Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-142-2013.pdf
PDF · 197.07 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/142/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcu H. T., bytom Q. X, V., podnikajúceho pod obchodným menom H. T. - BOBBY, s miestnom podnikania Q. X, V., IČO: 41508 131, zastúpeného JUDr. Daliborom Tverďákom, advokátom, so sídlom Krmanova 1, Košice, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/1031639/2012/BK zo dňa 8.4.2013, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 17.06.2013, osobne podanom na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.06.2013, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100902/1031639/2012/BK zo dňa 08.04.2013, prípadne aj rozhodnutia Colného úradu Košice č. 30/9005631/1/937839/2012 zo dňa 16.04.2012 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
Rozhodnutím Colného úradu Košice ako správneho orgánu prvého stupňa č. 30/9005631/1/937839/2012 zo dňa 16.04.2012, Colný úrad Košice uznal fyzickú osobu - podnikateľa H. T., Q. X, XXX XX V., IČO: 41 508 131, DIČ: 102 580 5506 (ďalej len „daňový subjekt“) zodpovedným zo správneho deliktu podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z., ktorého sa daňový subjekt dopustil tým, že nevedel v súlade so zákonom č. 530/2011 Z. z. preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu v spotrebiteľských baleniach s obchodným názvom (v rozhodnutí presne vyšpecifikovanom) u neho zisteného, ktorý sa u neho nachádza alebo sa u neho nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladal s liehom ako vlastným, a preto Colný úrad Košice podľa ust. § 70 ods. 2 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z. uložil daňovému subjektu za správny delikt podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z. pokutu vo výške 1 659 eur, ktorú je daňový subjekt povinný zaplatiť podľa § 30 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet colného úradu, ktorý je vedený v Štátnej pokladnici, Radlinského 32, 810 05 Bratislava 15, č. ú. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: 3491200005, špecifický symbol: (DIČ daňového subjektu).
Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že colný úrad vykonal dňa 18.11.2007 v rámci daňového dozoru miestne zisťovanie u fyzickej osoby - podnikateľa K.. Y. Y., Č. X, XXX XX V., IČO: 10 786 473, v prevádzkach hostinec Čermeľ, Čermeľská cesta 1, Košice a Lola bar, Hlinková 27, 040 01 Košice. Počas miestneho zisťovania v prevádzke hostinec Čermeľ, o ktorom
bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 18.11.2007 sa v chladiacej vitríne za predajným pultom a v skrinke pod predajným regálom za predajným pultom nachádzali spotrebiteľské balenia liehu (ďalej len „SBL“) s obchodným názvom, ktoré colný úrad špecifikoval. Dňa 22.11.2007 sa dostavil na colný úrad K.. Y. Y. a predložil doklady o nadobudnutí zabezpečených SBL - faktúru č. 20070107 zo dňa 15.11.2007, dodací list č. 20070107 zo dňa 15.11.2007, príjmový pokladničný doklad č. 107/2007 vystavené daňovým subjektom.
Dňa 16.12.2007 vykonal colný úrad v rámci daňového dozoru miestne zisťovanie u fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie K. L., T. X, V., IČO: 40 186 091 v prevádzke Pohostinstvo u Kozla, Stokrásková 17, Košice, spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní zn. 79551/2007-5691 zo dňa 16.12.2007. V tejto prevádzke sa v čase kontroly nachádzali SBL presne colným úradom špecifikované, ku ktorým počas miestneho zisťovania prítomná osoba nevedela preukázať ich pôvod a spôsob nadobudnutia. K. L. dňa 10.1.2008 predložila správcovi dane faktúru č. 20070111 zo dňa 26.11.2007 a dodací list č. 20070111 zo dňa 26.11.2007, ktoré boli vystavené daňovým subjektom.
Colný úrad dňa 16.12.2007 vykonal zisťovanie aj v prevádzke pohostinstvo RERO, Trieda SNP 22, 040 01 Košice, pričom počas kontroly sa v prevádzke nachádzali SBL colným úradom presne špecifikované, tak ako je to uvedené v zápisnici o miestnom zisťovaní zn. 79548/2007-5691 zo dňa 16.12.2007. Pretože počas miestneho zisťovania osoba prítomná pri miestnom zisťovaní nevedela preukázať nadobudnutie uvedených SBL v súlade so zákonom č. 530/2011 Z. z., rozhodnutím zo dňa 16.12.2007, colný úrad SBL zabezpečil. Splnomocnený zástupca spoločnosti RERO s.r.o. M. R. predložila dňa 21.12.2007 colnému úradu daňové doklady, ktorým preukázal, že uvedené SBL zakúpil od daňového subjektu. M. R. v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 21.12.2007 uviedla, že zabezpečené SBL boli určené na predaj konečnému spotrebiteľovi, tovar do uvedenej prevádzky dodáva pán T. osobne, ktorý náhodne prišiel a oslovil ich s ponukou na dodanie uvedeného sortimentu SBL.
Dňa 25.12.2007 vykonal colný úrad miestne zisťovanie u právnickej osoby Chanel K, s.r.o., Nemcovej 28, Košice, IČO: 36 595 667, v dvoch prevádzkach - Bar Pavúk a Promile Pub. Počas kontroly zameranej na označenie SBL kontrolnou známkou sa v prevádzke Bar Pavúk v sklade a predajných priestoroch uvedenej prevádzky nachádzali SBL, colným úradom presne špecifikované. Následne colný úrad vykonal miestne zisťovanie aj v prevádzke Promile Pub, kde sa nachádzali SBL, ktoré colný úrad taktiež presne špecifikoval. Konateľ spoločnosti H. V., ktorý bol prítomný počas obidvoch miestnych zisťovaní, v čase miestnych zisťovaní nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia uvedených SBL, a preto colný úrad rozhodnutím zo dňa 26.12.2007 zabezpečil SBL. Colnému úradu boli predložené daňové doklady zo dňa 19.01.2007, vystavené daňovým subjektom, ktorými bol preukázaný spôsob nadobudnutia uvedených SBL v súlade so zákonom č. 530/2011 Z. z., čo do množstva a ceny.
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že dňa 02.10.2008 sa na colný úrad dostavil daňový subjekt vo veci podania vysvetlenia k nákupu a následnému predaju SBL. Daňový subjekt v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 02.10.2008 uviedol, že predmetné SBL získal od neznámej osoby, ktorá vystupovala ako zamestnanec M. Š. - NOBA - SMOKER, IČO: 32 286 066, Kasárenská 345/91105, Trenčín, ktorá mu ako doklad o predaji vystavila pokladničné doklady zo dňa 08.10.2007 z elektronickej registračnej pokladne za nákup SBL. Po telefonickom kontakte si u neho objednal určité množstvo SBL, následne sa stretli pred veľkoskladom Spirits, kde si SBL prevzal z jeho motorového vozidla do svojho, vyplatil mu peniaze na mieste a on mu vystavil pokladničné daňové doklady z registračnej pokladnice.
Colný úrad listom zo dňa 24.03.2009 dožiadal Colný úrad Trenčín o vykonanie miestneho zisťovania u fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie M. Š. - NOBA - SMOKER, ktorá mala predať daňovému subjektu na základe predložených dokladov uvedené SBL. V odpovedi na dožiadanie zo dňa 15.04.2009 Colného úradu Trenčín sa uvádza, že miestnym zisťovaním u subjektu M. Š., preveril požadované faktúry a doklady z registračnej pokladnice. Daňový subjekt Tibor Štefánik sa pri miestnom zisťovaní písomne vyjadril k predloženým faktúram, pričom uviedol, že uvedené faktúry neboli ním vystavené, pretože vo svojej účtovnej evidencii neeviduje uvedené čísla faktúr, forma predložených faktúr nezodpovedá faktúram, ktoré vystavuje. V údajoch o dodávateľovi na uvedených faktúrach je uvedené zlé číslo účtu,
nesúhlasí tvar pečiatky, nesúhlasí číslo zo živnostenského registra a podpis na faktúre nezodpovedá podpisu pracovníka daňového subjektu M. Š., navyše daňový subjekt nie je evidovaný v databáze daňového subjektu M. Š. ako odberateľ. Uvedené písomné tvrdenia overil Colný úrad Trenčín kontrolou účtovnej evidencie, z ktorej zistil, že forma faktúr daňového subjektu M. Š. nezodpovedá forme preverovaných faktúr, že daňový subjekt M. Š. má iné číslovanie faktúr a účtovníctvo si vedie v elektronickej forme a uvedené čísla faktúr a dokladov z registračnej pokladnice v jeho účtovnej evidencii neboli zistené.
