Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Sa-2-2020.pdf
PDF · 133.55 KB
No categories available
3Sa/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobkyne: M. J., nar.: XX.XX.XXX, bytom Q. W. XX, X., právne zastúpená advokátom JUDr. Matúšom Lemešom, AK Košice, ul. Kuzmányho 29, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 31. augusta 2020, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30.06.2016 bol žalobkyni od 10.02.2016 priznaný starobný dôchodok podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v sume 415,20 EUR mesačne. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol okolnosti splnenia predpokladov u žalobkyne pre vznik nároku na starobný dôchodok s poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. (§ 65 ods. 1, § 65 ods. 6, § 65 ods. 10), určenie sumy starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., určenie sumy starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31.12.2003, ktorá výsledná suma dôchodku predstavuje 413,30 EUR. Uviedol, že podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. suma starobného dôchodku poistenca, ktorému sa zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie nesmie byť nižšia ako suma určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a to vrátane úpravy starobného dôchodku podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. a zvýšenia dôchodku podľa zákona č. 222/2003 Z. z.. Suma starobného dôchodku určená podľa predpisov účinných do 31.12.2003 je určená z priemerného mesačného zárobku 135,- Eur za roky 2014, 2015, 2009, 2012, 2010 a započítaná doba zamestnania je 40 rokov, na dobu zamestnania pred 18. rokov veku sa neprihliada. Starobný dôchodok je 71,50 % priemerného mesačného zárobku.
2. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2019 bol žalobkyni podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvýšený starobný dôchodok od 01.01.2020 o 2,9 % mesačne sumy dôchodku o 13,40 EUR mesačne na sumu 472,30 EUR. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to, že starobný dôchodok je zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je o 13,40 Eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 9,- EUR mesačne.
3. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 01.04.2020 bol žalobkyni podľa § 66 ods. 3, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšený starobný dôchodok na sumu 478,20 Eur mesačne za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku od 01.01.2019 do 31.12.2019. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na ustanovenia zákona podľa ktorých rozhodol.
4. Žiadosťou zo dňa 06.02.2020 doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 11.02.2020 označenou ako žiadosť o prepočet sumy starobného dôchodku požiadala žalobkyňa o prepočet priznanej sumy starobného dôchodku podľa § 274 ods. 1, 2, § 112 ods. 1 písmeno a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnou poistení so spätnou platnosťou od 10.02.2016 a na vydaní opravných rozhodnutí z dôvodu, že Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.06.2016 jej od 10.02.2016 priznala sumu starobného dôchodku vo výške 413,30 mesačne neoprávnene určenú podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a nie podľa § 274 zákona č. 461/203 Z. z. o sociálnou poistení ako to deklaruje v predmetnom rozhodnutí keď uviedla: „Podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov Vám od 10.02.2016 priznávame starobný dôchodok v sume 415,20 Eur mesačne. Má za to, že suma starobného dôchodku vypočítaná podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je 486,50 Eur mesačne a suma starobného dôchodku vypočítaná podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003 včítane zákonných úprav je 262,- Eur mesačne. Pretože suma starobného dôchodku podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je vyššia, starobný dôchodok jej patrí v tejto sume.
5. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 16.04.2020 bola žalobkyni podľa § 65, § 112 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietnutá žiadosť o zvýšenie sumy starobného dôchodku zo dňa 06.02.2020 z dôvodu, že suma starobného dôchodku bola určená správne a boli zachované nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z.. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že suma starobného dôchodku bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona: priemerný mzdový bod 0,8766 x 42,8822 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota za rok 2015 10,9930 = 413,30 Eur mesačne. Pretože žalobkyňa vykonávala zamestnanie zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. zachovávajú sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočívajúce vo výpočte sumy dôchodku aj podľa predpisov účinných do 31.12.2003, t. j. podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a následnom porovnaní sumy dôchodku vypočítaného podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
6. Voči týmto rozhodnutiam podala žalobkyňa odvolanie, v ktorých zhodne uvádzala to, že nesúhlasí so zvýšením sumy starobného dôchodku od 01.01.2020 podľa § 82 a § 293dx, ako aj podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, nakoľko vychádza z nesprávnej sumy starobného dôchodku odo dňa jeho priznania. Namietala nesprávnu aplikáciu § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. a žiadala zrušiť všetky napadnuté rozhodnutia žalovanej.
7. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 16.04.2020 vo veci zamietnutia žiadosti o prepočítanie sumy starobného dôchodku, číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2019 vo veci zvýšenia sumy starobného dôchodku a číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 01.04.2020 vo veci zvýšenia starobného dôchodku.
8. V odôvodnení rozhodnutia v závere žalovaný poukázal na to, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie pri určení zvýšenia sumy starobného dôchodku podľa § 66 ods. 3, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v rámci valorizácie starobného dôchodku a zvýšenia starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získaného počas poberania tohto dôchodku a pri zamietnutí žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku podľa § 65, § 112 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zamietnutá bola správne a napadnuté rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku žalobkyne. Má za to, že v konaní boli zhodnotené všetky dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a zároveň poukázal na to, že dôkazné bremeno v konaní zaťažuje účastníčku konania. Tá však v rámci odvolacieho konania nepreukázala žiadne nové skutočnosti, ktoré by viedli k zmene súm zvýšenia
starobného dôchodku a ktorými by spochybnila správnosť napadnutých rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie.
9. V odôvodnení ďalej žalovaný poukázal na prvé rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30.06.1976, ktorým bol žalobkyni priznaný starobný dôchodok vo výške 415,20 Eur mesačne podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z.. Poukázal na výpočet tejto sumy ako aj na to, že žalobkyňa vykonávala zamestnanie zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie, zachovávajú sa jej nároky vyplývajúce zo zaradenia do tejto pracovnej kategórie, pričom zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia do zvýhodnenej kategórie spočíva vo výpočte sumy dôchodku podľa predpisov účinných do 31.12.2003, t. j. podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a následnom porovnaní sumy dôchodku vypočítaného podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. V ďalšom žalovaný uviedol výšku sumy vyrátanú podľa zákona č. 100/1988 Zb. - tá bola v sume 413,30 EUR mesačne ako aj výšku sumy vyrátanú podľa zákona č. 461/2003 Z. z. - v sume 262,- Eur mesačne. Uzavrel, že vzhľadom k tomu, že suma dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z. z. bola vyššia, patrí žalobkyni od 10.02.2016 dôchodok v tejto sume určenej podľa zákona č. 461/2003 Z. z.. K námietke žalobkyne uvedenej v odvolaní žalovaný uviedol, že suma starobného dôchodku bola k 10.02.2016 vypočítaná správne a aj následne zvýšenia sumy starobného dôchodku vychádzali zo správnej sumy starobného dôchodku.
II.
Správna žaloba
10. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 31.08.2020. Má za to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Uviedla, že meritom sporu je neoprávnené určenie a priznanie sumy starobného dôchodku od 10.02.2016 podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom ustanovenie § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je predmetom výroku rozhodnutia, nezohľadňuje nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie, ktoré sa zachovávajú. Nesúhlasí preto ani s nasledujúcimi zvýšeniami sumy starobného dôchodku, nakoľko tieto vychádzajú z nesprávne priznanej sumy starobného dôchodku, ktorý nezohľadňuje jej nárok vyplývajúci zo zaradenia zamestnaní do II. pracovnej kategórie. V ostatnom jej žalobné dôvody sa zhodujú s odvolacími dôvodmi.
III.
Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika
11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 17.02.2021 uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.08.2020 a trvá na jeho zákonnosti a správnosti, ako aj rozhodnutí žalovanej ústredie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2019, 01.04.2020 a 16.04.2020, ktoré boli rozhodnutím generálneho riaditeľa potvrdené. Poukázal na to, že žalobkyňa v správnej žalobe uviedla totožnú námietku týkajúcu sa nezohľadňovania jej nárokov vyplývajúcich z § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, s ktorou sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Poukázal na výpočet sumy starobného dôchodku u žalobkyne a uviedol, že má za to, že výpočet tejto sumy bol vykonaný správne, v súlade s právnymi predpismi o sociálnom zabezpečení/poistení, pretože posúdenia nároku žalobkyne podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. vykonané bolo a pre priznanie vyššej sumy starobného dôchodku žalobkyne nie je zákonný podklad. Uviedol, že suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov bola k 10.02.2016 413,30 EUR mesačne a suma starobného dôchodku vypočítaná podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003 bola k 10.02.2016 262,- EUR mesačne. Pretože suma starobného dôchodku vypočítaného podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je vyššia, starobný dôchodok patrí žalobkyni v tejto vyššej sume.
