Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/91/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade Ľ. G.Ň.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX D., štátny občan SR a v 2. rade M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX D., štátna občianka SR, zastúpených advokátkou Mgr. Nikoletou Oktavcovou, so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, proti odporcovi: Slovenská republika v zast. Ministerstvom vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o zaplatenie 8017,69 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade titulom náhrady škody sumu 3193,04 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75 % ročne od 06.10.2012 až do zaplatenia, ako aj trovy konania na účet právnej zástupkyne navrhovateľov v 1. a v 2. rade vo výške 644,18 € trovy právneho zastúpenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Súd konanie čiastočne zastavuje ohľadne sumy 1799,- €.

Súd konanie čiastočne zastavuje ohľadne prevyšujúceho úroku z omeškania

Súd konanie čiastočne zastavuje ohľadne sumy 25,65 €.

odôvodnenie:

Navrhovatelia v 1. a v 2. rade sa svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 29.06.2012 domáhali toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie titulom náhrady škody v sume 5017,69 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 04.04.2012 až do zaplatenia . ďalej titulom náhrady nemajetkovej ujmy v sume 3000 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 04.04.2012 až do zaplatenia a zároveň sa domáhali toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania, ktoré vyčíslia. Vyššie uvádzaných súm sa domáhali na základe ustanovenia , ďalej a ods. 2 toho istého zákona, a to na tom základe, že navrhovateľom v 1. a v 2. rade policajný orgán OR PZ dňa 26.04.2007 postupom podľa zaistil motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Fabia combi EČ: H. - XXX Y. Dôvodom zaistenia predmetného motorového vozidla bolo dôvodné podozrenie, že vec súvisí so spáchaním trestného činu a vej je potrebné zaistiť na vykonanie nevyhnutných úkonov a zaistenie skutočného stavu veci. Následne od vyšetrovateľa policajného zboru v zmysle obdržal navrhovateľ v 1. rade vyrozumenie zo dňa 16.07.2007 sp. zn. ČVS: KRP-8/OVK-BB-2007 o prevzatí zaisteného vozidla na účely trestného konania do trestného konania vedeného pod uvedenou spisovou značkou. O neoprávnenom zásahu orgánov činných v trestnom konaní do vlastníckeho práva navrhovateľov svedčí už samotná skutočnosť, že vozidlo, hoci bolo zaistené podľa zákona o policajnom zbore, nebolo včas a riadne vrátené a nestalo sa ani súčasťou

nejakého trestného konania a teda bolo zadržiavané bez právneho dôvodu. Táto skutočnosť bola potvrdená rozhodnutím Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 24.09.2009, kedy sa konalo o návrhu Okresnej prokuratúry Zvolen na zhabanie veci - vozidla vlastnícky patriaceho navrhovateľom. Na základe vyššie uvedených skutočností sa domáhali teda náhrady škody v sume 5017,69 €, ktorá pozostáva zo sumy 407,72 €, ktorú bezprostredne po prevzatí vozidla musel navrhovateľ vynaložiť na nevyhnutnú opravu vozidla, o čom svedčí dodací list; ďalej zo sumy 2577,- €, čo predstavuje škodu spôsobenú znehodnotením technického stavu vozidla zapríčineným dlhodobým státím v nevyhovujúcich podmienkach, bez náležitej starostlivosti o údržbu a rovná sa rozdielu všeobecných hodnôt vozidla, ktorá bola určená na základe znaleckého posudku č. 2/2012 znalca Ing. Zdenka Oravca; ďalej táto škoda pozostáva zo sumy 208,32 €, čo je suma, ktorú zaplatili navrhovatelia znalcovi za vypracovanie predmetného znaleckého posudku; ďalej táto škoda pozostáva zo sumy 25,65 €, to je náhrada za 25 litrov motorovej nafty, ktorá sa nachádzala v motorovom vozidle pri zaistení motorového vozidla dňa 26.04.2007 s tým, že v čase vrátenia motorového vozidla dňa 03.02.2010 vozidlo malo nádrž prázdnu; ďalej táto škoda pozostáva zo sumy 299,- €, čo predstavuje sumu, ktorú boli nútení zaplatiť navrhovatelia za náhradné motorové vozidlo, ktoré v tom čase používali, a to požičiavateľovi O.. M.; ďalej táto suma pozostáva zo sumy 1500 €, čo je suma, ktorú museli navrhovatelia vynaložiť, keďže došlo k poškodeniu požičaného vozidla, keď ho oni užívali. Zároveň sa domáhali aj zaplatenia sumy 3 000 € titulom nemajetkovej ujmy, nakoľko počas neoprávneného zadržiavania vozidla boli navrhovatelia preukázateľne úplne vyradení z možnosti užívať a disponovať s predmetnom svojho vlastníckeho práva, a to s predmetným vozidlom, ktoré im bolo zadržiavané orgánmi činnými v trestnom konaní neoprávnene. Zároveň sa navrhovatelia domáhali aj zaplatenia zákonného úroku z omeškania v zmysle z vyššie uvedených súm, a to vo výške 9 % ročne od dátumu nasledujúceho po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, t. z. od 04.04.2012 do zaplatenia a tak isto sa domáhali aj náhrady trov konania.

Odporca sa k predmetnému návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 09.08.2012, v ktorom okrem iného uviedol, že odboru právnych služieb sekcie legislatívy a vonkajších vzťahov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo dňa 05.04.2012 doručené podanie navrhovateľov, ktoré bolo posúdené ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa V tomto prípade považovali vzhľadom na vyššie uvedené postup podľa za predčasný, nakoľko navrhovatelia podali návrh dňa 29.06.2012 s tým, že navrhovatelia podali žiadosť odporcovi o predbežné prerokovanie dňa 05.04.2012, a teda návrh bol podaný ešte v 6 mesačnej lehote.