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že Colný úrad Žilina listom zo dňa 06.03.2007 požiadal Daňový úrad Dubnica nad Váhom o preverenie registrácie elektronickej registračnej pokladnice, ktorou mali byť vystavené doklady predložené daňovým subjektom. Listom zo dňa 09.03.2007 Daňový úrad Dubnica nad Váhom oznámil Colnému úradu Žilina, že pod predmetným číslom DKP 645 1020431973003 nie je registrovaná žiadna registračná pokladňa. Uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že daňový subjekt M. Š. poprel, že by doklady predložené daňovým subjektom vystavil. Pretože daňový subjekt dostatočne nepreukázal spôsob a pôvod nadobudnutia zabezpečených SBL, vzniklo u daňového subjektu podozrenie zo správneho deliktu podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z.. Konštatoval, že u daňového subjektu bol spochybnený spôsob a pôvod nadobudnutia SBL, ktoré daňový subjekt v rámci podnikateľskej činnosti predal fyzickým osobám oprávneným na podnikanie K.. Y. Y. a K. L. a právnickým osobám RERO s.r.o. a Chanel K, s.r.o., a ktorý sa u neho nachádzal v druhu a množstve tak, ako bol zistený a následne zabezpečený v prevádzkach uvedených podnikateľských subjektov. Poukázal na to, že colný úrad listom zo dňa 24.01.2011 vyzval daňový subjekt, aby sa vyjadril k podozreniu zo správneho deliktu. Colnému úradu bolo dňa 18.02.2011 doručené vyjadrenie daňového subjektu, v ktorom sa okrem iného uvádza, že z predložených skutkových okolností mu nie je zrejmé, či sa podozrenie vo vzťahu k jeho osobe týka nespôsobilosti preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu. Logická spojka alebo vyjadruje alternatívu pravdivosti výroku A/ alebo výroku B/ s tým, že pravdivosť výroku A/ zároveň vylučuje pravdivosť výroku B/ a naopak.
Daňový subjekt vo svojom vyjadrení uviedol, že Krajský súd v Košiciach v konaní pod sp. zn. 6S/11657/2012 skúma tie isté skutkové okolností (preukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu), ktoré sú dôvodom aj tohto konania týkajúceho sa podozrenia z porušenia daňových predpisov, keďže súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, ako po procesnej, tak aj po hmotnoprávnej stránke. Poukázaním na skutočnosť, že v zmysle § 250j ods. 6 O.s.p. sú správne orgány viazané právnym názorom súdu, daňový subjekt navrhol, aby colný úrad prerušil konanie o porušenie daňových predpisov, až do právoplatného skončenia súdneho konania z dôvodu, že rozhodujúca predbežná otázka je predmetom súdneho konania. Colný úrad vyhovel návrhu daňového subjektu a rozhodnutím zo dňa 27.06.2011 prerušil konanie o správnom delikte podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z.. Ďalej uviedol, že podaním odvolania daňového subjektu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07.04.2011, ktorým zamietol žalobu daňového subjektu na preskúmanie rozhodnutia Colného riaditeľstva SR zo dňa 09.04.2010, sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Poukázal na to, že Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn. 3Sžf/29/2011 zo dňa 17.01.2012 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach. Colný úrad listom zo dňa 16.04.2012 oznámil daňovému subjektu, že pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie o správnom delikte prerušilo a colný úrad v konaní pokračuje.
Colný úrad po preskúmaní objektívne zisteného skutkového stavu veci, na základe výsledkov dokazovania, k námietkam daňového subjektu uvedeným vo vyjadrení k podozreniu zo správneho deliktu uviedol, že colný úrad začal dňa 15.03.2009 na podnet Colného riaditeľstva SR u daňového subjektu v súlade s ustanovením § 15 a § 15b zákona č. 511/1992 Zb. opakovanú kontrolu na spotrebnú daň z liehu za zdaňovacie obdobie od 01.01.2006 do 31.12.2007, na základe zistenia nových skutočností zakladajúcich vznik dôvodného podozrenia správcu dane, že daňový subjekt nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia SBL v súlade so zákonom č. 530/2011 Z. z.. Konštatoval, že vykonaním doplňujúcich úkonov dokazovania v rámci opakovanej daňovej kontroly (prevereniu účtovných dokladov u daňového subjektu M. Š.) vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré colný úrad v spojení s dôkazmi zadováženými v konaní hodnotil každý jednotlivo a všetky v ich vzájomných súvislostiach, na základe čoho dospel colný úrad k záveru, uvedenému v protokole z daňovej kontroly zo dňa 15.07.2009. Návrh daňového subjektu vykonať konfrontáciu s daňovým subjektom M. Š., colný úrad zvážil, pričom
s prihliadnutím na § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. mal za to, že návrh daňového subjektu nie je dostatočne opodstatnený, nie je zrejmý účel vykonania tohto dôkazu. Návrh daňového subjektu o preverenie, či s daňovým subjektom M. Š. nie je vedené trestné stíhanie, predmetom ktorého by bol skutok súvisiaci s SBL, colný úrad vyhodnotil ako nedôvodný a zavádzajúci, ktorý nesúvisí s prejednávanou vecou. Konštatoval, že pre colný úrad je postačujúce, že daňový subjekt M. Š. bol evidovaný ako držiteľ povolenia na predaj liehu v daňovom voľnom obehu a počas platnosti povolenia na predaj spĺňal podmienky držiteľa povolenia na predaj.
K návrhu daňového subjektu o preverenie výrobcu a tlačiareň, kontrolnej známky, za účelom zistenia, ktorý daňový subjekt vyrobil, spracoval, skladoval, prijímal a odosielal lieh v zmysle zákona o spotrebnej dani z liehu výrobcu, colný úrad uviedol, že sú mu známe údaje o výrobcovi SBL, ako aj o tlačiarni kontrolných známok, avšak sporným je spôsob uvedenia SBL do daňového voľného obehu a zaplatenie spotrebnej dane, keďže daňový subjekt nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia SBL v súlade so zákonom č. 530/2011 Z. z., ktoré sa u neho nachádzali. Poukázal na to, že daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by SBL nadobudol od iného subjektu ako daňový subjekt M. Š., a preto colnému úradu nie je zrejmé, u akého subjektu má colný úrad vykonať všetky navrhované zistenia.
Vychádzajúc z uvedeného, colný úrad konštatoval, že na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a v súlade so základnými zásadami daňového konania, daňový subjekt nepreukázal pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu od predmetného dodávateľa SBL - daňového subjektu M. Š..
