrok z omeškania predstavuje výšku 8,75 %.

V konaní bolo preukázané, že navrhovatelia sa so svojim nárokom obrátili na príslušné Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktorému adresovali žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom s tým, že predmetná žiadosť bola doručená odporcovi dňa 05.10.2012.

Súd ďalej poukazuje, že v predmetnom prípade 6 mesačná lehota na uspokojenie nároku v zmysle uplynula dňa 05.10.2012, a preto súd priznal vyššie uvedený úrok z omeškania z vyššie uvedenej sumy odo dňa nasledujúceho tak, ako to požadovali navrhovatelia, t. j. odo dňa 06.10.2012.

Čo sa týka ďalšieho nároku navrhovateľov na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 3000,- €, súd v tejto časti návrh navrhovateľov v 1. a v 2. rade zamietol, nakoľko podľa názoru súdu v danom prípade už samotné konštatovanie, že bolo porušené právo, je dostatočným zadosťučinením pre navrhovateľov v 1. a v 2. rade, a preto neprichádza do úvahy uplatnenie .

Ďalej súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade nepreukázali, že sú splnené podmienky na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie tak navrhovatelia v 1 a v 2. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ako aj odporca.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. -107 zo dňa 28.01.2014 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade titulom náhrady škody sumu 3193,04 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75 % ročne od 06.10.2012 do zaplatenia potvrdil. Vo výroku, pokiaľ bol odporca zaviazaný nahradiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľov v 1. a 2. rade trovy právneho zastúpenia v sume 644,18 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý, rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo výroku, pokiaľ súd čiastočne zastavil konanie ohľadne sumy 1799,- €, čiastočne zastavil konanie ohľadne prevyšujúceho úroku z omeškania a čiastočne zastavil konanie ohľadne sumy 25,65 € zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Na základe tohto rozsudku sa rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. -80 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -107 stal právoplatným do zaplatenia sumy 3193,04 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75 % ročne od 06.10.2012 do zaplatenia, a predmetný rozsudok sa stal právoplatným aj ohľadne čiastočného zastavenia konania ohľadne sumy 1799,- €, prevyšujúceho úroku z omeškania, ako aj ohľadne sumy 25,65 €. Predmetom konania ostalo zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 3000,- €.

Súd v ďalšom konaní postupoval v zmysle záverov rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -107, pričom súd poukazuje v plnom rozsahu na odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -80 zo dňa 28.03.2013, ako aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -107 zo dňa 28.01.2014.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov v 1. a v 2. rade, výsluchom svedkyne M. G., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav, pričom súd zameral svoje dokazovanie, či zadosťučinenie podľa nie je postačujúce predovšetkým z hľadiska intenzity trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých navrhovateľom v 1. a v 2. rade vzhľadom na ich postavenie v rodine, spoločnosti a v práci.

Súd z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľov v 1. a v 2. rade zistil, že sa pridržiava písomne podaného návrhu týkajúceho sa nemajetkovej ujmy vo výške 3000 €, ako aj svojho odvolania, ktoré bolo písomne podané proti pôvodnému rozsudku Okresného súdu Zvolen. Z vyššie uvádzaných dôvodov žiadala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 3000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 06.10.2012 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prípade úspechu v spore si uplatňovala aj trovy konania.

Zástupkyňa odporcu žiadala návrh ohľadne nemajetkovej ujmy zamietnuť.

