Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3To-141-2022.pdf
PDF · 110.36 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/141/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Márie Šimkovej, v trestnej veci obžalovaného X. X. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), 2 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 31T/80/2022 zo dňa 12.10.2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.02.2023 jednomyseľne takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému
X. X., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom B.,
u k l a d á
podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30.04.2022 s použitím § 36 písm. l), písm. n), § 38 ods. 3, § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 31T/80/2022 zo dňa 12.10.2022 bol obžalovaný X. X. uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
- si opakovane od presne nezisteného času do 15:15 hod. dňa 24.03.2022 zadovážil metamfetamím a marihuanu a tieto následne u seba a v byte č. XX na K. XX v B. prechovával a následne predal, resp. dal k užívaniu osobám F. Q., K. A., T. C., L. X., F. Z. a L. G., a to najmä po predchádzajúcej telefonickej dohode na parkovisku pred bytovým domom, prípadne na iných vopred dohodnutých miestach prevažne v rámci MČ Bratislava Ružinov a v presne nezistenom čase si zadovážil a do 15:50 hod. dňa 24.03.2022 u seba v byte číslo XX na K. XX v B. prechovával plastové vrecko a papierovú obálku s obsahom sušeného konope s hmotnosťou 785 mg a 209 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 17%, resp. 17,2 % hmotnostných a 3 plastové vrecká s obsahom metamfetamínu s celkovou hmotnosťou 2
561 mg a s priemernou koncentráciou účinnej látky 64,6%, 66,5% a 32,4% hmotnostných, čo v súhrne zodpovedná 27 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom podľa zákona č. 139/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov rastliny rodu Cannabis sú zaradené do I. skupiny omamných látok a metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok, pričom obžalovaný nebol na zadovažovanie, držbu a predaj uvedených látok oprávnený.
Za to mu bol podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l), písm. n), § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Tiež mu bol podľa § 34 ods. 6 a § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložený trest prepadnutia veci, a to digitálnej váhy čierno - striebornej farby, zn. DIPSE prelepenej šedou páskou, mosadznej drvičky a sklenenej fajky, ktorých vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona stáva štát. Podľa § 73 ods. 2 písm. d), § 74 ods. 1 Trestného zákona bolo uložené ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou a podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd prvého stupňa uložil obžalovanému ochranný dohľad na dobu 1 rok.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný smerujúce proti výroku o treste, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 15.11.2022. Obhajoba uvádza, že súd prvého stupňa o vierohodnosti výpovede obžalovaného nemal pochybnosti, najmä pokiaľ išlo o jeho vyjadrenia k jeho osobným pomerom, že bol dlhodobým užívateľom pervitínu a marihuany, že prejavil snahu liečiť sa po prepustení zo závislosti, ani k jeho vyjadreniu, že skutok úprimne ľutuje, nikdy by sa takého protiprávneho konania a ani iného v živote už nedopustil. Taktiež nespochybnil jeho vyjadrenie o spolupráci s policajtmi počas trvania väzby pri objasňovaní závažnej drogovej trestnej činnosti vo viacerých veciach, bližšie konkretizovaných dílerov pervitínu napr. „A." alebo „A." a iných, pôsobiacich na území hlavného mesta, ako aj na území Slovenska, čo dokladá úradný záznam č. I. 464 (príslušník PZ p. L.), teda listinný dôkaz korelujúci s tvrdeniami obžalovaného, ktorý podľa vlastných slov konajúceho zákonného sudcu si aj overoval, pri ukladaní výmery trestu odňatia slobody opomenul ďalšiu poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného, a to uvedenú v ustanovení § 36 písm. j), ak