V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca navrhol, aby prvostupňový orgán v plnom rozsahu vyhovel tomuto odvolaniu a podľa § 47 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2011 zrušil rozhodnutie Colného úradu Košice. V prípade, ak prvostupňový orgán nevydá rozhodnutie v rámci autoremedúry, navrhol, aby odvolací orgán podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2011 zrušil rozhodnutie Colného úradu Košice a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa korešpondujú so žalobnými námietkami a taktiež sú podrobne uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozhodnutie Colného úradu Košice zn. 30/9005631/1937839/2012 zo dňa 16.04.2012 napadnuté odvolaním fyzickej osoby
- podnikateľa H. T., Q. X, XXX XX V., podnikajúcej pod obchodným menom H. T. - BOBBY, miesto podnikania Hodonínska 2, 040 11 Košice, IČO: 41 508 131, DIČ: 102 580 5506 potvrdil.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný detailne opísal celý priebeh konania pred správnym orgánom prvého stupňa a k odvolacím námietkam proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa uviedol nasledovné:
K námietke žalobcu, v ktorej žiada prerušiť konanie z dôvodu predbežnej otázky ohľadne podanej ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 Ústavy SR, a to postupom a rozhodnutím Krajského súdu Košice, ako aj postupom a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, žalovaný uviedol, že uvedená skutočnosť nie je dôvodom na prerušenie konania. Citoval ustanovenie § 61 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 563/2009 Z. z. a uviedol, že podľa § 22 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný; inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať inému príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Poukázal na to, že žalobca dňa 05.04.2012 podal na Ústavný súd SR sťažnosť proti porušovaniu základných práv a slobôd podľa čl. 127 Ústavy SR, a to z dôvodu, že sa domnieva, že postupom a rozhodnutím Krajského súdu Košice, ako aj postupom a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, došlo k porušeniu jeho práv na súdnu ochranu a na spravodlivý proces. Žalovaný poukázal na to, že v predmetom konaní riešia problematiku
preukázania (nepreukázania) pôvodu a spôsob nadobudnutia liehu žalobcom v súlade so zákonom. Takisto predmetom predchádzajúceho konania vo veci platobného výmeru Krajským súdom Košice a neskôr Najvyšším súdom SR, bola opätovne skutočnosť, či žalobca preukázal alebo nepreukázal v súlade so zákonom pôvod a spôsob nadobudnutia liehu, a teda či bol v danom prípade dôvod na vyrubenie dane a vydania predmetného platobného výmeru. Na rozdiel od toho však predmetom konania pred ústavným súdom bola skutočnosť, či postupom súdov boli porušené práva žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Na základe uvedených skutočností, žalovaný bol toho názoru, že žalobcom podaná sťažnosť na Ústavný súd SR nie je dôvodom na prerušenie práve prebiehajúceho odvolacieho konania z dôvodu, že sa začalo konanie o predbežnej otázke. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcom podaná sťažnosť na Ústavný súd SR nie je dôvodom na prerušenie práve prebiehajúceho odvolacieho konania ani z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Žalovaný nepovažoval danú skutočnosť - podanú sťažnosť ani za predbežnú otázku, ale ani za inú skutočnosť, rozhodujúcu na vydanie rozhodnutia, a to práve z dôvodu, že Ústavný súd SR nerozhoduje o tom, či žalobca vedel alebo nevedel preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu ale rieši skutočnosť, či konaním a postupom súdov v danej veci došlo k porušeniu práv žalobcu na súdnu ochranu. Ďalej uviedol, že v danom prípade je zákonom fakultatívna možnosť pre odvolací orgán rozhodnúť sa, či konanie preruší alebo nie.
K námietke žalobcu, v ktorej uvádza, že vo výroku napadnutého rozhodnutia, a tým v celom odôvodnení napadnutého rozhodnutia je nesprávne identifikovaný daňový subjekt, ktorým bol uznaný zo spáchania správneho deliktu, nakoľko alkoholický nápoj nebol zistený u daňového subjektu, ktorému sa ukladá sankcia, ale tento bol zistený dňa 18.11.2007 u fyzickej osoby - podnikateľa Ing. Milan Mardzin, u právnickej osoby RERO s.r.o. a u fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie K. L. a právnickej osoby Chanel K s.r.o. žalovaný uviedol, že podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z. správneho deliktu sa dopustí právnická alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza, alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladal s alkoholickým nápojom ako s vlastným. Žalovaný poukázal na to, že u žalobcu bolo zistené, že sa u neho nachádzal lieh a že žalobca ho následne uvedeným subjektom predal, čoho dôkazom sú predložené daňové doklady. Žalovaný nepopieral, že alkoholický nápoj sa nachádzal u jednotlivých subjektov v čase miestnych zisťovaní, ale súčasne bolo zistené, že predtým sa tento lieh nachádzal u žalobcu, ktorý ich týmto subjektom dodal - teda s ním nakladal. Poukázal na to, že v prípade, ak by bola relevantná len skutočnosť zistenia liehu, ďalšia časť vety, ktorá na ňu nadväzuje, a to, že lieh „sa u nej nachádza alebo nachádzal“ by nemala význam. Samotné zistenie - poznatok len rozvíja ďalšiu časť zákonného ustanovenia „nachádzanie sa“ a manipulácia s tovarom, ktorá je zrejmá a žalovaný mal za to, že zo strany žalobcu ide o špekuláciu.
K námietke žalobcu, v ktorej namieta, ako je možné že Colný úrad Žilina listom zo dňa 06.03.2007 požiadal Daňový úrad Dubnica nad Váhom o preverenie registrácie registračnej pokladne, ktorou mali byť vystavené doklady predložené daňovým subjektom a že podľa žalobcu pri vykonaní opakovanej daňovej kontroly, neexistovali žiadne nové skutočnosti, oproti skutočnostiam známym správcovi dane do ukončenia riadnej daňovej kontroly, čím vlastne žalobca namieta nezákonnosť a neodôvodnenosť vykonania opakovanej daňovej kontroly, žalovaný uviedol, že podľa § 15b ods. 1 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola u daňového subjektu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, na podnet ministerstva, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva. Keďže účelom opakovanej kontroly je tiež zistenie, alebo preverenie základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, správca dane pri jej výkone postupuje podľa všeobecných ustanovení o daňovej kontrole (§ 15b ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. - na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia § 15).
Ďalej uviedol, že colný úrad o výsledku zistení pri daňovej kontrole u žalobcu za zdaňovacie obdobie 01.01.2006 - 31.12.2007 vyhotovil protokol zo dňa 09.09.2008, ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 13.10.2008. Colnému úradu boli dňa 12.09.2008 doručené v prílohe listu zo dňa 08.09.2008 od Colného úradu Žilina v rámci súčinnosti doklady súvisiace s podnikateľskou činnosťou M. Š. - zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 11.04.2007, v ktorej sa uvádza, že M. Š. pri svojej podnikateľskej činnosti nevyhotovuje daňové doklady z registračnej pokladnice a list zo dňa 09.03.2007 Daňového úradu Dubnica nad Váhom, v ktorom sa uvádza, že na miestne a vecne príslušnom daňovom úrade nie je
registrovaná žiadna pokladnica pod č. DKP 6451020431973003. Konštatoval, že uvedené skutočnosti neboli colnému úradu známe v čase vykonávanej daňovej kontroly, ale stali sa dôvodom pre vykonanie opakovanej daňovej kontroly.
K námietke žalobcu, v ktorej uvádza, že Úradný záznam o podozrení z porušenia daňových predpisov zo dňa 05.08.2009, ktorý tvorí podklad napadnutého rozhodnutia mu do dnešného dňa nebol doručený, nemal možnosť sa s ním oboznámiť a zaujať k nemu stanovisko, žalovaný uviedol, že úradný záznam o podozrení z porušenia daňových predpisov zn. 34195/2009-5691 zo dňa 05.08.2009 bol žalobcovi doručený dňa 10.08.2009, o čom svedčí doručenka so žalobcovým podpisom.
K námietke žalobcu, v ktorej uvádza, že predmetné zákonné ustanovenie upravuje dva spôsoby, na základe ktorých vzniká zodpovednosť za správny delikt a to nespôsobilosť preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu, že z napadnutého rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, či vznik zodpovednosti za správny delikt vo vzťahu k daňovému subjektu sa týka nespôsobilosti preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu, a že rozhodnutie správneho orgánu musí vždy jasným a určitým spôsobom definovať dôvod (prípadne dôvody) vzniku zodpovednosti daňového subjektu za správny delikt, pričom v opačnom prípade je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, na čo je súd v prípadnom súdnom konaní povinný prihliadať ex offo, žalovaný uviedol, že žalobca v tomto prípade nepreukázal ani pôvod, ani spôsob nadobudnutia liehu, keďže nepreukázal vierohodnými a nespochybniteľnými dôkazmi od koho nadobudol lieh - osobu dodávateľa, ani právny titul nadobudnutia liehu v súlade so zákonom. Konštatoval, že pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z. je postačujúce, že žalobca nevedel preukázať buď pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu v súlade so zákonom, čo bolo v konaní preukázané a z odôvodnenia rozhodnutia je dostatočne zjavné.
