Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2CoPr-6-2013.pdf
PDF · 103.08 KB
No categories available
2CoPr/6/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcu Ing. R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., L. XX/XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Urbánkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynárska 19, proti žalovanému Mestu Poprad, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 24.04.2013 č.k. 13C 99/2011 - 169 v spojení s opravným uznesením z 20.06.2013 č.k. 13C 99/2011- 173 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením okrem výroku o vylúčení časti žaloby na samostatné konanie.
Pripúšťa dovolanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvého stupňa určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného výpoveďou zo dňa 28.12.2010 je neplatné s tým, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá. Konanie o nárokoch žalobcu na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie.
V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že so žalobcom bol ukončený pracovný pomer výpoveďou zo dňa 28.12.2010, ktorá mu bola daná v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Pokiaľ žalobca poukazoval na dôvody neplatnosti výpovede spočívajúce v tom, že organizačná zmena nie je dostatočne určitá a že nedošlo k zrušeniu miesta veliteľa okrsku, tak tieto tvrdenia prvostupňový súd nepovažoval za dôvodné. Za nedôvodnú považoval aj námietku, že žalobca sa nestal nadbytočným, pretože sa nezrušovalo miesto veliteľa okrsku. Funkcia veliteľa okrsku nie je samostatnou funkciou, ktorá je zahrnutá v organizačnej štruktúre, ktorá je upravená tak, že pre oblasť mestskej polície je stanovené jedno miesto vedúceho zamestnanca a ďalších 41 zamestnancov. Jednotliví zamestnanci sú zadelení tak, že pôsobia v organizačnej časti, výkonnej časti, pri obsluhe kamerového systému alebo sú začlenený do jedného zo 4 okrskov. Z obsahu pracovnej zmluvy žalobcu vyplynulo, že ako druh práce bol dohodnutý výkon práce mestského policajta, teda nie konkrétne zaradenie do niektorej z vyššie uvedených častí. Uvedené zadelenie pracovníkov mestskej polície je iba interným rozdelením tejto organizačnej zložky a je v kompetencii náčelníka mestskej polície, aby zadelil jednotlivých zamestnancov, pričom na ich preloženie do iného okrsku sa nevyžadovala zmena pracovnej zmluvy. Nadbytočnosť 3 zamestnancov mestskej polície vyplývala z dodatku týkajúceho sa organizačnej zmeny, pritom je v kompetencii žalovaného ako zamestnávateľa rozhodnúť o tom, s ktorým konkrétnym zamestnancom bude ukončený pracovný pomer. Iba v prípade, ak by v pracovnej zmluve bolo uvedené konkrétne pracovné zaradenie žalobcu na určitom úseku, tak vtedy by sa skúmala nadbytočnosť s ohľadom na to, či sa ruší konkrétne pracovné miesto. U každého zo zamestnancov mestskej polície je
uvedené pracovné zaradenie mestský policajt, tak pre posúdenie otázky nadbytočnosti je rozhodujúce, že organizačná zmena sa týka zníženia počtu zamestnancov mestskej polície. O výbere konkrétneho zamestnanca, ktorým sa stane nadbytočný, rozhoduje zamestnávateľ. Za dôvodné však považoval súd prvého stupňa námietky žalobcu týkajúce sa platnosti vykonania organizačnej zmeny. V danom prípade rozhodnutím o organizačnej zmene je rozhodnutie primátora Mesta Poprad o prijatí dodatku č. 21 k organizačnému poriadku Mestského úradu v Poprade zo dňa 29.11.2007. Rozhodnutie o tejto organizačnej zmene za žalovaného urobil primátor ako štatutárny zástupca Mesta Poprad s poukazom na § 13 ods. 4 písm. d/ Zákona o obecnom zriadení, v zmysle ktorého je v právomoci primátora vydávať okrem iného aj organizačný poriadok obecného úradu. Táto kompetencia prešla z mestského zastupiteľstva na primátora novelizáciou Zákona o