Súd z prednesu navrhovateľa v 1. rade zistil, že na prelome rokov 2005 a 2006 sa on a jeho manžela, t. j. navrhovateľka v 2. rade rozhodli, že si kúpia ďalšie mot. vozidlo, nakoľko ich predchádzajúce mot. vozidlo im dosluhovalo a v tom období predchádzajúce mot. vozidlo zn. Škoda 120 používali na bežné rodinné účely, ako na vybavovanie záležitostí, návšteva lekárov a podobne. Vzájomne sa s manželkou dohodli, že si kúpia konkrétny typ mot. vozidla, a to Škoda Fabia combi s dieselovým motorom z hľadiska dosahovania úspory na spotrebe. Keďže zháňali takéto mot. vozidlo, tak na základe ponuky v inzeráte navrhovateľ v 1. rade zavolal na konkrétne telefónne číslo. Následne došlo k dohode a dohodli si konkrétne stretnutie vo Zvolene na benzínovej pumpe, kde im mot. vozidlo bolo predvedené a vrámci dohody sa dohodli aj na kúpne cene, ktorá bola dohodnutá vo výške 239 000 Sk. Následne sa dohodli aj na tom, že ako auto bude prepísané a bude zapísané na dopravnom inšpektoráte v Trenčíne. K veci navrhovateľ v 1. rade uviedol, že keďže bol spokojný s mot. vozidlom, súhlasil s kúpnou cenou a dohodli sa, že kúpnu cenu vo výške 239 000 Sk zaplatia pri prepise tohto mot. vozidla. V priebehu používania predmetného mot. vozidla nemali žiadne problémy a predmetné mot. vozidlo bolo používané na bežné rodinné záležitosti, ako vybavovanie, rodinné potreby, návšteva lekára a podobne. Po roku za navrhovateľom v 1. rade do práce prišli pracovníci kriminálnej polície a oznámili mu, že na predmetnom mot. vozidle sú nejaké kradnuté diely a trvali na tom, aby im predmetné mot. vozidlo odovzdal. Následne požiadal týchto pracovníkov kriminálnej polície, aby sa zidentifikovali a zároveň ich požiadal o predloženie nejakého rozhodnutia, že môžu zhabať predmetné mot. vozidlo. Oni mu povedali, že momentálne nemajú takéto rozhodnutie, ale v prípade potreby si ho zabezpečia. Následne súhlasil s tým a predmetné mot. vozidlo im odovzdal. K veci ďalej uviedol, že do práce za ním prišli vo vojenskom útvare v D.. Následne mu nedovolili odšoférovať predmetné mot. vozidlo a odišli s ním do Trenčína za účelom spísania zápisnice na políciu v Trenčíne. Tam bol prevedený zápis a povedali mu, že ho budú informovať. Do súčasnosti nedostal žiadne oznámenie, ako sa s vozidlom ďalej nakladá. Následne, pokiaľ má vedomosť, tak predmetné mot. vozidlo sa nachádzalo v priestoroch polície v Trenčíne, asi 3 až 4 mesiace. Následne po telefonátoch, ktoré vybavovala navrhovateľka v 2. rade, sa dozvedeli, že mot. vozidlo bolo odvezené do Banskej Bystrice. Následne mala byť urobená expertíza ohľadne náhradných dielov, ktoré mali byť vo vozidle použité s tým, že bolo tvrdené, že tieto diely mali byť nelegálnym