K námietke žalobcu, v ktorej žiada vykonať konfrontáciu s daňovým subjektom M. Š., keďže sú zrejmé rozpory vo výpovediach daňových subjektov, a tieto nie je možné odstrániť inak, pričom uvádza, že odôvodnenie colného úradu týkajúce sa toho, že tieto daňové subjekty neboli v priamom vzájomnom kontakte neobstojí, keďže k tomuto záveru je možné sa dopracovať len na základe vykonanej konfrontácie, v rámci ktorej sa jej účastníci vyjadria, či sa opoznávajú alebo nie, žalovaný uviedol, že nevykonanie konfrontácie v tomto prípade by nemalo zásadný význam, pretože hlavnými dôkazmi nie sú len skutočnosti zistené z výpovede žalobcu a M. Š., ale listinné dôkazy - účtovné doklady a ich (ne)autenticita. Overenie pravdivosti listinných dôkazov sa nezakladá len na výpovedi subjektov, keďže ich pravdivosť je možné overiť inými objektívnymi postupmi, čo aj bolo urobené, a preto tu nie je žiaden rozpor, ktorý by mala konfrontácia odstrániť. Je irelevantné, či sa subjekty „opoznajú“, keďže cieľom daňového konania nie je vzájomné zisťovanie totožnosti daňovými subjektmi. Poukázal na to, že z výpovede žalobcu vôbec nevyplynulo, že by prišiel do osobného kontaktu (čo i len telefonického, čo je bežné pri obchodných vzťahoch) s M. Š. a pri tomto ich stretnutí by došlo k odovzdaniu tovaru bez akýchkoľvek dokladov k liehu.
K námietke žalobcu, v ktorej poukazuje na porušenie princípu rovnosti daňových subjektov, keď na jednej strane účtovné doklady predložené daňovým subjektom M. Š. sú hodnoverné v celom rozsahu a účtovné doklady žalobcu, ktorému sa ukladá sankcia za správny delikt, sú zas v celom rozsahu nehodnoverné, pričom správca dane žiadnym spôsobom nevyhodnocuje skutočnosť, že listinné dôkazy predložené žalobcom, voči ktorému rozhodnutie smeruje majú presne tú istú vypovedaciu hodnotu, ako listinné dôkazy predložené iným daňovým subjektom, žalovaný uviedol, že v žiadnom prípade nebol porušený princíp rovnosti daňových subjektov. Konštatoval, že žalobca mal dostatočný priestor na prezentáciu vlastných postojov a návrhov, nebol obmedzovaný vo svojich právach a bolo vykonané dostatočné dokazovanie na základe ním predložených dôkazov. Opakom tejto skutočnosti by bolo, keby colný úrad spochybnil dôkazy predložené žalobcom bez akéhokoľvek preverovania. To, že v priebehu konania sa preukázalo, že doklady predložené žalobcom nie sú hodnoverné, bolo výsledkom preverovania ako Colného úradu Žilina, tak aj Daňového úradu Dubnica nad Váhom, čo žalobca nespochybnil. Uviedol, že zaúčtovanie na základe nepravdivých dokladov a oznámenie stavu zásob liehu colnému úradu nelegalizuje „falošné“ doklady a súčasne nie je dôkazom, že za uvedený tovar bola riadne odvedená spotrebná daň v súlade so zákonom.
K námietke žalobcu, v ktorej uvádza, že výklad ustanovenia § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správcom dane je nesprávny, keďže z jeho doslovného znenia je zrejmé, že správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov, t.j. môže a musí vykonať dokazovanie aj nad rámec dôkazov navrhovaných daňovým subjektom, a že nevykonanie dôkazov navrhovaných daňovým subjektom je popretím a odňatím jeho práva zakotveného v § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. žalovaný uviedol, že použitie takéhoto výkladu vedie do absurdity, pretože v praxi by to znamenalo, že colný úrad je povinný vykonať všetky a akékoľvek, aj keď neúčelné dôkazy, pričom je povinný zabezpečiť všetky takto navrhnuté dôkazy, bez úvahy o ich potrebnosti. Citoval ustanovenie § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. a uviedol, že žalobca je povinný preukazovať všetky ním uvádzané skutočnosti. Skutočnosť, že colný úrad ako správca dane vedie daňové konanie, znamená, že je na ňom, či dôkazy predložené žalobcom považuje za vierohodné a či ich akceptuje.
K námietke žalobcu, v ktorej uvádza, že registračná pokladňa daňového subjektu M. Š. bola predmetom preverovania ešte pred vykonaním riadnej daňovej kontroly, čím je podľa žalobcu založená zásadná pochybnosť o hodnovernosti tohto daňového subjektu, a teda je podľa neho potrebné pre náležité ustálenie skutkového stavu skúmať, či alebo proti tomuto daňovému subjektu je vedené trestné stíhanie, pričom žalobca namieta skutočnosť, že kým u žalobcu, voči ktorému rozhodnutie smeruje, v žiadnom prípade nepostačuje „formálne“ preukázanie účtovných dokladov, u daňového subjektu M. Š.Á. „formálne“ preukázanie jeho oprávnenia na predaj liehu v daňovom voľnom obehu je absolútne postačujúci, žalovaný uviedol, že registračná pokladňa M. Š. bola predmetom preverovania za účelom zistenia, či M. Š. používa registračnú pokladňu, ktorej číslo je uvedené na dokladoch, ktorými preukazoval nadobudnutie liehu žalobca. Samotné preverovanie registračnej pokladne nie je dôvodom, ktorý by spochybňoval hodnovernosť M. Š., keďže preverovanie bolo jedným z prostriedkov ako zistiť, či M. Š. vystavil (mohol vystaviť) žalobcom predložené daňové doklady, a či M. Š. bol jednou z osôb, ktoré nakladali s uvedeným liehom. Žalovaný konštatoval, že táto skutočnosť v konaní sa nepreukázala. Žalovaný ďalej uviedol, že to, či je voči M. Š. vedené trestné stíhanie bez súvislosti s uvedeným prípadom, nemá vplyv na konanie a rozhodovanie o správnom delikte žalobcu a až do právoplatného odsudzujúceho rozsudku platí prezumpcia neviny.
K námietke žalobcu, v ktorej navrhuje, že v prípade, ak sú colnému úradu známe údaje o výrobcovi SBL, ako aj o tlačiarni kontrolných známok, je nepochybné, že dopytom na tieto subjekty vie zistiť, ktorý subjekt je ako posledný v reťazci subjektov disponujúcim s týmto SBL, a teda je možné zistiť identifikáciu subjektu uvádzajúceho SBL do daňového voľného obehu, resp. posledného subjektu, ktorý sa SBL oprávnene disponoval, pričom podľa žalobcu logická reťaz subjektov by mala objektívne potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenie žalobcu, že SBL, ktoré zakúpil od daňového subjektu M. Š. bol zakúpený od subjektu, ktorý mal tento SBL k dispozícii a bol oprávnený s týmto SBL nakladať, žalovaný uviedol, že práve v súvislosti so začatým trestným stíhaním vo veci porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1 a ods. 3 Trestného zákona boli vykonané kontroly zamerané na zistenie, či sa v daňovom voľnom obehu nachádzajú SBL označené kontrolnými známkami s identifikačným číslom 20601101000400, v súvislosti s ktorými vzniklo podozrenie z trestného činu. Konštatoval, že práve preverením, že daňové doklady predložené žalobcom nepochádzajú od M. Š. (teda nepatrí do logického reťazca subjektov disponujúcich s uvedenými SBL), nie je možné zistiť osobu, ktorá uvedené SBL uviedla do daňového voľného obehu.
K námietke žalobcu, v ktorej namieta, že o existencii colným úradom tvrdenej objektívnej zodpovednosti colný úrad žalobcu nepoučil, že colný úrad pri odôvodnení svojho rozhodnutia neidentifikoval zákonné ustanovenie, z ktorého by vyplývala objektívna zodpovednosť žalobcu (bez ohľadu na zavinenie) za správny delikt podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z., a že z uvedeného dôvodu s poukazom na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, je daná konštrukcia o objektívnej zodpovednosti bez zákonného podkladu, žalovaný uviedol, že v prípade správnych deliktov podľa zákona č. 530/2011 Z. z. sa pre ich naplnenie nevyžaduje zavinenie. Zákon č. 530/2011 Z. z. neobsahuje zákonné ustanovenie, ktoré definuje správny delikt, ako zavinené konanie, ktorým sa porušuje alebo ohrozuje právom chránený záujem. Konštatoval, že pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa uvedeného zákona je postačujúce konanie, ktoré má znaky skutku opísaného v konkrétnej skutkovej podstate, toto konanie bolo subjektu preukázané, pričom colný úrad ďalej neskúma subjektívnu stránku konania, keďže tá nie je
znakom správneho deliktu podľa zákona č. 530/2011 Z. z.. Poukázal na to, že colný úrad nie je povinný o objektívnej zodpovednosti daňový subjekt informovať.
