Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou Mgr. Lenkou Ragačovou Černíkovou v spore žalobcu: E. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom Y. II/XX, XXX XX J., v zast.: JUDr. Ing. Mikuláš Práznovszky, CSc., advokát, so sídlom Bočná 26, 940 02 Nové Zámky, voči žalovanej: A. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom Y. II/XX, XXX XX J., o neplatnosť právneho úkonu uznania pokrvného otcovstva, takto

rozhodol:

I. Právny úkon - uznanie žalobcu E. A., narodeného XX.XX.XXXX, za svoje vlastné pokrvným pôvodom urobené B. V., obyvateľom J., narodeným XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX pred matrikárom v J. B. G. za prítomnosti H. B., je n e p l a t n ý.

II. Právny úkon - uzákonenie žalobcu E. A., narodeného XX.XX.XXXX dodatočne uzavretým manželstvom B. V., narodeného XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX a H. V., rodenej B., narodenej XX.XX.XXXX a zomrelej dňa XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX pred duchovným X. V., ktoré je zapísané v štátnej sobášnej matrike lučenského matričného obvodu pod bež. číslom 59 z roku 1948, j e n e p l a t n ý.

III. Súd u r č u j e, že B. V., obyvateľ J., narodený XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX, n i e j e otcom žalobcu.

IV. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu - uznania urobeného B. V., obyvateľom J., narodeným XX.XX.XXXX, zomrelým XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX pred matrikárom v J. B. G. za prítomnosti matky H. B., ktorého obsahom je vyhlásenie, že žalobca je jeho dieťaťom pokrvným pôvodom. Zároveň sa domáhal neplatnosti aj ďalšieho právneho úkonu, a to uzákonenia žalobcu dodatočne uzavretým manželstvom B. V., narodeného XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX a H. V., rodenej B., narodenej XX.XX.XXXX a zomrelej dňa XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX pred duchovným X. V., ktoré je zapísané v štátnej sobášnej matrike lučenského matričného obvodu pod bež. číslom 59 z roku 1948. Následne po určení neplatnosti uvedených právnych úkonov žiadal žalobca, aby súd výrokom rozsudku výslovne určil, že B. V., obyvateľ J., narodený XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX, nie je otcom žalobcu.

2. Podanú žalobu odôvodnil nasledovne: V zápisnici spísanej v Lučenci dňa 29. 7. 1948 pred matrikárom v Lučenci B. Z G. za prítomnosti H. B. je uvedené:

- v bode 1: matke menom H. B. narodilo sa pred uzavretím manželstva dieťa v J. dňa XX. dec. XXXX menom E.,

- v bode 2: prirodzený otec B. V. obyvateľ v J. b bode 1 uvedené dieťa uznáva za svoje vlastné pokrvným pôvodom vlastnoručným podpisom na tejto zápisnice uznáva v 1. bode uvedené dieťaťa svoje vlastné pokrvným pôvodom,

- v bode 3: rodičia, pomenovaní v bode 1 a 2 uzavreli v J. dňa 25. mája 1947 pred X. V. - duchovným

- spolu manželstvo, ktoré je v štátnej sobášnej matrike lučenského matričného obvodu pod bež. číslom 59 z roku 1947 zapísané. V rodnej matrike žalobcu vedenej Okresným úradom v Lučenci je dňa 6. febr. 1945 pod poradovým číslom 34 vykonaný zápis

- V stĺpci 5 až 7 - Priezvisko a meno rodičov, etc.: H. B., r. kat., XX-ročná, domáca, J., G. ul. č. XX. Údaje otca zapísané nie sú.

- V stĺpci 10 - Dodatočné záznamy a opravy: Dieťa bolo uzákonené manželstvom matky, uzavretým v J. dňa XX. mája XXXX s prirodzeným otcom B. V. r. kat. náboženstva 24. ročným, zamestnaním obchodnovedúci, obyvateľ v J.. Otec bol v dobe narodenia dieťaťa 22. ročný. (Povereníctvo vnútra v Bratislave čís. 34.301/1-V/1-48). Dňa 9. nov. 1948. B. Z G. matrikár V rodnom liste žalobcu č. 5427/2012 otec žalobcu nie je zapísaný. V stĺpci 10 - Dodatočné záznamy a opravy je zapísané: „Dieťa bolo uzákonené manželstvom matky, uzavretým v J. dňa XX. mája XXXX s prirodzeným otcom B. V. r. kat. náboženstva 24 ročným, zamestnaním obchodnovedúci, obyvateľ v J..“ Podľa sobášneho listu B. V., nar. XX. decembra XXXX v O. a H. V., nar. 7. júna XXXX, vydaného v J. dňa 5. 2. XXXX pod č. 590/2009, je v stĺpci 8 sobášnej matriky uvedené, že „Zapísané na základe zápisnice spísanej o cirkevne uzavretom manželstve pred X. V., r. kat. dekanom, farárom v J.. P. XX. mája XXXX. Podpis matrikára.“ B. V. zomrel v Lučenci dňa XX.XX.XXXX a H. V., rod. B., zomrela v J. dňa XX.X.XXXX. B. V. slúžil ako vojak v Ružomberku. Počas Slovenského národného povstania povstalecké vojsko po príchode nemeckého vojska odišlo do hôr, kde sa rozpadlo. Traja slovenskí vojaci, medzi nimi aj B. V., sa pred množstvom snehu ukryli pod vysokým smrekom, ktorého husté konáre siahali až dole do snehu. Tam sa traja vojaci ukryli, kde ich ráno našli Nemci. Ako zdravotníci nemali zbrane, iba tašky s červeným krížom, tak im neublížili, ale zajali a poslali do pracovného tábora. Žalobca uviedol, že uvedené skutočnosti vie z rozprávania B. V., žalobcovho otčima. B. V. bol v období, ktoré je rozhodujúce pre počatie žalobcu (narodil sa XX.XX.XXXX), v zajateckých pracovných táboroch Mühlberg, Merseburg a Kainzdorf. Uvedenú skutočnosť preukazoval fotokópiou registračného preukazu B. V. zo dňa XX.X.XXXX. B. V. sa v J. zdržoval od 19. V. 1946, čo je podľa žalobcu zrejmé z predloženej fotokópie svedectva o mravnej zachovalosti z 1. 10. 1946. Žalobca predložil súdu znalecký posudok spoločnosti Confidence-DNA-Analysen GmbH, Formanekgasse 14/1, A-1190 Wien, ktorý znalecký posudok podľa žalobcu otcovstvo B. V. k E. A. na 100 % vylučuje. Dňa 12.1.1945 Dr. B. A., veľkostatkár v Hlohovci, Zámok č. 1, pred verejným notárom v Modrom Kameni Dr. Víťazoslavom Kubalom uznal nezákonne narodené dieťa - syna Františka, narodeného 28. decembra 1944 v Lučenci matke Irene Šulekovej, obyvateľke v Lučenci, za svojho syna ako prirodzený otec. Na preukázanie tejto skutočnosti žalobca predložil listinný dôkaz - fotokópia notárskej zápisnice č. 4/1945 spísanej v Modrom Kameni dňa XX.X.XXXX Okresný súd Lučenec uznesením č. k. - 39 zo dňa 17. 1. 2022 ustanovil A. I., rod. V., nar. 9. 7. XXXX, bytom Y. II/XX, J., do funkcie opatrovníka pre nebohého B. V., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX na konanie o určenie neplatnosti uznania otcovstva. Naliehavý právny záujem na určení, že uznanie pokrvného otcovstva otcom B. V. k navrhovateľovi urobené pred matrikárom v J. dňa 29. júla 1948 je neplatné, žalobca odôvodnil tým, že zrušenie zápisu v rodnej matrike navrhovateľa v stĺpci 10 - Dodatočné záznamy: „Dieťa bolo uzákonené manželstvom matky, uzavretým v Lučenci dňa 25. mája XXXX s prirodzeným otcom B. pevným r. kat. náboženstva 24 ročným, zamestnaním obchodnovedúci, obyvateľ v J.,“ je podľa postupnosti určenia otcovstva podľa o rodine (ďalej len „“) nevyhnutnou podmienkou k tomu, aby do rodnej matriky navrhovateľa mohol byť zapísaný iný otec. V súčasnosti zapísaný otec B. V. zomrel XX. decembra XXXX a matka navrhovateľa H. V., rod. B., zomrela XX. septembra XXXX. Podľa časť za bodkočiarkou navrhovateľ nemôže podať návrh na zapretie otcovstva. Úspešnosť žalobcu v žalobe o neplatnosť uznania otcovstva otcom B. V. je preto podľa neho jediným spôsobom ochrany práva navrhovateľa bez toho, aby mu bola odopretá spravodlivosť. Preto mal žalobca za to, že je potrebné pripustiť na strane žalobcu možnosť domáhať sa na súde ochrany svojho práva žalobou o určenie neplatnosti uznania otcovstva otcom B. V. za použitia , a . Právny poriadok Slovenskej republiky takúto žalobu nevylučuje. (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. októbra 2017, sp. zn. . In: Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018, str. 52 - 59).

