Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/32/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SlovServis Group s.r.o., so sídlom Žltá 8/G, 851 07 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 355 654, zastúpeného zástupcom URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, proti žalovaným v 1/ rade: DANAE VISION s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 29, 010 01 Žilina, IČO: 50 656 015, v 2/ rade: S.. O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. G. XXXX/XX, XXX XX L., podnikajúca pod obchodným menom: S.. O. K., s miestom podnikania O. V. XX, XXX XX L., IČO: 33 857 083, obaja žalovaní zastúpení právnym zástupcom JUDr. Jurajom Takáčom, advokátom, so sídlom E. XX, XXX XX G. G., o zaplatenie 33.480,- Eur s príslušenstvom a o náhradu škody 3.162,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -383 zo dňa 11. júna 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -383 zo dňa 11. júna 2021 p o t v r d z u j e .

Žalovaní v 1/ rade a v 2/ rade m a j ú voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol v poradí druhým výrokom tak, že žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu zmenenú podaním zo dňa 26.08.2020 a doplnenú podaním z 20.05.2021, ktorou sa domáhal voči žalovaným v 1/ rade a v 2/ rade zaplatenia sumy vo výške 33.480,- Eur oproti vráteniu zariadení, spolu s príslušenstvom a paušálnou náhradou nákladov; zároveň navrhoval zaviazať žalovaných na zaplatenie sumy 722,80 Eur spolu s príslušenstvom a sumy 2.440,- Eur spolu s príslušenstvom. Nárok skutkovo odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným v 2/ rade uzatvoril Kúpnu zmluvu dňa 22.09.2017, na základe ktorej ako kupujúci uhradil kúpnu cenu za zariadenia v 12-tich splátkach do 22.09.2018. Dňa 20.08.2019 oznámil listom a e- mailom žalovanému v 2/ rade vady, v dôsledku ktorých nebol schopný vybavovať ďalšie objednávky svojich zákazníkov a bol nútený zábrusy okuliarových šošoviek zadovážiť objednávkami od tretej osoby, v dôsledku čoho mu vznikli ďalšie náklady. Zároveň žalovaného v 2/ rade vyzval na bezodkladné a bezodplatné vykonanie záručnej opravy na základe kúpnej zmluvy, bola poskytnutá dodatočná lehota 7 pracovných dní. Napriek uvedenej výzve zo strany žalovaného v 2/ rade nedošlo k odstráneniu vád, preto žalobca odstúpil k 18.09.2019 od kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho došlo k zániku všetkých práv a povinností zmluvných strán. Žalobca preto žiadal od žalovaného v 2/ rade vrátenie kúpnej ceny a vyzdvihnutie predmetných zariadení. Žalovaný v 1/ rade listom zo dňa 30.09.2019 odpovedal na odstúpenie od kúpnej zmluvy a v obsahu oznámenia bolo uvedené, že listom zo dňa 03.01.2018 bolo žalobcovi oznámené, že žalovaný v 2/ rade previedol svoj podnik na žalovaného v 1/ rade a podľa žalovaného v 2/ rade odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo adresované nesprávnemu subjektu, a preto nemohli nastať účinky odstúpenia. Žalobca trval na tom, že žalovaní mu riadnym spôsobom neoznámili prevzatie záväzkov a prechod pohľadávok v súlade s . Nakoľko žalobcovi nebolo doručené