Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoCsp-63-2021.pdf
PDF · 92.02 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/63/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zást. advokát JUDr. Ján Šoltés, Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: A. B., C. D. E., F. XX, nar. X.XX.XXXX, o 3 694,13 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. 20Csp/247/2019 - 269 zo 4. mája 2021
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu postupníka proti žalovanému dlžníkovi uplatnenú titulom plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy z 13.11.2015 o pôžičke ako s veriteľom uzavretej s právnym predchodcom pôvodne žalujúceho postupcu (banky) Consumer Finance Holding, a.s., a to pre nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie v konaní. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako nebankový subjekt žalovanú pohľadávku v konaní uplatňuje titulom zmluvy z 18.7.2019 o postúpení pohľadávky z banky ako postupcu na žalobcu ako postupníka a že splnenie zákonných podmienok pred postúpením pohľadávky z banky na nebankový subjekt bez súhlasu klienta (§92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách) tento preukazuje (i) výzvou z 27.4.2016 žalovanej zasielanou ešte právnym predchodcom banky (predžalobná upomienka), ktorú súd posúdil ako výzvu veriteľa danú v zmysle §53 ods. 9 o. z. a (ii) oznámením z 8.7.2016 o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, ku ktorému rovnako pristúpil ešte právny predchodca banky. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že banka pred postúpením pohľadávky na žalobcu splnila svoju zákonnú povinnosť voči žalovanej túto písomne vyzvať na splnenie svojho záväzku (§92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.), nemal za splnené zákonné predpoklady jej postupiteľnosti (§524, 525 ods. 2 a §39 o. z.) a tým ani aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako postupníka v tomto konaní a žalobu preto zamietol.
2. O trovách konania rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, dôvod na aplikáciu ustanovenia §257 CSP nevzhliadol.
3. Proti tomuto rozsudku žalobca podáva odvolanie namietajúc, že predložením oznámenia o postúpení pohľadávky, rámcovej zmluvy z 8.7.2011 o postúpení pohľadávok, žiadosti o postúpenie a prevod k 18.7.2019 a identifikácie postúpenej pohľadávky v konaní preukázal, že k postúpeniu žalovanej pohľadávky počas prebiehajúceho sporu došlo riadne a platne, čím preukázal aj svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto súdnom konaní. Splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie žalovanej pohľadávky (§92 ods. 8 zákona o bankách) preukázal predložením písomnej výzvy svojho právneho
predchodcu z 27.4.2016 na zaplatenie peňažného záväzku titulom nesplnených úverových splátok a jej doručenia žalovanej dňom 11.5.2016. Žalovaná napriek výzve dlh nezaplatila a do omeškania sa dostala viac ako 90 kalendárnych dní. Predložením doručenky z 13.7.2016 žalobca preukázal aj doručenie oznámenia svojho právneho predchodcu z 8.7.2016 o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, kde žalovaná znova bola vyzvaná aj na zaplatenie celkového dlhu. Odvolateľ súdu vytýka, že tieto dôkazy vôbec nevykonal a nesúhlasí preto s nesprávnym právnym záverom súdu prvej inštancie o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie v tomto spore. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
4. Žalovaná, ktorej odvolanie protistrany bolo doručené 7.7.2021, nevyužila svoje zákonné právo a (ani) v odvolacom konaní sa nevyjadrila. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila.
5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný odvolacími dôvodmi a viazaný tiež skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné (§34 a §355 a nasl. CSP o odvolaní).
6. V dôsledku viazanosti odvolacími dôvodmi (§380 ods. 1 CSP) odvolací súd napadnutý rozsudok v odvolacom konaní preskúmal výlučne z dôvodu, ktorý odvolateľ uviedol vo svojom odvolaní, t. j. že súd prvej inštancie v dôsledku nevykonania predložených dôkazov vo veci nesprávne rozhodol, ak žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní zamietol a dospel k záveru, že tento naplnený nie je.
7. Súd prvej inštancie vo veci dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu, na základe neho náležite zistil všetky rozhodujúce skutočnosti. Skutkový stav vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP a na základe neho vo veci aj správne rozhodol. V konaní nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny preto potvrdil vrátane závisiaceho výroku o trovách konania (§255 ods. 1CSP).
8. Rozsudok odvolacieho súdu verejne bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 22.2.2023 o 9.30 hodine v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 8.2.2023 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej stránke (§219 ods. 1 a 3 za použitia §378 CSP).
9. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania, nezistil žiaden dôvod, aby od týchto sa odchýlil. Naopak, odvolací súd s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie, ako tieto zhora sú odvolacím súdom reprodukované, v celom rozsahu sa stotožnil a v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP sa preto obmedzuje len na konštatovanie ich správnosti, ktoré vo svojom odôvodnení nadbytočne preto už neopakuje.
10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky odvolateľa odvolací súd dopĺňa nasledovné.