3. K právnej úprave platnej v čase uskutočnenia právnych úkonov, ktorých neplatnosti sa žalobca domáha, tento uviedol nasledovné: Akt uznania žalobcu pred matrikárom v J. XX. 7. XXXX sa dňa 9. novembra XXXX zapísal do rodnej matriky žalobcu v súlade s § 95 nariadenie číslo 80.000/1906 ministerstva vnútra - Úprava k vedeniu štátnych matrík, podľa ktorého „Uznanie nezákonného dieťaťa za vlastné jeho prirodzeným otcom môže sa zaznačiť do rodnej matriky len vtedy, ak toto uznanie učinil prirodzený otec sám osobne u matrikára alebo ak je jeho uznanie pojaté do verejnej listiny. (§ 41 Matr. Z.).“ Podľa § 41 zákonného článku č. XXXIII. z roku 1894 o štátnych matrikách, podľa ktorého „Uznanie nezákonného (nemanželského) dieťaťa za jeho vlastné prirodzeným otcom môže sa zaznačiť do rodnej matriky len vtedy, keď toto uznanie učinil prirodzený otec sám osobne u matrikára, alebo ak jeho uznanie bolo pojaté do verejnej listiny.“ Nevyhnutnou podmienkou uzákonenia dieťaťa podľa citovaných ustanovenia bolo uznanie dieťaťa prirodzeným, pokrvným otcom. XX. V. podľa predloženej fotokópie svedectva o mravnej zachovalosti z 1. 10. 1946 pokrvným otcom žalobcu nie je. Ak R. V. napriek tomu žalobcu uznal za svoje pokrvné dieťa, jeho prejav vôle podľa žalobcu svojim obsahom odporuje zákonu, čo zakladá neplatnosť právneho úkonu podľa . Žalobca ďalej poznamenal, že nielen B. V., ale aj matka žalobcu musela vedieť o tom, že B. V. nie je pokrvným otcom žalobcu. Svedčí o tom podľa žalobcu skutočnosť, že v čase, ktorý bol pre počatie žalobcu rozhodujúci, to zn. 7 až 10 mesiacov pred narodením žalobcu dňa 28. 12. XXXX, bol B. V. vojakom. Po vypuknutí Slovenského národného povstania odišiel so svojou jednotkou do hôr, kde s dvoma ďalšími vojakmi padol do zajatia. Ako zajatec bol v zahraničných zajateckých pracovných táboroch Mühlberg, Merseburg a Kainzdorf. Po vojne sa do J. presťahoval v roku 1946 a až tam (v Lučenci v roku 1946) sa zoznámil s matku žalobcu. B. V. pri uznaní žalobcu za svoje pokrvné dieťa si musel byť vedomý toho, že nie je/nemôže byť pokrvným otcom žalobcu, a preto určite nekonal v úmysle uznať žalobcu za svoje dieťa ako pokrvné, čo je dôvodom pre určenie neplatnosti právneho úkonu podľa pre nedostatok vážnosti jeho prejavu vôle. Uznanie otcovstva B. V. ako pokrvným otcom žalobcu sa objektívne nezakladá na pravde, o čom svedčí znalecký posudok spoločnosti Confidence-DNA-Analysen GmbH zo dňa 10.12.2009. Uznanie otcovstva menovaným preto podľa žalobcu svojim obsahom aj účelom odporuje zákonu, čo je dôvodom neplatnosti vyhlásenie otcovstva ako právneho úkonu podľa . R. V. si musel byť vedomý toho, že nie je a ani nemôže byť otcom žalobcu. Ak napriek tomu uznal žalobcu za svoje pokrvné dieťa, konal podľa žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, čo zakladá neplatnosť právneho úkonu tiež podľa . Žalobca poukázal na ustanovenie zákonného článku č. XXXIII. z roku 1894 o štátnych matrikách „Závisí od posúdenia sudcu, do akej miery zoslabujú alebo zrušujú nezákonnosti, ktoré sa stali pri matričných zápisoch, dôkaznú silu matrík alebo výpisov z matrík.“ Z citovaného ustanovenia podľa žalobcu vyplýva, že zákon účinný v dobe uznania otcovstva tiež pripúšťal preskúmanie zákonnosti úkonov vykonaných v súvislosti so zápismi do matrík.

4. Žalobca na preukázanie prípustnosti preskúmavania platnosti právneho úkonu - súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve poukázala aj na judikatúru súdov Slovenskej republiky, keď uviedol, že obdobného prípadu domáhania sa neplatnosti uznania otcovstva mužom, ktorý tvrdil, že - na rozdiel od zápisu v matrike narodených - on je prirodzeným otcom dieťaťa, sa týka uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. októbra 2017 sp. zn. . Najvyšší súd tu vyslovil, že „...tak právna teória ako aj súdna prax nevylučujú možnosť domáhať sa v civilnom konaní určenia neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve, pokiaľ by neboli náležitosti vyhlásenia právneho úkonu v zmysle a nasl. splnené, resp. ak obaja vyhlasujúci rodičia vedeli, že muž, ktorý takéto vyhlásenie učinil, nie je jeho biologickým otcom.“ V ďalšej časti odseku 19 odôvodnenia označeného uznesenia najvyšší súd dodáva, že „Zároveň týmto postupom odvolacieho súdu došlo aj k porušeniu práva žalobcu na relevantné konanie súdu spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Okrem toho, uvedený záver krajského súdu, a to aj v kontexte jeho podpornej argumentácie, treba považovať za svojvoľný a neudržateľný. ako hmotnoprávny predpis totiž nie je špeciálnou právnou úpravou k , ktorý je procesným predpisom. Vzťah týchto právnych predpisov nie je vzťahom špeciálnej právnej úpravy a všeobecnej právnej úpravy, a preto záver krajského súdu, že ‚v opačnom prípade by dochádzalo k obchádzaniu špeciálnej právnej úpravy postupom podľa všeobecnej právnej úpravy', nemá racionálny základ v interpretácii príslušných ustanovení právnych

predpisov. v ustanovení umožňuje podporné použitie ustanovení , ktoré sa použijú vtedy, ak určitú otázku neupravuje alebo ju upravuje neúplne. Keďže otázku platnosti právnych úkonov, akým je aj súhlasné vyhlásenie rodičov o otcovstve, neupravuje, treba potom použiť príslušné ustanovenia , t. j. možno primerane použiť tiež ustanovenia , a .“ Podľa žalobcu možno vyššie označené uznesenie najvyššieho súdu rovnako aplikovať aj na domáhanie sa neplatnosti určenia otcovstva podľa zák. článku č. XXXIII z roku 1894, ak sa neplatnosti uznania otcovstva domáha dieťa. V rodnej matrike žalobcu akt uznania otcovstva zapísané nie je. Zápis sa týka iba uzákonenia žalobcu manželstvom matky uzavretým v Lučenci dňa L. s „prirodzeným“ otcom V. V.. Podľa zákonného článku č. XXXIII. z roku 1894 o štátnych matrikách však podmienkou uzákonenia dieťaťa bolo aspoň súčasné, ak nie predchádzajúce uznanie otcovstva. Ak súd vysloví, že uznanie žalobcu B. V. za svoje vlastné pokrvným pôvodom, je neplatné, potom z tohto výroku vyplýva aj neplatnosť uzákonenia žalobcu dodatočne uzavretým manželstvom jeho B. V. a H. V.. Ak totiž niet spoločného dieťaťa, niet koho uzákoniť. K tomu, aby sa zápis uzákonenia žalobcu mohol z matriky vymazať, nestačí, aby neplatnosť uzákonenia žalobcu bola vylovená iba v odôvodnení rozsudku (ani vtedy ak neplatnosť uzákonenia dieťaťa nadväzuje na výrok o neplatnosti uznania otcovstva); treba, aby tento záver súdu bol podľa žalobcu vyslovený vo vykonateľnom výroku súdu.

5. Na preukázanie svojich tvrdení, priložil žalobca k podanej žalobe listinné dôkazy, a to: fotokópiu zápisnice spísanej v J. dňa XX. 7. XXXX (Slovenský národný archív, fond Povereníctva vnútra, spis č. ), fotokópiu listu Slovenského národného archívu č. SNABA2-20l8/000882 zo dňa 16. 3. 2018, fotografiu zápisu dňa 6. febr. 1945 v matrike narodených žalobcu vedenej Okresným úradom v Lučenci pod por. č. 34, stĺpce 5 až 7,10, fotokópiu rodného listu matričného úradu J. č. 5427/2012 zo dňa 26.11.2012, fotokópiu sobášneho listu č. 554/2009 zo dňa 4. 2. 2009, fotokópiu úmrtného listu matričného úradu Lučenec č. 289/2010 zo dňa 20.1.2010, fotokópiu úmrtného listu matričného úradu Lučenec č. 290/2010 zo dňa 20.1.2010, fotokópiu písomného vyhlásenia žalobcu zo dňa 14. 2. 2022, fotokópiu registračného preukazu B. V. zo dňa XX.X.XXXX, fotokópiu svedectva o mravnej zachovalosti z 1. 10. 1946, fotokópiu úradného prekladu č. 51/2010 zo dňa 15.1.2010 znaleckého posudku spoločnosti Confidence-DNA-Analysen GmbH zo dňa 10.12.2009, fotokópiu notárskej zápisnice č. 4/1945 spísanej v Modrom Kameni dňa XX.X.XXXX, fotokópiu uznesenia Okresného súdu Lučenec č. k.

- 39 zo dňa 17. 1. 2022.

6. Na pojednávaní dňa 05.12.2022 žalovaná nebola prítomná, doručenie predvolania mala vykázané dňa 09.11.2022. Žalobca na pojednávaní predložil originály listinných dôkazov priložených k žalobe vo fotokópii - Zápisnica č. 4/1945, osvedčená fotokópia osvedčená notárom X.. X. B., originál prekladu Znaleckého posudku, ktorý je súčasťou spisu - znalecký posudok vypracovaný primárom Dr. F. W., originál prehlásenia žalobcu zo dňa 14.02.2022 (fotokópia nachádzajúca sa na č.l. 14 spisu,) originál svedectva o svedectva o mravnej zachovalosti (fotokópia nachádzajúca sa na č.l. 16 spisu), originál registračného preukazu (dôkaz nachádzajúci sa na č.l. 15 spisu).

