Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/197/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Daši Kontríkovej v právnej veci navrhovateľa: V. V., nar. XX.X.XXXX, bytom N., D. I. XXX/X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, pobočka Galanta, so sídlom Galanta, Z. Kodálya 1629/48, o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 24. januára 2013, č.k. -73, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 19,56 eur.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením v spojení s ustanovením a yákona o sociálnom poistení a absenciou pasívnej vecnej legitimácie odporkyne v konaní o danej veci. Vychádzal z toho, že vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu verejnoprávna inštitúcia, ktorou je aj Sociálna poisťovňa. Keďže však navrhovateľ, ani na základe vyjadrenia odporkyne v konaní o nedostatku jej pasívnej legitimácie, svoj návrh nezmenil a pasívne legitimovanou neoznačil Slovenskú republiku, v mene ktorej koná Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Galanta, nebolo možné v danej veci uložiť povinnosť uplatnenú návrhom na začatie konania navrhovateľom odporkyni vzhľadom k tomu, že nie je nositeľkou ním uplatneného nároku. Zároveň sa stotožnil s argumentom odporkyne v zmysle o predčasnosti podaného návrhu, nakoľko návrh na začatie súdneho konania bol podaný súdu 5.11.2012, žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 17.10.2012, pričom 6-mesačná hmotnoprávna lehota v zmysle ust. na podanie návrhu na súd uplynula až 17.4.2013. Predčasne a preto nedôvodným považoval návrh navrhovateľa i napriek tomu, že v priebehu súdneho konania bola žiadosť zo strany Sociálnej poisťovne vybavená neuznaním uplatnenia nároku. Rozsudok vo výroku o trovách konania odôvodnil ustanovením (ďalej len „“) a úspešnosťou odporkyne v konaní, výšku trov, cestovnými nákladmi na pojednávanie.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu tak, aby odporkyni bola uložená povinnosť zaplatiť mu 17.223,40 eur titulom náhrady škody. Odvolanie odôvodnil tým, že odporkyňa v stanovených lehotách navrhovateľom písomnou ani inou formou s

navrhovateľom, ani s právnou zástupkyňou navrhovateľa, vo veci nekomunikovala. Prístup Sociálnej poisťovne v konaní svedčí o nezákonnej činnosti odporkyne a nekorektnosti k svojmu poistiteľovi. Namietal výrok súdu o stotožnení sa s argumentom odporkyne o predčasnosti podaného návrhu z dôvodu neprerokovania predbežného nároku na náhradu škody, nakoľko odporkyňa 6.12.2012 zamietla predbežným prerokovaním nárok na náhradu škody navrhovateľovi o náhradu škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom Sociálnej poisťovne. Uviedol tiež, že 24.1.2013 súdu predložil Predbežné prerokovanie náhrady škody Ústredie Sociálnej poisťovne Bratislava zo 6.12.2013, dôkazy o ušlom príjme zo závislej činnosti navrhovateľa v Holandskom kráľovstve, ktorých výška príjmu bola namietaná odporkyňou, daňové priznanie fyzickej osoby zo závislej činnosti z roku 2012. Podľa odvolateľa okresný súd zamietnutím návrhu použil ustanovenie nesprávne, nakoľko odporkyňa predbežným prerokovaním škodu neuznala.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Opätovne poukázala na nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie vo veci a predčasnosti podaného návrhu v zmysle a

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal rozhodnutie v rozsahu a dôvodoch odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie.

Predmetom konania je náhrada škody, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave.