obžalovaný viedol pred spáchaním riadny život. Súd prvého stupňa na túto ďalšiu poľahčujúcu okolnosť opomenul prihliadnuť, pričom sám konštatoval, že na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený. V tomto kontexte je uložený trest odňatia slobody v intenciách ustanovení § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona neprimerane prísny, najmä ak obhajoba má zato, že po splnení všetkých poľahčujúcich okolností uvedených v ustanovení § 36 písm. j), písm. I) a písm. n) Trestného zákona, teda za „stavu", kde obžalovaný nemal ani jednu taxatívne zákonom vymedzenú priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, a spolupracoval, resp. bol nápomocný pri objasňovaní inej trestnej činnosti, súd prvého stupňa dostatočne nezohľadnil pri svojich úvahách o výške trestu upravené zákonné rozpätie, zníženie trestu k spodnej hranici takto určenej trestnej sadzby, t. j. v citovanom ustanovení § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, trest odňatia slobody nie kratší ako 5 (päť) rokov. Obžalovaného nie je možné za už zahladené odsúdenie klasifikovať ako kriminálne závadovú osobu, v jeho prípade išlo o ojedinelé zlyhanie, ktoré konštatoval aj súd prvého stupňa, ktoré bolo determinované jeho dlhoročnou závislosťou od zakázaných látok, drog, teda hoci bol drogovo závislou osobou, t. č. v štádiu nútenej abstinencie, prejavil dostatočnú formu sebareflexie a zaujal úprimne kritický postoj k protiprávnemu konaniu, ktorého sa dopustil, a ku ktorému vykonal vyhlásenie pred súdom prvého stupňa. Do súdom prvého stupňa napadnutého výroku o treste, tieto komplexné okolnosti prípadu, ako aj pohľad na osobu obžalovaného čo do výšky ukladaného trestu neboli dostatočne implikované a zohľadnené. Hoci súd správne postupoval odkazujúc na ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, avšak ním uložený trest na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.10.2022 nezodpovedá ani zákonným kritériám uvedeným v ustanoveniach § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ktorá by v tomto prípade bola 6 (šesť) rokov a (osem) mesiacov. Práve kritický postoj obžalovaného k svoje trestnej činnosti je dôvodom, že na jeho prevýchovu postačí aj trest kratšieho trvania pri samej spodnej hranici upravenej a individuálne určenej trestnej sadzby s využitím výnimočných okolností tak, ako to predpokladá ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona. Pozitívny postoj obžalovaného k náprave, k ochote liečiť sa zo závislosti od návykových látok aj po jeho prepustení, len utvrdzujú obhajobu, že uložený trest odňatia slobody je neprimerane prísny a plne spôsobilý zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti zo strany obžalovaného, by bol aj trest uložený v intenciách mimoriadneho zníženia trestu, teda kratšieho trvania. U obžalovaného sa jedná o ojedinelé konanie, zlyhanie, ktorého sa dopustil v súvislosti so svojou závislosťou od užívania návykových látok, čo sám aj verbalizoval a deklarovala v
záveroch znaleckého posudku z odboru psychiatrie aj znalkyňa MUDr. Mészárosová, vrátane jeho snahy podrobiť sa liečbe, a tak predchádzať škodlivému vplyvu užívania drog na jeho správaní. Práve výkon ochranného liečenia aj pod dohľadom mediačného a probačného úradníka (na podklade obligatórne uloženého ochranného dohľadu), bude a je účinnejším predpokladom predchádzania páchania ďalšej trestnej činnosti obžalovaným, teda jeho preventívny charakter je výrazne posilnený ako jeho represívna zložka, ktorým je dĺžka trestu. Už sama okolnosť, že obžalovaný pochádza z prostredia pracujúcej inteligencie, ako aj na veľmi pozitívny vzťah s jeho starou matkou, vyjadruje jeho morálny záväzok zmeniť svoj spôsob života. Preto si obhajoba neosvojila názor súdu, že len trest odňatia slobody aj to hoci „nie neprimerane prísny" ako konštatoval súd prvého stupňa, bude plne spôsobilý splniť kumulatívne podmienky, a to zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti obžalovaným a súčasne aj jeho morálne odsúdenie spoločnosťou.
