Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/153/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: I.. I. Q. - MÁRIUS, s miestom podnikania Vysoká 4277/12, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 32 726 716, právne zastúpeného: TOMAMNÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101300207/2021 zo dňa 21.07.2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 101300207/2021, vydané dňa 21.07.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Námestovo Číslo: 100478022/2021, vydané dňa 23.03.2021 a vec v r a c i a Daňovému úradu Žilina, pobočka Námestovo na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo správca dane) rozhodnutím Číslo: 100478022/2021 zo dňa 23.03.2021 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo správcu dane) vyrubil daňovému subjektu: Mgr. I. Q., DIČ: 1021617080, IČO:32726716, IČ DPH:SK1021617080, Vysoká 4277/12, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto (ďalej ako daňový subjekt) rozdiel dane na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 v sume 43.104,19 eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia správca dane poukázal na skutočnosť vykonania procesu určovania dane podľa pomôcok na dani z príjmov fyzickej osoby - daňového subjektu, za zdaňovacie obdobie rok 2017, o výsledku ktorého bol vyhotovený Protokol o určení dane podľa pomôcok č. 100189111/2021 zo dňa 03.02.2021. Poukázal na úpravu podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorej je daňový subjekt oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie spôsobu určenia dane podľa pomôcok a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Takáto lehota daňovému subjektu uplynula dňa 18.03.2021, pričom v tejto časti správca dane poznamenal, že zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť. K dodržaniu zákonných podmienok uvedených v protokole o určení dane podľa pomôcok sa daňový subjekt v stanovenej lehote nevyjadril, o čom bol spísaný úradný záznam č. 100477166/2021. Určovanie dane podľa pomôcok sa začalo dňa 29.11.2019, pretože nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, o čom bol spísaný úradný záznam zo dňa 10.12.2019 č. 102953695/2019. Dôvodom pristúpenia k určovaniu dane podľa pomôcok správca dane uviedol, že podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Bratislava, miesto podnikania daňového subjektu do 19.12.2018 bolo na adrese 029 44 Rabča, Gaceľovská 416 a od 20.12.2018 je miesto podnikania vedené na adrese 811 06 Bratislava - Staré mesto, Vysoká 4277/12. V oznámení o daňovej kontrole bol stanovený termín začatia daňovej kontroly na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 na deň 10.12.2018, s určením miesta výkonu daňovej kontroly - Daňový úrad Žilina - Námestovo, Ružová 535/1, 029 01 Námestovo, kancelária č. 56b. Správca dane vo svojom rozhodnutím následne podrobne, vrátane zasadenia do konkrétneho časového rámca, opísal svoj postup v súvislosti s komunikáciou s daňovým subjektom, výsledkom ktorého bolo, že kontrolovaný daňový subjekt nepredložil zamestnancom správcu dane žiadne účtovné a daňové doklady potrebné k výkonu daňovej kontroly na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017, na základe ktorých by daňový subjekt preukázal oprávnenosť uplatnenia daňových výdavkov v zmysle a o dani z príjmov. Správcovi dane nebolo umožnené vykonať daňovú kontrolu z dôvodov na strane daňového subjektu a správne zistiť základ dane za zdaňovacie obdobie roka 2017. Správca dane poukázal na úpravu podľa , Daňového poriadku. Konštatoval, že daňový subjekt si žiadnu z povinností podľa citovanej právnej úpravy nesplnil, a tým porušil ust. Daňového poriadku, pretože nepreukázal skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly. Daňový subjekt si nesplnil ani dôkaznú povinnosť preukázať ostatné skutočnosti v zmysle Daňového poriadku. Na základe týchto skutočností správca dane prešiel na proces určovania dane podľa pomôcok a určil daň podľa pomôcok v zmysle a Daňového poriadku s použitím pomôcok, ktoré mal k dispozícii alebo ktoré si zaobstaral bez súčinnosti s daňovým subjektom. V zmysle Daňového poriadku správca dane prihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním neboli v konaní uplatnené. Právne účinky ukončenia daňovej kontroly nastali dňa 28.11.2019, doručením Oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 03.10.2019 č. 10228542/2019 ( Daňového poriadku). Následne v časti II. Určenie dane správca dane v správnej žalobe žalobca opisuje postup pri určení dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2017. Poukazuje na úpravu podľa Daňového poriadku, pričom konkrétne uvádza, že pre účely určenia dane podľa pomôcok boli použité ako pomôcky:

- interné databázy správcu dane,

- daňové priznanie dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017,

- faktúry získané správcom dane od dodávateľov,

- daňové priznania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. - XII. mesiac roka 2017,

- kontrolné výkazy pre daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia rok 2017,

- získané dostupné informácie z internetu a

- výpisy z účtu z Q. rok 2017. Následne správca dane identifikuje informáciu o vedení účtovníctva, podľa ktorej daňový subjekt bol povinný za zdaňovacie obdobie roka 2017 viesť jednoduché účtovníctvo a zostaviť účtovnú závierku, pričom nahliadnutím do registra účtovných závierok správca dane zistil, že daňový subjekt účtovnú závierku za účtovný rok 2017 nepodal. Daňový subjekt podal dňa 02.07.2018 na Daňový úrad Žilina

- pobočka Námestovo daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 a vykázal v daňovom priznaní rozdiel medzi príjmami a výdavkami, konkrétne daňovú stratu vo výške - 48.210,41 eur. Z dôvodu, že kontrolovaný daňový subjekt neumožnil vykonať daňovú kontrolu a nepredložil ani na základe výziev správcovi dane požadované doklady a dôkazy, správca dane prešiel na proces určovania dane podľa pomôcok a určil daň podľa pomôcok v zmysle § 48, § 49 Daňového poriadku, teda použitím pomôcok, ktoré mal k dispozícii alebo ktoré si zaobstaral bez súčinnosti s daňovým subjektom, pritom podľa úpravy § 48 ods. 5 Daňového poriadku prihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním neboli uplatnené. Pokiaľ ide o zdaniteľné príjmy na účely určenia dane z príjmov fyzickej osoby správca dane z podaného daňového priznania na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 zistil príjmy v sume 238.080,36 eur, ktoré daňový subjekt priznal ako príjmy zo živnosti podľa a deklaroval ich v podanom daňovom priznaní, na základe čoho správca dane určil výšku zdaniteľných príjmov za zdaňovacie obdobie rok 2017 v sume 238.080,36 eur. Pokiaľ ide o určenie daňových výdavkov daňový subjekt vykázal v podanom daňovom priznaní na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 zdaniteľné výdavky v sume 286.291,07 eur, ktoré deklaroval ako výdavky zo živnosti podľa Správca dane pri určení dane podľa pomôcok využil pomôcky, ktoré si zaobstaral bez súčinnosti s daňovým subjektom prostredníctvom zaslaných výziev vybraným dodávateľom (obchodným partnerom) daňového subjektu v zmysle informácie podľa kontrolných výkazov na dani z pridanej hodnoty. Konkrétne sa jednalo o daňový subjekt Mia Consulting, s.r.o., MB-Bavaria Žilina, s.r.o., I. K., Pernod Ricard Slovakia s.r.o., Dozsa, spol. s r.o., KOFT, s.r.o., Transport company, s.r.o., pričom reakcie na výzvu správcu dane týmto subjektom sú podrobne uvedené na str. 12, 13 odôvodnenia rozhodnutia správcu dane. V tejto časti správca dane zároveň poukázal na to, že daňový subjekt správcovi dane nepredložil žiadne účtovné doklady zaúčtované v účtovníctve, čím nepreukázal na základe nich ich oprávnenosť uplatnenia v daňových výdavkoch v sume 286.291,07 eur, tiež nepreukázal ním tvrdené skutočnosti deklarované v daňovom priznaní, na základe ktorých by preveril ich preukaznosť a správnosť zaúčtovania v daňových výdavkoch i napriek snahe a vykonávaným viacerým úkonom zo strany správcu dane. Správca dane požiadal G. G., a.s. a Q., a.s. o zaslanie zostatku na označenom účte u G. G., a.s. o zaslanie výpisov z účtu, pokiaľ ide o Q., a.s. Na základe zistených skutočností uvedených jednak v protokole, ako aj v odôvodnení rozhodnutia správcu dane pokiaľ ide o informácie o obchodných partneroch daňového subjektu, správca dane určil daňové výdavky v sume 57.258,21 eur. Pri možnosti riešenia zohľadnenia výhod pre daňovníka, ktoré vyplynuli z existujúcich skutočností, správca dane prihliadal na ne pri zisťovaní základu dane a určovaní dane aj zohľadnením zistení u vybraných dodávateľov. V zmysle daňový subjekt nemá nárok na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť základu dane vzhľadom na výšku základu dane. Iné okolnosti, z ktorých by vyplynuli výhody pre daňový subjekt a ktoré by ovplyvňovali výšku dane, neboli správcom dane zistené. Konkrétne určenie výšky dane je potom obsiahnuté v časti 2.C odôvodnenia rozhodnutia správcu dane s výsledkom určenia výšky dane v sume 43.104,19 eur.