Navrhovateľ v návrhu, doručenom súdu 5.11.2012, si uplatnil právo na náhradu škody vo výške 7.223,40 eur a 10.000 eur titulom nemajetkovej ujmy a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil nesprávnym úradným postupom odporkyne, ktorá ako oprávnená podala voči navrhovateľovi návrh na začatie exekučného konania na uspokojenie pohľadávky vo výške 1.415,20 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. k. z 8.6.2011, ktorú pohľadávku 18.11.2011 odporkyni uhradil. Dňa 23.11.2011 prevzal navrhovateľ upovedomenie o začatí exekúcie JUDr. Ing. Dobrodenkovej, PhD. a Okresný súd Galanta uznesením z 5.1.2012 sp. zn. predmetnú exekúciu vyhlásil neprípustnou. V čase od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie do právoplatnosti uznesenia o jej vyhlásení neprípustnou navrhovateľ musel vykonať viacero procesných úkonov smerujúcich k obrane jeho osoby vo veci realizovanej exekúcie, ktoré úkony vykonával osobne na úkor svojho zamestnania, v ktorom čase bol činný v spoločnosti T&S GROUP Waalwijk, Holandsko, v dôsledku ktorých absencií mu zamestnávateľ zrušil ďalší pracovný kontrakt, ktorý mal garantovaný na tri mesiace. Z uvedeného dôvodu si uplatnil u odporkyne, zodpovednej za spôsobenú škodu, náhradu škody v podobe ušlej mzdy od 10.11.2011 do 11.2.2012 za tri mesiace vo výške 7.147 eur. Navrhovateľ tvrdil, že mu vznikla aj škoda spočívajúca v poplatkoch, ktoré musel zaplatiť I., a. s. za bankové prevody v súvislosti s exekúciou v celkovej výške 76,40 eur. Vzhľadom k tomu, že mu bola spôsobená ujma, strata zamestnania, bolo poškodené jeho dobré meno, bol vystavený ohováraniu a stresu, žiadal aj finančnú náhradu vo výške 10.000 eur. Uviedol, že návrh na predbežné prerokovanie nároku si u odporkyne uplatnil výzvou z 11.10.2012 a vyjadrenie o prerokovaní predbežného nároku mu bolo doručené v decembri 2012, ktorému predchádzala výzva na doplnenie žiadosti zo 6.11.2012.

Odporkyňa nesúhlasila s návrhom aj vo veci samej, tiež z dôvodu procesných nedostatkov. Uviedla, že 17.10.2012 jej bola doručená žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa Z dôvodu nepreukázania škôd, odporkyňa navrhovateľa vyzvala na doplnenie žiadosti, avšak nedostatky preukázania dôvodnosti nároku neodstránil ani dodatočne, na základe čoho odporkyňa jeho nárok neuznala, čo navrhovateľovi oznámila 6.12.2012. Namietala tiež

nedostatok pasívnej legitimácie podľa a Z .z. a s poukazom na ust. predčasnosť návrhu na začatie súdneho konania.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci (okrem iných).

Podľa , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom.

Podľa o sociálnom poistení, sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia a je právnickou osobou so sídlom v Bratislave ( cit. zákona).

Z citovaných ustanovení vyplýva, že Sociálna poisťovňa je verejnoprávnou inštitúciou, ktorú navrhovateľ označil zodpovednou za škodu, ktorá mu vznikla jej nesprávnym úradným postupom. Keďže ale v zmysle za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci zodpovedá za škodu štát, t. j. Slovenská republika, v menej ktorej v zmysle koná Sociálna poisťovňa, pasívne vecne legitimovanou, v prípade preukázania nároku, je Slovenská republika, v menej ktorej koná Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave a nie samotná Sociálna poisťovňa.

Podľa , účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon vymedzuje okruh osôb, ktoré sú účastníkmi konania v podstate trojakým spôsobom, účastníkom konania je navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) - § 90, účastníkom konania je ten, koho zákon za účastníka označuje - § 90 a účastníkmi toho konania, ktoré môže byť začaté i bez návrhu (výpočet týchto konaní je uvedený v § 81), sú tí, o ktorých právach a povinnostiach má byť v konaní konané (§ 94 ods. 1). Kto je účastníkom konania vymedzuje právo procesné, kto je vecne legitimovaný vymedzuje naproti tomu výlučne právo hmotné. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktorá je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného oprávnenia (hmotnoprávnej povinnosti), o ktorej v konaní ide. Či ide o nedostatok vecnej legitimácie sa ukáže až v samotnom konaní.

V danom prípade z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa označená navrhovateľom v návrhu na začatie konania, na ktorom označení zotrval počas celého konania, Sociálna poisťovňa, nie je pasívne vecne legitimovanou v danej veci, nakoľko pasívne vecne legitimovaným v danej veci je štát, t. j. Slovenská republika, v mene ktorej koná Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave.

Preto pokiaľ súd prvého stupňa návrh z dôvodu nedostatku, resp. absencie vecnej pasívnej legitimácie odporkyne v konaní o danej veci zamietol, postupoval správne.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle a potvrdil z dôvodu vecnej správnosti, pretože správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách konania podľa a úspešnej odporkyni v konaní priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v náhrade cestovného na pojednávanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle podľa a úspešnej odporkyni v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnila.

Rozsudok prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.