Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-8Sa/10/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Renátou Smajdovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.04.2022, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej nepriznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Administratívne a súdne konanie

1. Na úvod správny súd uvádza, že čísla nižšie označených rozhodnutí osobitne neuvádza, keďže tieto sú totožné a je ním rodné číslo žalobkyne.

2. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 30.06.2016 bol žalobkyni podľa , a o sociálnom poistení priznaný starobný dôchodok od 10.02.2016 v sume 415,20 eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa z celkovej doby dôchodkového poistenia dosiahla dobu dôchodkového poistenia aj v II. pracovnej kategórii Sociálna poisťovňa, ústredie, pri určení výšky starobného dôchodku aplikujúc ustanovenie o sociálnom poistení vypočítala výšku starobného dôchodku žalobkyne podľa o sociálnom poistení a aj výšku starobného dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení, a žalobkyni priznala dôchodok vyšší, ktorým bol dôchodok vypočítaný podľa o sociálnom poistení.

3. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 28.11.2019 bol žalobkyni zvýšený starobný dôchodok od 01.01.2020 na sumu 472,30 eur. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 01.04.2020 bol žalobkyni zvýšený starobný dôchodok od 01.01.2020 na sumu 478,20 eur. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 16.04.2020 bola zamietnutá žiadosť žalobkyne zo dňa 06.02.2020 o zvýšenie sumy starobného dôchodku počnúc od 10.02.2016. Rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 31.08.2020 boli zamietnuté odvolania žalobkyne a potvrdené rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 28.11.2019, zo dňa 01.04.2020 a zo dňa 16.04.2020. Správna žaloba žalobkyne smerujúca proti rozhodnutiu Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 31.08.2020 bola zamietnutá rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. -166 zo dňa 21.02.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. -264 zo dňa 02.05.2023.

4. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 03.12.2020 bol žalobkyni zvýšený starobný dôchodok od 01.01.2021 na sumu 490,70 eur. Rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 06.04.2021 bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 03.12.2020. Správna žaloba žalobkyne smerujúca proti rozhodnutiu Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 06.04.2021 bola zamietnutá rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 09.03.2023.

5. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 26.03.2021 bol žalobkyni zvýšený starobný dôchodok od 01.01.2021 na sumu 497,70 eur. Rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 14.07.2021 bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 26.03.2021. Žalobou podanou Krajskému súdu v Košiciach dňa 11.10.2021, o ktorej je konanie vedené Správnym súdom v Košiciach pod sp. zn. , sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 14.07.2021 a vrátenia veci na ďalšie konanie. V tejto veci bol správnym súdom vyhlásený rozsudok dňa 10.01.2024.

6. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 02.12.2021 bol žalobkyni zvýšený starobný dôchodok od 01.01.2022 na sumu 504,20 eur. Rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 08.04.2022 bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 02.12.2021. Žalobou podanou Krajskému súdu v Košiciach dňa 13.06.2022, o ktorej je vedené konanie v predmetnej veci Správnym súdom v Košiciach pod sp. zn. sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 08.04.2022 (ďalej aj „žalovaný“ a „napadnuté rozhodnutie“) a vrátenia veci na ďalšie konanie.

7. Z administratívneho spisu vyplýva, že ďalším rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 01.12.2022 bol žalobkyni zvýšený starobný dôchodok od 01.01.2023 na sumu 570,50 eur. Rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 05.04.2023 bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 01.12.2022.

