Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/99/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcu S.. R. Z., V.. XX.X.XXXX, P. Y., Š. XX/XX, zast. JUDr. Jozefom Urbánkom, advokátom, AK Košice, Mlynárska 19, proti žalovanému Mesto Y., V. J. Y. II. XXXX/X, Y., S.: XXX XXX, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

Skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX je n e p l a t n é .

Pracovný pomer žalobcu u žalovaného t r v á .

Konanie o nárokoch žalobcu na náhradu mzdy v y l u č u j e na samostatné konanie.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou zo dňa 30.5.2011 žiadal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá. Uplatnil si aj nárok na náhradu mzdy. Súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. -97 zo dňa 25.10.2011 tak, že žalobu zamietol. Na základe odvolania podaného žalobcom prejednal vec odvolací súd, ktorý uznesením č. k. -124 zo dňa 29.11.2012 rozsudok zrušil a vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd vyslovil právny názor, že o organizačnej zmene v útvare Mestskej polície Mesta Y. malo rozhodnúť príslušné mestské zastupiteľstvo. Mestská polícia predstavuje samostatný poriadkový útvar, ktorého zriadenie, postavenie a úlohy upravuje osobitný právny predpis, a to Tento právny predpis a ani neurčujú, že by útvar mestskej polície bol súčasťou mestského úradu, ako je to napríklad v prípade úradu hlavného kontrolóra. Pokiaľ stanovuje, že organizáciu mestskej polície určuje mestského zastupiteľstvo, je potrebné tým rozumieť organizáciu všeobecne v každom jej zmysle a teda aj zmenu organizačnej štruktúry útvaru z pohľadu celkového počtu zamestnancov.

Žalobca trval na podanej žalobe a uviedol, že v celom rozsahu sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu. Má za to, že organizačná zmena nebola vykonaná v súlade so zákonom, pretože o tejto zmene malo rozhodnúť mestské zastupiteľstvo, čo vyplýva aj zo štatútu mestskej polície. Nespochybňuje, že mestská polícia nemá právnu subjektivitu, a že je organizačnou zložkou Mesta Y., ale v zmysle o organizácii mestskej polície a o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú mestskej polície, aj vrátane zmien v organizačnej štruktúre a v personálnom zložení, rozhoduje mestské zastupiteľstvo. Poukázal aj na to, že mestská polícia nie je súčasťou štruktúry mestského úradu a aj z vyjadrenia žalovaného k žalobe vyplýva, že primátor mesta rozhodol o organizačnej zmene mestského úradu, teda táto zmena sa netýkala mestskej polície.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a nesúhlasil s názorom vysloveným odvolacím súdom. Žalovaný zastáva názor, že ust. , ods. 1, , má na mysli organizáciu, pod ktorou sa rozumie, že má ísť o schvaľovanie tejto organizácie mestským zastupiteľstvom, teda schvaľuje sa jedine vznik a zmena útvaru mestskej polície, pretože útvar ako taký je organizačnou zložkou právnickej osoby a tou právnickou osobou je Mesto Y.. Keďže ide o pracovnoprávny spor, na príslušníka mestskej polície sa vzťahuje výlučne Zák. 552/2003 o prácach vo verejnom záujme s tým, že na veci neupravené v tomto zákone sa vzťahuje . Žalovaný postupoval správne pri rozhodnutí o organizačnej zmene, pretože cit. zákon nemá ustanovenie, v ktorom by bolo výslovne uvedené, že pracovnoprávne vzťahy musí ešte potvrdiť iný orgán okrem primátora.

Z výpovedí účastníkov, z výpovede svedka S.. J. R. a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu pracovnej zmluvy, dohody o zmene pracovnej zmluvy, výpovede, vyjadrenia k výpovedi, dodatku č. 21 k organizačnému poriadku, organizačnej štruktúry, zoznamu mestských policajtov k 31.12.2010, pracovného poriadku, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Pracovný pomeru žalobcu začal uvedeným dňom a žalobca bol prijatý na výkon práce mestského policajta. Počas trvania pracovného pomeru bola pracovná zmluva menená iba dohodou o zmene pracovnej zmluvy č. 1 zo dňa 15.11.2010, ktorá sa týkala iba úpravy pracovného času, výmery dovolenky a dĺžky výpovednej doby.