2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodovalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný), ktoré rozhodnutím Číslo: 101300207/2021 zo dňa 21.07.2021 (ďalej ako rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu alebo rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie) potvrdilo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Po konštatovaní podstatného obsahu podaného odvolania žalobcu a procesného postupu správcu dane, z neho vyplývajúcich zistení a ich vyhodnotenia, žalovaný ako odvolací orgán skonštatoval, že postup správcu dane hodnotí ako správny, pretože na základe skutočností zistených správcom dane došlo k naplneniu jednotlivých ustanovení § 48 Daňového poriadku. Z dôvodu, že kontrolovaný daňový subjekt neumožnil vykonať daňovú kontrolu a nepredložil ani na základe výziev správcovi dane požadované doklady a dôkazy, prešiel správca dane do procesu určovania dane podľa pomôcok a určil daň podľa pomôcok v zmysle § 48 a § 49 Daňového poriadku, t.j. s použitím pomôcok, ktoré mal k dispozícii alebo ktoré si zaobstaral i bez súčinnosti s daňovým subjektom, pritom v zmysle § 48 ods. 5 Daňového poriadku správca dane zároveň prihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním v konaní neboli uplatnené. Námietka ohľadne doručovania protokolu je žalovaným hodnotená ako bezpredmetná. Protokol bol doručovaný na adresu splnomocneného zástupcu žalobcu JUDr. Q. C., AK I. č. XX, P.O.H. XX, H. a zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. V tejto časti žalovaný poukázal na úpravu podľa § 31 ods. 2 Daňového poriadku. Tiež poukázal na predložené splnomocnenie zo dňa 07.04.2019, podľa ktorého daňový subjekt splnomocnil N.. Q. C., aby ho obhajoval vo všetkých právnych veciach, zastupoval, aby vykonával všetky úkony, prijímal doručovanie písomností, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, uzatváral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal plnenie nárokov, plnenie nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval, a to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné ustanovenie. Toto splnomocnenie dal daňový subjekt i v rozsahu práv a povinností podľa , Správneho poriadku, a najmä ho splnomocnil na zastupovanie vo veci námietky zaujatosti vedenia Daňového úradu v Námestove. Z obsahu plnomocenstva je zrejmé, že sa jedná o všeobecné plnomocenstvo, preto nebolo potrebné daňový subjekt vyzvať na odstránenie nedostatkov plnomocenstva, ako to uvádza odvolávajúci sa. Pokiaľ odvolávajúci sa namietal, že správca dane nezohľadnil samotnú históriu daňového subjektu, v zmysle ktorej si daňový subjekt vždy plnil svoje povinnosti, je táto námietka správcom dane hodnotená ako bezpredmetná, pretože nemá vplyv na určenie dane podľa pomôcok. Poukázal na konkrétne zistenia z informačného systému finančnej správy - nazretie do histórie vystavených písomností, z ktorých vyplýva neplnenie si daňových povinností odvolávajúcim sa v zákonných lehotách. Námietka odvolávajúceho, že správca dane nezohľadnil skutočnosť, že daňový subjekt mal zamestnancov a pravidelne odvádzal daň zo závislej činnosti a nepoužil ako pomôcku mzdy na určenie dane podľa pomôcok je bezpredmetná, pretože správca dane určil daňové výdavky vo výške 20 % zo všetkých výdavkov uvedených v daňovom priznaní, teda v tejto sume sú zahrnuté aj mzdy, na ktoré poukazuje odvolávajúci sa. Žalovaný konštatuje, že odvolávajúci nepredložil žiadne doklady ku daňovej kontrole, ktoré správca dane použil pri preverovaní skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, resp. ktoré by mohol využiť ako pomôcky. Skutočnosť, že odvolávajúci spájal predloženie dokladov k daňovej kontrole so žiadosťami, aby daňovú kontrolu vykonal miestne príslušný správca dane, nie je možné akceptovať, pretože kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti uvedené v ustanovení podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku, okrem iného aj povinnosť predkladať doklady, na ktoré bol správcom dane vyzvaný. Pokiaľ odvolávajúci poukazoval na skutočnosť, že fyzické osoby z dôvodu ochrany verejného zdravia vzhľadom na vyhlásenie vlády SR o niektorých opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu mali obmedzené pohybovanie sa z okresu do okresu a nebolo možné opúšťať na základe príkazu pandemickej komisie okresy a zabezpečiť tak riadne požadované dokumenty pre správcu dane, je neopodstatnené. Mimoriadna situácia bola vyhlásená od 12.3.2020 a bola ukončená 30.09.2020. Núdzový stav bol vyhlásený od 16.03.2020 do 14.06.2020. Následne od 01.10.2020 bol vyhlásený núdzový stav, ktorý znovu trval do 15.05.2021. Správca dane na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 06.11.2018, ako aj výziev s označenými číslami požadoval od odvolávajúceho sa predloženie dokladov ku výkonu daňovej kontroly v čase, keď neboli vyhlásené opatrenia v súvislosti so šírením nákazlivej, nebezpečnej ľudskej choroby Covid-19. I oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok z 03.10.2019 bolo doručené odvolávajúcemu, ako aj splnomocnenému zástupcovi N.. Q. C. do vyhlásenia mimoriadnej situácie, a teda odvolávajúci mal možnosť doručiť požadované doklady (dôkazy) v súvislosti s daňovou kontrolou v stanovených lehotách, ktoré uplynuli pred vyhlásením mimoriadnych opatrení. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane v čase mimoriadnej situácie, ako aj núdzového stavu, nepožadoval od odvolávajúceho predloženie žiadnych dokladov. Z predloženého spisu k odvolaniu má žalovaný preukázané, že daňový subjekt bol kontaktný, ale so správcom dane nespolupracoval, najmä čo sa týka jeho základnej povinnosti podľa § 45 ods. 2 písm. d), e) Daňového poriadku, kedy daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady vo forme požadovanej správcom dane, predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Žalovaný poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 8 Daňového poriadku, v zmysle ktorej právom ale i povinnosťou daňových subjektov je pri správe daní úzko spolupracovať so správcom dane. Zdôraznil, že z jeho pohľadu správca dane využil viaceré možnosti, ktorými by docielil spoluprácu kontrolovaného daňového subjektu a tiež získal dôkazy využiteľné v procese daňovej kontroly, čo však zo strany odvolávajúceho naplnené nebolo. Pokiaľ odvolávajúci uvádza všeobecný názor s odkazom na úpravu podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, žalovaný skonštatoval, že neuviedol, pri ktorých zistených skutočnostiach ich správca dane neaplikoval. Rovnako odkaz na nálezy ústavného súdu a Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, z dôvodu nesprávnej aplikácie právneho predpisu všeobecným súdom a jeho ústavne neakceptovateľným hodnotením dôkazu, nie je možné vyhodnotiť ako nesprávnu aplikáciu právneho predpisu. Pokiaľ žalobca namietal, že mu bolo znemožnené vyjadriť sa k zisteniam v predmetnej daňovej kontrole a de facto tak uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím vlastných procesných práv žalovaný skonštatoval, že táto námietka sa nezakladá na pravde. Správca dane v súlade s ust. § 49 ods. 2 Daňového poriadku zaslal protokol, ktorého súčasťou je aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Daňový subjekt v zmysle výzvy je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržiavaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty odpustiť nemožno a konkrétne táto lehota odvolávajúcemu sa uplynula 18.3.2021. Žalovaný na záver svojho rozhodnutia poznamenáva, že z predloženého spisu k odvolaniu je zrejmé, že odvolávajúci v priebehu celej daňovej kontroly a následného určovania dane podľa pomôcok spolupracoval v prevažnej miere len pasívne, písomnosti doručované od správcu dane síce preberal, ale nepredkladal požadované doklady. Postup správcu dane pri hodnotení dôkazu, kedy správca dane dôkazy hodnotil podľa svojej logickej úvahy a prihliadol pritom na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, vyhodnotil žalovaný ako správny, viažuc ho k hodnoteniu pomôcok, ktoré mal správca dane k dispozícii.