11. Podstata sporu v odvolacom konaní spočívala v tom, či banka ako pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) po nadobudnutí už zosplatnenej pohľadávky od nebankového subjektu (Consumer Finance Holding, a.s.) ako jeho univerzálny právny nástupca po písomnej výzve svojho právneho predchodcu z 27.4.2016, resp. po jeho oznámení z 8.7.2016, že došlo k okamžitej splatnosti úveru, ktoré žalovanej preukázane boli doručené, so zámerom túto pohľadávku bez súhlasu žalovanej zmluvne platne postúpiť na nebankový subjekt, (ne)bola povinná pred jej postúpením postupovať v zmysle §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej aj len ako „ZoB“), t. j. žalovanú písomne vyzvať na zaplatenie dlžnej pohľadávky, keď inak nebolo sporným, že banka voči žalovanej takto nekonala.
12. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní musí byť vždy nepochybne preukázaná. Rozumie sa ňou také hmotnoprávne postavenie, z ktorého žalobcovi vyplýva ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo hmotnoprávny nárok si takto uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a súd ju skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (ex offo).
13. Nebanková spoločnosť, ktorá so žalovanou uzavrela spotrebiteľskú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca v konaní uplatňuje nárok na peňažné plnenie voči žalovanému dlžníkovi, Consumer Finance Holding, a.s. na základe notárskej zápisnice N 3283/2017 z 11.12.2017 o projekte rozdelenia zlúčením k 1.1.2018 zanikla a k tomuto dňu jej univerzálnym právnym nástupcom sa stala Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej aj len ako „VÚB, a.s.“ alebo aj len ako „banka“).
14. Vzhľadom na to, že aktuálny žalobca ako nebankový subjekt je postupníkom, ktorý svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní odvodzuje od zmluvy z 18.7.2019 o postúpení pohľadávok z banky ako postupcu a ustanovenie §92 ods. 8 ZoB stanovuje zákonné predpoklady platnej cesie (postúpenie) pohľadávky z banky na nebankový subjekt bez súhlasu klienta, súd prvej inštancie správne pristúpil k posudzovaniu, či pred touto cesiou banka literu tohto zákonného ustanovenia dodržala. Ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít (napr. rozhodnutia NS SR vo veciach 1Cdo/147/2014, 7Cdo/26/2017, 1Obdo/92/2018, ale aj ďalšie), je jednotná v závere, že v prípade, že k cesii pohľadávky banky došlo bez dodržania zákonných predpokladov ustanovených v §92 ods. 8 ZoB pre jej platné postúpenie, takáto cesia ako cesia odporujúca zákonu (§525 ods. 2 o. z.) v zmysle §39 o. z. je neplatná.
15. V zmysle §92 ods. 8, vety prvej zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení k 18.7.2019, ak (i) napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient (ii) je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, táto môže svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou aj nebankovej osobe aj bez súhlasu klienta. V prípade, akým je aj tento, že predmetom cesie je pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere/pôžičke, v zmysle §17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. nepochybne (iii) musí ísť o pohľadávku splatnú a (iv) postupník musí mať Národnou bankou Slovenska udelené povolenie ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery (§20 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.).
16. Z charakteru týchto podmienok vyplýva, že kumulatívne všetky musia byť splnené v čase cesie pohľadávky z banky v danom prípade na žalobcu ako nebankový subjekt.
17. Splnenie zákonnej podmienky ad (iii), t. j. že pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, plnenie z ktorej pôvodne sa malo vykonať v splátkach, sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako tieto sú ustanovené v §53 ods. 9 o. z., žalobca v konaní, ako to súd správne uzavrel (26. odsek jeho odôvodnenia, in fine), preukázal práve predložením doručeniek z 11.5.2016, resp. z 13.7.2016 preukazujúcich, že žalovanej zo strany Consumer Finance Holding, a.s. bola doručená tak jeho písomná výzva z 27.4.2016 na zaplatenie jej peňažného záväzku titulom nesplnených úverových splátok z predmetnej úverovej zmluvy (v spise na č. l. 12), ako tiež oznámenie z 8.7.2016 o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, ktorým táto zároveň bola vyzvaná na zaplatenie zosplatneného dlhu (v spise na č. l. 10).
