Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-233-2013.pdf
PDF · 68.97 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/233/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Mesto Sabinov, Mestský úrad Sabinov, ul. Námestie slobody 57, Sabinov, proti povinnému: JUDr. Igor Varga, Hviezdoslavova 1234/4, Trebišov, správca konkurznej podstaty úpadcu BRICK s.r.o., Krivá 18, Košice, IČO: XX XXX XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 2.550,40 Eur s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom, Exekútorský úrad v Prešove, so sídlom Konštantínova 13 pod sp. zn. EX 303/2006, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 08.04.2013, č. k. 49Er/3131/2006-15, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi, ul. Konštantínova č. 13, 080 01 Prešov trovy exekúcie spolu vo výške 86,84 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že v priebehu exekučného konania súdny exekútor zistil, že na povinného bol dňa 21.12.2012 vyhlásený konkurz na majetok povinného - 31K/34/2012 a predložil vyúčtovanie trov exekúcie v sume 1.039,50 Eur. Poukázal na ustanovenie § 48 prvá veta, § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Cdo/104/2008, v zmysle ktorého ak dôjde k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka, po nadobudnutí zákona o konkurze a reštrukturalizácii (1.7.2005) nedochádza k zastaveniu exekučného konania rozhodnutím súdu, ale ex lege vyhlásením konkurzu. na základe vyššie uvedeného považuje súd exekúciu za ex lege zastavenú Následne súd rozhodoval o trovách exekúcie a to s prihliadnutím na ustanovenia § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 3 Exekučného poriadku a príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška"). Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške 86,84 Eur, ktoré pozostávali z paušálnej sumy 29,88 Eur, náhrady hotových výdavkov 42,49 Eur a dani z pridanej hodnoty vo výške 14,47 Eur. Súdny exekútor si uplatnil aj odmenu za zriadenie exekučného záložného práva podľa ustanovenia § 6 vyhlášky a to za zriadenie 24 záložných práv v celkovej sume 796,65 Eur. Tieto mu súd nepriznal, pričom uviedol, že z gramatického výkladu ustanovenia § 6 vyhlášky vyplýva, že súdny exekútor má nárok na paušálnu náhradu vo výške 33,19 eur len v takom prípade, ak dôjde k vymoženiu čo aj len časti vymáhanej pohľadávky predajom takejto nehnuteľnosti. Zriadenie exekučného záložného práva, ako zabezpečovacieho inštitútu podľa názoru súdu nie je predpokladom uplatnenia tejto odmeny, ale musí dôjsť aj k reálnemu vykonaniu exekúcie spôsobom - predajom danej nehnuteľnosti. Z exekučného spisu súdneho exekútora súd nezistil, že by súdny exekútor nehnuteľnosti povinného aj predal, čím by mohol pohľadávku oprávneného vymáhanú v tomto exekučnom konaní z výťažku z predaja uspokojiť. Preto súd súdnemu exekútorovi túto odmenu nepriznal. Z ustanovenia §
203 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. V tomto prípade súd postupoval v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia nakoľko sa exekučné konanie zastavilo ex lége a to vstupom povinného do konkurzu.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania namietal záver súdu prvého stupňa, keď mu nepriznal nárok na odmenu za zriadenie 24 exekučných záložných práv podľa § 6 vyhlášky a vytýkal súdu prvého stupňa, že použil nesprávny výklad inštitútu záložného práva. Zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti povinného nie je výkonom exekúcie, ale ide o zabezpečovacie právo, za zriadenie ktorého je fixne stanovená odmena, a táto nie je podmienená predajom exekvovaných nehnuteľností. Právny názor, že odmena súdneho exekútora za zriadenie exekučného záložného práva patrí iba v prípade, ak nehnuteľnosť aj odpredá na dražbe nemá oporu v Exekučnom poriadku, ani v žiadnom inom právnom predpise a takýto výklad by popieral aj samotný zmysel a podstatu záložných práv, od ktorého je odvodená aj odmena súdneho exekútora za jeho zriadenie. Okrem uvedeného súdny exekútor nemôže exekučné záložné právo zriaďovať svojvoľne, ale v zmysle § 167 ods. 2 Exekučného poriadku, len na návrh oprávneného.
Napadnuté uznesenie vydala vyššia súdna úradníčka, preto bola vec predložená zákonnému sudcovi, ktorý odvolaniu nemienil úplne vyhovieť (§ 374 ods. 4 O.s.p.), preto vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa t.j. výrok o trovách exekúcie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je nedôvodné.
Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi neprináleží odmena za zriadenie exekučných záložných práv na nehnuteľnostiach vzhľadom k tomu, že k samotnému zexekvovaniu nehnuteľností v priebehu exekúcie nedošlo, pričom sa odvolával na znenie ust. § 6 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Vychádzal z jeho gramatického výkladu ustanovenia § 6 vyhlášky bez zreteľa na znenie zákona, a to ustanovenia § 167 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.
Podľa ust. § 6 vyhlášky odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 eura za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.
Podľa ust. § 167 ods. 1 Exekučného poriadku na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností sa zriadi exekučné záložné právo zexekvovaním nehnuteľnosti zápisom zriadenia exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. V katastri nehnuteľností sa zapíše, že nehnuteľnosť sa zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku.
Z dikcie citovaného ustanovenia síce vyplýva, že zexekvovaním nehnuteľnosti sa rozumie samotný zápis zriadenia exekučného záložného práva do katastra, a nie až predaj nehnuteľnosti, ako to nesprávne vyvodil súd prvého stupňa z ustanovenia § 6 vyhlášky, odvolací súd však zastáva právny názor, že súdnemu exekútorovi napriek tomu odmena za zriadenie exekučného záložného práva, neprináleží. Pri zastavení exekúcie sa totiž odmena súdneho exekútora určuje podľa ust. § 14 až 16 vyhl. č. 288/1995 Z. z. (v danom prípade v znení platnom do 30.04.2008 - prechodné ustanovenie § 27a účinné od 1. mája 2008). Tieto ustanovenia sú systematicky zaradené v treťom oddiele druhého diela Exekučného poriadku, kým odmena zriadenia exekučného záložného práva na nehnuteľnosti do jeho prvého oddielu "Odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie".
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s. p. potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.
V odvolacom konaní bol súdny exekútor neúspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.