Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, W., zastúpená JUDr. Martinom Janáčom, advokátom, so sídlom Wilsonova 3, Bratislava, proti žalovanému: G.. X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na F. XXX, I. L., zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 5. októbra 2021 č.k. -463 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného:

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese X., obec I. L., katastrálne územie I. L., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu X., katastrálny odbor, ako pozemok parcely registra „I.“ parc.č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 874 m2, pozemok parcela registra „I.“ parc.č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 218 m2, stavba, rodinný dom súpisné číslo XXXX, stojaci na pozemku parc. č. XXXX/XXX a nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese X., obec I. L., katastrálne územie I. L., ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu X., katastrálny odbor a to spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/8 na pozemku parcela registra „I.“ parc. číslo XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 352 m2, spolu v hodnote 389.000 eur;

- hodnotu investičného portfólia č. XXXXXXXX vedeného v S. W., Y..X.. vo výške 250.033,15 eur;

- zostatok na účte F. W., účet číslo SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, na meno žalobkyne vo výške 479 eur;

- zostatok na účte F. W. účet číslo SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, na meno žalobkyne vo výške 4.562,01 eur;

- zostatok na účte F. W. účet číslo SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, na meno žalobkyne vo výške 2.003,46 eur;

- zostatok na účte F. W. účet číslo SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, na meno žalobkyne vo výške 3.477,51 eur;

- zostatok na účte S. W., účet na meno žalovaného číslo účtu SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vo výške 5.362,90 eur;

- zostatok na účte S. W., účet žalovaného SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vo výške 170.221,92 eur;

- hnuteľné veci nachádzajúce sa v rodinnom dome, a to skriňová zostava, elektrický klavír Yamaha, kožená sedačka, konferenčný stolík v obývacej miestnosti, jedálenský stôl so stoličkami, vitrína v jedálni, interiérové rastliny, manželská posteľ, komoda, skrine v spálni, drevená skriňová zostava, posteľ v

detskej izbe, pracovný stôl, skriňová zostava, posteľ v druhej detskej izbe, pracovný stôl, dve komody, skriňová zostava, látková sedačka v pracovni, záhradný nábytok, vírivka, stacionárny bicykel, sušička, práčka, záhradná kosačka, počítač a domáce kino Sony, všetko v hodnote 3.800 eur;

s tým, že žalovaný preberá záväzok z hypotekárneho úveru Č., úver č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX, účet SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorého zostatok predstavuje sumu 7.757,12 eur a záväzok z hypotekárneho úveru Č., úver č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX, účet SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorého zostatok predstavuje sumu 9.496,62 eur. Žalovanému uložil povinnosť titulom vyporiadania zaplatiť žalobkyni sumu 355.664,18 eur a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou sa žalobkyňa domáhala vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikáže nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese X., obec I. L., katastrálne územie I. L., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu X., katastrálny odbor, ako pozemok parcely registra „I.“ č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 874 m2, pozemok parcela č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 218 m2, stavba rodinný dom súpisné číslo XXXX, stojaci na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/8 na pozemku parcela číslo XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 352 m2, nachádzajúceho sa v okrese X., obec I. L., katastrálne územie I. L., zapísaného na LV č. XXXX Okresného úradu v X., katastrálny odbor. Zároveň žiadala, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného hnuteľné veci tvoriace zariadenie rodinného domu, a to skriňová zostava, elektrický klavír, kožená sedačka, konferenčný stolík v obývacej miestnosti, jedálenský stôl so stoličkami, interiérové rastliny v jedálni a obývačke, manželská posteľ, komody, skrine v spálni, drevená skriňová zostava, posteľ v detskej izbe, pracovný stôl, skriňová zostava, posteľ v detskej izbe, pracovný stôl, dve komody, skriňová zostava, látková sedačka v pracovni, záhradný nábytok, vírivka, stacionárny bicykel, sušička, práčka, záhradná kosačka, počítač a domáce kino. Do výlučného vlastníctva žalovaného žiadala prikázať aj peňažné prostriedky na účtoch Q. S. Y..X.., Q. Ú. W. Y..X.., U. W., pohľadávky voči U. P. a Ľ. P. vo výške 100.000 eur, voči X. X. vo výške 5.000 eur, zmenku vystavenú dňa 07.10.2014, nesplatené záväzky voči spoločnosti Č. E. W. Y..X.., predstavujúce zostatky úverov a zároveň, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej titulom vyrovnania sumu vo výške 600.000 eur. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. -71 zo dňa 18.06.2015 bolo rozvedené manželstvo strán sporu, uzavreté dňa 09.09.2000, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22. septembra 2015. Počas manželstva sporové strany nadobudli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese X., obec I. L. a do bezpodielového spoluvlastníctva patrí aj zariadenie rodinného domu. Za trvania manželstva žalobkyňa nadobudla osobné motorové vozidlo značky Y. Z. rok výroby XXXX, pričom za zostatkovú hodnotu určila sumu 11.000 eur, motorové vozidlo bolo po rozvode predané tretej osobe, výťažok z predaja označila za súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Za trvania manželstva nadobudla žalobkyňa peňažné prostriedky, ktoré boli uložené na účte zriadenej na jej meno v S. W., pričom od augusta 2014 až do právoplatnosti rozvodu pokrývala všetky náklady na maloleté deti a na spoločnú domácnosť, prostriedky boli spotrebované ku dňu 09.06.2015, následne bol účet zrušený a mzda bola žalobkyni vyplácaná v hotovosti. Hrubá mesačná mzda žalobkyne v roku 2015 predstavovala sumu 500 eur. Podľa žalobkyne nadobudli peňažné prostriedky spadajúce do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré boli uložené na účtoch zriadených na meno žalovaného v S., vo Q. Ú.Q. W., U. W.. Finančné prostriedky neboli do rozvodu spotrebované, disponoval s nimi žalovaný a nešlo o vybavovanie bežných vecí. Žalovaný zastával funkciu konateľa spoločnosti W. X..H..E.., jeho čistá mesačná mzda predstavovala sumu 7.599,35 eur a každý tretí mesiac mu bola vyplácaná odmena vo forme štvrťročného bonusu. Podľa žalobkyne aj príjmy žalovaného za výkon funkcie v organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a preto tieto žiadala zahrnúť do masy BSM. Na základe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalovaným a U. P. a Ľ. P. poskytol žalovaný z peňazí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 07.05.2014 pôžičku vo výške 100.000 eur s úrokom 10% p.a., splatnú do dvoch rokov od poskytnutia peňažnej sumy a pohľadávka z pôžičky bola zabezpečená zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, bytu č. XX na XX. poschodí bytového domu na Ž. ulici v W.. Žalovaný je naďalej zapísaný ako vlastník uvedeného bytu, pôžička s najväčšou pravdepodobnosťou nebola podľa nej vrátená. Obdobne zo spoločných peňazí, na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke, poskytol žalovaný tretej osobe, X. X., pôžičku v celkovej výške 5.000 eur. Podľa žalobkyne nad rámec bežných výberov žalovaný z prostriedkov na účte bez jej súhlasu vybral, respektíve previedol na účet tretích osôb prostriedky, ktoré neboli spotrebované v manželstve a celkovú výšku týchto súm označila

sumou 526.000 eur. Bankové transakcie boli žalovaným realizované krátko po tom, ako spoločnosť Y. Y. W. Q..Q. so sídlom v Y. previedla žalovanému sumu 501.914 eur, z účtu neznámeho platiteľa. Uviedla, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria aj pasíva, a to zostatky hypotekárnych úverov, ktoré boli poskytnuté Č. E. W. na nadobudnutie nehnuteľností. Podľa výpisov z úverových účtov ku dňu 28.02.2014 bol na úverovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zostatok 14.115,03 eur a na úverovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zostatok 20.414,81 eur. Mesačné splátky úveru vo výške 395,01 eur a vo výške 762,22 eur boli hradené na základe trvalého príkazu. Žalovaný počas manželstva predal dvojizbový byt na O. A. XX Q. W., ktorý nadobudol ešte pred uzatvorením manželstva, kúpna cena predstavovala sumu 906.000 Sk, t.j. 30.073,70 eur a tieto peniaze boli vynaložené na dostavbu rodinného domu. Žalobkyňa sa po rozvode spoločne s maloletými deťmi odsťahovala zo spoločnej nehnuteľnosti a nemá záujem ich ďalej užívať. Mala za to, že jej prináleží polovica hodnoty nehnuteľností vrátane zariadenia, vo výške 200.000 eur. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú podľa žalobkyne všetky príjmy žalovaného, minimálna suma nadobudnutých peňažných prostriedkov počas manželstva ku dňu rozvodu podľa nej predstavuje sumu 1.371.998,29 eur, polovica z tejto sumy predstavuje čiastku 685.999 eur, žalobkyňa k tejto sume pripočítala polovicu z toho, čo vynaložil žalovaný bez jej súhlasu, respektíve previedol na účty tretích osôb v sume 263.000 eur a podiel na peňažných prostriedkoch a investičných produktoch bánk vypočítala na sumu 948.999 eur. Žalobkyňa poukázala na to, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú v zásade podiely oboch manželov rovnaké, je si vedomá, že to bol práve žalovaný, ktorého pracovné aktivity znásobili majetkovú podstatu na druhej strane ona sa starala o výchovu maloletých detí, pričom celkovo jedenásť rokov bola na materských a rodičovských dovolenkách, starala sa o údržbu rodinného domu a chod domácnosti a po skončení rodičovskej dovolenky zostala doma najmä na základe žiadosti žalovaného, vytvorila tak žalovanému zázemie na to, aby sa mohol venovať svojej kariére a dosahovať príjmy, preto vyplatenie jej sumy 600.000 eur, titulom vyrovnania, považovala za primerané a adekvátne. Ako dôkazy označila žalobkyňa rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -71 zo dňa 18.06.2015, LV č. XXXX, LV č. XXXX, rozhodnutie obce I. L. zo dňa 23.12.2005, kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 12.11.2015, výplatné pásky, výpisy z účtu, zmluvu o termínovom vkladovom účte, kópiu zmenky, zmluvu o pôžičke zo dňa 07.05.2014, návrh na vklad , LV č. XXXX.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v rámci aktív bezpodielového spoluvlastníctva manželov označil nehnuteľný majetok, a to rodinný dom v hodnote 400.000 eur, hnuteľné veci predstavujúce zariadenie rodinného domu, ktoré podľa neho žalobkyňa v čase rozvodu z rodinného domu odniesla a spotrebovala, motorové vozidlo Y., ktoré podľa jeho odhadu malo hodnotu 25.000 eur, hodnotu investičného portfólia č. XXXXXXXX vedeného v S. W., ktorého zostatok ku dňu 22.09.2015 predstavoval sumu vo výške 250.033,15 eur, zostatok na účte č. XXXXXXXXXX vedenom v S. W. vo výške 1.867,32 eur a členstvo v združení H. S. bez majetkovej hodnoty. Za pasíva označil zostatok z hypotekárneho úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere, ktorú uzatvorili obe strany ako manželia v G. (právny nástupca je Č. W.) číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, zostatok predstavuje sumu 9.496,62 eur, zostatok hypotekárneho úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere, ktorú uzatvorili ako manželia v totožnom peňažnom ústave číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom vo výške 7.757,12 eur. Prostriedky žalovaného vynaložené na spoločný majetok a finančné prostriedky investované do stavby rodinného domu vo výške 66.387,83 eur pochádzajú z predaja bytu číslo X na X. podlaží bytového domu W. na O. A. XX, ktorý žalovaný previedol kúpnou zmluvou za kúpnu cenu v uvedenej výške investície. Za prostriedky BSM vynaložené na výlučný majetok žalobkyne označil finančné prostriedky poskytnuté žalobkyni žalovaným vo výške 130.000 eur, ide o prostriedky prevedené z účtov žalovaného na účet žalobkyne a túto sumu žalobkyňa spotrebovala na kúpu bytu v jej výlučnom vlastníctve. Uviedol, že žalobkyňa pokrývala náklady na oblečenie a stravu pre deti finančnými prostriedkami vedenými na jeho účte, ku ktorému mala dispozičné právo (v priemernej výške 3.500 eur mesačne), zároveň bola na účet žalobkyne žalovaným v pravidelných mesačných intervaloch poukazovaná suma 1.200 eur na jej osobnú potrebu. Náklady spojené so starostlivosťou o domácnosť, vrátane nákladov na bývanie, uhrádzal žalovaný zo svojho účtu. Účet vedený vo Q. W. ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva neexistoval, prostriedky na tento účet vložil otec žalovaného titulom darovacej zmluvy a podľa žalovaného na účtoch vedených v banke v čase právoplatnosti rozvodu neboli žiadne finančné prostriedky. Uviedol, že všetky zvyšné prostriedky z účtov, ako aj zo svojho príjmu, použil na zveľadenie BSM, a to predovšetkým na účel vedenia domácnosti, nákupu vecí a zariadenia pre domácnosť. Pôžička poskytnutá manželom U. Y. Ľ. P. bola splatená v hotovosti, pôžička vo výške 5.000 eur bola splatená poukazom na účet a všetky finančné prostriedky z uvedených pôžičiek boli podľa neho spotrebované v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ako pasíva žalovaný ustálil hodnotu predaného bytu v sume 2 milióny slovenských korún,

namietal platnosť kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod osobného vozidla Y. Z., nakoľko ho žalobkyňa podľa neho scudzila bez jeho súhlasu a predala ho za značne nižšiu cenu oproti trhovej. Navrhol, aby súd zahrnul osobné vozidlo do masy BSM a prikázal do vlastníctva žalobkyne v reálnej trhovej hodnote 25.000 eur. V závere navrhol, aby súd prikázal veci patriace do BSM do jeho výlučného vlastníctva, spolu so záväzkami, s tým, že zaplatí titulom vyporiadania sumu vo výške 206.629,45 eur. Ako dôkazy označil žalovaný výpis z účtu S. W., list vlastníctva č. XXXX, list vlastníctva č. XXXX, kúpnu zmluvu zo dňa 04.04.2005, výpis z účtu Č. W., zmluvu o hypotekárnom úvere zo dňa 12.10.2004, zmluvu o hypotekárnom úvere zo dňa 20.06.2005, zmluvu o hypotekárnom úvere zo dňa 20.06.2005.