K námietke žalobcu, v ktorej uvádza, že pri kúpe tovaru od daňového subjektu M. Š. sa správal obozretne v rozsahu, ktorý je možné od neho spravodlivo požadovať, najmä vychádzal z predloženého povolenia na predaj liehu zo dňa 28.09.2006 vystavené Colným úradom Trenčín pre daňový subjekt M. Š., z ktorého vyplýva, že tento daňový subjekt je oprávnený predávať vo voľnom obehu lieh, uvedený v § 4 ods. 2 zákona č. 105/2004 Z. z., pričom existenciu tohto daňového subjektu a príslušné identifikačné údaje si žalobca overil podľa výpisu zo živnostenského registra zverejneného na internete, žalovaný uviedol, že súčasťou korektných obchodných vzťahov je komunikácia medzi obchodnými partnermi, aj na základe ponukových návrhov a v prípade komunikácie prostredníctvom ich zástupcov ich identifikácia. Ako žalobca uviedol do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 02.10.2008, SBL mu dodala neznáma osoba, ktorá vystupovala ako zamestnanec spoločnosti M. Š. a tovar bol po telefonickom kontakte odovzdaný pred veľkoskladom Spirits, kde si ho prevzal z jeho motorového vozidla do svojho, vyplatil mu peniaze na mieste a on mu vystavil pokladničné doklady z registračnej pokladnice. Žalovaný poukázal na to, že uvedený postup nie je pri všetkej zhovievavosti možné považovať za štandardný, a preto žalovaný nesúhlasí so žalobcom, že konal obozretne, a to tým, že neidentifikoval osobu zamestnanca, ktorá mu dodala tovar (čo i len napr. pre prípad reklamácie), tiež tým, že k odovzdaniu tovaru došlo pred veľkoskladom Spirits z auta do auta, neoverenia si totožnosti zamestnanca u jeho zamestnávateľa. Ďalej uviedol, že takisto číslo zo živnostenského registra uvedené na daňových dokladoch sa nezhodujú so skutočným číslom živnostenského registra M. Š., a preto poverenie zo strany žalobcu nebolo dostatočné. Konštatoval, že nie je obozretným konaním pri obchodovaní s alkoholickými výrobkami, ak sa žalobca uspokojí s preverením dokladov, ktoré sú verejne prístupné, bez ich overenia u konkrétneho subjektu.
V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že colný úrad pri vydávaní odvolaním napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, dodržal základné zásady daňového konania a vykonal dostatočné dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci potrebného pre zákonné rozhodnutie vo veci.
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100902/1031639/2012/BK zo dňa 8.4.2013 prípadne aj rozhodnutia Colného úradu Košice č. 30/9005631/1/937839/2012 zo dňa 16.4.2012 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
Konštatoval, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.
Uviedol, že existencia vady, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia je daná najmä týmito dôvodmi:
1) Výrok napadnutého rozhodnutia (rozhodnutie Colného úradu Košice v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR) a tým aj celé odôvodnenie obsahuje zásadnú vadu identifikácie daňového subjektu, ktorý bol uznaný zo spáchania správneho deliktu. Z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že: „Colný úrad Košice, uznal fyzickú osobu - podnikateľa H. T., Q. X, XXX XX V., IČO: 41 508 131, DIČ: 102 580 5506 (ďalej len „daňový subjekt“) zodpovedným zo správneho deliktu podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z. Konštatoval, že fyzická osoba - podnikateľ H. T. neexistuje, keďže žalobca podnikal a podniká pod obchodným menom H. T. - Bobby, IČO: 41 508 131, s miestom podnikania Hodonínska 2, 040 11 Košice. Poukázal na to, že obchodné meno je základný identifikačný znak daňového subjektu a ani jeho ďalšia identifikácia s miestom podnikania, resp. pridelenými identifikačnými číslami nemôže zhojiť, zásadnú vadu rozhodnutia, ktorým je uvedenie správneho obchodného mena daňového subjektu. Uviedol, že dotknutá vada výroku rozhodnutia žalovaného (nesprávna identifikácia daňového subjektu) a jeho odôvodnenia má za následok jeho zmätočnosť a nevykonateľnosť.
2) O existencii žalovaným tvrdenej objektívnej zodpovednosti nebol žalobca poučený, pričom z odôvodnenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR vyplýva, že podľa názoru žalovaného tento nemal takúto poučovaciu povinnosť k žalobcovi. Konštatoval, že s uvedeným stanoviskom žalovaného sa nemožno stotožniť, keďže s odkazom na základné zásady daňového konania, žalovaný takúto poučovaciu povinnosť mal, čo potvrdzujú okrem iného aj zápisnice o ústnom pojednávaní č. 75265/2007-5691 zo dňa 26.11.2007 a 60172/2008-5691 zo dňa 02.10.2008, ako aj jednotlivé úradné záznamy o podozrení z porušenia daňových predpisov. Uviedol, že nedostatočné splnenie poučovacej povinnosti zo strany správneho orgánu vo vzťahu k žalobcovi má za následok existenciu vady konania, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
3) Poukázal na ustanovenie § 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. účinnom do 31.12.2011, podľa ktorého všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti. Uviedol, že v preskúmavanom správnom konaní došlo k porušeniu princípu rovnosti daňových subjektov, keď na jednej strane účtovné doklady predložené daňovým subjektom M. Š. - NOBA - SMOKER (ďalej aj „M. Š.Á.“) sú hodnoverné v celom rozsahu a účtovné doklady žalobcu sú zas v celom rozsahu nehodnoverné. Poukázal na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nevyhodnocoval skutočnosť, že listinné dôkazy predložené žalobcom majú presne tú istú vypovedaciu hodnotu ako listinné dôkazy predložené iným daňovým subjektom. Uviedol, že všetky doklady boli predložené správcovi dane v rámci vykonanej riadnej a opakovanej daňovej kontroly. Poukázal na to, že žalobca si voči správcovi dane splnil oznamovaciu povinnosť uloženú v § 44 ods. 18 zákona o spotrebnej dani z liehu platného v rozhodnom zdaňovacom období, t.j. vo vzťahu k zakúpenému tovaru, oznámil príslušnému colnému úradu množstvo prijatého liehu v spotrebiteľských baleniach, a to v príslušnom členení podľa čísla povolenia na predaj alebo podľa registračného čísla dodávateľa spotrebiteľského balenia, čo vyplýva tak z protokolu o riadnej daňovej kontrole, ako aj z protokolu o opakovanej daňovej kontrole. Poukázal na to, že žiadnemu daňovému subjektu nemôže byť na ťarchu to, že iný daňový subjekt si do účtovníctva nezahrnie doklady, na ktoré je povinný, prípadne že vystaví faktúru v inej forme, alebo s iným číslom ako obvykle, alebo že používa registračnú pokladňu, ktorú nemá riadne zaevidovanú. Ďalej uviedol, že keďže napriek jeho opakovaným žiadostiam o preverenie existencie prípadného trestného stíhania, žalovaný na tieto návrhy zareagoval prvýkrát až v rozhodnutí žalovaného, žiadal, aby žalovaný v rámci vyjadrenia sa k tejto žalobe objasnil žalobcovi a súdu, o aké trestné stíhanie sa jedná, a to najmä z akého dôvodu sa vedie, pre aký skutok, kto je obvinený a poškodený a v akom štádiu sa predmetné trestné stíhanie nachádza. Namietal, že registračná pokladňa daňového subjektu M. Š. bola predmetom preverovania ešte pred vykonaním riadnej daňovej kontroly u žalobcu, čím je založená zásadná pochybnosť o hodnovernosti tohto daňového subjektu
V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov spočíva najmä v týchto skutočnostiach:
1) Z výroku rozhodnutia vyplýva, že žalobca bol uznaný za vinného zo správneho deliktu, podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z., keďže nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia liehu v spotrebiteľských baleniach s príslušným obchodným názvom. Citoval ustanovenie § 70 ods. 1 písm. g/, § 2 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1 zák. č. 530/2011 Z. z. a uviedol, že význam termínov alkoholický nápoj a lieh v spotrebiteľských baleniach je odlišný. Z uvedených definícií je zrejmé, že termíny alkoholický nápoj a spotrebiteľské balenie liehu nie sú pojmy totožné, keďže v opačnom prípade, by zákonodarca nemal dôvod tieto pojmy samostatne definovať. Uviedol, že žalovaný používa terminológiu odlišnú od znenia zákona, a teda napriek tomu, že odkazuje na konkrétne zákonné ustanovenie, zároveň uvádza iný dôvod vzniku zodpovednosti, ako je v predmetnom zákonnom ustanovení, čím zakladá zmätočnosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia.