Na predmetné vyjadrenie odporcu reagovala právna zástupkyňa navrhovateľov písomným podaním zo dňa 05.11.2012, v ktorom okrem iného uviedla, že v posudzovanom prípade je nesporné, že navrhovatelia svoj nárok uplatnili predtým, ako bola podaná žaloba na súde. Ak bola žiadosť poškodených navrhovateľov o predbežné prerokovanie nároku doručená odporcovi dňa 05.04.2012 tak, ako to odporca uvádza vo svojom vyjadrení, potom 05.10.2012 uplynula šesťmesačná lehota na dobrovoľné plnenie odporcu. Do súčasnosti odporca neoznámil navrhovateľom výsledok predbežného prerokovania, a preto je zrejmé, že sú splnené všetky procesnoprávne podmienky na to, aby súd vo veci konal a rozhodol a je teda daná právomoc súdu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právnej zástupkyne navrhovateľov v 1. a v 2. rade, oboznámení sa s predmetnom zástupcu odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, oboznámením sa so spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. , oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. a zistil tento skutkový stav:

Okresný súd Zvolen vytýčil pojednávanie na deň 28.03.2013 s tým, že súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľov v 1. a v 2. rade, ktorých neúčasť ospravedlnila ich právna zástupkyňa.

Právna zástupkyňa navrhovateľov ešte pred otvorením pojednávania podaním zo dňa 27.03.2013 zobrala návrh navrhovateľov v 1. a v 2. rade čiastočne späť a žiadala konanie čiastočne zastaviť ohľadne sumy 1799,- €, pričom táto suma pozostáva zo sumy 1500,- €, ktorú žiadali titulom náhrady nákladov na opravu požičaného motorového vozidla po dobu neoprávneného zadržiavania vozidla Škoda Fabia a táto suma pozostáva aj zo sumy 299,- €, ktorú žiadali titulom odplaty za užívanie náhradného vozidla Škoda Octavia. Ďalej v tomto podaní uviedla, že si budú uplatňovať úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3218,69 € za obdobie od 06.10.2012 do zaplatenia a zo sumy 3000,- € za obdobie od 06.10.2012 do zaplatenia. Z uvedeného dôvodu zobrali návrh v časti týkajúcej

sa zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 3218,69 € vo výške 9 % ročne od 04.04.2012 do 05.10.2012 a v časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 3000,- € od 04.04.2012 do 05.10.2012 späť a v tejto časti žiadali konanie zastaviť.

Súd preto aplikoval zákonné ustanovenia a konanie čiastočne zastavil ohľadne sumy 1799,- € a súd konanie čiastočne zastavil aj ohľadne prevyšujúceho úroku z omeškania.

Súd z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľov v 1. a v 2. rade zistil, že sa pridržiava písomne podaného návrhu na č. l. 1 - 5. K veci uviedla, že skutočnosti uvádzané v návrhu sa zakladajú na pravde. Ďalej k veci uviedla, že čo sa týka toho, prečo požadujú úrok z omeškania od dátumu 06.10.2012, tak podľa vyjadrení odporcu im bola doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 05.04.2012 a šesťmesačná lehota uplynula dňa 05.10.2012, a preto sa domáhali úroku z omeškania od nasledujúceho dňa, t. z. od 06.10.2012.

Právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. a v 2. rade žiadala konanie čiastočne zastaviť ohľadne sumy 25,65 €, čo bola náhrada škody za PHM, v tomto prípade za naftu, nakoľko z úradného záznamu o prevzatí PHM zo zaisteného vozidla Škoda Fabia combi H. XXX Y., ktorý sa nachádzal v spise Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Banskej Bystrici č. k. KRP-37/OVK-BB-2007 vyplýva, že navrhovateľka v 2. rade dňa 22.02.2008 prevzala PHM z tohto motorového vozidla na základe jej žiadosti v presne nešpecifikovanom množstve o objeme cca 30 l.

Zástupca odporcu súhlasil so zastavením konania v časti o sumu 25,65 €.

Súd preto aplikoval zákonné ustanovenia a konanie čiastočne zastavil ohľadne sumy 25, €.

Právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. a v 2. rade ďalej k veci uviedla, že po úpravách na pojednávaní žiadajú, aby súd zaviazal odporcu na náhradu škody navrhovateľom v 1. a 2. rade v sume 3193,04 € s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 06.10.2012 do zaplatenia. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, tak trvajú na zaplatení sumy vo výške 3000 € s príslušenstvom

Súd z prednesu zástupcu odporcu zistil, že žiadajú návrh v celom rozsahu zamietnuť s tým, že v prípade úspechu v spore si uplatňujú trovy konania, ktoré vyčíslia v lehote do 3 dní. Zároveň odporca predniesol ich písomné podanie zo dňa 22.03.2013, ktoré sa nachádza v spise na č. l. 75 - 78, v ktorom okrem iného bolo uvedené, že v rámci prípravného konania bolo zaistené vozidlo podrobené znaleckému skúmaniu. Z jeho výsledkov bolo zrejmé, že vozidlo bolo netovárensky zvarené z viacerých častí pochádzajúcich z rôznych vozidiel zhodného typu, a preto podľa vyjadrení prokuratúry bolo potrebné rozhodnúť o zhabaní veci z dôvodu uvedeného v . Dňa 24.09.2009 bolo uznesením Okresného súdu Zvolen rozhodnuté o tom, že súd ochranné potrenie - zhabanie motorového vozidla zn. Škoda Fabia combi neukladá. Súd bol toho názoru, že o predmetnom vozidle nemožno v trestnom konaní rozhodovať, pretože toto netvorí jeho predmet a je teda daná pochybnosť o zákonnosti jeho existencie v trestnom konaní. Súd mal aj za to, že v posudzovanom prípade nebolo preukázateľné, že na ochranu spoločnosti je nevyhnutné pozbaviť fyzické osoby, a to manželov G., tohto vozidla. Dňa 11.12.2009 bola Okresnou prokuratúrou vo Zvolene podaná sťažnosť voči rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 03.12.2009, sp. zn. postupom podľa zamietol a potvrdil tak uznesenie Okresného súdu Zvolen. Podľa , obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť. Podľa , dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že prokurátor je ten orgán, ktorý nesie zodpovednosť za zákonnosť a aj za správnosť úradného postupu vyšetrovateľa pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní. dáva v ustanovení prokurátorovi viaceré oprávnenia, na základe ktorých môže zasahovať do postupu vyšetrovateľa. Prokurátor je okrem iného oprávnený zrušiť ktorékoľvek nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutie a opatrenie vyšetrovateľa a môže ho nahradiť vlastným rozhodnutím a opatrením. Prokuratúra je teda

