Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-174-2013.pdf
PDF · 99.76 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/174/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950, Poľská republika, IČO: 001254524, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky so sídlom organizačnej zložky Pribinova 10 , 851 01 Bratislava, IČO: 36 819 638, právne zastúpený: Bartošík Šváby s.r.o. so sídlom Plynárenská 7/A, IČO: 35929049, proti žalovanému : I. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. XXXX/X, E., toho času na neznámom mieste a v konaní zastúpený súdnou tajomníčkou Okresného súdu J. P. X. N. G., o zaplatenie 3251,95 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.251,95 eur, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.251,95 eur od 1.1.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,
konanie v časti uplatneného úroku z omeškania za čas od 23.06.2009 do 1.1.2012 z a s t a v u j e ,
žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania titulom súdneho poplatku 201,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia 309,55 eur na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 12.3.2013 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 3.251,95 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom nesplateného úveru.
Súd vo veci po neúspešnom doručení návrhu žalovanému vykonal šetrenia za účelom zistenia pobytu žalovaného, ktoré boli neúspešné a preto uznesením zo dňa 19.5.2014 ustanovil žalovanému pre konanie opatrovníčku podľa ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p..
Súd vo veci vykonal dokazovanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil, a ustanovenej opatrovníčky podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p., listinnými dôkazmi a to návrhom, žiadosťou o poskytnutie hotovostného úveru mPÔŽIČKA, zmluvou o poskytnutie hotovostného úveru mPÔŽIČKA, informáciami o veriteľovi, harmonogramom splátok, kópiou občianskeho preukazu žalovaného, výpisom z účtu, odstúpením od zmluvy zo dňa 4.10.2011, výzvou na úhradu vzniknutého dlhu v súvislosti s odstúpením od zmluvy, výpisom z obchodného registra žalobcu, obchodnými podmienkami poskytovania hotovostného úveru mPÔŽIČKA, správami vykonanými gaučom zistenia pobytu žalovaného, vyjadrením žalobcu k žalobe zo dňa 18.11.2013, sadzobníkom poplatkov, kópiou doručenky, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 17.2.2009 zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPÔŽIČKA“ v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zák. č. 258/2001 Z. z., na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 3.300,- eur.
Podľa článku 5. bodu 5. 1 zmluvy sa účastníci konania dohodli, že úver bude úročený pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorá bola v deň uzatvorenia 16,50 % ročne.
Podľa čl. 1 bodu 1. 8 za predpokladu, že úroková sadzba a iné poplatky, podľa tejto zmluvy zostanú nemenné počas celej doby splatnosti úveru, a že na účte pre „mPÔŽIČKU“ nebude počas doby splatnosti úveru žiadny zostatok okrem finančných prostriedkov určených na príslušnú splátku, pripísaných deň splátky: RPMN na úver vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy je 17,81 % a celkové náklady spojené s úverom predstavujú sumu 4.364,96 eur.
Podľa článku 1 bodu 1.10 priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver zverejnená podľa § 7 a ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení je 20,08 %.
Podľa článku 6 bodu 6.1 zmluvné strany sa dohodli, že dlžník je povinný platiť mBank úroky z rozdielu medzi zostatkom nesplateného úveru a zostatkom na účte pre „mPÔŽIČKu“, a to za každý deň počnúc dňom poskytnutia úveru až do dňa jeho splatenia, podľa úrokovej sadzby platnej v príslušný deň. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník nie je povinný platiť úroky z peňažných prostriedkov úveru, ktoré sa nachádzajú na účte pre „mPÔŽIČKU“.
Podľa článku 1 bodu 1. 4 zo zmluvy úver bol poskytnutý na 36 mesiacov, ktoré začínajú plynúť v deň pripísania peňažných prostriedkov úveru na účet stanovený dlžníkom v bode 1. 3 zmluvy konečná splatnosť úveru bola 17.2.2014.
Žalobca podaním zo dňa 4.10.2011 odstúpil od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „mPÔŽIČKA“ reg. č. XXXXXX - XXXXXXXXXX/XXXX. Súčasne oznámil žalovanému, že zmluva zanikne deň doručenia tohto odstúpenia.
Podaním z toho istého dňa vyzval žalovaného na úhradu celkového dlhu 5.172,25 eur splátkami vo výške po 175,- eur v počte 30 splátok.
Podľa článku 2.4 bodu 2.4.7. odmietnutie prevzatia zásielky alebo vrátenie zásielky z pošty ako nedoručené sa považuje za jej doručenie.
Zo žaloby vyplýva, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému predstavuje istinu vo výške 3251,95 eur a príslušenstvo, pričom istina pohľadávky bola zrejmá z výpisu úverového účtu žalovaného. Podľa žalobcu bolo zrejme, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou úveru. Žalobca od zmluvy o úvere odstúpil, a teda posledný stav na úverovom účte predstavuje istinu pohľadávky žalobcu. Žalobca od zmluvy odstúpil 4.10.2011 odstúpenie žalovaný neprevzal v odbernej lehote. Žalovaný čerpal prostriedky z úverového rámca vo výške celkom 3.200 eur a to dňa 17.2.2009. Žalovaný na účel splatenia úveru poukázal jedinú platbu vo výške 50 eur a to dňa 18.3.2009, zostatok preto predstavuje sumu 3.251,95 eur.
Podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:
a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia, b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia, c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov, d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716), e) z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od
a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.
Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania.
Podľa § 54 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 48 ods. 1, 2 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaný dňa 17.2.2009 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 3.300,- eur s uvedením dohodnutej úrokovej sadzby vo výške 16,50 % ročne, ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 17,81 % a celkových nákladov dlžníka spojených s týmto úverom vo výške 4.364,96 eur.
Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami vždy k 17. dňu kalendárneho mesiaca vo výške 103,95 eur počnúc dňom pripísania peňažných prostriedkov na účet až do 17.2.2014.
Zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, teda záväzkové vzťahy, ktoré na základe uvedenej zmluvy vznikli, sa spravujú výlučne Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu.
Právna úprava spotrebiteľských úverov zákonom č. 258/2001 Z. z. je iba špeciálnou úpravou zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Keďže žalovaný si na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere neplnil riadne svoje povinnosti a to nevykonávaním úhrad dohodnutých splátok poskytnutého úveru a splatnú časť svojho záväzku neuhradil, žalobca listom zo dňa 4.10.2011 odstúpil od zmluvy, pričom odstúpenie od zmluvy bolo žalobcovi vrátené späť dňa 3.11.2011.
V danej právnej veci súd považuje za právne významný právny úkon žalobcu, ktorým odstúpil od zmluvy a stalo sa tak podaním zo dňa 4.10.2011.
Vychádzajúc z obchodných podmienok článku 2.4 dohodu 2.4.7 odmietnutie prevzatia zásielky alebo vrátenie zásielky z pošty ako nedoručenej sa považuje za jej doručenie.
Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ). Čo v danej právnej veci predstavuje sumu čerpanú sumu úveru žalovaným 3.300,- eur po odpočítaní sumy, ktorú žalovaný uhradil, t. j. zostalo neuhradených 3.251.95 eur.
Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že aj v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy nezaniká záväzok dlžníka splatiť dlžnú sumu vrátane príslušenstva, tu súd uvádza, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje.
Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
V danej právnej žalobca, ako dodávateľ, naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok ).
Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25,26,27, rozsudok C-240/98 až C-244/98 ).
Súd dospel k záveru, že na predmetnú vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 OZ, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Zz., ktorý za spotrebiteľskú zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka.
Z týchto dôvodov súd zamietol žalobu, čo sa týka uplatnených úrokov vo výške 16,50 % od 23.6.2009 do zaplatenia.
Vzhľadom k tomu, že čas plnenia nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nebol medzi účastníkmi dohodnutý a ani čas plnenia tohto typu nároku nie je zákonom stanovený a ani nebol určený v rozhodnutím, žalovaný je v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka povinný plniť žalobcovi jeho peňažnú pohľadávku až deň nasledujúci po tom, ako ho žalobca o plnenie požiadal. Vzhľadom k tomu, že žalobca žalovaného vyzval na úhradu dlhu podaním zo dňa 4.10.2011, vo svojom v pôvodnom návrhu žalobca žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 23.6.2009 do zaplatenia, naopak vo vyjadrení zo dňa 18.11.2013 žiadal priznať úroky z omeškania od 1.1.2012, s poukazom na to, že doručenie z výzvy na úhradu dlhu s istotou nastal najneskôr dňa 31.12.2011. Podľa obsahu súd posúdil toto vyjadrenie ako návrh na zastavenie konania v časti uplatneného úroku z omeškania za čas uplatňovaný od 23.6.2009 do zaplatenia až od 1.1.2012 do zaplatenia, preto priznal súd zákonný úrok z omeškania až od tohto dátumu t. j. od 1.1.2012 v prevyšujúcej časti, úrokoch z omeškania konanie zastavil. Podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania návrh späť na jeho začatia, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
V ostatnej časti z vyššie uvedených dôvodov žalobu zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalobcovi, ktorý si predmetnou žalobou ku dňu rozhodnutia súdu vo veci samej uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3251,95 eur s príslušenstvom, rozhodnutím súdu mu bol priznaný nárok, ten istý nárok, trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 201,50 eur a trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci:
- prevzatie a príprava
- podanie žaloby
- vo výške 121,17 eur za 1 úkon právnej pomoci
- režijný paušál 2 x 7,81 eur
- 20 % DPH zo sumy 257,69 eur vo výške 51,59 eur, teda žalobcovi by pri plnom úspechu v spore patrila náhrada trov právneho zastúpenia podľa § 10, 4, 16 a 18 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v sume 309,55 eur.
Vzhľadom na čiastočnú úspešnosť v spore bola však žalobcovi priznaná náhrada trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 156,97 eur (85,08 % zo sumy 184,40 eur) a trovy právneho zastúpenia vo výške 263,36 (85,08 % zo sumy 309,55eur).
Pretože žalobca ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.