Dňa 23.12.2010 primátor vydal organizačný poriadok č. 21, ktorý sa týkal organizačných zmien Mestského úradu v Y. od 1.4.2011, ktorými sa znížil stav zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. K znižovaniu stavu zamestnancov došlo na viacerých oddeleniach a organizačná zmena sa týkala aj zložky mestskej polície, pretože na základe organizačnej zmeny sa rušia 3 pracovné miesta mestských policajtov na počet 1+41 pracovných miest.

Dňa XX.XX.XXXX dal žalovaný žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru v zmysle , ods. 1, písm. b/, a žalobca výpoveď prevzal dňom 28.12.2010. Žalobca v liste zo dňa 25.2.2011 oznámil žalovanému, že s výpoveďou nesúhlasí, pretože mu bola daná neopodstatnene a došlo k porušeniu zákona. V prípade späťvzatia výpovede dáva na to žalovanému súhlas. Listom zo dňa 11.4.2011 žalobca oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.

Z predložených dokladov vyplýva, že mestská polícia je Poriadkový útvar Mesta Y., pričom k 1.1.2011 bol stav zamestnancov 1+44, teda mestskú políciu tvoril jeden riadiaci pracovník, ktorým je náčelník mestskej polície a 44 zamestnancov, pričom v tomto počte sú zahrnutí tak mestskí policajti, ako aj civilní zamestnanci mestskej polície. V organizačnej štruktúre mestského úradu od 1.4.2011 už je zahrnutá organizačná zložka mestskej polície s počtom 1+41.

Podľa predložených dokladov mestskú políciu tvorí 42 príslušníkov mestskej polície a člení sa na organizačnú časť, výkonnú časť, kamerový systém a 4 okrsky, a to okrsok Centrum, Západ, okrsok Juh I - VI, Juh III, Q., okrsok L. - T., T. T. a okrsok R..

Vo veci bol vypočutý svedok S.. J. R., V. R. Y., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že mestská polícia sa skladá jednak z príslušníkov mestskej polície, teda z osôb, ktoré majú odbornú spôsobilosť a vykonávajú policajnú prax a ďalších civilných zamestnancov, ktorí nie sú príslušníkmi, ale patria pod mestskú políciu. Civilnými zamestnancami sú ekonómka a obsluha kamerového systému. Svedok uviedol, že zmeny v organizačnej štruktúre s ním prejednal primátor, pričom svedok ako náčelník mestskej polície, mal úlohu pripraviť podklady pre skončenie pracovného pomeru 3 príslušníkov mestskej polície. K organizačnej zmene došlo z ekonomických dôvodov. Neboli dané žiadne kritériá, na základe ktorých by rozhodol o konkrétnych pracovníkoch, ktorým bude daná výpoveď. V prípade žalobcu zvážil aj to, že bol znížený rozpočet na činnosť mestskej polície, žalobca mal jeden z najvyšších príjmov, pretože bol zaradený v 8. platovej triede, pričom činnosť, ktorú vykonával, môžu vykonávať aj policajti zaradení do nižšej triedy. Ďalej uviedol, že rozdelenie mesta na okrsky a ustanovovanie veliteľov okrskov je v jeho kompetencii. Veliteľ okrsku v rámci svojho okrsku rozdeľuje za ktoré ulice a miesta je konkrétny policajt zodpovedný. Vo vzťahu k radovému policajtovi nemá právomoci v zmysle disciplinárneho postihu a podobne. V prípade, že si policajt neplní svoje úlohy, veliteľ okrsku to signalizuje náčelníkovi mestskej polície, alebo jeho zástupcovi. Taktiež uviedol, že rozpočet na činnosť mestskej polície je schvaľovaný v rámci rozpočtu

mesta, kde jedna kapitola rozpočtu mesta sa týka verejného poriadku a pod túto kapitolu patrí aj mestská polícia.

V zmysle , ods. 1, písm. b/, , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný, vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa, alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa , ods. 1, , ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj pre zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace.

Podľa , ods. 4, písm. d/, o obecnom zriadení v znení noviel, starosta vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce; informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu.

Podľa o obecnej polícii v znení noviel, organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov obecnej polície určuje obecné zastupiteľstvo s prihliadnutím na rozsah jej úloh.

Podľa o obecnej polícii v znení noviel, obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce. Pri plnení úloh majú postavenie verejného činiteľa.

