Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoKR/21/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti žalovanej JUDr. Dagmar Vavrekovej, so sídlom kancelárie Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, správkyni konkurznej podstaty úpadcu LUCAR spol. s r. o. „v konkurze", so sídlom Zvolenská 83, 984 01 Lučenec, IČO: 31 640 966, právne zastúpenej JUDr. Františkom Vavráčom, advokátom, so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, o určenie pravosti popretých pohľadávok, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -83 zo dňa 02. júna 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -83 zo dňa 02. júna 2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou výrokovou vetou priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.01.2020 domáhal určenia, že pohľadávky žalobcu v celkovej výške 3.683,26 Eur uplatnené súhrnnou prihláškou zo dňa 12.11.2019 a evidované v zozname pohľadávok v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. sú čo do dôvodu vymáhateľnosti oprávnené. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. zo dňa 25.09.2019 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka LUCAR spol. s r. o. „v likvidácii“, so sídlom Zvolenská 83, 984 01 Lučenec, IČO: 31 640 966 (ďalej len „úpadca“). Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 02.10.2019. Žalobca si súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 12.11.2019 prihlásil do konkurzného konania svoje pohľadávky v celkovej výške 3.683,26 Eur. Žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu listom zo dňa 11.12.2019, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 12.12.2019 oznámila popretie pohľadávok žalobcu z dôvodu premlčania práva vymáhať poistné. Žalobca vyslovil nesúhlas s popretím pohľadávok a uviedol, že ide o pohľadávky pozostávajúce z neodvedených preddavkov na poistnom uplatnené voči platiteľovi poistného v zmysle ustanovenia o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), pričom pohľadávka č. 1 vo výške 449,42 Eur bola uplatnená výkazom nedoplatkov č. 1025236113 zo dňa 03.12.2010, právoplatným dňa 17.12.2010 a bola vymáhaná v exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie dňa 14.01.2011. Pohľadávka č. 2 vo výške 704,01 Eur bola uplatnená výkazom

nedoplatkov č. 1125064413 zo dňa 14.03.2011, právoplatným dňa 29.03.2011 a vymáhaná v exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie dňa 24.05.2011. Pohľadávka č. 3 vo výške 295,45 Eur uplatnená voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov č. 1125180013 zo dňa 06.06.2011, právoplatným dňa 25.06.2011 a bola vymáhaná v exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie dňa 18.08.2011. Pohľadávka č. 4 pozostávajúca z neodvedených preddavkov na poistnom vo výške 699,90 Eur a z trov konania za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10,00 Eur bola uplatnená voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov č. 1125484613 zo dňa 06.12.2011, právoplatným dňa 24.12.2011 a bola vymáhaná v exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie dňa 30.12.2011 a pohľadávka č. 5 pozostávajúca z neodvedených preddavkov na poistnom vo výške 1.514,48 Eur a z trov konania za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10,00 Eur bola uplatnená voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov č. 1325128513 zo dňa 20.03.2013, právoplatným dňa 10.04.2013 a bola vymáhaná v exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie dňa 24.05.2013. Žalobca mal za to, že pohľadávky boli vyčíslené a uplatnené v súlade s platnou legislatívou a sú dôvodné, nakoľko úpadca ako platiteľ poistného si nesplnil povinnosť platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie v zmysle ustanovenia a , a Zákona o zdravotnom poistení, pričom s poukazom na Zákona o zdravotnom poistení a (ďalej len „OZ“ alebo „“) nemohlo dôjsť k ich premlčaniu. Podľa žalobcu, že ak pre určitý právny vzťah neexistuje špeciálna právna úprava, tak sa použije všeobecná právna úprava a v tomto prípade bolo namieste použitie ustanovenia , podľa ktorého, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Podľa názoru žalobcu, nakoľko v priebehu plynutia premlčacej doby včas uplatnil svoje právo návrhom na vykonanie exekúcie u exekútora, premlčacia doba počas exekučného konania neplynie a keďže jednotlivé exekučné konania do dňa vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu neboli ukončené, k premlčaniu jeho pohľadávok nedošlo.