Vzhľadom na vyššie uvedené u obžalovaného pre neexistenciu priťažujúcich okolností v pomere k poľahčujúcim okolnostiam (0:3), jeho aktívnu spoluprácu pri odhaľovaní závažnej trestnej činnosti, ako aj s prihliadnutím na jeho závislosť a osobne verbalizovaný postoj podrobiť sa liečbe od závislosti, sú dané tzv. výnimočné okolnosti prípadu, ktoré odôvodňujú použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona s uložením trestu kratšieho trvania pri samej spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby podľa § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona a obhajoba navrhla, aby odvolací napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a obžalovanému uložil podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30.04.2022 s použitím § 36 písm. j), písm. I), písm. n), § 38 ods. 3 a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby a podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Prokurátor nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu obžalovaného, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného poriadku doručené.
Nadriadený súd po preskúmaní veci nezistil žiadne vážne procesné vady konania predchádzajúceho napadnutému rozsudku, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí, preto nariadil vo veci verejné zasadnutie.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa obhajca obžalovaného plne pridržal písomne podaného odvolania a navrhol, aby bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov.
Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodne zamietnuť.
Obžalovaný pred odvolacím súdom opätovne oľutoval svoju trestnú činnosť a uviedol, že po prepustení bude viesť riadny život. Tiež sa pridržal prednesu svojho obhajcu.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo opodstatnené, pretože výsledky dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa neodôvodňovali aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona umožňujúceho zákonne za žalovaný obzvlášť závažný zločin uložiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu ustanovenú Trestným zákonom. Okolnosti, ktoré bral súd prvého stupňa do úvahy ako podklad pre aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona, okrem spolupráce obžalovaného pri objasňovaní závažnej trestnej činnosti, ku ktorej ani nevykonal dokazovanie vyčerpávajúcim spôsobom, resp. ho nevykonal vôbec, sú samé osebe bežnými poľahčujúcimi okolnosťami a nespĺňajú požiadavku výnimočnosti. Súd prvého stupňa nepovažoval za potrebné touto podstatnou okolnosťou sa bližšie zaoberať, hoci bola v konečnom dôsledku pre výmeru trestu obžalovaného rozhodujúca. Odvolací súd preto nahradil činnosť súdu prvého stupňa a zisťoval povahu a mieru spolupráce obžalovaného pri objasňovaní v závažnej trestnej činnosti a v tomto smere podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku doplnil dokazovanie. Na podklade doplneného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj je uložený trest neprimeraný.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, alinea prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal dňa 16.09.2022 obžalobu na X. X. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto odôvodnenia.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.10.2022 obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný, a následne kladne odpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a ochrannom opatrení.
Okresný súd na základe vyhlásenia o vine uznal obžalovaného X. X. vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na skutkovom základe uvedom v obžalobe. K uznaniu viny na skutkovom a právnom základe podľa obžaloby došlo po vyhlásení viny a postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok o vine nemôže byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola odvolaním napadnutá.
K výroku o treste a ochrannému opatreniu súd prvého stupňa vykonal dokazovanie prečítaním znaleckého posudku znalkyne MUDr. Denisy Mészárosovej, zápisnice o vykonaní domovej prehliadky, úradného záznamu vyšetrovateľa KR PZ v Bratislave ČVS: KRP-469/1/VYS-BA-2021 zo dňa 08.09.2022 o tom, že obžalovaný svojou výpoveďou aktívne prispel k ďalšej realizácii a objasneniu skutku vedenému pod uvedeným ČVS, že svojím aktívnym prístupom objasnil nové skutočnosti, na základe ktorých bude možné odsúdiť osoby, ktoré sa dlhodobo venujú distribúcii omamných a psychotropných látok.