V prejednávanej veci sa žalobca domáha určenia, že výpoveď z pracovného pomeru, ktorú mu dal žalovaný dňa XX.XX.XXXX, je neplatná a jeho pracovný pomer naďalej trvá. Žalobca za dôvod jej neplatnosti považuje to, že u neho nešlo o nadbytočnosť, pretože pôsobil ako veliteľ okrsku a nedošlo k zrušeniu miesta veliteľa okrsku, namietal taktiež neurčitosť organizačnej zmeny a výpoveď považuje za neplatnú aj z dôvodu, že o organizačnej zmene rozhodol primátor, pričom podľa § 4 Zákona o obecnej polícii organizáciu mestskej polície určuje mestské zastupiteľstvo, teda k rozhodnutiu o organizačnej zmene došlo v rozpore s § 4 Zákona o obecnej polícii.

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že so žalobcom bol ukončený pracovný pomer výpoveďou, ktorá mu bola daná v zmysle , ods. 1, písm. b/, . Predpokladom pre platné ukončenie pracovného pomeru z výpovedného dôvodu vyplývajúceho z cit. zák. ustanovenia je skutočnosť, že zamestnanec sa stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa, alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom z tohto dôvodu iba v prípade, ak bolo platne rozhodnuté o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej sa zamestnanec stal nadbytočným.

Pokiaľ žalobca poukazoval na dôvody neplatnosti spočívajúce v tom, že vykonaná organizačná zmena nie je dostatočne určitá, a že nedošlo k zrušeniu miesta veliteľa okrsku, tak tieto tvrdenia súd nepovažoval za dôvodné. V danom prípade písomným rozhodnutím je dodatok č. 21 k organizačnému poriadku Mestského úradu v Y. zo dňa 29.11.2007. Podľa bodu 1 v organizačnej zložke mestskej polície sa rušia 3 pracovné miesta mestských policajtov na počet 1+41 pracovných miest. Žalobca namietal, že v uvedenom dodatku je rozpor, pretože podľa dodatku má dôjsť k zníženiu stavu mestských policajtov na 1+41 a takýto stav mestských policajtov zostal aj po zmene. Podľa názoru súdu dodatok č. 1 v bode 1 je dostatočne určitý, nakoľko sa tu uvádza, že sa rušia 3 miesta mestských policajtov, z čoho vyplýva, že sa vzťahuje na policajtov vo výkone a nie na civilných zamestnancov a po zmene má byť v tejto organizačnej zložke vytvorených 42 pracovných miest, teda aj vrátane civilných zamestnancov.

Taktiež za nedôvodnú súd považuje aj námietku, že žalobca sa nestal nadbytočným, pretože sa nezrušovalo miesto veliteľa okrsku. Z predložených dokladov vyplýva, že funkcia veliteľa okrsku nie je samostatnou funkciou, ktorá je zahrnutá v organizačnej štruktúre, ktorá je upravená tak, že pre oblasť mestskej polície je stanovené 1 miesto vedúceho zamestnanca a ďalších 41 zamestnancov. Jednotliví zamestnanci sú potom zadelení tak, že pôsobia v organizačnej časti, výkonnej časti, pri obsluhe kamerového systému, alebo sú začlenení do jedného zo 4 okrskov. Z obsahu pracovnej zmluvy

žalobcu vyplýva, že ako druh práce bol dohodnutý výkon práce mestského policajta, teda nie konkrétne zaradenie do niektorej z vyššie uvedených častí. Uvedené zadelenie pracovníkov mestskej polície je iba interným rozdelením tejto organizačnej zložky a je v kompetencii náčelníka mestskej polície, aby zadelil jednotlivých zamestnancov, pričom na ich preloženie do iného okrsku sa nevyžaduje zmena pracovnej zmluvy. Nadbytočnosť 3 zamestnancov mestskej polície vyplýva z dodatku týkajúceho sa organizačnej zmeny, pritom je v kompetencii žalovaného ako zamestnávateľa rozhodnúť o tom, s ktorým konkrétnym zamestnancom bude ukončený pracovný pomer. Podľa názoru súdu iba v prípade, ak by v pracovnej zmluve bolo uvedené konkrétne pracovné zaradenie žalobcu na určitom úseku, tak v tom prípade by sa skúmala nadbytočnosť s ohľadom na to, či sa ruší konkrétne pracovné miesto. Keďže však vnútorné členenie mestskej polície nie je zahrnuté v rámci organizačnej štruktúry mestského úradu a u každého zo zamestnancov mestskej polície je uvedené pracovné zaradenie mestský policajt, tak pre posúdenie otázky nadbytočnosti je rozhodujúce, že organizačná zmena sa týka zníženia počtu zamestnancov mestskej polície.