obecnom zriadení vykonanou zákonom č. 102/2010. Poukázal na to, že je v prejednávanej veci viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý konštatoval, že o organizačnej zmene v útvare Mestskej polície Mesta Poprad malo rozhodnúť mestské zastupiteľstvo. Mestská polícia je samostatným poriadkovým útvarom, je organizačnou zložkou právnickej osoby - Mesta Poprad, avšak táto organizačná zložka nie je súčasťou mestského úradu, pričom kompetencia primátora mesta v zmysle uvádzaného zákonného ustanovenia je daná iba vo vzťahu k organizačnému poriadku mestského úradu. V zmysle § 19 zákona č. 369/1990 Zb. môže mať obec zriadenú aj obecnú políciu, pričom jej zriadenie, postavenie a úlohy upravuje osobitný predpis, a to zákon č. 564/1991 Zb. Súd prvého stupňa poukázal na znenie § 4 tohto zákona, kde bolo zaujaté stanovisko, že pod organizáciou obecnej polície je potrebné rozumieť organizáciu všeobecne a teda aj zmenu organizačnej štruktúry útvaru z pohľadu celkového počtu zamestnancov. Je nesporné, že aj príslušníci mestskej polície sú zamestnancami mesta a na ich právne postavenie sa vzťahuje zákon č. 552/2003 a Zákonník práce. Z tohto dôvodu výpoveď z pracovného pomeru aj v prípade príslušníka mestskej polície podpisuje primátor ako štatutárny zástupca mesta, avšak pokiaľ ide o výpoveď z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, musí jej predchádzať rozhodnutie o organizačnej zmene, ktoré za zamestnávateľa musí urobiť príslušný orgán. Zákon č. 564/1991 Zb. je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k Zákonu o obecnom zriadení, preto aj právne vzťahy týkajúce sa mestskej polície je potrebné posudzovať podľa tejto právnej úpravy a iba vzťahy, ktoré nie sú upravené v tomto zákone možno posudzovať podľa zákona č. 369/1990 Zb. Keďže v zmysle § 4 tohto zákona, o organizácii mestskej polície rozhoduje mestské zastupiteľstvo, tak aj o organizačnej zmene, spočívajúcej v znižovaní stavu zamestnancov v organizačnej zložke mestskej polície, ktorá bola dôvodom pre výpoveď danú žalobcovi, malo rozhodnúť mestské zastupiteľstvo. V danom prípade o organizačnej zmene rozhodol primátor mesta, preto je potrebné konštatovať, že rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo urobené príslušným orgánom a teda na základe tohto rozhodnutia nemohol žalovaný platne skončiť pracovný pomer so žalobcom. Z toho dôvodu súd prvého stupňa žalobe vyhovel podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce rozhodol, že výpoveď je neplatná a pracovný pomer trvá, keďže žalobca listom zo dňa 11.04.2001 oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Nárok na náhradu mzdy súd prvého stupňa vylúčil na samostatné konanie, keďže v tejto časti predmetu konania je potrebné vykonať ešte ďalšie dokazovanie.
Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby bola žaloba zamietnutá, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalovaný uvádza, že výpoveď z pracovného pomeru je jednostranným právnym úkonom a rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou upravuje aj § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Podľa ustálenej judikatúry, rozhodnutie o organizačnej zmene nemá povahu právneho úkonu, preto účastník pracovného pomeru nemôže na súde žiadať vyslovenie neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Tento spor je pracovnoprávnym sporom, na ktorý sa vzťahuje pôsobnosť pracovného práva. V danom spore je kľúčová vecná pôsobnosť a rozumie sa ňou celý okruh spoločenských vzťahov, na ktoré sa vzťahujú normy pracovného práva. Pre určenie tejto vecnej pôsobnosti treba vychádzať zo základného prameňa pracovného práva, ktorým je Zákonník práce. Žalobca ako zamestnanec vykonával práce vo verejnom záujme (vo verejnej službe). Osobitnými predpismi upravujúce pracovnoprávne