Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-636-2014.pdf
PDF · 84.3 KB
Case nature
Subarea
3Co/636/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa S. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. H., Ž. Č.. X, proti odporcom v 1. rade Š. E., J.. XX.XX.XXXX, G. Ž. Č.. X, H., 2. rade S. E., J.. XX.XX.XXXX, G. Ž. Č.. X, H., v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 38C/128/2014-13 zo dňa 12.05.2014, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 29.04.2014 domáhal voči odporcom nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd nariadil odporcom zdržať sa akýchkoľvek zásahov, ktoré by bránili vjazdu a výjazdu motorových vozidiel na pozemok vo vlastníctve navrhovateľa č. parc. XXX - L. K. M. J. I. H.. Ú.. Ť. L. J. X. Č.. XXX, N. H. H. U. K. K. Č.. XXX L. J. X. Č.. XX H.. Ú.. Q. H. - Ť., obnoviť a rešpektovať stav pred 26.04.2014, odstrániť z prejazdového profilu vstupnej brány umelo vytvorenú prekážku pripomínajúcu betónové a plechové oplotenie, vrátene zfunkčnenia pravého krídla vstupnej brány a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh navrhovateľa na nariadenia predbežného opatrenia zamietol.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že z predložených listinných dôkazov nemal osvedčenú hrozbu nebezpečenstva, či bezprostredne hroziacej ujmy na strane navrhovateľa, nakoľko v čase rozhodovania súdu nie je relevantne preukázané, či skutočne zo strany odporcov došlo k porušeniu vlastníckych vzťahov, nakoľko z predloženej fotodokumentácie ani z listín nie je jednoznačné, či sa nový plot nachádza ešte stále na pozemku odporcov, alebo už zasahuje do vlastníctva navrhovateľa. Okrem tejto skutočnosti považoval súd prvého stupňa návrh na vydanie predbežného opatrenia za nedôvodný aj preto, že rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia ma mať predbežný charakter, t.j. môže byť nariadený v stave pred porušením práv a chránených záujmov účastníkov, pričom v prejednávanom prípade je navrhovateľom opísaný stav, t.j. pevné osadenie plota v čase rozhodovania súdu už zrealizované, t.j. už došlo k ukončeniu deja, ktorým ako tvrdí navrhovateľ sa malo zasiahnuť do jeho vlastníckych práv. Predbežným opatrením, o ktorého vydanie žiada navrhovateľ by tak v tejto chvíli už nebolo možné odstrániť protiprávnym stav, ktorý ako tvrdí už mal nastať (ak nastal), nakoľko tento záver by musel byť výsledkom dokazovania v konaní vo veci samej.
Ďalej súd prvého stupňa pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia vzal do úvahy aj skutočnosť, že v prípade nariadenia predbežného opatrenia v znení v akom ho požaduje nariadiť navrhovateľ „zdržať sa akýchkoľvek zásahov, ktoré by bránili výjazdu a vjazdu motorových vozidiel na pozemok vo vlastníctve navrhovateľa a obnoviť a rešpektovať stav pred 26.04.2014“, by neprimerane
bez dokazovania a presnej špecifikácie zakázaných úkonov a rozsahu jeho aplikácie (v tomto smere je petit neurčitý a nejednoznačný) zasiahol do vlastníckych práv odporcov bez toho, aby zo strany navrhovateľa bola preukázaná bezprostredne hroziaca ujma a jej rozsah v čase rozhodovania súdu. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že za daného stavu má navrhovateľ právo domáhať sa súdnej ochrany v konaní vo veci samej žalobou v zmysle § 127 Obč. zákonníka.