Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-727-2012.pdf
PDF · 98.18 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RA-7Er/727/2012
Uznesenie
Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: BASTAV, s.r.o., IČO: 31 696 830, so sídlom Hrabiny 1057, 980 61 Tisovec, zast. advokátom JUDr. Pavol Halaj, so sídlom Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, proti povinnej: Z. R., G.. XX.XX.XXXX, K. B. XXX, XXX XX B., O. J.. Q. M.. M. B., A. A. K. XXX/ X, XXX XX P., o vymoženie 33 312,57 € s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Markom Rusom, Exekútorský úrad so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, pod sp. zn. EX 153/2012, takto
rozhodol:
Námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a .
odôvodnenie:
Dňa 06.12.2012 predložil súdny exekútor súdu na rozhodnutie námietky povinnej proti exekúcii. Súdny exekútor doručil povinnej upovedomenie o začatí exekúcie dňa 14.11.2012. Námietky povinnej proti exekúcii boli súdnemu exekútorovi doručené osobne dňa 28.11.2012, teda v zákonnej 14 - dňovej lehote.
V námietkach proti exekúcii povinná uviedla, že v tomto prípade sa oprávnený nemôže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, nakoľko tento majetok bol ďalej prevedený kúpnou zmluvou na tretiu osobu, ktorá nie je v žiadnom príbuzenskom ani inom obdobnom vzťahu k povinnej a ani k pánovi C. Y., zaťovi povinnej. Rozsudkom Okresného súdu Revúca, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo určené, že právny úkon - darovacia zmluva uzavretá dňa 06.04.2006 medzi C. Y., G.. XX.XX.XXXX Q. O. Z. R. ako obdarovanou o prevode nehnuteľností vedených na LV č. 4689 pre kat. územie Revúca, ktorej vklad bol povolený Katastrálnym úradom Revúca dňa 07.04.2006 pod č. V 342/2006 je voči oprávnenému - BASTAV, s.r.o. právne neúčinný. Dňa 18.09.2006 došlo k ďalšiemu prevodu tých istých nehnuteľností, a to na základe právneho úkonu - kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 18.09.2006, ktorá bola uzatvorená povinnou na strane predávajúceho a spoločnosťou PHARMACY-JL, spol. s r.o., so sídlom Čapajevova 23, 080 01 Prešov, IČO: 36 507 091, (ďalej len spoločnosť PHARMACY-JL, spol. s r. o.) zastúpenou konateľom spoločnosti T.. C. A. na strane kupujúceho. Kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti bola dojednaná v celkovej výške 1 500 000,- Sk. Z predmetnej kúpnopredajnej zmluvy nevyplýva, komu mala byť poukázaná kúpna cena v celkovej výške 1 500 000,- Sk, ale len tá skutočnosť, že túto sumu sa zaväzuje zaplatiť kupujúci v dvoch splátkach, a to spôsobom stanoveným v zmluve. Povinná uviedla, že bola využívaná pánom C. Y. ako „figúrka“ len na prepisovanie predmetných nehnuteľností, jednak podpísaním darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Revúca dňa 07.04.2006, na základe ktorej došlo k prevodu týchto nehnuteľností z pána C. Y., jej zaťa na ňu a následne podpisom kúpnopredajnej zmluvy, ktorá bola podpísaná dňa 18.09.2006, a na základe ktorej sa stala výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností spoločnosť PHARMACY-JL, spol. s r.o., ktorej konateľom, resp. spoločníkom nie je osoba v príbuzenskom alebo inom obdobnom pomere k pánovi C. Y. a ani k povinnej. O týchto skutočnostiach spísala povinná aj čestné prehlásenie, ktoré bolo adresované právnemu zástupcovi oprávneného B.. O. I.. Právny zástupca oprávneného B.. O. I. taktiež uskutočnil stretnutie s povinnou v sídle svojej kancelárie v Revúcej dňa 26.03.2010 a dňa 01.04.2010, z ktorého vyplýva vyjadrenie sa povinnej k danej veci v tom smere, že všetky prevody predmetných nehnuteľností boli