3. Podaním zo dňa 03.09.2021 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu, ktorou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, tieto rozhodnutia zrušiť a vrátiť vec správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na odôvodnenie predloženej správnej žaloby namietal žalobca nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko:

- nebolo prihliadnuté na námietky žalobcu ohľadne určovania dane podľa pomôcok, neboli zohľadnené daňové priznania, výkazy zamestnancov, existencia nehnuteľnosti, odpisov,

- zastupovanie v daňovom konaní bolo realizované na základe neplatného plnomocenstva a zároveň v tejto časti poukázal žalobca na doručovanie písomností. Žalobca citoval úpravu podľa SR, podľa ktorého: „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom“. Uviedol, že správca dane u žalobcu určoval daň z príjmu fyzickej osoby za rok 2017 na základe pomôcok. Konkrétne namietal: 1. Protokol o určení dane podľa pomôcok č. 100189111/2021 zo dňa 03.02.2021, ako aj výzva na vyjadrenie sa k tomuto protokolu, boli zasielané N.. Q. C., advokátovi v H., na adresu I. č. XX, hoci tento bol v čase doručovania v kolúznej väzbe, čo sa žalobca dozvedel až v mesiaci august 2021. Zásielka adresovaná označenému splnomocnenému zástupcovi žalobcu sa vrátila správcovi dane s poznámkou „adresát nevyzdvihol zásielku v odbernej lehote“. 2. Správca dane sám uviedol, že doručoval písomnosti dňa 23.10.2019 daňovému subjektu - I.. I. Q., D. XXXX/XX, XXX XX H. - G. I.. 3. Správca dane nedoručil protokol o určení dane podľa pomôcok na adresu daňového subjektu. 4. Správca dane nedisponoval riadnym plnomocenstvom k daňovej kontrole pri výkone daňovej kontroly na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2017. V tejto časti žalobca poukázal na úpravu podľa Daňového poriadku a uviedol, že splnomocnenie v daňovom konaní má prísnejší režim ako plnomocenstvá udeľované v správnych konaniach podľa Správneho poriadku. Daňový subjekt podľa správcu dane písomnosti preberal a reagoval na ne. 5. Podľa tvrdenia žalobcu neboli splnené zákonné podmienky na určenie dorubenia dane podľa pomôcok. 6. Plnomocenstvo pre N.. Q. C. nie je možné pre účely daňovej kontroly akceptovať, žalobca mal byť správcom dane vyzvaný na odstránenie nedostatkov plnomocenstva v primeranej lehote. Z plnomocenstva nevyplýva na konanie, pred akým úradom finančnej správy by mal N.. Q. C. byť splnomocnený a na aký druh daňovej kontroly je splnomocnený, s poukazom na obsah predmetného plnomocenstva založeného v administratívnom spise je potrebné skonštatovať jeho všeobecnosť. 7. Žalobca poukázal na úpravu podľa Daňového poriadku a uviedol, že správca dane má oznámiť daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, dátum začatia určovania dane podľa pomôcok, ktorým je deň určený v oznámení. Pomôcky sú vymedzené príkladmo a je na úvahe správcu dane pri určení dane podľa pomôcok, ktoré pomôcky si správca dane obstará. Správca dane nezohľadnil históriu žalobcu, v ktorej časti žalobca zdôraznil, že si vždy plnil daňové povinnosti, za zamestnancov pravidelne odvádzal daň zo závislej činnosti. Žalovaný nepoužil ako pomôcku na určenie dane mzdy daňového subjektu. 8. Daňový subjekt mal záujem predložiť daňové doklady, ale s požiadavkou o zmenu miesta výkonu daňovej kontroly, v ktorej časti žalobca poukázal na úradný záznam č. 100482369/2019 zo dňa 18.02.2019. Nebolo mu vyhovené. Žalobca žiadal elektronicky o určenie iného termínu daňovej kontroly, nakoľko doklady sa nachádzajú na adrese Vysoká 4277/12, Bratislava, a to dňa 26.08.2019. 9. Pre covidové opatrenia bol žalobca obmedzený v pohybe z okresu do okresu. 10. Daňový subjekt bol kontaktný, mal záujem spolupracovať so správcom dane, ale vzniesol námietku zaujatosti a žiadal zmenu miesta výkonu daňovej kontroly, čo mu nebolo vyhovené a ani mu to nebolo riadne zdôvodnené. 11. Správca dane má zachovávať procesné práva daňového subjektu a uvedené nebolo v predmetnom administratívnom konaní dodržané. 12. Podnet žalobcu ako daňového subjektu na zmenu miesta výkonu daňovej kontroly mal svoje procesnoprávne a hmotnoprávne účinky, ktoré sú rovnocenné ako úkony správcu dane pri naplnení zásady oficiality. Zásada rovnocennosti, teda rovnakých procesných účinkov, pokiaľ ide o začatie konania na základe podnetu fyzickej osoby, nebola v predmetnom konaní dodržaná. V tejto časti žalobca učinil v správnej žalobe odkaz na nálezy ústavného súdu zaoberajúce sa právom na spravodlivý proces a prípadmi jeho porušenia ústavne neakceptovateľným hodnotením dôkazu a nesprávnou aplikáciou právneho predpisu všeobecným súdom, bez konkretizácie rozhodnutia ústavného súdu. 13. Správca dane len formálne deklaruje všeobecne známe pravidlá, ako napr. úpravu podľa Daňového poriadku, kedy je potrebné brať do úvahy obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. 14. Správca dane má povinnosť písomne informovať daňový subjekt o zistených skutočnostiach v daňovej kontrole a tiež v tejto časti žalobca poukázal na úpravu podľa veta prvá Daňového poriadku, ktorá zakotvuje pre správcu dane povinnosť doručovať písomnosti daňovým subjektom prostredníctvom pošty ( Daňového poriadku).

