Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11C-166-2010.pdf
PDF · 81.75 KB
Case nature
Subarea
11C/166/2010
Uznesenie
Okresný súd v J., v právnej veci navrhovateľky: A.. C. F., K.. R., X.. XX.XX.XXXX, L. V. Š., N.. Š. Č.. XX/ XX, zast. JUDr. Oľgou Liškovou, advokátkou, AK Poprad, Štefánikova č. 882/39, proti odporcovi: A.. Z. F., X.. XX.XX.XXXX, L. V. Š., Š. Č.. XX/XX, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva a prísl. takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu na účet Okresného súdu J. v sume 198,68 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Na tunajšom súde sa začalo dňa 07.09.2010 na návrh navrhovateľky medzi účastníkmi konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Dňa 02.12.2010 bolo konanie Okresného súdu vo veci pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX prerušené uznesením č.k. XXC/ XXX/XXXX-XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.01.2011, z dôvodu konania o odstránenie nehnuteľnosti - stavby o rozmeroch 3,05 m x 6,10 m postavenej v chatovej oblasti Z., V. Š., ktorá je predmetom BSM.
Súd uznesením sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 26. apríla 2012 nariadil v predmetnej právnej veci znalecké dokazovanie znalkyňou A.. P. J. za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností „rekreačná chata“ - rozostavaná s príslušenstvom a pozemkami parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XXa XXXX/X a nehnuteľnosti „radová garáž súp č. 2067“ s pozemkom parc. č. XXXX/XX nachádzajúcej sa v k. ú. Š., obec Š., okres J., zapísané na LV č. XXXX. Uvedeným uznesením súd zároveň uložil navrhovateľke a odporcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania každému v sume po 200,-eur. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 31.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2012 č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX súd rozhodol o povinnosti oboch zúčastnených strán zložiť na účet tunajšieho súdu preddavok na trovy dôkazy vo výške 8,23 eur, z dôvodu, že na základe vyúčtovania ustanovenej súdnej znalkyne doručeného súdu dňa 11.10.2012 vznikla potreba navýšenia pôvodne vytýčeného preddavku na trovy dôkazov. Dňa bolo 14.03.2013 tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie ustanovenej znalkyne k námietkam odporcu zo dňa 19.11.2012 voči znaleckému posudku č. XX/XXXX, zároveň bol zo strany ustanovenej súdnej znalkyne doručený aj doplnok č. 1 znaleckého posudku č. 52/2012. Následne, uznesením č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 25.03.2013, s právoplatnosťou ku dňu 01.05.2013 Okresný súd J. rozhodol a ustanovenej znalkyni priznal odmenu vo výške 398,68 eur.
Dňa 30.12.2013 navrhovateľka doručila súdu podanie z rovnakého dňa, v ktorom oznámila, že berie späť svoj návrh v celom rozsahu a žiada, aby súd konanie zastavil z dôvodu, že medzi zúčastnenými stranami došlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu. Súd oboznámil účastníkov konania o odročení termínu pojednávania z dôvodu späťvzatia návrhu. Následne dňa 24.03.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie navrhovateľky, označené ako: „Vyjadrenie k späťvzatiu návrhu“, v ktorom právna zásupkyňa navrhovateľky vyčíslila trovy konania vo výške 2.521,79 eur a zároveň navrhla, aby súd rozhodol o trovách konania tak, že ich náhradu prizná strane navrhovateľa, z dôvodu, že odporca odmietal mimosúdne vyporiadanie BSM, čím zapríčinil vznik tohto súdneho sporu. Následne súd vyzval odporcu na vyjadrenie sa k návrhu na zastavenie konania, ktorá výzva boa menovanému doručená dňa 17.02.2014. Odporca sa k uvedenej výzve súdu doposiaľ nijakým spôsobom nevyjadril, čo súd považuje sa súhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania.
Podľa § 96 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na dispozitívny úkon navrhovateľky uskutočnený po prvom pojednávaní vo veci, ako aj na citovanú zákonnú úpravu súd rozhodol o zastavení konania v celom rozsahu.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Účelom ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.( Z uznesenia Ústavného súdu SR z 8. 12. 2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14).
Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním návrhu na začatie konania (jeho petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U navrhovateľa ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho návrhu vyhovelo v plnom rozsahu. Účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak účastník nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každý účastník je sčasti úspešný a sčasti neúspešný. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí.
V danom prípade navrhovateľka vzala späť návrh na začatie konania, ktorým sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že počas konania došlo k mimosúdnej dohode medzi účastníkmi tohto konania, ktorej kópia bola tunajšiemu súdu doručená spoločne s návrhom na rozhodnutie o náhrade trov konania. Vo svojom podaní zo dňa 24.03.2014 navrhovateľka žiadala o priznanie náhrady trov konania, ktoré boli vyčíslené vo výške 2.521,79 eur a to trovy právneho zastúpenia vo výške 2.255,79 eur a trovy súdneho konania vo výške 266,- eur a to v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p., keďže v zmysle uvedeného odporca mal spôsobiť trovy tohto konania tým, že pred začatím tohto konania odmietal vyporiadať predmetné BSM mimosúdne, na základe čoho došlo k podaniu návrhu na začatie konania zo strany navrhovateľky.