spôsobom použité. Až do odovzdania predmetného mot. vozidla, ktoré im bolo vrátené až vo februári 2010, žiadne písomné oznámenie nedostali a až na základe ich iniciatívy sa dozvedali, čo je s týmto mot. vozidlom. K veci ďalej uviedol, že on hneď na začiatku bol šokovaný z toho, že bez akéhokoľvek rozhodnutia mu bolo zhabané predmetné mot. vozidlo v hodnote 239 000 Sk. Následne sa spojil s predchádzajúcim vlastníkom predmetného mot. vozidla a ten ho informoval, že na tomto mot. vozidle nie je nič nelegálne a následne už predmetnú záležitosť po právnej stránke riešil on. K veci ďalej uviedol, že približne po mesiaci, ako bolo predmetné mot. vozidlo zaistené, mu bola ponúknutá možnosť, že mu bude poskytnuté náhradné mot. vozidlo s tým, že túto možnosť mu ponúkol predchádzajúci vlastník mot. vozidla Škoda Fabia. Navrhovateľ v 1. rade v tom čase túto ponuku odmietol z toho dôvodu, aby sa náhodou na tomto ďalšom mot. vozidle niečo nestalo. K veci ďalej uviedol, že v ďalšom priebehu sa zhoršil psychický stav jeho manželky, t. z. navrhovateľky v 2. rade, ako aj zdravotný stav jeho svokry, ktorá im čiastočne vypomohla pri kúpe tohto mot. vozidla. K veci ďalej uviedol, že približne do 6 mesiacov, t. j. do pol roka od zaistenia predmetného mot. vozidla, prijal ponuku a bolo mu poskytnuté náhradné mot. vozidlo. Predmetné mot. vozidlo mal teda približne od r. 2007 do r. 2009, kedy sa vyskytla na tomto mot. vozidle porucha a predchádzajúci vlastník si ho prevzal za účelom opravy a následne od júla 2009 do februára 2010, kedy mu bola vrátená Fabia, bol bez mot. vozidla. K veci ďalej uviedol, že za prenájom tohto mot. vozidla uhradil sumu 300 €, a to p. B. - predchádzajúcemu vlastníkovi mot. vozidla Škoda Fabia. K veci ďalej uviedol, že počas obdobia, keď mali v užívaní predmetné mot. vozidlo Škoda Octavia, tak toto mot. vozidlo používali na všetky bežné účely, ako keby používali pôvodné mot. vozidlo Škoda Fabia. Je pravda, že keď odovzdal to pokazené mot. vozidlo Škoda Octavia, potom pol roka nemali žiadne auto až do vrátenia Škody Fabia, a to z toho dôvodu, že fin. prostriedky im to nedovoľovali, či už po stránke prenájmu, alebo kúpy nejakého lacnejšieho mot. vozidla a za ten čas situáciu riešili tým spôsobom, že ich vozili známi, susedia, ako aj dcéra, ktorá je tiež vlastníčkou mot. vozidla s tým však, že dcéra nebýva s nimi v spoločnej domácnosti. Následne zo strany p. B. mu bolo oznámené, že predmetné mot. vozidlo bude vrátené a pýtal sa ho, či si on príde pre toto mot. vozidlo alebo ho majú doviesť do Trenčína. Navrhovateľ v 1. rade sa rozhodol, že si preň príde do Banskej Bystrice, kde si znova na to musel požičať auto a doniesol si aj zimné plášte, keďže auto mal prevziať v zime. Keď si prišiel pre toto mot. vozidlo, tak ostal otrasený z toho dôvodu, že predmetné mot. vozidlo vôbec nebolo pripravené na prevzatie. Následne sa urobili všetky tie úkony, ktoré súviseli s touto majetkovou škodou, ktorá im bola priznaná v rozsudku Okresného súdu Zvolen a bola potvrdená rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici ohľadne opravy mot. vozidla, ohľadne znehodnotenia mot. vozidla, ako aj ohľadne nákladov na znalecký posudok. Navrhovateľ v 1. rade k veci uviedol, že celá táto situácia, že sa dostal do takéhoto právneho problému a problému s policajtmi ho šokovala. Rozmýšľal, kde sa stala chyba a kto ju spravil a od toho obdobia má jeho manželka psychické problémy s tým, že má depresie, nervozitu, výbuch zlosti, ako aj trvalé užívanie liekov. Tak isto sa zhoršil zdravotný stav aj svokry ohľadne vysokého krvného tlaku a cukrovky. Čo sa týka mot. vozidla Škoda Fabia H. XXX Y., tak toto mot. vozidlo stále majú vo vlastníctve a ďalej ho užívajú a po technickej stránke im funguje. Navrhovateľ v 1. rade k veci uviedol, že sa dozvedel aj o výsledkoch kriminalistickej expertízy a bol spokojný s postupom predchádzajúceho vlastníka, ktorý ho o týchto skutočnostiach informoval, nebol však spokojný s postupom polície, ktorá zadržiavala predmetné mot. vozidlo 33 mesiacov. K veci ďalej uviedol, že sem-tam má aj psychické problémy a doteraz podľa jeho názoru okolnosti okolo tohto auta nie sú ukončené a má dilemu, čo vlastne bude ďalej. Ďalej k veci uviedol, že táto situácia ich postihla aj finančne, nakoľko museli poskytovať finančné náhrady za používanie cudzích mot. vozidiel, či už vrámci finančných prostriedkov na PHM, alebo nejakým iným spôsobom sa pokúšali nahradiť to, že mohli používať cudzie mot. vozidlo alebo že ich vozili a bohužiaľ, aj keď nie výrazne, ale predsa-len táto záležitosť aj jeho poznačila po stránke psychickej aj po stránke pohody v rodine ako takej a doteraz nevie pochopiť, prečo, keď bola vykonaná expertíza, že po tej expertíze mu nebolo vrátené predmetné mot. vozidlo.