12. Žalobkyňa v replike zo dňa 07.04.2021 zotrvala na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedla vo svojej žalobe.
13. Replika žalobkyne bola zaslaná žalovanému na dupliku, ten však na ňu žiadnym spôsobom nereagoval.
IV.
Konanie pred správnym súdom
14. Vo veci nariadil súd viacero pojednávaní, niektoré z nich boli na základe odôvodnenej žiadosti žalobkyne a jej advokáta odročené na iný termín. Súd vo veci vyhlásil rozsudok v zmysle ust. § 116 SSP dňa 22.02.2023.
15. Na základe výzvy súdu po prvom pojednávaní konanom dňa 31.05.2022 zaslal žalovaný súdu matematický výpočet sumy dôchodku a to písomným podaním zo dňa 16.06.2022. V ňom uviedol, že suma starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31.12.2003 je určená z priemerného mesačného zárobku 135,- EUR za roky 2009, 2010, 2012, 2014, 2015. Žalobkyňa vykonávala zamestnanie zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie, t. j. 5037 dní obdobia dôchodkového poistenia v II. kategórii, podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. zachovávajú sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva vo výpočte sumy dôchodku aj podľa predpisov účinných do 31.12.2003, t. j. podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a následnom porovnaní sumy dôchodku vypočítaného podľa zákona č. 461/2003 Z. z., preto námietka žalobkyne v súvislosti s výpočtom priemerného mesačného zárobku z ktorého vychádzala žalovaná pri výpočte pôvodnej sumy dôchodku nie je opodstatnená, nakoľko priemerný mesačný zárobok žalobkyne je určený z piatich zárobkovo najlepších rokov rozhodného obdobia a ten je 680,29 EUR, tento sa však upravuje v súlade s ustanovením § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb., tak ako to uviedol aj žalovaný vo svojom matematickom výpočte ako dospel k sume priemerného mesačného zárobku vo výške 135,- EUR. Zároveň poukázal na nasledujúcu úpravu v zmysle zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. ako aj zákona č. 222/2003. Suma starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31.12.2003 sa upravila tak na sumu 262,- EUR mesačne.
16. Na tento výpočet reagovala žalobkyňa svojim podaním zo dňa 01.07.2022 v ktorom uviedla, že sa nestotožňuje so sumou priemerného mesačného zárobku vo výške 135,- EUR a má za to, že výklad ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. hovorí o tom, že zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia do zvýhodnenej pracovnej kategórie nespočíva vo výpočte sumy dôchodku aj podľa predpisov účinných do 31.12.2003, t. j. podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
17. Opätovne advokát žalobkyne vo svojom podaní zo dňa 24.10.2022 zotrval na tom, že tak ako to vyplýva z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia je výška priemerného mesačného zárobku v sume 680,28 EUR.
18. Žalovaná vo svojom doplňujúcom vyjadrení zo dňa 18.10.2022 na základe výzvy súdu uviedla, že pri určení výšky priemerného mesačného zárobku vychádzala z údajov uvedených v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia/poistenia. Na základe týchto údajov žalovaná v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov určila priemerný mesačný zárobok z hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších rokov rozhodného obdobia ktorými boli roky 2009,2010,2012,2014 a 2015, v roku 2009 - bol hrubý zárobok 7 796,08 EUR; v roku 2010 vo výške 7 750,03 EUR; v roku 2012 vo výške 7 773,52 EUR; v roku 2014 vo výške 8 899,13 EUR a v roku 2015 vo výške 8 598,11 EUR. Takto vypočítaný priemerný mesačný zárobok je síce vo výške 680,28 EUR ako ten je potrebné upraviť podľa § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, preto po úprave je výsledná suma priemerného mesačného zárobku vo výške 135,- EUR. K tejto úprave ako už skôr uviedol žalovaný patrí zvýšenie v zmysle príslušných právnych predpisov.
19. Na pojednávaní konanom dňa 07.02.2023 právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe ako aj na všetkých vyjadreniach žalobkyne. Má za to, že v prípade žalobkyne sa nejedná o žiadnu svojvôľu pri výklade a uplatňovaní zákonov. Poukázal na to, že nie je zrejmé prepojenie ustanovenia § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 so zákonom č. 100/1988 Zb. a následne aj na to, že ustanovenie § 274 ods. 2 poukazuje na ods. 1 a zo žiadneho rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom prepojila žalovaná výpočet podľa § 66 ods. 1 zákona so zákonom č. 100/1988 Zb. Nie je mu zrejmé z akých dôvodov postupovala žalovaná pri výpočte podľa oboch zákonov a pri ich následnom porovnaní.