18. Splnenie zákonnej podmienky ad (i), t. j. existenciu takejto výzvy banky žalobca ani netvrdil ani nepreukázal majúc za to, že v tomto smere postačujúcou bola už zmienená výzva (výzvy) pôvodného veriteľa z 27.4., resp. z 8.7.2016 ako právneho predchodcu banky. Z dôvodu, že predmetné výzvy, od ktorých žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, nie sú výzvami banky, s poukazom na ustanovenie §92 ods. 8 ZoB bez ďalšieho možno uzavrieť, že písomná výzva banky ako jedna z nevyhnutných zákonných podmienok na platné postúpenie pohľadávky banky na nebankový subjekt v danom prípade preukázaná nebola. Z dôvodu, že právny predchodca banky ako nebankový subjekt právnemu režimu zákona o bankách nepodlieha, ani jeho výzvy či už z 27.4.2016 alebo z 8.7.2016 nemožno preto považovať za výzvu banky v zmysle §92 ods. 8 ZoB, a to ani za situácie, akou je aj táto, že banka je univerzálnym právnym nástupcom tohto nebankového subjektu a právne účinky týchto jeho výziev v dôsledku tohto prechodu ani nezanikli.
19. Právne irelevantnou je preto obrana žalobcu poukazujúca na fakt, že v danom prípade banka bola „len“ právnym nástupcom pôvodného veriteľa Consumer Finance Holding, a.s., ktorý bankou nikdy nebol. V tomto smere je potrebné dať za pravdu odvolateľovi v tom, že momentom zániku tohto nebankového subjektu k 1.1.2018, kedy jeho univerzálnym právnym nástupcom sa stala Všeobecná úverová banka, a.s., charakter pohľadávky z nebankovej na bankovú skutočne sa nezmenil. Zmenil sa však subjekt na strane veriteľa, ktorým viac už nebola nebanková osoba, ale s účinnosťou od 1.1.2018 veriteľom ako nositeľom tohto zmluvného práva zo zákona sa stala banka, dlžník z tohto spotrebiteľského zmluvného vzťahu sa stal dlžníkom banky a právny vzťah medzi nimi nadobudol charakter právneho vzťahu banky s klientom. Ten nevyhnutne podlieha režimu zákona o bankách bez ohľadu na to, že pôvodný veriteľ, ktorý žalovanej pôžičku poskytol, bankou nebol. Z toho dôvodu na právny vzťah banky ako veriteľa a žalovanej ako jej dlžníka bolo nevyhnutné aplikovať ustanovenia zákona o bankách a v prípade zmluvného postúpenia tejto pohľadávky z banky na tretí subjekt, ktorým v danom prípade mala byť nebanková osoba, aplikovať ustanovenie jeho §92 ods. 8. Zákon totiž (ani) pre prípad takejto cesie neustanovuje žiadne výnimky, kedy banka prípadne by nemusela dodržať podmienky pre platnosť takejto cesie v §92 ods. 8 ZoB ustanovené. Z toho dôvodu takéto výnimky neexistujú ani pre prípad, akým je aj tento, že banka na nebankový subjekt bez súhlasu klienta zmluvne postupovala pohľadávku, ktorá pôvodne nebola pohľadávkou banky, ale nebankového subjektu, od ktorého banka túto zo zákona nadobudla momentom, keď sa stala jeho univerzálnym právnym nástupcom.
20. Keďže ide o jednu z kumulatívnych podmienok platnosti cesie takejto pohľadávky, ktorej splnenie z uvedených dôvodov preukázané nebolo, bez ďalšieho možno právne uzavrieť, že k nej došlo zákonu odporujúcim spôsobom (§525 ods. 2 o. z., §92 ods. 8 ZoB), a preto absolútne neplatne (§39 o. z.), s právnymi účinkami ex tunc. V dôsledku toho na základe nej od počiatku nikto, t. j. ani žalobca ani žiaden z ďalších postupníkov žiadne práva ani povinnosti nadobudnúť nemohol, a preto bez potreby posudzovania naplnenia ktorejkoľvek ďalšej z kumulatívnych podmienok súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, a preto vo veci správne rozhodol, keď žalobu pre tento nedostatok zamietol.
21. Vzhľadom na to, že pre prijatie právneho záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní rozhodujúcou skutočnosťou bolo, že výzvy z 27.4.2016, resp. z 8.7.2016 neboli výzvami banky, a nie to, či tieto žalovanej boli vôbec doručené, súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ pri rozhodovaní v tejto veci neprihliadal na žalobcom predložené doručenky, keďže tieto preukazujú skutočnosti, ktoré pre rozhodnutie v tejto veci boli právne bezvýznamné.
22. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalobcu neobstoja, žiadna z nich nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
23. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1 CSP rozhodoval aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to v súlade so zásadou úspechu zakotvenou v §255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej, ktorá v odvolacom konaní zostala procesne úplne pasívna, ich náhradu nepriznal, v odvolacom konaní trovy jej preukázateľne nevznikli. Neúspešnému žalobcovi ich náhradu priznať nebolo možné. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou NS SR ako jednej z najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenia vo veciach 6Cdo/166/2016, 7Cdo/14/2018) rozhodol pritom nielen o nároku na náhradu trov konania, ale rovno už aj o nepriznaní ich náhrady majúc za to, že dvojfázové rozhodovanie o trovách konania má zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu trov konania, čo nie je prípad posudzovanej veci.
24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é aj, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).