Navrhovateľ v 1. rade k veci uviedol, že mal problémy s tým, že 7 rokov neboli doriešené právne problémy. Nastali zdravotné problémy, ako aj investícia do liekov, ktoré neboli lacné, napr. v práci mal nejaké problémy v tom zmysle, že kolegovia si mohli myslieť, že sa dal na obchodovanie s mot. vozidlami čo sa týka falšovania týchto mot. vozidiel a podobne a tak isto širšia rodina, známi a blízka rodina, ktorá sa postupne dozvedela, čo sa stalo, aj keď je pravda, že tieto osoby vedeli, že on predmetné auto kúpil, ale postupom času, že auto bolo zadržané bez akýchkoľvek dôvodov a dôkazov s tým, že sa to dozvedeli od neho a následne keď auto nevideli, tak samozrejme im odpovedal na ich otázky. K veci ďalej uviedol, že on proste reagoval na inzerát a nič zlé nespravil. Ako listinný dôkaz predložil súdu preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím - svokry H. N., ako aj švagrinej W. T.. K veci

ďalej uviedol, že keď nemal mot. vozidlo, tak mal neustále problémy ohľadne zháňania mot. vozidla a neustále sa musel niekomu prispôsobovať.

Súd z prednesu navrhovateľky v 2. rade zistil, že sa pridržiava výpovedi navrhovateľa v 1. rade, ktorý je jej manželom. K veci ďalej uviedla, že je skutočne pravda, že predmetné mot. vozidlo Škoda Fabia kupovali spoločne do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tak, ako opísal manžel, sa rozhodli, že potrebujú ďalšie mot. vozidlo a rozhodli sa, že kúpia mot. vozidlo do tých 239 000 Sk. Začali zháňať inzeráty, naďabili na tento inzerát a po obhliadke tohto mot. vozidla sa dohodli, že ho kúpia s tým, že to predchádzajúce mot. vozidlo odpredali. Po kúpe tohto mot. vozidla s týmto mot. vozidlom boli obidvaja spokojní a všetko fungovalo perfektne. Keď prišli zaistiť predmetné mot. vozidlo, tak navrhovateľka v 2. rade tiež pracovala a pracuje na jednom útvare, manžel pracuje na inom útvare a vtedy jej zavolali z roboty, že čo sa im stalo, lebo manžel sedí v robote so sklonenou hlavou. Ona sa pokúšala skontaktovať s manželom, avšak tento jej povedal, aby sa mu ozvala neskoršie. Následne odišla z roboty domov a našla u nich doma dvoch pracovníkov kriminálnej polície. Následne aj ona absolvovala cestu do Trenčína na políciu, kde im bolo auto zadržané a vtedy im bolo povedané, že predmetné mot. vozidlo je skladané z viacerých mot. vozidiel, resp. z viacerých dielov. Vtedy vypočúvali len manželka, ona ostala dole a dole sa „klepala“ čo bude ďalej, ale myslela si, že manžela vypočujú a potom im auto vrátia. Následne kontaktovala predchádzajúceho vlastníka mot. vozidla, od ktorého auto kúpili s tým, že on ich ubezpečil, že na tom aute nie je nič pozmeňované a následne podnikli príslušné právne kroky. Je pravda, že hneď od počiatku im bolo ponúknuté mot. vozidlo, aby ho začali užívať, a to od predchádzajúceho vlastníka mot. vozidla Škoda Fabia, avšak oni to vtedy odmietli, nakoľko im to bolo nepríjemné. Po istom čase súhlasili s tým, že im bude zapožičané iné mot. vozidlo a približne to bolo o pol roka. Toto predmetné mot. vozidlo používali bežným spôsobom, keď im bolo potrebné. Následne je pravda, že predmetné mot. vozidlo sa pokazilo a boli nútení ho vrátiť. Za predmetné mot. vozidlo zaplatili sumu 10 000 Sk za požičanie. Následne si požičiavali mot. vozidlo príležitostne, napr. od