8. Žalobkyňa v žalobe doručenej súdu dňa 13.06.2022, na základe ktorej je vedené predmetné konanie, ako aj vo svojich predchádzajúcich žalobách, o ktorých boli, resp. sú, vedené vyššie označené súdne konania, namietala nesprávnosť základnej výmery dôchodku a z toho vyplývajúc aj nesprávnosť výšky dôchodku po jednotlivých zvýšeniach. A to všetko z dôvodu podľa nej nesprávnej aplikácie o sociálnom poistení pri určení výšky jej základného dôchodku a tým nezachovania jej nárokov plynúcich zo zaradenia v II. pracovnej kategórie. Žalobkyňa v žalobe uviedla vlastný výpočet svojho dôchodku, ktorý považuje za správny a z ktorého výpočtu vyplýva, že v podstate nepovažuje za správnu úpravu priemernej mesačnej mzdy podľa pri výpočte jej dôchodku podľa tohto bez úpravy priemernej mesačnej mzdy je jej dôchodok podľa tohto , ktorý jej bol priznaný, a preto jej mal byť priznaný tento vyšší dôchodok, a následne tento mal tvoriť základ pre ďalšie zvyšovania.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.08.2023 (doručenom súdu 19.08.2023) zotrval na správnosti výpočtu základnej výšky žalobkyni priznaného dôchodku a tým aj jej výšky po zvýšeniach vrátane zvýšenia od 01.01.2022 na sumu 504,20 eur podľa rozhodnutia prvostupňového orgánu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 02.12.2021 potvrdeného napadnutým rozhodnutím žalovaného.

10. Žalobkyňa vo svojej replike doručenej súdu 19.09.2023 zotrvala na dôvodoch svojej žaloby. Žalovaný možnosť podať dupliku k replike žalobkyne nevyužil.

11. Na pojednávaní konanom 19.01.2024 účastníci zotrvali na svojich doterajších stanoviskách.

II.

Relevantná právna úprava

K vzniku nároku a výške starobného dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2003 (ďalej len „“):

12. Podľa priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkove najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období; ak prichádza do úvahy viac rozhodných období, je priemerným mesačným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov z toho rozhodného obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší.

13. Podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2003 ak priemerný mesačný zárobok vypočítaný podľa odsekov 1 až 5 prevyšuje sumu 2.500 Sk (82,99 eur), započíta sa suma 2.500 Sk (82,99 eur) v plnej výške, zo sumy nad 2.500 Sk (82,99 eur) do 6.000 Sk (199,17 eur) jedna tretina a zo sumy nad 6.000 Sk (199,17 eur) do 10.000 Sk (331,94 eur) jedna desatina; na sumu nad 10.000 Sk (331,94 eur) sa neprihliada.

14. Podľa o sociálnom zabezpečení zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

15. V o sociálnom zabezpečení sú uvedené práce zaraďované do II. pracovnej kategórie.

16. Podľa o sociálnom zabezpečení zamestnanie vykonávané po 31. decembri 1999 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie.

17. Podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2003 občan má podľa dĺžky zamestnania a podľa dosiahnutého veku nárok na starobný dôchodok alebo na pomerný starobný dôchodok.

18. Podľa občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v , ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v a , 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až h), 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až l), alebo e) 60 rokov.

19. Podľa žena má nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň: a) 53 rokov, ak vychovala päť alebo viac detí, b) 54 rokov, ak vychovala tri alebo štyri deti, c) 55 rokov, ak vychovala dve deti, d) 56 rokov, ak vychovala jedno dieťa, alebo e) 57 rokov, pokiaľ pre ňu nie je výhodnejšie ustanovenie odseku 1; pri posudzovaní nároku ženy na starobný dôchodok sa prihliada na deti uvedené v a na deti, ktoré vychovala ako pestúnka v osobitných zariadeniach pestúnskej starostlivosti.

20. Podľa základná výmera starobného dôchodku tvorí: a) 60 % priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný 1 najmenej 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie, 2 najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v , najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v , ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v a , alebo 4 najmenej 10 rokov v zamestnaní uvedenom v , pokiaľ sa toto zamestnanie vykonávalo v uránových baniach, 55 % priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie, alebo c) 50 % priemerného mesačného zárobku.

21. Podľa k základnej výmere sa občanom uvedeným v odseku 1 písm. a) a b) od 21. roka zamestnania a ostatných od 26. roka zamestnania pripočítajú za každý rok zamestnania I. pracovnej kategórie 2 %, II. pracovnej kategórie 1,5 % a III. pracovnej kategórie 1 % priemerného mesačného zárobku.