7. Žalobca ďalej na pojednávaní uviedol, že dôvodom uplatnenia práva žalobcu je neplatnosť právneho úkonu podľa pre nedostatok vážnosti vôle, prípadne aj . Tento právny úkon sa síce uskutočnil v období účinnosti zákona o štátnych matrikách č. XXXIII z roku 1894, ale 0/1964 Zb. obsahuje prechodné ustanovenie v , ktorý ustanovuje, že pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964. Tento zákon o štátnych matrikách ani ďalšie nasledujúce, ani v súčasnosti platný zákon o matrikách neupravoval platnosť právneho úkonu, preto túto platnosť je potrebné posudzovať podľa . Vtedy platný všeobecný rakúsky z roku 1811 výslovne neupravoval inštitút platnosti právneho úkonu, ale ide o takú základnú zásadu, na ktorej stojí právny poriadok pochádzajúci ešte z rímskeho práva, ktorý napriek tomu, že výslovne nebol upravený vo všeobecnom Občianskom zákonníka, napriek tomu sa uplatňoval z toho titulu, že ide o základnú zásadu právneho poriadku. Napokon ani súčasné znenie všeobecného neobsahuje túto právnu úpravu, čo samozrejme neznamená, že by to rakúske súdy neuplatňovali. Pokiaľ právny poriadok Slovenskej republiky podľa názoru súdu neobsahoval také ustanovenie, podľa ktorého by bolo možné právne posúdiť predloženú vec, žalobca poukázal na , podľa ktorého ak takéto ustanovenie nie je, tzn. možnosť použitia analógie zákona alebo analógie práva, ktorý je obsiahnutý v odseku 1, súd rozhodne právnu

vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Pokiaľ ide rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. , ktorého obsahom je síce súhlasné vyhlásenie rodičov, avšak ide rovnako o vyhlásenie vôle, čiže právny úkon - rovnako ako v prejednávanej veci. Keďže v obidvoch prípadoch je predmetom preskúmavania vyhlásenie vôle, mal žalobca za to, že vyššie označené uznesenie Najvyššieho súdu SR plnom rozsahu platí aj pre prípad uznania vôle, teda právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje preskúmať platnosť uznania otcovstva, ktoré vzniklo za predchádzajúceho zákona. K naliehavému právnemu záujmu žalobca doplnil, že ak súd vyhovie žalobe, potom priamo na základe tohto rozhodnutia sa žalobca stane aktívne legitimovaným na podanie návrhu na uznanie otcovstva tretej osoby. Čiže v tomto smere by malo vyhovenie žaloby právny účinok bez toho, aby bolo potrebné podať alebo začať ďalšie konanie. Čiže naliehavý právny účinok vyhovenia žaloby by bol v tom, že na základe neho je možné vykonať zápis na matrike, konkrétne výmaz terajšieho otca a druhý právny dôsledok je to, že žalobca sa stáva aktívne legitimovaným na podanie návrhom na uznanie otcovstva. Žalobca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že § 41 zákonného článku o matrikách č. XXXIII z roku 1894 výslovne vyžaduje, aby uznanie dieťaťa za svoje vlastné pochádzalo od prirodzeného otca a mal za to, že ak sa v konaní preukáže objektívne, že osoba, ktorá tento prejav vôle vykonala, nie je prirodzeným otcom - už je tu rozpor so zákonom, čiže to je tiež jeden z dôvodov neplatnosti právneho úkonu, ale ďalší rozpor medzi vôľou a prejavom vôle I. V. žalobca videl v tom, že on si musel byť vedomý toho, že nie je prirodzeným otcom a napriek tomu vykonal tento prejav vôle. Túto vedomosť K. V. o tom, že nie je prirodzeným otcom odvodzoval žalobca z nepriamych dôkazov, nakoľko priamy dôkaz nie je možný (B. V. je mŕtvy). Napriek tomu mal žalobca za to, že nepriame dôkazy, konkrétne registračný preukaz a osvedčenie o mravnej bezúhonnosti, kde je uvedené, žeE. V. sa v J. zdržiaval iba v roku XXXX stačia na to, aby bolo preukázané, že v rozhodnom období, ktoré bolo rozhodujúce pre počatie žalobcu, bol B. V. v zajateckom tábore. Čiže objektívne nemohol byť prirodzeným otcom a toho si musel byť vedomý aj V. V.. Pri odčítaní príslušného obdobie rozhodujúce pre počatie od 28.12.1944 dochádzame k záveru, že vtedy sa B. V. nachádzal v zajateckom tábore, a teda musel si byť vedomý toho, že nemôže byť prirodzeným otcom, a napriek tomu urobil prejav vôle, ktorý mohol urobiť iba prirodzený otec podľa vtedy platného zákona. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že je prítomný zásadný rozpor medzi voľou B. V., čo podľa žalobcu postačuje na to, aby súd žalobe vyhovel.

8. Dňa 23.01.2023 bolo súdu doručené stanovisko žalobcu, v ktorom sa vyjadril k dôvodom neplatnosti právneho úkonu podľa . Uviedol, že v ustanovení sú stanovené niektoré základné náležitosti, ktoré musí vykazovať vôľa a jej prejav, aby išlo o platný právny úkon. Podľa tohto ustanovenia musí byť právny úkon urobený: a) slobodne, b) vážne, c) určite, d) zrozumiteľne. Pokiaľ to tak nie je a právny úkon niektoré z týchto zákonných náležitostí nespĺňa (nie je rozhodujúce, či ide o vadu vôle alebo o vadu prejavu), právny úkon síce vznikol a existuje, avšak je neplatný (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -18 zo dňa 13. augusta 2014, str. 7). Skutočnosť, že k neplatnosti právneho úkonu podľa stačí, ak nie je splnená čo i len jedna z jeho zákonných náležitostí, vyslovil aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. Podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky „...tak právna teória ako aj súdna prax nevylučujú možnosť domáhať sa v civilnom konaní určenia neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve, pokiaľ by neboli náležitosti vyhlásenia právneho úkonu v zmysle a nasl. splnené, resp. ak obaja vyhlasujúci rodičia vedeli, že muž, ktorý takéto vyhlásenie učinil, nie je jeho biologickým otcom“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. októbra 2017 sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018, str. 52-59, č. R68/2018). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. októbra 2017 sp. zn. , ktoré podľa občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky slúži na zjednotenie rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, k neplatnosti právneho úkonu (zrejme pre nedostatok vážnosti prejavu vôle) stačí, aby osoba vyhlasujúca (v tomto prípade uznávajúca) otcovstvo vedela, že nie je biologickým otcom, čo je v tomto konaní na základe predložených dôkazov preukázané. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca uviedol popri skôr tvrdených vadách právneho úkonu a ďalšiu vadu právneho úkonu G. V., a to nedostatok slobody prejavu vôle z dôvodu, že svoje otcovstvo mal uznať ako požiadavku matky žalobcu H. B. k tomu, aby so B. V. uzavrela manželstvo. Žalobca

dodal, že v odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 22. 6. 2016 sa síce uvádza, že (strana prvá posledný odsek a strana druhá prvý odsek) „Súhlasné vyhlásenie rodičov (má byť) neplatný právny úkon v zmysle , ... úkon účelový, obchádzajúci zákon, priečiaci sa dobrým mravom, lebo jeho dôsledkom malo byť znemožnenie určenia biologického otcovstva, za ktorého sa odvolateľ, na rozdiel od muža, ktorý učinil súhlasne vyhlásenie, považuje,“ avšak ide o 1. neplatnosť podľa a nie podľa jeho , . názor neúspešného dovolateľa, podľa ktorého znemožnenie určenia biologického otcovstva je možné subsumovať pod ust. . Správnosť tohto názoru dovolací súd v tomto konaní nepotvrdil a nebol súdom potvrdený ani v iných konaniach. Úmysel konajúcej osoby (v tomto prípade B. V.), ktorá v minulosti mala uznať otcovstvo za účelom znemožniť biologickému otcovi uplatniť svoje rodičovské práva, je preto pre účely neplatnosti právneho úkonu podľa , o ktorý svoj uplatnený nárok žalobca oprel, právne bezvýznamný. Navrhol preto, aby súd na túto právne bezvýznamnú podmienku neprihliadol a aby návrhu vyhovel pre neplatnosť uznania otcovstva B. V. podľa pre nedostatok slobody a vážnosti prejavu jeho vôle - uznania otcovstva.

9. Na pojednávaní dňa 22.02.2023, ktorého sa osobne zúčastnil žalobca spolu s jeho právnym zástupcom, žalovaná nebola osobne prítomná, doručenie predvolania mala vykázané dňa 25.01.2023.

10. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobca bol v kontakte s biologickým otcom (Dr. B. A.) len dvakrát. Naposledy, keď ho druhýkrát navštívil, doniesol mu pod stromček krásny betlehem a zároveň mu zabezpečil aj učiteľa, ktorý sa volal X. O.. Žalobca bol s otcom v kontakte dvakrát s tým, že mu ešte raz napísal, on mu odpísal, ale v roku 1959 následne umrel. Dr. B. A. opustil Česko-Slovensko v roku XXXX koncom februára alebo apríla po príchode Ukrajinských vojsk (pozr. vojsk ukrajinského frontu). Dr. B. A. bol občanom západného K.. Po Stalinovej smrti sa odvážil prísť, to žalobcovi povedal jeho učiteľ. Zároveň bol vysoko postaveným rytierom Maltézskeho rádu a mal preukaz všeobecne platný až do jeho smrti. Toto všetko sa žalobca dozvedel od XX. O..