20. Zástupca žalovanej na pojednávaní konanom dňa 07.02.2023 zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach. Ohľadom tejto problematiky poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.02.2022 sp. zn.: 10So/1/2021, ktorý v odôvodnení hovorí o zachovaní nárokov vyplývajúcich z prvej a druhej kategórie a nie o ich zvyšovaní ako hovorí žalobkyňa. Nároky vyplývajúce z týchto kategórii boli u žalobkyne zachované a to tým spôsobom, že sa použil výpočet podľa zákona č. 100/1988 Zb. a zákona č. 461/2003 Z. z. a žalobkyni bol priznaný tak ako to hovorí zákon ten dôchodok, ktorý je pre ňu výhodnejší.
V.
Relevantná právna úprava
21. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
22. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1, tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
23. Podľa § 112 ods. 1 písmeno a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí,
24. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
25. Podľa § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.
26. Podľa § 172 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
27. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
28. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
29. Podľa § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
30. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
31. Podľa § 20 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2003 občan má podľa dĺžky zamestnania a podľa dosiahnutého veku nárok na starobný dôchodok alebo na pomerný starobný dôchodok.
32. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2003 priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkove najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období; ak prichádza do úvahy viac rozhodných období, je priemerným mesačným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov z toho rozhodného obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší.
33. Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2003 ak priemerný mesačný zárobok vypočítaný podľa odsekov 1 až 5 prevyšuje sumu 82,99 EUR (predtým 2 500 Sk), započíta sa suma 82,99 EUR (2 500 Sk) v plnej výške, zo sumy nad 82,99 EUR (2 500 Sk) do 199,17 EUR (6 000 Sk) jedna tretina a zo sumy nad 199,17 EUR (6 000 Sk) do 331,94 EUR 10 000 Sk) jedna desatina; na sumu nad 331,94 EUR (10 000 Sk) sa neprihliada.
34. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2003 nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.
VI.
Právny názor správneho súdu
35. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti trom rozhodnutiam správneho orgánu prvého stupňa - Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým žalobkyni bola zamietnutá žiadosť o prepočítanie sumy starobného dôchodku a ktorým bol žalobkyni zvýšený starobný dôchodok.
36. V tomto prípade sa jedná o žalobu vo veciach sociálneho poistenia (§ 199 SSP). Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobkyňa nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného z dôvodu, nesprávneho právneho posúdenia (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno c) SSP), nakoľko má za to, že došlo k nesprávnemu výkladu a následnej aplikácii ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. pri výpočte jej dôchodku. Namieta aj nedostatočne zistenie skutkového stavu (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno e) SSP). V konečnom dôsledku namieta aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno d) SSP).
37. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
38. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych
noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. Námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia preto nie je namieste.
39. Z obsahu žaloby a z obsahu napadnutého rozhodnutia možno vyvodiť, že medzi účastníkmi konania bola v podstate spornou, žalovanou určená suma priemerného mesačného zárobku, z ktorého žalovaná vychádzala pri výpočte starobného dôchodku a sporný bol aj následný postup žalovanej pri výpočte starobného dôchodku pri zohľadnení zvýhodnených pracovných kategórií. V konaní nebolo sporné medzi účastníkmi konania započítaná doba zamestnania, percentuálna výmera starobného dôchodku vo výške 71,5 % z priemerného mesačného zárobku a z postupu pri výpočte starobného dôchodku len postup pri sumy priemerného mesačného zárobku do kroku, keď obe strany zhodne dospeli k sume 680,28 EUR, následná úprava pri výpočte na sumu 135,- EUR už sporná bola taktiež ako aj súbežný výpočet dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a zákona č. 100/1988 Zb..
40. Správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na to, že s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku bude zákonnosť napadnutého rozhodnutia posudzovať výlučne vo vzťahu k skutkovým a právnym dôvodom existujúcim v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Inak povedané, nemôže prihliadnuť na skutočnosti, ktoré nastali po tomto rozhodnom okamihu, čo znamená, že nemôže zohľadniť tvrdenia žalobcu uvedené v neskorších podaniach alebo uvedené na pojednávaní.