22. Podľa pre zvýšenie podľa odseku 2 sa hodnotí len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok.

23. Podľa k základnej výmere sa podľa odseku 2 pripočíta najviac 25 % priemerného mesačného zárobku, a ak ide o občana, ktorý bol zamestnaný najmenej 10 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie, najviac 30 % priemerného mesačného zárobku. Tieto obmedzenia neplatia, ak ide o občana uvedeného v odseku 1 písm. a) alebo o zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v .

24. Podľa ak občan bol zamestnaný v zamestnaniach rôznych pracovných kategórií, vypočíta sa pre zvýšenie základnej výmery podľa odseku 2 do doby 20 alebo 25 rokov zamestnania vždy najprv doba zamestnania III. pracovnej kategórie, potom doba zamestnania II. pracovnej kategórie a naposledy doba zamestnania I. pracovnej kategórie.

25. Podľa najvyššia výmera starobného dôchodku je mesačne: a) 9.219 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, 8.111 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo ak ide o občana uvedeného v , 7.309 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie, alebo d) 7.112 Sk.

26. Podľa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

K vzniku nároku a výške starobného dôchodku podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinného od 01.01.2004 (ďalej len „“):

27. Podľa poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

28. Podľa žene, ktorá vychovala dve deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2012 dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov.

29. Podľa v znení neskorších predpisov suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; , tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

30. Podľa písmeno a) v znení neskorších predpisov dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí.

31. Podľa v znení neskorších predpisov nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

32. Podľa v znení neskorších predpisov suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.

33. Podľa ak suma starobného dôchodku určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 bola obmedzená najvyššou výmerou, starobný dôchodok sa uvoľní odo dňa splátky splatnej po 31. júli 2006 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez tohto obmedzenia.

34. Podľa zákona č . suma starobného dôchodku, ktorá bola vypočítaná z upraveného priemerného mesačného zárobku 4.067 Sk, sa novo určí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 z priemerného mesačného zárobku určeného podľa odsekov 3 a 4 bez obmedzení podľa odseku 1, a to aj za obdobie dôchodkového poistenia získané v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 po vzniku nároku na starobný dôchodok.

35. Podľa priemerný mesačný zárobok na účely určenia sumy starobného dôchodku je priemerný mesačný zárobok, z ktorého bola vypočítaná suma starobného dôchodku, neobmedzený podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003.

36. Podľa zákona č . priemerný mesačný zárobok v sume do 2.500 Sk sa započítava v plnej výške, zo sumy nad 2.500 Sk do 6.000 Sk sa započítava jedna tretina a zo sumy nad 6.000 Sk sa započítava jedna desatina. Takto upravený priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.

37. Podľa o sume starobného dôchodku podľa odsekov 1 až 4 Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do 31. decembra 2007. Starobný dôchodok podľa prvej vety sa vypláca najskôr odo dňa splátky splatnej po 31. júli 2006, ak táto suma je vyššia ako suma starobného dôchodku vyplácaná k tomuto dňu.

38. Podľa sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na starobný dôchodok, ktorý vznikol do 31. decembra 2003 a nárok na jeho výplatu vznikne po 31. júli 2006, v sume podľa odsekov 1 až 4 odo dňa vzniku nároku na jeho výplatu.

39. Podľa zákona č . na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 poistenca uvedeného v sa odseky 1 až 6 nepoužijú; to platí aj na určenie sumy dôchodku podľa .

III.

Posúdenie veci správnym súdom

40. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej len „konajúci súd“ aj „správny súd“). V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorý je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny súd v Košiciach.

41. Správny súd v Košiciach po zistení, že ide o žalobu v sociálnej veci podľa a nasl. (ďalej len „“), žaloba spĺňa náležitosti ( a ), bola podaná oprávnenou osobou ( ) v zákonom stanovenej lehote ( ), a po nariadení pojednávania meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zákonnom rozsahu (, a ) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a bolo ju potrebné podľa zamietnuť z nasledovných dôvodov.