uskutočnené pánom C. Y., pričom povinná nemala z predaja nehnuteľností žiadny prospech. Podstatnou skutočnosťou je však tá skutočnosť, že kúpna cena v celkovej výške 1 500 000,- Sk za predmetné nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 18.09.2006, kde predávajúcou bola povinná Z. R., bola vyplatená priamo na bankový účet pani N. Y., P.. C., G.. XX.XX.XXXX, M. O. C. Y., a nie na bankový účet predávajúcej - povinnej. Záverom povinná uviedla, že sa predajom predmetných nehnuteľností vôbec neobohatila, keď kúpna cena bola v celom rozsahu vyplatená pani N. Y., matke pána C. Y. na jej bankový účet. Pri podpise kúpnopredajnej zmluvy zo strany povinnej bol prítomný aj pán C. Y., ktorý všetko zorganizoval, keďže uviedol kupujúcemu, spoločnosti PHARMACY-JL, spol. s r.o. aj účet, na ktorý má preukázať finančné prostriedky, t.j. účet jeho matky. Na základe vyššie uvedených skutočností má teda za to, že v zmysle ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka nemá z právneho úkonu
- kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 18.09.2006 žiadny prospech, keďže finančné prostriedky za predaj nehnuteľností boli vyplatené inej tretej osobe. Rovnako tiež povinná spochybňuje návrh na vykonanie exekúcie oprávneného, v tom smere, že oprávnený neoprávneným spôsobom vymáha od povinnej nielen istinu s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ale aj príslušenstvo pohľadávky a zmluvnú pokutu, ktoré by podľa jeho názoru mali byť vymáhané len od osoby pána Karola Fandáka, t. j. povinného v inom exekučnom konaní vedenom proti jeho osobe, ktoré je v súčasnej dobe vedené B.. M. P., pod sp. zn. EX 391/2007. Príslušenstvo pohľadávky a zmluvná pokuta, ktoré vznikli oprávnenému v dôsledku konania pána C. Y., vymáhané od povinnej Z. R. sú v tomto smere od nej vymáhané neoprávnene, nakoľko táto sa nedostala do omeškania so žiadnou pohľadávkou, keďže táto pohľadávka jej ani voči oprávnenému nebola vznikla a nedošlo z jej strany taktiež k porušeniu právnej povinnosti voči oprávnenému, ktoré by zakladalo nárok na zmluvnú pokutu. Vzhľadom k vyššie uvedenému povinná uviedla, že námietky sú podané dôvodne a zároveň požiadala, aby o podaných námietkach súd nariadil pojednávania, keďže sa jedná o incidenčný spor v rámci exekučného konania, ktorý si zasluhuje verejné prejednanie námietok za prítomnosti všetkých účastníkov konania aj s poukazom na tú skutočnosť, aby nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom a k odopretiu spravodlivosti. Záverom požiadal súd, aby súd námietkam povinnej vyhovel a následne exekučné konanie zastavil. K podaným námietkam povinná zároveň pripojila aj kópiu kúpnopredajnej zmluvy medzi povinnou a spoločnosťou PHARMACY- JL spol. s r.o. zo dňa 18.09.2006 (č. l. 30-32), ďalej čestné prehlásenie (č. l. 33), záznam advokáta B.. O. I. zo stretnutia s povinnou zo dňa 26.03.2010 a zo dňa 01.04.2010 (č. l. 34-35), kópiu výpisu z účtu spoločnosti PHARMACY-JL spol. s r.o. (č. l. 36).
Dňa 18.12.2012 vyzval Okresný súd Revúca oprávneného na vyjadrenie k podaným námietkam. Predmetná výzva mu bola doručená dňa 24.01.2013. Dňa 22.08.2013 bolo na Okresný súd Revúca doručené vyjadrenie oprávneného k predmetným námietkam, ktoré písomne v podstate zopakoval aj dňa 28.02.2014. Vo svojom podaní uviedol, že obranu povinnej považuje za účelovú. V priebehu súdneho konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy uzavretej medzi pánom C. Y. a povinnou voči oprávnenému povinná nikdy neprodukovala tvrdenia uvedené v námietkach. Povinná nikdy nespochybnila svoj podpis na darovacej, či kúpnej zmluve so spoločnosťou PHARMACY- JL spol. s r.o. Nakoľko uvedené zmluvy uzavrela a podpísala ona osobne, neobstojí jej obrana, že pán C. Y. sprostredkoval uzavretie kúpnej zmluvy so spoločnosťou PHARMACY-JL spol. s r.o. Oprávnený ďalej uviedol, že samotná skutočnosť, že kúpna cena predávaných nehnuteľností nebola uhradená v hotovosti do rúk povinnej, a nebola poukázaná ani na jej osobný účet, je v posudzovanej veci bez právneho významu. Pokiaľ medzi predávajúcou (povinnou) a kupujúcim došlo k dohode, že kúpna cena má byť poukázaná na bankový účet inej osoby, než je povinná, nie je dôvodná obrana povinnej, že z kúpnej zmluvy nemala prospech. Vnútorný vzťah medzi predávajúcou a osobou vlastniacou bankový účet, na ktorý si táto nechala poukázať kúpnu cenu, je pre kupujúceho aj pre oprávneného, ako aj pre súd nepodstatný. Obranu povinnej považuje oprávnený za nedôvodnú aj v súvislosti s ustanovením § 42b ods. 4 OZ. Za úkon, z ktorého mala povinná prospech, považuje oprávnený darovaciu zmluvu, ktorou získala povinná majetkový