4. Žalobkyňa sa v replike vyjadrila, že nesúhlasí s hodnotou aktív BSM, mala za to, že nie je sporná hodnota nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území I. L., poprela, že by si odniesla niektoré z hnuteľných vecí a už vôbec ich nespotrebovala, po rozvode sa odsťahovala do podstatne menšieho trojizbového bytu o výmere 70 m2 a z toho dôvodu by masívny alebo na mieru vyrobený nábytok nemala kde umiestniť. Kúpna cena motorového vozidla bola dojednaná v kúpnej zmluve zo dňa 12.11.2015 a bola trhovou cenou, predaj bol sprostredkovaný prostredníctvom autorizovaného predajcu a osobu kupujúcej žalobkyňa pred uzatvorením kúpnej zmluvy nepoznala, v čase rozvodu išlo o viac ako 6,5 ročné motorové vozidlo. Poukázala na to, že hodnota portfólia v S. bola v čase rozvodu 250.033,15 eur a preukázateľne podľa listinných dôkazov pripojených k žalobe ku dňu 23.09.2014 v sume 728.045,48 eur, je otázkou, akým spôsobom došlo k spotrebovaniu majetkových hodnôt vo výške 478.012,33 eur za obdobie necelého jedného roka. Podľa žalobkyne je zrejmé, že tento rozdiel nemohol byť spotrebovaný v manželstve, žalobkyňa nemá vedomosť o nadobudnutí inej nehnuteľnosti či hnuteľných vecí akéhokoľvek druhu z týchto majetkových hodnôt a preto je podľa nej nutné zahrnúť tento rozdiel do aktív BSM pre potreby jeho vyporiadania. Aj z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v S. W. za mesiac september 2015 je okrem iného zrejmé, že zostatok vo výške 1.867,32 eur je výsledkom nielen bežnej spotreby, ale aj hotovostných výberov z účtu v celkovej výške 9.300 eur za daný mesiac. Žalobkyňa uvádza, že v období medzi októbrom 2014 a septembrom 2015 bola na účet žalovaného zasielaná mzda a odmeny, pričom tieto činili sumu 39.969,42 eur a od 21.04.2015 do rozvodu minimálne v sume 24.424,38 eur. Podľa nej zostatky na účte skôr dokazujú, že príjmy žalovaného boli spotrebované mimo manželstva. Žalobkyňa nenamietala výšky zostatku hypotekárnych úverov, ani výšku finančných prostriedkov žalovaného získaných z predaja bytu na O. A. Q. W., namietala prevod sumy 130.000 eur zo strany žalovaného, pričom odmietala aj použitie takejto sumy na údajnú kúpu bytu vo výlučnom vlastníctve.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že vozidlo Y. Z. bolo zakúpené vo februári 2009, nadobúdacia hodnota bola 59.460 eur a v čase predaja v roku 2015 malo najazdených 60.000 kilometrov a luxusnú a zachovalú výbavu, trhová hodnota nemohla byť na úrovni 11.000 eur, namietal, že predaj motorového vozidla nie je bežnou vecou, vozidlo bolo scudzené bez jeho súhlasu a kúpna zmluva zo dňa 12.11.2015 je relatívne neplatným právnym úkonom. Uviedol, že podá žalobu o neplatnosť tohto právneho úkonu. Čo sa týka združenia H. S., namietal neúplné znenie návrhu zmluvy o združení, namietal tento dokument ako taký a uviedol, že členstvo v združení nemá žiadnu majetkovú hodnotu, ide o dobročinný spolok založený zmluvou o združení a jeho účelom je fyzická a dobrovoľná revitalizácia vinohradov. Čo sa týka bytu, ktorý nadobudla žalobkyňa do jej výlučného vlastníctva, uviedol, že kúpnou zmluvou zo dňa 12.04.2016 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností číslo Q.-XXXX/XX byt na X. poschodí bytového domu C. XX, W., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu za sumu 130.000 eur. Žalovanému nie je známe ako žalobkyňa, s ohľadom na tvrdenú priemernú mzdu vo výške 500 eur mesačne mohla bezprostredne po rozvode nadobudnúť byť v takej hodnote do výlučného vlastníctva, navyše byt nadobudla bez akéhokoľvek úveru alebo pôžičky, je teda zrejmé, že byt nadobudla do výlučného vlastníctva z prostriedkov v BSM. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že dňa 20.10.2011 boli zo spoločného majetku na účet žalobkyne vedený v U. W. vložené finančné prostriedky vo výške 70.000 eur a dňa 31.05.2014 boli na účet žalobkyne poukázané prostriedky z účtu žalovaného vo výške 30.000 eur. Žalobkyňa nepreukázala, že by tieto prostriedky použila na zveľadenie BSM, podľa neho prostriedky boli použité na majetok v jej výlučnom vlastníctve, zrejme aj na nákup bytu. Ďalej uviedol, že prostriedky vo výške 9.283,24 eur mu daroval jeho otec G.. X. P., ide o prostriedky, ktoré otec nadobudol z predaja nehnuteľnosti zdedené po svojich rodičoch. Čo sa týka prostriedkov vybraných z bankových účtov uviedol, že všetky vybrané prostriedky z účtu boli spotrebované v spoločnej domácnosti a ich správa sa nevymykala bežnej správe prostriedkov v BSM, na svoj osobný majetok nepoužil nič týchto prostriedkov a výdavky v rokoch 2015 boli spojené s jeho pracovnými aktivitami a spotrebované v spoločnej domácnosti.

6. Po právnej stránke súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení , , , .

7. V konaní nemal za sporné, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. -71 zo dňa 18.06.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.09.2015, nebola uzatvorená dohoda o vyporiadaní BSM a návrh na vyporiadanie bol súdu doručený 12.05.2017. Nebolo podľa neho tiež sporné, že masu BSM tvoria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX (podielové spoluvlastníctvo v podiele 1/8 ku nehnuteľnostiam, parc.č. XXXX/XXX o výmere 352 m2 zastavané plochy a nádvoria). Zo súdneho spisu zistil, že v konaní o rozvod manželstva sa žalovaný vyjadril, že pokiaľ ide o finančné hospodárenie, navrhovateľka bola na ňom finančne závislá, v čom on nevidel nič zlé, navrhovateľka sa starala o rodinu a domácnosť a on finančne zabezpečoval rodinu, rovnako obaja manželia spoločne rozhodovali o vynakladaní finančných prostriedkov na zásadnejšie výdavky, o mnohých rozhodovala navrhovateľka sama, napríklad vybavenie domácnosti, výber auta pre svoju potrebu a podobne. V znaleckom posudku č. 3/2019 G.. U. O., znalec z odboru stavebníctvo, vypracovanom na žiadosť súdu určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu, pričom hodnotu stavieb a pozemkov určil na sumu 389.000 eur. Žalobkyňa spočiatku namietala znalecký posudok, na pojednávaní dňa 09.01.2020 znalec uviedol, že zohľadnil všetky kritériá, stanovil hodnotu vyššiu ako koeficient polohovej diferenciácie, zohľadnil aj existujúce vady, za ktoré považuje verejnú kanalizáciu pri bazéne, vychádzal z tvaru povrchového vyhodnotenia, konštrukčného riešenia a technológií a technológie súčastí bazéna nehodnotil. Iná hodnota nehnuteľností v spore preukázaná nebola, preto súd prvej inštancie vychádzal z hodnoty určenej týmto znaleckým posudkom. Čo sa týka hnuteľných vecí, žalobkyňa odhadovala ich cenu na 11.000 eur, žalovaný s touto hodnotou nesúhlasil, podľa neho si väčšinou vzala žalobkyňa a veci majú podľa neho hodnotu 3.800 eur. V spore nebolo preukázané, že by si žalobkyňa hnuteľné veci z domu odniesla a strany sporu v závere nesporovali vymedzenie hnuteľných vecí v držbe žalovaného a dohodli sa na ich hodnote a to vo výške 3.800 eur (s touto hodnotou napokon súhlasila aj žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 06.10.2020). Nemal tiež za sporné, že masu BSM tvorilo aj motorové vozidlo Y. Z., ktoré žalobkyňa po rozvode previedla na tretiu osobu. Žalobkyňa preukázala, že kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 12.11.2015 previedla krátko po rozvode vlastnícke právo k tomuto motorovému vozidlu za sumu 11.000 eur. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie nepreukázal, že by platnosť tohto právneho úkonu napadol na súde, ako tvrdil, že má v úmysle, a nepreukázal v spore ani inú hodnotu predmetného motorového vozidla v čase rozvodu. Súdu predložil iba nadobúdaciu cenu motorového vozidla vo výške 48.183,01 eur, vozidlo zakúpené v roku 2009. Za takejto dôkaznej situácie súd prvej inštancie vychádzal z preukázanej hodnoty do masy BSM zahrnul sumu 11.000 eur, ako hodnotu predaného motorového vozidla. Tiež nebolo sporné, že žalovaný bol výlučným vlastníkom bytu č. X na X. podlaží bytového domu na O. A. Č.. XX Q. W. a tento spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu previedol kúpnou zmluvou zo dňa 04.04.2005 na tretiu osobu. Žalovaný predloženou kúpnou zmluvou preukázal, že kúpna cena bola 2 milióny slovenských korún, čo predstavuje sumu 66.387,84 eur. Túto sumu súd prvej inštancie považoval za jeho vnos do masy BSM a pri vyporiadaní naň prihliadal. Mal za preukázané, že zmluvou o pôžičke zo dňa 07.05.2014 žalovaný požičal U. P. a Ľ. P. sumu 100.0000 eur, spolu s úrokom vo výške 10% ročne z požičanej sumy, s termínom splatnosti do dvoch rokov od ich poskytnutia a dňa 07.05.2014 bola uzatvorená zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, na zabezpečenie uvedenej pôžičky. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný stal vlastníkom nehnuteľnosti bytu č. XX na XX. poschodí Ž. J. Q. W., spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Vychádzal z výpovede svedka U. P., ktorý uviedol, že pôžička zo dňa 07.05.2014 bola bezúročná, tak sa so žalovaným dohodli, a vrátil ju celú a to do leta 2015, v splátkach, každý mesiac asi 5.000 eur osobne. K zmene vlastníckeho práva nedošlo, lebo zistil, že je tam plomba, ale poznajú sa so žalovaným dlho, dôverujú si, je to byt jeho mamy a preto to neriešil. Nakoľko svedok uviedol, že pôžičku splatil, iné skutočnosti v spore preukázané neboli, súd prvej inštancie pri vyporiadaní BSM na splatené pôžičku neprihliadal. Nemal za sporné, že strany sporu uzavreli dňa 12.10.2004 zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX s G., Y..X.. (1.975.000 Sk). Dňa 20.06.2005 s totožnou spoločnosťou uzavreli novú zmluvu o hypotekárnom úvere (1.200.000 Sk). Ku dňu rozvodu úver č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX, účet SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, zostatok ku dňu 22.09.2015 suma 7.757,12 eur (č.l.114, č.l. 334m, č.l.393) a úver č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX, účet SK XXXXXXXXXXXX XXXXXXXXXX, zostatok úveru ku dňu 22.09.2015 suma 9.496,62 eur (č.l.113, 334m, 395). Žalobkyňa kúpnou zmluvou Q.-XXXX zo dňa 12.04.2016, po rozvode manželstva nadobudla do výlučného vlastníctva byt č. XX na C. XX Q. W.

( LV č. XXXX na č.l. 173), bez zaťaženia hypotékou. V spore však podľa súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že na kúpu bytu použila výlučne prostriedky z BSM, preto túto nehnuteľnosť nezahrnul do masy BSM. Pokiaľ žalovaný predložením kúpnej zmluvy preukazoval, že jeho otec G.. X. P. dňa 16.12.2004 kúpnou zmluvou prevádzal vlastnícky podiel ku nehnuteľnostiam za 250.000 Sk (8.298,48 eur), nemal za preukázané, že táto čiastka bola poukázaná na účet žalovaného od jeho otca, preto na preukázanú skutočnosť neprihliadal. Zo zmluvy o združení H. S. súd prvej inštancie zistil, že zmluvu uzatvoril aj žalovaný, bola podpísaná dňa 13.05.2013 a v roku 2012 sa zaviazali účastníci poskytnúť združeniu sumu každý vo výške 5.000 eur a nasledujúce roky sumu podľa dohody. Z výsluchu svedka U. P., jedného z členov združenia H. S., zistil, že združenie je voľnočasová aktivita 5-6 kamarátov, ktorých záujmom je revitalizácia vinohradu a je to koníček, nie podnikanie. Členom združenia je aj žalovaný. Združenie podľa neho nie je zárobkové, združenie nemá žiaden majetok, neprenajíma si vinohrady, spolupracuje s vinohradníkom, ktorý to zabezpečuje, združenie sa stará o vinohrady. Na fungovanie združenia prispieva každý člen rovnakým dielom. Aj žalovaný prispel rovnakým dielom, podľa vykonaných prác. Uviedol, že prvé dva roky boli investície vyššie, členovia prispievali na jeho účet, potom založili účet združeniu. Uviedol, že nejde o biznis, je to pre potreby členov združenia, víno nepredávajú. Doteraz je to stratová záležitosť, uviedol, že výnos za predchádzajúci rok (po rozvode manželstva) bol 1.100 litrov vína, ktoré si všetci šiesti členovia podelili rovným dielom pre svoju potrebu. Ďalej uviedol, že v roku 2012 mali výnos 80 litrov vína, v roku 2013 to bolo 250 litrov, v roku 2014 žiaden výnos, lebo im úrodu zjedli škorce. Žalobkyňa poukázala na účel združenia - vyšľachtenie osobitnej odrody vína a následný predaj pod spoločnou značkou, pričom účastníci sa dohodli, že predaj a distribúciu vína, ktoré bolo vyrobené na základe zmluvy o združení budú zabezpečovať na základe osobitnej dohody, preto je podľa žalobkyne zrejmé, že účelom združenia je realizácia zárobkovej činnosti a združenie nie je dobročinným spolkom, ako tvrdí žalovaný, a preto jeho hodnota nie je nulová. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou žalobkyne vysporiadal tak, že vyhodnotil, že v prípade podnikania formou združenia by mohlo byť predmetom vyporiadania len to, čo by manželovi patrilo v prípade, ak by jeho účasť v združení bola ukončená k okamihu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tomto prípade nemožno vychádzať z hodnoty podniku, predmetom vyporiadania môže byť len suma, na ktorej vyplatenie by mal manžel nárok, ak by zanikla jeho účasť v združením ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak po odpočítaní prípadného vkladu vlastných oddelených prostriedkov (rozsudok NS ČR zo dňa 20. júna 2005 sp.zn. ). V prejednávanom prípade bolo podľa neho svedeckou výpoveďou preukázané, že združenie v čase zániku BSM nemalo aktíva, svedok uviedol, že to bola stratová záležitosť, v roku 2014 nemali žiaden výnos. Svedok zaslal súdu prehľad príspevkov od žalovaného a to dňa 11.10.2012 - suma 2.000 eur, 10.05.2013 - suma 2.000 eur, 18.09.2013 - suma 600 eur, 04.07.2013 - suma 500 eur. Dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie dospel k záveru, že členstvo v združení nemá žiadnu hodnotu, bol fakt, že v spore nebolo preukázané, že by združenie produkovalo pre žalovaného zisk, bolo preukázané, že žalovaný poskytol združeniu finančné prostriedky vo výške 5.100 eur, ale nebolo preukázané, že v čase rozvodu združenie týmito prostriedkami disponovalo, výpoveďou svedka mal za to, že činnosťou združenia boli spotrebované, preto členstvo v združení H. S. považoval za podiel majetku bez hodnoty. Čo sa týka účtov, mal na vyžiadanie preukázané zostatky ku dňu rozvodu: F. W. účet číslo SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, na meno žalobkyne, zostatok na účte 479 eur (č.l. 334d); F. W. účet číslo SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, na meno žalobkyne, zostatok na účte 4.562,01 eur (č.l. 334d); F. W. účet číslo SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, na meno žalobkyne, zostatok na účte 2.003,46 eur (č.l. 334d); F. W. účet číslo SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, na meno žalobkyne, zostatok na účte 3.477,51 eur (č.l. 334d); U. W. účet č. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, na meno žalobkyne, zostatok 0 eur (č.l. 334d); S. W., účet žalobkyne č. XXXXXXXXXX zostatok ku dňu 09.06.2015 suma 0 eur (č.l.399); S. W., účet na meno žalovaného číslo účtu SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX zostatok 5.362,90 eur (č.l.334f) Z výpisu z tohto účtu súd zistil, že v roku 2013 vyberal žalovaný z účtu sumy 10.000 eur, 500 eur, 300 eur, 400 eur. V roku 2014 vybral z účtu opakovane sumu 1.300 eur, 300 eur (výpisy na č.l. 147-160, aj 96-100 a č.l. 457); S. W. účet žalovaného SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, zostatok 0 eur ( č.l. 334f aj 401); S. W. účet žalovaného SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, zostatok ku 170.221,92 eur (č.l. 334f); U. W. účet č. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX- zostatok 0 eur (č.l. 334 h). Boli vyžiadané výpisy z tohto účtu, z ktorých zistil, že 07.10.2014 bola prijatá platba z účtu žalovaného XXXXXXXXXX suma 100.000