3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že v žalobe opísaný skutkový stav žalobcom je na základe predložených dôkazov preukázaný, z predmetného skutkového stavu vyplýva, že výkazy nedoplatkov uvádzané v žalobe, boli vydané a nadobudli právoplatnosť, na základe čoho sa stali exekučným titulom, v priebehu rokov 2010, 2011 a 2013. Nespochybnila preukázané uplatnenie práva žalobcu na vymoženie pohľadávok v exekučných konaniach, ale poukázala na ustanovenie o zdravotnom poistení, z ktorého vyplýva, že právo vymáhať poistné sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, a toto právo musí byť v tejto lehote nielen uplatnené, ale v tejto lehote sa musí nárok aj vymôcť. Podľa žalovanej žalobca v žalobe nesprávne použil analógiu aplikujúc ustanovenie k otázke spočívania premlčacej doby. Žalovaná nesúhlasila s argumentáciou žalobcu z dôvodu, že spočívanie premlčacej doby nie je v zákone o zdravotnom poistení upravené. Žalovaná uviedla, že analógia je vylúčená v odvetví správneho a finančného práva. Namietala, že žalobca sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že zdravotné poistenie patrí do oblasti verejného práva pre ktoré je analógia iuris vylúčená a preto na spočívanie premlčacej doby neupravenej v zákone nemôže byť analogicky aplikované ustanovenie . Podľa žalovanej právo vymôcť poistné za zdravotnú starostlivosť na základe právoplatného rozhodnutia po uložení povinnosti zaplatiť poistné za zdravotnú starostlivosť v lehote troch rokov sa musí v tejto lehote nielen uplatniť návrhom na vykonanie exekúcie, ale v tejto lehote sa musí nárok aj vymôcť. Žalovaná mala za to, že žalobca si prihlásil do konkurzu pohľadávky, kde právo vymáhať predmetné preddavky na poistné zaniklo pri pohľadávke č. 1 dňa 17.12.2013, pri pohľadávke č. 2 dňa 29.03.2014, pri pohľadávke č. 3 dňa 25.06.2014, pri pohľadávke č. 4 dňa 24.12.2014 a pri pohľadávke č. 5 dňa 10.04.2016. Žalovaná poukázala na to, že jej argumentácia vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.01.2018, ktorým Najvyšší súd SR rozhodoval vo veci verejného práva týkajúceho sa Zákona o sociálnom poistení, v ktorom tak, ako aj v Zákone o zdravotnom poistení, je zákonodarcom totožne upravené premlčanie práva v týchto oblastiach verejného práva.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že skutkové tvrdenia prezentované žalobcom v žalobe sporné neboli, za nesporné považoval, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. zo dňa 25.09.2019 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 190/2019 dňa 02.10.2019, teda s poukazom na v spojení s účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 03.10.2019, t.j. nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Súd považoval za nespornú aj skutočnosť, že dňa 15.11.2019 bola žalovanej ako správkyni konkurznej podstaty doručená súhrnná prihláška nezabezpečených

pohľadávok žalobcu zo dňa 12.11.2019, ktorou si žalobca uplatnil pohľadávky v celkovej výške 3.683,26 Eur. Súd považoval za nespornú aj skutočnosť, že žalovaná pohľadávky uvedené v prihláške pod por.č. 1 až č. 5 poprela v rozsahu sumy 3.683,26 Eur v zákonnej lehote, čo do vymáhateľnosti, pričom oznámenie žalovanej zo dňa 11.12.2019 bolo žalobcovi doručené dňa 12.12.2019. Žaloba bola doručená súdu dňa 09.01.2020, pričom súd považoval za preukázané, že žaloba na určenie popretých pohľadávok bola podaná v zákonnej lehote s poukazom na a konštatoval, že žalobca v tomto smere disponoval aktívnou vecnou legitimáciou na podanie žaloby a za preukázanú súd považoval aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej.