kolegu v robote a napr. im vypomáhala aj dcéra požičaním jej mot. vozidla. Navrhovateľka v 2. rade poukázala na svoj zdravotný stav, ktorý vyplýva aj z lekárskej správy, ktorá bola predložená s tým, že jej stav je taký, že je plačlivá, je jej zle každú chvíľu. Nepoprela, že mala isté zdravotné problémy aj pred samotným zadržaním a zaistením predmetného mot. vozidla s tým, že predtým mala problémy súvisiace so spaním, resp. nespávala. Po zadržaní tohto mot. vozidla sa jej problémy zhoršili v tom zmysle, že sa celá trasie, niekedy je nesústredená a niekedy „vybuchne“ na manžela. K veci ďalej uviedla, že v robote pracuje s dôvernými vecami a keď sa jej v robote vypytujú, že ako je to, čo je to, tak im musí vysvetľovať, že ako je to s tým mot. vozidlom, aj keď je pravda, že predmetné mot. vozidlo je momentálne v poriadku a riadnym spôsobom ho môžu užívať. Tak isto je pravda, že zo strany Ministerstva vnútra došlo k zaplateniu škody, ktorá bola priznaná v rozsudku Okresného súdu Zvolen s tým, že rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Banskej Bystrici. Predmetná škoda im bola uhradená na začiatku r. 2014. Navrhovateľka v 2. rade ďalej k veci uviedla, že ten deň, keď sa to stalo, t. z. keď im zaistili predmetné mot. vozidlo, tak začala plakať, keď prišla domov, „hodila“ sa na posteľ a len plakala a plakala, avšak bola v tom, že to auto do 2 - 3 dní, do týždňa, do mesiaca im bude vrátené s tým, že sa to naťahovalo a skoro boli z toho až 3 roky a to zanechalo na nej stopy s tým, že hodnotu tohto auta vo výške 240 000 Sk obyčajní ľudia, ako sú oni, len tak nenájdu a od vtedy sa jej zdravotný stav zhoršil a od vtedy berie stále lieky a chodí na pravidelné kontroly. Navrhovateľka v 2. rade ďalej k veci uviedla, že ona manželovi, t. j. navrhovateľovi v 1. rade vyčíta, že kúpili práve toto osobné mot. vozidlo a tak isto ďalší následok je jej samotný zdravotný stav. Ona už nemá záujem, aby sa to naťahovalo a už o tom aute nechce ani počuť. Navrhovateľka v 2. rade potvrdila tú skutočnosť, že absolvovala psychiatrické vyšetrenie aj pred zaistením mot. vozidla, avšak z dôvodu nespavosti.

Súd z prednesu svedkyne M. G. zistil, že je dcérou navrhovateľov v 1. a v 2. rade. K veci uviedla, že mala informácie o tom, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade hľadajú nejaké mot. vozidlo, avšak nebola si istá, či majú na to dostatok fin. prostriedkov, až sa stalo, že raz, keď prišla domov, prišla na to, že na dvore sa nachádzalo mot. vozidlo. Svedkyňa mala o tomto mot. vozidlo také informácie, že koľko stálo a že bolo kúpené niekde vo Zvolene. Následne predmetné mot. vozidlo sa užívalo rok. Užíval ho otec, ako aj matka, keďže sú držiteľmi vodičského preukazu obidvaja a používali ho na bežné rodinné záležitosti a bežné potreby, napr. mama vozila starú mamu k lekárovi a podobne. V ten deň, keď sa to stalo, tak jej zatelefonovala mama do školy. V tom čase bola študentkou 2. ročníka na Strednej odbornej škole v D. a povedala jej, že otca zobrali policajti a zobrali im auto z dôvodu, že policajtom sa s autom niečo nevzdá, že je možno kradnuté, prerábané a podobne. Následne, keď sa vrátili potom domov, tak boli rozčarovaní z toho, ako sa k nim chovali policajti. Rodičia sa snažili ju chrániť od týchto vecí a nezaťahovali ju do