eur a bola poukázaná na iný účet a dňa 22.01.2015 odišla platba 102.188,25 eur (č.l. 403-406); U. W. termínovaný vkladový účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX - zostatok 0 eur (č.l. 334l); Q. W. oznámila, že účet na meno žalovaného číslo XXXXXXXXXX/XXXX bol dňa 16.06.2015 zrušený. Z výpisu z účtu súd zistil, že dňa 16.06.2015 bol zostatok na účte 9.618,83 eur a bol prevedený na účet žalovaného v S. W.. Pokiaľ žalobkyňa v spore uvádzala existencia zmenky U. W. Y..X.., doložila súdu fotokópiu zmenky č.162/2004/SR v hodnote 112 917,67 eur a potvrdenie U. W., že hodnota zmenky ku dňu 19.11.2014 predstavovala sumu 101.686,85 eur (č.l. 39), v čase zániku BSM banka existenciu zmenky nepotvrdila, preto súd prvej inštancie do masy BSM jej hodnotu z roku 2014 nezahrnul. S. W. Y..X.. potvrdila, že hodnota portfólia žalovaného ku dňu 22.09.2014 predstavovala sumu 444.551,84 eur (č.l. 29). Ku dňu 22.09.2015, teda ku dňu rozvodu manželstva, jeho hodnota predstavovala čiastku 250.033,15 eur (č.l. 106). Nakoľko hodnotu portfólia nemožno považovať za stabilnú, je závislá do hodnoty súboru akcií, cenných papierov v majetku investora, nie je garantovaný zisk a v spore nebolo preukázané, že hodnota portfólia poklesla iba výberom finančných prostriedkov žalovaným, pri vyporiadaní BSM vychádzal z hodnoty preukázanej v čase zániku BSM, a teda z hodnoty 205.033,15 eur. Existenciu pôžičky X. X. nemal v spore za preukázanú. Bolo preukázané, že zasielal čiastky na účet žalovaného, ale existencia, výška, ani splatnosť pôžičky nebola podľa neho preukázaná. Žalovaný popieral tvrdenie žalobkyne, že nemala prístup k bankovým účtom, uviedol, že žalobkyňa bola viac ako 10 rokov nezamestnaná, jediným príjmom bol jeho príjem a žalobkyňa mala prístup k financiám. Tvrdil, že spolu s deťmi absolvovali dovolenky, zabezpečoval pobyt pre celú rodinu, v roku 2009 z prostriedkov BSM daroval matke žalobkyne 6.638,78 eur, koženú sedaciu súpravu, nábytok, podporoval aj brata žalobkyne, daroval mu motorové vozidlo. Žalobkyňa nemala žiadne výhrady k spôsobu financovania chodu domácnosti a jeho výdavkom, nepoprela jeho tvrdenie, že kúpu bytu financovala z prostriedkov BSM. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný mal vedomosť o tom, akým spôsobom míňala finančné prostriedky a nenamietal to. Poprela, že by žalovaný daroval jej matke finančné prostriedky, uviedla, že príbuzným boli darované len tie hnuteľné veci, ktoré boli v manželstve už nepoužiteľné, napríklad z dôvodu sťahovania, či nadobudnutia nových vecí. Tvrdenia o údajnom poukazovaní sumy 130.000 eur, ktoré mali byť spotrebované na kúpu jej bytu, poprela, tvrdila, že ak boli finančné prostriedky údajne prevedené z účtu žalovaného, nemal by pre neho byť problém túto skutočnosť preukázať. Z pokynu na termínovom vklade U. W. súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa vložila dňa 20.10.2011 sumu 2 x 35.00 eur (č.l. 170-171) na termínovaný vklad, je teda zjavné, že žalobkyňa disponovala financiami. Žalovaný založil do spisu výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že dňa 31.05.2014 bola na účet žalobkyne pripísaná suma 30.000 eur. Žalobkyňa zjavne disponovala aj výpismi z účtu žalovaného, nakoľko ich čiastočné fotokópie predkladala súdu už pri podaní žaloby. Žalovaný popieral tvrdenie žalobkyne, že nemala prístup k bankovým účtom, uviedol, že žalobkyňa bola viac ako 10 rokov nezamestnaná, jediným príjmom bol jeho príjem a žalobkyňa mala prístup k financiám. Konštatoval, že je pravdou, že ak jeden z manželov nakladal so spoločnou vecou alebo s úsporami, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením (bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov, v ostatných je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný) nemožno na tento neplatný právny úkon prihliadať. Peňažnú sumu, resp. vklad, ktorý manžel za trvania manželstva bez súhlasu druhého manžela vybral a použil pre seba, treba zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vyporiadať (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. apríla 2009 sp.zn. ), avšak v prejednávanom prípade mal za preukázané, že vzhľadom na príjmy žalovaného, obaja manželia bežne disponovali väčšími sumami zo spoločných úspor a obaja to nepovažovali za prekročenie ustanovenia . Posúdenie, či ide o bežnú, obvyklú, alebo nie bežnú vec, pokiaľ ide o posúdenie množstvo použitých finančných prostriedkov, realizovanie nákupov na bežné aj iné potreby rodiny pri hospodárení so spoločným majetkom, závisí od konkrétnych pomerov každej jednotlivej rodiny. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že príjmy žalovaného boli nadštandardné, že boli bežné výbery z účtu u oboch manželov v tisíckach eur. Aj žalobkyňa, aj žalovaný robili výbery, prevody, ktoré presahovali rámec bežných výdavkov, a to nielen v období pred rozvodom manželstva, pričom obaja to nepovažovali za výnimočné. Považoval za veľmi pravdepodobné tvrdenie žalovaného, že hypotékou nezaťažený byt vo výlučnom vlastníctve žalobkyne nadobudnutý krátko po rozvode manželstva, za situácie, keď príjmom žalobkyne bolo 500 eur mesačne, nebol z jej výlučných prostriedkov, nakoľko žiadne nemala. V spore to však nebolo jednoznačne preukázané, rovnako ako skutočnosť, že výbery žalovaného neboli spotrebované v manželstve.

8. Konštatoval, že žalovaný navrhol odchýliť sa od aplikácie ust. pri vyporiadaní BSM, s poukazom na to, že disparita podielov prichádza do úvahy vzhľadom na pričinenie sa sporových strán. Podľa jeho názoru odklon od rovnosti podielov je namieste za situácie, keď zvýšené úsilie jedného z

manželov zaistilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty v prospech celej rodiny. Žalovaný tvrdil, že výlučne jeho finančným pričinením bola životná úroveň žalobkyne ako aj maloletých detí zvýšená a že žalobkyňa mala možnosť sa zamestnať a prispievať do rodinného rozpočtu, avšak bez relevantného dôvodu tak nekonala, nemal vedomosť o akejkoľvek osobnej prekážke žalobkyne, pre ktorú by nemohla vykonávať prácu, a tým sa podieľať na zveľaďovaní a zabezpečení spoločného majetku manželov. Mal za to, že v predmetnej veci je odôvodnená disparita podielov, t.j. rozdielne určenie podielu pre manželov, keďže bol zistený zjavný nepomer účasti sporových strán na finančnom zabezpečení starostlivosti o rodinu a domácnosť, potrebu deti a podobne. Žalovaný poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn. , z ktorého vyplýva, že odklon od rovnosti podielov manželov je namieste za situácie, kedy zvýšené úsilie jedného z manželov zaistilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty a že v prejednávanej veci existuje nutnosť aplikácie odklonu od ustanovenia , nakoľko žalobkyňa nevyužila svoje schopnosti a možnosti a desať rokov neprispievala na chod domácnosti a celú starostlivosť zabezpečoval výlučne žalovaný. Žalobkyňa poukázala na to, že nebola počas celého trvania manželstva na materskej, resp. rodičovskej dovolenke, ale aj pracovala, práci sa nevyhýbala, tento stav však vyhovoval žalovanému, nikdy počas existencie manželstva ho nenamietal, nenamietal ho ani v rozvodovom konaní. Už pri uzavretí manželstva si musel byť vedomý, že jeho príjem ako vysokoškolsky vzdelaného manažéra bude vždy vyšší, ako jeho manželky so stredoškolským vzdelaním v odvetví zdravotníctva. Rozhodnutie založiť si rodinu a mať deti bolo rozhodnutím oboch sporových strán. Ďalej poukazovala na to, že ani právna teória ani judikatúra neodvodzujú odklon od vyporiadania podielov rovným dielom výlučne na zásluhovosti o nadobudnutie spoločných vecí a súčasne vykladajú odklon od princípu parity prísne reštriktívne individuálne a iba za existencie mimoriadnych negatívnych okolnosti. Takéto okolnosti, napríklad opustenie rodiny domáce násilie, nadmerné zadlžovanie, v tomto prípade neexistujú. Poukázala na to, že súdnou praxou je ustálené, že zárobková alebo finančná starostlivosť jedného z manželov môže byť kompenzovaná osobnou starostlivosťou druhého manžela o rodinu, deti a domácnosť, ktorý nemôže poskytovať zárobkovú činnosť v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie vyslovil, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zásade platí princíp rovnosti podielov, princíp parity, ktorý vychádza z ustanovenia . Už znenie tohto ustanovenia nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci, prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielov zaplatil určitú finančnú čiastku. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančné sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec vysporiadať (Ústavný súd Slovenskej republiky ). Treba však podľa neho zároveň uviesť, že určenie nerovnakých podielov je výnimočným opatrením súdu, ktorého účelom je zachovanie zásady spravodlivosti a dobrých mravov. Pri úvahe o nerovnosti podielov sú podstatné najmä okolnosti uvedené v ustanovení , teda potreby maloletých detí, ako sa každý z manželov staral o nadobudnutie udržanie spoločných veci, prihliada sa na to, že sa niektorý z manželov napriek schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričinil o nadobudnutie a udržanie spoločných veci, že jeho účasť je v zjavnom nepomere k účasti druhého manžela a podobne. Ďalším kritériom je starostlivosť o deti a spoločnú domácnosť, podiel manželov na hospodárení domácnosti a na finančnom zabezpečení rodiny. Disparitu podielov považoval za dôvodnú vtedy, ak základné kritériá vymedzené pre vyporiadanie svedčia v prospech jedného manžela. Podľa názoru súdu prvej inštancie k disparite podielov nemôžu viesť len majetkové pomery manželov, ak nemajú pôvod v správaní druhého manžela, prípadne v jeho starostlivosti o rodinu. Disparita podielov by napríklad prichádzala do úvahy vtedy, ak by použite spoločných prostriedkov manželov bolo v rozpore so záujmami rodiny, napríklad na hazardné hry, čo v spore preukázané nebolo. Podľa neho bolo v konaní preukázané, že žalobkyňa hoci bola dlhšiu dobu na materskej a rodičovskej dovolenke, starala sa o deti, domácnosť, žalovanému to nevadilo, vyhovovalo mu to, sám to v konaní o rozvod manželstva uviedol. Správanie žalobkyne nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Konštatoval, že záver o rovnosti podielov môže súd urobiť vtedy, ak na základe vykonaného dokazovania zistí, že účasť podiel oboch manželov pri starostlivosti o rodinu, deti, obstarávaní spoločnej domácnosti a nadobudnutie udržiavanie spoločných veci bol približne rovnaký, resp. ak manželovi, ktorého podiel bol nižší nemožno vytknúť, že nevyužíval svoje schopnosti a možnosti (rozsudok NS ČR z 10. októbra 2010 sp.zn. ). V prejednávanom spore mal za preukázané, že žalobkyňa bola takmer 10 rokov na materskej a rodičovskej dovolenke, ale bolo to rozhodnutie oboch

manželov, žalovaný to nenamietal. Navyše žalobkyňa sa práci nevyhýbala a v závere manželstva sa zamestnala. Situáciu v rodine, kto z manželov a v akom rozsahu sa podieľal na starostlivosti o rodinu deti a spoločnú domácnosť, treba vždy posúdiť a zhodnotiť z hľadiska a v súlade s dobrými mravmi, ako základnej zásady občianskeho práva a až v prípade zistenia zjavnej nerovnomernosti možno určiť rozdielnu výšku podielu na vyporiadanie majetku. Súd musí posúdiť, či manželovi nemožno vytýkať nedostatočnú starostlivosť o rodinu a deti a spoločnú domácnosť, vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti. Rozhodnutie o disparite je výnimočné a musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu. V prejednávanom spore však súd nezistil žiadne mimoriadne okolnosti, pre ktoré by pripustil disparitu podielov. Žalobkyňa sa riadne starala o deti, domácnosť, rodinu a iba skutočnosť, že nemala žiadne, prípadne minimálne príjmy a rodinu financoval žalovaný, nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a pri vyporiadaní BSM pristúpiť na disparitu podielov.

