Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-257-2013.pdf
PDF · 72.03 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/257/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice - Mestská polícia Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP č. 48/A, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: P. P., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom J. Č.. XX, T., zomrelého dňa XX.XX.XXXX, pre vymoženie 10 Eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č. k. 48Er/1991/10-10 zo dňa 24. mája 2013, takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie.
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Viere Uhríkovej, so sídlom v Košiciach, Letná č. 40, trovy exekúcie v sume 46,54 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 09.07.2010 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. XXXX XXXXXX* vydaného Okresným súdom Košice II dňa 26.07.2010, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Viera Uhríková. uviedol, že z podania súdneho exekútora vyplýva, že povinný dňa 22.06.2011 zomrel a z uznesenia sp. zn. 39d/435/2011, Dnot 155/2011 zo dňa 30.08.2011 vyplýva, že dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť povinného. Vec právne posúdil podľa § 57 ods. 1 písm. h/, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") a exekúciu zastavil a súčasne rozhodol aj o trovách exekúcie a to podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1,2 a § 15 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhlášky") a priznal súdnemu exekútorov trovy exekúcie vo výške 46,54 Eur na úhradu ktorých zaviazal oprávneného, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
Proti uzneseniu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Uviedol, že pri posudzovaní dôvodov zastavenia exekúcie súd vychádzal z toho, že po smrti povinného zistil, že tento nemá taký majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, ako to ukladá § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Exekučný poriadok stanovuje situáciu, kedy možno pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Vyžaduje sa, aby exekúcia bola zastavená z dôvodu zavinenia oprávneného. V tomto prípade nemohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie z dôvodu pochybenia oprávneného, nakoľko návrh
na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 09.07.2010, teda včas, pred uplynutím prekluzívnej lehoty a v tejto dobe sa exekúcia nielen začala, ale mohlo dôjsť aj k vymoženiu pohľadávky. v danej veci došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného až dva roky po smrti, pričom súdny exekútor už mohol mať vedomosť o tom, že povinný zomrel ako nemajetný a mal možnosť dať podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené teda neexistuje žiaden zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený, pretože oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie a exekúcia sa mala zastaviť tak, ako je to vyššie uvedené. Na záver uviedol, že oprávnený je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení oslobodený od súdnych poplatkov.
Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa ustanovenia § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.), nakoľko odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je d ô v od n é.
Podľa § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
K odvolacej námietke oprávneného smerujúcej proti dôvodu zastavenia exekučného konania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 202 ods. 4 O.s.p. uvádza, že takéto odvolanie nie je prípustné a preto ho odvolací súd v tejto časti odmietol.
K námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku odvolací súd poznamenáva, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7M Cdo 5/2011 zo dňa 30. mája 2011) ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať(§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku).
Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku týkajúcom sa náhrady trov exekúcie považuje odvolací súd za vecne správne, preto ho v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani odvolacie námietky oprávneného nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia.
Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého výroku uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolaniu oprávneného uvádza, že v posudzovanej veci boli zákonnom splnené podmienky na to, aby súd mohol zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie. Odvolací súd vzal na zreteľ, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), ďalej že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku) a napokon, že súdom poverený exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (viď § 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou ( § 460 a § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ). Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví ( § 175h ods. 1 O.s.p.); dedičov
upovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské konanie nebolo zastavené podľa § 175h O.s.p. ( § 175i ods. 1 O.s.p. ). V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú ( § 37 ods. 3 Exekučného poriadku ), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný a preto použitie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo správne. Následne okresný súd rozhodol správne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinného ( § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ) a tieto v odôvodnení napadnutého uznesenia aj riadne zdôvodnil.
Na námietku oprávneného týkajúcu sa skutočnosti, že je podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení oslobodený od súdnych poplatkov odvolací súd uvádza, že prípadné zákonné oslobodenie oprávneného od súdnych poplatkov nemá vplyv na povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, nakoľko ide o dva rôzne právne inštitúty. Z uvedeného hľadiska odvolací súd považuje túto námietku za irelevantnú.
Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Vzhľadom k tomu, že oprávnený v podanom odvolaní výšku priznaných trov exekúcie nenamietal odvolací súd sa touto otázkou nezaoberal.
Na základe týchto skutočností odvolací súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto súd nepriznal účastníkom náhradu trov.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.