prospech vo výške nie menej ako 1 500 000,- Sk, nakoľko táto suma prestavuje kúpnu cenu nehnuteľností, ktoré boli aj predmetom darovacej zmluvy, za ktorú povinná tieto následne previedla do vlastníctva spoločnosti PHARMACY-JL, s.r.o. Z darovacej zmluvy, ktorej oprávnený účinne odporoval, mala povinná prospech bez ohľadu na to, akým spôsobom ďalej s nadobudnutou nehnuteľnosťou naložila. Dokonca i v hypotetickom prípade, že by túto nehnuteľnosť povinná ďalej niekomu darovala, nič by to nezmenilo na skutočnosti, že z právneho úkonu dlžníka - pána C. Y. - ktorému povinný úspešne odporoval, mala povinná prospech. Poukazujúc na platobný rozkaz Okresného súdu Rimavská Sobota oprávnený uviedol, že ustanovenie § 42b ods. 4 OZ neobmedzuje oprávneného domáhať sa voči osobe, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech, výlučne istiny svojej pohľadávky s tým, že príslušenstvo pohľadávky vymáhané byť nemôže.
Pohľadávku oprávneného totiž predstavuje istina a jej príslušenstvo. Oprávnený pritom poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 15/2010 zo dňa 13.10.2011, kde sa v odôvodnení konštatuje, že zmena osoby povinného by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by malo dôjsť k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v prípade uvedenom v § 42b ods. 4, časť vety za bodkočiarkou OZ. ... časť vety za bodkočiarkou § 42b ods. 4 OZ totiž smeruje voči osobe a nie voči majetku, ako je tomu v časti vety pred bodkočiarkou uvedeného ustanovenia. To znamená, že zmena osoby povinného je nutná len vtedy, ak vymáhateľná pohľadávka oprávneného má byť uspokojená z iného majetku ako z toho, ktorý získal odporovateľným právnym úkonom, ako povinný má už vystupovať ten, kto podľa výroku rozsudku v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu získal nejaký prospech. Vzhľadom k vyššie uvedenému žiada, aby súd námietkam povinnej nevyhovel a tieto ako nedôvodné zamietol.
Z obsahu exekučného spisu súd zistil nasledovný stav:
Okresný súd Revúca poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie poverením č. 5608 030750 zo dňa 31.10.2012 voči povinnej. Exekúcia sa vedie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 31.07.2012 a na základe exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Rimavská Sobota č. k. 1Ro/897/2006-10 zo dňa 22.09.2006 (ďalej aj „platobný rozkaz Okresného súdu Rimavská Sobota“), ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 03.05.2007 a rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 4C/41/2008-125 zo dňa 17.03.2009 (ďalej len „rozsudok Okresného súdu Revúca“), ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/172/2009-144 zo dňa 15.10.2009 (ďalej len „rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici“), a to dňom 09.11.2009. Voči C. Y. sa na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Rimavská Sobota č. k. 1Ro/897/2006-10 zo dňa 22.09.2006 vedie u súdneho exekútora pod jeho č. EX 391/2007 exekúcia z poverenia udeleného Okresným súdom Rimavská Sobota č. 5609 040801*. V predmetnej exekúcii súdny exekútor vydal dňa 11.07.2007 upovedomenie o začatí exekúcie.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Na základe zisteného obsahu námietok povinnej, vyjadrenia oprávneného, po oboznámení sa s vydaným upovedomením o začatí exekúcie č. EX 153/2012 v tejto exekučnej veci a upovedomením o začatí exekúcie v exekučnej veci vedenej u toho istého súdneho exekútora pod č. EX 391/2007 voči dlžníkovi C. Y., exekučným titulom, exekučným spisom v tejto exekučnej veci a po zohľadnení citovanej právnej úpravy, súd zistil, že námietky povinnej proti exekúcii sú nedôvodné z nasledovných dôvodov:
Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, keďže nimi možno dosiahnuť zastavenie exekúcie, prípadne upustenie od nej. Na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Zo samotnej podstaty inštitútu námietok proti exekúcii vyplýva, že v nich povinný musí uviesť dôvody, pre ktoré exekúciu namieta, aby súd vedel posúdiť, či skutočnosti v nich uvedené predstavujú niektorý z dôvodov uvedených v ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.
Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti
je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Keďže zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov (niet žiadneho taxatívneho vymedzenia), treba uviesť, že môže ísť o dvojstranné, jednostranné, odplatné, bezodplatné a iné právne úkony. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Medzi také úkony možno zaradiť kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, výmennú zmluvu, prevzatie dlhu, postúpenie pohľadávky, odmietnutie dedičstva, odmietnutie daru, odpustenie dlhu, úmyselné nevymáhanie dlhu spôsobujúce premlčanie nároku, prevzatie nevýhodného ručiteľského záväzku, použitie časti majetku na vklad do základného imania obchodnej spoločnosti, a pod.
Právnymi dôsledkami úspešnej odporovacej žaloby sú: a) zachovanie právnych následkov odporovateľného právneho úkonu vo vzťahu k tomu, kto s dlžníkom tento právny úkon urobil (napr. žalovaný naďalej zostáva vlastníkom veci, ktorú mu predali, darovali, vymenili). Tento dôsledok súvisí s tým, že odporovacou žalobou možno napadnúť len platný právny úkon. Ak právny úkon nie je platný, odporovacia žaloba nemôže byť úspešná; b) žalobca môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a preto môže navrhnúť exekúciu napríklad predajom veci tak, ako keby vec ešte stále vlastnícky patrila dlžníkovi. K návrhu na exekúciu však musí pripojiť rozsudok o neúčinnosti napadnutého odporovateľného právneho úkonu; c) žalobca môže požadovať, ak sa vec nachádza u žalovaného, náhradu v peniazoch od toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, ktorú nemožno stotožniť s náhradou škody, pričom výška náhrady je limitovaná výškou získaného prospechu. To isté môže žalobca žiadať, ak odporovateľným úkonom došlo k prevodu veci, ale plnenie dlžníka spočívalo v nepeňažnom plnení.
V zmysle odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 MCdo 15/2010 zo dňa 13.10.2011, citované ustanovenie § 42b ods. 4 Občianskej zákonníka umožňuje veriteľovi, aby sa v exekúcii domohol uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky z majetku, ktorý dlžníkovi ušiel v dôsledku jeho odporovateľného právneho úkonu. Výrok rozhodnutia, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel a určil, že voči žalujúcemu veriteľovi je dlžníkom urobený právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, neúčinný, zakladá iba právo, aby sa oprávnený (veriteľ) uspokojil aj z majetku toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech a osoba, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech, je povinná trpieť exekúciu na jej majetok do výšky exekučného titulu, ktorá je však limitovaná výškou získaného prospechu, resp. majetku. Výrok rozhodnutia pritom určuje len neúčinnosť právneho úkonu s tými dôsledkami, že veriteľ (oprávnený) môže požadovať uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky z toho, čo daným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho (povinného) majetku (viď § 42b ods. 4, časť vety pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka). Z uvedeného zákonného ustanovenia možno jednoznačne vyvodiť, že neúčinnosť právneho úkonu smeruje vo vzťahu k majetku a nie voči osobe.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR možno ustáliť, že v danom konkrétnom prípade je exekúcie vedená dôvodne. Oprávnený vymáha svoju pohľadávku voči povinnej ako voči osobe, ktorá získala prospech z odporovateľného právneho úkonu - darovacej zmluvy už len tým, že na ňu boli prevedené nehnuteľnosti, ktoré následne kúpno - predajnou zmluvou predala za cenu 1 500 000 Sk spoločnosti PHARMACY-JL, s.r.o. Preukazovanie tvrdenia povinnej, že žiadne finančné prostriedky fyzicky nikdy neprevzala, v tomto štádiu konania nemá žiadny právny význam. Povinná osobne podpísala tak darovaciu, ako aj kúpnopredajnú zmluvu, teda je z nich oprávnená aj zaviazaná. Svoj podpis na predmetných zmluvách nikdy žiadnym spôsobom nespochybnila, so zmluvami svojim podpisom vyjadrila súhlas, a tým súhlasila i s dohodnutým spôsobom uhradenia kúpnej ceny v splátkach. K námietke povinnej, že sa v kúpnopredajnej zmluve nespomína, komu mali byť peňažné prostriedky uhradené, súd uvádza, že z ust. § 588 Občianskeho zákonníka (ktoré je ustanovením kogentným, teda nemožno sa od neho zmluvne odchýliť) nepochybne vyplýva, že kúpnu cenu kupujúci platí predávajúcemu, t.j. v tomto exekučnom konaní povinnej. Je vo voľnej dispozícii povinnej, aké platobné miesto (číslo účtu) uvedie, na ktoré má byť kúpna cena zložená. Povinná je osobou plne spôsobilou na právne úkony, a preto je aj plne zodpovednou za právne následky spojené s jej právnymi úkonmi. Preto preukazovanie, kam a na účet koho bola zaplatená kúpna cena je pre posúdenie tohto prípadu právne bezvýznamné, a preto súd nevyhovel návrhu povinnej na vykonanie