11. V záverečnom návrhu žalobca uviedol, že analýza DNA, biologické vzorky B. V. ako právneho otca a žalobcu preukázala, že prirodzené otcovstvo B. V. je na 100% vylúčené. O tejto skutočnosti, tak B. V. ako právny otec, ako aj matka H. B., teda rodená B. museli vedieť zo skutočností, ktoré sú uvedené písomnom vyhotovení žaloby, pretože B. V. bol do augusta XXXX v zajateckom tábore a do Lučenca sa prisťahoval až v roku 1946. Žalobca ďalej uviedol, že sa pokúšal cez Červený kríž aj cez Vojenský historický ústav dopátrať k informáciám o osude B. V. medzi rokom 1945 - 1947, ale nedostal žiadnu informáciu. Skutočnosť, že B. V. vedel o tom, že nie je biologickým otcom a napriek tomu pred príslušným orgánom uznal žalobcu za svoje prirodzené dieťa, robí tento jeho právny úkon podľa žalobcu absolútne neplatným pre nedostatok vážnosti vôle. V súčasnosti podľa . Bez toho, aby bolo potrebné ďalej skúmať okolnosti, napríklad vzťah obidvoch otcov k žalobcovi alebo inými dôkazmi preukazovať platnosť prejavu jeho vôle. Pokiaľ ide o preukázanie vzájomného vzťahu medzi žalobcom a jeho prirodzeným otcom a jeho právnym otcom, žalobca uviedol, že predmetné konanie nezačalo na základe návrhu na zapretie otcovstva podľa ale ide o určovaciu žalobu podľa . V danom prípade žalobca je už plnoletý, takže on sám si dokáže povedať aký je jeho záujem na určení otcovstva, takže aj z tohto hľadiska nie je potrebné iným spôsobom dokazovať záujem ako je to v prípade maloletého dieťaťa. Ďalej žalobca poukázal na to, že otcovstvo V. V. k žalobcovi nebolo určené osvojením, ale išlo o uznanie otcovstva. V prípade osvojenia by bol býval jeho právny úkon smerujúci k otcovstvu korektný, pretože pri osvojení sa nevyžaduje, aby otec bol biologickým otcom dieťaťa, o ktoré ide. Pokiaľ by súd posúdil túto vec ako určovaciu žalobu podľa , v tom prípade absolútna neplatnosť právneho úkonu uznania otcovstva proste nevyžaduje už ďalšie skúmanie okolností, za ktorých k tomu došlo, pretože právny úkon postihnutý absolútnou neplatnosťou nemôže zotrvávať a je potrebné vysloviť jeho neplatnosť. Pre prípad, že by súd posudzoval vec ako konanie podľa , teda návrh na zapretie otcovstva, tak v tom prípade v súlade s právnym názorom súdu žalobca poukázal na to, že prirodzený otec Dr. B. A. vyjadril svoj záujem o svoje dieťa -žalobcu - tým, že uznal svoje otcovstvo dokonca ešte skôr než to urobil B. V.. Dr. B. A. uznal svoje otcovstvo v roku XXXX, kým B. V. až o 3 roky neskôr v roku 1948. Okrem toho z písomného vyjadrenia žalobcu, ako aj z jeho výsluchu je zrejmé, že jeho prirodzený otec prejavoval oňho záujem, aj to akým spôsobom prejavoval o žalobcu záujem. Vzhľadom na to, že žil v zahraničí viac z Nemecka a zo Švajčiarska urobiť nemohol. Žalobca však mal

za to, že prejav vôle mať žalobcu za svojho prirodzeného syna dostatočne preukázal už len tým, že uznal svoje otcovstvo. Aj žalobca vyjadril svoj záujem na vyslovení toho, že uznanie otcovstva B. V. nie je platné, a to tým, že pred 15-20 rokmi požiadal o zmenu priezviska z E. V. na E. A. a ďalší záujem o tom, že si neželá, aby ďalej jeho právnym otcom bol B. V., ale jeho biologický otec, prirodzený otec Dr. B. A.. Vyplýva už zo samotnej tej skutočnosti, že podal túto žalobu. Takže aj žalobca prejavil záujem na tom, aby nie B. V. bol jeho prirodzeným otcom. V prípade, že súd vyhovie žalobe, sa v tom prípade vec zosúladí so skutočným biologickým stavom, ďalej sa vyhovie želaniu prirodzeného otca Dr. B. A. a do tretice sa vyhovie aj záujmu žalobcu E. A.. Žalobca preto navrhol súdu, aby jeho žalobe vyhovel vyslovil, že uznanie otcovstva B. V. je neplatné.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s obsahom podanej žaloby, vyjadrení a listinných dôkazov - zápisnica o žiadosti predostretej vo veci ustálenia a matrikovania uzákonenia, legitimovania dodatočným manželstvom nastalého zo dňa 29.07.1948, informácie poskytnuté ministerstvom vnútra SR zo dňa 13.06.2018, rodný list žalobcu, sobášny list matky žalobcu so B. V., úmrtný list B. V., úmrtný list H. V., prehlásenie žalobcu, registračný preukaz, svedectvo o mravnej zachovalosti zo dňa XX.XX.XXXX, analýza DNA Zápisnice č. 4/1943, uznesenie Okresného súdu Lučenec, č.k. -39 zo dňa 17.01.2022, stanovisko zo dňa 20.01.2023, a Príručka pre štátnych matrikárov, systematickej sbierky platných predpisov o vedení štátnych matrík, II opravené a doplnené vydanie vypracované Dr. Konštantínom Dlogopolským, vládnym radcom na Povereníctve vnútra v Bratislave, vydané na základe poverenia Povereníctva vnútra v Bratislave č. IV/2-1645/10-1948 a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Zo zápisnice spísanej v J. dňa 29. 7. 1948 pred matrikárom B. Z G. za prítomnosti H. B. je v bode 1. zápisnice uvedené: matke menom H. B. narodilo sa pred uzavretím manželstva dieťa v J. dňa XX. dec. XXXX menom E.. V bode 2 zápisnice je uvedené: prirodzený otec, menom B. V. obyvateľ v J. v 1. bode uvedené dieťa uznáva za svoje vlastné pokrvným pôvodom vlastnoručným podpisom na tejto zápisnice, ďalej písaným písmom uvedené „uznáva v 1. bode uvedené dieťaťa svoje vlastné pokrvným pôvodom“. V bode 3 zápisnice: rodičia, pomenovaní v bode 1. a 2. uzavreli v J. dňa 25. mája XXXX pred X. V. - duchovným - spolu manželstvo, ktoré je v štátnej sobášnej matrike lučenského matričného obvodu pod bež. číslom 59 z roku XXXX zapísané.

14. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, oddelenie spracúvania archívnych dokumentov 2 poskytlo žalobcovi v zmysle predloženej informácie zo dňa 16.03.20198 (č.l. 7 spisu) spis Povereníctva vnútra č. , týkajúci sa osoby E. B., narodený XX.XX.XXXX. V uvedených dokumentoch je obsiahnutá informácia - zápis pod por. č. 34 zo dňa 06.02.1945 - dátum narodenia XX.XX.XXXX - E., chlapec r. kat. Priezvisko a meno rodičov, etc.: H. B., r. kat., XX-ročná, domáca, J., G. ul. č. XX. Údaje otca zapísané nie sú. V stĺpci 10 - Dodatočné záznamy a opravy: Dieťa bolo uzákonené manželstvom matky, uzavretým v Lučenci dňa XX. mája XXXX s prirodzeným otcom B. V. r. kat. náboženstva 24. ročným, zamestnaním obchodnovedúci, obyvateľ v J.. Otec bol v dobe narodenia dieťaťa 22. ročný. (Povereníctvo vnútra v Bratislave čís. 34.301/1-V/1-48). Dňa 9. nov. 1948. Štefan Z G. matrikár

15. Z rodného liste žalobcu č. 5427/2012 je zrejmé, že v knihe narodení matričného úradu J. vo zväzku XVII, ročník 1944, na strane 265 pod poradovým číslom 34 je zapísané narodenie dieťaťa dňa XX.XX.XXXX v meste Lučenec, meno a priezvisko dieťaťa: E. B., pohlavie mužské, otec: neuvedený, matka: H. B., 22.ročná. V časti „poznámky“ uvedené - „viď II. strana“. Na druhej strane rodného listu uvedené:

- v stĺpci 2 dátum zápisu 6.február 1945

- v stĺpci 4 ďalšie údaje - vierovyznanie dieťaťa rímskokatolícke

- v stĺpci 5 povolanie matky- domáca, bydlisko - J., G. ul. Č. XX

- v stĺpci 6 vierovyznanie matky - rímskokatolícke

- v stĺpci 10 dodatočné záznamy a opravy - dieťa bolo uzákonené manželstvom matky, uzavretým v J. dňa XX.XX.XXXX s prirodzeným otcom B. V. r. kat. náboženstva 24 ročným, zamestnaním obchodvedúci, obyvateľ v Lučenci. Otec bol v dobe narodenia dieťaťa 22 ročný (Povereníctvo vnútra v Bratislave čís. 34.301/1-V/1-48, dňa 09.11.1948

- rozhodnutím okresného úradu v Lučenci č. A/2002/03158 zo dňa 19.08.2002 právoplatným dňa 19.08.2002 bola zapísaná zmena priezviska na „XX.“.

16. Podľa predložených úmrtných listov, B. V. zomrel v J. dňa XX.XX.XXXX a H. V., rod. B., zomrela v J. dňa XX.X.XXXX.

17. Podľa predloženého listinného dôkazu - Registračný preukaz S 24203 - bol Povereníctvom SNP pre sov. starostlivosť B. V., narodenému XX.XX.XXXX v O. dňa XX.XX.XXXX vystavený Registračný preukaz, v ktorom je ako miesto pobytu pred repatriáciou uvedené: Mühlberg, Mersenburg, Keinzdorf.

18. Miestny národný výbor v J. vystavil B. V., zamestnaním obch. ved. narodenému XX.XX.XXXX v O. Svedectvo o mravnej zachovalosti zo dňa 01.10.1946, v ktorom je deklarované, že B. V. sa v Lučenci zdržuje od XX.XX.XXXX.

