Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/39/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, zast. spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., o vymoženie pohľadávky vo výške 358,49 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č. k. -13 zo dňa 31.10.2013, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa

Z a m i e t a návrh oprávnenej na prerušenie konania.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „exekučný súd“) uznesením č. k. -13 zo dňa 31.10.2013 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu vedenú proti povinnému vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Zároveň súd rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie vydala vyššia súdna úradníčka.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa , a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) a a , , a (ďalej len „“).

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávnenej a žiadosti súdneho exekútora súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala. Exekučným titulom bola notárska zápisnica sp. zn. N 7160/2005, NZ 68275/2005, NCRLs 67437/2005 zo dňa 26.12.2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, Notársky úrad so sídlom v Partizánskom. Podkladom pre vydanie exekučného titulu bola zmluva o úvere č. 9060371 zo dňa 12.01.2005 z ktorej súd zistil, že povinný v úverovej zmluve splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene povinného uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, respektíve pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Na základe tohto plnomocenstva Mgr. Tomáš Kušnír uznal dlh povinného voči oprávnenej vo výške 14.976,- Sk (497,11 €) spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 09.11.2005 do zaplatenia.

Na základe citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že udelenie splnomocnenia ako forma dohody o zastupovaní (teda dvojstranný právny úkon), musí byť založený na báze dobrovoľnosti a že advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom prípustné

prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje a rovnako je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného, nie ísť proti nemu.

Preto ak Mgr. Tomáš Kušnír, ako advokát, bol advokátom povinného a mal hájiť jeho záujmy, konal podľa názoru exekučného súdu v rozpore so zákonom a povinnosťami advokáta, keď uznaním dlhu, spísaním notárskej zápisnice konal jednoznačne v rozpore so záujmami povinného, ako svojho klienta a taktiež bez splnomocnenia, resp. nad jeho rámec určil povinnému aj lehotu na jeho splnenie, čím konal bez splnomocnenia a v rozpore so záujmami povinného.

Ako ďalej súd uviedol, povinný si nemohol dobrovoľne vybrať právneho zástupcu, pretože tento bol už určený v predtlači zmluvy o úvere a teda bol vybraný oprávnenou, ktorá zjavne úzko spolupracovala s týmto advokátom. Súd prvého stupňa preto považoval takého plnomocenstvo za uzavreté bez slobodnej vôle povinného a pre konflikt záujmov za priečiace sa dobrým mravom a v dôsledku týchto vád za absolútne neplatné. Súd prvého stupňa notársku zápisnicu spísanú s Mgr. Tomášom Kušnírom označil za neúčinnú s tým, že táto nemohla byť podkladom exekúcie, vedenej proti povinnému.

S ohľadom na vyššie zmienené skutočnosti súd dospel k záveru, že existujú dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, nakoľko predložený exekučný titul nebol spôsobilým exekučným titulom v zmysle dikcie ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Exekúciu preto vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Záverom súd poznamenal, že o trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením po ich vyčíslení súdnym exekútorom.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená. Navrhla uznesenie zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie. Alternatívne navrhla konanie podľa (ďalej len „“) prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky.

Namietala, že uplatnenie smernice Rady 93/13/EHS sa musí uskutočňovať prostredníctvom „spravodlivého“ konania, čo znamená dôsledné uplatňovanie záruky kontradiktórnosti tak v základnom konaní, ako aj v exekučnom konaní, všetko v zmysle čl. 47 Charty základných práv EÚ (obdobne podľa rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva Estima Jorge c Portugalsko z 21.04.1998 č. 24550/94). Konštatovala, že činnosťou exekučného súdu v danom prípade nastalo ústavne neakceptovateľné porušenie práv, konkrétne, že exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii smernicu Rady 93/13/EHS svoju povinnosť upozorniť účastníkov exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej, rovnako dať možnosť oprávnenej vyjadriť sa k prípadnému stanovisku (reakcii) povinného.

Vyčítala exekučnému súdu, že rozhodol nad rámec zverenej právomoci. Svojím postupom odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Exekučný súd sa postavil do pozície orgánu, ktorý vykonal preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Konštatovala, že exekučný súd nie je legitímne „schopný“ vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. K takémuto revíznemu postupu došlo navyše za situácie, kedy už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a kedy notár pri výkone svojej moci ex offo posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi.

Upriamila pozornosť na možnosť vykonania exekúcie aj na podklade notárskej zápisnice, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Podotkla, že exekučný súd v danej veci nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Zdôraznila, že povinnému nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou „zrušenia“ zápisnice de iure, alebo domáhať sa náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupovala, nie je možné za súčasného stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto

titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej „listiny“, ktorá je exekučným titulom. Ak by sa súd nestotožnil s touto interpretáciou ustanovenia Exekučného poriadku, oprávnená žiadala, aby súd postupom podľa prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ustanovenia Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá .

Poznamenala, že exekučný súd svojím postupom porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinným na strane jednej a oprávnenou na strane druhej, kedy povinný mal zabezpečený výkon všetkých práv a oprávnená mala v konaní pred súdom výrazne nevýhodné postavenie, a to z dôvodu jej postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Oprávnená nemala možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu a nemala možnosť ani ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnému však dal „nezákonne“ dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávnenej, došlo k zmareniu exekúcie.

Zdôraznila, že je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáha. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdila, že plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení . Plnomocenstvo „udelené“ v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh vzniká. Udelením plnomocenstva povinný nestratil právo uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Vytýkala exekučnému súdu, že vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom zastúpeného. Podľa je na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie súdu.

Za nesprávny považovala aj názor exekučného súdu, že notárska zápisnica ako exekučný titul, musí byť spísaná s oprávneným aj povinným. Takýto záver je v priamom rozpore so súdnou praxou, konkrétne s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v zmysle ktorého nemožno súhlasiť s názorom, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený, teda veriteľ.

K návrhu na prerušenie konania podľa ustanovenia poukázala na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaniach o ústavnej sťažnosti, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd s tým, že citovala ustanovenie , v zmysle ktorého je všeobecný súd viazaný rozhodnutím Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa dotýkajú základných ľudských práv a slobôd. Tiež citovala z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -12 zo dňa 14.03.2012, ktorým bola sťažnosť odmietnutá a predmetom ktorého bolo posúdenie náležitostí notárskej zápisnice.

Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby konanie podľa ustanovenia prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:

„1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie oprávnenej v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolaniu oprávnenej nie je možné vyhovieť.

Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia potvrdil.

Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Z citovaného ustanovenia teda vysvitá, že jednou zo základných podmienok vykonateľnosti notárskej zápisnice je aj vyhlásenie povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Z obsahu notárskej zápisnice zo dňa 26.12.2005 napísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom, ul. gen. Svobodu 1069/4 pod sp. zn. N 7160/2005, NZ 68275/2005, NCRLs 67437/2005 vyplýva, že osvedčenie o vyhlásení účastníka a uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou nebolo spísané s povinným, ale tento úkon vykonal Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, so sídlom v Bratislave, Za Kasárňou 1.

Za takejto situácie bolo pre posúdenie platnosti a vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu potrebné sa vyporiadať s platnosťou tohto úkonu vykonaného inou osobou v mene povinného.

Podľa zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Pri právnom úkone sa môže dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom uvedie rozsah splnomocnencovho oprávnenia ( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy (dohody o plnomocenstve) podľa medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide tu teda o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká, musí obsahovať všetky náležitosti právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá i zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov. V predmetnom prípade bola povinná nútená súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého určila práve oprávnená a v ktorom ho splnomocnila na spísanie (predmetnej) notárskej zápisnice - exekučného titulu. Za takejto situácie je tu jednoznačne preukázaný rozpor záujmov medzi splnomocneným zástupcom povinného Mgr. Tomášom Kušnírom a povinným, čo je zjavne prekážkou vzniku platnej dohody o plnomocenstve.

Uvedené závery o neplatnosti splnomocnenia majú za následok závery o nespôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a samotná táto skutočnosť je dostatočným dôvodom pre zastavenie exekúcie.

Správne exekučný súd uzavrel, že Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne v mene povinného „vyhlásiť“ uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, a to pre rozpor záujmu zástupcu a zastúpeného.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie exekučného súdu vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil ako vecne správne.

V priebehu odvolacieho konania oprávnená s poukazom na a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie navrhla konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:

„1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Zároveň navrhla podľa prerušiť konanie za účelom podania návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ustanovenia veta prvá a druhá Exekučného poriadku s .

Podľa súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa súd preruší konanie, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa Exekučného poriadku, ak osobitný zákon 4c) neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno inter alia prerušiť. V zmysle odkazu 4c) ide napríklad o zákona o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov alebo o o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení , ktoré zákony expressis verbis ustanovujú podmienky, za ktorých sa exekučné konanie prerušuje.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení na exekučné konanie možno teda aplikovať ustanovenia len vtedy, ak neustanovuje inak. v výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie, okrem osobitným zákonom stanovených prípadov, medzi ktoré nespadá prerušenie konania v zmysle ustanovení .

Z uvedených dôvodov vyplýva, že ustanovenia ani O.s.p na exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiada oprávnená.

Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva, týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva, je pre riešenie daného prípadu relevantná. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti)

teda musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

Vzhľadom na dôvody, pre ktoré odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie, je zrejmé, že prejudiciálne otázky, ktoré majú byť Súdnemu dvoru EÚ podľa návrhu oprávnenej predložené, sú irelevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu a ich potenciálne zodpovedanie naň nemá reálny dosah. Na základe uvedeného v posudzovanom prípade nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva Súdnym dvorom EÚ.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa a zamietol.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na v spojení s . Oprávnená nemala úspech v odvolacom konaní a tak jej náhrada trov nepatrí. Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli, a preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.