Súd sa stotožňuje aj s tvrdením žalovaného, že o výbere konkrétneho zamestnanca, ktorým sa stal nadbytočným, rozhoduje zamestnávateľ. neustanovuje žiadne kritériá pri výbere zamestnancov, s ktorými zamestnávateľ chce ukončiť pracovný pomer z dôvodu organizačnej zmeny, preto ak žalovaný rozhodol o nadbytočnosti zamestnancov v organizačnej zložke mestskej polície, tak je právom žalovaného rozhodnúť s ktorými konkrétnymi zamestnancami pracovný pomer ukončí.

Za dôvodné však súd považoval námietky žalobcu týkajúce sa platnosti vykonania organizačnej zmeny. V danom prípade rozhodnutím o organizačnej zmene je rozhodnutie primátora Mesta Y. o prijatí dodatku č. 21 k organizačnému poriadku Mestského úradu v Y. zo dňa 29.11.2007. Rozhodnutie o tejto organizačnej zmene za žalovaného urobil primátor ako štatutárny zástupca Mesta Y., a to s poukazom na ust. , ods. 4, písm. d/, o obecnom zriadení v znení účinnom od 1.4.2010, v zmysle ktorého je v právomoci primátora okrem iného vydávať aj organizačný poriadok obecného úradu. Táto kompetencia prešla z mestského zastupiteľstva na primátora novelizáciou cit. .

V zmysle súd je v prejednávanej veci viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý konštatoval, že o organizačnej zmene v útvare Mestskej polície Mesta Y. malo rozhodnúť mestské zastupiteľstvo. Je nepochybné, že mestská polícia, ktorá je samostatným poriadkovým útvarom, je organizačnou zložkou právnickej osoby - R. Y., avšak táto organizačná zložka nie je súčasťou mestského úradu, pričom kompetencia primátora mesta v zmysle vyššie cit. zák. ustanovenia je daná iba vo vzťahu k organizačnému poriadku mestského úradu. V zmysle Zák. môže mať obec zriadenú aj obecnú políciu, pričom jej zriadenie, postavenie a úlohy upravuje osobitný predpis, ktorý je

V zmysle organizáciu obecnej polície určuje obecné zastupiteľstvo s prihliadnutím na rozsah jej úloh. Odvolací súd zaujal stanovisko, že pod organizáciou je potrebné rozumieť organizáciu všeobecne, teda aj zmenu organizačnej štruktúry útvaru z pohľadu celkového počtu zamestnancov. Je nesporné, že aj príslušníci mestskej polície sú zamestnancami mesta a na ich právne postavenie sa vzťahuje a . Z tohto dôvodu výpoveď z pracovného pomeru aj v prípade príslušníka mestskej polície podpisuje primátor ako štatutárny zástupca mesta, avšak pokiaľ ide o výpoveď z dôvodu uvedeného v , ods. 1, písm. b/, , musí jej predchádzať rozhodnutie o organizačnej zmene, ktoré za zamestnávateľa musí urobiť príslušný orgán. je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k , teda právne vzťahy týkajúce sa mestskej polície je potrebné posudzovať predovšetkým podľa právnej úpravy obsiahnutej v a iba vzťahy, ktoré nie sú upravené v tomto Keďže v zmysle cit. zákona o organizácii mestskej polície rozhoduje mestské zastupiteľstvo, tak aj o organizačnej zmene, spočívajúcej v znižovaní stavu zamestnancov v organizačnej zložke mestskej polície, ktorá bola dôvodom pre výpoveď danú žalobcovi, malo rozhodnúť mestské zastupiteľstvo. V danom prípade o organizačnej zmene rozhodol primátor mesta, teda vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo urobené príslušným orgánom a teda na základe tohto rozhodnutia nemohol žalovaný platne ukončiť pracovný pomer so žalobcom. Z uvedeného dôvodu súd s poukazom na ust. , ods. 1, , rozhodol, že výpoveď daná žalobcovi je neplatná a pracovný pomer žalobcu u

žalovaného trvá, pretože žalobca listom zo dňa 11.4.2011 oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

Vzhľadom k tomu, že vo veci uplatneného nároku na náhradu mzdy je potrebné vykonať ešte ďalšie dokazovanie, rozhodol súd o vylúčení veci na samostatné konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa , ods. 3, (t. j. musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , ods. 1, , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.