2) Z výroku rozhodnutia žalovaného ďalej nie je zrejmé, či žalobca nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia „liehu“. Uviedol, že logická spojka alebo vyjadruje alternatívu pravdivosti výroku A/ alebo výroku B/ s tým, že pravdivosť výroku A/ zároveň vylučuje pravdivosť výroku B/ a naopak. Poukázal na to, že v odôvodnení rozhodnutia Colného úradu Košice sa uvádza, že uvedený výrok je pravdivý, ak aspoň jeden z čiastkových výrokov je pravdivý, pričom žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal ani pôvod a ani spôsob nadobudnutia „liehu“. Poukázal na to, že ak bol žalovaný toho názoru, že žalobca
nepreukázal ani pôvod a ani spôsob nadobudnutia „liehu“, mal to jednoznačne vyjadriť vo výroku svojho rozhodnutia logickou spojkou A/. V opačnom prípade je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
3) Poukázal na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí bez ďalšieho bližšieho zdôvodnenia konštatuje, že zodpovednosť za porušenie ustanovenia § 70 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z. vzniká bez ohľadu na zavinenie, pričom sa neskúma, či k porušeniu došlo na základe úmyslu daňového subjektu alebo jeho nedbanlivosťou alebo zavinením tretej osoby, pričom daňový subjekt za tých istých okolností môže zodpovedať za situáciu, ktorú priamo nespôsobí, pretože pre naplnenie objektívnej zodpovednosti sa nevyžaduje preukázanie zavinenia na strane zodpovednej osoby. Uviedol, že žalovaný pri odôvodnení svojho rozhodnutia neidentifikoval zákonné ustanovenie, z ktorého by vyplýva objektívna zodpovednosť daňového subjektu (bez ohľadu na zavinenie) za správny delikt podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z.. Z uvedeného dôvodu s poukazom na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR nie je zrejmé, ako sa žalovaný dopracoval k záveru o objektívnej zodpovednosti žalobcu, a tým je právna konštrukcia o objektívnej zodpovednosti nepreskúmateľná a bez zákonného podkladu.
V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že nesprávne právne posúdenie je dané tým, že zo znenia § 70 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z. vyplýva, že správneho deliktu sa dopustí právnická osoba, alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza, alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladal s alkoholickým nápojom ako s vlastným. Poukázal na to, že z výroku rozhodnutia vyplýva, že alkoholický nápoj nebol zistený u žalobcu, ale tento bol zistený dňa 18.11.2007 u fyzickej osoby - podnikateľa K.. Y. Y., dňa 16.12.2007 u právnickej osoby
- RERO s.r.o., u fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie K. L. a dňa 25.12.2007 u právnickej osoby Chanel K, s.r.o.. Konštatoval, že z uvedeného vyplýva, že nie je naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z., a to z dôvodu absencie pojmového znaku správneho deliktu.
Žalobca zotrval na tvrdeniach, že predmetný alkoholický nápoj nadobudol od daňového subjektu M. Š., pri kúpe sa správal obozretne v rozsahu, ktorý je možné od neho spravodlivo požadovať, vychádzal z predloženého povolenia na predaj liehu pre daňový subjekt M. Š., existenciu tohto subjektu si overil, pričom uvedené údaje korešpondovali s údajmi na daňových dokladoch tohto daňového subjektu, tovar bol riadne zabalený, opatrený kolkovými známkami, identifikačným číslom a označením výrobcu, čím bolo preukázané zaplatenie spotrebnej dane k tomuto tovaru.
Nedostačujúce zistenie skutkového stavu odôvodnil žalobca tým, že žalovaný odmietol vykonanie konfrontácie s daňovým subjektom M. Š.. Mal za to, že v tomto prípade sú splnené všetky podmienky na to, aby bola vykonaná konfrontácia s daňovým subjektom M. Š., keďže sú zrejmé rozpory vo výpovediach daňových subjektov a tieto nie je možné odstrániť inak. Konštatoval, že odôvodnenie žalovaného týkajúce sa toho, že tieto daňové subjekty neboli priamo vo vzájomnom kontakte neobstojí, keďže k tomuto záveru je možné sa dopracovať len na základe vykonanej konfrontácie, v rámci ktorej sa jej účastníci vyjadria, či sa opoznávajú alebo nie. Žalobca ďalej namietal, že žalovaným neboli vykonané ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a poukázal na to, že v rámci správneho konania podľa ust. § 2 a § 29 ods. 2 a 8 zák. č. 511/1992 Zb. správca dane v správnom konaní môže a musí použiť všetky dostupné podklady a dôkazy na náležité a nepochybné zistenie skutkového stavu. Uviedol, že výsledkom nevykonania ďalších návrhov na doplnenie dokazovania je to, že zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na posúdenie veci.
V závere podanej žaloby žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že obsahom napadaného rozhodnutia žalovaného je aj argumentácia, ktorá je obsahom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/29/2011 zo dňa 17.01.2012, predkladá ako prílohu tejto žaloby nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II.ÚS 168/2012 zo dňa 30.04.2013, ktorým bol predmetný rozsudok Najvyššieho súdu SR zrušený z dôvodu porušenia základného práva sťažovateľa (žalobcu) na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvedeného dôvodu považoval žalobca poukazovanie na stanoviská a názory zrušeného rozhodnutia bez právneho základu.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.09.2013 navrhol žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť a žalobcovi nepriznať právo na náhradu trov konania. Písomné vyjadrenie žalovaného korešponduje s dôvodmi uvedenými žalovaným napadnutom rozhodnutí.
Krajský súd v Košiciach v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Na pojednávaní súdu dňa 09.07.2014 zástupca žalobcu dodal, že obidve rozhodnutia, t.j. rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa trpia zásadnými vadami. Za zásadnú vadu považoval nedostatočnú identifikáciu žalobcu vo výroku napadnutého rozhodnutia, pretože táto identifikácia nezodpovedá obchodnému menu žalobcu tak, ako je evidovaný v živnostenskom registri, pričom túto skutočnosť namietal už v samotnom odvolaní. Ďalej namietal, že žalovaný v písomnom vyjadrení na str. 4 nesprávne cituje obsah jeho odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu a do jednej citácie spojil dva rozdielne odseky. Poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/21/2011, ktorý sa vyjadruje k prísnym podmienkam, pokiaľ ide o identifikáciu daňových subjektov a opravy týchto údajov, vzhľadom na to, že predstavujú exekučný titul. Z týchto dôvodov považoval napadnuté rozhodnutie za zmätočné. Zotrval na žalobnej námietke, pokiaľ ide o to, že v napadnutom rozhodnutí nebolo preukázané, že žalovaný sa dopustil predmetného správneho deliktu konaním, ktoré je uvedené v skutkovej podstate správneho deliktu. Uviedol, že žalobca sa z administratívnych spisov žalovaného dozvedel, že prebieha trestné stíhanie v súvislosti s falšovaním kolkových známok na alkohol, o čom svedčí správa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, zo dňa 10.12.2008. Podľa tejto správy boli vznesené aj obvinenia voči konkrétnym osobám pre trestný čin podľa § 279 ods. 1, 3 písm. a/ Trestného zákona. Ďalej namietal tvrdenie žalovaného, že žalobca nepostupoval pri nákupe alkoholu dostatočne obozretne z dôvodu, že si nepreveril totožnosť osoby, s ktorou uzatváral obchod. Uviedol, že to nie je celkom štandardná procedúra v obchodnom styku, aby si každý podnikateľ overoval totožnosť zamestnanca, ktorý koná za žalobcu. Namietal skutočnosť, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa nevykonali dostatočné dokazovanie a nerešpektovali jeho dôkazné návrhy. Poukázal na to, že predovšetkým nebola vykonaná konfrontácia medzi žalobcom a daňovým subjektom M. Š. a taktiež poukázal na konanie o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o určení daňovej povinnosti žalobcovi. Uviedol, že v tomto konaní bola podaná iba veľmi stručná žaloba, žalobca bol v inom postavení ako v terajšom konaní a Najvyšší súd SR sa zaoberal iba žalobnými dôvodmi uplatnenými v žalobe. Preto navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa zrušiť ako nezákonné a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania.