typickým kontrolným (dozorným) orgánom ochrany práva, čo vyplýva aj zo samotného ustanovenia o prokuratúre v znení neskorších predpisov, podľa ktorého pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori aj dozorom nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa osobitného zákona a v prípravnom konaní. Vznik zodpovednosti za škodu by prichádzal do úvahy vtedy, ak by prokurátor ako orgán dozorujúci nad zákonnosťou postupu vyšetrovateľa v trestnom konaní výslovne označil rozhodnutie vyšetrovateľa za nezákonné alebo jeho konanie označil za nesprávny úradný postup a v príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím by bola spôsobená škoda. S poukazom na vyššie uvedené odporca namieta nedostatok procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako orgánu konajúceho v mene Slovenskej republiky. Ďalej v tomto podaní odporca uviedol, že pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú stanovené dve kritériá, a to závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, z ktorých k nezákonnému rozhodnutiu alebo nesprávnemu úradnému postupu došlo. Samotná závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie konečnej výšky zadosťučinenia v peniazoch. Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, pričom súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, a to jednak vo vzťahu k postihnutej osobe, a jednak vo vzťahu k subjektu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal alebo nesprávny úradný postup vykonal. V súvislosti s , odporca konštatuje, že navrhovateľ dostatočne nepreukázal svoj nárok na náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy akurát vo výške 3000,- €. Nie je jasné, z akých skutočností navrhovateľ vychádzal pri ich vyčíslení. Na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody sa vyžaduje, aby boli splnené všetky zákonom ustanovené podmienky. Ďalším predpokladom nároku na náhradu škody je objektívna existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou, ako následkom týchto príčin. Existencia príčinnej súvislosti na vznik práva na náhradu škody je nevyhnutá, a to bez zreteľa na to, či povinnosť na náhradu škody je založená na princípe zavinenia, alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Vychádza sa z toho, že protiprávnosť musí byť jednou s hlavných príčin vzniku škody, nemôže byť vedľajšou príčinou. Ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu. Nestačí len pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz jej existencie. Dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažuje vždy poškodeného.

Právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. a 2. rade na prednes zástupcu odporcu k veci uviedla, že oni práve využili inštitút , o čom svedčí listinný dôkaz označený ako vyrozumenie zo dňa 10.03.2009 označený pod č. k. -110 podpísaný námestníkom okresnej prokurátorky Mgr. Marekom Zemiarom, z ktorého vyplýva, že práve postupovali týmto spôsobom, avšak nebolo im vyhovené. Tento listinný dôkaz bol založený do spisu. K veci ďalej uviedla, že oni využili jediný prostriedok, ktorý im právny poriadok umožňoval, avšak nebolo im vyhovené. Ďalej k veci uviedla, že keď postupoval odporca tým spôsobom ako postupoval, resp. príslušné orgány, tak neexistuje nejaké konkrétne rozhodnutie, voči ktorému by sa mohli navrhovatelia nejakým spôsobom brániť. Ďalej poukázala na to, že navrhovatelia sa domáhali vydania predmetného mot. vozidla aj v civilnom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. , pričom poukázala na tú skutočnosť, že navrhovatelia nemali inú možnosť, ako vyčkať do konečného rozhodnutia v trestnej veci O. O. a do konečného rozhodnutia o návrhu na zhabanie veci. Ďalej k veci uviedla, že podľa ich tvrdení k nesprávnemu úradnému postupu došlo zo strany vyšetrovateľa a tým pádom Okresného riaditeľstva Policajného zboru (OR PZ) vo Zvolene, a to tým spôsobom, že čo sa týka zaistenia vozidla v zmysle o policajnom zbore, tak toto ani nenamietajú a toto bolo urobené v rámci zákona, avšak ďalší postup, ktorý zvolil vyšetrovateľ, podľa ich názoru je nesprávny úradný postup, čo bolo skonštatované aj v rozhodnutí Okresného súdu Zvolen sp. zn. a oni nesprávny úradný postup vidia v tom, že predmetné motorové vozidlo nebolo prevzaté do trestného konania ku konkrétnej veci. Ďalej k veci uviedla, že neskoršie prevzal vyšetrovanie vyšetrovateľ KR PZ v Banskej Bystrici s tým, že motorové vozidlo bolo zadržané vyšetrovateľom a neskoršie bolo odovzdané do automobilových opravární Ministerstva vnútra SR a to vozidlo sa tam fyzicky aj právne nachádzalo až do prevzatia navrhovateľmi v 1. a 2. rade. Ďalej k veci uviedla, že čo sa týka zodpovednosti Generálne prokuratúry SR, tak oni túto zodpovednosť nevidia, táto zodpovednosť nastala až v tom prípade, keby po podaní obžaloby na O. O. bolo toto motorové vozidlo prevzaté s návrhom na podanie obžaloby a bolo by obsiahnuté v tejto obžalobe s tým, že toto motorové vozidlo nebolo súčasťou obžaloby v predmetnej trestnej veci O. O. a toto vozidlo, ktoré patrí vlastnícky navrhovateľom, ostalo stále v dispozičnej sfére vyšetrovateľa a teda vrámci prípravného konania.

Súd z listinného dôkazu, a to žiadosti zo dňa 30.03.2012 zistil, že navrhovatelia sa touto žiadosťou obrátili na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a požiadali ho o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa OR PZ Zvolen a KR PZ Banská Bystrica. Uplatnili si škodu vo výške 5017,69 € a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3000,- € s poukazom na ustanovenia zákona 514/2003.