41. Pre vznik nároku na starobný dôchodok musia byť súčasne kumulatívne splnené dve zákonom v ustanovení § 65 ods. 1 č. 461/2003 Z. z. stanovené podmienky a to dôchodkové poistenie najmenej po dobu 15 rokov a dovŕšenie dôchodkového veku.
42. V konaní nebolo sporné to, že žalobkyňa požiadala o dôchodok už za účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. ako aj to, že jej bol priznaný starobný dôchodok rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30.06.2016 od 10.02.2016 podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v sume 415,20 EUR mesačne. Voči predmetnému rozhodnutiu žalobkyňa nepodala odvolanie a predmetné rozhodnutie o určení sumy starobného dôchodku tak nadobudlo právoplatnosť.
43. Podstata všetkých výhrad žalobkyne proti rozhodnutiu žalovanej ako aj rozhodnutiam správneho orgánu prvého stupňa však v skutočnosti vychádza z jej výkladu ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa odseku 1 citovaného paragrafu sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa odseku 2 suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Podstatou celého sporu je tak právny výklad tohto ustanovenia a jeho praktické použitie v praxi pri výpočte sumy starobného dôchodku u tých poistencov, ktorí pracovali vo zvýhodnených kategóriách.
44. Súd poukazuje na to, že v minulosti tak Najvyšší súd SR ako aj v súčasnosti Najvyšší správny súd SR zotrvali na svojom právnom názore vo veci výkladu ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý aj následne prezentovali vo viacerých svojich rozhodnutiach, v zmysle ktorého ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zakotvuje zásadu zachovania získaných nárokov, rešpektujúc predchádzajúcu právnu úpravu (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), podľa ktorej sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú do 31. decembra 2023 (§ 175 zákona č. 100/1988 Zb.). Z toho dôvodu pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok z titulu výkonu zamestnaní zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie, nie je možné pre navrhovateľa stanoviť iné podmienky, ako boli stanovené predchádzajúcou úpravou. Toto ustanovenie umožňuje vznik nároku na starobný dôchodok pred dovŕšením 62. rokov veku, len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Zámerom zákonodarcu, vzhľadom na predĺženie zaraďovania zamestnaní podľa právneho poriadku Slovenskej republiky do I. a II. pracovnej kategórie až do 31. decembra 1999 bolo umožniť skorší vznik nároku na starobný dôchodok len u tých občanov, ktorí po 31. decembri 1999 dovŕšia stanovený vek a ktorí boli zamestnaní stanovenú dobu v zamestnaní uvedenom v § 14 zákona č. 100/1988 Zb., resp. vykonávali službu v I. alebo II. kategórii funkcií, ak toto zamestnanie, resp. služba trvali do 31. decembra 1999, pričom práve z dôvodu zrušenia pracovných kategórií od 01. januára 2000 nemohli objektívne až po 31. decembri 1999 splniť podmienku trvania takého zamestnania, resp. služby v potrebnom rozsahu (rozsudok NS SR sp. zn.: 7Sk/14/2021).
45. Zvýhodnené pracovné kategórie, o ktorých hovorí ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. boli upravené v zákone č. 100/1988 Zb. v ustanovení Pracovné kategórie boli vymedzené v § 14 zákona č. 100/1988 Zb. resp. predtým v § 12 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení účinného do 30. septembra 1988. Tieto kategórie mali byť zrušené zákonom č. 235/1992 Zb. účinnosťou od 01. júna 1992. Týmto zákonom bolo súčasne do zákona č. 100/1988 Zb. vložené ustanovenie § 175, ktoré (podobne ako § 274 zákona č. 461/2003 Z. z.) ustanovovalo, že nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do (pôvodne) 31. decembra 2016. Dôvodová správa (Federálne zhromaždenie, 1992, tlač 1400) sama osebe neposkytuje bližšie vysvetlenie, čo sa má rozumieť týmito nárokmi. Zrejme jediným podstatnejším vysvetlením tohto pojmu tak zostáva expozé federálneho ministra práce, ktorý na schôdzi Snemovne národov Federálneho zhromaždenia 28. apríla 1992 uviedol: „Současně však nároky vyplývající z dosavadního zařazení do různých kategorií pracovních i kategorií funkcí se zachovávají až do 31. prosince 2016, a to jak plné, které spočívají ve výhodnějším zhodnocení těchto dob, vyšší základní výměře, vyšších maximálních výměr, snížení věkové hranice pro nárok na starobní důchod, tak i dílčí, které spočívají pouze ve výhodnějším zhodnocení těchto dob.