Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-187-2014.pdf
PDF · 82.25 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/187/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava 851 02, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava 851 02, IČO: 36 613 843, proti povinnej Q. U., bydliskom F. XXXX/XX, H. nad U., o vymoženie 252,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 4. apríla 2014, č. k. 49Er/1534/2013-44, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie dňa 07.06.2013 oprávnený žiadal vymoženie istiny vo výške 252,27 eur s príslušenstvom, a to na základe rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 04722/2012 zo dňa 14.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.12.2012 a vykonateľnosť dňa 06.12.2012. Ďalej bola súdu prvého stupňa predložená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 08.10.2009. Uznesením tamojšieho súdu č. k. 49Er/1534/2013-9 zo dňa 18.09.2013 súd prvého stupňa žiadosť exekútora v celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 16CoE/288/2013-29 zo dňa 21.01.2014 uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Na výzvu súdu prvého stupňa predložil oprávnený dňa 31.03.2014 Zmluvu o prenájme s následnou kúpou prenajatej veci zo dňa 05.08.2002 spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami prenájmu poskytované spoločnosťou Quatro, a.s. a so Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2006 s prílohou. Súd prvého stupňa v predmetnej veci zistil, že právny predchodca ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli Zmluvu o prenájme s následnou kúpou prenajatej veci č. 6362167163 dňa 05.08.2002. Ďalej veriteľ a dlžník uzatvorili Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. 466879 zo dňa 08.10.2009. Súd prvého stupňa mal za to, že zmluva o prenájme má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, znenie § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. a na znenie § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z.. Ďalej uviedol, že posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský. Súd prvého stupňa mal jednoznačne za preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. 466879 zo dňa 08.10.2009 vyplýva, že povinný mal uznať záväzok zo zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom. V čl. 3 bode 3.1 posledná veta sa zároveň deklaruje, že povinný má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou obsahu formulárovej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku v bode 4. je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Toto ustanovenie vyhodnotil súd prvého stupňa ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď od spotrebiteľa vyžadovala, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní.
Súd prvého stupňa mal za preukázané, že obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Súd prvého stupňa poukázal tiež na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 9/2012 a 6 Cdo 1/2012. Z uvedených dôvodov súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Oprávnený namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Mal za to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok, pričom exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu a zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený mal za to, že rozhodnutie ASTURCOM neukladá exekučnému súdu členského štátu imperatív, preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, a tým zasiahnuť do princípu nezameniteľnosti konečných rozhodnutí. Nesprávna interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu rozhodnutia ASTURCOM. Správny preklad je taký, že exekučný súd má vtedy povinnosť „posúdiť“, resp. „vyhodnotiť“, či je rozhodcovská doložka nekalá (alebo či nie je nekalá), ak má pre takéto posúdenie skutkové okolnosti k dispozícii. Exekučný súd nie je v zmysle rozhodnutia ASTURCOM povinný vykonávať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu. Ďalej uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Poukázal na to, že slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú z hmotnoprávneho dôvodu. Oprávnený mal za to, že neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nie je možné skonštatovať ani s odvolaním sa na ustanovenie Smernice 93/13/EHS v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q). Dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno hodnotiť ako nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva. Tiež dôvodil, že z európskeho práva za súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Oprávnený uviedol, že postupom a rozhodovaním súdu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty. Záverom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť ako vecne správne.
Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b). Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý
je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. októbra 2012, sp. zn. 6Cdo 105/2011).
Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo 230/2011).
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je, ako exekučný titul, v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012, sp. zn. 6Cdo 1/2012).
Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. V postupe súdu prvého stupňa odvolací súd nezistil rozpor s pravidlami týkajúcimi sa ochrany práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a ani neprípustné nahrádzanie procesnej pasivity povinnej. Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvého stupňa v tom smere, že predmetná Zmluvu o prenájme s následnou kúpou prenajatej veci zo dňa 05.08.2002 vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia, a rovnako aj Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 08.10.2009 je zmluvou spotrebiteľskou. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na vzťah účastníkov konania aplikoval príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa.
Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že dňa 08.10.2009 bola medzi oprávneným a povinnou uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len „Dohoda“). V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinná si neplnila riadne svoje povinnosti vyplývajúce z Dohody, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky v bode 4 predmetnej Dohody, v ktorom rozhodca vydal rozhodcovský rozsudok. Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. súd prvého stupňa správne vychádzal z ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka a smernice Rady 93/13/EHS a zisťoval, či zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Preskúmaním Dohody, konkrétne bodu 4, vzhliadol odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, v tomto zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. Daná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto ju prvostupňový súd správne posúdil ako neprijateľnú a s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve.
Odvolací súd uvádza, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa v tomto štádiu exekúcie z úradnej moci správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), nakoľko predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.
Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.