15. Žalobca uviedol, že právo daňového subjektu podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku nemohlo byť pre postup správcu dane naplnené, bolo mu znemožnené vyjadriť sa k zisteniam v daňovej kontrole a uplatniť vplyv na priebeh daňovej kontroly využitím procesných práv. Aj v tejto časti žalobca poukázal na SR. 16. Daňový subjekt si má daňovú povinnosť vypočítať a priznať ju sám a hodnoverne preukázať prostredníctvom vedenia účtovníctva, pričom daňový subjekt nesie dôkazné bremeno podľa Daňového poriadku a žalobca ako daňový subjekt si tieto svoje povinnosti splnil. 17. Správca dane nevyužil pri daňovej kontrole vedomosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri správe daní, konkrétne o mzdách zamestnancov daňového subjektu, ktoré nezohľadnil. 18. Správca dane určil výdavky daňového subjektu u obchodných partnerov v sume 57.258,21 eur ako 20 % z výdavkov uvedených v daňovom priznaní. V tejto súvislosti správca dane zdôraznil, že daňový subjekt má právo vyjadriť sa k postupu správcu dane, konkrétne k tomu, či nastali skutočnosti, ktoré by správcu dane oprávňovali zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok v zmysle Daňového poriadku a toto právo bolo daňovému subjektu odopreté. 19. Zásada voľného hodnotenia dôkazov podľa Daňového poriadku nedáva správcovi dane právo svojvoľne a účelovo nakladať so zisteniami, správca dane má stanovený postup, správca dane nevyužil všetky možné pomôcky, vybral si len niektoré a niektoré opomenul. Správny orgán má byť nezávislý, nestranný, má konať spravodlivo, v ktorej časti poukázal žalobca na úpravu podľa , SR, ktoré články platia i pre správne orgány a všeobecne odkázal na nálezy Ústavného súdu SR. Zdôraznil v nadväznosti na túto časť argumentácie v spojení s odkazom na , SR a všeobecne označené nálezy Ústavného súdu SR, že tieto platia i pre správne orgány v prípade nesprávnej aplikácie právneho predpisu a neakceptovateľného hodnotenia dôkazov. Správca dane nevyhodnotil dostatočne všetky pomôcky, neodstránil rozpory medzi dôkazmi a nedostatočne zistil skutkový stav. Hodnotenie dôkazov je zložitý proces a správca dane v rámci neho hodnotí každý dôkaz samostatne a následne všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom dôkazom môže byť len to, čo je získané zákonným spôsobom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov podľa Daňového poriadku dáva správnemu orgánu priestor na úvahu, avšak nie je možné túto vykladať tak, že správca dane má na výber, o ktoré z už vykonaných dôkazov svoje závery oprie a ktoré opomenie, prípadne od nich „abstrahuje“. 20. Daňový subjekt mal v úmysle predložiť správcovi dane účtovné doklady za rok 2017 a správca dane ich mohol využiť ako pomôcky, ale bolo to daňovému subjektu odopreté, daňový subjekt sa nemohol vyjadriť k protokolu o určení dane podľa pomôcok, nebol mu doručený predmetný protokol, s ktorým je správca dane povinný zaslať aj výzvu. 21. Správca dane nie je oprávnený dôkazy už vykonané alebo mu predložené svojvoľne vylúčiť a prihliadať len na niektoré, ktoré si sám zvolí, neakceptovanie dôkazu musí zdôvodniť a súčasťou takého zdôvodnenia musí byť opis dôkazného prostriedku a jeho obsahu; inak je postup správcu dane v rozpore s SR a Daňovým poriadkom, ako aj princípmi právneho štátu. 22. Právo daňového subjektu vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom garantuje SR v čl. 48 ods. 2, a toto právo nemôže byť obmedzené ani zákonom. Hrubým porušením procesných práv daňového subjektu vyplývajúcich z SR je, pokiaľ správca dane za skutkový základ svojho právneho posúdenia veci uvádza svoje subjektívne domnienky bez ich podloženia objektívnymi dôkazmi.

4. Podaním zo dňa 18.02.2020 sa k žalobe vyjadril žalovaný. K námietke žalobcu ohľadne doručovania protokolu uviedol, že táto je bezpredmetná, pretože protokol bol doručovaný na adresu splnomocneného zástupcu žalobcu N.. Q. C., pričom táto zásielka sa vrátila s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Poukázal v tejto časti na úpravu podľa § 31 ods. 2 Daňového poriadku. Námietku žalobcu, že plnomocenstvo udeľované na zastupovanie v daňovom konaní má podľa § 9 ods. 3 Daňového poriadku prísnejší režim, ako majú plnomocenstvá udeľované v správnych konaniach a že správca dane nedisponoval riadnym plnomocenstvom na zastupovanie v daňovom konaní, pri výkone daňovej kontroly je neopodstatnená. Existencia plnomocenstva je nespochybniteľná, a toto plnomocenstvo bolo zaslané samotným žalobcom, pričom z jeho textu vyplýva, že sa jedná o všeobecné