Súd z potvrdenia o zaistení veci zo dňa 26.04.2007 zistil, že Okresným riaditeľstvom PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície (ÚJKP) Zvolen podľa § 21 ods. 1 zákona NR SR č. 171/93 Z. z. dňa 26.04.2007 o 09.30 h bola zaistená vec osobe navrhovateľa v 1. rade s tým, že táto vec bola opísaná týmto spôsobom: osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia combi, farba modrá, EČ: H. XXX Y., VIN TMBJF16Y843971158, stav km: 88 585, stav PHM 25 l, autorádio zn. Škoda auto, zabezpečovacie zariadenie Construct, 1 ks rezerva, 1 ks zdvihák, 1 ks kľúč na kolesá, 1 ks oko na ťahanie, 1 ks osvedčenie o evidencii vozidla č. SA 822386, 2 ks kľúč od vozidla s diaľkovým ovládaním, 2 ks kľúč od zabezpečovacieho zariadenia Construct, 1 ks karta Construct, servisná knižka. V tomto potvrdení je ďalej uvedené, že vyššie uvedená vec bola zaistená vzhľadom na dôvodné podozrenie, že súvisí so spáchaním trestného činu a vec je potrebné zaistiť na vykonanie nevyhnutných úkonov a zistenie stavu veci.

Súd ďalej z osvedčenia o evidencii č. SA822386 zistil, že v tomto osvedčení je uvedený ako vlastník vozidla navrhovateľ v 1. rade.

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to vyrozumenia o prevzatí zaistenej veci zistil, že KR PZ v B. Bystrici ÚJKP týmto listom vyrozumieva navrhovateľa v 1. rade dňa 16.7.2007 o tom, že v zmysle dňa 11.07.2007 v B. Bystrici bola podľa prevzatá na účely trestného konania vec Škoda Fabia combi H. XXX Y., osvedčenie o evidencii SA822386, kľúče od vozidla do trestného konania vedeného na KR PZ ÚJKP pod sp. zn. ČVS: KRP-8/OVK-BB-2007.

Súd z ďalšieho listinného dôkazu zo dňa 23.11.2007 zistil, že KR PZ v B. Bystrici ÚJKP informuje navrhovateľa v 1. rade, že predmetné motorové vozidlo Škoda Fabia combi H. XXX Y. bolo zaistené dňa 26.04.2007 vrámci trestného konania vzhľadom na to, že existuje dôvodné podozrenie, že pri oprave tohto vozidla boli použité niektoré súčiastky pochádzajúce z trestnej činnosti a boli vykonané nedovolené zásahy do identifikačných údajov vozidla. Tieto skutočnosti sa dajú vyvrátiť alebo potvrdiť len expertíznym skúmaním, ktoré do dnešného dňa nie je ukončené. Ihneď, ako bude známy výsledok skúmania predmetného motorového vozidla, bude rozhodnuté o ďalšom postupe v tejto veci.

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to vyrozumenia Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 10.03.2009 zistil, že Okresná prokuratúra Zvolen oznamuje právnemu zástupcovi navrhovateľov v 1. a v 2. rade, že v označenej trestnej veci -110 opätovnou žiadosťou zo dňa 20.02.209 žiadali preskúmať postup vyšetrovateľa KR PZ ÚJKP Banská Bystrica v trestnej veci vedenej pod ČVS: KRP-37/OVK- BB-07 vedenej proti obvinenému O. O.. V tomto vyrozumení bolo oznámené, že v 1. rade vyšetrovateľ porušil ustanovenie , keď žiadosť nepredložil prokurátorovi bez meškania a na túto skutočnosť prokurátor vyšetrovateľa upozornil. Pokiaľ ide o meritum ich žiadosti, ktorou sa domáhajú vrátenia vozidla a v tejto súvislosti žiadajú preskúmať postup policajta, bolo zistené, že ich žiadosti nebolo možné vyhovieť, pretože výsledky znaleckého dokazovania odôvodňujú podanie návrhu na zhabanie veci. Vyšetrovateľ preto správne vyhovel ich výzve a vozidlo nevrátil. Postup policajta považujú v tejto časti za správny a zákonný.

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to Uznesenia Okresnej prokuratúry Zvolen č. k. -106 zo dňa 10.03.2009 zistil, že podľa bolo zastavené trestné stíhanie vedené policajtom KR PZ ÚJKP Banská Bystrica pod ČVS: KRP-37/OVK-BB-07 proti obvinenému O. O. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., B. XXXX/XX pre zločin legalizácie a príjmu z trestnej činnosti podľa , s tým, že v tomto uznesení sú opísané jednotlivé mot. vozidlá, avšak mot. vozidlo zn. Škoda Fabia combi H. XXX Y. sa medzi týmito vozidlami nenachádza.

Súd ďalej z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -1406 zo dňa 21.04.2009 zistil, že obžalovaný O. O., nar. nar. XX.XX.XXXX, bytom R., B. XXXX/XX sa oslobodzuje spod obžaloby pre prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla podľa , , nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Aj v tomto rozsudku sú

uvedené jednotlivé mot. vozidlá, medzi ktorými sa však motorové. vozidlo navrhovateľov zn. Škoda Fabia combi H. XXX Y. nenachádza.