pojednávania a vykonanie dôkazov - výsluchu konateľa spoločnosti PHARMACY-JL, s.r.o. a pani N. Y.. Opačný výklad by viedol k tomu, že pre povinného by nebolo nič ľahšie, aby sa mohol svojej zodpovednosti zbaviť tým, že peniaze z prevodu nehnuteľností budú odovzdané tretej osobe a tvrdiť tým, že nemá z úkonu žiadny prospech. Tento prospech mala povinná z odporovateľného právneho úkonu získaním nehunuteľného majetku do svojho vlastníctva (čím ušiel z vlastníctva C. Y.) a následné právne úkony povinnej ako toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, nie sú právne významné pre aplikáciu ust. § 42b ods. 4 OZ, a teda vymáhanie náhrady toho, čo z odporovateľného právneho úkonu ušlo z dlžníkovho majetku (majetku C. Y.) voči nej. Navyše súd podotýka, že pani N. Y. nemá na peňažné prostriedky zaplatené za predmet predaja žiadny právny nárok, jej účet je len platobným miestom, nakoľko z kúpnopredajnej zmluvy sú oprávnené a povinné len jej strany, a teda v prípade odmietnutia ich vydania povinnej (ktorá nemusí mať k účtu dispozičné právo) by sa jednalo z jej strany o bezdôvodné obohatenie na úkor povinnej. Povinnosť povinnej podieľať sa na zodpovednosti za záväzok povinného C. Y. vyplýva práve z ust. § 42b ods. 4 OZ. Exekučnému súdu neprináleží vecný prieskum rozsudku Okresného súdu Revúca potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré sú podkladom tejto spoluzodpovednosti povinnej. K tvrdeniu povinnej, že nezodpovedá za príslušenstvo pohľadávky a zmluvnú pokutu súd uvádza, že jej zavinenie ohľadne ich vzniku taktiež nie je právne významné (napokon nezavinila ani vznik samotnej istiny pohľadávky). Dlžník C. Y. v zmysle platobného rozkazu Okresného súdu Rimavská Sobota zodpovedá veriteľovi - oprávnenému za celú pohľadávku vrátane jej príslušenstva a zmluvnej pokuty. Ust. § 42b ods. 4 OZ na základe právoplatného rozhodnutia súdu o právnej neúčinností odporovateľného právneho úkonu robí osobu, ktorá mala z tohto právneho úkonu prospech spoluzodpovednou za uspokojenie pohľadávky veriteľa v celom rozsahu vymáhanej (judikovanej) pohľadávky, nerozlišuje len istinu, či príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 OZ. Napokon aj zmluvná pokuta je pohľadávkou veriteľa.
Predmetom námietok by mali byť okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku (napr. splnenie, preklúzia) alebo by bránili jeho vymáhateľnosti (napr. premlčanie), alebo by tu boli dané iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinná nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Povinná ako osoba, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech je v zmysle § 42b ods. 4 OZ povinná trpieť exekúciu na jej majetok na základe exekučného titulu voči dlžníkovi C. Y., exekúcia je však limitovaná výškou získaného prospechu, resp. majetku.
Súd preskúmal námietky povinnej a vzhľadom na vyššie uvedené zistil, že neobsahujú dôvod, na základe ktorého by súd námietkam vyhovel. Súd konštatuje, že v konaní o námietkach povinného nebolo preukázané, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku (napr. splnenie, preklúzia) alebo by bránili jeho vymáhateľnosti (napr. premlčanie), alebo že existujú iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, alebo že by exekúcia nebola vykonávaná voči povinnej osobe. Na základe týchto skutočností súd vychádzajúc z ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku námietkam povinnej nevyhovel a tieto zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote l5 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia na Okresnom súde Revúca. Uznesenie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (t. j. ktorému súdu je odvolanie určené, kto ho podáva, akej veci sa týka, podpis a dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.