- generálne plnomocenstvo a v nadväznosti na to nebolo potrebné žalobcu vyzvať na odstránenie nedostatkov plnomocenstva, ako to uvádza žalobca. V tejto časti žalovaný poznamenal, že správca dane nemal vedomosť o právnom zástupcovi, a preto doručoval písomnosti z úkonov vykonaných v priebehu daňovej kontroly do dátumu postúpeného plnomocenstva, na adresu daňového subjektu, ktorý písomnosti preberal a na tieto reagoval.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že zásielka bola zasielaná N.. Q. C., pričom tento v čase prevzatia zásielky bol v kolúznej väzbe a o tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel až v auguste 2021, je žalovaným hodnotená ako bezpredmetná, pretože túto skutočnosť správca dane ovplyvniť nemohol. Námietku žalobcu, že správca dane nezohľadnil samotnú históriu daňového subjektu, že si všetky daňové povinnosti plnil, je bezpredmetná, pretože nemá vplyv na určenie dane podľa pomôcok. V tejto časti žalovaný poukázal na zistenie z nazretia do histórie vystavených písomností v informačnom systéme finančnej správy, kde zistil, že na strane žalobcu došlo k neplneniu si daňových povinností v zákonných lehotách, a to v nadväznosti na konkrétne identifikované výzvy adresované žalobcovi napriek tomu, že správca dane žalobcu viackrát vyzval na predloženie dokladov v súvislosti s daňovou kontrolou. Žalobca žiadne doklady nepredložil. Skutočnosť, že žalobca spájal predloženie dokladov k daňovej kontrole so žiadosťou, aby daňovú kontrolu vykonal miestne príslušný správca dane, nie je možné akceptovať, pretože kontrolovaný subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti uvedené v ust. § 45 ods. 2 Daňového poriadku, a to okrem iného i povinnosť predkladať doklady, na ktoré bol správcom dane vyzvaný. Žalobca mal možnosť doručiť správcom dane požadované doklady (dôkazy) v súvislosti s daňovou kontrolou v stanovených lehotách, ktoré uplynuli pred vyhlásením mimoriadnych opatrení, v ktorej časti žalovaný poukázal na konkrétne výzvy a ich doručenie, ako sú obsiahnuté v administratívnom spise. Z predloženého spisu k odvolaniu mal žalovaný preukázané, že správca dane informoval žalobcu o konaní správcu dane, t.j. žalobca mal vedomosť o konaní správcu dane a mal právo vyjadrovať sa k jednotlivým úkonom správcu dane, toto právo však nevyužil. Jediným konaním žalobcu v danom prípade bolo zaslanie žiadosti o zmenu vykonávania daňovej kontroly, v ktorej žiadal z dôvodu presídlenia firmy a zmeny trvalého pobytu o zmenu výkonu daňovej kontroly do Bratislavy. Na to nadväzovalo oznámenie Daňového úradu Bratislava, že daňovú kontrolu, ktorú od 10.12.2018 vykonáva Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo, dokončí ten daňový úrad, ktorý ju začal, teda Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo. Žalobca mal v ktoromkoľvek okamihu predložiť účtovné doklady a správca dane by ich použil ako pomôcky, avšak žalobca skonštatoval len, že chcel predložiť účtovné doklady, tieto však nikdy nepredložil. Tým, že správca dane nemal iné pomôcky, zohľadnil 20 % zo všetkých výdavkov, čo je v prospech žalobcu (ako len samotné mzdy). Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na z jeho pohľadu relevantnú právnu úpravu a skonštatoval, že z predloženého spisového materiálu mal žalovaný preukázané, že žalobca neumožnil vykonať daňovú kontrolu v rozsahu oznámenia o daňovej kontrole. Správca dane konštatoval naplnenie skutočnosti ustanovenej v § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, t.j. skutočnosti neumožnenia výkonu daňovej kontroly zo strany žalobcu. Žalovaný uviedol, že ak daňový subjekt pri výkone daňovej kontroly nespolupracuje, nepredkladá doklady potrebné k výkonu daňovej kontroly, nevyjadruje sa k zisteným skutočnostiam, resp. ku kontrolným zisteniam sa vyjadriť nedokáže, sú splnené zákonné podmienky pre určenie dane podľa pomôcok. V procese určovania dane podľa pomôcok správca dane nevykonáva dokazovanie podľa § 24 Daňového poriadku, ale používa pomôcky podľa vlastnej úvahy. Správca dane pri určovaní dane podľa pomôcok za kontrolované zdaňovacie obdobie postupoval v súlade so zásadami správy daní podľa § 3 Daňového poriadku.

5. Podaním zo dňa 07.06.2022 učinil žalobca repliku, v obsahu ktorej zopakoval argumentáciu ohľadom nedoručenia protokolu z určovania dane podľa pomôcok a výzvy na vyjadrenie sa k nemu a v spojení s touto argumentáciou ako novú skutočnosť namietol neukončenie daňovej kontroly, zopakoval svoju argumentáciu o neplatnosti plnej moci pre splnomocneného zástupcu v daňovej kontrole. S poukazom na § 9 ods. 5 Daňového poriadku zdôraznil moment účinkov odvolania plnej moci pre splnomocneného zástupcu, a to doručením správcovi dane. Úpravu podľa § 9 ods. 6 Daňového poriadku vztiahol aj na situáciu, pokiaľ je splnomocnený zástupca vo väzbe. Opätovne zdôraznil, že v plnej moci nie je vymedzený účel a nie je možné ju považovať ani za všeobecné plnomocenstvo. Žalovaný nevyužil všetky pomôcky - dostupné doklady, ktoré mal na finančnej správe k dispozícii, a to konkrétne mesačné výkazy na DPH, daň zo závislej činnosti, mzdy zamestnancov, odpisy, nepreveroval obchodno-dodávateľské vzťahy z konkrétnych výkazov. Daňovým výdavkom podľa o dani z príjmu je i výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa alebo 14, ak uvedené zákony neustanovujú inak. Napriek tomu, že je zrejmé, že daňový subjekt musel určité esenciálne náklady vynaložiť, daňové orgány na ne neprihliadali. V celom konaní boli vady konania, a to neúplné a nesprávne vyšpecifikované plnomocenstvo na zastupovanie v daňovom konaní a správca dane nemal vykonávať daňovú kontrolu podľa pomôcok. K určovaniu dane podľa pomôcok možno pristúpiť, až keď daňový subjekt zapríčiní objektívne prekážky v procese dokazovania, ktoré znemožňujú formulovanie skutkového stavu. Daňový subjekt bol vždy kontaktný. Žalobca v replike zdôraznil potrebu reštriktívneho výkladu, pričom sťaženie dokazovania napr. obštrukčným správaním sa daňového subjektu, nie je dôvod na pristúpenie k procesu určovania dane podľa pomôcok. V tejto časti žalobca zdôraznil, že daňový subjekt - žalobca nebol nekontaktný.

6. Žalovaný dupliku k replike žalobcu neučinil.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa (ďalej len ) v spojení s úpravou podľa a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. februára 2023.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež postupy, ktoré predchádzali ich vydaniu podľa a nasl. SPP, v medziach žalobných bodov podľa a . Správny súd vyhodnotil ako naplnený dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa podľa , teda z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a zároveň podľa , veta prvá rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a o vrátení veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

9. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Podľa , ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

Podľa , ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

Podľa žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

Podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len Daňový poriadok miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej osoby jej sídlom.

Podľa § 8 ods. 1 Daňového poriadku na návrh daňového subjektu alebo na podnet správcu dane môže druhostupňový orgán delegovať miestnu príslušnosť na správu dane na iného správcu dane, ak považuje takýto návrh za opodstatnený; rovnako sa postupuje aj pri delegovaní príslušnosti medzi daňovým úradom a úradom pre vybrané hospodárske subjekty.

Podľa § 8 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie o delegovaní druhostupňový orgán doručí daňovému subjektu a príslušným dotknutým správcom dane. Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky.

Podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.

Podľa § 60 ods. 1 Daňového poriadku zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.

Podľa § 60 ods. 2 Daňového poriadku zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený aj vtedy, ak sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa.

Podľa § 60 ods. 3 Daňového poriadku zamestnanec príslušného orgánu zúčastnený na daňovom konaní je povinný neodkladne oznámiť príslušnému nadriadenému zamestnancovi tohto orgánu skutočnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 a ďalšie skutočnosti preukazujúce zaujatosť zamestnanca príslušného orgánu.

Podľa § 60 ods. 4 Daňového poriadku, ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku zaujatosti najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel. V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, skutočnosť, pre ktorú má byť tento zamestnanec vylúčený, kedy sa účastník daňového konania podávajúci námietku zaujatosti o skutočnosti preukazujúcej vylúčenie zamestnanca dozvedel a dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré odôvodňujú podanie námietky zaujatosti okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti a na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, sa neprihliada a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi tomu, kto námietku podal; postup podľa § 13 sa v takom prípade neuplatní.

Podľa § 60 ods. 5 Daňového poriadku zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.

Podľa § 60 ods. 6 Daňového poriadku o námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. Námietku zaujatosti nemožno podať voči starostovi obce, prezidentovi finančnej správy, riaditeľovi daňového úradu a riaditeľovi colného úradu.