Súd ďalej z Uznesenia Okresného súdu Zvolen, č. k. -165 zo dňa 24.09.2009 zistil, že súd ochranné opatrenie, a to zhabanie veci - osobného mot. vozidla zn. Škoda Fabia combi EČ: H. XXX Y. VIN č. TMBJF16Y843971158 neukladá s tým, že v tomto prípade bolo rozhodované o návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen na zhabanie veci, a to osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia combi EČ: H. XXX Y.. V rámci odôvodnenia tohto uznesenia je skonštatované, že zo zápisnice o prevzatí zaistenej veci KR PZ Banská Bystrica zo dňa 16.07.2007 vyplýva, že podľa bolo okrem iných, prevzaté a zaistené mot. vozidlo Škoda Fabia combi H. XXX Y. osobe Ľ. G., teda navrhovateľa v 1. rade. Z potvrdenia o zaistení veci zo dňa 26.04.2007 vyplýva, že mot. vozidlo zn. Škoda Fabia combi H. XXX Y. bolo zaistené osobe navrhovateľa v 1. rade vzhľadom na dôvodné podozrenie, že súvisí so spáchaním trestného činu a vec je potrebné zaistiť na vykonanie nevyhnutných úkonov a zistenie skutočného stavu veci. V zmysle , sa za zaisťovací úkon považuje aj vydanie a prevzatie veci. Následne v uznesení o začatí trestného stíhania musí byť uvedené, ktorým zaisťovacím, neodkladným, či neopakovateľným úkonom bolo začaté trestné stíhanie, kedy bol tento úkon vykonaný (deň, mesiac, rok), tiež opis skutku a jeho zákonné pomenovanie a uvedenie príslušného ustanovenia . Podľa , ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v , súd uloží zhabanie veci, ak to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem. Po zhodnotení všetkých na verejnom zasadnutí vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že v danom prípade neexistuje dôvodu na rozhodnutie súdu o tom, aby ochranné opatrenie - zhabanie veci v zmysle návrhu okresného prokurátora uložil, a to z nasledovných dôvodov: Základným predpokladom, aby vec mohla byť predmetom zhabania je, že musí ísť o vec, ktorá je ku konkrétnemu trestnému činu, ktorý bol spáchaný a v konaní preukázaný, v niektorom zo vzťahov uvedených v , t. j. aby vec bola použitá na spáchanie trestného činu, vec, ktorá bola určená na spáchanie trestného činu, vec, ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň, vec, ktorú páchateľ nadobudol za vec získanú trestným činom alebo ako odmenu zaň. Na základe vyššie uvedených zistení, keď súd zistil, že v danej trestnej veci síce bolo začaté trestné stíhanie zaisťovacím úkonom - vydaním a prevzatím veci, a to predmetného mot. vozidla zn. Škoda Fabia combi H. XXX Y., o čom svedčí zápisnica o prevzatí zaistenej veci, avšak v spisovom materiáli absentuje uznesenie, v ktorom by bolo uvedené, ktorým zisťovacím úkonom bolo trestné stíhanie začaté, kedy bol tento úkon vykonaný, ako aj taký opis skutku, ktorého by mot. vozidlo, ktoré malo byť zhabané, bolo súčasťou. Túto skutočnosť považuje za rozhodujúcu pre rozhodnutie o návrhu prokurátora na zhabanie predmetnej veci. Je toho názoru, že postup OČTK v danom trestnom stíhaní obvineného O. O. nebol realizovaný v súlade s procesnoprávnymi ustanoveniami . Predmetné mot. vozidlo nie je súčasťou opisu skutkov nielen v uzneseniach o začatí trestného stíhania, ale ani v uzneseniach o vznesení obvinenia obvinenému O. O., nie je ani súčasťou uznesenia o spojení veci a napokon ani súčasťou či už zastavenia trestného stíhania alebo oslobodzujúceho rozsudku. Súd je preto toho názoru, že o predmetnom vozidle nemožno v trestnom konaní rozhodovať, nakoľko toto netvorí jeho predmet a je teda daná pochybnosť o zákonnosti jeho existencie v trestnom konaní. Ďalej v odôvodnení predmetného uznesenia je uvedené, že v posudzovanom prípade je nepreukázateľné, že na ochranu spoločnosti je nevyhnuté pozbaviť fyzické osoby, a to manželov G. (poškodených), t. j. navrhovateľov v 1. a v 2. rade, ktorí bona fide nadobudli vlastnícke právo k predmetnému vozidlu tohto vlastníctva. Neexistuje totiž ani podozrenie z trestnej činnosti a už vôbec nie novej s uvedeným vozidlom.

Súd ďalej z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 03.12.2009 zistil, že Krajský súd v Banskej Bystrici podľa sťažnosť okresného prokurátora zamietol. Išlo o sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 24.09.2009. V odôvodnení predmetného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici je okrem iného uvedené, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 21.04.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 08.07.2009 bol však O. O. právoplatne oslobodený spod obžaloby pre prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov mot. vozidla podľa , . Pokiaľ ide o trestné stíhania O. O. pred zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa , toto bolo uznesením námestníka Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. zo dňa 10.03.2009 podľa zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z uvedených dôvodov preto neboli splnené podmienky vyžadované ustanovením písm.

e) na zhabanie veci. V tomto smere okresný súd napadnuté uznesenie podrobne odôvodnil, pričom krajský súd sa s uvedenými dôvodmi stotožnil a v podrobnostiach na ne poukazuje.

Súd ďalej zo zápisnice o vrátení veci zo dňa 03.02.2010 zistil, že predmetnú zápisnicu vypracovalo KR PZ v Banskej Bystrici ÚJKP PZ Banská Bystrica v konaní ČVS: KRP-37/ OVK-BB-2007 s tým, že z tejto vyplýva, že bola navrhovateľovi v 1. rade vrátená vec Škoda Fabia combi H. XXX Y., farba modrá, nádrž prázdna, autorádio zn. Škoda Auto, zabezpečovacie zariadenie Construct 1 ks, rezerva 1 ks, zdvihák 1 ks, kľúč na kolesá 1 ks, oko na ťahanie, osvedčenie od vozidla SA822386, 2 ks kľúč od vozidla s diaľkovým ovládaním, 2 ks kľúč Construct, 1 ks karta Construct, servisná knižka. Predmetná zápisnica bola ukončená dňa 03.02.2010 o 14.00 h s tým, že navrhovateľ v 1. rade potvrdil prevzatie kópie tejto zápisnice.

Súd ďalej zo znaleckého posudku č. 2/2012 vypracovaného znalcom Ing. Zdenkom Oravcom, J. Kráľ 1081/17, 962 31 Sliač zistil, že predmetom tohto znaleckého posudku bolo určenie všeobecnej hodnoty a výšky škody na vozidle Škoda Fabia combi 1.9 SDI Classic, EČ: H. XXX Y.. Predmetný znalecký posudok dala vypracovať ako zadávateľ právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. a v 2. rade. Predmetný znalecký posudok bol vypracovaný dňa 26.02.2012. Znalec v predmetnom znaleckom posudku na záver odpovedá na otázky a určil všeobecnú hodnotu vozidla Škoda Fabia combi 1.9 SDI Classic 5 dverové combi EČ: H. XXX Y. ku dňu 26.04.2007 vo výške 6654,- € s DPH. Ďalej znalec určil všeobecnú hodnotu vozidla Škoda Fabia combi 1.9 SDI Classic EČ: H. XXX Y. ku dňu 03.02.2010 vrátane DPH vo výške 4077,- €. Na záver je uvedené, že škoda spôsobená znehodnotením technického stavu vozidla zapríčineným dlhodobým státím v nevyhovujúcich podmienkach bez náležitej starostlivosti o údržbu sa rovná rozdielu všeobecných hodnôt vozidla, čo predstavuje čiastku vrátane 20 % DPH 2577,- €.