19. Súdu bol predložený znalecký posudok spoločnosti Confidence-DNA-Analysen GmbH, Formanekgasse 14/1, A-1190 Wien, preklad vypracovaný podľa prekladateľskej doložky, číslo prekladateľa: 970490, meno prekladateľa: A. Y., prekladateľ zapísaný v zozname prekladateľov Ministerstva spravodlivosti Slovesnej republiky. Predmetom znaleckého posudku je zistenie potomstva na základe DNA, testovanie vykonal súdny znalec: Prim. Dr. Gustav W., Odborný lekár pre medicínu a chemickú laboratórnu diagnostiku, Odborný lekár pre serológiu krvných skupín a transfúznu medicínu, 1080 Viedeň, Hamerlingplatz 8/17. Testovanými osobami podľa znaleckého posudku boli: domnelý otec

- B. V., narodený XX.XX.XXXX, doručenie vzorky XX.XX.XXXX (vzorkový materiál: kostná múčka z pravého stehna, miesto odberu: J., cintorín) a dieťa - E. A., narodený XX.XX.XXXX, doručenie vzorky: XX.XX.XXXX (vzorkový materiál: výter z ústnej dutiny, miesto odberu: J., byt). Záver znaleckého posudku je: „Otcovstvo pána B. V. k E. A. je na 100% vylúčené.

20. Okresný súd Lučenec uznesením č. k. - 39 zo dňa 17. 1. 2022 ustanovil A. I., rod. V., nar. 9. 7. XXXX, bytom Y. II/XX, Lučenec, do funkcie opatrovníka pre nebohého B. V., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX na konanie o určenie neplatnosti uznania otcovstva, čím je daná pasívna legitimácia žalovanej v konaní.

21. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

22. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa ustanovenia .

23. Podľa a (ďalej len „“), pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Ustanovenie vyjadruje základný vzťah nového k predošlému základnému občianskoprávnemu kódexu. Ustanovuje ochranu práv nadobudnutých podľa predošlých právnych noriem, avšak súčasne prikazuje aplikovať na tieto právne vzťahy aj novú právnu úpravu (nepravá spätná pôsobnosť zákona). Toto ustanovenie platí len vtedy, keď v ďalších ustanoveniach nie je ustanovené inak ( až 863).

24. Ustanovenie (teraz ), ktoré je základným prechodným ustanovením , je založené na princípe tzv. nepravej spätnej pôsobnosti. Táto nepravá spätná pôsobnosť sa so zreteľom na zásadu ochrany nadobudnutých práv uplatňuje bez ďalšieho výslovného ustanovenia iba potiaľ, pokiaľ nová zákonná úprava, ktorou sa majú spravovať vzťahy medzi občanmi, nezasahuje do práv, ktoré ten alebo onen občan nadobudol za účinnosti predchádzajúcich predpisov. Vyplýva to aj z dôvodovej správy k návrhu , ktorá zdôvodňuje ustanovenie (teraz ) tak, že "z dôvodov ochrany nadobudnutých práv osnova zákona zásadne nepripúšťa, aby sa podľa jej ustanovení posudzoval vznik právnych vzťahov, ku ktorému došlo za platnosti skoršieho práva". Keďže dôvodová správa zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa tieto právne vzťahy spravovali od 1. apríla 1964 rovnakými pravidlami ako tie vzťahy upravené v Občianskom

, ktoré sú im obsahom a účelom najbližšie, má na mysli iba také vzťahy, ktoré už boli pred nadobudnutím účinnosti nového zákona a zmenili sa vo svojom pomenovaní alebo obsahu (napr. nájomné právo sa zmenilo na právo osobného užívania bytu; teraz opačne - pozn. autora); bez výslovného ustanovenia sa však nová zákonná úprava nedotýka účinkov predchádzajúcej právnej úpravy (R 22/1970).

25. Prechodné ustanovenia až 863 neobsahujú osobitnú právnu úpravu týkajúcu posudzovania platnosti právnych úkonov podľa a nasl. pred jeho účinnosťou (t. j. pred 1. aprílom 1964), a teda pri posudzovaní platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov sa súd riadi prechodným ustanovením uvedeným v , a teda za účelom preskúmania platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu sa spravujú ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, t. j. vznik právneho úkonu (uznanie nezákonného (nemanželského) dieťaťa za vlastné prirodzeným otcom) a nároky z neho vzniknuté sa spravujú podľa právnej úpravy platnej v čase jeho vzniku, a teda zákonným článkom XXXIII z roku 1894 o štátnych matrikách a naň nadväzujúcimi vykonávacími predpismi.

26. Právna úprav vedenia štátnych matrík platná v čase vzniku právneho úkonu - uznanie nezákonného (nemanželského) dieťaťa za vlastné prirodzeným otcom, uzákonenie dodatočným sobášom - je obsiahnutá v Príručke pre štátnych matrikárov, systematickej sbierky platných predpisov o vedení štátnych matrík, II opravené a doplnené vydanie vypracované Dr. Konštantínom Dlogopolským, vládnym radcom na Povereníctve vnútra v Bratislave, vydané na základe poverenia Povereníctva vnútra v Bratislave č. IV/2-1645/10-1948.

27. Podľa § 41 zákonného článku XXXIII z roku 1894 o štátnych matrikách (ďalej len zákonný článok XXXIII z 1894“), uznanie nezákonného (nemanželského) dieťaťa za jeho vlastné prirodzeným otcom môže sa zaznačiť do rodnej matriky len vtedy, keď toto uznanie učinil prirodzený otec sám osobne u matrikára, alebo ak jeho uznanie bolo pojaté do verejnej listiny.

28. Podľa § 91 zákonného článku XXXIII z 1894, úpravy, vzťahujúce sa na prevádzanie tohto zákona, a na vedenie matrík, určí Povereníctvo vnútra, úpravy však ohľadne manželských ohlášok, spoluúčinkovania pri uzavieraní sobášov a vedenia sobášnych matrík Povereníctvo pravosúdia. pozn. Minister vnútra vydal Matričnú úpravu (Matr. Ú.) č. 80.000/1906 B.M. a minister pravosúdia Manželskú úpravu (Manž. Ú.) č. 20.000/1906 I.M., ktorými pozbavil účinnosti dňom 1.januára r. 1907 Matričnú úpravu č. 60.000/1895 B. M. a Manželskú úpravu č. 27.243/1895 I. M.

29. Podľa § 30 zákonného článku XXXIII z 1894, od posudku sudcovského závisí, nakoľko oslabujú alebo zrušujú dokazovaciu moc matrík a matričných výťahov nesprávnosti vykonané v matričných zápisoch.

30. Na základe zmocnenia, udeleného paragrafmi 27 a 91 zákonného článku XXXIII z roku 1894 o štátnych matrikách bolo vydané Nariadenie číslo 80.000/1906 ministerstva vnútra - úprava k vedeniu štátnych matrík.

31. Podľa § 95 Nariadenia číslo 80.000/1906 ministerstva vnútra - úprava k vedeniu štátnych matrík, uznanie nezákonného dieťaťa za vlastné jeho prirodzeným otcom môže sa zaznačiť do rodnej matriky len vtedy, ak toto uznanie učinil prirodzený otec sám osobne u matrikára alebo ak je jeho uznanie pojaté do verejnej listiny. ħ 41 Matr. Z.). Ak uznanie dieťaťa za vlastné deje sa pri oznámení narodenia pred matrikárom ústne, resp. ak verejná listina, obsahujúca uznanie dieťaťa za vlastné, je predložená pri oznámení narodenia, má sa uznanie zaznačiť v rubrike predpopisných poznámok; ak však uznanie dieťaťa za vlastné, resp. predloženie verejnej listiny stane sa neskôr, má sa uznanie dieťaťa za vlastné zaznačiť do rubriky dodatočných záznamov a opráv spolu s dátami vzťahujúcimi sa na prirodzeného otca (Príklad č. 2, I., 3.I, 21.I.). Ústne uznanie môže sa diať i pred iným matrikárom, než ktorý vedie v evidencii narodenie dieťaťa. V takomto prípade treba pokračovať podľa druhého odseku § 42. V zápisnici treba uviesť všetky tie dáta, vzťahujúce sa na prirodzeného otca, ktoré by mali byť v matrike u zákonitého otca zaznačené. Ak sa uznanie deje ústne pred matrikárom, ktorý vedie narodenie v evidencii, podpíše záznam aj prirodzený otec (§ 63). Ak je prirodzený otec zároveň aj oznamovateľom narodenia, tak svojím podpisom,

učineným v tejto poslednej akosti, vyjadruje svoj súhlas s celým obsahom základného zápisu, teda aj so záznamom uznania. Či dieťa skutočne pochádza od osoby, ktorá ho uznáva za vlastné (svoje), nemôže matrikár skúmať.