“ (zvýraznenie pridal najvyšší správny súd). Pôvodným účelom ustanovenia § 175 zákona č. 100/1988 Zb. tak bolo, aby sa výhody spojené so zaradením určitého zamestnania do I. alebo II. kategórie pred 1. júnom 1992, naďalej zohľadňovali aj po tomto dátume, hoci v samotnom zákone už takéto zhodnocovanie nebolo upravené. V dôsledku neskorších noviel (naposledy zákonom č.359/1999 Z. z.) sa dátum zrušenia pracovných kategórií posunul až na 31. december 1999 a zodpovedajúco tomu sa dátum, do ktorého sa mali nároky priznávať, v § 175 takisto posunul o sedem rokov, teda do 31. decembra 2023. V tejto podobne bolo toto ustanovenie prevzaté do § 263 ods. 1 zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý však nikdy nenadobudol účinnosť, a odtiaľ do § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
46. Súd poukazuje na to, že zákon č. 461/2003 Z. z. podstatne zmenil pravidlá výpočtu starobného dôchodku (porov. § 66) a do týchto pravidiel nie je možné mechanicky prenášať jednotlivé veličiny, z ktorých sa starobný dôchodok vypočítaval podľa zákona č. 100/1988 Zb. Preto namiesto toho ustanovenie § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zachováva získaný nárok na absolútnu výšku starobného dôchodku tým, že zaručuje, že starobný dôchodok priznaný podľa zákona č. 461/2003 Z. z. nebude nižší než starobný dôchodok, ktorý by bol vypočítaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. so zohľadnením zvýhodnení zo zamestnaní I. a II. kategórie. Ustanovenia § 274 ods. 2 a 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sú tak vo vzájomnom pomere osobitnej a všeobecnej normy: zachovanie nároku na určitú výšku starobného dôchodku je upravené v odseku 2, takže odsek 1 sa týka len iných nárokov zo zaradenia do zvýhodnených pracovných kategórií než samotnej výšky dôchodku, a to najmä prípadného skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok (§ 21 zákona č. 100/1988 Zb.). Z právneho výkladu ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. tak možno ustáliť, že ak ide o poistenca, ktorý pracoval vo zvýhodnenej pracovnej kategórií, ktoré boli upravené v zákona č. 100/1988 Zb. a ktorému vznikol nárok na dôchodok až za účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. (ktorý pracovné kategórie už neupravuje) tak je potrebné pre zachovanie nárokov vyplývajúcich z týchto zvýhodnených pracovných kategórií vykonať porovnávací výpočet v zmysle ustanovenia § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom pri výpočte starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. sa postupuje podľa mechanizmu tam upraveného pre výpočet starobného dôchodku a pri výpočte dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. podľa mechanizmu tam upraveného pre výpočet starobného dôchodku a následne priznať ten dôchodok, ktorý je pre poistenca priaznivejší. Takýto právny výklad zaujal aj správny orgán prvého stupňa a taktiež aj žalovaný, čo aj uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, z ktorého je zrejmá aj jeho správna úvaha, ktorou sa spravoval pri hodnotení zisteného skutkového stavu a pri aplikácii zodpovedajúcich právnych predpisov.
47. Zároveň súd poukazuje na to, že právnym výkladom ustanovenia § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. tak ako to súd uviedol vyššie možno dospieť k záveru, že následne uskutočnený porovnávací výpočet v zmysle § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. sa realizuje aj so zohľadnením úpravy (obmedzeného) priemerného mesačného zárobku a najvyšších výmer podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, t.j. podľa § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb..