Poverený zástupca žalovaného uviedol, že v písomnom vyjadrení sa podrobne vyjadrili k všetkým žalobným námietkam a k právnym dôvodom rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa. Rozhodnutie považoval za zákonné a navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať právo na náhradu trov konania.
Podľa § 76 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, konanie o uložení pokuty právoplatne neukončené k 31. decembru 2011 sa ukončí podľa § 70 a 71 predpisu účinného od 01. januára 2012, ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu priaznivejšie.
Podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, správneho deliktu sa dopustí právnická alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s alkoholickým nápojov ako s vlastným.
Podľa § 70 ods. 2 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, colný úrad uloží pokutu vo výške 50 % dane pripadajúcej na množstvo zisteného alkoholického nápoja, za správny
delikt podľa odseku 1 písm. g/, najmenej však 331 eur pri alkoholickom nápoji, ktorým je pivo a víno, alebo najmenej 1 659 eur pri alkoholickom nápoji, ktorým je lieh, a takýto alkoholický nápoj zabezpečí.18)
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, na účely tohto zákona sa rozumie alkoholickým nápojom lieh, víno, medziprodukt a pivo.
Podľa § 51 ods. 1 zákona č. č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, spotrebiteľským balením sa na účely tohto zákona rozumie uzavretý spotrebiteľský obal64) naplnený liehom určeným na priamu ľudskú spotrebu.
Podľa § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.
Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“), dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Podľa § 30 ods. 2 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. rozhodnutie musí obsahovať najmä meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona, alebo osobitného zákona.
Krajský súd v Košiciach po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa k jednotlivým žalobným námietkam uvádza nasledovné:
K žalobným námietkam týkajúcim sa porušenia princípu rovnosti daňových subjektov, keď na jednej strane účtovné doklady predložené daňovým subjektom M. Š. sú hodnoverné v celom rozsahu a účtovné doklady žalobcu sú v celom rozsahu nehodnoverné, že daňovému subjektu nemôže byť na ujmu, že iný daňový subjekt si do účtovníctva nezahrnie doklady, na ktoré je povinný, prípadne, že vystaví faktúru v inej forme alebo s iným číslom ako obvykle, alebo že používa registračnú pokladňu, ktorú nemá riadne zaevidovanú, že predmetný alkoholický nápoj nadobudol od daňového subjektu M. Š., pri kúpe sa správal obozretne, v rozsahu ktorým je možné požadovať, vychádzal z predloženého povolenia na predaj liehu daňového subjektu M. Š. a taktiež že nebola vykonaná konfrontácia medzi ním a daňovým subjektom M. Š., k tomu súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 6S/11657/2010 zo dňa 07. apríla 2011 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1476/2010 zo dňa 09. apríla 2010, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Košice - platobný výmer zn. 37849/2009-5638-96Pv zo dňa 03. septembra 2009, ktorým colný úrad určil žalobcovi základ spotrebnej
dane z liehu za zdaňovacie obdobie 24.08.2009 v množstve 26,872 hl 100 % alkoholu pri teplote 20° C a vyrubil mu spotrebnú daň z liehu za zdaňovacie obdobie 24.08.2009 vo výške 25 243,02 eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Sžf/86/2013 zo dňa 27. mája 2014 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/11657/2010-49 zo dňa 07.04.2011. V odôvodnení rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že ako kľúčovou sa javí skutočnosť, že z obsahu rozhodnutí i z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že žalobca v rámci obchodného styku nebol v priamom kontakte s M. Š., ale bol v obchodnom styku s osobou, ktorú on považoval za obchodného zástupcu M. Š.. Žalobca potvrdil, že je pravdou, že túto osobu neidentifikoval a vedel by ju identifikovať iba v prípade, že by ju videl. Nežiadal, aby mu táto osoba preukázala identitu a ani si jej identifikačné údaje nezaznamenal, len prevzal dodávku tovaru od tejto osoby. Najvyšší súd SR ako zásadné pochybenie zo strany žalobcu vnímal skutočnosť, že nakúpil spotrebiteľské balenia liehu od osoby, ktorej totožnosť si neoveril a dodnes túto osobu nevie identifikovať. Následne takto nadobudnuté spotrebiteľské balenia liehu boli uvádzané do obehu v jednotlivých prevádzkach pohostinstiev. Poukázal na to, že daňové predpisy vyžadujú, aby dodávateľský reťazec pri obchodovaní s touto komoditou bol transparentný, a aby každý dodávateľ zúčastňujúci sa v reťazci na dodaní tovaru bol spôsobilý identifikovať svojho dodávateľa. Táto skutočnosť má význam nie len daňový, ale aj ochrany zdravia konečných spotrebiteľov. Práve daňové predpisy tak vytvárajú systém záruk, že osoba dodávateľa bude vždy identifikovateľná. Odberateľ, ktorý si neoverí svojho dodávateľa sa vystavuje riziku nepreukázania spôsobu nadobudnutia spotrebiteľských balení liehu a tým i vzniku daňovej povinnosti v dôsledku tejto skutočnosti. V odôvodnení rozsudku Najvyšší súd SR ďalej uviedol, že žalobca tým, že prevzal dodávku SBL od osoby, ktorej identitu si neoveril sa dostal do dôkaznej núdze ohľadne preukázania spôsobu nadobudnutia SBL. Podľa vlastného vyjadrenia mal za to, že išlo o obchodného zástupcu M. Š.. Skutočnosti nasvedčujú, že sa stal obeťou podvodu neznámej osoby, ktorá disponovala identifikačnými údajmi M. Š.. Žalobca však trestné oznámenie vo veci nepodal a nevyvinul žiadnu iniciatívu, aby uvedenú neznámu osobu identifikoval. Žalobca potvrdil, že v priamom kontakte s M. Š. nebol. Konštatoval, že vzhľadom na to konfrontácii ako dôkaznému prostriedku absentuje predmet. V závere odôvodnenia rozsudku Najvyšší súd SR poukázal na to, že dôkazná povinnosť nie je na správcovi dane, ani na žalovanom, ale na žalobcovi. Uviedol, že v danom prípade subjekt označený na dokladoch žalobcu nebol totožný so skutočným dodávateľom tovaru, vystavené a žalobcom predkladané faktúry v daňovom konaní sú pochybné a nestačí len preukázanie dokladu ako takého, ale taký doklad musí vierohodne preukázať subjekt, ktorý tovar dodáva. Dokazovanie zo strany colného úradu slúži až na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť jeho nárok uznaný ako oprávnený.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že s vyššie uvedenými žalobnými námietkami sa dostatočne vysporiadal Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. 6S/11657/2010 zo dňa 07.04.2011, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Sžf/86/2013 zo dňa 27.05.2014, pričom súd v tomto konaní je viazaný skutkovým a právnym stavom zisteným a uvedeným v týchto právoplatných rozhodnutiach, preto vyššie uvedené námietky žalobcu považuje súd za irelevantné.
Pokiaľ žalobca namietal nedostatočnú identifikáciu žalobcu vo výroku napadnutého rozhodnutia, pretože táto identifikácia nezodpovedá obchodnému menu žalobcu tak, ako je evidovaný v živnostenskom registri, k tomu súd uvádza, že už z citovaného ust. § 30 ods. 2 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že tento zákon rozlišuje len dva typy osôb, a to fyzickú a právnickú, a preto je logické zaradenie žalobcu ako fyzickej osoby podnikateľa pod typ osoby fyzická. Žalobca bol v rozhodnutí colného úradu identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, identifikačným číslom, DIČ, a teda bol identifikovaný znakmi, ktoré vyplývajú z ust. § 30 ods. 2 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb.. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobca bol označený obchodným menom H. T. - BOBBY v záhlaví rozhodnutia Colného úradu Košice, takže za takýchto okolností nemôže dôjsť k zámene so žiadnym iným subjektom. Z uvedeného dôvodu považuje súd túto odvolaciu námietku za neopodstatnenú.
K námietke žalobcu, že si žalovaný voči nemu nesplnil poučovaciu povinnosť a nepoučil ho o tom, že jeho zodpovednosť za správny delikt je objektívna, t.j. bez ohľadu na zavinenie, k tomu súd uvádza, že v prípade správnych deliktov podľa zákona č. 530/2011 Z. z. sa pre ich naplnenie nevyžaduje zavinenie.