Podľa § 60 ods. 7 Daňového poriadku proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti podľa odseku 6 nie sú prípustné opravné prostriedky. Na opakovanú námietku zaujatosti podanú z toho istého dôvodu, o ktorej už bolo rozhodnuté, sa neprihliada.

Podľa § 60 ods. 8 Daňového poriadku ustanovenia odsekov 1 až 7 sa vzťahujú aj na daňovú kontrolu.

10. S ohľadom na obsah námietok žalobcu tak, ako boli vymedzené v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby, správny súd primárne vyhodnocoval tie námietky, ktoré sa týkali procesného postupu správcu dane. Pri ustálení takejto priority uvedeného druhu námietok žalobcu vychádzal správny súd z právneho názoru, podľa ktorého je zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia správneho orgánu podmienená zákonnosťou procesného postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V prípade, ak tento postup vykazuje podstatné porušenie/porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, je toto/sú tieto dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu podľa , a to za naplnenia predpokladu, že mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia správneho orgánu.

11. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že správca dane oznámil Oznámením o daňovej kontrole č. 102171566/2018 zo dňa 06.11.2018 žalobcovi výkon daňovej kontroly: daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 u daňového subjektu I.. I. Q., IČO: 32 726 716, DIČ 1021617080, IČ DPK: SK1021617090, K. XXX, XXX XX M.. Uvedené oznámenie správca dane - Daňový úrad Žilina - Námestovo adresoval žalobcovi a aj doručil žalobcovi na adresu K. XXX, XXX XX M., a to dňom 12.11.2018, ako vyplýva z pripojeného originálu doručenky v administratívnom spise. V obsahu tohto oznámenia správca dane žalobcovi oznámil, že daňová kontrola sa začne dňa 10.12.2018 o 9.00 hod. a bude vykonávaná na Daňovom úrade Žilina - pobočka Námestovo, Ružová 535/1, 029 44 Námestovo, Kancelária č. 56D. Zároveň podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku požiadal správca dane daňový subjekt v lehote 8 dní od začatia kontroly, aby predložil všetky doklady potrebné na vykonanie daňovej kontroly. Uvedené požadované doklady identifikoval ako účtovné knihy za kontrolované zdaňovacie obdobie rok 2017 podľa ich konkretizácie ako kniha záväzkov, kniha pohľadávok, kniha dlhodobého majetku a zároveň za kontrolované obdobie rok 2017 žiadal predložiť i peňažný denník, prijaté faktúry, vystavené faktúry, pokladničné doklady, výpisy z bankových účtov, leasingové zmluvy a iné obdobné zmluvy, interné doklady, inventarizáciu majetku a záväzkov. Poučil daňový subjekt, že pri výkone daňovej kontroly sú stanovené jeho práva a povinnosti v úprave § 45 Daňového poriadku a zároveň o tom, že pokiaľ neumožní vykonať daňovú kontrolu, resp. si nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú z jeho zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, bude základ dane a daň určená podľa pomôcok v súlade s § 48 a § 49 Daňového poriadku. Po doručení uvedeného oznámenia žalobca podal dňa 11.01.2019 žiadosť o zmenu vykonávania daňovej kontroly, ktorá bola adresovaná Daňovému úradu Bratislava. V obsahu tejto žiadosti daňový subjekt oznámil, že dňa 06.12.2018 Daňovému úradu v Námestove oznámil zmenu trvalého pobytu z dôvodu presídlenia firmy a zmeny trvalého pobytu do Bratislavského kraja. Z toho dôvodu žiada Daňový úrad Bratislava ako jeho správcu dane o zmenu vo vykonávaní daňovej kontroly za rok 2017 v Bratislave, teda v mieste príslušného trvalého pobytu žalobcu, ako aj jeho podnikania. O zmenu výkonu daňovej kontroly žiadal kvôli veľkej vzdialenosti medzi Námestovom a Bratislavou, čím mu vznikajú nemalé náklady a tiež kvôli osobnej zaujatosti a nekorektnému správaniu a postupu voči nemu ako subjektu zo strany pracovníkov Daňového úradu v Námestove. Daňový úrad Bratislava na doručenie uvedenej žiadosti žalobcu reagoval Oznámením č. 100371415/2019 zo dňa 05.02.2019, ktoré adresoval daňovému subjektu na adresu Vysoká 4277/12, Bratislava. Podľa obsahu uvedeného oznámenia Daňový úrad Bratislava oznamuje žalobcovi, že vzhľadom na to, že Daňový poriadok neupravuje možnosť pokračovať v rozpracovanej kontrole inému správcovi dane, daňovú kontrolu dokončí ten daňový úrad, ktorý ju začal, teda Daňový úrad Námestovo. Pokiaľ je v podaní žalobcu ako dôvod zmeny miesta výkonu kontroly okrem veľkej vzdialenosti medzi Námestovom a Bratislavou uvedená aj osobná zaujatosť, nekorektné správanie a postup zo strany pracovníkov Daňového úradu v Námestove, daňový úrad uviedol následne citáciu právnej úpravy podľa § 60 ods. 4 Daňového poriadku.