5. Sporná podľa názoru súdu prvej inštancie nebola ani skutočnosť, že žalobca si prihlásil pohľadávky, ktoré vznikli z titulu právoplatných rozhodnutí žalobcu, na základe ktorých bola úpadcovi uložená povinnosť uhradiť neodvedené preddavky na poistnom na verejné zdravotné poistenie, ako aj trovy konania za vydanie výkazu nedoplatkov. Súd prvej inštancie sa zároveň zaoberal aj dôvodmi popretia prihlásených pohľadávok, pričom konštatoval, že žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty poprela prihlásené pohľadávky žalobcu čo do vymáhateľnosti, kde zároveň týmto úkonom vzniesla aj námietku premlčania práva vymáhať popreté pohľadávky poukazujúc na ust. o zdravotnom poistení a na uplynutie trojročnej premlčacej lehoty odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné.

6. Sporným zostalo vyriešenie otázky, či plynutie premlčacej doby podľa § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení spočívalo v dôsledku podania návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý úkon žalobca považoval za uplatnenie práva vyvolávajúce účinky spočívania premlčacej doby pri analogickom použití všeobecnej právnej úpravy podľa ust. . Spornú otázku považoval za otázku výlučne právneho charakteru, kde medzi stranami bolo sporné, či na právny vzťah medzi právnymi predchodcami žalobcu a úpadcom, ktorý je verejnoprávnym vzťahom v oblasti verejného zdravotného poistenia možno aplikovať ust. , teda ustanovenia právneho kódexu regulujúceho súkromnoprávne vzťahy. V tomto kontexte potom sporná bola tiež otázka výkladu slovného spojenia „právo vymáhať poistné“ vyplývajúceho z dikcie ust. zákona o zdravotnom poistení, či toto v sebe zahŕňa len samotné uplatnenie práva vymáhať poistné podaním návrhu na vykonanie exekúcie alebo aj faktické vymoženie pohľadávky v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej lehote. Súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym názorom žalovaného v tom smere, že všeobecne analógia v práve verejnom je braná ako nevhodný nástroj, pretože nedostatky právnej úpravy by nemali ísť na úkor jedinca. Vychádzal zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 25.01.2018, v zmysle ktorého analógia je vylúčená v odvetví správneho a finančného práva, do oblasti ktorého podľa názoru súdu nepochybne patrí aj verejné zdravotné poistenie. Pridržiavajúc sa uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu, dospel súd prvej inštancie k záveru, že na daný verejnoprávny vzťah nie je možné analogicky použiť ust. . Je nepochybné, že zákon o zdravotnom poistení neobsahuje komplexnú úpravu premlčania a nezmieňuje sa ani o možnosti spočívania premlčacej doby v prípade vyvolania exekučného konania. Otázky premlčania práva uplatniť nárok na poistné a práva vymáhať poistné sú upravené v ust. o zdravotnom poistení len neucelene. Keďže vzťah medzi úpadcom a zdravotnou poisťovňou je vzťahom verejnoprávnym, nedostatok všeobecnej úpravy premlčania pre účely verejného zdravotného poistenia vedie k výkladu, že právo vymáhať poistné v podstate znamená, že v premlčacej dobe musí dôjsť nielen k uplatneniu tohto práva, ale aj k faktickému vymoženiu pohľadávky oprávneného.

7. Súd ďalej uviedol, že v prípade ak by pripustil analógiu na vzťah medzi úpadcom a zdravotnou poisťovňou, pôsobila by táto analógia na úkor úpadcu, ako účastníka vzťahu, ktorý nie je vykonávateľom verejnej moci. Súd dospel preto k záveru, že analogické použitie na verejnoprávny vzťah nie je prípustné s tým, že tento názor súdu umocňuje aj fakt, že súd by mal tento právny vzťah posúdiť podľa právneho poriadku ako celku, teda podľa všeobecných princípov, ktoré platia pre celý systém platného práva. V zmysle SR, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Vzhľadom k tomu, že zákon o zdravotnom poistení neupravuje postup, ktorým by v prípade vyvolania konania o výkon rozhodnutia nastali účinky spočívania premlčacej doby, bolo by takéto konanie orgánu verejnej moci nad rámec toho, čo stanovuje zákon. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru súdu potrebné ust. zákona o zdravotnom poistení vykladať tak, že „právo vymáhať poistné“ sa neobmedzuje len na právo podať návrh na vykonanie exekúcie, ale v sebe zahŕňa aj právo vykonať rozhodnutie v rámci premlčacej doby.