32. Nariadenie býv. uh. Kr. ministerstva vnútra číslo 174.200-IV-e-1912 B. M. o uznaní nemanželských dietok prirodzeným otcom: Uznanie nezákonných dietok prirodzeným otcom len vtedy zodpovedá § 41 Matr. Z. a môže byť len vtedy zaznačená do štátnej matriky, resp. môže sa len vtedy do ohľadu vziať pri ustálení uzákonenia nastalého dodatočným sobášom, keď uznanie dieťaťa vzťahuje sa na pokrvný pôvod (rod) prirodzeného otca. Takej istej povahy má byť i uznanie, ktoré sa môže zaznačiť do zápisnice, zostavenej v zmysle druhého ods. § 149 Matr. Ú. na žiadosť o matričné zaznačenie dodatočným sobášom uzákonených dietok, nachádzajúcich sa v evidencii cirkevných (konfesionálnych) matrík. Teda také uznanie, t.j. prijatie, ktoré sa vo verejnom živote obyčajne nazýva tiež uzákonením, ale ktorého právnym následkom môže byť len adoptácia alebo iný súkromnoprávny pomer, lebo pokrvná súvislosť zakladajúca sa na pôvode (rode) chybuje, nemôže sa považovať za uzákonenie, zakladajúce sa na pôvode a nemôže byť zaznačené do matriky v zmysle § 41 Matr. Z., resp. ustanovení §§ 9 a19 Matr. Z. a nemôže sa ani do ohľadu vziať pri pokračovaní o matričnom zaznačení uzákonenia, nastalého dodatočným sobášom. Berúc do ohľadu tieto okolnosti s dohodnutím pánov ministrov: spravodlivosti, náboženstva a verejnej výučby, nariaďuje za účelom odstránenia právnej újmy vyplývajúcej z neporozumenia, týkajúce sa uznania nezákonných dietok, ale nie ich pôvodu nasledovné: Štátni matrikári ešte pred matričným zaznačením prejavu prirodzeného otca o uznaní dieťaťa, resp. pred písaním zápisnice o uznaní dieťaťa podľa §§ 95, 96, 147 a 149 Matr. Ú. a podľa § 81 Manž. Ú. o žiadosti ohľadom ustálenia uzákonenia nastalého dodatočným sobášom a ohľadom matričného zaznačenia tohože, majú klásť určitú otázku, vylučujúcu každú pochybnosť osobe, ktorá prevzala prirodzené otcovstvo v tom smere, či jeho prejav uznania vzťahuje sa na pokrvný pôvod dieťaťa od neho, pričom nech mu je vysvetlený rozdiel medzi pokrvným pôvodom a medzi prijatím, spočívajúcim na inom právnom základe. Nesmie sa však vyšetrovať, či dieťa pochádza od uznávajúcej osoby a nesmie sa vziať ani prísaha na túto okolnosť. Štátni matrikári nech len vtedy zaznačia do matriky uznanie, resp. nech štátni matrikári len vtedy zapíšu uznanie do zápisnice, zostavenej podľa vyššie označených paragrafov, keď je nesporné, že uznanie sa vzťahuje skutočne na pokrvný pôvod. Keď však osoba vydávajúca sa za prirodzeného otca žiada uznať svoju pokrvnosť s dieťaťom, vtedy nech matrikár odoprie matričný záznam uznania, resp. v prípade zapísania do zápisnice prijatia dieťaťa nech občiansky úradník zostaví zápisnicu v takom znení, aby z tejto bolo vidno, že prejav prijatia neznamenal uznanie pokrvného pôvodu, ale stal sa úmyselne len za účelom uskutočnenia adoptácie alebo iného súkromnoprávneho pomeru. V takomto znení zostavená zápisnica má sa zaslať pri súčasnom vyrozumení žiadateľa príslušnému okresnému súdu ako poručenskému úradu I. stolice, zainteresovaného maloletého na ďalšie pokračovanie odvolaním sa aj na nariadenie ministra spravodlivosti zo dňa 29. januára 1884, č. 3546

- (Sbierka nariadení ročníka 1884 strana 90); keď však ide o plnoletú osobu, dotyčná osoba nech je poučená, že za účelom adoptácie prijatej osoby môže zmluvu uzavrieť pri spoluúčinkovaní verejného notára, ktorá má byť ministerstvu spravodlivosti predostretá na schválenie. Uzákonené dieťa dovtedy, kým opak toho nie je ustálený súdom, má sa - podľa platnej praxe - uznávať za osobu zákonného pôvodu (rozhodnutie býv. uh. Min. vnútra č. 2650/1900, č. 18/1900 A.K..

33. Podľa § 96 Nariadenia číslo 80.000/1906 ministerstva vnútra - úprava k vedeniu štátnych matrík

- Záznam dodatočného sobáša alebo uzákonenia dodatočným sobášom: Ak matka a prirodzený otec nezákonného dieťaťa uzavrú spolu sobáš, má byť táto okolnosť, nakoľko je dokázaná verejnou listinou, menovite sobášnym listom, zaznamenaná na žiadosť ktoréhokoľvek zainteresovaného v rubrike dodatočných záznamov a opráv rodnej matriky dieťaťa, avšak len vtedy, keď je už do rodnej matriky uznanie prirodzeným otcom zapísané, alebo ak prirodzený otec dieťa za svoje súčasne uzná. - (§ 19 Matr. N.; príklady č. 2. I., 8. I.) Ak narodenie dieťaťa vedie v evidencii ten istý matrikár, pred ktorým bol sobáš uzavretý, alebo v matrike ktorého je sobáš zapísaný, nie je potrebný sobášny list. Ak stránke nebýva v obvode toho matrikára, ktorý drží v evidencii narodenie dieťaťa, pokračuje sa podľa druhého odseku § 42. Žiadosť môže byť prednesená buď pri uzavretí sobáša alebo kedykoľvek neskôr. K zápisničnej žiadosti treba priložiť, ak narodenie dieťaťa a sobáš rodičov nedrží v evidencii ten istý matrikár, aj sobášny list rodičov.

Ak dozorná matričná vrchnosť uzákonenie dieťaťa nastalé dodatočným sobášom ustálila (Časť piata), treba túto okolnosť zapísať tiež do rubriky dodatočných záznamov a opráv rodnej matriky dieťaťa. V tomto prípade nie je potrebný záznam uznania. Záznam uzákonenia nastalého dodatočným sobášom, prevádza sa na nariadenie príslušnej dozornej matričnej vrchnosti. - (Príklady č. 18. I., 3. I., 8. I.)

34. Podľa § 100 Nariadenia číslo 80.000/1906 ministerstva vnútra - úprava k vedeniu štátnych matrík - Záznam súdneho rozsudku vzťahujúceho sa na pôvod, uzákonenie vládnym reskriptom a adoptácie 3. Vo veci adoptácie má sa po schválení adoptačnej zmluvy súd (ako poručenský úrad I. stolice) podľa § 11 zákona č. 56/1928 Sb. Postarať o to, aby osvojenie (adoptácia) - po prípade jeho zrušenie - bolo pozmenené v rubrike dodatočných záznamov a opráv rodného zápisu adoptovaného, ako aj v dôsledku toho zmena priezviska taktiež iných osôb (manželky, deti) jeho sobášneho zápisu, resp. rodných zápisov jeho detí (§§ 42 a 47).

35. Podľa až 3 , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

36. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

37. Neplatnosť právneho úkonu uvedená v ustanovení a 39 má povahu absolútnej neplatnosti. Vo všeobecnej rovine možno povedať, že neplatný je právny úkon, ktorý nemá niektorú z náležitostí, ktoré zákon pod sankciou neplatnosti právneho úkonu vyžaduje. Pritom pojem „absolútna neplatnosť“ nepoužíva. Používa len termín „neplatnosť“, preto platí, že pokiaľ je nejaká vada právneho úkonu sankcionovaná neplatnosťou (a nejde pritom o niektorý z prípadov relatívnej neplatnosti ), ide o absolútne neplatný právny úkon. Absolútna neplatnosť (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolávať ktokoľvek. Okrem účastníkov právneho úkonu je to teda každý, kto má na tom právny záujem. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd alebo iný štátny orgán prihliada z úradnej povinnosti, teda napríklad aj bez toho, aby ten, kto môže byť takým úkonom dotknutý, musel namietať neplatnosť úkonu. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky ani v prípade, keď na jeho základe už bolo napríklad kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, prípadne ako v prejednávanej veci dodatočný zápis uznania nezákonného dieťaťa za vlastné alebo záznam uzákonenia dodatočným sobášom. Absolútna neplatnosť pôsobí zásadne od začiatku (ex tunc), teda od okamihu vzniku právneho úkonu. Účinky absolútnej neplatnosti pôsobia definitívne, aj keby dôvod neplatnosti právneho úkonu dodatočne odpadol. Absolútne neplatný právny úkon nemožno teda zhojiť dodatočným schválením, či ho konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti, ale ani napraviť splnením povinnosti. Do úvahy prichádza iba konverzia podľa (keď neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorého sa účastníci dovolajú).

38. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu v zmysle , a to uznania nezákonného (nemanželského) dieťaťa - žalobcu - uskutočnené L. K., narodeným dňa XX.XX.XXXX za jeho vlastné pokrvným pôvodnom, pre jeho rozpor s zákonného článku XXXIIIXXXX4 v spojení s Nariadenia číslo 80.000/1906 ministerstva vnútra, nakoľko uznanie žalobcu B. V., narodeným dňa XX.XX.XXXX, ktoré uznanie mal tento vykonať ako jeho prirodzený, teda biologický otec, hoci v čase uznania B. V. vedel, že nie je prirodzený (rozumej biologický) otec žalobcu. Rovnako sa domáhal aj neplatnosti nadväzujúceho právneho úkonu, a to uzákonenia žalobcu prirodzeným otcom nezákonného dieťaťa dodatočným sobášom uskutočneným podľa Nariadenia číslo 80.000/1906 ministerstva vnútra, nakoľko aj v tomto prípade mohlo dôjsť k uznaniu dieťaťa len prirodzeným (t. j. biologickým) otcom dieťaťa. Keďže uznanie otcovstva vykonal muž, ktorý nie je prirodzeným (biologickým) otcom dieťaťa a v čase uznania mu táto skutočnosť musela byť známa, vedome vykonal vyhlásenie, ktoré odporovalo v čase uznania platnej právnej úprave, čím vykonal uznávací prejav v rozpore s ustanoveniami zákonného článku XXXIII z 1894 v spojení s a 96 Nariadenia číslo 80.000/1906 ministerstva vnútra.

Zároveň sa domáhal aj určenia neplatnosti právneho úkonu podľa , a to z dôvodu nedostatku vážnosti vôle XX.V. pri uznávacom prejave, nakoľko tak mal urobiť na výslovnú žiadosť matky žalobcu, ktorým (uznanie otcovstva) podmienila uzavretie manželstva so B. V..