12. Správny súd konštatuje, že postup správcu dane a Daňového úradu Bratislava nekorešponduje úprave Daňového poriadku podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 8 ods. 1, 2 Daňového poriadku. Z označenej právnej úpravy Daňového poriadku vyplýva, že pre ustálenie miestnej príslušnosti správcu dane, pokiaľ ide o daňovú kontrolu, kde ako daňový subjekt vystupuje fyzická osoba, ako tomu bolo i v prejednávanej veci, je kritériom jej trvalý pobyt. Zo žiadosti žalobcu adresovanej Daňovému úradu Bratislava (žiadosť označená: Žiadosť o zmenu vykonávania daňovej kontroly adresovaná Daňovému úradu Bratislava, podaná dňa 11.01.2019) vyplýva, že žalobca zmenu svojho trvalého pobytu oznámil jednak správcovi dane, teda Daňovému úradu v Námestove (v tejto časti správny súd poznamenáva, že skutočnosť uvádzaná žalobcom v obsahu žiadosti, teda oznámenie zmeny trvalého pobytu žalobcu správcovi dane - Daňovému úradu v Námestove dňa 06.12.2018, z obsahu pripojeného administratívneho spisu nevyplýva) a zároveň túto skutočnosť oznámil uvedenou žiadosťou i Daňovému úradu Bratislava. Z obsahu tejto žiadosti vyplýva návrh žalobcu ako daňového subjektu fyzickej osoby na delegovanie miestnej príslušnosti správcu dane na Daňový úrad Bratislava podľa § 8 ods. 1 Daňového poriadku. Uvedenému vyhodnoteniu obsahu žiadosti žalobcu jednoznačne svedčí vymedzenie dôvodov tohto návrhu žalobcu, ktoré spočívali jednak v zmene jeho trvalého pobytu (a aj miesta podnikania), kedy žalobca zmenil svoj trvalý pobyt z obvodu správcu dane do obvodu Daňového úradu Bratislava a tiež spočívajúcich v poukázaní na správanie sa a postup zo strany pracovníkov Daňového úradu v Námestove. K prvému zo žalobcom vymedzených dôvodov v jeho žiadosti žalobca uviedol i konkrétnejšie okolnosti predstavované vznikom nemalých nákladov na jeho strane v dôsledku veľkej vzdialenosti medzi Námestovom a Bratislavou. Vo vzťahu k uvedenému prejavu dispozičného oprávnenia žalobcu - návrhu žalobcu na delegovanie miestnej príslušnosti správcu dane na Daňový úrad Bratislava, učinenému žalobcom na základe právneho rámca podľa § 8 ods. 1 Daňového poriadku, bolo potrebné postupovať v súlade s úpravou § 8 ods. 1 Daňového poriadku. Táto právna úprava zakladá funkčnú príslušnosť druhostupňového orgánu jednak pre posúdenie samotnej opodstatnenosti takéhoto návrhu daňového subjektu, ako aj na prípadné rozhodnutie o delegácii miestnej príslušnosti na iného správcu dane v prípade vyhodnotenia návrhu daňového subjektu ako opodstatneného. Správca dane, ktorý o podaní uvedeného návrhu žalobcu na delegovanie miestnej príslušnosti vedomosť mal, čo jednoznačne vyplýva z obsahu administratívneho spisu, a to konkrétne z úradného záznamu správcu dane zo dňa 18.02.2019 č. 100482369/2019 ako aj z podania daňového subjektu zo dňa 25.03.2019 adresovaného správcovi dane a ani Daňový úrad Bratislava, ktorému bola táto žiadosť žalobcom jednak doručená priamo, ako vyplýva z pripojeného administratívneho spisu (č.l.4) a následne i v rámci Vyjadrenia sa žalobcu k oznámeniu zo dňa 05.02.2019 podaním zo dňa 26.02.2018 (správne má byť toto podanie datované rokom 2019 - poznámka správneho súdu), nepostupovali tak, že by tento návrh žalobcu predložili na posúdenie jeho opodstatnenosti funkčne príslušnému druhostupňovému orgánu, teda nepostupovali v súlade s úpravou podľa § 8 ods. 1 Daňového poriadku. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu realizácia tohto postupu nevyplýva. Správny súd konštatuje, že návrh na delegovanie miestnej príslušnosti podaný žalobcom posudzovali správne orgány (správca dane a Daňový úrad Bratislava), ktoré na takýto procesný postup nemajú právnou úpravou vymedzený právny rámec, pretože im právna úprava, ako vyplýva z úpravy podľa § 8 ods. 1 Daňového poriadku, oprávnenie realizovať posúdenie opodstatnenosti takéhoto návrhu nezveruje. To v pomeroch prejednávanej veci, kde správca dane v konečnom dôsledku pristúpil k procesu určenia dane podľa pomôcok, predstavuje podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Uvedené skutočnosti napĺňajú dôvod pre zrušenie rozhodnutia správcu dane i žalovaného podľa , . Správny súd pri tomto konštatovaní poznamenáva v nadväznosti na už ustálenú judikatúru (napríklad rozhodnutie NS SR sp. zn zo dňa 17.12.2002 alebo rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 07.06.2016), že danom prípade išlo taký rozpor postupu správneho orgánu prvého stupňa so zákonom, ktorý mal vplyv na právne postavenie žalobcu a mohol mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a ku jeho náprave nedošlo ani postupom a rozhodnutím žalovaného (na vznesenú žiadosť o zmenu miestnej príslušnosti správcu dane poukazoval žalobca i v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane - strana 3 odvolania). Správny súd na tomto mieste odôvodnenia dodáva, že z pohľadu prijatého záveru správneho súdu o naplnení dôvodu pre zrušenie rozhodnutia správcu dane i žalovaného podľa je irelevantné, že žalobca adresoval svoju žiadosť - návrh na delegovanie miestnej príslušnosti i Daňovému úradu Bratislava. Správny súd zdôrazňuje, že bolo výlučne vecou komunikácie medzi správcom dane a Daňovým úradom Bratislava zabezpečenie náležitého a zákonného postupu podľa Daňového poriadku, kedy Daňový úrad Bratislava mohol žiadosť žalobcu postúpiť správcovi dane alebo si ju správca dane, majúc o nej vedomosť, mohol na základe toho od Daňového úradu Bratislava vyžiadať, všetko pre zabezpečenie postupu správcu dane - predloženia tejto žiadosti na posúdenie jej opodstatnenosti v súlade s úpravou Daňového poriadku a rozhodnutie o tejto žiadosti (o návrhu na delegovanie miestnej príslušnosti Daňovému úradu Bratislava), v ktorom by príslušný druhostupňový správny orgán svoj záver náležite, vysporiadajúc sa s argumentáciou žalobcu odôvodnil. V nadväznosti na námietky obsiahnuté predovšetkým v 8. a 10. žalobnom bode a vychádzajúc z vyššie uvedených konštatovaní a záverov správny súd podľa rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného a zároveň, nakoľko sa vada procesného postupu týka postupu správcu dane, i o zrušení rozhodnutia správcu dane podľa a o vrátení veci správcovi dane podľa .

13. Vzhľadom na povahu skonštatovaného dôvodu zrušenia rozhodnutia správcu dane a žalovaného správny súd uvádza stanovisko k ostatným žalobným bodom len v rozsahu, v akom je to možné práve s prihliadnutím na skonštatovaný dôvod zrušenia rozhodnutí správnych orgánov pre podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať v pomeroch prejednávanej veci za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci.

14. Pokiaľ ide o vznesenú námietku zaujatosti tak, ako jej obsah vyplýva zo Žiadosti žalobcu o zmenu vykonávania daňovej kontroly podanej Daňovému úradu Bratislava 11.01.2019, poukazuje správny súd na vyššie citovanú právnu úpravu podľa § 60 ods. 4 Daňového poriadku. Táto právna úprava jednak vymedzuje obsahové náležitosti námietky zaujatosti vznesenej daňovým subjektom a zároveň i lehotu na jej včasné podanie. Taktiež upravuje zákonom aprobovaný postup správcu dane v prípade podania takej námietky zaujatosti, ktorá je buď podaná oneskorene, alebo nemá v zmysle úpravy § 60 ods. 4 Daňového poriadku vymedzené zákonom stanovené náležitosti. V takom prípade príslušný správny orgán túto skutočnosť len oznámi tomu, kto námietku podal a námietku funkčne príslušnému najbližšie nadriadenému vedúcemu zamestnancovi nepredkladá. Tento procesný postup bol správcom dane zachovaný, čo vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu, kde sa nachádza Oznámenie správcu dane - Daňového úradu Žilina - pobočka Námestovo č. 100682926/2019 zo dňa 19.03.2019. Toto Oznámenie správcu dane - Daňového úradu Žilina - pobočka Námestovo (č. 100682926/2019 zo dňa 19.03.2019) bolo reakciou na Vyjadrenie k oznámeniu zo dňa 05.02.2019 učinené žalobcom podaním zo dňa 26.02.2018 (správne má byť toto podanie datované rokom 20019 - poznámka správneho súdu) adresovaným Daňovému úradu Bratislava. V obsahu tohto oznámenia správca dane v nadväznosti na úpravu podľa § 60 ods. 4 Daňového poriadku uviedol obsahové náležitosti námietky zaujatosti a následne skonštatoval, že podanie žalobcu z 26.02.2019 nemá náležitosti podľa § 60 ods. 4 Daňového poriadku - chýba údaj o tom, proti komu námietka smeruje, v nadväznosti na čo sa na námietku neprihliada.