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa ust. §§ 74 ods. 1, 75 ods. 1 prvá veta, 75 ods. 2, ods. 6, 7 a 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ. Navrhol zmeniť uznesenie súdu prvého stupňa tak, že súd nariadi predbežné opatrenie v znení návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vydané v rozpore so zákonom, ktoré navrhovateľovi bráni k prístupu súdu a súdnej ochrane. Súd prvého stupňa pochybil, ak uviedol, že navrhovateľ nepreukázal porušenie vlastníckych vzťahov a nie je jednoznačné, či je plot na pozemku odporcov alebo na pozemku navrhovateľa. Navrhovateľ netvrdí, že odporcovia postavili plot na jeho pozemku. Jeho postavenie je stále na pozemku odporcov, ale je také, že odvolateľa obmedzuje v užívaní jeho vlastníckych práv k svojim nehnuteľnostiam. Navrhovateľ na svoj pozemok mal prístup, vzhľadom na šírku pozemkov medzi stavbami vždy cez časť pozemku odporcov a to v šírke niekoľko centimetrov od spoločnej hranice pozemkov po ich stavbu - rodinný dom. Túto časť takto užívali jeho právny predchodcovia od nepamäti a navrhovateľ od roku 2000. Táto časť pozemku nikdy nebola oplotená a za celú túto dobu nebol v takomto užívaní navrhovateľ nikým rušený. Zásah do vlastníctva navrhovateľa v tomto prípade je zásahom iným spôsobom, ale to neznamená, že ak odvolateľovi odporcovia neukrojili z jeho pozemku, tak nezasiahli do jeho vlastníckych práv. Samotné súdne konanie v merite veci môže trvať aj niekoľko rokov a navrhovateľ do objektu svojich nehnuteľnosti dovtedy nemá právo vojsť ani vyjsť. Takýto výklad zákona je protiústavný a popiera základné ústavné práva a právo prístupu súdu navrhovateľa na súdnu ochranu. Navrhovateľ v tejto veci podal už druhé obdobné predbežné opatrenie. Zariadil sa už podľa predošlého rozhodnutia a urobil úpravy, aby sa vyhol sporu. Výsledok je však taký, aký je. Arogancia odporcov sa stupňuje a napomáhajú im k tomu aj takéto rozhodnutia súdu. Súd opísal v dôvodoch rozhodnutia rozhodnutie predošlého konania 38C/136/2012, hoci priebeh deja nie je totožný, ani argumenty nie sú totožné.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal navrhovateľ v zákonnej lehote (§ 204 ods.1 O.s.p.) preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Vzhľadom na odvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné:
Zákon rozlišuje dve skupiny predbežných opatrení:
- opatrenia, ktorých účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov,
- opatrenia, ktoré majú zaistiť výkon súdneho rozhodnutia, ak je obava, že by tento výkon bol ohrozený.
Pri oboch skupinách predbežných opatrení z pozitívnoprávnej úpravy ustanovenia § 74 a nasl. O.s.p. vyplývajú tieto základné predpoklady pre vydanie predbežného opatrenia:
1/ naliehavosť vydania predbežného opatrenia, respektíve osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený (§ 74 ods. 1 O.s.p.),
2/ odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (§ 74 ods. 1, § 75 ods. 2 veta prvá O.s.p.),
3/ dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana (§ 75 ods. 2 veta prvá O.s.p.),
4/ preukázanie nároku, ktorého sa žalobca mieni domáhať návrhom vo veci samej (§ 75 ods. 2 veta druhá O.s.p.),
5/ určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného predbežného opatrenia (§ 75 ods. 2 veta prvá v spojení s § 79 ods. 1 a § 42 ods. 3 O.s.p.).
Vyššie uvedené predpoklady musia byť splnené kumulatívne.
Z ustanovenia § 76 O.s.p. vyplýva možnosť súdu predbežným opatrením uložiť účastníkovi, okrem iného, aby nenakladal s určitými právami, alebo sa niečoho zdržal, pričom povinnosť môže súd uložiť aj niekomu inému, než účastníkovi, ale iba za predpokladu, že to od neho možno spravodlivo požadovať.
Predpoklady ad 1/, 2/
Ku predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia pod vyššie uvedeným bodom 1. (naliehavosť vydania predbežného opatrenia, respektíve osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov), odvolací súd poukazuje na to, že osvedčenie okolností, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na dočasné opatrenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti.
Pokiaľ ide o predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia pod bodom 2. (odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy), musí byť v konaní osvedčené, že z dôvodov na strane odporcu vzniká navrhovateľovi škoda či iná ujma, prípadne mu takáto ujma bezprostredne hrozí, a zároveň táto hrozba musí reálne existovať.