9. Súd prvej inštancie určil hodnotu masy BSM 389.000 eur nehnuteľnosti, 3.800 eur hnuteľné veci, 11.000 eur hodnota auta, 205.033,15 eur hodnota portfólia v S. W., 186.136,79 eur spolu zostatok na všetkých účtoch ku dňu rozvodu, spolu suma 794.969,94 eur. Po odpočítaní preukázaného vnosu žalovaného vo výške 66.387,84 eur predstavuje hodnota masy BSM sumu 728.582,10 eur, na jedného manžela je to suma 364.291,05 eur. Pasíva predstavujú sumu 7.757,12 eur a 9.493,62 eur, spolu 17.253,74 eur, na jedného manžela sumu 8.626,87 eur. Rozdiel medzi aktívami a pasívami je 355.664,18 eur, ktorú sumu súd prvej inštancie zaviazal žalovaného vyplatiť žalobkyni a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej len „“) podľa pomeru úspechu vo veci s odôvodnením, že žalobkyňa nemala vo veci plný úspech, súd síce vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo, ale nezaviazal žalovaného k zaplateniu ňou požadovanej sumy. Z týchto dôvodov rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

11. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote prostredníctvom svojich právnych zástupcov žalovaný aj žalobkyňa. Žalovaný podal odvolanie do výroku I. a výroku III. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie podľa neho dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď do masy BSM zahrnul zostatok na účte vedenom v S. W., Y..X.., číslo účtu v tvare IBAN: SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu vo výške 170.221,92 eur a nebolo mu zrejmé, z akého dôvodu, keď z predloženého dôkazu, t.j. „Výpis z účtu zo dňa 20.10.2020“ vyplýva, že v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej ako „zánik BSM“), t.j. ku dňu 22.09.2015, bol zostatok na uvedenom účte v sume 0,09 eur. Za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností, čo do sumy zostatku na uvedenom bankovom účte ku dňu zániku BSM, zabezpečil dňa 12.10.2021 výpis z S. W., Y..X.., ktorý nasvedčuje tomu, že zostatok na účte SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu 31.12.2014, ako aj ku dňu 31.12.2015, bol v sume 0,09 eur. Uvedeným dôkazom preukazoval skutočnosť, že na uvedenom účte nedošlo k žiadnym transakciám v čase od 31.12.2014 do 31.12.2015 a zostatok na účte bol po celý čas, a to vrátane dňa ku dňu zániku BSM v hodnote 0,09 eur. (Dôkaz: Výpis z účtu zo dňa 12.10.2021). Nebolo mu zrejmé z bodu 28 odôvodnenia rozsudku, k akému dátumu súd prvej inštancie uvedený zostatok v skutočnosti vyčísľoval, keď v jeho odôvodnení uviedol: „... S. vedenom v S. W., Y..X.., číslo účtu v tvare IBAN: SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu vo výške 170.221,92 eur“. Uvedenú formuláciu odôvodnenia rozsudku považoval preto za zmätočnú a časť masy BSM v údajnej výške 170.221,92 eur za absolútne nedôvodnú a jej existenciu žiadnym dôkazom preukázanú. Vytýkal súdu prvej inštancie, že vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, resp. prednesov strán sporu nevyplynuli, ani nijako inak nevyšli v konaní najavo, v dôsledku čoho považoval výrok I., čo do uvedenia: „zostatok na účte S. W., účet žalovaného SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vo výške 170.221,92 eur“ rozsudku poukazujúc najmä na nesprávnosť určenia výšky masy BSM, za nesúladný so skutkovým stavom veci. Poukázal na nejednotnosť hodnotenia dôkazov, keď v bode 17 rozsudku mal súd prvej inštancie za preukázanú hodnotu osobného motorového vozidla značky Y. Z., rok výroby XXXX v sume 11.000 eur, a to výlučne z Kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2015, na ktorú

síce poukázal:... „Žalobkyňa preukázala, že kúpno - predajnou zmluvou zo dňa 12.11.2015 previedla krátko po rozvode vlastnícke právo ku motorovému vozidlu za sumu 11.000 eur...... súd vychádzal z preukázanej hodnoty do masy BSM a zahrnul sumu 11.000 eur ako hodnotu predaného motorového vozidla...“, avšak žalobkyňa nepreukázala prostredníctvom svojho výpisu z účtu príjem kúpnej ceny. Žalovanému nie je zrejmé, z akého dôvodu bolo motorové vozidlo predané pod trhovú cenu. Uviedol, že počas celého konania spochybňoval neprimeranosť výšky kúpnej ceny za uvedené vozidlo, keď v čase predaja, t.j. v roku 2015 malo motorové vozidlo najazdených len približne 60.000 km a interiér vozidla bol v luxusnom prevedení. Žalovaný vychádzal z trhovej ceny hodnoty tohto motorového vozidla, čím na základe všeobecne známych prieskumov dospel k záveru, že ku dňu zániku BSM bola cena motorového vozidla vo výške 25.000 eur. Mal za to, že súd prvej inštancie sa tak dostatočne nevysporiadal s ním uvedenou námietkou. Vyššie uvádzanú nejednotnosť hodnotenia dôkazov žalovaný porovnával s bodom 22 rozsudku, keď súd prvej inštancie v neprospech žalovaného vyhodnotil, že síce v konaní predložil kúpnu zmluvu, ktorou jeho otec prevádzal spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam za sumu 8.298,48 eur, avšak neprijal jeho tvrdenie ohľadom nadobudnutia týchto finančných prostriedkov, ktoré nadobudol darom od svojho otca. Uvedené finančné prostriedky mu boli osobne odovzdané. Súd prvej inštancie v bode 22 uvádza, že: ... „nebolo preukázané, že táto čiastka bola poukázaná na účet žalovaného od jeho otca, preto na preukázanú skutočnosť neprihliadal.“ Nie je mu preto zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie v bode 17 rozsudku nemal za dôležité skúmať odôvodnenosť predaja motorového vozidla pod jeho trhovú cenu s prihliadnutím najmä na skutočnosť, že kúpna cena mala byť v zmysle obsahu kúpnej zmluvy odovzdaná do rúk žalobkyne, keď v bode 22 rozsudku došlo k naplneniu tej istej modelovej situácie, pričom v uvedenom bode mal za nevyhnutné dokázať príjem finančných prostriedkov výlučne prostredníctvom preukázania výpisu z jeho účtu. Žalovaný považoval uvedené vyhodnotenie dôkazov za nesúladné a nezrozumiteľné. Namietal nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie ohľadom nadobudnutia nehnuteľnosti - bytu na X p. v bytového domu C. XX, súp. č. XXXX, vchod: C. XX, postaveného na pozemku parc. reg. „I.“ č. XXX o výmere 712 m2, nachádzajúceho sa v k. ú. F., obec W. - P. F., okres W. Q., evidovaný Okresným úradom W., katastrálny odbor na LV č. XXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach bytového domu a zastavanému pozemku bytovým domom vo veľkosti 7250/627576 k celku do výlučného vlastníctva žalobkyne, a to na základe Q.- zo dňa 14.04.2016. Poukázal na to, že v konaní tvrdil, že uvedená nehnuteľnosť bola nadobudnutá z finančných prostriedkov patriacich do BSM sporových strán, pričom tieto bolo povinné zahrnúť do konečného vyporiadania BSM strán ako dlh žalobkyne voči BSM. Jeho tvrdenie ohľadom poskytnutia finančných prostriedkov v prospech žalobkyne vo výške 100.000 eur (2 x 35.000 eur + 30.000 eur) nebolo medzi stranami sporu sporné a uvedenú skutočnosť aj riadne preukázal výpismi z jeho bankových účtov. Pokiaľ žalobkyňa nevyužila uvedené finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti, bola povinná preukázať spotrebu poskytnutej sumy v prospech rodiny. Uvedené tvrdenie nebolo žalobkyňou preukázané. Opätovne poukazoval na skutočnosť, že žalobkyňa nadobudla byt do svojho výlučného vlastníctva bezprostredne po zániku BSM výlučne z prostriedkov patriacich do BSM, nakoľko mesačný príjem žalobkyne v roku 2015 bol v sume 500 eur/brutto; žalobkyňa nadobudla byt bez hypotekárneho alebo iného úveru; nepreukázala nadobudnutie bytu inak ako z nadobudnutých finančných prostriedkov z BSM, ktoré boli zabezpečované počas manželstva výlučne žalovaným. Vzhľadom na uvedenú okázalosť nadobudnutia bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne bezprostredne po zániku BSM, súd prvej inštancie v bode 21 rozsudku mal za to, že: ... „v spore nebolo preukázané, že na kúpu bytu použila výlučne prostriedky z BSM, súd preto túto nehnuteľnosť nezahrnul do masy BSM...“ bol toho názoru, že nebolo v konaní jednoznačne preukázané nadobudnutie bytu z prostriedkov BSM. Žalovaný preto nesúhlasil s právnymi závermi súdu prvej inštancie, čo do špecifikácie masy BSM. S poukazom na ust. , v zmysle ktorého „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.....“ konštatoval, že v právnej teórii sa jednoznačne vykladá vyššie uvedené ustanovenie , druhá veta tak, že pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov. Poukázal na ust. a považoval odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie za nepresvedčivé, neurčité, nezrozumiteľné a teda nepreskúmateľné a je nevyhnutné ho podľa neho hodnotiť ako arbitrárne. Uvedený stav mal za porušenie jeho základných práv na spravodlivý súdny proces, a teda porušením SR, ako aj medzinárodných predpisov garantujúcich ochranu ľudských práv a slobôd. Jedná sa nielen o porušenie zákonnej normy, ale aj o porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces

garantovaný vnútroštátnymi, ale aj medzinárodnými právnymi predpismi - odňatie možnosti konať pred súdom, najmä , čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení neskorších protokolov (oznámenie federálneho ministerstva zahraničných vecí č.) a čl.14 ods. 1 vyhlášky ministra zahraničných vecí č. o Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie čo do výroku I a výroku III. zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie späť na ďalšie konanie a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

12. Žalobkyňa žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese X., obec I. L., kat. územie I. L., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu v X., katastrálny odbor ako: pozemok, parc. č. XXXX/XXX, parcela registra „I.“, orná pôda, o výmere 874 m2, pozemok, parc. č. XXXX/XXX, parcela registra „I.“, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 218 m 2, stavbu, rodinný dom, súp. č. XXXX, stojaci na pozemku, parc. č. XXXX/XXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/8 na pozemku, parc. č. XXXX/XXX, parcela registra „I.“, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 352 m2, nachádzajúceho sa v okrese X., obec I. L., kat. územie I. L. a zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu v X., katastrálny odbor, všetky v hodnote 407.756 eur, hnuteľné veci tvoriace zariadenie rodinného domu, a to a to: skriňová zostava, elektrický klavír, kožená sedačka a konferenčný stolík v obývacej miestnosti; jedálenský stôl so stoličkami; interiérové rastliny v jedálni a v obývačke; manželská posteľ, komoda, skrine 2 ks v manželskej spálni; drevená skriňová zostava a posteľ v detskej izbe č. 1; pracovný stôl, skriňová zostava a posteľ v detskej izbe č. 2; pracovný stôl, 2 ks komody, skriňová zostava a látková sedačka v pracovni; záhradný nábytok, vírivka a stacionárny bicykel vo fitnes miestnosti, sušička a pračka obe zn. BOSCH, záhradná kosačka, počítač a domáce kino v celkovej sume 3.800 eur, zostatkovú hodnotu investičného portfólia vedeného v S. W., Y..X.. pod menom žalovaného č. XXXXXX, CIF XXXXXX v sume 250.033,15 eur, peňažné prostriedky na účtoch vedených na meno žalovaného v S. W., Y..X.., č.ú.: X. a X., pohľadávku voči solidárnym dlžníkom U. P. a Ľ. P. vo výške 100.000 eur, zmenku č. XXX/XXXX/SR vystavenú dňa 7.10.2014 spoločnosťou U. H. B. M., Y..X.. znejúcu na sumu 112.917,67 eur s dňom splatnosti 7.10.2016, podiel na združení H. S., ktoré bolo založené zmluvou o združení (úplné znenie zo dňa 13. 5. 2013), prikázať žalovanému nesplatené záväzky voči spoločnosti Č. E. W., Y..X.. predstavujúce zostatky úverov na úverových účtoch č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 7.757,12 eur a č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 9.496,62,60 eur. Žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 600.000 eur titulom vyrovnania podielov, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň navrhla zaviazať žalovaného nahradiť žalobkyni trovy prvoinštančného a odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Podľa názoru žalobkyne súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto sú dané dôvody na odvolanie podľa ust. a . Nesprávnosť napadnutého rozsudku videla v tom, že súd prvej inštancie nesprávne zahrnul do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) niektoré aktíva, ktoré žalobkyňa nadobudla až po zániku manželstva (časť I.), nezahrnul niektoré aktíva do BSM (časti I., III., IV. a VI.) a nezohľadnil cenu nehnuteľnosti v čase vyporiadania (časť II.), nesprávne určil výšku sumy, ktorú by mal žalovaný žalobkyni vyplatiť z titulu vyporiadania (časti II. až VII.) a nepriznal žalobkyni náhradu trov konania (časť VIII.). Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého zostatky na účtoch vedených na meno žalobkyne (celkovo štyri) v F. W., Y..X.. a uvedené v bode I. rozsudku boli zahrnuté do BSM a naviac prikázané žalovanému z nasledovných dôvodov: 1/ účty žalobkyne boli zriadené po zániku BSM a boli na nich vložené peňažné prostriedky, ktoré žalobkyňa nadobudla po zániku BSM, 2/ z listinných dôkazov, ktoré zabezpečil súd ale vyplýva, že tieto zostatky boli zistené k 15.1.2020 („Dátum platnosti zostatku“), t.j. takmer 4,5 roka od zániku manželstva, naviac aj dopyt súdu vychádza z internej úpravy súdu zo dňa 14.1.2020, kde pod bodom B/ je uvedené - Zadaj lustráciu „banka“ na žalobkyňu a žalovaného - bez uvedenia dátumu (na rozdiel od úpravy uvedenej pod bodom A/), 3/ zostatky na účtov vedených na meno žalobkyne v F. W., Y..X.. nenavrhla zahrnúť do BSM žiadna zo sporových strán, t.j. ani žalovaný; zastávame názor, že hoci konanie o vyporiadanie BSM je konaním, kedy súd v zmysle ust. môže prekročiť návrhy strán a prisúdiť im aj viac (alebo menej) ako žiadajú, súd vykonáva vyporiadanie iba toho majetku, ktorý sporové strany označia ako predmet vyporiadania (rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp.zn. zo dňa 27.4.2004, sp.zn. zo dňa 9.11.2006, sp.zn. zo dňa 23.5.2007, ktoré je možné použiť v SR vzhľadom na spoločnú právnu históriu a komparatívny