Súd má v tomto prípade vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a rozhodnutia súdov SR za to, že daný prípad nemožno subsumovať pod ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p., a teda, že nemožno odporcovi pričítať zavinenie na podaní tohto návrhu ani na jeho následnom späťvzatí. V danom prípade navrhovateľka argumentovala tým, že odporca odmietal pred podaním návrhu na začatie konania vyporiadať BSM mimosúdmou cestou, kedy by k predmetnému súdnemu konaniu nedošlo, a rovnako by nedošlo ani k vzniku trov konania na strane navrhovateľky. Zo súdneho spisu vyplýva síce snaha navrhovateľky o mimosúdne vyriešenie sporu (návrh dohody o vyporiadanie BSM zo dňa 25.08.2010), avšak aj z vyjadrenia odporcu zo dňa 13.02.2012 je zrejmý jeho nesúhlas dohodou o vyporiadaní BSM v podobe koncipovanej navrhovateľkou, pričom uviedol, že údaje o spoločne nadobudnutom majetku sú v nej vo veľkej miere skreslené. Z vyjadrenia odporcu zachyteného v zápisnici o súdnom pojednávaní zo dňa 09.03.2012 vyplýva, že z jeho strany existovala snaha o mimosúdnu dohodu, avšak s dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 25.08.2010 nemohol súhlasiť. Na uvedené podľa odporcu navrhovateľka nereagovala. Súd navyše uvádza, že z obsahu Dohody účastníkov konania o vysporiadaní spoločného majetku manželov po rozvode, ktorú navrhovateľka súdu doručila dňa 24.03.2014 spoločne s vyjadrením k spätvzatiu návrhu na začatie konania je zrejmé, že táto dohoda je odlišnou od pôvodne navrhovanej (napr. v stanovení výšky aktív a pasív a i.), teda z pohľadu odporcu nemohlo ísť v prípade nesúhlasu s pôvodnou dohodou o také správanie, pre ktorý bol návrh na začatie konania podaný a následne, pri vyjadrení súhlasu s Dohodou účastníkov konania o vysporiadaní spoločného majetku manželov po rozvode, o správanie v dôsledku ktorého bol návrh na začatie konania vzatý späť. Nemožno totiž nútiť odporcu, aby jednostranne predkladané návrhy v akomkoľvek konaní akceptoval, resp. sa im prispôsobil.
O povinnosti náhrady trov konania súd rozhodol v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., a to vzhľadom na predmet konania, ktorým je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode, v rámci ktorého súd pri rozhodovaní o prikázaní jednotlivých vecí patriacich bývalým manželom postupuje tak, aby veci boli rozdelené podľa možnosti v rovnakej hodnote, a aby suma určená na vyrovnanie bola čo najnižšia a to s poukazom na znenie § 150 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného súd v danom prípade považoval za dôvod osobitného zreteľa, na základe ktorého o náhrade trov konania rozhodol tú skutočnosť, že pri vyporiadaní BSM išlo predovšetkým o záujem oboch strán na usporiadaní vecí, rovnako k podaniu návrhu na začatie konania mohol pristúpiť ktorýkoľvek z manželov, preto usporiadanie vzťahov vyplývajúcich z BSM bolo v záujme oboch zúčastnených strán a z tohto dôvodu súd nerozhodoval v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta, podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa musela zastaviť konanie, je povinný uhradiť jeho trovy. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 31. 8. 2010, sp. zn. 5Sžo/173/2010: „Podľa judikatúry slovenských súdov, ak žalobca vezme žalobu späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta OSP zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy.“ V tomto prípade však súd prihliadol na okolnosti predmetného konania a rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Podľa § 151 ods. 6 O.s.p. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.
V tomto konaní vznikli štátu trovy v celkovej sume 198,68 eur, a to v súvislosti s vyplatením znalečného ustanovenej znalkyni priznal odmenu vo výške 398,68 eur na základe uznesenia č.k. XXC/XXX/XXXX- XXX zo dňa 25.03.2013, s právoplatnosťou ku dňu 01.05.2013 z rozpočtových prostriedkov súdu. Vzhľadom k uvedenému súd zaviazal odporcu k náhrade trov štátu u ktorého nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, a to z dôvodu, že súdom uložená povinnosť poskytnúť preddavok vo výške 200,- eur na trovy znaleckého dokazovania nebola doposiaľ zo strany odporcu splnená.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v J..
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované; podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.