15. Pokiaľ žalobca namietal vadu vymedzenia okruhu záležitostí podľa splnomocnenia udeleného daňovým subjektom splnomocnenému zástupcovi N.. Q. C., a to konkrétne absenciu vymedzenia oprávnenia zastupovať žalobcu pri výkone daňovej kontroly za rok 2017 o určení dane podľa pomôcok, nie je táto námietka žalobcu dôvodná. Predmet splnomocnenia tak, ako je toto splnomocnenie súčasťou pripojeného administratívneho spisu, je v ňom vymedzený tak, že zakladá oprávnenie N.. Q. C. zastupovať žalobcu i pri výkone daňovej kontroly za rok 2017 o určení dane podľa pomôcok, nakoľko konkrétne úkony, na ktoré je N.. Q. C. splnomocnený, sú vymedzené len príkladmo, teda demonštratívnym výpočtom, a to umožňuje zahrnúť do predmetu plnej moci i zastupovanie žalobcu pri daňovej kontrole dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2017 o určení dane podľa pomôcok. V danom prípade ide o všeobecné plnomocenstvo v zmysle úpravy podľa § 9 ods. 3 Daňového poriadku, ktoré ako jednostranný právny úkon svedčí o existencii dohody o plnomocenstve medzi žalobcom a N.. Q. C., podľa ktorej si títo dohodli oprávnenie N.. Q. C. zastupovať žalobcu bez obmedzenia. Správny súd v tejto časti poznamenáva, že obsahovou náležitosťou plnomocenstva podľa § 9 Daňového poriadku nie je označenie orgánu finančnej správy, na konanie pred ktorým je splnomocnený zástupca splnomocnený, ani označenie konkrétneho druhu daňovej kontroly. V nadväznosti na uvedené závery správny súd ako nedôvodné hodnotí námietky podľa 4. a 6. žalobného bodu.

16. Vzhľadom na už vyššie zvýraznenú skutočnosť zrušenia rozhodnutia správcu dane a žalovaného pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred správcom dane, ktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci v súvislosti s podaním návrhu žalobcu na delegovanie miestnej príslušnosti podľa § 8 ods. 1 Daňového poriadku, správny súd dôvody k ďalším námietkam žalobcu v žalobných bodoch neuvádza, nakoľko by jeho závery z nich vyplývajúce boli predčasné. Vo všeobecnej rovine však považuje za dôležité skonštatovať, že k procesu určenia dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku je možné pristúpiť, len ak daňový subjekt nesplní pri preukazovaní skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť. Podľa komentára k Daňovému poriadku (Kubincová, S. Daňový poriadok. Komentár, 1. vydanie, Bratislava: C. H. Beck 2015, 283s.): Pri doslovnom výklade platí, že správca dane môže k určovaniu dane podľa pomôcok podľa uvedeného ustanovenia § 48 ods. 1, písm. c) Daňového poriadku pristúpiť len vtedy, ak povinnosť, ktorú daňový subjekt nesplnil, spĺňa všetky nasledujúce znaky:

a) Musí ísť o povinnosť týkajúcu sa preukazovania skutočností, pričom daňový subjekt pri správe daní preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, ďalej skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. Okrem uvedených skutočností je daňový subjekt povinný preukazovať aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť (§ 24 ods. 1). Dôkazné bremeno pri správe daní zaťažuje daňový subjekt, a teda daňový subjekt by mal byť schopný svoje tvrdenia (napr. tvrdenia uvádzané v daňovom priznaní) aj preukázať;

b) Musí ísť o zákonnú povinnosť daňového subjektu, t.j. povinnosť, ktorá daňovému subjektu vyplýva priamo zo zákona. Môže ísť o povinnosť stanovenú Daňovým poriadkom, prípadne povinnosť stanovenú hmotnoprávnym daňovým predpisom. Nesplnenie povinnosti určenej správcom, resp. iným príslušným orgánom, v danom prípade nemôže zakladať postup určovania dane podľa pomôcok.

c) Nesplnenie takejto povinnosti musí mať za následok nemožnosť správne zistiť daň Malo by teda ísť o povinnosť daňového subjektu, ktorá je pri správe daní podstatná a jej nesplnením sa zmarí účel správy daní, ktorým je správne zistiť daň a zabezpečiť jej úhradu. Pri správe daní je správca dane povinný vybrať najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane (§ 3 ods. 2), musí však postupovať podľa zákona a dbať na zachovávanie práv a právom chráneným záujmov daňových subjektov. Z tohto dôvodu prostriedky, ktoré správca dane pri správe daní použije, musia byť primerané okolnostiam. Naplnenie uvedených predpokladov pristúpenia správcu dane k určeniu dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku úzko súvisí s procesným postupom správcu dane pri doručovaní výzvy/výziev správcu dane daňovému subjektu na predloženie dokladov a dôkazov (v prípade, ak má správca dane vedomosť o udelení plnomocenstva daňového subjektu splnomocnenému zástupcovi, a to až do momentu, kým správca dane nadobudne vedomosť o ukončení zastupovania daňového subjektu). Celý tento postup správcu dane za predpokladu, že je v súlade so zákonom, čo však v prejednávanej veci naplnené z vyššie uvedených dôvodov nebolo, môže pri splnení podmienok podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku vyústiť do postupu správcu dane určením dane podľa pomôcok. V prípade, že správca dane na základe zákonne zrealizovaného postupu a pri splnení podmienok vyplývajúcich z úpravy § 48 Daňového poriadku pristúpi k určeniu dane podľa pomôcok, je takýto postup zákonný a v súlade judikatúrou (napr. rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 27.10.2021, podľa ktorého - bod 33.: Dôležitým právnym následkom začatia procesu určovania dane podľa pomôcok je obmedzenie rozsahu práv daňového subjektu v súvislosti s hodnotením informácií vyplývajúcich z použitých pomôcok, a to v tom zmysle, že daňový subjekt je oprávnený vyjadriť sa len k tomu, či boli dodržané zákonné podmienky pre použitie tohto spôsobu určenia dane a k okolnostiam, z ktorých vyplývajú pre daňový subjekt výhody, ak sú spôsobilé privodiť preň priaznivejšie rozhodnutie o daňovej povinnosti. Podobné obmedzenie platí aj v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane o vyrubení dane podľa pomôcok (§ 74 ods. 5 Daňového poriadku). Preto, ak bol žalovaný oprávnený v rozhodnutí o odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane vyhodnotiť len splnenie zákonných podmienok pre určenie dane podľa pomôcok, mohol sťažovateľ v správnej žalobe brojiť prakticky len proti záveru, že tieto podmienky boli splnené. V prejednávanej veci však tak, ako už správny súd skonštatoval vyššie, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, a to hneď na začiatku procesného postupu správcu dane. Vychádzajúc z uvedeného posudzovanie zákonnosti ďalších úkonov správcu dane a žalovaného v nadväznosti na námietky žalobcu v žalobných bodoch (okrem už vyššie skonštatovaných záverov k niektorým z nich pri zohľadnení povahy dôvodu zrušenia rozhodnutí správnych orgánov) hodnotí správca ako predčasné.

17. Úlohou správcu dane bude v nadväznosti na záväzný právny názor vyslovený správnym súdom v odôvodnení tohto rozsudku, postupovať vo vzťahu k návrhu žalobcu na delegovanie miestnej príslušnosti podľa § 8 ods. 1 Daňového poriadku, teda predložiť tento návrh na posúdenie opodstatnenosti druhostupňovému správnemu orgánu.

18. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

19. Žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalobca, ktorému súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému.

20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.