Súd z dodacieho listu č. 0067 zistil, že vrámci tohto dodacieho listu (DL) bola fakturovaná za opravu vozidla Škoda Fabia H. XXX Y. zo strany dodávateľa Vladimír Križan ZVS a.s. Ľ. Štúra bývalé kasárne Dca, Partizánska 1284/28 - 76, Dubnica nad Váhom odberateľovi - navrhovateľovi v 1. rade, celková suma 407,72 € s tým, že predmetom tejto opravy bola kontrolná prehliadka po odstávke vozidla na 33 mesiacov, oprava bŕzd, výmena kvapalín, filtrov, kontrola podvozku, riadenia, el. inštalácie, svetiel a kontrolná jazda. Jednotlivé položky sú bližšie rozpísané v tomto DL. Dátum vystavenia tohto DL je dňa 12.02.2010.

Súd z pokladničného bloku zistil, že na tento DL bola vykonaná úhrada vo výške 407,72 €.

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to príjmového pokladničného dokladu č. 2/2012 zo dňa 26.02.2012 zistil, že právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. a v 2. rade zaplatila znalcovi L.. R. P. sumu 208,32 €, účel: znalecký posudok č. 2/2012.

Po zákonnom poučení podľa právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. a v 2. rade, ani zástupca odporcu nežiadali vo veci doplniť dokazovanie.

Podľa účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 toho istého zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 toho istého zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

Podľa § 4 ods. 3 toho istého zákona, ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 toho istého zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 15 ods. 2 toho istého zákona, ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 toho istého zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 toho istého zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 toho istého zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 toho istého zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

V dôsledku legislatívnej zmeny, a to z 27.11.2012 došlo k zmene a doplneniu o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktoré nadobudli účinnosť dňom 01.01.2013.

Súd v tomto prípade však vychádzal zo účinného do 31.12.2012, a to z toho dôvodu, že súd vychádzal z časovej pôsobnosti právnych noriem s tým, že v právnom štáte by mal platiť zákaz pôsobenia právnych noriem do minulosti. Nemožno od právnych subjektov očakávať, aby vopred poznali budúcu právnu úpravu a zároveň im nemožno niečo prikazovať alebo zakazovať spätne, keď už nemajú možnosť svoje správanie zmeniť tak, aby bolo v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu sa retroaktivita prieči podstate právneho štátu.

V danej veci, keďže neboli , ktorým sa zmenil a doplnil zákon upravené prechodné a záverečné ustanovenia, súd mal za to, že nie je možné danú vec posudzovať v znení novely, v znení zákona 412/2012 preto vychádzal z ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení do 31.12.2012, nakoľko v prípade, ak by posudzoval vzťah

medzi účastníkmi konania v znení aj vyššie spomínanej zmeny, išlo by tu o pravú retroaktivitu, ktorá je v Slovenskej republike zakázaná. Jedným z princípov právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz spätného, t. j. retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov. Ak by súd vzťah medzi účastníkmi posudzoval podľa zmeny účinnej od 01.01.2013, došlo by podľa názoru súdu k porušeniu princípov ochrany právnej istoty, čo je neprípustné.

V konaní navrhovatelia žiadali priznať nárok na náhradu škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu nesprávneho úradného postupu, v dôsledku ktorého im vznikla škoda, a to po čiastočnom späťvzatí návrhu vo výške 3193,04 €, ako aj nemajetková ujma vo výške 3000,- €.

Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci () je stanoviť v súlade aj s podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorý sa neskôr ukázal ako ne nedefinuje nesprávny úradný postup. Z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch vrámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež vrámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Rovnako nedefinuje pojem škody ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a) nastala v majetkovej sfére poškodeného b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah v príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.

Prevedeným dokazovaním bolo zistené, že v trestnej veci vedenej ÚJKP OR PZ Zvolen č. k. ORP-1011/ OEK-ZV-2006, neskôr ÚJKP KR PZ Banská Bystrica č. k. ČVS: KRP-37/OEK-BB-2007 policajný orgán OR PZ Zvolen dňa 26.04.2007 v čase o 09.30 h postupom podľa o policajnom zbore zaistil u navrhovateľa v 1. rade - držiteľa a bezpodielového spoluvlastníka veci osobné motorové vozidlo továrenskej zn. Škoda Fabia combi, EČ: H. XXX Y., a to aj s príslušenstvom tak, ako je to vyššie opísané. Následne navrhovatelia v 1. a v 2. rade od vyšetrovateľa PZ v zmysle dostali vyrozumenie zo dňa 16.07.2007 sp. zn.: ČVS: KRP-8/OVK-BB-2007 o prevzatí zaisteného vozidla na účely trestného konania do trestného konania vedeného pod uvedenou spisovou značkou.

Súd mal v konaní za preukázané, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade ako manželia boli v čase zistenia predmetného motorového vozidla vlastníkmi tohto motorového vozidla, ktoré bolo v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Následne navrhovatelia dlhšiu dobu neboli žiadnym spôsobom informovaní príslušným orgánom PZ o konkrétnych dôvodoch zaistenia vozidla, pohybe a osude zaistenej veci, priebehu konania a podobne. Až dňa 29.11.2007, teda po uplynutí 7 kalendárnych mesiacov od zaistenia motorového vozidla, im bola iba na základe ich výslovnej žiadosti faxom doručená písomnosť označená

ako „ informácia “ vyšetrovateľa PZ zo dňa 23.11.2007, že existuje dôvodné podozrenie, že pri oprave tohto vozidla boli použité niektoré súčiastky pochádzajúce z trestnej činnosti a boli vykonané nedovolené zásahy do identifikačných údajov vozidla, ktoré skutočnosti sa dajú potvrdiť alebo vyvrátiť len expertíznym skúmaním, ktoré do 23.11.2007 nebolo ukončené.