výklad práva), 4/ podľa žalobkyne je vo všeobecnosti nesprávne a neúčelné, ak niektorá zo sporových strán predtým užíva a disponuje s peňažnými prostriedkami na účte, aby tieto boli prikazované do výlučného vlastníctva druhej sporovej strany, ktorá sa (naviac) prikázania týchto zostatkov v konaní ani nedomáhala. Na druhej strane súd prvej inštancie neprikázal do výlučného vlastníctva žalovaného jeho členstvo v združení H. S. založeného v zmysle ust. § 829 Obč. zák., ktorým sa žalovaný zúčastňuje na podnikaní prostredníctvom združenia, hoci túto majetkovú hodnotu (bez ohľadu na rozdielny názor sporových strán o jej ocenení) zahrnuli do BSM tak žalovaný (už vo vyjadrení k žalobe), ako aj žalobkyňa (vo viacerých podaniach, naposledy aj v záverečnej reči zo dňa 14.9.2021). Žalobkyňa nerozporovala, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území I. L. boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného, nakoľko tieto nehnuteľnosti užíva (v súčasnosti s novou partnerkou a ich maloletým dieťaťom). Aj naďalej však zastávala názor, že cena pozemkov bola v čase vypracovania znaleckého posudku podhodnotená a znalec (podľa jej názoru) vo svojej následnej výpovedi dňa 9.1.2020 ani jasne neodôvodnil, prečo určil východiskovú hodnotu oceňovaných pozemkov v kat. území I. L. práve vo výške 60% z hodnoty pozemkov v W., nakoľko vyššiu východiskovú hodnotu znalec prisudzuje pozemkom v obciach P. či G. F. T., ktoré nemajú lepšie dopravné spojenie ako I. L. - Č. Q. a sú od W. aj vzdialenejšie. Aj podľa jej záverečnej reči dňa 14.9.2021 znalec si v tejto okolnosti protirečí, nakoľko na s. 33 svojho znaleckého posudku prezentuje práve výnimočnosť lokality I. L. (vrátane jej polohy od hlavného mesta). Je podľa nej všeobecne známou skutočnosťou (notorietou), že v čase od vypracovania znaleckého posudku do vyporiadavania BSM vzrástli ceny nehnuteľností nielen v W., ale aj na celom území SR, t.j. aj v obciach neďaleko hlavného mesta, ktoré sú tzv. satelity. Pri vyporiadaní nehnuteľnosti treba vychádzať z jej všeobecnej ceny určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa BSM vyporiadava (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 25/2001). Ako východiskovú hodnotu považovala 70% z hodnoty pozemkov v W. (v zmysle vyhl. č. je hornou hranicou 80%). Hodnota pozemkov preto - v súlade s jej podaním zo dňa 17.7.2019 (a listinami k nim pripojeným i) - činí 116 EUR/m2 (t.j. východisková hodnota 70% x 66,39 EUR/m2 x koeficient polohovej diferenciácie 2,4978). Celková hodnota pozemkov predstavuje sumu 131.776 eur (116 eur x 1.136 m2). Rozdiel 18.756 eur (131.776 eur - 113.020 eur, s. 34 - 35 posudku) navrhla zahrnúť (pripočítať) do zistenej hodnoty aktív. Nesúhlasila ani so záverom súdu prvej inštancie (uvedeným v bode 27. odôvodnenia), podľa ktorého súd nezaradil do BSM sumu pôžičky vo výške 100.000 eur, ktorú žalovaný z peňazí v BSM poskytol U.. P. Y. Ľ.. P., ktorá len na základe výpovede svedka U.. P. mala byť splatená ešte do leta 2015, t.j. pred zánikom BSM. Mala za to, že v tomto prípade súd prvej inštancie nezohľadnil iné predložené dôkazy (listinné), na ktoré poukazovala v konaní (naposledy v záverečnej reči zo dňa 14.9.2021). Zaradenie sumy tejto pôžičky do BSM vo výške 100.000 eur požadovala z nasledovných dôvodov:1/ v spore nebolo pochybné, že pôžička bola poskytnutá z účtu vedeného na meno žalovaného, z prostriedkov patriacich do BSM, na základe formalizovaného právneho úkonu (písomnej zmluvy, hoci zmluva o pôžičky môže byť uzavretá i ústne) so zabezpečením záväzku vo forme zabezpečovacieho prevodu práva s tým, že v zmysle zmluvy pôžička mala byť vrátená prevodom na účet, 2/ svedok U.. P. (podľa jeho výpovede) však údajne vrátil pôžičku predčasne a bezúročne (nakoľko peniaze nepotreboval) v sumách okolo 5.000 EUR/mesačne, osobne, v hotovosti bez potvrdenia tejto skutočnosti žalovaným, nakoľko si údajne dostatočne verili, 3/ ak teda žalovaný toľko veril svedkovi U.. P., že svoj záväzok splatí, je otázkou, prečo zmluvné strany jednak uzavreli písomnú zmluvu a jednak zabezpečili záväzok práve zabezpečovacím prevodom práva k bytu, ktorý do doposiaľ vlastní práve žalovaný (príslušný čiastočný list vlastníctva je súčasťou súdneho spisu). Nad rámec okolností uvedených pod bodom 3/ podotkla, že je zvláštne, ak niekto údajne splatí svoju pôžičku a min. 2,5 roka sa nestará o zánik zabezpečenia záväzku, t.j. o znovunadobudnutie svojho vlastníctva (od leta 2015 do 8.11.2017, kedy bola k bytu vyznačená poznámka - Upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva). Zároveň nie je podľa žalobkyne obvyklé a logické, že ak svedok U.. P. bezprostredne po obdržaní peňazí na svojom účte tieto už nepotreboval a dôvod pôžičky pominul, aby tieto peňažné prostriedky neboli vrátané žalovanému jednorazovo a prostredníctvom prevodu z účtu svedka na účet žalovaného (ako si zmluvné strany aj dohodli), ale boli hotovostne platené po častiach (hotovosť bola pravdepodobne tiež asi vyberaná z účtu), a to bez potvrdenia týchto úhrad. Bez ohľadu na body uvedené vyššie, ak by aj svedok U.. P. v období od mája 2014 do júna 2015 (do leta) každý mesiac vrátil žalovanému cca 5.000 eur, nevrátil by žalovanému celú sumu pôžičky 100.000 eur (iba cca 65.000 eur, 13 x 5.000 eur). Ako uviedla aj záverečnej reči, ak by aj svedok U.. P. vrátil pôžičku resp. jej časť žalovanému (čo aj naďalej spochybňuje), tieto hotovostné peniaze mali byť zaradené do BSM a vyporiadané, nakoľko nebolo zo strany žalovaného preukázané, žeby boli spotrebované v domácnosti sporových strán. Záver súdu prvej inštancie v tejto časti považovala aj v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov

( s poukazom na ust. ), nakoľko jednému tvrdeniu vo svedeckej výpovedi (splatenie pôžičky do rozvodu sporových strán) je prisudzovaná absolútna pravdivosť bez ohľadu na iné tvrdenia svedka, jeho kamarátsky pomer k žalovanému a zabezpečené listinné dôkazy. Nesúhlasila ani so záverom súdu prvej inštancie (bod 29. odôvodnenia), podľa ktorého U. W., Y..X.. nepotvrdila existenciu zmenky č. 162/2014/SR, vystavenej dňa 7.10.2014 (splatnej dňa 7.10.2016) v čase rozvodu manželstva, hoci žalobkyňa už v prílohe žaloby predložila kópie zmenky ako listinného cenného papiera a potvrdenia finančnej skupiny U. označenej ako „Přehled majetku klienta“ ku dňu 19.11.2014. Počas súdneho konania bol nákup zmenky z prostriedkov BSM preukázaný aj výpisom z účtu U. W., Y..X.. vedeného na meno žalovaného (na č.l. 403). Podotkla, že vyššie uvedená zmenka bola vystavená spoločnosťou U. H. B. M., Y..X.. (nie U. W., Y..X.., ktorá bola uvedená ako miesto vyplatenia) a samotná U. W., Y..X.. bola súdom dopytovaná (na základe návrhov žalobkyne) výlučne za účelom oznámenia zostatkov na bežných účtoch vedených na meno žalovaného ku dňu 22.9.2015 a pohyboch na týchto účtoch (v tomto zmysle je v súdnom spise aj odpoveď banky na č.l. 403 - 406). Naviac mala za to, že ak žalovaný tvrdil, že vyššie uvedená zmenka v čase zániku BSM už neexistovala. prípadne už nebola súčasťou BSM (z akýchkoľvek dôvodov - predaj, predčasné splatenie...), bolo povinnosťou žalovaného (a nie žalobkyne) túto skutočnosť aj preukázať. V tejto súvislosti zastávala názor, že dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu sporu, ktorá z tvrdenia (ktoré prezentuje v konaní) pre seba vyvodzuje priaznivé právne dôsledky. Tento názor bol v prípade vyporiadania BSM potvrdený aj súdnou praxou, v zmysle ktorej ak manžel preukáže, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva, a druhý manžel argumentuje skutočnosťami, v zmysle ktorých je vec z BSM vylúčená, dôkazné bremeno prechádza na tohto manžela (rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp.zn. zo dňa 19.9.2005 a sp.zn. zo dňa 8.9.2009 a obdobne aj uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. ). Uviedla, že v konaní nebol predložený žiadny dôkaz, že by predmetná zmenka v čase zániku BSM neexistovala. Ak by aj žalovaný takýto dôkaz predložil (napr. zmenka by zanikla jej predčasným splatením do 22.9.2015), zmenečná suma (alebo odplata za prevod zmenky) by bola súčasťou BSM a vyporiadavala by sa. Súd prvej inštancie v bode 30. odôvodnenia podľa žalobkyne nesprávne uviedol, že hodnota investičného portfólia žalovaného predstavovala ku dňu 22.9.2014 sumu 444.551,84 eur a že nebolo preukázané, že hodnota portfólia poklesla iba výberom peňažných prostriedkov žalovaného. Ako uviedla už v žalobe zo dňa 12.5.2017 hodnota investičného portfólia predstavovala ku dňu 23.9.2014 sumu 728.045,48 eur a suma 444.551,84 eur predstavovala „iba“ peňažné prostriedky uložené na numerických bežných účtoch (č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX), ktoré však tvorili podstatnú časť investičného portfólia vedeného na meno žalovaného (cca 61%). Tieto skutočnosti preukázala listinnými dôkazmi - prílohy č. 7 k žalobe, najmä listina označená ako „Bilancia majetku“ zo dňa 23.9.2014, ale aj listiny označené ako „Sumárny stav Cash“ (hore v záhlaví celková hodnota portfólia) obsahujúci stav numerických účtov či „Výnosový report“ (hore v záhlaví). Zvyšnú časť portfólia síce tvorili investičné produkty, t.j. podielové listy v podielových fondoch S. W., Y..X.. vo výške 164.506.99 eur, podielové listy vydané mimo skupinu S. W., Y..X.. vo výške 20.052,41 eur a investičné certifikáty (hypotekárne záložne listy a pod.), ktoré síce nesú určitú mieru rizika, avšak ich hodnota v období od 23.9.2014 do 22.9.2015 nikdy neklesla tak, aby vznikla výrazná strata. Naviac - ako vyplýva z listiny S. W., Y..X.. označenej ako „Výnosový report realizovaných transakcií“ zo dňa 22.9.2014 (ktorá hodnotu portfólia stanovuje na 728.935,08 eur) - tieto investičné produkty prinášali aj reálny výnos pre investora, či už pri predaji alebo vo forme kupónu, ktoré je pravidelne a garantovane vyplácaný napr. majiteľom hypotekárnych záložných listov (t.j. aj žalovanému). Aj investičné portfólio žalovaného bolo tvorené vysoko rizikovými aktívami (ako napr. akcie), čo však nebol prípad žalovaného a jeho portfólia za jeden kalendárny rok nemohla ich hodnota klesnúť zo sumy 728.045,48 eur na sumu 250.033,15 eur. Takýto prepad hodnoty cenných papierov bol zaznamenaný len u vybraných akcií s vysokou volatilitou, a to na začiatku celosvetovej finančnej krízy v r. 2009. Ako vyplýva z informácii S. W., Y..X.. publikovaných na jej webovej stránke (M.:/..S..X.-C.-C.), priemerná výkonnosť podielového fondu TAM - REHYF (Raiffesen European High Yield Fund) bola v predmetnom období (23.9.2014 -22.9.2015) - 1,02% a priemerná výkonnosť podielového fondu TAM - REF (Realitný fond) bola v predmetnom období - 1,14% (t.j. pri hodnote podielových listov 164.506,99 eur je to max. 1.875,40 eur). Listina S. W., Y..X.. označená ako „Výnosový report realizovaných transakcií“ potvrdzuje, že vyššie uvedené podielové fondy boli súčasťou investičného portfólia žalovaného v r. 2014. Naviac zadovážením listinných dôkazov od S. W., Y..X.. (najmä výpis z účtu XXXXXXXXXX), je zrejmý pohyb na numerických účtoch tvoriacich toto investičné portfólio a jednoznačne z nich vyplýva, že dochádzalo k jeho znižovaniu najmä v čase rozvodového konania sporových strán. Z numerického účtu XXXXXXXXXX je preukázaný prevod na jej neznámy účet v S. W., Y..X.. v celkovej sume 140.000 eur (dňa 20.1.2015 suma 60.000 eur a dňa 9.3.2015 suma 80.000 eur) a prevod na bežný účet žalovaného v S. W., Y..X.. v sume 284.000 eur dňa 12.6.2015 (pričom táto suma bol žalovaným obratom vybratá v