Predpoklady ad 3/
Ďalší predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana (§ 75 ods. 2 veta prvá O.s.p.). Pre osvedčenie práva je pritom potrebné, aby navrhovateľ (žalobca) bol vecne legitimovaný a taktiež, aby navrhovateľom uplatňovaný nárok nebol zjavne neopodstatnený. Tieto skutočnosti, rovnako ako potrebu dočasnej úpravy, preukazuje navrhovateľ. Osvedčenie týchto skutočností sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júla 2010, sp. zn. 2MCdo/3/2010).
Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania má byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ mieni domáhať, aký vzťah má navrhované predbežné opatrenie k predmetu budúceho konania vo veci samej, ktorý sa bude riešiť rozhodnutím súdu na základe žaloby (uznesenie NS SR z 27. februára 2009, sp. zn. 5Obdo/3/2009).
Pretože predbežným opatrením sa buď upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci, musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je, alebo bude predmetom konania vo veci samej (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo/128/2000, ZSP 2001/1).
Z návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyplýva, že vo veci samej sa mieni navrhovateľ domáhať určenia vzniknutého práva prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez predmetnú nehnuteľnosť
odporcov na nehnuteľnosť navrhovateľa ako jedinú prístupovú cestu z titulu vydržania vecného bremena.
Odvolací súd dotazom v informačnej kancelárii Okresného súdu Košice I zistil, že do rozhodnutia odvolacieho súdu takýto návrh zo strany navrhovateľa podaný nebol.
Z charakteru predbežného opatrenia ako dočasnej úpravy pomerov vyplýva, že sa ním nesmie založiť taký stav, ktorý by neumožňoval obnovenie stavu, ktorý bol pred vydaním predbežného opatrenia. Predbežnou úpravou sa pomery účastníkov nesmú upraviť ani spôsobom, ktorý síce sám nezvratný stav nezakladá, ale jeho vznik umožňuje. V návrhu na vydanie predbežného opatrenia ako skutočnosť, z ktorej odvodzuje existenciu vecného bremena vzniklého v dôsledku vydržania práva uviedol, že takýto stav prechodu a užívania predmetnej nehnuteľnosti pretrváva u navrhovateľa od kúpy tejto nehnuteľnosti v roku 1990 a bol od nepamäti u jeho právnych predchodcov.
Je nesporné, že v čase podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia zrealizovali oplotenie s betónovými základmi, čím vytvorili monolitický betónový blok na hranici pozemkov.
Stavby sú nehnuteľnosťami (ust. § 119 OZ) vtedy, ak sú spojené so zemou pevným základom. Stavbou je každý objekt považovaný za stavbu podľa stavebno-právnych predpisov (§ 43 písm. a/ a § 55 ods. 2 písm. b/ Stavebného zákona č. 50/1965 Zb.). Aj keď navrhovateľ v návrhu na vydanie predbežného opatrenia sa domáha odstránenia z príjazdového profilu vstupnej brány umelo vytvorenú prekážku pripomínajúcu betónové a plechové oplotenie, v skutočnosti sa domáha odstránenia betónového oplotenia, teda nehnuteľnosti spojenej so zemou pevným základom. Takýmto predbežným opatrením by sa odstránila stavba, teda definitívne by sa odstránil nepriaznivý stav navrhovateľa a prejudikovalo by sa tým rozhodnutie vo veci samej. Navrhovateľ sa návrhom vo veci samej chce domáhať určenia existencie vecného bremena, ktoré mal nadobudnúť titulom vydržania ako to tvrdí v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, zároveň sa môže domáhať aj ochrany výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, vrátane odstránenia oplotenia. Predbežným opatrením nie je však možné vytvoriť nenávratný stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Táto zásada limituje nariadenie predbežného opatrenia možnosťou navrátenia do predošlého stavu.
Aj keď teda navrhovateľ osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy - škody, ktorá mu vznikla znemožnením výjazdu a výjazdu motorových vozidiel na pozemok a z pozemku v jeho vlastníctve, za situácie, keď už došlo k porušeniu práva navrhovateľa, môže sa navrhovateľ ochrany svojich práv domáhať len žalobou vo veci samej a to vrátane žaloby o odstránenie existujúceho oplotenia, ktoré je stavbou spojenou so zemou pevnými základmi.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.