Na tomto mieste je potrebné poukázať, že išlo o trestné stíhanie obvineného O. O. uznesením vyšetrovateľa ÚJKP OR PZ Zvolen zo dňa 26.04.2007 pod sp. zn. -1011/OEK-ZV-2006 podľa stíhaného pre prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla podľa , (skutok č. 1) a pre zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa , (skutok č. 2) samostatným uznesením vyšetrovateľa podľa zo dňa 27.04.2007. Trestné stíhanie bolo následne v prípravnom konaní vedené vyšetrovateľom ÚJKP KR PZ Banská Bystrica pod sp. zn. ČVS: KRP-37/OVK-BB-07.

Dňa 24.09.2009 bolo uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. rozhodnuté o tom, že súd ochranné opatrenie - zhabanie motorového vozidla zn. Škoda Fabia combi - neukladá, nakoľko predmetné motorové vozidlo nie je predmetom opisov skutkov nielen v uzneseniach o začatí trestného stíhania, ale ani v uzneseniach o vznesení obvinenia obvinenému O. O., ani súčasťou uznesenia o spojení veci a napokon ani súčasťou či už zastavenia trestného stíhania alebo oslobodzujúceho rozsudku.

Súd bol preto toho názoru, že o predmetnom vozidle nemožno v trestnom konaní rozhodovať, nakoľko toto netvorí jeho predmet a je teda daná pochybnosť o zákonnosti jeho existencie v trestnom konaní. Navyše v oslobodzujúcom rozsudku ani v uznesení o zastavené trestného stíhania nebolo preukázané spáchanie konkrétneho trestného činu na to, aby bolo možné uložiť ochranné opatrenie zhabanie veci tak, ako to vyžaduje ust. a .

Dňa 11.12.2009 bola Okresnou prokuratúrou vo Zvolene podaná sťažnosť voči rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 03.12.2009 sp. zn. postupom podľa zamietol a potvrdil tak uznesenie Okresného súdu Zvolen.

Podľa názoru súdu týmto okamihom, a to právoplatnosťou uznesenia Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 24.09.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, bol deklarovaný nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní s tým, že táto skutočnosť vyplýva aj z ďalšieho postupu orgánov činných v trestnom konaní, v tomto prípade vyšetrovateľa, ktorý po predložení spisu a príloh s návrhom na podanie obžaloby na obvineného O. O., vozidlo navrhovateľov nebolo ako príloha k spisu pripojené, a teda ostalo v dispozičnej sfére vyšetrovateľa PZ, teda orgánov činných v trestnom konaní v rámci prípravného konania.

Zo zápisnice o vrátení veci vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo bolo navrhovateľovi v 1. rade vrátené dňa 03.02.2010, teda z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo bolo zadržiavané od 26.04.2007 do termínu vrátenia, t. z. do 03.02.2010.

Podľa názoru súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, a to postupom vyšetrovateľa, a to OR PZ vo Zvolene, ako aj vyšetrovateľa KR PZ v Banskej Bystrici, nakoľko práve tieto orgány sa podieľali na zaistení predmetného motorového vozidla a tieto orgány predmetné motorové vozidlo aj vydali.

Podľa názoru súdu obrana odporcu, že v predmetnom konaní mala konať v mene štátu generálna prokuratúra v zmysle § 4 ods. 1 písm. f) nebola žiadnym spôsobom podložená, nakoľko podľa názoru súdu škodu v trestnom konaní spôsobil vyšetrovateľ PZ a preto v mene štátu má vystupovať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky tak, ako to bolo uvedené v samotnom návrhu navrhovateľov v 1. a v 2. rade. Preto súd vychádzal z toho, že orgánom, ktorí má konať v mene štátu je práve označený subjekt, a to Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, a to v tom zmysle, že predmetné motorové vozidlo bolo oprávnene zadržiavané len na základe

prvotného úkonu v zmysel s tým, že v zmysle tohto zákonného ustanovenia zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní.

Čo sa týka ďalšieho postupu, tak podľa názoru súdu nesprávny úradný postup bol skonštatovaný vyššie uvedenými uzneseniami, jednak Okresného súdu Zvolen sp. zn. , ako aj potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , a teda podľa názoru súdu bolo vedené trestné konanie takým procesným postupom, ktorý nemal oporu v zákone a na základe nesprávneho úradného postupu v priamej príčinnej súvislosti došlo k vzniku škody na strane navrhovateľov v 1. a v 2. rade, a to v zmysle zákonného ustanovenia .

Súd z vyššie uvádzaných dôvodov zaviazal odporcu na náhradu škody v celkovej výške 3193,04 € s tým, že táto škoda pozostáva zo sumy 407,72 €, čo je suma, ktorú navrhovatelia v 1. a v 2. rade bezprostredne po prevzatí vozidla museli vynaložiť na nevyhnutnú opravu. Táto suma je preukázaná jednak dodacím listom, ako aj pokladničným dokladom, že práve takáto suma bola zaplatená osobe, ktorá vykonala opravu predmetného motorového vozidla. Podľa názoru súdu z tohto dôvodu je táto škoda vo výške 407,72 € dôvodná. Ďalej táto škoda pozostáva zo škody, ktorá bola spôsobená znehodnotením technického stavu vozidla zapríčineným dlhodobým státím v nevyhovujúcich podmienkach bez náležitej starostlivosti a údržby s tým, že sa rovná rozdielu všeobecných hodnôt vozidla, čo predstavuje čiastku vrátane 20 % DPH 2577,- € s tým, že všeobecná hodnota vozidla Škoda Fabia EČ: H. XXX Y. bola ku dňu 26.04.2007 vo výške 6654,- € a všeobecná hodnota oho istého vozidla bola ku dňu 03.02.2010, teda k termínu vrátenia predmetného vozidla vo výške 4077,- €. Predmetný rozdiel vo výške 2577,- € vyplýva zo znaleckého posudku č. 2/2012 vypracovaného znalcom Ing. Zdenkom Oravcom. Podľa názoru súdu navrhovatelia majú nárok aj na takto vyčíslenú škodu, ktorá vznikla znehodnotením technického stavu predmetného vozidla v celkovej výške 2577,- €. Ďalej táto škoda pozostáva zo sumy vo výške 208,32 € a ide o sumu, ktorú zaplatili navrhovatelia v 1. a v 2. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne znalcovi za vypracovanie predmetného znaleckého posudku, čo vyplýva z pripojeného pokladničného dokladu.