hotovosti iba 6 dní pred pojednávaním, ktorým súd manželstvo sporových strán rozviedol). Konštatovala, že súdna prax sa už dlhodobo prikláňa k záveru, že peňažnú sumu, prípadne vklad, ktorý manžel za trvania manželstva bez súhlasu druhého z manželov vybral a použil pre seba, treba zahrnúť do BSM a vyporiadať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 29.4.2009, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. zo dňa 17.1.2001). Zároveň sa súdna prax dodnes neodchýlila od právneho záveru prezentovaného ešte v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSSR (R 6/1972), ktoré bolo potvrdené aj rozsudkom Najvyššieho súdu ČR sp.zn. zo dňa 20.6.2005 a v zmysle ktorého: „Ak jeden z manželov za trvania manželstva vybral z vkladnej knižky peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom BSM, nesie dôkazné bremeno o tom, že ich použil v súlade s ust. § 144 a nasl. Obč.zák, teda najmä na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v BSM. Dôkazným bremenom v prípade použitia výberu z vkladnej knižky urobeným len jedným z manželov bez vedomia druhého nemožno zaťažiť toho, kto výber neurobil, keďže tento manžel nie je o použití vybraných súm nijako informovaný... Naopak ten, kto peniaze vybral, vie ako ich použil, a preto je správne zaťažiť ho dôkazným bremenom, pokiaľ ide o ich použitie...Preto na jednom z manželov leží dôkazné bremeno pokiaľ ide o to, že došlo k výberu z vkladných knižiek, druhý z manželov potom musí preukázať, že tieto sumy už nemá a že ich použil spôsobom, ktorý nezakladá povinnosť ich nahradiť.“ (obdobne aj rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 25.3.2013, sp.zn. zo dňa 30.10.2013). Z vykonaného dokazovania je zrejmé (najmä časti výpisov z účtov pripojené k žalobe), že žalovaný v období rokov 2013 - 2014, t.j. už v čase, kedy rodinný dom sporových strán bol už niekoľko rokov postavený a zariadený (k vydaniu kolaudačného rozhodnutia došlo dňa 23.12.2005 (príloha č. 3 k žalobe), presunul na neznáme účty sumu 526.000 eur. Stalo sa tak bez jej vedomia, bez jej súhlasu, pričom sporové strany v tom čase nenadobudli do BSM žiadnu protihodnotu vo forme nehnuteľnosti, hodnotnej hnuteľnej veci či majetkového práva, a teda tieto peniaze neboli spotrebované v BSM. Zároveň žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že tieto skutočnosti zistila až dodatočne, nie v čase ich realizácie. Žalovaný v konaní tieto prevody nepoprel a neuviedol žiadne skutkové okolnosti, akým spôsobom tieto peniaze mali byť použité. Ako uviedla aj v žalobe a v celom konaní, nepovažovala za výnimočné, ak si žalovaný (vzhľadom na príjem) vyberal z účtov sumy v stovkách eur na hocijaké účely, no nie je pochopiteľné, aby si nepamätal, prípadne nevedel uviesť, na čo sa z BSM minulo 430.000 eur (prevod zo dňa 2.6.2014). K dispozícii k účtom na meno žalovaného uviedla, že nikdy nedisponovala zo žiadnym z týchto účtov a mala iba dodatočne možnosť získať výpisy z nich (ktoré aj predložila v tomto konaní), a to len do obdobia úplného rozvratu manželstva sporových strán (do septembra 2014). Predloženie niektorých výpisov z účtov vedených na meno žalovaného žalobkyňou nemôže ísť v žiadnom prípade na jej ťarchu a už vôbec od tejto skutočnosti nemožno odvodzovať, že žalobkyňa o prevodoch rádovo tisícov eur žalovaným vedela príp. s nimi súhlasila. Ak by si žalobkyňa tieto výpisy včas nezabezpečila, nemala by žiadnu vedomosť o mnohých aktívach patriacich do BSM. A navyše po septembri 2014 až do rozvodu o vývoji týchto aktív nemala už žiadnu vedomosť, výpismi už nedisponovala a aj z tohto dôvodu navrhla ich zabezpečenie cestou súdu. Žalovaný v tomto konaní nepredložil a ani nenavrhol žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že žalovaná o dispozíciách s peňažnými prostriedkami na bankových účtoch špecifikovaných v tejto časti odvolania vedela a/alebo súhlasila; z jej výpovedi realizovanej v tomto konaní dňa 9.1.2020 vyplýva jednoznačne, že o nich nevedela. Mala za absolútne zrejmé, že po septembri 2014 nemohla ani súhlasiť s takými dispozíciami s peňažnými prostriedkami, aké robil žalovaný: dňa 22.1.2015 prevod z účtu vedeného v U. W., Y..X.. na meno žalovaného na neznámy účet vo výške 102.188,25 eur (č.l. 405), v čase rozvodového konania (v období od 19.2.2015 do 22.9.2015), kedy z účtu v S. W., Y..X. (viď. č.l. 452 - 457 a č.l. 99) vedeného na meno žalovaného boli žalovaným vybraté hotovostné peňažné prostriedky v celkovej sume 388.500 eur (dňa 10.3.2015 suma 50.000 eur, dňa 2.3.2015 suma 2.500 eur, dňa 13.3.2015 suma 1.400 eur, dňa 16.3.2015 sumy 2x 1.300 eur, dňa 9.4.2015 suma 30.000 eur, dňa 12.6.2015 suma 284.000 eur, dňa 17.6.2015 suma 10.000 eur, dňa 17. 9. 2015 suma 8.000 eur). Výbery v hotovosti zo strany žalovaného, ako aj prevody financií v čase rozvodového konania na účty (žalobkyni) neznámych osôb, objektívne ani nemohli byť žalovaným použité na potreby rodiny či udržiavaní BSM. Je nepochybné, že v rozvodovom konaní si manželia nekupujú ani drahé autá, ani šperky a ani nechodia na luxusné dovolenky. V tejto súvislosti poukázala aj na tú časť jej výpovede, podľa ktorej žalovaný počas rozvodového konania uhradil z peňazí patriacich do BSM kúpnu cenu za osobné motorové vozidlo zn. W., hoci formálne toto vozidlo bolo v evidencii napísané na jeho kamaráta F. F.. O tom, že táto osoba je reálna a má právne vzťahy so žalovaným, svedčí aj časť výpisu z bežného účtu žalovaného vedeného v S. W., Y..X.. na č.l. 457 (obrat zo dňa 24.8.2015). Súd prvej inštancie z jej neznámych dôvodov výbery z účtov vedených na meno žalovaného nad sumu 10.000 eur neuviedol ani v bode 28. odôvodnenia, hoci jednoznačne vychádzajú zo zabezpečených listinných dôkazov. Obdobne

nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie (bod 34. odôvodnenia), ktorý z dispozície s peňažnými prostriedkami v r. 2014 zo strany žalobkyne, ktoré jej boli prevedené žalovaným (ide o prevodný príkaz žalovaného zo dňa 31.5.2014) a ktoré tvorili jej materskú zasielanú na účet žalovaného a jej úspory (získané aj od žalovaného z odmien vyplatených v r. 2008) vyvodzuje záver, že obe sporové strany bežne disponovali s nadštandardnými sumami. Len podotýkame, že vklady na účet v U. W., Y..X.. v r. 2011 boli realizované žalobkyňou a ich výnos bol neskôr prevedený na účet žalovaného, t.j. zostali súčasťou BSM. Z uvedeného dôvodu aj naďalej žalobkyňa navrhovala, aby suma 1.016.688,25 eur (526.000 eur + 102.188,25 eur + 388.500 eur), ktorá bez súhlasu žalobkyne odišla z BSM (z účtov vedených na meno žalovaného) a nebola na udržiavanie BSM spotrebovaná, bola do BSM zahrnutá a vyporiadaná. Žalobkyňa navrhla od celkovej hodnoty aktív patriacich do BSM zistených súdom odpočítať sumu 10.521,98 eur (t.j. 479 eur + 4.562,01 eur + 2.003,46 eur + 3.477,51 eur). Na druhej strane z dôvodov uvedených v častiach II., III., IV. a VI. odvolania navrhla do hodnoty aktív BSM zistených súdom pripočítať celkovo sumu 1 248 361,92 eur (t.j. 18 756 eur + 100 000 eur + 112 917, 67 eur + 1 016 688,25 eur) a túto navýšenú hodnotu vyporiadať paritne. Uviedla, že žalovaný po vyporiadaní bude disponovať dostatočným majetkom, aby ňou navrhovanú sumu z titulu vyporiadania zaplatil. O jeho aktuálnej solventnosti svedčí aj to, že dňa 2.12.2020 nadobudol do výlučného vlastníctva mezonetový byt č. X - XX v m.č. W. - F., H. I. Č.. XX (Polyfunkčný bytový dom - F. I.), zapísaný na LV č. XXXX v hodnote min. 500.000 eur nezaťažený žiadnym záložným právom. V súvislosti s nepriznaním náhrady trov konania žalobkyňa uviedla, že aj keby sa aplikovala výlučne zásada úspechu v konaní vyjadrená v ust. s odkazom na zdôvodnenie súdu (bod 49. odôvodnenia), že žalovaný nebol zaviazaný na žalobkyňou požadovanú sumu, bol pomer úspechu žalobkyne 59,27%. Z toho vyplýva, že žalobkyňa by mala mať nárok na náhradu trov konania vo výške 18,54 eur.

13. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že v súvislosti s hodnotou motorového vozidla zn. Y. Z. vo výške 11.000 eur považuje zistenia súdu prvej inštancie za správne a vychádzajúce z vykonaného dokazovania. Otázkou primeranosti kúpnej ceny tohto vozidla sa zaoberala aj v podaní zo dňa 20.10.2017 a na týchto záveroch aj naďalej trvá. Žalovaný žiadnym spôsobom svoje tvrdenie o bežnej cene tohto vozidla vo výške 25.000 eur nepreukázal. Naviac, už z kúpnej zmluvy vyplýva, že vozidlo malo v čase predaja najazdených viac kilometrov (82.700 km) ako uvádza žalovaný vo svojom odvolaní (cca 60.000 km). Obdobne žalovaný nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť o luxusnom vybavení interiéru (podľa žalobkyne motorové vozidlo nemalo žiadnu extra interiérovú výbavu; samotná cenová ponuka predajcu, spoločnosti Y., Y..X.. založená do spisu žalovaným uvádza výbavu „Standard“). Na margo námietky žalovaného o nepreukázaní príjmu kúpnej ceny na účte žalobkyne uviedla, že z čl. VII. kúpnej zmluvy vyplýva, že kúpna cena bola uhradená v hotovosti, a teda takýto dôkaz nielenže ani nebol navrhnutý, ale ani nemohol byť reálne zabezpečený. Súd prvej inštancie v bode 22. odôvodnenia rozsudku správne vyhodnotil, že predložením kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností došlo výlučne k preukázaniu skutočnosti, že otec žalovaného ako podielový spoluvlastník odplatne previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v kat. území S.. Tvrdenie žalovaného o tom, že peniaze tvoriace kúpnu cenu mu otec osobne odovzdal v hotovosti je novou skutočnosťou, ktorá nebola prezentovaná v konaní pred súdom prvej inštancie, a teda nebola uplatnená v súlade s ust. a , a preto ju ako novotu nie je možné uplatniť v odvolacom konaní ( ). Naproti tomu, vo vyjadrení zo dňa 7.9.2017 žalovaný uviedol, že „Prostriedky na tento účet vložil otec žalovaného na účet žalovaného titulom darovacej zmluvy.“ V konaní nebol predložený a ani vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že práve peniaze v hotovosti od otca žalovaného boli vložené na C. Q. Q., Y..X.. vedený na meno žalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov nie je možné porovnávať zmluvne dojednanú a priznanú platbu v hotovosti za predaj motorového vozidla s údajným, iba žalovanou stranou tvrdeným a nepreukázaným pôvodom finančných prostriedkov na účte (ako to v odvolaní uvádza žalovaný). Súhlasila so záverom súdu prvej inštancie uvedenom v bode 21. odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého v spore nebolo preukázané, že nadobudla byt v kat. území F. výlučne z peňazí patriacich do BSM. Súčasne opätovne uviedla, že nepoužila peniaze patriace do BSM na nadobudnutie vyššie uvedeného bytu, pričom k jeho kúpe nedošlo bezprostredne (ako uvádza žalovaný), ale takmer 7 mesiacov po zániku BSM. Už v podaní zo dňa 20.10.2017 reagovala na tvrdenie žalovaného, podľa ktorého jej peniaze na kúpu bytu vo výške 130.000 eur previedol on, pričom do skončenia dokazovania nebol zo strany žalovaného predložený žiadny dôkaz potvrdzujúce jeho tvrdenie (a dokonca nebol ani zo strany žalovaného navrhnutý; žalovaný sa na túto skutočnosť nespýtal ani žalobkyne počas jej výsluchu dňa 9.1.2020). Žalovaný začal uvádzať údajný súvis medzi vkladmi žalobkyne z r. 2011 a prevodom z r. 2014 na strane jednej a zaplatením kúpnej ceny za byt vo výlučnom vlastníctve žalobkyne na strane druhej až v odvolacom konaní. Z tohto dôvodu považovala predmetné vyjadrenie žalovaného za účelové,

na ktoré by odvolací súd (s poukazom na ust. ) nemal podľa nej prihliadať. K vkladu peňažných prostriedkov vo výške 2 x 35.000 eur v r. 2011 a k prevodu 30.000 eur v r. 2014 ešte dodala, že bývalí manželia si pri vyporiadaní BSM navzájom nevyúčtovávajú všetky výdavky a je skôr uveriteľné, že suma 35.000 eur mohla byť od r. 2011 do zániku BSM dňa 22.9.2015 spotrebovaná žalobkyňou v BSM, ako napr. suma 430.000 eur (prevedené žalovaným na neznámy účet v júni 2014) alebo suma 388.500 eur (vybraté žalovaným v hotovosti počas rozvodového konania v r. 2015).