42. Správny súd za administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa splnila podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok za účinnosti dosiahnutím dôchodkového veku 55 rokov a šesťdesiattri kalendárnych mesiacov dňa 10.02.2016 a celkovej doby dôchodkového poistenia k tomuto dňu v rozsahu 15652 dní t. j. 42,8822 rokov (, ), o starobný dôchodok požiadala a tento jej bol priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 30.06.2016 podľa , a počnúc od 10.02.2016 v sume 415,20 eur mesačne. Voči predmetnému rozhodnutiu žalobkyňa nepodala odvolanie a predmetné rozhodnutie o určení sumy starobného dôchodku tak nadobudlo právoplatnosť.

43. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa z celkovej doby dôchodkového poistenia dosiahla časť obdobia v zamestnaní II. pracovnej kategórie, Sociálna poisťovňa, ústredie pri určení výšky jej starobného dôchodku aplikovala a ustanovujúci požiadavku zachovania

nárokov plynúcich so zaradenia v I. či II. pracovnej kategórii, a to spôsobom, že výšku starobného dôchodku žalobkyne vypočítala jednak podľa pravidiel ustanovených účinným od 01.01.2004 (za účinnosti ktorého vznikol žalobkyni nárok na starobný dôchodok) a zároveň podľa pravidiel ustanovených účinným do 31.12.2003 (v ktorom zákone sú upravené určité osobitné nároky pre osoby, ktoré dosiahli dobu zamestnania v I. či II. pracovnej kategórií, pre vznik nároku a určenie výšky starobného dôchodku) a žalobkyni priznala starobný dôchodok vyšší, ktorým bol dôchodok vypočítaný podľa

44. Výška starobného dôchodku žalobkyne bola vypočítaná ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. ku dňu 10.02.2016 podľa pravidiel ustanovených ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,8766, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok 42,8822 rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,9930 a tak predstavuje sumu 413,30 eur mesačne ( ) a spolu so zvýšením o 1,90 eur (podľa v spojení s opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. ) predstavuje sumu 415,20 eur mesačne.

45. Výška starobného dôchodku žalobkyne bola vypočítaná ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. ku dňu 10.02.2016 aj podľa pravidiel ustanovených účinným do 31.12.2003, a to so započítateľnou dobou zamestnania v rozsahu 40 rokov, keďže na zamestnanie pred dosiahnutím 18. roku veku sa neprihliada, ako 71,50 % z priemerného mesačného zárobku 135,00 eur a tak predstavuje sumu 96,60 eur a spolu so zvýšením o 150,50 eur (podľa a o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003) a so zvýšením o sumu 14,90 eur (podľa o zvýšení dôchodkov v roku 2003) predstavuje 262,00 eur mesačne.

46. Percentuálna miera dôchodku 71,50 % bola určená postupom podľa a

47. Priemerný mesačný zárobok (PMZ) 135,00 eur ako základ pre výpočet percentuálnej miery dôchodku bol určený postupom podľa a tak, že z piatich zárobkovo najlepších rokov bol vypočítaný základný priemerný mesačný zárobok v zmysle v sume 680,28 eur mesačne a tento bol v zmysle upravený na sumu 135,00 eur mesačne.

48. Výpočet a úprava priemerného mesačného zárobku boli nasledovné: Hrubý zárobok za rok 2009 v sume 7.796,08 eur + za rok 2010 v sume 7.750,03 eur + za rok 2012 v sume 7.773,52 EUR + za rok 2014 v sume 8.899,13 eur + za rok 2015 v sume 8.598,11 eur = 40.816,87 eur : 5 rokov = 8.163,374 ročne : 12 = 680,28 eur, ktorá suma je priemerný mesačný hrubý zárobok za päť zárobkovo najlepších rokov určená postupom podľa Táto suma bola postupom podľa upravená tak, že z celkovej sumy 680, eur sa pre určenie priemerného mesačného zárobku tvoriaceho základ pre výpočet starobného dôchodku sa v celej výške započítala časť v sume 82,99 eur, z časti od 82,99 eur do 199,17 eur, v sume 116,18 eur sa započítala 1/3, t. j. 37,76 eur, z časti od 199,17 eur do 331,94 eur v sume 132,77 eur sa započítala 1/10, t. j. 13,28 eur a tak upravený priemerný zárobok tvorí suma 135,00 eur.