tejto situácie, vedela len toľko, že predmetné mot. vozidlo bolo zhabané a policajtom sa niečo nevzdá. Potom im začali požičiavať auto sestrin priateľ, svedkynin partner, ako aj mamin kolega a podobne, keď rodičia auto potrebovali. K veci ďalej uviedla, že neskoršie rodičia dostali do užívania mot. vozidlo Škoda Octavia. K veci ďalej uviedla, že ona veľmi o týchto veciach nevedela, vedela len, keď prišla nejaká obálka, vedela o tom, keď mama telefonovala. Je pravda, že mama aj plakávala a otec búchal dverami a podobne. Podľa jej názoru mama to prežívala tak citovejšie a otec to prežíval tak, ako chlap. Svedkyňa ďalej k veci uviedla, že rodičia sa po tejto udalosti častejšie hádali a proste stále dúfali, že auto bude v dohľadnej dobe vrátené, avšak trvalo to skoro až 3 roky. Svedkyňa k veci uviedla, že napríklad aj jej spolužiaci na stretávke sa pýtali, čo je s predmetným motorovým vozidlom. Ďalej k veci uviedla, že o tejto skutočnosti v D. vedeli skoro všetci, keďže nie sú až také veľké mesto. Na záver k veci uviedla, že aj ona sa troška hanbila za tú situáciu, keď napr. otec musel ísť na políciu a nevedela vlastne, že či ho budú súdiť alebo podobne a vlastne nevedela, čo sa bude diať.

Súd z listinného dôkazu, a to z lekárskej správy navrhovateľky v 2. rade, ktorá pochádza z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 15.07.2014, ktorú vydala MUDr. O. zistil, že vrámci anamnézy je uvedené: Pacientka viac rokov bola v dispenz. ambul. psychiatričky pre recid. depresívnu poruchu, posledný rok obvodný lekár jej predpisoval antidepresíva, ktoré pacientka viac rokov užíva. Toho času prichádza na vyšetrenie, necíti sa dobre, už dlhodobo neustále rozmýšľa nad vážnym problémom, ktorý sa stal pred niekoľkými rokmi s ich autom, pacientka je z toho úplne unavená, nešťastná, neustále nad tým rozmýšľa, trápi sa, aj v noci sa budí a sníva sa jej o tom, nevie sa zbaviť, prežíva ako traumu a je depresívna, plačlivá, hypobulia, anhedonická, nespí. Zo záverov tejto lekárskej správy súd zistil, že sa jedná o adaptačnú poruchu, depresívnu reakciu, recid. depresívna porucha, reakt. dekom p.. Odporúčanie: citalopram 20 mg, neurol 0,25 mg, zopiclon 1 tbl.; psychiatrická kontrola o mesiac, p.p. skôr.

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zistil, že držiteľkou tohto preukazu je H. N..

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zistil, že držiteľkou tohto preukazu je W. T..

Súd zo záverečného prednesu právnej zástupkyne navrhovateľov v 1. a v 2. rade zistil, že žiadajú návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Čo sa týka právneho základu, tak ten je daný už samotným rozsudkom okresného súdu v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici s tým, že čo sa týka samotnej výšky nemajetkovej ujmy vo výške 3000 €, tak túto zdôvodňujú jednak s poukazom na dĺžku neoprávneného zadržiavania predmetného mot. vozidla a s tým spojený stav jednak právnej neistoty, pocit bezmocnosti, ohrozenia, ako aj právnej neistoty navrhovateľov v 1. a v 2. rade. Zároveň poukázala na dĺžku zadržiavania predmetného mot. vozidla, ktorá predstavuje 33 mesiacov, čo predstavuje zhruba 990 dní, tak touto žalobou uplatňovaná suma vo výške 3000 €, keď sa vydelí počtom dní, ktorými bolo auto zadržiavané, tak dospejú k sume 3 € na deň, čo podľa ich názoru nie je suma, ktorá by bola neprimerane vysoká titulom nemajetkovej ujmy a z týchto dôvodov žiadala návrhu v celom rozsahu vyhovieť. V prípade úspechu v spore si uplatňovala trovy konania.

