Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-86-2014.pdf
PDF · 101.55 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/86/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu Profi Credit Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, Pribinova 25, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47233516, Pribinova 25, Bratislava proti žalovanému L. M., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXXX/XX, B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", IČO: 42343828, Námestie legionárov 5, Prešov, zast. advokátkou JUDr. Jaroslavou Oravcovou, Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou o zaplatenie 1708,15 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi n e p r i z n á v a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného Združenie - pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 321,73 eur a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 7.3.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1708,15 eur so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a s úrokom z omeškania vo výške 2,525 % ročne a nahradiť trovy konania.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 12.7.2010 uzavrel ako veriteľ na jednej strane so žalovanou na druhej strane Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 1500 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 85,15 eur.
Žalovaný sa dostal do omeškania už pri 1.splátke a došlo k uplatneniu sankcie straty výhody splátok dňa 24.7.2012. Celková neuhradená suma je vo výške 1708,15 eur.
Keďže je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu uplatňujú si zmluvnú pokutu v zmysle článku 14 ods. 14.1 Zmluvy vo výške 0,065 % denne a aj úroky z omeškania vo výške 2,525 % p.a .
Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.5.2014 uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá dňa 12.7.2010 a výška odplaty bola v zmluve určená dohodou a nie rozhodnutím jednej strany. Žalovanému bol schválený úver vo výške 1500,- eur. Celkový počet splátok bol určený na 36. Z toho vyplýva, že celková suma na úhradu bola 3065,40 eur. Nakoľko došlo medzi zmluvnými stranami
k Dohode o poskytnutí služby, na základe ktorej žalobca prevzal záväzok poskytnúť žalovanému odklad splátok, zaviazal sa žalovaný uhradiť zmluvnú odmenu vo výške 222,95 eur. Táto odmena bola započítaná tak, že pohľadávka žalovaného na vyplatenie úveru bola započítaná s pohľadávkou žalobcu na úhradu uvedenej odmeny. Rozdiel po vykonanom započítaní bol 1277,05 eur a tento bol vyplatený na účet žalovaného. Suma 1277,05 eur bola poskytnutá žalovanému a predstavovala skutočne čerpanú sumu úveru. Žalovaný uhradil celkovo sumu 1357,25 eur a neuhradené teda ostali nároky vo výške 1708,15 eur.
Listom doručeným súdu dňa 9.4.2014 oznámilo Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného.
Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 23.6.2014 uviedol, že výška RPMN uvedená v zmluve 68,13 % je uvedená nesprávne a táto výška je zavádzajúca, nakoľko reálna výška RPMN za úver vo výške 1500,- eur predstavuje 72,87%. Nesprávnym uvedením výšky RPMN došlo zo strany žalobcu k porušeniu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a predmetný úver má byť bezúročný a bez poplatkov. Z fakticky poskytnutého úveru si žalobca už prvý deň inkasuje 72,87 % a pri nasledovnom revolvingu 56,09 %. Samotná výška úrokovej sadzby 5 - násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu za spotrebné úvery poskytované bankami v čase uzatvorenia zmluvy. Vedľajší účastník taktiež poukázal na dobré mravy. Podľa vedľajšieho účastníka je pohľadávka žalobcu voči žalovanému na základe vyššie uvedených skutočností iba v sume 1001,06 eur, a preto nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1708,15 eur považuje za nezákonný a nedôvodný.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalobca a jeho zástupca, ako aj vedľajší účastník a jeho zástupca nedostavili.
Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami, pokusom o zmier, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, kartou klienta, oznámením o zosplatnení, vyjadreniami žalobcu, prehľadom úrokových sadzieb, výsluchom žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že zobral úver, ktorý mal následne splácať a čiastočne ho aj splácal pokiaľ mal zamestnanie. Peniaze z úveru použil na opravu auta, preto navštívil kanceláriu žalobcu v Humennom. Zamestnankyňa si vypýtala občianský preukaz a iné doklady nežiadala s tým, že následne vytlačila zmluvu a dala mu ju podpísať. Ukázala mu kde ju má podpísať, avšak pri podpisovaní ani predtým a ani potom mu nevysvetľovala jej jednotlivé články, resp. obsah a jeho to ani nezaujímalo. Zmluvu si teda neprečítal a neprečítal si ani všeobecné podmienky, ani dojednania. Aj keď mu boli teraz zaslané poštou zo strany súdu, tak im nerozumie. Reálne mu žalobca vyplatil sumu nie 1500,- eur, ale len 1277,05 eur. Povedali mu, že to tak musí byť. Peniaze mu vyplatili na účet a následne ich splácal, pokiaľ bol zamestnaný. Celkovo teda splatil 1357,25 eur. Ďalej uviedol, že zaplatil viacej ako mu oni reálne poskytli, a preto si myslí, že by už žalobcovi nemal nič platiť. Taktiež odmietol uhradiť zmluvné pokuty a úroky. Na otázku súdu uviedol, že mu bola poskytnutá len suma 1277,05 eur a ďalší úver od tejto spoločnosti nemal.
V predmetom konaní sa žalobca domáha zaplatenie zvyškov úveru od žalovaného ako dlžníka, pretože mu dňa 12.7.2010 zmluvou o revolvingovom úvere poskytol úver vo výške 1500 eur ktoré sa zaviazal splatiť 36- mesačných splátkach vo výške 85,15 eur podľa splátkového kalendára.
Z uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere, zo zmluvných dojednaní, údajov o schválenom úvere, z karty klienta, z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že reálne poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému úver vo výške 1277,05 eur. Tieto peniaze boli reálne vyplatené žalovanému.
Z tých istých listín vyplýva, že žalovaný ako dlžník do okamžitej splatnosti úveru ktorá nastala 24.7.2012 vyplatil reálne žalobcovi ako veriteľovi sumu 1357,25 eur.
Žalobca uviedol, že celkový počet splátok úveru bol 36 v sume 85,15 eur mesačne z čoho žalovaný sumu 1357,25 eur. Dlžná suma podľa žalobcu teda predstavuje sumu 1708,15 eur.
Podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných bankách ku dňu 12.7.2010, kedy bol poskytnutý žalovanému úver bola priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk z nových úverov vo výške 11,63 %, z čerpaných úverov spolu 12,64 %. Všetko sa jedná o úvery poskytnuté na dobu od 1 do 5 rokov, kde spadajú úvery ktoré sú aj predmetom tohto sporu.
Podľa zmluvy, zmluvných dojednaní ako to vyplýva aj z vyššie uvedených listinných dôkazov, bola v tomto prípade výška úrokov ako odmena za úver v percentuálnom vyjadrení 70 % ročne.
Súd konštatuje, že takáto dojednaná výška úrokov ako odmena za poskytnutý úver vo výške 70% ročne je v nepomere v porovnaní s priemernými úrokovými mierami z úverov poskytovaných v obchodných bankách, tak ako to bolo v čase uzavretia zmluvy pri obdobných úveroch poskytnutých na dobu od 1 do 5 rokov.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere( ďalej len zákon), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V tomto prípade je zrejmé, že predmetom konania je zaplatenie pohľadávky z poskytnutého úveru a jedná sa o spotrebiteľský právny vzťah. Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho pre spotrebiteľa vyplýva aj z nálezu, resp. z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. ÚS 402/2013-10.
Pri peňažných úveroch, resp. pôžičkách je samozrejmé, že sa poskytujú za odmenu, pričom touto odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok, ktorý vyjadruje odmenu za poskytnutý úver.
V tomto prípade predstavuje táto dohodnutá zmluvná odmena v percentuálnom vyjadrení celkove výšku 70% ročne a táto je niekoľkonásobne vyššia, ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v obchodných bankách pri obdobných úveroch v danom období.
Z tohto dôvodu takéto dojednania v zmluve o revolvingovom úvere a o zmluvných dojednaniach o takejto vysokej zmluvnej odmene považuje súd pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože odmena je zjavne vyššia ako bola priemerná úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v uvedenom období. Podľa § 3 ods. 1 a § 39 OZ sa jedná v tejto časti o neplatný právny úkon a ide o absolútne neplatnosť na ktorú súd prihliada ex offo.