Zákon č. 530/2011 Z. z. neobsahuje zákonné ustanovenie, ktoré definuje správny delikt ako zavinené konanie, ktorým sa porušuje alebo ohrozuje právom chránený záujem. Pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa uvedeného zákona je postačujúce konanie, ktoré má znaky skutku opísaného v konkrétnej skutkovej podstate, toto konanie bolo subjektu preukázané, pričom colný úrad ďalej neskúma subjektívnu stránku konania, keďže to nie je znakom správneho deliktu podľa zákona č. 530/2011 Z. z.. Zodpovednosť je založená na objektívnom princípe, teda bez ohľadu na zavinenie konajúceho subjektu (úmyselné alebo nedbanlivostné). V prípade žalobcu platí teda objektívna zodpovednosť za správny delikt, čo znamená, že ide o zodpovednosť za vzniknutú škodu bez ohľadu na zavinenie a bez možnosti zbavenia sa zodpovednosti. Tak, ako vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/11657/2010 zo dňa 07.04.2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/86/2013 zo dňa 27.05.2014, keďže žalobca nevedel preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu, naplnil podmienky vzniku daňovej povinnosti podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 105/2004 Z. z., čím sa zakladá objektívna zodpovednosť za správny delikt tak, ako to vyplýva z ust. § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z.. Na základe vyššie uvedeného, ako aj z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že žalovanému nevyplývala voči žalobcovi žiadna poučovacia povinnosť o tom, že jeho zodpovednosť za správny delikt je objektívna.
K námietke žalobcu, že žalovaný používa terminológiu odlišnú od znenia zákona, a teda napriek tomu, že odkazuje na konkrétne zákonné ustanovenie, zároveň uvádza iný dôvod vzniku zodpovednosti, ako je v predmetnom zákonnom ustanovení, k tomu súd uvádza, že podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z., správneho deliktu sa dopustí právnická alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza, alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s alkoholickým nápojom ako s vlastným.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 530/2011 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie alkoholickým nápojom lieh, víno, medziprodukt a pivo.
Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 530/2011 Z. z. spotrebiteľským balením sa na účely tohto zákona rozumie uzavretý spotrebiteľský obal64) naplnený liehom určený na priamu ľudskú spotrebu.
Z výroku rozhodnutia Colného úradu Košice vyplýva, že Colný úrad Košice uznal žalobcu zodpovedným zo správneho deliktu podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z., ktorého sa daňový subjekt dopustil tým, že nevedel v súlade so zákonom č. 530/2011 Z. z. preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu v spotrebiteľských baleniach...
K námietke žalobcu ohľadom odlišnej terminológie od znenia zákona je potrebné uviesť, že rozhodnutie musí obsahovať okrem iného výrok, ktorý obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, čo v predmetnej veci uvedený výrok aj spĺňa. Jeho bližšia konkretizácia len napomáha k presnému určeniu tovaru, o ktorý konkrétne išlo. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení totiž vyplýva, že aj lieh, napriek tomu, že je označený ako lieh v spotrebiteľských baleniach, je alkoholickým nápojom, ktorého pôvod alebo spôsob sa nevedeli preukázať. V danom prípade žalovaný teda len presne špecifikoval tovar, o ktorý išlo s jemu príslušným názvom, čo však neznamená, že na daný tovar sa uvedené ustanovenie nevzťahuje. Rovnako takáto špecifikácia nerobí výrok rozhodnutia neurčitým. Z uvedených dôvodov považuje súd aj túto odvolaciu námietku žalobcu za neopodstatnenú.
K námietke žalobcu, že colný úrad nedefinoval jasným a určitým spôsobom dôvod vzniku jeho zodpovednosti za správny delikt, teda že vo výroku rozhodnutia mal uvedenú skutočnosť vyjadriť logickou spojkou A/ v prípade, že bol žalovaný toho názoru, že žalobca nepreukázal ani pôvod, ani spôsob nadobudnutia liehu, k tomu súd uvádza, že podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z. správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza, alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala
s alkoholickým nápojom ako s vlastným. V danom prípade žalobca nepreukázal ani pôvod, ani spôsob nadobudnutia liehu, keďže nepreukázal žiadnymi dôkazmi od koho nadobudol lieh - osobu dodávateľa, ani právny titul nadobudnutia liehu v súlade so zákonom. Preto, ak žalobca vierohodnými a overiteľnými dôkazmi nepreukázal pôvod, ani spôsob nadobudnutia liehu v spotrebiteľských baleniach, má za to, že nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu. Z uvedeného dôvodu nie je správna úvaha žalobcu o tom, že pravdivosť jedného výroku vylučuje pravdivosť druhého výroku. Z vyššie uvedených dôvodov považuje súd aj túto odvolaciu námietku žalobcu za neopodstatnenú.
K námietke žalobcu, že alkoholický nápoj nebol zistený u neho, ale tento bol zistený dňa 18.11.2007 u fyzickej osoby - podnikateľa K.. Y. Y., dňa 16.12.2007 u právnickej osoby RERO s.r.o., u fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie K. L. a dňa 25.12.2007 u právnickej osoby Chanel K, s.r.o., k tomu súd uvádza, že u žalobcu bolo preukázané, že sa u neho nachádzal lieh, ktorý následne predal, čo znamená, že s týmto liehom, ktorého nevedel preukázať pôvod, ani spôsob nadobudnutia nakladal, čím bola žalobcom naplnená skutková podstata ust. § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z.. Preto pokiaľ žalobca poukazoval na to, že alkoholický nápoj nebol zistený u neho, ale tento, bol zistený u fyzických a právnických osôb, ktorým tento alkoholický nápoj predal, táto žalobná námietka nemá oporu v citovanom ust. § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z. z. K tomu je potrebné uviesť, že v prípade, že ak by bola relevantná len skutočnosť zistenia liehu, ďalšia časť vety, ktorá na ňu nadväzuje, a to, že lieh „sa u nej nachádza alebo nachádzal“, by nemala právne opodstatnenie.
V závere podanej žaloby žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II.ÚS 168/2012 zo dňa 30.04.2013, ktorým tento zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/29/2011 zo dňa 17.01.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu žalobca poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vydané predčasne, a teda v rozpore so zákonom. Žalobca žiadal prerušiť konanie práve z dôvodu podania ústavnej sťažnosti, nakoľko podľa neho podaním ústavnej sťažnosti nepominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo.
K uvedenej námietke žalobcu týkajúcej sa predčasnosti rozhodnutia je potrebné uviesť, že podľa § 61 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane daňové konanie preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke.
Podľa § 61 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný; inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať inému príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
Žalobca dňa 05.04.2012 podal na Ústavný súd SR sťažnosť proti porušovaniu základných práv a slobôd podľa čl. 127 Ústavy SR, a to z dôvodu, že postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, ako aj Najvyššieho súdu SR, došlo k porušeniu jeho práv na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. V tomto konaní však colný úrad v odvolaním napadnutom rozhodnutí, ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí riešili problematiku preukázania, resp. nepreukázania pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu žalobcom v súlade so zákonom. Taktiež predmetom predchádzajúceho konania vo veci platobného výmeru Krajským súdom v Košiciach a neskôr Najvyšším súdom SR bola opätovne skutočnosť, či žalobca preukázal alebo nepreukázal v súlade so zákonom pôvod a spôsob nadobudnutia liehu, a teda či bol v danom prípade dôvod na vyrubenie dane a vydanie platobného výmeru.
Predmetom konania pred Ústavným súdom SR však bola tá skutočnosť, či postupom súdov boli porušené práva žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Dôvodom zrušenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Sžf/29/2011 bolo procesné pochybenie spočívajúce v nedoručení vyjadrenia žalobcovi, a teda konanie na Ústavnom súde SR o podanej sťažnosti nebolo konaním o inej skutočnosti
rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia žalovaným. Zároveň je potrebné uviesť, že z ust. § 61 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. vyplýva fakultatívna možnosť prerušenia konania. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 3Sžf/86/2013 zo dňa 27.05.2014 opätovne potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/11657/2010-49 zo dňa 07.04.2011, pričom Najvyšší súd SR v citovanom rozsudku nijako nezmenil svoje pôvodné odôvodnenie a úvahy týkajúce sa „nepreukázania nadobudnutia pôvodu alebo spôsobu alkoholického nápoja“ žalobcom.
Pretože rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.