Súd zo záverečného prednesu zástupkyne odporcu zistil, že žiadajú návrh v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko podľa ich názoru navrhovatelia v 1. a v 2. rade neuniesli dôkazné bremeno ohľadne vzniku nemajetkovej ujmy vo výške 3000 € a s ohľadom na príčinnú súvislosť medzi vzniknutou nemajetkovou ujmou a nesprávnym úradným postupom a podľa ich názoru nie sú splnené predpoklady podľa na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. V prípade úspechu v spore si tak isto uplatnila trovy konania.

Žiaden z účastníkov po zákonnom poučení podľa nenavrhol vo veci doplniť dokazovanie.

Podľa , v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 toho istého zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Súčasťou náhrady škody, ujmy v zmysle sú nielen ujmy majetkovej povahy, ale aj nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia . V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Právna teória prisudzuje zmysel škody inej, než materiálnej, aj iným ujmám nemajetkovej povahy, ktoré môžu vzniknúť z porušenia práva v dôsledku zásahu do inej, než majetkovej sfére poškodenej osoby, t. j. ujmám imateriálnym, morálnym, citovým, za ktoré prináleží poškodenej osobe peňažná náhrada (odškodnenie). Priznanie zadosťučinenia v peniazoch súdom v zmysle zákona predpokladá splnenie zákonnej kvalifikovanej podmienky, t. j. že iba samotné konštatovanie porušenia práva sa v konkrétnom prípade javí nepostačujúcim. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenej osobe v súkromnom živote i v spoločenskom uplatnení. Pri posudzovaní nároku na priznanie nemajetkovej ujmy treba prihliadať najmä na tú skutočnosť, že zatiaľ, čo ľudskú dôstojnosť majú všetky fyzické osoby rovnakú, česť a dobrá povesť je výrazom správania sa konkrétnej fyzickej osoby, u ostatných členov spoločnosti je odrazom charakteristiky danej osoby, prezentácie jej postojov a podobne. Zákonným predpokladom vzniku práva na náhradu a nemajetkovej ujmy v peniazoch je taký následok zásahu do práv fyzickej osoby, ktorý v značnej miere a nielen v miere bežnej, znižuje jej dôstojnosť alebo vážnosť. Prípustnosť takejto náhrady je inštitútom výnimočného druhu a nastupuje vždy až potom, keď sa morálne zadosťučinenie ukázalo buď celkom alebo sčasti nedostatočným. Podmienkou vzniku tohto práva je preukázanie, že protiprávny zásah vyvolal závažné následky vo vzťahu k poškodenej osobe. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej ohlas, ako aj dĺžku jej trvania.

Súd v prvom rade poukazuje na právoplatný rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. -80 zo dňa 28.03.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -107 zo dňa 28.01.2014, a teda súd vychádzal z tej skutočnosti, že vyššie uvedenými rozsudkami bol preukázaný nesprávny úradný postup, ktorý je popísaný v týchto rozhodnutiach. V danom prípade súd teda zameral dokazovanie na preukázanie skutočnosti, pre ktorú dospel k záveru, že zadosťučinenie podľa prvého odseku ustanovenia nie je postačujúce predovšetkým z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých navrhovateľom v 1. a v 2. rade vzhľadom na ich postavenie v rodine a spoločnosti a podobne.

Z vykonaného dokazovania teda súd jednoznačne ustálil, a to hlavne z výsluchu navrhovateľov v 1. a v 2. rade, ako aj výsluchu svedkyne a predložených listinných dôkazov, že samotné konštatovanie porušenia práva v tomto prípade nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a preto v tomto prípade prichádza do úvahy nemajetková ujma v peniazoch, keďže podľa názoru súdu nie je možné uspokojiť ju inak. Výšku nemajetkovej náhrady súd určuje voľnou úvahou. Nemôže ísť o úvahu nepreskúmateľnú, resp. o úvahu svojvoľnú. Určenie výšky nemajetkovej ujmy má byť vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkou spravodlivosti.