Podľa názoru súdu teda navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno ohľadne skutočností tvrdených ohľadne náhrady škody a z vyššie uvádzaných dôvodov súd zaviazal odporcu na náhradu škody v celkovej výške 3193,04 €, ktorá vznikla navrhovateľom nesprávnym úradným postupom, za ktorý zodpovedá práve Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom svojich vyšetrovacích orgánov.

Okrem istiny žiadali navrhovatelia priznať aj príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania od 06.10.2012 až do zaplatenia vo výške 9 % ročne. O úroku z omeškania súd rozhodoval podľa ustanovenia veta prvá, v spojení s Vládneho nariadenia č. . Výška úroku z omeškania ku dňu vzniku omeškania, t. j. ku dňu 06.10.2012 predstavuje 8,75 %, nakoľko základná úroková sadzba ECB k tomuto dňu je 0,75 %, a preto zákonný úrok z omeškania v tomto prípade predstavuje výške 8,75 %.

Pokiaľ sa navrhovatelia domáhali úroku z omeškania vo výške 9 % ročne, súd návrh v tejto časti zamietol, keďže zákonný úrok z omeškania predstavuje výšku 8,75 % a tento je o 8 percentuálnych bodov vyšší, ako základná úroková sadzba ECB, teda v tomto prípade 8 + 0,75 % = 8,75 %.

V konaní bolo preukázané, že navrhovatelia sa svojim nárokom obrátili na príslušné Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktorému adresovali žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom s tým, že predmetná žiadosť bola doručená odporcovi dňa 05.10.2012.

Súd ďalej poukazuje, že v predmetnom prípade 6 mesačná lehota na uspokojenie nároku v zmysle uplynula dňa 05.10.2012, a preto súd priznal vyššie uvedený úrok z omeškania z vyššie uvedenej sumy odo dňa nasledujúceho tak, ako to požadovali navrhovatelia, t. j. odo dňa 06.10.2012.

Pokiaľ odporca v prvotnom vyjadrení uvádzal, že predmetný nárok navrhovateľov je predčasný, tu súd konštatuje, že v čase rozhodovania, t. j. ku dňu 28.03.2013 uplynula už 6 mesačná lehota na uspokojenie predmetného nároku v zmysle a teda v čase rozhodovania a vyhlásenia

rozhodnutia predmetný návrh navrhovateľov nebol podaný predčasne, a preto súd z vyššie uvádzaných dôvodov ho nemohol zamietnuť.

Čo sa týka ďalšieho nároku navrhovateľov na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 3000,- €, súd v tejto časti návrh navrhovateľov v 1. a v 2. rade zamietol, nakoľko podľa názoru súdu v danom prípade už samotné konštatovanie, že bolo porušené právo, je dostatočným zadosťučinením pre navrhovateľov v 1. a v 2. rade, a preto neprichádza do úvahy uplatnenie . Ďalej súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade nepreukázali, že sú splnené podmienky na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktoré sa odvíjajú v zmysle citovaného zákona okrem osoby poškodeného od závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo, závažnosti následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosti následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení s tým, že navrhovatelia uviedli, že boli vyradení z možnosti užívať a disponovať s predmetom svojho vlastníckeho práva s tým, že bližšie nezdôvodnili, prečo si uplatňujú titulom nemajetkovej ujmy práve sumu 3000,- €. Na základe vyššie uvedeného podľa názoru súdu navrhovatelia okrem iného teda nepreukázali svoj nárok na náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy akurát vo výške 3000,- € s tým, že nie je jasné, z akých skutočností navrhovatelia vychádzali pri jej vyčíslení, a preto súd návrh navrhovateľov v tejto časti zamietol.

O trovách konania rozhodoval súd podľa , podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznal plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. V takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Súd v tomto prípade aplikoval vyššie citované zákonné ustanovenie a vychádzal pri výpočte trov právneho zastúpenia z výšky súdom priznaného plnenia, t. z. zo sumy 3193,04 €. Súd priznal navrhovateľom v 1. a v 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 644,18 €, pričom súd považoval za účelne vynaložené trovy konania tieto úkony: prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 07.02.2012 vo výške 121,17 €, zaslanie žiadosti na predbežné prerokovanie nároku zo dňa 03.03.2012 vo výške 121,17 €, podanie návrhu na súd zo dňa 29.06.2012 vo výške 121,17 €, podanie právnej zástupkyne navrhovateľov zo dňa 05.11.2012 vo výške 121,17 € a účasť na pojednávaní konanom dňa 28.03.2013 vo výške 121,17 €. Podľa názoru súdu boli teda účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci tak, ako sú vyššie opísané. Ďalej priznané trovy pozostávajú z režijného paušálu 4 x 7,63 € a 1 x 7,81 €.

Pokiaľ sa právna zástupkyňa navrhovateľov domáhala aj priznania trov právneho zastúpenia za nazretie do spisu + štúdium spisu zo dňa 10.01.2013 vo výške 121,17 €, tak súd tento úkon právnej služby nepriznal, nakoľko Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. nepozná v zmysle takýto úkon právnej služby, a preto súd nemohol priznať odmenu za tento úkon právnej služby. Tak isto súd nepriznal aj ďalší uplatnený úkon, a to písomné podanie na súd - čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 27.03.2013 s tým, že tento úkon bol urobený priamo na pojednávaní a teda podľa názoru súdu nejde o účelne uplatnený úkon právnej služby, a preto súd ani tento úkon nepriznal s tým, že právnej zástupkyni navrhovateľov bol priznaný ďalší právny úkon, a to účasť na predmetnom pojednávaní konanom dňa 28.03.2013, na ktorom urobila právna zástupkyňa navrhovateľa podania ohľadnom späťvzatia niektorých častí návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t. j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t. j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa , . ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).