48. Súd poukazuje na to, že zákon č. 100/1988 Zb. pri výpočte starobného dôchodku vychádzal z iných kritérií, než ktoré sú aktuálne nastavené zákonom č. 461/2003 Z. z., kým suma starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (bližšie pozri § 60 a nasl. tohto zákona), zákon č. 100/1988 Zb. vychádzal v prvom rade zo zistenia priemerného mesačného zárobku, ktorý možno definovať ako mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období. Súd poukazuje ďalej na to, že zákon č. 100/1988 Zb. obsahoval aj limitačné ustanovenia, pri ktorých sa buď občanovi úplne nezohľadnil vypočítaný priemerný mesačný zárobok vyšší ako 10.000,- Sk (§ 12 ods. 6 časť za bodkočiarkou), a teda maximálna výška priemerného mesačného zárobku bola 4.067,- Sk, prípadne po prepočte na menu euro 135,- eur [2.500 + (6.000-2.500) : 3 + (10.000-6.000):10], alebo suma starobného dôchodku bola obmedzená najvyššími výmerami dôchodkov (§ 24 a § 64). Následne prijatím zákona č. 461/2003 Z. z., a teda v procese prechodu zo zabezpečovacieho systému na poistný systém v úmysle zmierniť dôsledky tohto procesu, a predovšetkým z dôvodu zamedzenia nežiaducemu stavu spočívajúcemu v rozdieloch v sumách starobných dôchodkov vypočítaných podľa zákona č. 100/1988 Zb. na jednej strane a podľa zákona č. 461/2003 Z. z. na strane druhej (keďže zákon č. 461/2003 Z. z. už tieto limitačné ustanovenia neupravoval), zákonom č. 310/2006 Z. z. účinným od 01. augusta 2006 (článok I, bod 164) bola prijatá novela zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý bol doplnený o § 293k ods. 1 až 7 s tým, že podstata tejto novely spočívala v tom, že suma starobného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 (t. j. podľa zákona č. 100/1988 Zb.) bola prepočítaná bez obmedzenia najvyššou výmerou a súčasne sa prehodnotila aj výška toho dôchodku, pri ktorom nebola zohľadnená suma priemerného mesačného zárobku presahujúceho sumu 10.000,- Sk. Z praktického hľadiska, sa potom výška priemerného mesačného zárobku určila nasledovným spôsobom: v prípade, ak výška priemerného mesačného zárobku (XY) prevyšovala sumu 10.000,- Sk, potom suma 2.500,- Sk sa započítala v plnej sume, zo sumy nad 2.500,- Sk do 6.000,- Sk sa započítala 1/3 (6.000-2500):3 = 1.166,6666,- Sk a zo sumy nad 10.000,- Sk sa započítala 1/10 (XY-10.000):10. Správne preto tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný následne pri výpočet sumy priemerného mesačného zárobku pri porovnávacom výpočte podľa zákona č. 100/1988 Zb., ku ktorému pristúpili v zmysle ustanovenia § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. postupovali v zmysle ustanovenia § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. a správne určili výšku priemerného mesačného zárobku a následne správne určili, že suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z. z. pri porovnávacom výpočte podľa ustanovenia § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. je pre žalobkyňu výhodnejšie ako suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 100/1988 Zb.
49. Vychádzajúc z vyššie uvedeného má súd za to, že ani jedna námietka žalobkyne nebola spôsobilá privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto súd žalobu žalobkyne podľa ustanovenia § 190 zamietol.
50. Súd ešte považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ žalobkyňa namietala, že podala žiadosť o prepočet dôchodku (išlo o jej žiadosť zo dňa 06.02.2020) a o tejto jej žiadosti bolo rozhodnuté rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa dňa 16.04.2020 tak, že bola zamietnutá jej žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku, nič v tomto smere nemožno vytknúť správnemu orgánu, nakoľko nárok žalobkyne, ktorá si uplatňovala touto žiadosťou bol v plnom rozsahu týmto rozhodnutím obsahovo vybavený, nakoľko správny orgán dospel k záveru, že podľa § 112 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je dôvod na zvýšenie starobného dôchodku a teda prepočítal starobný dôchodok a mal za to, že suma starobného dôchodku bola u žalobkyne k 10.02.2016 vypočítaná správne.
51. Záverom s poukazom na vyššie uvedené súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalovaného k jednotlivým žalobným námietkam tak ako ich uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.02.2021, ako aj v následných písomným podaniach a vo svojom stanovisku na súdnom pojednávaní konanom dňa 07.02.2023 a tak ako ich aj súd uviedol v odôvodnení tohto rozsudku vo vyššie citovaných bodoch. Skutkový stav bol v danom prípade zistený náležite a taktiež žalovaný aj vec správne právne posúdil a na zistený skutkový stav aplikoval správne ustanovenia príslušných právnych predpisov tak, ako ich aj súd uviedol v odôvodnení tohto rozhodnutia v časti „Relevantná právna úprava.“ Odôvodneniu rozhodnutí nemožno nič vytknúť a nemožno povedať, že trpia vadou nepreskúmateľnosti.
52. Vzhľadom k vyššie uvedenému tak súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú podľa ust. § 190 SSP zamietol.
53. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech
celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).