Súd v prvom rade poukazuje na dĺžku zadržiavania predmetného mot. vozidla, a to od 26.04.2007, kedy bolo auto zadržané až do termínu vrátenia, t. z. do 03.02.2010, čo v dňoch predstavuje 1014 dní. Súd tu poukazuje vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti, že došlo zo strany orgánov činných v trestnom konaní k neprípustnému, vzhľadom na dĺžku a celkové trvanie zaistenia predmetného mot. vozidla, ako aj na procesný postup v trestnom konaní a právnej úprave odporujúcemu obmedzeniu vlastníckeho práva navrhovateľov v 1. a v 2. rade, ktorí sa cítili byť dotknutí na svojom základnom ľudskom práve garantovanom a medzinárodnými dohodami, pričom počas neoprávneného zadržiavania vozidla boli navrhovatelia v 1. a v 2. rade preukázateľne úplne vyradení z možnosti užívať a disponovať predmetom svojho vlastníckeho práva vozidla, ktoré im bolo zadržiavané orgánmi činnými v trestnom konaní neoprávnene.

Podľa názoru súdu navrhovatelia v 1. a v 2. rade po doplnení dokazovania uniesli dôkazné bremeno ohľadne skutočností tvrdených v návrhu a v konaní bol hodnoverným spôsobom preukázaný zásah do ich rodinného života. Tak isto v konaní bol preukázaný zásah do zdravotného stavu navrhovateľky v 2. rade, ktorá síce nepoprela tú skutočnosť, že navštevovala psychiatrickú ambulanciu aj pred zaistením predmetného mot. vozidla, avšak jej stav ohľadne zdravia sa zhoršil práve po vyššie opísaných udalostiach, a preto súd dospel k záveru, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade uniesli dôkazné bremeno ohľadne tej skutočnosti, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a prichádza do úvahy nemajetková ujma v peniazoch.

Súd v danom prípade z vyššie uvádzaných dôvodov preto zaviazal odporcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 1000 € s tým, že súd pri výpočte výšky tejto nemajetkovej ujmy vychádzal z toho, že predmetné mot. vozidlo bolo neoprávnene zadržiavané nesprávnym úradným postupom celkom v trvaní 1014 dní, a preto podľa názoru súdu priznaná nemajetková ujma vo výške 1000 €, čo predstavuje približne 1 € za každý deň neoprávneného zadržania, predstavuje takú výšku nemajetkovej ujmy, ktorá zodpovedá okolnostiam zásahu, ktorý nastal nesprávnym úradným postupom, a to hlavne vzhľadom na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodeným v súkromnom živote, a to jednak čo sa týka rodinného života medzi navrhovateľmi v 1. a v 2. rade, keďže v konaní bolo preukázané, že vznikali z danej situácie medzi nimi nezhody, ako aj zdravotného stavu navrhovateľky v 2. rade, čo vyplýva z pripojenej lekárskej správy. Z týchto dôvodov, ako aj vzhľadom na dĺžku trvania neoprávneného zásahu v trvaní 1014 dní, súd ustálil, že priznaná nemajetková ujma vo výške 1000 € je v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Z týchto dôvodov súd zaviazal odporcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy v celkovej výške 1000 €.

Súd ďalej poukazuje aj na tú skutočnosť, že doposiaľ navrhovateľom v 1. a v 2. rade nikto neposkytol ani len morálne zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia sa.

Súd návrh, keďže sa navrhovatelia v 1. a v 2. rade domáhali zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 3000 €, v prevyšujúcej časti nad 1000 € zamietol, a to z dôvodu neprimeranosti požadovanej sumy následkom spôsobeným nesprávnym úradným postupom, nakoľko v konaní nebol preukázaný ďalší zásah do ostatných oblastí života navrhovateľov v 1. a v 2. rade okrem rodinného života, ako aj zdravia navrhovateľky v 2. rade. Z tohto dôvodu súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol ako nedôvodný.

Súd tak isto zamietol návrh navrhovateľov v 1. a v 2. rade aj ohľadne úroku z omeškania, ktorý požadovali, a to z toho dôvodu, že povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia a až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania. Z tohto dôvodu súd teda nemohol priznať navrhovateľom v 1. a v 2. rade požadovaný úrok z omeškania z priznanej výšky nemajetkovej ujmy.

O trovách konania súd rozhodne v zmysle v lehote do 30 dní do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10. bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa , . ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).