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že mu nie je známy okamih zriadenia bankových účtov na meno žalobkyne, založených v F. W., Y..X.. (celkovo 4 účty), uvedených v bode I rozsudku. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že tieto účty boli zriadené po zániku BSM, je povinnosťou žalobkyne preukázať svoje tvrdenie. Čo sa týka ceny nehnuteľností určenej znaleckým posudkom, zhodne so svojimi skoršími tvrdeniami uviedol, že znalecký posudok č. 3/2019, ktorý vypracoval G.. U. O.Č., znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností pod ev. č. XXXXXX zo dňa 08.05.2019 bol vyhotovený odborne, pričom nie je pravdou, že znalec údajne riadne neodôvodnil určenie východiskovej hodnoty oceňovaných pozemkov v k.ú. I. L. vo výške 60% z hodnoty pozemkov v W.. Znalec jasne vo svojej výpovedi zo dňa 09.01.2020 uviedol, že určenie hodnoty oceňovaných pozemkov bolo na základe skúseností a pozemky s vyššou hodnotou ako 60% majú tie, ktoré majú lepšiu dostupnosť, t.j. napr. P. alebo G. F. T.. Žalovaný týmto nemá žiadne výhrady k spôsobu výpočtu ohodnotenia predmetných pozemkov, pri ktorom bola výsledná suma ohodnocovaných pozemkov stanovená v hodnote 113.020 eur. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s posúdením pôžičky vo výške 100.000 eur v prospech pána U. P. a pani Ľ. P., ktorá bola splatená ešte pred zánikom BSM a ktorú správne súd nezahrnul do masy BSM. V konaní bolo preukázané, že k poskytnutiu finančných prostriedkov reálne došlo a pán U. P. predčasné splatenie pôžičky potvrdil. Nakoľko podľa o obmedzení platieb v hotovosti sú medzi fyzickými osobami povolené hotovostné platby maximálne do výšky 15.000 eur bol toho názoru, že splácanie pôžičky po častiach v sumách 5.000 eur - 15.000 eur bolo v súlade so zákonom. Akékoľvek konšpiračné teórie právneho zástupcu žalobkyne v bode III odvolania preto žalovaný považoval za nedôvodné a bez unesenia dôkazného bremena. Keďže s pánom U. P. sú dlhoroční priatelia, o čom svedčí aj ich spoločná účasť v združení H. S., nebolo povinnosťou žalovaného, aby vystavoval pre pána P. písomné potvrdenia o prijatí splátok. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie sa rovnako správne vysporiadal s neexistenciou zmenky č. 162/2014/ SR. Vo veci preukázania neexistencie zmenky č. 162/2014/SR žalovaný uviedol, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné. V týchto prípadoch hovoríme o presune dôkazného bremena na protistranu. Pokiaľ je žalobkyňa presvedčená o existencii uvedenej zmenky je na jej ťarchu, aby preukázala jej existenciu. Nakoľko v čase zániku BSM banka existenciu zmenky nepotvrdila, z čoho možno logicky usúdiť, že zmenka reálne neexistovala v čase zániku BSM, prvostupňový súd správne zhodnotil skutkový stav veci, keď do masy BSM nezahrnul hodnotu neexistujúcej zmenky. K investičnému portfóliu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie na základe riadne vykonaného dokazovania určil hodnotu investičného portfólia, pričom zohľadnil nestabilitu zisku a vychádzal výlučne z reálnej hodnoty tohto portfólia v čase zániku BSM, ktorej výška bola navyše preukázaná listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie preto správne zhodnotil výšku investičného portfólia, nakoľko zistenie konkrétnej výšky týchto investícií je výlučne skutková otázka. Akékoľvek dohady žalobkyne o možnej výške tohto investičného portfólia preto neobstoja, nakoľko je všeobecne známe, že zisk nie je garantovaný žiadnymi priemernými štatistikami, tzn. z uvedených štatistík nemožno zakladať aj reálny zisk, nakoľko na ten pôsobí množina nepredvídateľných okolností. Súd prvej inštancie podľa neho správne posúdil nadštandardné výbery vykonané žalobkyňou ako aj žalovaným, ktoré presahovali rámec bežných výdavkov, čím je dôvodné tvrdenie, že obe sporové strany disponovali príjmami žalovaného a ponižovali masu BSM v prospech rodiny, ako aj tretích osôb. Tiež podľa žalovaného súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Nakoľko sa jedná o vyporiadanie BSM, na ktorom záujme majú obe sporové strany, považoval za spravodlivé, aby žiadna zo strán nemala nárok na náhradu trov konania.

15. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného naďalej zotrvala na svojich právnych záveroch a argumentácii uvedenej v predmetnom odvolaní, v zmysle ktorých považovala rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny. Nad rámec vyššie uvedeného doplnila, že ak mal žalovaný pochybnosti o okamihu zriadenia bankových účtov vedených v Poštovej banke, mal tieto skutočnosti namietať v konaní pred súdom prvej inštancie, do skončenia dokazovania (ust. ), čo sa zjavne nestalo. Žalovaný peňažné zostatky na týchto účtoch nezahrnul do BSM ani vo svojom podaní zo dňa 29.9.2020 a ani v

záverečnej reči na pojednávaní dňa 14.9.2021, t.j. 20 mesiacov po tom, ako sa ich zostatok (podľa nášho názoru neoprávnene) objavil v súdnom spise a právny zástupca žalovaného do spisu v tomto období min. 2x osobne nahliadol. V tomto smere preto považovala tvrdenia žalovaného za zjavne účelové so snahou odpútať pozornosť od zmien, ktoré nastali na finančných účtoch vedených na jeho meno počas rozvodového konania. Ako uviedla už v odvolaní, účty v F. W., Y..X.. boli žalobkyňou zriadené až po zániku BSM (v r. 2016 a v r. 2019), nikdy sa na nich nenachádzali peňažné prostriedky patriace do BSM, neboli označené sporovými stranami za účelom vyporiadania BSM, a preto ak boli ich zostatky ku dňu 15.1.2020 (4,5 roka po zániku BSM) v tomto konaní zabezpečené, zjavne sa tak stalo protiprávne, v rozpore s právnymi normami týkajúcimi sa bankového tajomstva. Je podľa nej všeobecne známou okolnosťou, že ceny nehnuteľností na bývanie (obzvlášť v W. a v jej okolí, t.j. aj v lokalite Č. Q.) rastú, podľa štatistických zistení priemerne medziročne za roky 2020 a 2021 (od vyhotovenia znaleckého posudku v r. 2019) o 11,9% a o 18,7% (dostupné na webovej stránke Národnej banky Slovenska). Bez ohľadu na to, aký má žalovaný názor na určenie ceny pozemkov znalcom, táto suma už v čase vyhotovenia znaleckého posudku nezohľadňovala trhové ceny nehnuteľností na bývanie (na čo sme už viackrát poukázali v konaní). K otázke údajného vrátenia pôžičky vo výške 100.000 eur žalovanému doplnila, že žalovaný žiadnym iným spôsobom ako neurčitou a zjavne účelovou výpoveďou svedka U.. P. nepreukázal vrátenie pôžičky. V samotnom vyjadrení k odvolaniu žalovaný uvádza rôzne výšky údajne vrátených čiastok pôžičky (5.000 eur, 15.000 eur), ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní (svedok vo výpovedi uvádzal splátky okolo 5.000 eur). Naviac, žalovaný v žiadnom zo svojich podaní až do výpovede svedka U.. P. neuvádzal (okrem toho, že pôžička bola splatená v hotovosti) žiadne bližšie okolnosti, kedy a v akých čiastkach mala byť táto pôžička žalovanému vrátená. Ako uviedla aj v odvolaní, ak by aj bola táto pôžička vrátená do doby zániku BSM, žalovaný nepreukázal, že by tieto peniaze v hotovosti spotreboval v domácnosti sporových strán, a preto suma 100.000 eur mala byť predmetom vyporiadania. V súvislosti s údajnou, žalovaným tvrdenou, neexistenciou zmenky č. 162/2014/SR v čase zániku BSM, opakovane uviedla, že súd prvej inštancie si nevyžiadaval z U. W., Y..X.. informácie o existencii predmetnej zmenky. Čo sa týka otázky, ktorá zo sporových strán má povinnosť preukázať jej neexistenciu, v plnom rozsahu poukázala na časť IV. jej odvolania. Žalobkyňa jednoznačne fyzicky (kópiou listiny) preukázala existenciu tejto zmenky znejúcej na meno zmenkového veriteľa - žalovaného, ako aj jej nákup žalovaným z prostriedkov BSM v r. 2014, t.j. pred rozvodom, pričom za týchto okolností nemôže byť problémom žalovaného (ak tvrdí, že zmenka v čase zániku BSM neexistovala), aby takúto skutočnosť preukázal resp. vyvrátil. V súvislosti s hodnotou investičného portfólia vedeného v S. W., Y..X.. vedenej na meno žalovaného uviedla, že spornou otázkou nie je samotná zostatková hodnota investičného portfólia ku dňu zániku BSM, ale to, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by rozdiel medzi hodnotou portfólia ku dňu 23.9.2014 a ku dňu 22.9.2015, vo výške 478.012,33 eur (728.045,48 eur- 250.033,15eur) bol použitý na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s udržiavaním a užívaním majetku v BSM alebo na nadobudnutie vecí do BSM. Naopak z listinných dôkazov (na ktoré poukázala v odvolaní) vyplýva, že min. sumy 140.000 eur (prevody na neznámy účet) a sumy 284.000 eur (výber žalovaného v hotovosti 6 dní pred rozvodovým pojednávaním) neboli spotrebované v BSM. Uviedla, že v otázke náhrady trov konania si žalovaný v tomto konaní protirečí, keď na jednej strane vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol správne a spravodlivo (záujem oboch sporových strán na vysporiadaní BSM), keď žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, na druhej strane žalovaný vo svojom odvolaní zo dňa 19.10.2021, ako aj vo vyjadrení zo dňa 29.9.2020 žiadal zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť, ani znovu zopakovať ( a contrario) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa v spojení s , keď dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne a žalovaného nie sú dôvodné.

17. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

18. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( ).

19. Odvolací súd za aplikácie predovšetkým z úradnej povinnosti, ale aj vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného, posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

20. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , a ). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( ). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie ( ). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (, , ). Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (, , ).

21. Žalovaný s poukazom na ust. a považoval odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie za nepresvedčivé, neurčité, nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a arbitrárne, nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Uvedený stav mal za porušenie jeho základných práv na spravodlivý súdny proces, a teda porušením SR, ako aj medzinárodných predpisov garantujúcich ochranu ľudských práv a slobôd. Jedná sa podľa neho nielen o porušenie zákonnej normy, ale aj o porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces garantovaný vnútroštátnymi, ale aj medzinárodnými právnymi predpismi - odňatie možnosti konať pred súdom, najmä , čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení neskorších protokolov (oznámenie federálneho ministerstva zahraničných vecí č.) a čl.14 ods. 1 vyhlášky ministra zahraničných vecí č. o Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

22. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia , a žalobe vyhovel a BSM strán sporu po rozvode ich manželstva v súlade so zásadami v citovaných zákonných ustanoveniach uvedených, vyporiadal. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami , s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ). Odvolacie námietky žalovaného a žalobkyne nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

23. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

24. V zmysle ustanovenia ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v . Podľa ustanovenia ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

25. Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

26. Zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM upravuje ust. tak, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Znenie nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci, a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku. Zákon výslovne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania a disparita môže byť tak vyjadrená nielen percentom, či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať, čo vyplýva aj z Nálezu ÚS SR z 13. marca 2013 sp.zn. -37.

27. Súd prvej inštancie pri vyporiadaní BSM sa s otázkou disparity podielov vysporiadal a nepristúpil na návrh žalovaného na odklon o rovnosti podielov v zmysle a žalovaný v odvolaní voči tomu odvolaciu námietku neuplatnil. Odvolací súd sa v odvolacom konaní vysporiadal s jeho odvolacím námietkami. Žalovaný v odvolaní predovšetkým uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie neprávne zahrnul do masy BSM zostatok na účte vedenom v S. W., Y..X.., číslo účtu v tvare IBAN: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu vo výške 170.221,92 eur, keď podľa výpisu z účtu z 20.10.2020 bol zostatok na tomto účte 0,09 eur (o čom zabezpečil výpis dňa 12.10.2021 z S. W. Y..X.. a za obdobie od 31.12.2014 do 31.12.2015 nemalo na účte dôjsť k žiadnym transakciám) a z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, k akému dátumu súd prvej inštancie zostatok na tomto účte vyčísľoval, keď uviedol: ...“ S. vedenom v S. W., Y..X.., číslo účtu v tvare IBAN: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu vo výške 170.221,92 eur“. Uvedenú formuláciu odôvodnenia rozsudku považoval preto za zmätočnú a časť masy BSM v údajnej výške 170.221,92 eur za absolútne nedôvodnú a jej existenciu žiadnym dôkazom preukázanú. V odôvodnení rozsudku v bode 28 pri jeho písomnom vyhotovení síce vypadlo, k akému obdobiu sa suma 170 221,92 eur mala vzťahovať, avšak ide o zrejmú chybu v písaní, pričom niet pochýb o tom, že malo ísť o zostatok na uvedenom účte ku dňu rozvodu manželstva, ako vyplýva aj z úvodnej vety: Čo sa týka účtov, v spore bolo na vyžiadanie súdu preukázané, že zostatky ku dňu rozvodu na účtoch boli nasledovné“ ..a pri účte X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a jeho zostatku 170 221,92 eur je uvedené, že ide o dôkaz na č.l. 334f spisu (z ktorého uvedená suma aj vyplýva) a z S. W. Y..X.. bol žiadaný výpis z uvedeného účtu súdom prvej inštancie zo zostatkom k 22.9.2015 spolu s pohybmi n účte k tomuto dňu, preto túto odvolaciu námietku žalovaného nepovažoval za dôvodnú. Za dôvodnú nepovažoval odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa hodnoty predaného osobného motorového vozidla zn. Y. Z. rok výroby XXXX v sume 11 000 eur, keď súd prvej inštancie vychádzal