8. Súd prvej inštancie prihliadnúc na žalovanou predložený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. dospel k názoru, že pod „právom vymáhať poistné“ je aj v prípade verejného zdravotného poistenia potrebné chápať nielen uplatnenie práva v exekučnom konaní, ale v tejto lehote je potrebné tento nárok aj vymôcť. Tak ako o sociálnom poistení, aj o zdravotnom poistení používa pojem „premlčanie“. Premlčanie prebieha v dvoch fázach, kde prvou fázou je márne uplynutie premlčacej doby a druhou je uplatnenie námietky premlčania. Márne uplynutie premlčacej doby je objektívna právna skutočnosť a má za následok premlčanie práva. V prejednávanej veci bolo podstatné to, či došlo k relevantnému uplynutiu zákonom určenej lehoty troch rokov od právoplatnosti rozhodnutí, ktorými bola úpadcovi uložená povinnosť zaplatiť poistné, čo v danom prípade preukázané bolo, nakoľko posledné z vydaných rozhodnutí nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2013 a premlčacia doba u všetkých rozhodnutí uplynula v priebehu rokov 2013, 2014 a 2016. S márnym uplynutím tejto lehoty zákon o zdravotnom poistení v spája premlčanie práva vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť. Bez ohľadu na to, či na základe polemizovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sa jedná o preklúziu alebo premlčanie, na rozhodnutie o žalobe žalobcu podľa názoru súdu postačuje záver o tom, že žalobe nie je možné vyhovieť, pretože došlo k oslabeniu nároku žalobcu, t.j. k strate vymáhateľnosti práva z dôvodu premlčania, pričom žalovaná uplatnila námietku premlčania a tento nárok žalobcu poprela. Vzhľadom na uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovanej je preto nadbytočné zaoberať sa aj otázkou, či sa jedná o preklúziu, podstatné je relevantné zákonom predpokladané uplynutie času, v dôsledku ktorého sa právo vymáhať poistné premlčí.

9. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie považoval vykonané popretie vrátane dôvodov popretia za správne a odôvodňujúce vylúčenie žalobcu s jeho pohľadávkami z uspokojovania v konkurze vedenom na úpadcu, vzhľadom na to, že jeho nárok je v konkurze nevymáhateľný.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.

11. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že žalobca si všetky svoje pohľadávky, ktoré vznikli z titulu právoplatných rozhodnutí (výkazov nedoplatkov) uplatnil v exekučnom konaní včas v zmysle zákona o - „právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak“. Teda žalobca pred uplynutím trojročnej premlčacej doby začal pohľadávky na poistnom exekučne vymáhať. Žalovaná - správkyňa konkurznej podstaty úpadcu, listom zo dňa 11.12.2019, doručeným žalobcovi dňa 12.12.2019 oznámila popretie pohľadávok žalobcu z dôvodu premlčania práva vymáhať poistné. Žalobca ďalej uviedol, že s popretím pohľadávok nesúhlasí, pretože podľa jeho názoru, nakoľko v priebehu plynutia premlčacej doby včas uplatnil svoje právo návrhom na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora, premlčacia doba počas exekučného konania neplynula, a keďže jednotlivé exekučné konania do dňa vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu neboli právoplatne ukončené, k premlčaniu pohľadávok žalobcu nedošlo. Podľa názoru žalobcu, aby nárok zdravotnej poisťovne nebol premlčaný, zdravotná poisťovňa v zmysle zákona o musí v trojročnej premlčacej dobe podať návrh na vykonanie exekúcie a nie je potrebné, aby v rámci tejto lehoty bol nárok aj vymožený, pretože premlčacia doba neplynie počas doby, kedy sa právo, ktoré podlieha premlčaniu uplatnilo na príslušnom orgáne. Teda ak zdravotná poisťovňa stihla u súdneho exekútora uplatniť právo na zaplatenie neuhradeného poistného v trojročnej premlčacej dobe, potom premlčacia doba počas exekučného konania neplynie. Žalobca navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu.

12. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 30.08.2022. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správny a priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

13. Žalovaná nespochybnila preukázané uplatnenie práva na vymoženie pohľadávok predchodcom žalobcu v exekučnom konaní, ale poukázala na ust. § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, z ktorého vyplýva, že toto právo musí byť v tejto lehote nielen uplatnené, ale v tejto lehote sa musí nárok aj vymôcť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 25.01.2018). Žalovaná

vzhľadom na uvedenú skutočnosť, a to neupravené spočívanie premlčacej doby v zákone mala za to, že žalobca použil analogicky aplikáciu ust. k otázke spočívania premlčacej doby a podľa neho potom návrhom na vykonanie exekúcie premlčacia doba práva vymáhať poistné spočíva a preto žalovaná v rozpore so zákonom poprela jeho uplatnenie pohľadávky v konkurznom konaní, pričom žalovaná vo svojom oznámení o popretí pohľadávok ako dôvod popretia uviedla popretie ich vymáhateľnosti z dôvodu, že právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, zároveň žalovaná v tomto právnom úkone výslovne vzniesla námietku premlčania práva vymáhať poistné predmetných nezabezpečených pohľadávok v celom rozsahu ( ). Žalovaná poukázala na to, že analógia v práve znamená aplikáciu právnej normy, ktorá upravuje určitú situáciu na situáciu skutkovo podobnú, ktorá však právom upravená nie je. V každom prípade je však analogická aplikácia práva prípustná len vtedy, ak nie je možné obvyklým právnym výkladom dôjsť k prijateľnému riešeniu. Je všeobecne uznávané, že nie v každom právnom prostredí je takéto riešenie možné, pričom v práve súkromnom sa viac - menej predpokladá, a to v občianskych súdnych konaniach z dôvodu, aby zo strany súdu nedošlo k odmietnutiu spravodlivosti. Oproti tomu v práve verejnom je analógia braná ako nevhodný nástroj, pretože nedostatky právnej úpravy by nemali ísť na úkor jedinca. Analógia je vylúčená v odvetví správneho a finančného práva (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 25.01.2018). Žalobca sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že zdravotné poistenie patrí do oblasti verejného práva a v tomto prípade analógia iuris je vylúčená.

14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ust. prejednal odvolanie v rozsahu danom , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa , ako vecne správny potvrdil.

16. Odvolací súd vychádzal zmysle zo skutkového stavu zisteného okresným súdom.

17. Predmetom konania na okresnom súde je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávky žalobcu v celkovej výške 3.683,26 Eur uvedené v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok č. 1 vo výške 449,42 Eur, ktorá bola uplatnená výkazom nedoplatkov č. 1025236113 zo dňa 03.12.2010, právoplatným dňa 17.12.2010 a bola vymáhaná v exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie dňa 14.01.2011, pohľadávka č. 2 vo výške 704,01 Eur, ktorá bola uplatnená výkazom nedoplatkov č. 1125064413 zo dňa 14.03.2011, právoplatným dňa 29.03.2011 a vymáhaná v exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie dňa 24.05.2011, pohľadávka č. 3 vo výške 295,45 Eur uplatnená voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov, č. 1125180013 zo dňa 06.06.2011, právoplatným dňa 25.06.2011 a bola vymáhaná v exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie dňa 18.08.2011, pohľadávka č. 4 pozostávajúca z neodvedených preddavkov na poistnom vo výške 699,90 Eur a z trov konania za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10,- Eur, ktorá bola uplatnená voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov, č. 1125484613 zo dňa 06.12.2011, právoplatným dňa 24.12.2011 a bola vymáhaná v exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie dňa 30.12.2011 a pohľadávka č. 5 pozostávajúca z neodvedených preddavkov na poistnom vo výške 1.514,48 Eur a z trov konania za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10,- Eur, ktorá bola uplatnená voči platiteľovi poistného výkazu nedoplatkov č. 1325128513 zo dňa 20.03.2013, právoplatným dňa 10.04.2013 a bola vymáhaná v exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie dňa 24.05.2013. Uplatnené v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresom súdu Banská Bystrica pod sp.zn. sú čo do vymáhateľnosti oprávnené.

18. Žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania, keď mala za to, že výkazy nedoplatkov boli vydané a nadobudli právoplatnosť, na základe čoho sa stali exekučným titulom v priebehu rokov 2010, 2011 a 2013 s tým, že síce nespochybnila preukázané uplatnenie práva žalobcu na vymoženie pohľadávok v exekučných konaniach, ale poukázala na ust. § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, z ktorého vyplýva, že právo vymáhať poistné sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné a toto právo musí byť v tejto lehote nielen uplatnené, ale v tejto lehote sa musí nárok aj vymôcť, k čomu v tomto prípade nedošlo.

19. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že platobné výmery nadobudli právoplatnosť v priebehu rokov 2010, 2011 a 2013.

20. Konkurz na majetok dlžníka LUCAR spol. s r.o. „v likvidácii“ Lučenec vyhlásil Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp.zn. zo dňa 25.09.2019 a za správcu konkurznej podstaty ustanovil žalovanú.

21. Z potvrdenia správcu o doručení prihlášky z dňa 15.11.2019 súd ďalej zistil, že žalobca dňa 15.11.2019 doručil do kancelárie správcu v základnej prihlasovacej lehote súhrnnú prihlášku piatich nezabezpečených pohľadávok vo výške 3.683,26 Eur a táto bola zapísaná do zoznamu pohľadávok.

22. Z oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 11.12.2019, súd zistil, že žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty žalobcovi oznámila popretie vymáhateľnosti uplatnených nezabezpečených pohľadávok pod č. 1 až č. 5 v súhrnnej prihláške zo dňa 12.11.2019 celkom vo výške 3.683,26 Eur v celom rozsahu. Dôvodom popretia vymáhateľnosti pohľadávok bola tá skutočnosť, že v zmysle o zdravotnom poistení, právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné. Žalovaná vzniesla námietku premlčania práva vymáhať poistné vyššie uvedených nezabezpečených pohľadávok pod č. 1 až č. 5 vo výške 3.683,25 Eur uplatnených v súhrnnej prihláške v celom rozsahu.

23. Podľa , v znení účinnom od 01.01.2019, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

24. Podľa v znení účinnom od 01.01.2019, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

25. Podľa v znení účinnom od 01.01.2019, rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.

26. Podľa v znení účinnom od 01.01.2019, pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.

27. Podľa článku 2 ods. 2 , štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

28. Podľa o zdravotnom poistení a o zmene zákona o poisťovníctve, právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak.

29. Podľa , v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

30. Podľa , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.

To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

31. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď žalobcu v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nemožnosti primeranej aplikácie ust. o spočívaní premlčacej lehoty na vzťahy verejného práva.

32. Základnou odvolacou námietkou žalobcu bolo tvrdenie, že žalobca si všetky svoje pohľadávky č. 1 až č. 5, ktoré vznikli z titulu právoplatných rozhodnutí (výkazov nedoplatkov) uplatnil v exekučnom konaní včas v zmysle o zdravotnom poistení a pred uplynutím trojročnej premlčacej doby začal pohľadávky na poistnom exekučne vymáhať. Žalobca s popretím pohľadávok žalovanou, správkyňou konkurznej podstaty úpadcu nesúhlasil a namietal, že v priebehu plynutia premlčacej doby včas uplatnil svoje právo návrhom na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora, pričom premlčacia doba počas exekučného konania podľa názoru žalobcu neplynie a keďže jednotlivé exekučné konania do dňa vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu neboli právoplatne ukončené mal za to, že k premlčaniu pohľadávok žalobcu nedošlo. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že aby nárok zdravotnej poisťovne nebol premlčaný zdravotná poisťovňa v zmysle o zdravotnom poistení musí v trojročnej premlčacej dobe podať návrh na vykonanie exekúcie a nie je potrebné aby v rámci tejto lehoty bol nárok aj vymožený, pretože podľa názoru žalobcu premlčacia doba neplynie počas doby, kedy sa právo, ktoré podlieha premlčaniu uplatnilo na príslušnom orgáne, t.j. ak zdravotná poisťovňa stihla u súdneho exekútora uplatniť právo na zaplatenie neuhradeného poistného v trojročnej premlčacej dobe, potom premlčacia doba počas exekučného konania neplynie.

33. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcom prihlásené a žalovanou popreté pohľadávky, ako už bolo vyššie uvedené, nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť v priebehu rokov 2010, 2011 a 2013, pričom návrhy na vykonanie exekúcie boli podávané tiež v rokoch 2011 a 2013 a ku dňu podania súhrnnej prihlášky žalobcu dňa 12.11.2019 uplynula v prípade pohľadávky č. 5 doba 6 rokov a v prípade pohľadávok č. 1 až č. 4, 8 rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutí, ktorými žalobca predpísali povinnosť uhradiť neodvedené preddavky na verejné zdravotné poistenie a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov na ťarchu úpadcu. Súd prvej inštancie správne posúdil vzťah medzi úpadcom a zdravotnou poisťovňou ako vzťah verejnoprávny s tým, že nedostatok všeobecnej úpravy premlčania pre účely verejného zdravotného poistenia vedie k výkladu, že právo vymáhať poistné v podstate znamená, že v premlčacej dobe musí dôjsť nielen k uplatneniu tohto práva, ale aj k faktickému vymoženiu pohľadávky oprávneného. To, že sa v danom prípade medzi stranami sporu jedná o vzťah založený na základe normy verejného práva, t.j. jedná sa o vzťah verejnoprávneho charakteru sporné medzi stranami sporu nebolo.

34. Súd prvej inštancie správne založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na závere o nemožnosti primeranej aplikácie spočívania premlčacej lehoty podľa ust. upravujúceho súkromnoprávne vzťahy analogicky aj na vzťahy verejnoprávneho charakteru medzi žalobcom a úpadcom.

35. Odvolací súd konštatuje, že to, že súd prvej inštancie dospel k záveru o nemožnosti primeranej aplikácie prostredníctvom analógie iuris ust. o spočívaní premlčacej lehoty na vzťahy verejnoprávneho charakteru, na základe čoho žalobu zamietol je správny. Predmetom konania je určenie vymáhateľnosti popretých pohľadávok prihlásených pod poradovými číslami 1 - 5, pretože vymáhateľnosť takto uplatnených pohľadávok žalovaná, ako správkyňa konkurznej podstaty poprela z dôvodu premlčania nároku žalobcu v zmysle zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorého právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa ods. 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu na zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak.

36. V konaní nebola sporná skutočnosť, že ku dňu podania súhrnnej prihlášky zo strany žalobcu uplynula lehota v prípade pohľadávky č. 5 dlhšia ako 6 rokov a v prípade pohľadávok č. 1 - 4 dlhšia ako 8 rokov od nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti predmetných platobných výmerov, ktorým žalobca na ťarchu úpadcu predpísal preddavky na verejné zdravotné poistenie. V súlade s ust. § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení márnym uplynutím lehoty troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa preddavky na verejné zdravotné poistenie predpísali, sa právo vymáhať poistné premlčí. Uplynutím tejto doby sa právo vymáhať poistné premlčí, čo znamená oslabenie nároku žalobcu a jeho nevynútiteľnosť, t.j. nemožnosť jeho vymoženia a priznania v konaní pred súdom vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania žalovanou. Žalobcom prihlásené pohľadávky preto nie je možné považovať za oprávnené, čo do vymáhateľnosti, pretože žalovaná dôvodne poprela ich vymáhateľnosť z dôvodu ich premlčania. Odvolací súd konštatuje, že predmetom konania je určenie vymáhateľnosti pohľadávok, pričom v dôsledku márneho uplynutia trojročnej lehoty od právoplatnosti rozhodnutí o predpísaní preddavkov na verejné zdravotné poistenie sa premlčuje právo vymáhať poistné, t.j. oslabuje sa právo a žalobcovi nie je možné priznať určovacím výrokom že jeho právo je oprávnené čo do vymáhateľnosti. V konaní nebolo sporné, že v prípade relevantného uplynutia času podľa zákona o zdravotnom poistení právo vymáhať preddavky na zdravotné poistenie sa premlčí. Ak sa premlčí právo vymáhať poistné márnym uplynutím zákonom určenej lehoty definovanej ako premlčacej, potom vzniká povinnosť správcovi poprieť vymáhateľnosť pohľadávky a v prípade podania žaloby na základe preukázania márneho uplynutia zákonom určenej kvalifikovanej doby, nie je možné o žalobe žalobcu rozhodnúť inak, len tak, že súd žalobu o určenie vymáhateľnosti zamietne, pretože právo sa premlčalo uplynutím zákonnej doby, t.j. nie je možné ho súdnym rozhodnutím priznať ako vynútiteľný nárok a určiť, že je oprávnené čo do vymáhateľnosti.