vzťahy žalobcu sú jedine zákon č. 552/2003 Z.z. a zákon č. 553/2003 Z.z. Osobitným predpisom, ktorý by upravoval pracovnoprávne vzťahy žalobcu nemôže byť v žiadnom prípade zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, pretože účelom tohto zákona je vymedziť iba základné úlohy obecnej polície, jej organizáciu a práva a povinnosti príslušníkov obecnej polície. Zákon o obecnej polícii nemá žiadnu kontinuitu so Zákonníkom práce. To, aby Mestská polícia v Poprade ako organizačná zložka Mesta Poprad bola zamestnávateľom, nevyplýva zo žiadneho predpisu, naopak podľa § 5 ods. 1 Zákona o obecnej polícii, obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce. To je jediné ustanovenie v tomto
zákone, ktoré pojednáva o zamestnaní a určuje, že príslušníci nemôžu byť zamestnancami organizačnej zložky Mesta Poprad - Mestskej polície v Poprade, ale sú zamestnancami Mesta Poprad. Mesto Poprad bolo zamestnávateľom žalobcu. Keďže žalobca vykonával práce vo verejnom záujme, ide o kategóriu zamestnancov, ktorí na rozdiel od úradníkov v štátnej službe, sa považujú za zamestnancov v zmysle pracovného práva, na ktorých sa vzťahujú pracovnoprávne predpisy. Slovenský právny poriadok nepozná právny predpis, kde by bola upravená pozitívna diskriminácia príslušníkov obecnej polície, teda aby príslušníci obecnej polície požívali výhody vo väčšom rozsahu ako to ustanovuje Zákonník práce, či zákon č. 552/2003 Z.z. Mesto Poprad ako zamestnávateľ žalobcu je právnickou osobou. Občiansky zákonník za právnickú osobu považuje aj jednotku územnej samosprávy. Právne úkony právnickej osoby, zamestnávateľa vo všetkých veciach uskutočňujú štatutárne orgány. Konanie štatutárneho zástupcu sa považuje za osobné konanie právnickej osoby. Právnická osoba môže mať len jeden štatutárny orgán. Mesto Poprad rozviazalo pracovný pomer so žalobcom podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti. Mestské zastupiteľstvo nemôže byť príslušným orgánom, ktorý by vydal písomné rozhodnutie o organizačnej zmene týkajúcej sa pracovnoprávnych vzťahov. Mestské zastupiteľstvo nevydáva rozhodnutia v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov Mesta Poprad. Mestské zastupiteľstvo podľa § 11 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení rozhoduje o základných otázkach života obce, kde príkladmo je uvedené, ktoré otázky sú mu vyhradené. Ak sa žalobca domnieva, že § 4 ods. 1 Zákona o obecnej polícii je ustanovením, na základe ktorého by mestské zastupiteľstvo malo urobiť rozhodnutie o organizačnej zmene, je tento názor nesprávny, pretože jediným orgánom na vydanie rozhodnutia za zamestnávateľa o znižovaní resp. zvyšovaní počtu zamestnancov je štatutárny orgán zamestnávateľa a tým je primátor Mesta Poprad. Výpovedi z pracovného pomeru, ktorá bola daná žalobcovi predchádzalo rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene ako dodatok č. 21 k organizačnému poriadku Mestského úradu Poprad, na základe ktorého sa rozhodlo, že v organizačnej zložke Mestskej polície v Poprade sa rušia 3 pracovné miesta mestských policajtov. Z toho jasne vyplýva, že toto zníženie sa vzťahuje na miesta mestských policajtov a nie civilných zamestnancov Mesta Poprad, pracujúcich v organizačnej zložke mestskej polície. Podľa organizačného poriadku Mestského úradu v Poprade mestská polícia je samostatným útvarom, ktorý riadi náčelník mestskej polície, z čoho vyplýva, že mestská polícia je organizačnou jednotkou so svojim vedúcim, čo znamená, že vedúcim v tejto organizačnej zložke mestskej polície je jedine náčelník mestskej polície. Žalobca ako veliteľ okrsku, tak ako bol náčelníkom mestskej polície zadelený, nebol vedúcim zamestnancom Mesta Poprad. Aj keby bolo pravdou to, že mestská polícia nie je súčasťou mestského úradu, rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene v žiadnom prípade sa nemôže posudzovať podľa názvu dokumentu, ale podľa jeho obsahu. Z obsahu rozhodnutia o organizačnej zmene vyplýva, že v organizačnej zložke mestskej polície sa rušia 3 pracovné miesta. Z toho dôvodu je aj preukázaná príčinná súvislosť medzi rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmena a výpoveďou danou žalobcovi z dôvodu nadbytočnosti. Kompetencie mestského zastupiteľstva sú uvedené v § 11 Zákona o obecnom zriadení. Pred novelou vykonanou zákonom č. 102/2010 Z.z., toto ustanovenie znelo: „schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov obce vypracovaný podľa osobitného predpisu, ako aj ďalšie predpisy (rokovací poriadok a podobne)“. Toto ustanovenie pôvodne po prijatí Zákona o obecnom zriadení v roku 1990 bolo upravené pod písm. h/ a znelo: „schvaľovať poriadok odmeňovania pracovníkov obce, ako aj ďalšie predpisy (rokovací poriadok, pracovný poriadok, organizačný poriadok a podobne)“ a v tomto znení bolo až do 01.01.2002, kedy novelou zákona č. 453/2001 Z.z. sa v tomto ustanovení vypustili slová „pracovný poriadok“ a „organizačný poriadok“. Text tohto ustanovenia sa postupne oklieštil. Keďže počas tejto doby text obsahoval aj slovíčko „a podobne“, znamenalo to, že zákon stále vypočítava iba príkladmo, ktoré veci majú byť schválené mestským zastupiteľstvom. Iba z tohto dôvodu bol organizačný poriadok, ale aj iné interné predpisy, ako aj čiastkové zmeny organizačného poriadku predkladaný na schválenie mestskému zastupiteľstvu, aj keď to zákon výslovne neukladal, aby sa tieto predpisy schvaľovali. Postupovalo sa tak zrejme pre istotu, aby sa nespochybňovala platnosť týchto predpisov, pretože ani v ustanovení § 13 Zákona o obecnom zriadení nebolo výslovne uvedené, že tieto predpisy môže vydať primátor sám. Zákon o obecnom zriadení vypočítaval interné predpisy, ktoré majú byť schválené mestským zastupiteľstvom a v tejto súvislosti bol použitý pojem organizačný poriadok. Žalovaný poukazuje na to, že na základe toho sa dávali do mestského zastupiteľstva schvaľovať aj organizačné zmeny týkajúce sa organizačnej zložky mestskej polície, pretože mali za to, že zákon má na mysli organizačný poriadok mesta a nielen organizačnej zložky mestský úrad. V žiadnom prípade sa organizačné zmeny týkajúce sa znižovania alebo zvyšovania počtu zamestnancov v organizačnej zložke mestskej polícii nerobili podľa § 4 Zákona o obecnej polícii. Až novela Zákona o obecnom zriadení 102/2010 Z.z. urobila v týchto veciach určitý poriadok, čo vyplýva aj z dôvodovej správy k tomuto zákonu. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdiť. Nespochybňuje, že príslušníci mestskej polície sú zamestnancami mesta a ich právne postavenie upravujú viaceré právne predpisy. Zákon o obecnej polícii má povahu zákona špeciálneho k Zákonníku práce, čo znamená, že iba na vzťahy priamo neupravené Zákonom o obecnej polícii možno použiť príslušné ustanovenia Zákonníka práce. Súhlasí s názorom súdu prvého stupňa ohľadom výkladu ustanovenia § 4 zákona č. 564/1991 Zb. V danom prípade absentuje rozhodnutie oprávneného orgánu, teda mestského zastupiteľstva, keďže rozhodnutie o organizačnej zmene uskutočnil iba primátor mesta.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.
Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvostupňového súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Ako vyplynulo z obsahu spisu, žalobca sa stal zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.10.1991 v pracovnom zaradení mestský policajt s miestom výkonu práce Mesto Poprad s tým, že dňa 15.11.2010 došlo k dohode o zmene takto uzatvorenej pracovnej zmluvy s účinnosťou od 01.12.2010 a to pokiaľ ide o rozsah týždenného pracovného času, výmery dovolenky a dĺžky výpovednej doby.
Žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobcom výpoveďou zo dňa 28.12.2010 v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. V tejto výpovedi žalovaný poukazoval na to, že rozhodnutím Mesta Poprad z 23.12.2010 s účinnosťou od 01.04.2011 došlo v organizačnej zložke Mestskej polície v Poprade k zrušeniu 3 pracovných miest. Stalo sa tak na základe písomného rozhodnutia zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, čím sa podľa žalovaného žalobca stal nadbytočným a z toho dôvodu vo vzťahu k nemu uplatnil spomínaný zákonný postup. Žalovaný vo výpovedi ďalej uviedol, že zamestnávateľ nemá pre žalobcu žiadne voľné pracovné miesto, nemá ho možnosť ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Podľa § 62 Zákonníka práce, výpovedná doba bola určená rozsahom 3 mesiace a začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou bolo prerokované podľa § 74 Zákonníka práce so základnou organizáciou odborového zväzu Sloves pri Meste Poprad dňa 27.12.2010, ktorá udelila súhlas s rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou.
Žalobca ako zamestnanec osobne prevzal výpoveď z pracovného pomeru dňa 29.12.2010.
Výpovedi z pracovného pomeru vo vzťahu k žalobcovi predchádzalo vydanie Dodatku č. 21 k organizačnému poriadku Mestského úradu v Poprade, ktorý bol vyhotovený dňa 23.12.2010 primátorom Mesta Poprad ako rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene Mestského úradu v Poprade s účinnosťou od 01.04.2011 a týmto rozhodnutím sa znížil stav zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. V zmysle daného rozhodnutia štatutárneho zástupcu Mesta Poprad sa v organizačnej zložke mestskej polície rušili 3 pracovné miesta mestských policajtov na počet 1 + 41 pracovných miest.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z.z. v znení platnom k 28.12.2010, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
O nadbytočnosť zamestnanca v zmysle citovaného zákonného ustanovenia ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom a to buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením celkového počtu zamestnancov. Zamestnávateľ pritom nie
je viazaný zákonným obmedzením v tom, s ktorým konkrétnym zamestnancom rozviaže pracovný pomer, pričom je potrebné prisvedčiť žalovanému, že o výbere zamestnanca, ktorý sa stal nadbytočným rozhoduje zamestnávateľ a súd nemôže v tomto smere jeho rozhodnutie preskúmavať.
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. v znení platnom k 28.12.2010, orgánmi obce sú: a/ obecné zastupiteľstvo, b/ starosta obce.
Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, mestské zastupiteľstvo je orgánom samosprávy mesta. Na jeho postavenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o obecnom zastupiteľstve.
Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona, predstaviteľom mesta a jeho najvyšším výkonným orgánom je primátor mesta. Na jeho postavenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o starostovi.
Podľa § 24 ods. 3 citovaného zákona, úlohy obecnej rady a obecného úradu plní v mestách mestská rada a mestský úrad.
Podľa § 13 ods. 4 písm. d/, e/ citovaného zákona, starosta vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce; informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu.
Rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.
Podľa § 19 citovaného zákona, zriadenie, postavenie a úlohy obecnej polície upravuje osobitný zákon.
Podľa § 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení platnom k 28.12.2010, účelom zákona je vymedziť základné úlohy obecnej polície, jej organizáciu a práva a povinnosti príslušníkom obecnej polície.
Podľa § 2 ods. 1 - 4 citovaného zákona, obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce.
Obecnú políciu zriaďuje a zrušuje obec všeobecne záväzným nariadením.
Náčelníka obecnej polície na návrh starostu vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo.
Úlohy obecnej polície podľa tohto zákona plní v obciach, ktoré sú mestami, mestská polícia.
Podľa § 4 citovaného zákona, organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov obecnej polície určuje obecné zastupiteľstvo s prihliadnutím na rozsah jej úloh.
Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce. Pri plnení úloh majú postavenie verejného činiteľa.
Zamestnávateľ je oprávnený uplatniť výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce vtedy, keď sa rozhodne o organizačnej zmene. O tejto organizačnej zmene je potrebné rozhodnúť včas, aby bol vytvorený dostatočný časový priestor na uplatnenie výpovede a na uplynutie výpovednej doby. O organizačnej zmene rozhoduje zamestnávateľ, resp. iný príslušný orgán, pričom z hľadiska právnej povahy, toto rozhodnutie v zmysle doterajšej judikatúry nemá povahu právneho úkonu a pokiaľ ide o formu rozhodnutia o organizačnej zmene, Zákonník práce vyžaduje písomnú formu takéhoto rozhodnutia. Medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca musí byť príčinný vzťah, ktorý v prípade súdneho sporu preukazuje zamestnávateľ.
Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvého stupňa konštatuje, že o organizačnej zmene v útvare mestskej polície Mesta Poprad malo rozhodnúť príslušné mestské zastupiteľstvo. Je potrebné prisvedčiť žalovanému, že primátor je štatutárnym zástupcom mesta (§ 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb.),
príslušníci mestskej polície sú zamestnancami mesta a vo vzťahu k nim je primátor mesta v postavení štatutárneho orgánu, pokiaľ ide o pracovnoprávne vzťahy.
Mestská polícia predstavuje samostatný poriadkový útvar, ktorého zriadenie, postavenie a úlohy upravuje osobitný právny predpis a to už spomínaný zákon č. 564/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Tento právny predpis, ako ani zákon č. 369/1990 Zb. neurčujú, že by útvar mestskej polície bol súčasťou mestského úradu, ako je to napr. v prípade útvaru hlavného kontrolóra, kde § 18g ods. 1 Zákona o obecnom zriadení explicitne stanovuje, že útvar hlavného kontrolóra je súčasťou obecného úradu. Je pravdou, že novela Zákona o obecnom zriadení vykonaná zákonom č. 102/2010 s účinnosťou od 01.04.2010 rozšírila kompetencie starostu obce, resp. primátora mesta, ktorý v súlade s § 13 ods. 4 písm. d/ je oprávnený vydať pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce s tým, že iba informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu. Naďalej však platí aj ustanovenie § 4 Zákona o obecnej polícii v nezmenenom znení, podľa ktorého organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov obecnej polície určuje príslušné obecné zastupiteľstvo. Zákon č. 564/1991 Zb. je vo vzťahu k zákonu č. 369/1990 Zb. zákonom špeciálnym, ako to správne konštatuje aj súd prvého stupňa, a preto platí, že o organizačnej zmene spočívajúcej v znižovaní stavu zamestnancov v organizačnej zložke mestskej polície, ktorá bola dôvodom pre výpoveď danú žalobcovi, malo rozhodnúť mestské zastupiteľstvo. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak zákon č. 564/1991 Zb. stanovuje, že organizáciu mestskej polície určuje mestské zastupiteľstvo, je potrebné tým rozumieť organizáciu všeobecne, v každom jej zmysle a teda aj zmenu organizačnej štruktúry útvaru z pohľadu celkového počtu zamestnancov.
Pokiaľ rozhodnutie o organizačnej zmene v danom prípade nebolo realizované k tomu určeným príslušným orgánom a ak na základe tohto rozhodnutia žalovaný ukončil so žalobcom pracovný pomer výpoveďou, je takáto výpoveď neplatná, čo správne skonštatoval aj súd prvého stupňa. S poukazom na ustanovenie § 79 ods. 1 Zákonníka práce zároveň dôvodne určil, že pracovný pomer naďalej trvá, keďže žalobca listom zo dňa 11.04.2001 oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní.
S poukazom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok v spojení s opravným uznesením okrem výroku o vylúčení časti žaloby na samostatné konanie potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Odvolací súd zároveň pripustil možnosť podania dovolania s tým, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Ide konkrétne o posúdenie situácie a zodpovedanie otázky, či ustanovenie § 4 zákona č. 564/1991 Zb. v znení platnom k 28.12.2010 je potrebné vykladať tak, že na vykonanie organizačnej zmeny majúcej za následok skončenie pracovného pomeru príslušníka mestskej polície, je oprávnené len mestské zastupiteľstvo. Odvolací súd v zmysle vyššie uvádzaných záverov ustálil, že o organizačnej zmene nemohol rozhodnúť primátor mesta, ale v súlade s citovaným zákonným ustanovením bolo v tejto súvislosti potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým je v danom prípade mestské zastupiteľstvo Mesta Poprad.
Z dôvodu, že súd prvého stupňa ostávajúcu časť nároku vylúčil na samostatné konanie, o trovách aj tohto štádia konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.