49. Žaloba žalobkyne smeruje voči rozhodnutiu žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu o zvýšení starobného dôchodku žalobkyne od 01.01.2022 na sumu 504,20 eur, pričom žalobkyňa v podanej správnej žalobe v súvislosti so samotným postupom správneho orgánu pri zvyšovaní jej dôchodku žiadne konkrétne námietky nevzniesla. Podstatnou žalobnou námietkou žalobkyne je podľa nej nesprávna aplikácia pri určení základnej výšky jej starobného dôchodku ku vzniku nároku (ku dňu 10.02.2016), a v nadväznosti na to nesprávne určenie výšky dôchodku po každom jeho zvýšení.

50. Namietanú nesprávnu aplikáciu precizovala žalobkyňa uvedením vlastného výpočtu dôchodku tak, že má predstavovať 71,50 % zo sumy 680,28 eur, t. j. výšku 486,50 eur, ktorá mala byť aj základom všetkých ďalších zvyšovaní dôchodku. Zo žalobkyňou predostretého výpočtu vyplýva, že žalobkyňa nenamieta pri aplikácii postup Sociálnej poisťovne, ústredie spočívajúci v porovnaní výšky starobného dôchodku vypočítaného podľa pravidiel

určených s výškou starobného dôchodku vypočítanou podľa pravidiel určených za účelom priznania dôchodku vo výške, ktorá je podľa týchto dvoch výpočtov vyššia. Žalobkyňa taktiež nenamieta samotnú správnosť výpočtu výšky starobného dôchodku podľa pravidiel určených To, čo žalobkyňa činí jedine sporným, je správnosť výpočtu výšky starobného dôchodku podľa pravidiel určených , aj to len v časti tzv. úpravy priemerného mesačného zárobku postupom podľa , teda nespochybňuje správnosť percentuálnej sadzby 71,50 % pre výpočet dôchodku ale len základ, z ktorého sa má touto sadzbou určiť výška dôchodku, ktorý podľa nej činí sumu 680,28 eur, t. j. mesačný priemer hrubých zárobkov za päť zárobkovo najlepších rokov bez úpravy podľa

51. V prvom rade správny súd uvádza, že za stavu, keď o základnej výške starobného dôchodku žalobkyne bolo právoplatne rozhodnuté a dokonca táto bola predmetom opätovného prieskumu na základe žiadosti žalobkyne o zvýšenie dôchodku a správnosť jej výpočtu bola potvrdená nielen právoplatným rozhodnutím žalovaného o tejto jej žiadosti, ale aj právoplatným súdnym rozhodnutím vo veci prieskumu tohto rozhodnutia žalovaného (rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -166 zo dňa 21.02.2023), potom opätovnému prieskumu základnej výšky dôchodku bráni de facto prekážka už rozhodnutej veci. A ak žalobkyňa vo vzťahu k samotnému mechanizmu zvýšenia jej dôchodku napadnutým rozhodnutím žiadne iné námietky neuviedla, okrem spochybňovania správnosti výpočtu jej základnej výšky, uvedené zakladá aj bez ďalšieho dôvod na zamietnutie jej žaloby ako nedôvodnej podľa .

52. Napriek uvedenému správny súd pre úplnosť podotýka, že obdobnými námietkami žalobkyne v konaniach vedených správnym súdom o žalobách žalobkyne s obdobným predmetom prieskumu (prieskumom skorších rozhodnutí o zvýšení jej starobného dôchodku za predchádzajúce obdobia resp. rozhodnutia o žiadosti žalobkyne o zvýšenie starobného dôchodku počnúc od jeho priznania) sa už správny súd vysporiadal v rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -166 zo dňa 21.02.2023 a v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 09.03.2023 a na svoje závery v plnom rozsahu odkazuje v zmysle .

53. Preto správny súd len v stručnosti uvádza, že v ustanovení je vyjadrená zákonná požiadavka na zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie (ods. 1) a požiadavka, že suma starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu (ods. 2).