V danom prípade sa nejedná o primeranú výšku odplaty (odmeny) za poskytnutie peňažnej istiny dlžníkovi a nejde o zhodnotenie ktoré je obvyklé. Za neprimeranú a preto odporujúcu dobrým mravom je taká výška odmeny, resp. úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám ktoré uplatňujú banky pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Uvedený právny názor je v zhode aj s právnym názorom už vyjadreným napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.zn. 5Cdo/26/2011.
Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia, a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem.
Je predsa v rozpore s dobrými mravmi, aby bola dlžníkovi, t.j. žalovanej schválená pôžička, resp. v tomto prípade úver vo výške 1500,- eur, avšak po vzájomnom zápočte za poskytnutie služby odkladu splátok, aby bola reálne vyplatená suma 1277,05 eur. Takúto dohodu, ktorá v podstate predstavuje aj odmenu za poskytnutie úveru za rozpornú s dobrými mravmi, a preto neplatnú.
Zároveň súd dospel k záveru, že je namieste námietka vedľajšieho účastníka a o nesprávne uvedenej výške RPMN - 68,13 %, nakoľko táto výška je nepresná, pretože reálna výška RPMN za tento úver vo výške 1500,- eur je 72,87 %, a súd má teda v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, za to, že je tento úver bezúročný a bez poplatkov.
Súd teda zdôrazňuje, že celkovo bola reálne vyplatená žalovanému suma 1277,05 eur avšak žalovaný vrátil žalobcovi ako veriteľovi celkovo sumu 1357,25 eur, teda viac ako mu bolo reálne poskytnuté.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.
Žalobca si v návrhu taktiež uplatnil zmluvnú pokutu v zmysle článku 14 ods. 14.1 Zmluvy, v zmysle ktorého je v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania. Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac ako 3 mesiace stali podľa článku 13 ods. 13.1 písm. a) tejto zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Žalobca si uplatnil uvedenú zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je vedľajším právnym vzťahom - akcesorickým, a teda jej platnosť je závislá na platnosti hlavného záväzku, v tomto prípade zmluvy o úvere. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere sú okrem iného aj dojednaná konkrétna určitá suma, ktorú má veriteľ poskytnúť dlžníkovi a konkrétne úroky, ktoré majú byť odplatou za poskytnutý úver. V tomto prípade vzhľadom na vyššie uvedené tieto podstatné náležitosti v zmluve chýbajú, a preto je celá zmluva o úvere absolútne neplatná. je totiž zrejmé, že reálne žalobca vyplatil dlžníkovi nie sumu 1500,- eur uvedenú v zmluve, ale sumu 1277,05 eur. Taktiež dohodnuté úroky ako odplata sú neplatné minimálne pre rozpor s dobrými mravmi. z týchto príčin, keďže je neplatný hlavný vzťah, je neplatná aj dohoda o zmluvnej pokute. Súd podotýka, že zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme, a keďže v tomto prípade v písomnej dohode nie je určito a zrozumiteľne dohodnutý zmluvný úrok, výšky úveru, ide o absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere. Preto súd považuje aj dohodu o zmluvnej pokute za neplatnú a žalobu aj v tejto časti zamietol.
Súd teda uzatvára, že na strane žalovaného nedošlo ani k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 a nasl. OZ, pretože zaplatil viac ako reálne od žalobcu dostal.
Podľa § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka ide o absolútne neplatnosť tohto právneho úkonu v časti o dojednanej odmene pre rozpor s dobrými mravmi a keďže na strane žalovaného nedošlo ani k bezdôvodnému obohateniu, preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, avšak keďže si žalovaný trovy konania neuplatnil súd mu ich nepriznal.
Vedľajší účastník svoje procesné postavenie odvodzuje od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého vystupuje. Vedľajší účastník vystupoval na strane žalovaného, ktorému právo na náhradu trov konania vzniklo, preto súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania od navrhovateľa priznal vo výške 321,73 eur. Trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia vypočítaných podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb z hodnoty 1708,15 eur za jeden úkon právnej služby vo výške 81,33 eur. Súd priznal trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava, vyjadrenie zo dňa 23.6.2014, vyjadrenie zo dňa 1.7.2014 + režijný paušál 3x 8,04 + 20 % DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.