Súd prvého stupňa zistil u obžalovaného poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), t. j. že sa počas konania priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, a podľa písm. n) Trestného zákona, t. j. že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona bolo správne, nakoľko obžalovaný priznanie a ľútosť niekoľkokrát pred orgánmi činnými v trestnom konaní i pred súdom verbalizoval. Avšak k priznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona zo strany súdu prvého stupňa došlo bez náležite vykonaného dokazovania, iba na základe úradného záznamu PZ, indikujúceho spoluprácu obžalovaného pri objasňovaní závažnej trestnej činnosti. Odvolací súd preto vyzval vyšetrovateľa PZ k súčinnosti, aby potvrdil alebo vyvrátil informácie o spolupráci obžalovaného. Vyšetrovateľ PZ poskytol súdu uznesenie o začatí trestného stíhania pre zločin založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a pre pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. b), písm. c) ods. 6 písm. b), ods. 8 písm. b), písm. c) Trestného zákona na konkrétnom skutkovom základe a zápisnicu o výsluchu svedka X. X.. Podľa vyšetrovateľa PZ aj výpoveď obžalovaného X. X. bola podkladom na spracovanie uznesenia o vznesení obvinenia. Odvolací súd z podkladov od vyšetrovateľa PZ zistil, že obžalovaný sa skutočne významnou mierou podieľa na objasňovaní závažnej trestnej činnosti viacerých osôb, avšak súčasne pomáhal objasňovať i trestnú činnosť, pre ktorú bol on sám postavený pred súd. Na základe uvedeného aj odvolací súd obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. n) Trestného zákona.
Ani odvolací súd nezistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Trestného zákona, nakoľko za vedenie riadneho života v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona treba rozumieť také správanie, ktorým sa páchateľ nikdy predtým nedopustil žiadneho trestného činu, a nedostal sa do vážneho rozporu s inými normami, ktoré sú v spoločnosti všeobecne akceptované ako dôležité, predstavujúce morálne normy spoločnosti. Uvedeným kritériám by mohlo okrem úplne bezúhonného života zodpovedať aj napr. spáchanie menej závažného priestupku v cestnej premávke. V žiadnom prípade však za bezúhonného v tomto zmysle nemožno považovať takého páchateľa, ktorý sa dopustil úmyselného trestného činu, a to bez ohľadu na to, že toto odsúdenie je zahladené. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona slúži na odlíšenie páchateľov, ktorí sa dostali do rozporu s Trestným zákonom prvý raz, od ostatných páchateľov. Jej účelom je zohľadnenie lepšej prognózy nápravy u prvotrestaného páchateľa, na rozdiel od osôb, ktoré už boli za trestný čin odsúdené a následne splnili zákonné podmienky pre zahladenie odsúdenia. V možnostiach nápravy uvedených skupín páchateľov sú zrejmé rozdiely. Účelom zahladenia odsúdenia je umožnenie odsúdenému páchateľovi, ktorý po určenú dobu po svojom odsúdení viedol riadny život, zaradiť sa do pracovného a spoločenského života, avšak v žiadnom prípade nemôže byť podkladom pre priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, ale len dôvodom pre neuznanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona.
Odvolací súd preto zhodne so súdom prvého stupňa nezistil u obžalovaného žiadne priťažujúce okolnosti. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je v jeho prípade 2:0.
Pri úvahách o výmere trestu odvolací súd po doplnení dokazovania na základe kritérií uvedených v § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a dôkazov týkajúcich sa osoby obžalovaného a okolností prípadu zistil splnenie zákonných podmienok uvedených v § 39 ods. 1 Trestného zákona pre mimoriadne zníženie trestu pod spodnú hranici trestnej sadzby. Citované ustanovenie zákona vyžaduje pre uloženie trestu pod spodnou hranicou trestnej sadzby existenciu výnimočných okolností prípadu, ktoré sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a skutkových okolností.
Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Pod okolnosťami prípadu treba rozumieť napríklad skutočnosť, že sa páchateľ dopustil trestného činu v afekte, úzkosti, strachu, ktoré mali pôvod mimo osoby páchateľa. Inými slovami, musí ísť o také okolnosti prípadu, ktoré sa vymykajú bežným a všeobecným okolnostiam prípadu.
Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne o význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.). Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zmenšenej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod.
Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu tohto ustanovenia len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
V prípade obžalovaného X. X. odvolací súd vzhliadol za výnimočnú povahu a účinky jeho pomoci pri odkrytí a dokumentovaní závažnej organizovanej, rozsiahlej a dlhodobej trestnej činnosti viacerých osôb. Na základe posúdenia výpovede obžalovaného v procesnom postavení svedka a oboznámenia sa s uznesením o vznesení obvinenia osobám tvoriacim zločineckú skupinu odvolací súd vyhodnotil spoločenský prínos obžalovaného ako zásadný a významný. Okrem toho obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný, a tak uľahčil súdu i prokurátorovi náročné dokazovanie, čo v spojení s prevahou poľahčujúcich okolností, viedlo odvolací súd k záveru, že trest uložený hoc na spodnej hranici trestnej sadzby, tzn. vo výmere 10 rokov, by bol pre obžalovaného neprimerane prísny. Obžalovaný bol síce v minulosti súdne trestaný, a to v roku 2018 za drogovú trestnú činnosť, avšak sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, pričom doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Preto nemožno konštatovať, že by mal za sebou rozsiahlu kriminálnu minulosť. Obžalovaný učinil hlbokú sebareflexiu, čo odôvodňuje predpoklad nepokračovania v protiprávnych aktivitách po nastúpení účinkov výkonu trestu a uloženého ochranného liečenia. Tieto skutočnosti odvolací súd považuje za naplnenie dikcie § 39 ods. 1 Trestného zákona.
Pri posudzovaní konkrétnej výmery trestu s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona mohol súd ukladať v zmysle § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere minimálne 5 rokov. Hodnotiac všetky spomenuté pomery páchateľa v súvislosti s možnosťami nápravy obžalovaného, bez abstrakcie od závažnosti jeho protiprávneho konania, ale najmä komparáciou spoločenského prínosu obžalovaného so závažnosť ním spáchaného trestného činu a možnosťami jeho nápravy odvolací súd dospel k záveru, že uloženie trestu na samej spodnej hranici, t.j. vo výmere 5 rokov bude korešpondovať s požiadavkami individuálnej aj generálnej prevencie, naplní ochrannú funkciu trestu vo vzťahu k ostatným členom spoločnosti a zároveň primerane vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa.
Výrok napadnutého rozsudku o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona bol opodstatnený, preto ho odvolací súd prevzal do svojho rozhodnutia. Aj odvolací súd zastáva názor, že resocializáciu obžalovaného možno lepšie dosiahnuť v najmiernejšom režime, a to vzhľadom na nenásilný charakter trestnej činnosti i možnosti nápravy obžalovaného.
Odvolací súd neuložil obžalovanému trest prepadnutia veci, nakoľko nejde o veci, ktorých prepadnutie by vzhľadom na ich nulovú finančnú či emocionálnu hodnotu smerovalo k splneniu účelu trestu. Ide o veci bezcenné, a preto bude potrebné o nich rozhodnúť iným spôsobom predpokladaným Trestným poriadkom. Ak by sa ukladali tresty prepadnutia obdobných vecí páchateľom trestných činov, bolo by následne potrebné postupovať podľa právnych predpisov týkajúcich sa správy majetku štátu aj pri takýchto veciach, čo sa tiež prieči účelu trestu prepadnutia veci zo všeobecného hľadiska. Z uvedeného dôvodu odvolací súd neuložil trest prepadnutia veci digitálnej váhy čierno- striebornej farby prelepenej šedou páskou, mosadznej drvičky a sklenenej fajky.
Výroky o ochrannom opatrení neboli odvolaním napadnuté, odvolací súd tieto výroky nepreskúmaval a napadnutý rozsudok ostáva v časti odvolaním nenapadnutých výrokov nedotknutý.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.