54. Nárokmi zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie v zmysle treba zásadne rozumieť nároky, ktoré na dosiahnutie doby zamestnaní v týchto pracovných kategóriách viazal Takýmito nárokmi boli skorší vznik nároku na starobný dôchodok (nižší dôchodkový vek) a vyššia percentuálna miera pri určovaní výšky starobného dôchodku zo základu, ktorým bol priemerný mesačný zárobok. Vznik týchto nárokov, ako to vyplýva z citovaných ustanovení , bol podmienený jednak dosiahnutím istej dĺžky obdobia zamestnania v danej pracovnej kategórií, pričom z toho plynúce zvýhodnenie bolo následne v priamej úmere k dĺžke tohto obdobia (čím viac rokov zamestnania v I. a II. kategórii tým väčšia výhoda).

55. Z hľadiska námietok žalobkyne správny súd zdôrazňuje, že nároky plynúce zo zaradenia v I. a II. pracovnej kategórii spočívajúce vo výhodnejšej percentuálnej miere pre výpočet starobného dôchodku sa žiadnym spôsobom nedotýkali zákonom stanoveného postupu pri určení výšky samotného základu, z ktorého sa tento dôchodok vypočítaval. Teda sa žiadnym spôsobom nedotýkali spôsobu určenia priemernej mesačnej mzdy podľa a jej úpravy podľa Inak povedané základ sa u každého zamestnanca vypočítaval rovnako a rozdiel - výhoda pre zamestnancov, ktorí dosiahli aj obdobie v I. alebo v II. pracovnej kategórii spočíval len v inom vyššom percente z tohto základu.

56. podstatne zmenil pravidlá výpočtu starobného dôchodku, pričom v ustanovení zachováva získaný nárok na absolútnu výšku starobného dôchodku tým, že zaručuje, že starobný dôchodok priznaný podľa nebude nižší než starobný dôchodok, ktorý by bol vypočítaný podľa so zohľadnením zvýhodnení zo

zamestnaní I. a II. kategórie. Ustanovenia a sú vo vzájomnom pomere osobitnej a všeobecnej normy: zachovanie nároku na určitú výšku starobného dôchodku je upravené v odseku 2 tak, že odsek 1 sa týka len iných nárokov zo zaradenia do zvýhodnených pracovných kategórií než samotnej výšky dôchodku, a to najmä prípadného skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok, čo nie je prípad žalobkyne (žalobkyňa nedosiahla žiadnu dobu zamestnania v I. pracovnej kategórii a v II. pracovnej kategórii nedosiahla také obdobie zamestnania, ktoré by jej zakladalo výhodnejší - nižší vek pre vznik nároku na dôchodok).

57. Pokiaľ žalobkyňa presadzuje názor, že pri výpočte jej dôchodku podľa sa nemala aplikovať úprava priemernej mesačnej mzdy v zmysle tohto zákona, uvedené nemá oporu v žiadnom ustanoví ako ani Takýto výklad by viedol k tomu, že tí, ktorým by sa priznal starobný dôchodok po 1. januári 2004, by tento dôchodok získali vo výške, na akú by im podľa nikdy nevznikol nárok, čo odporuje účelu , ktorý sleduje zachovanie existujúcich nárokov, nie ich zvýšenie. Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa tak podľa citovaného ustanovenia mohli zachovať len v takej miere, v akej by sa zohľadňovali podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2003. Preto žalobkyňa rozhodne nebola ukrátená na svojich nárokoch zo získania doby zamestnania v II. pracovnej kategórii.

58. Nad rámec správny súd uvádza, že ani uvoľnenie najvyššej výmery starobných dôchodkov, na ktoré vznikol nárok podľa a súčasne aj uvoľnenie limitov pre zohľadňovanie priemernej mesačnej mzdy aj nad rámec sumy 331,94 eur, t. j. 10.000 SKK ( ), ktoré bolo zavedené novelou s účinnosťou od 01.08.2006 v ustanovení sa v zmysle žiadnym spôsobom nedotýkalo určenia sumy dôchodku podľa

59. Vzhľadom na uvedené správny súd v zmysle žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

60. Podľa žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

61. O trovách konania rozhodol správny súd podľa , a pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech, a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.