výlučne z Kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2015, na základe ktorej žalobkyňa previedla krátko po rozvode vlastnícke právo k tomuto vozidlu, majúc za to, že hodnota tohto vozidla bola v čase predaja vyššia, podľa neho 25 000 eur, keď toto svoje tvrdenie v konaní nepreukázal. Súd prvej inštancie správne vychádzal z hodnoty vozidla ako predajnej ceny 11 000 eur, vyplývajúcej z Kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2015, ktorý žalobkyňou predložený dôkaz žalovaný nevyvrátil. Žalovaný považoval za nesprávne posúdené súdom prvej inštancie nadobudnutie bytu v F. žalobkyňou po rozvode manželstva - vklad Q.-XX.X.XXXX do jej výlučného vlastníctva, keď tento bol podľa neho nadobudnutý z finančných prostriedkov patriacich do BSM, pričom poukázal na to, že bol preukázané a medzi stranami sporu nesporné, že žalobkyni poskytoval finančné prostriedky v prospech žalobkyne 100 000 eur (2x 35 000 eur a 30 000 eur), čo preukázal aj výpismi z účtov. Mal za to, že pokiaľ žalobkyňa nevyužila finančné prostriedky na kúpu bytu, mala preukázať, že boli použité v prospech rodiny. Súd prvej inštancie odôvodnil nezahrnutie finančných prostriedkov na kúpu bytu žalobkyňou po rozvode do masy BSM s odôvodnením, že nebolo preukázané, že žalobkyňa na kúpu bytu použila výlučne prostriedky z BSM. S týmto odôvodnením sa odvolací súd nestotožnil, pretože pokiaľ sa zo spoločného majetku vynaloží aj len časť na výlučný majetok jedného z manželov, je tento povinný pri vyporiadaní BSM nahradiť, čo sa zo spoločného majetku na jeho výlučný majetok vynaložilo. Odvolací súd však v danom prípade dodáva, že sám žalovaný v konaní tvrdil, že finančné prostriedky poukazoval žalobkyni v jej prospech, ako aj napr. 2 x 35 000 eur, 30 000 eur, ako aj ďalšie sumy, čo preukázal výpismi z účtov, teda na jej osobné potreby, keďže mala nízky príjem a bola aj na materských dovolenkách, aj vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že výdavky na deti a domácnosť boli kryté z jeho účtov a žalobkyni mesačne poukazoval finančné prostriedky na jej osobné potreby. Preto možno mať za pravdepodobné, že z ušetrených prostriedkov vynaložených pre jej potreby žalobkyňa použila aj pri kúpe bytu.

28. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani odvolacie námietky žalobkyne. K odvolacej námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie zahrnul do masy BSM aj zostatky na účtoch vedených na jej meno v F. W., Y..X.., dôvodiac tým, že tieto účty boli zriadené po zániku BSM a boli na ne vložené peňažné prostriedky, ktoré nadobudla po zániku BSM a mala za to, že tieto zostatky na uvedených účtoch bol zistené k 15.1.2020, t.j. takmer 4,5 roka od zániku manželstva, pričom tieto ona, ani žalovaný nenavrhli zahrnúť do BSM, čím súd prvej inštancie podľa nej prekročil návrhy strán, a tiež neúčelne boli tieto zostatky na účtoch prikázané do výlučného vlastníctva druhej sporovej strane, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa vychádzal zo zostatkov uvedených účtov vedených na meno žalobkyne, tak ako aj pri ostatných účtoch zo zostatkov vyžiadaných a oznámených peňažnými ústavmi ku dňu 22.9.2015, teda ku dňu zániku BSM, čo vyplýva z obsahu spisu - č.l. 334a a aj z odôvodnenia rozsudku, kde uviedol pri jednotlivých účtoch a zostatkoch na nich ku dňu 22.9.2015 aj číslami listov v spise (bod 28). Samotný fakt, že bankový účet je vedený na meno jedného z manželov neznamená, že prostriedky na tomto účte nepatria do BSM a pri zisťovaní zostatkov na účtoch sporových strán potrebných pre vyporiadanie BSM súdom, pokiaľ nemal preukázané, že došlo medzi nimi o ich vyporiadaní čo i len k čiastkovej platnej dohode, nebolo podstatné, či boli navrhované pre zahrnutie do BSM, keď tieto zostatky ku dňu zániku manželstva existovali. Čo sa týka námietky žalobkyne, že súd prvej inštancie neprikázal do výlučného vlastníctva žalovaného jeho členstvo v združení H. S. založeného v zmysle ust. , ktorým sa podľa nej žalovaný zúčastňuje na podnikaní prostredníctvom tohto združenia, ktorú sporové strany mali zahrnúť do BSM, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade nemožno vychádzať z hodnoty podniku, predmetom vyporiadania môže byť len suma, na ktorej vyplatenie by mal manžel nárok, ak by zanikla jeho účasť v združením ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak po odpočítaní prípadného vkladu vlastných oddelených prostriedkov (rozsudok NS ČR zo dňa 20. júna 2005 sp.zn. ). V prejednávanom prípade bolo podľa neho svedeckou výpoveďou preukázané, že združenie v čase zániku BSM nemalo aktíva, svedok uviedol, že to bola stratová záležitosť, v roku 2014 nemali žiaden výnos. Dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie dospel k záveru, že členstvo v združení nemá žiadnu hodnotu, bol fakt, že v spore nebolo preukázané, že by združenie produkovalo pre žalovaného zisk, bolo preukázané, že žalovaný poskytol zduženiu finančné prostriedky vo výške 5.100 eur, ale nebolo preukázané, že v čase rozvodu združenie týmito prostriedkami disponovalo, výpoveďou svedka mal za to, že činnosťou združenia boli spotrebované, preto členstvo v združení H. S. považoval za podiel majetku bez hodnoty. Odvolací súd len dodáva, že predmetom vyporiadania BSM môže byť len taký majetok, ktorý bol súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva a ku ktorému vzniklo aspoň jednému z manželov majetkové právo za podmienok, zakladajúcich toto spoluvlastníctvo. Ak podniká jeden z manželov v združení s treťou osobou, môže byť predmetom vyporiadania len to, čo by tomuto manželovi patrilo v prípade, že by jeho účasť v združení bola ukončená k okamihu zániku BSM. Nemožno vychádzať z hodnoty podniku ako súboru hmotných, ako aj osobných

a nehmotných zložiek podnikania združenia, nakoľko takéto ocenenie nevyčísľuje výšku majetkových nárokov podnikajúceho manžela voči združeniu (napríklad za situácie, kedy združenie podniká len s majetkom jedného z účastníkov). Situácia je tak iná než v prípade podnikania prostredníctvom obchodnej spoločnosti. Preto aj v prípade, že jeden z manželov by podnikal prostredníctvom združenia ( ), môže byť predmetom vyporiadania BSM len čiastka, na ktorej vyplatenie by mal nárok, ak by zanikla jeho účasť v združení ku dňu zániku BSM ( ), samozrejme po odpočítaní prípadného vkladu vlastných oddelených prostriedkov účastníka. Odvolací súd nemal za dôvodnú ani odvolaciu námietku žalobkyne, že cena pozemkov v čase vypracovania znaleckého posudku bola podhodnotená a znalec podľa jej názoru vo svojej následnej výpovedi 9.1.2020 jasne východiskovú hodnotu oceňovaných pozemkov, pričom žalobkyňa žiadnym dôkazom závery znaleckého posudku nevyvrátila, a pokiaľ ide o jej námietku, že v čase od vypracovania znaleckého posudku do vyporiadania BSM vzrástli ceny nehnuteľností, nakoľko znalecký posudok č. 3/2019 bol vypracovaný znalcom8.5.2019, znalec bol k nemu na doplnenie vypočutý dňa 9.1.2020 a súd prvej inštancie rozhodol o vyporiadaní rozsudkom zo dňa 5.10.2021. Za ustálenú rozhodovaciu prax treba považovať právny názor, podľa ktorého pri oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu. Avšak len ak by súd pri určovaní ceny vychádzal z trojročného znaleckého posudku, odklonil by sa od vyššie uvedeného právneho názoru, podľa ktorého by bol povinný vychádzať z ceny nehnuteľnosti v čase vyporiadania BSM (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2020, sp. zn. , zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk). Žalobkyňa nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nezaradil do BSM pôžičku v sume 100 000 eur poskytnutú z peňazí v BSM žalovaným U.. P. a Ľ.. P., a to len na základe výpovede svedka U.. P., že mala byť splatená ešte do leta 2015, t.j. pred zánikom BSM. Poukázala na to, že predmetná pôžička bola poskytnutá z účtu vedeného na meno žalovaného z prostriedkov patriacich do BSM so zabezpečením záväzku vo forme zabezpečovacieho prevodu práva a mala byť vrátená prevodom na účet, na výpoveď svedka U.. P., že údajne mal pôžičku vrátiť predčasne v hotovosti bez potvrdenia v sumách okolo 5 000 eur mesačne, že keď žalovaný veril svedkovi, že svoj záväzok splatí, prečo uzavrel medzi sebou písomnú zmluvu a záväzok zabezpečili zabezpečovacím prevodom k bytu, ktorý po údajnom splatení pôžičky ešte nezanikol, pokiaľ by bol U.. P.H. pôžičku splácal v sumách okolo 5000 eur, podľa nej by bol splatil menej ako 100 000 eur do leta 2015 a tiež že zo strany žalovaného nebolo preukázané, že by boli peniaze vrátené z tejto pôžičky vrátené aj spotrebované v domácnosti sporových strán. Tento záver súdu prvej inštancie považovala za v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Odvolací súd k tejto námietke žalobkyne uvádza, že súd prvej inštancie vychádzal z vyjadrenia žalovaného potvrdeného výpoveďou svedka U.. P. o splatení uvedenej pôžičky, pričom žalobkyňa tieto tvrdenia žiadnym dôkazom nevyvrátila a svoje tvrdenia konkrétnymi dôkazmi nepodložila. Čo sa týka spotrebovania/nespotrebovania v spoločnej domácnosti peňazí vrátených z predmetnej pôžičky, ako aj z účtov na meno žalovaného, na čo tiež v odvolaní žalobkyňa poukázala, žalobkyňa tiež dôkazy nepredložila a nevyvrátila tvrdenia žalovaného, že domácnosť a potreby rodiny, dovolenky, pracovné aktivity financoval, prispieval aj tretím osobám z účtov vedených na jeho meno, z obsahu spisu z výpisov z účtov bolo tiež vyvrátené tvrdenie, že by k účtom vedeným na meno žalovaného nebola mala žiaden prístup, naopak vyplynulo, že z takéhoto účtu vedeného na meno žalovaného a dispozičné úkony robila. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že posúdenie, či ide o bežnú, obvyklú, alebo nie bežnú vec, pokiaľ ide o posúdenie množstvo použitých finančných prostriedkov, realizovanie nákupov na bežné aj iné potreby rodiny pri hospodárení so spoločným majetkom, závisí od konkrétnych pomerov každej jednotlivej rodiny. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že príjmy žalovaného boli nadštandardné, že boli bežné výbery z účtu u oboch manželov v tisíckach eur. Ak vybral jeden z manželov za trvania manželstva peňažné prostriedky z účtu, ktoré boli predmetom BSM, nesie dôkazné bremeno v tom, že ich použil z účtu, ktoré boli predmetom BSM, nesie dôkazné bremeno v tom, že ich použil v súlade s a nasl. Obč. zák. (hlavne na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržovaním majetku v BSM) - NS SR sp.zn. . Aj žalobkyňa, aj žalovaný robili výbery, prevody, ktoré presahovali rámec bežných výdavkov, a to nielen v období pred rozvodom manželstva, pričom obaja to nepovažovali za výnimočné. Aj súd prvej inštancie považoval za veľmi pravdepodobné tvrdenie žalovaného, že hypotékou nezaťažený byt vo výlučnom vlastníctve žalobkyne nadobudnutý krátko po rozvode manželstva, za situácie, keď príjmom žalobkyne bolo 500 eur mesačne, nebol z jej výlučných prostriedkov, nakoľko žiadne nemala. V konaní nebolo jednoznačne preukázané, že výbery žalovaného neboli spotrebované v manželstve aj vzhľadom na vyššie uvedené väčšie výbery a výdavky zo strany obidvoch sporových strán, kedy o tom potvrdenia navzájom počas manželstva nevyžadovali, aj keď by inak dôkazné bremeno spočívalo na tom z manželov, a to nielen na žalovanom, ale aj na žalobkyni, aby preukazovali, že zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM,

nevynaložili na svoj výlučný majetok, potreby. Pokiaľ žalobkyňa v spore uvádzala existencia zmenky U. W. Y..X.., doložila súdu fotokópiu zmenky č.162/2004/ SR v hodnote 112 917,67 eur a potvrdenie U. W., že hodnota zmenky ku dňu 19.11.2014 predstavovala sumu 101.686,85 eur (č.l. 39), v čase zániku BSM banka existenciu zmenky nepotvrdila, preto súd prvej inštancie správne do masy BSM jej hodnotu v čase vyporiadania nezahrnul. Súd prvej inštancie tiež na základe riadne vykonaného dokazovania správne určil hodnou investičného portfólia, pričom zohľadnil nestabilitu zisku a vychádzal výlučne z reálnej hodnoty tohto portfólia v čase zániku BSM, ktorej výška bola navyše preukázaná listinnými dôkazmi. Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť. V takom prípade musí súd rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu, na kom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

29. Odvolací súd považoval za správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti trov konania. Pokiaľ ide o náhradu trov konania pri vyporiadaní BSM žiadne výslovné pravidlo, ktoré by konanie vynímalo z pôsobnosti neobsahuje. Všeobecne sa pritom uznáva, že výnimky z pravidla je nutné vykladať skôr reštriktívne než extenzívne. Pri vyporiadaní BSM je teda namieste vychádzať z a uplatniť základné pravidlo, a to je zásada úspechu vo veci. Je preto potrebné vychádzať pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto spore z princípu procesného úspechu v konaní a teda posúdenie skutočného procesného úspechu či neúspechu každého zo strán sporu a odvolací súd sa v danom prípade stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nepriznaní nároku na náhradu trov prvoinštančného konania žiadnej zo sporových strán vzhľadom k tomu, že ani žalobkyňa ani žalovaný nemali plný úspech vo veci.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny podľa potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a a vzhľadom na čiastočný úspech žalobkyne a žalovaného v odvolacom konaní, žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

32.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/