39. Žalobca, pokiaľ ide o prípustnosť preskúmavania platnosti právneho úkonu - uznania otcovstva, poukázal na judikatúru súdov Slovenskej republiky, a to uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2017, sp. zn. , v zmysle ktorého tak právna teória ako aj súdna prax nevylučujú možnosť domáhať sa v civilnom konaní určenia neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve, pokiaľ by neboli náležitosti vyhlásenia právneho úkonu v zmysle a nasl. splnené, resp. ak obaja vyhlasujúci rodičia vedeli, že muž, ktorý takéto vyhlásenie učinil, nie je jeho biologickým otcom (pozri , Komentár, Doc. JUDr. Bronislava V., PhD., 2. vydanie 2013, C-H-BECK, str. 543, resp. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). v ustanovení umožňuje podporné použitie ustanovení , ktoré sa použijú vtedy, ak určitú otázku neupravuje alebo ju upravuje neúplne. Keďže otázku platnosti právnych úkonov, akým je aj súhlasné vyhlásenie rodičov o otcovstve, neupravuje, treba potom použiť príslušné ustanovenia , t. j. možno primerane použiť tiež ustanovenia , a .

40. Keďže právny úkon, preskúmanie platnosti ktorého je predmetom sporu, bol uskutočnený pred nadobudnutím účinnosti , súd sa musel predovšetkým vysporiadať s otázkou, či možno za účelom preskúmania platnosti právneho úkonu (uznania nezákonného (nemanželského) dieťaťa - žalobcu - uskutočnené B. V., narodeným dňa XX.XX.XXXX za jeho vlastné pokrvným pôvodnom a uzákonenia žalobcu B. V. ako prirodzeným otcom nezákonného dieťaťa dodatočným sobášom uskutočnené dňa XX.XX.XXXX pred matrikárom Štefanom Z G. do zápisnice o žiadosti predostretej vo veci ustálenia a matrikovania uzákonenia (legitimovania) dodatočným manželstvom nastalého) použiť právny predpis - zákon. č , ktorého účinnosť nastala až 01.04.1964.

41. Keďže prechodné ustanovenia až 863 neobsahujú osobitnú právnu úpravu týkajúcu posudzovania platnosti právnych úkonov podľa a nasl. pred jeho účinnosťou (t. j. pred 1. aprílom 1964), pri posudzovaní platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov sa súd riadi prechodným ustanovením uvedeným v . Podľa , spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že právnu úpravu platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu obsiahnutú v možno uplatniť aj na právne vzťahy (v tomto prípade právne úkony) vzniknuté pred 1. aprílom 1964, avšak vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa musia posúdiť podľa doterajších predpisov, t. j. podľa zákonného článku XXXIII z roku 1894 o štátnych matrikách a Nariadenia číslo 80.000/1906 ministerstva vnútra - úprava k vedeniu štátnych matrík. Predmetnú právnu úpravu súd dohľadal a je obsiahnutá v Príručke pre štátnych matrikárov, systematickej sbierke platných predpisov o vedení štátnych matrík, II opravené a doplnené vydanie vypracované Dr. Konštantínom Dlogopolským, vládnym radcom na Povereníctve vnútra v Bratislave, vydané na základe poverenia Povereníctva vnútra v Bratislave č. IV/2-1645/10-1948.

42. Žalobca sa podanou žalobou podľa a 39 domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu - uznania nezákonného (nemanželského) dieťaťa - žalobcu - uskutočnené B. V., narodeným dňa XX.XX.XXXX za jeho vlastné pokrvným pôvodnom a uzákonenia žalobcu B. XX. ako prirodzeným otcom nezákonného dieťaťa dodatočným sobášom dňa XX.XX.XXXX, ktoré sú obsiahnuté v zápisnici spísanej dňa XX.XX.XXXX pred matrikárom Štefanom Z I. o žiadosti predostretej vo veci ustálenia a matrikovania uzákonenia (legitimovania) dodatočným manželstvom nastalého.

43.V.kiaľ ide o právnu úpravu platnú v čase vzniku právneho úkonu, ustanovenie § 41 zákonného článku XXXIII z roku 1894 upravuje základný rámec legalizácie nezákonného nemanželského dieťaťa prirodzeným otcom (biologickým) otcom, pričom ustanovenie § 91 zákonného článku XXXIII z roku 1894 obsahuje splnomocnenie pre Povereníctvo vnútra a Povereníctvo pravosúdia, ktoré boli poverené vypracovaním vykonávacích predpisov k zákonnému článku XXXIII z roku 1894 o štátnych matrikách. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie číslo 80.000/1906 ministerstva vnútra - úprava k vedeniu

štátnych matrík, v ktorom sú obsiahnuté ďalšie nariadenia príslušných orgánov upravujúce jednotlivé otázky vedenia matrík.

44. Ustanovenie § 41 zákonného článku XXXIII z 1894 obsahuje základnú úpravu uznania nemanželského dieťaťa, pričom v zmysle tohto ustanovenia, uznanie nezákonného (nemanželského) dieťaťa za jeho vlastné prirodzeným otcom môže sa zaznačiť do rodnej matriky len vtedy, keď toto uznanie učinil prirodzený otec sám osobne u matrikára, alebo ak jeho uznanie bolo pojaté do verejnej listiny. Na základe jazykového výkladu citovaného ustanovenia možno dospieť k záveru, že pre uznanie nemanželského dieťaťa je nevyhnutné, aby tento uznávací prejav bol vykonaný biologickým (prirodzeným) otcom. Teda predmetné ustanovenie vylučuje možnosť uznania otcovstva k dieťaťu mužom, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa. Keďže súd nemá k dispozícii dôvodovú právu k vyššie citovanému ustanoveniu zákonného článku, nie je možné z jeho znenia zistiť úmysel zákonodarcu, t. j. či tento mal skutočne v úmysle pripustiť uznanie nemanželského dieťaťa len mužom, ktorý je biologickým otcom dieťaťa, vo vzťahu ku ktorému sa uznávací prejav robí. Teda či možnosť uznania dieťaťa mužom, ktorý nie je jeho biologickým otcom zákonodarca vôbec nepripúšťal, alebo len takýto prípad nepredpokladal. Preto súd tento úmysel ďalej zisťoval prostredníctvom vykonávacích predpisov.

45. Podľa § 95 Nariadenia číslo 80.000/1906 ministerstva vnútra - úprava k vedeniu štátnych matrík, uznanie nezákonného dieťaťa za vlastné jeho prirodzeným otcom môže sa zaznačiť do rodnej matriky len vtedy, ak toto uznanie učinil prirodzený otec sám osobne u matrikára alebo ak je jeho uznanie pojaté do verejnej listiny. Ak uznanie dieťaťa za vlastné deje sa neskôr, má sa uznanie dieťaťa za vlastné zaznačiť do rubriky dodatočných záznamov a opráv spolu s dátami vzťahujúcimi sa na prirodzeného otca. Či dieťa skutočne pochádza od osoby, ktorá ho uznáva za vlastné (svoje), nemôže matrikár skúmať.

46. Nariadenie býv. uh. Kr. ministerstva vnútra číslo 174.200-IV-e-1912 B. M. o uznaní nemanželských dietok prirodzeným otcom (ďalej len „nariadenie“) obsahuje podrobnú úpravu uznávania nemanželských detí, ako aj presný postup a pravidlá uznávacieho prejavu. V zmysle tohto nariadenia, uznanie nezákonných detí prirodzeným otcom len vtedy zodpovedá § 41 zákonného článku XXXIII z XXXX a môže byť len vtedy zaznačené do štátnej matriky, resp. môže sa len vtedy do ohľadu vziať pri ustálení uzákonenia nastalého dodatočným sobášom, keď uznanie dieťaťa vzťahuje sa na pokrvný pôvod (rod) prirodzeného otca. Takej istej povahy má byť i uznanie, ktoré sa môže zaznačiť do zápisnice, zostavenej v zmysle druhého ods. § 149 Matr. úpravy (Nariadenia číslo 80.000/1906) na žiadosť o matričné zaznačenie dodatočným sobášom uzákonených dietok, nachádzajúcich sa v evidencii cirkevných (konfesionálnych) matrík.

47. Predmetné nariadenie tiež upravuje právny inštitút adoptácie alebo iného súkromnoprávneho pomeru (v súčasnosti inštitút známy ako osvojenie), ktoré nariadenie výslovne upravuje pre prípady uzákonenia dieťaťa v prípadoch, kedy medzi dieťaťom a mužom, ktorý má záujem prijať dieťa za svoje, nie je biologické príbuzenstvo.

48. V nariadení je uvedené: „Teda také uznanie, t.j. prijatie, ktoré sa vo verejnom živote obyčajne nazýva tiež uzákonením, ale ktorého právnym následkom môže byť len adoptácia alebo iný súkromnoprávny pomer, lebo pokrvná súvislosť zakladajúca sa na pôvode (rode) chybuje, nemôže sa považovať za uzákonenie, zakladajúce sa na pôvode a nemôže byť zaznačené do matriky v zmysle § 41 Matr. zákona, resp. ustanovení §§ 9 a19 Matr. zákona a nemôže sa ani do ohľadu vziať pri pokračovaní o matričnom zaznačení uzákonenia, nastalého dodatočným sobášom“.

49. Z vyššie uvedenej citácie nariadenia je zrejmé, že uznávací prejav - uznanie dieťaťa za svoje vlastné

- vykonaný mužom, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa (pokrvná súvislosť zakladajúca sa na pôvode, rode chybuje) je v rozpore s § 41 zákonného článku XXXIII z roku 1894 a nemôže sa považovať za uzákonenie zakladajúce sa na pôvode, a teda v zmysle § 41 zákonného článku XXXIII z roku 1894 nemal byť ani zaznačený do matriky a nemalo sa naň ani prihliadať pri matričnom zaznačení uzákonenia nastalého dodatočným sobášom.