37. Podľa odvolacieho súdu záver súdu prvej inštancie o nemožnosti aplikácie analógie iuris je v súlade s čl. 2. ods. 2 SR, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Súd prvej inštancie vyložil svoj záver o nemožnosti aplikácie ust. prostredníctvom analógie iuris v súlade s citovanou zásadou v čl. 2. ods. 2 SR upravujúcou limity konania štátnych orgánov v rozsahu zákonom daných kompetencií, ktorá je opačnou zásadou konania a správania subjektov v súkromnoprávnej sfére, kde sa vychádza z princípu čo nie je zakázané je dovolené. Práve vzhľadom na ďalšiu ústavnú zásadu právnej istoty je konanie štátnych orgánov limitované a zákonom. Ústavný princíp limitu konania orgánov verejne (štátnej) moci podľa čl. 2. ods. 2 neumožňuje analógiu iuris, pokiaľ použitie takejto analógie nie je v prospech účastníka verejnoprávneho vzťahu, ktorý nemá postavenie orgánu verejnej (štátnej) moci. K záveru o nemožnosti aplikácie analógie iuris dospel aj NS SR v rozhodnutí sp. zn. v zmysle ktorého „... pri analógii práva (analógia iuris) - v prípade, keď sa pri riešení určitého prípadu nenájde ani podobná právna úprava, postupuje orgán aplikácie práva podľa právneho poriadku ako celku podľa všeobecných princípov, ktoré platia pre celý systém platného práva, prípadne podľa princípov daného alebo príbuzného odvetvia práva. Prihliada pritom na zmysel či účel zákona na jeho ducha (ratio legis). Vo verejnom práve založiť existenciu finančnoprávneho nároku voči orgánom štátnej správy analógiou iuris je vylúčené“. Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že v danom prípade nepripustil Najvyšší súd SR analógiu iuris vo verejnom práve ani v prípade, pokiaľ sa mal nárok uplatňovať voči orgánu štátnej správy na základe analógie iuris.

38. Keďže zákon o zdravotnom poistení neupravuje otázku spočívania premlčania práva vymáhať poistné, neodkazuje vo svojom texte ani na primeranú aplikáciu , vylučuje použitie ustanovení správneho poriadku, vychádzajúc z ústavných limitov konania štátnych orgánov (orgánov verejnej moci) podľa čl. 2. ods. 2 SR a vychádzajúc aj zo zásady ochrany práv súkromných subjektov verejnoprávnych vzťahov, keď aplikácia analógie iuris na ich ťarchu nepripadá do úvahy, potom súd prvej inštancie postupoval správne, keď prostredníctvom analógie iuris neaplikoval ust. na spočívanie premlčacej lehoty vo verejnoprávnom vzťahu. Prípustnosť analógie iuris nie je viazaná na jej zákonné „dovolenie“, ale je odvoditeľná z ústavných princípov práva samotného (Števček, Dulak, Bajánková, Fečik, Sedlačko, Tomašovič a kol.: , II. diel, C.H.Beck, Veľké komentáre, str. 3073).

39. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď žalobu o určenie vymáhateľnosti pohľadávky zamietol, pretože právo žalobcu bolo premlčané a spočívanie premlčacej lehoty ako inštitút súkromného práva podľa je na spor, ktorý je vzťahom verejnoprávnym neaplikovateľné.

40. Z ohľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu s , ako vecne správny potvrdil, a to vrátane závislého výroku o trovách konania, kde súd prvej inštancie správne aplikoval ust. , ohľadne ktorého žalobca v odvolaní neuviedol žiadnu konkrétnu odvolaciu argumentáciu.

41. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. v spojení s a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. . V tomto prípade bola v odvolacom prípade plne úspešná žalovaná a preto jej odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).