50. Matrikár pri uznávaní nemanželského dieťaťa ešte pred matričným zaznačením prejavu prirodzeného otca o uznaní dieťaťa, resp. pred písaním zápisnice o uznaní dieťaťa podľa §§ 95, 96, 147 a 149 Nariadenia číslo 80.000/1906 a podľa § 81 Nariadenia číslo 60.000/1895 o žiadosti ohľadom ustálenia uzákonenia nastalého dodatočným sobášom bol povinný klásť otázky, ktoré vylučovali každú

pochybnosť o osobe, ktorá prevzala prirodzené otcovstvo. Musel zisťovať, či jeho prejav uznania sa vzťahuje na pokrvný pôvod dieťaťa od muža, ktorý robí uznávací prejav, pričom bol povinný mu vysvetliť rozdiel medzi pokrvným pôvodom a medzi prijatím, spočívajúcim na inom právnom základe. Nesmel však vyšetrovať, či dieťa pochádza od uznávajúcej osoby a nesmel vziať túto osobu ani pod prísahu. Štátni matrikári mali zaznačiť do matriky uznanie, resp. zapísať uznanie do zápisnice, keď bolo nesporné, že uznanie sa vzťahuje skutočne na pokrvný pôvod.

51. V zmysle rozhodnutia býv. uh. Min. vnútra č. 2650/1900, č. 18/1900 A.K, uznanie dieťaťa prirodzeným otcom bolo považované za vyvrátiteľnú právnu domnienku, teda muž, ktorý uznal otcovstvo k nemanželskému dieťaťu podľa § 41 zákonného článku XXXIII z 1894, sa považoval za jeho prirodzeného otca, kým nebol preukázaný opak („Uzákonené dieťa dovtedy, kým opak toho nie je ustálený súdom, má sa - podľa platnej praxe - uznávať za osobu zákonného pôvodu“).

52. Ustanovenie § 30 zákonného článku XXXIII z 1894 pripúšťalo sudcovskú kontrolu matričných záznamov.

53. Podľa § 96 Nariadenia číslo 80.000/1906 ministerstva vnútra - Záznam dodatočného sobáša alebo uzákonenia dodatočným sobášom: „Ak matka a prirodzený otec nezákonného dieťaťa uzavrú spolu sobáš, má byť táto okolnosť, nakoľko je dokázaná verejnou listinou, menovite sobášnym listom, zaznamenaná na žiadosť ktoréhokoľvek zainteresovaného v rubrike dodatočných záznamov a opráv rodnej matriky dieťaťa, avšak len vtedy, keď je už do rodnej matriky uznanie prirodzeným otcom zapísané, alebo ak prirodzený otec dieťa za svoje súčasne uzná“.

54. S poukazom na vyššie uvedenú právnu úpravu uznania otcovstva účinnú v čase, kedy došlo k vyhláseniu B.a Q., ktorý uznal žalobcu za svoje biologické dieťa, t. j. uznanie vykonal ako prirodzený otec dieťaťa, je potrebné ďalej skúmať, či B. V. bol biologickým (prirodzeným) otcom žalobcu.

XX. Zo strany žalobcu bolo predložených niekoľko listinných dôkazov preukazujúcich, že Y. V. nebol biologickým otcom žalobcu, a to rodný list žalobcu, z ktorého je zrejmé, že tento sa narodil dňa XX.XX.XXXX a pri narodení dieťaťa otcovstvo uznané nebolo (otec: neuvedený). Ďalej bol predložený Registračný preukaz S 24203 vystavený B. V. dňa XX.XX.XXXX, v ktorom je uvedené jeho miesto pobytu pred repatriáciou - Mühlberg, Mersenburg, Keinzdorf. Ďalej žalobca predložil listinu označenú ako „Svedectvo o mravnej zachovalosti“ vystavené B. V. Miestnym národným výborom v Lučenci dňa XX.XX.XXXX, v ktorom sa deklaruje, že B. V. sa v Lučenci zdržoval od XX.XX.XXXX. Zo spisu Povereníctva vnútra č. a z rodného listu žalobcu bolo zistené, že v stĺpci 10 (dodatočné záznamy a opravy) bol dňa 09.11.1948 vykonaný dodatočný záznam: dieťa bolo uzákonené manželstvom matky, uzavretým v Lučenci dňa 25.05.1947 s prirodzeným otcom B. V. r. kat. náboženstva 24 ročným, zamestnaním obchodvedúci, obyvateľ v Lučenci. Otec bol v dobe narodenia dieťaťa 22 ročný (Povereníctvo vnútra v Bratislave čís. 34.301/1-V/1-48). Zároveň bol predložený znalecký posudok, ktorého predmetom bolo zistenie potomstva na základe DNA a testovanými osobami XXX% V. ako domnelý otec a žalobca ako dieťa, pričom podľa záveru znaleckého posudku je otcovstvo pána B. V. k E. A. na 100% vylúčené.

56. Predmetnými listinnými dôkazmi je jednoznačne preukázané, že B. V. nebol a ani nemohol byť biologickým otcom žalobcu, nakoľko v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa matka dieťaťa H. V., rodená B. a B. V. nepoznali. Zoznámili sa až v roku XXXX, kedy sa B. V. presťahoval do J. a následne o necelý rok neskôr uzavreli manželstvo a B. V. uznal dieťa manželky (žalobcu) za svoje vlastné pokrvným spôsobom, teda uznanie otcovstva vykonal ako prirodzený (biologický) otec dieťaťa.

57. Na základe vyššie uvedených skutočnosti, predovšetkým s poukazom na právnu úpravu uznania otcovstva platnú v čase vykonania právneho úkonu a vzhľadom na jednoznačné preukázanie, že B. V. nebol biologickým otcom žalobcu, ktorej skutočnosti si musel byť vedomý (v čase, kedy sa B. V. zoznámil s H. V., rodenou B., mal žalobca cca 2 roky), súd dospel k záveru, že uznávací prejav B. V., ktorým uznal žalobcu za svoje dieťa a urobil tak ako prirodzený otec dieťaťa, je v rozpore s ustanovením § 41 zákonného článku XXXIII z 1894 v spojení s § 95 a 96 Nariadenia číslo 80.000/1906.

58. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

59. Keďže uznanie nezákonného (nemanželského) dieťaťa - žalobcu - uskutočnené B. V., narodeným dňa XX.XX.XXXX za jeho vlastné pokrvným pôvodnom a uzákonenia žalobcu B. V. ako prirodzeným otcom nezákonného dieťaťa dodatočným sobášom dňa XX.XX.XXXX /obsiahnuté v zápisnici spísanej dňa XX.XX.XXXX pred matrikárom B. Z G. o žiadosti predostretej vo veci ustálenia a matrikovania uzákonenia (legitimovania) dodatočným manželstvom nastalého/ bolo vykonané v rozpore s zákonného článku XXXIII z 1894 v spojení s a 96 Nariadenia číslo 80.000/1906, má súd za to, že predmetný právny úkon je absolútne neplatným v zmysle , nakoľko svojím obsahom a účelom odporuje zákonu.

60. Preto súd žalobe žalobcu vyhovel a určil neplatnosť právneho úkonu - uznania žalobcu E. A. za svoje vlastné pokrvným pôvodom urobené B. V., dňa XX.XX.XXXX pred matrikárom v J. B. G. za prítomnosti H. B., ako aj neplatnosť právneho úkonu uzákonenia žalobcu E. A. dodatočne uzavretým manželstvom B. V. a H. V., rodenej B. dňa XX.XX.XXXX pred duchovným X. V., ktoré je zapísané v štátnej sobášnej matrike lučenského matričného obvodu pod bež. číslom 59 z roku XXXX. Na základe vyslovenej neplatnosti právnych úkonov pre potreby zápisu uvedenej skutočnosti na príslušnom matričnom úrade súd zároveň určil, že B. V., narodený XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX, nie je otcom žalobcu.

61. Pokiaľ ide o namietanú neplatnosť právneho úkonu podľa , súd poznamenáva, že vzhľadom na nemožnosť výsluchu B. V. a matky žalobcu H. V., rodenej B. zisťovanie a preukazovanie dôvodov neplatnosti právneho úkonu podľa je veľmi obtiažne, nakoľko zisťovanie slobody a vážnosti vôle, prípadne určitosti a zrozumiteľnosti prejavu vôle B. V. pri uznávacom prejave bez výsluchu dotknutej osoby nie je možné. Súd mal k dispozícii len skutočnosti tvrdené žalobcom, ktoré odzrkadľovali jeho vnímanie B. V. ako otčima, nevlastného otca. Z tvrdení uvedených žalobcom nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru, že uznanie otcovstva vykonané B. V. nebolo slobodné (nebolo preukázané, že by ho k tomuto konaniu niekto nútil) alebo vážne myslené. B. V. podľa názoru súdu chcel byť skutočne otcom žalobcu, a teda jeho prejav smerujúci k uznaniu žalobcu za svoje dieťa bolo myslené vážne, avšak urobil tak v rozpore s v tom čase platným zákonom, nakoľko podľa zákona platného v čase uznania mal byť žalobca B. V. osvojený (adoptovaný), nakoľko B. V. nebol prirodzeným (biologickým) otcom žalobcu, čo však nerobí právny úkon neplatným podľa , ale podľa . Preto súd nevzhliadol dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa .

62. Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

63. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

64. Vzhľadom na to, že súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, žalobcovi ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. Keďže ako žalovaná v spore vystupovala opatrovníčka zomrelého Štefana Pevného ustanovená mu súdom a žalobca si náhradu trov konania neuplatnil, súd určil, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).