dané oznámenie, bol povinný doručiť odstúpenie od kúpnej zmluvy žalovanému v 2/ rade a doručením odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovanému v 2/ rade došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy, teda žalovaný v 2/ rade je povinný vrátiť poskytnuté plnenie. Taktiež bol názoru, že kúpna zmluva je relatívne neplatný právny úkon, nakoľko na základe znaleckého posudku bolo zistené, že zariadenia neboli žalobcovi doručené ako nové a kúpna cena bola za zariadenie v novom, nepoužitom stave. Žalobca považoval kúpnu zmluvu od jej počiatku za neplatnú, nakoľko vychádzal z domnienky, že zariadenie dodávané žalovaným v 2/ rade je nepoužité, resp. nové, teda vykonal právny úkon v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre právny úkon rozhodujúca, pričom súčasne osoba, ktorej bol právny úkon určený, t.j. žalovaný v 2/ rade, tento omyl vyvolal alebo o ňom musel v dobe právneho úkonu aspoň vedieť. V dôsledku toho, že žalovaný v 2/ rade previedol podnik na žalovaného v 1/ rade v zmysle , prešli na žalovaného v 1/ rade aj záväzky neplatnej kúpnej zmluvy, vzniklo na strane žalovaného v 1/ rade bezdôvodné obohatenie vo výške kúpnej ceny zariadení, ktoré je žalovaný v 1/ rade povinný vrátiť žalobcovi, pričom v dôsledku zákonného ručenia podľa sa táto povinnosť úhrady pohľadávky z bezdôvodného obohatenia vzťahuje aj na žalovaného v 2/ rade. V dôsledku porušenia povinnosti z kúpnej zmluvy žalovaným v 2/ rade a prevodu práv a povinností z kúpnej zmluvy na žalovaného v 1/ rade, žalobcovi vzniklo voči žalovanému v 1/ rade a v dôsledku zákonného ručenia aj voči žalovanému v 2/ rade, právo na náhradu škody, keďže žalobca v čase od vzniku vytýkaných vád nemohol na zariadeniach poskytovať služby, úpravy, a to zábrus okuliarových šošoviek, bol nútený zábrusy okuliarových šošoviek vykonať prostredníctvom tretej osoby, a to prostredníctvom spoločnosti SAGITTA spol. s r.o.. V súvislosti s tým žalobcovi vznikla škoda vo forme skutočnej škody, ktorá výška nákladov žalobcu vynaložených na zábrus šošoviek od doručenia oznámenia o vadách do platného a účinného odstúpenia dosiahla celkovú výšku 722,80 Eur na základe vystavených faktúr danou spoločnosťou. Žalobca uplatnil aj náhradu ušlého zisku, pretože sa dohodol so žalovaným v 2/ rade, že má nárok na zvýhodnený odber 1000 ks šošoviek, ktorých veľkoobchodná cena je 2.450,- Eur bez DPH, pričom žalobcovi bola účtovaná cena vo výške 0,01 Eur za kus bez DPH. Toto právo sa žalobca rozhodol uplatniť dňa 30.05.2019 prostredníctvom e- mailu, avšak žalovaný v 2/ rade ani žalovaný v 1/ rade do dnešného dňa plnenie žalobcovi neposkytol. V dôsledku porušenia záväzku nedošlo k očakávanému zväčšeniu majetku žalobcu. Výška sumy ušlého zisku predstavuje hodnotu šošoviek, ktoré mali byť poskytnuté žalobcovi, teda sumu 2.450,- Eur bez DPH zníženú o kúpnu cenu šošoviek, teda o sumu vo výške 0,01 Eur bez DPH za 1ks šošovky, čo predstavuje pri počte 1000 ks sumu vo výške 10,- Eur bez DPH. Majetok žalobcu by v prípade, ak by žalovaní dodržali predmetný záväzok, vzrástol o sumu vo výške 2.440,- Eur bez DPH.

3. Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal aj na vyjadrenie žalovaných v 1/ a v 2/ rade zo dňa 14.05.2020, ktorí potvrdili uzatvorenie Kúpnej zmluvy č. 3/2017, na základe ktorej dodal žalovaný v 2/ rade žalobcovi nepoužité zariadenia, brúsny automat a následne dňa 21.12.2017 uzatvorili žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade Zmluvu o predaji podniku, ktorou žalovaný v 2/ rade previedol svoj podnik na žalovaného v 1/ rade, čo bolo oznámené žalobcovi listom zo dňa 03.01.2018. Žalobca oznámil vady listom zo dňa 20.08.2019 iba žalovanému v 2/ rade a aj výzvu na dodatočné plnenie doručoval iba žalovanému v 2/ rade. Žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy listom zo dňa 16.09.2019, ktorý doručil len žalovanému v 2/ rade poštou dňa 18.09.2019. Žalovaní poukázali na to, že žalobca vedel o predaji podniku, keďže komunikoval v záležitostiach kúpnej zmluvy následne už len so žalovaným v 1/ rade, dokonca žalobca uhrádzal aj faktúry za servis vykonávaný žalovaným v 1/ rade na zariadeniach pre žalobcu. Žalobca adresoval reklamáciu zariadení, ako aj odstúpenie od kúpnej zmluvy žalovanému v 2/ rade napriek tomu, že žalovaný v 2/ rade predal s účinnosťou k 31.12.2017 svoj podnik žalovanému v 1/ rade a dokonca cca 1,5 roka žalobca konal v záležitostiach týkajúcich sa zariadení so žalovaným v1/ rade. Trvali na tom, že riadne oznámili predaj podniku žalovaného v 2/ rade na žalovaného v 1/ rade, a to listom zo dňa 03.01.2018. Podľa žalovaných žalobca nepriamo potvrdil, že oznámenie žalovaných, teda list zo dňa 03.01.2018, mu bol doručený ešte pred odstúpením od zmluvy. Pokiaľ žalobca vytýkal vady, teda, že žalovaný v 1/ rade mal porušiť záväzok zo záruky za akosť, tak tento záväzok mohol žalovaný v 1/ rade porušiť len predtým, ako žalobca spísal odstúpenie od kúpnej zmluvy. List žalobcu zo dňa 16.01.2019 preukazuje, že žalobcovi bolo oznámené prevzatie záväzkov z kúpnej zmluvy. Čo sa týka znaleckého posudku, žalovaní tvrdili, že žalobca si ho objednal už 13.08.2019, teda ešte predtým, ako sa mala objaviť vada, pre ktorú došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, pričom neboli prizvaní k ohliadke. Čo sa týka odstránenia vád, tak žalovaní podotkli, že žalobca nemal záujem, aby ním tvrdená vada bola odstránená, pričom žalobca neadresoval oznámenie o tvrdenej vade žalovanému v 1/ rade, napriek tomu žalovaný v 1/ rade mu ponúkol vykonanie servisného zásahu. Zo znaleckého posudku nie je možné zistiť ani len číslo kalibračného certifikátu zariadenia, s ktorým znalkyňa robila meranie, a teda existujú pochybnosti o správnosti údajov z merania vykonaného znalkyňou už z tohto titulu. Čo sa týka neplatnosti kúpnej zmluvy, tak to považovali za účelové a nepodložené, nakoľko žalobca namieta neplatnosť zmluvy po tom, ako si uvedomil, že reklamáciu a odstúpenie od kúpnej zmluvy realizoval voči nesprávnemu subjektu. Žalovaní trvali na tom, že zariadenie bolo dodané nepoužité. Pokiaľ si žalobca uplatnil škodu vo výške 722,80 Eur, tak táto nemohla vzniknúť, pretože nárok na náhradu škody žalobca odvíja od tvrdenia, že nedošlo k odstráneniu vady zariadení, ale žalobca žalovanému v 1/ rade neoznámil, že zariadenia majú mať vadu a nedal mu možnosť vadu odstrániť. Ak by boli zariadenia postihnuté vadou, tak žalobca by mal možnosť bezplatného brúsenia šošoviek u žalovaného v 1/ rade, avšak žalobca si nárok na bezplatný zábrus u žalovaného v 1/ rade neuplatnil, ale miesto toho si svojvoľne a bez upozornenia objednal zábrusy u iného dodávateľa. Nesplnil tak svoju preventívnu povinnosť. Z predložených dôkazov nevyplýva, že by spoločnosť SAGITTA spol. s r.o. dodala zabrúsené šošovky, keď na dodacích listoch nie je prevzatie takéhoto tovaru žalobcom potvrdené. Čo sa týka ušlého zisku, žalovaní uviedli, že je pravdou, že v čase, keď žalovaný v 1/ rade poskytol žalobcovi cenovú ponuku k brúsnym systémom, tak aj k zariadeniam ponúkal zvýhodnenie v podobe 1000 ks šošoviek odobratých počas 12 mesiacov za 0,01 Eur za kus. Táto cenová ponuka s týmto zvýhodneným odberom šošoviek však bola časovo limitovaná do 31.07.2017. Žalobca zariadenia kúpil až po skončení tejto akcie, a to Kúpnou zmluvou zo dňa 22.09.2017. Žalobcovi boli dodané zariadenia na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.2017 a nie na základe Objednávky zo dňa 27.09.2017, a preto záväzkový vzťah na základe Objednávky zo dňa 27.09.2017 ani nemohol vzniknúť, a teda ani nárok na zvýhodnený odber 1000 ks šošoviek za 0,01 Eur za kus.

4. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd v odseku 3. uviedol vyjadrenia žalobcu v rámci repliky a dupliky, v odseku 4. popísal vyjadrenie žalovaných, poukázal na nariadené pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie ust. , ods. 1 a , , , a , , , , , , , , , , v spojení s , , a dospel k záveru o neopodstatnenosti nárokov žalobcu.

5. Okresný súd mal preukázané, že žalovaný v 2/ rade ako predávajúci a žalobca ako kupujúci uzatvorili dňa 22.09.2017 Kúpnu zmluvu č. 3-2017, predmetom ktorej bolo dodanie tovaru špecifikovaného v čl. II. bod 2.1 s tým, že kupujúci sa zaviazal zaplatiť predávajúcemu za dodaný tovar kúpnu cenu podľa čl. IV. zmluvy. V čl. IV. zmluvy bola dohodnutá cena 33.480,- Eur s DPH. V čl. V. zmluvy boli dohodnuté platobné podmienky s poukazom na splátkový kalendár v prílohe č. 2 zmluvy (č.l. 39 spisu).

6. Súd prvej inštancie posúdil, že medzi žalovaným v 2/ rade a žalobcom vznikol obchodno-záväzkový vzťah na základe uzavretej kúpnej zmluvy, ktorá sa spravuje ustanoveniami a nasl. .

7. Okresný súd uviedol, že žalobca uplatnil nárok na vrátenie kúpnej ceny z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy listom zo dňa 16.09.2019, doručeným iba žalovanému v 2/ rade.

8. Okresný súd poukázal na tvrdenie žalovaných, že uzatvorili zmluvu o predaji podniku v zmysle , ktorou došlo k prevodu práv a povinností zo žalovaného v 2/ rade na žalovaného v 1/ rade, ktorá skutočnosť bola mezi nimi nesporná. Ďalej tvrdili, že predaj podniku, a teda prevzatie záväzkov a prechod pohľadávok oznámili bezodkladne žalobcovi listom zo dňa 03.01.2018 označeným ako Oznámenie pre obchodných partnerov podnikateľa S.. O. K. - DANAE o prechode pohľadávok a prevzatí záväzkov spološnosťou DANAE VISION s.r.o. (č.l. 192 spisu) a predložili Čestné vyhlásenie žalovaného v 2/ rade a Čestné vyhlásenie žalovaného 1/ rade zo dňa 14.10.2019 adresované žalobcovi, v ktorom vyhlásil, že prevzal všetky záväzky týkajúce sa podniku, teda aj záväzky z predmetnej kúpnej zmluvy. Žalovaní mali za to, že žalobca potvrdil vedomosť o predaji podniku už len tým, že v záležitostiach predmetnej kúpnej zmluvy žalobca komunikoval so žalovaným v rade 1/, a to v liste zo dňa 16.01.2019, ktorým žiada o výmenu prístoja periféria Indo Combiprox a dotazuje spoločnosť DANAE VISION s.r.o., ako aj z 28.10.2019.

9. Žalobca popieral akékoľvek doručenie, a teda aj vedomosť ohľadom daného predaja podniku zo žalovaného v 2/ rade na žalovaného v rade 1/ rade, s tým, že čestné vyhlásenie žalovaného v 2/ rade nie je možné považovať za dôkaz o tom, že boli splnené povinnosti podľa .

10. Okresný súd uviedol, že ust. nedefinuje a nešpecifikuje formu, akým spôsobom má sa oznámiť prevzatie záväzkov a prechod pohľadávok na kupujúceho. Žalobca tvrdil, že mu nebolo oznámené, že došlo k predaju podniku, avšak z predložených listín obsiahnutých v spise, vyplývalo, že žalobca vedel o tomto prevode a prechode, a to minimálne z čestného prehlásenia, ktoré bolo oznámené žalobcovi ako odpoveď k odstúpeniu od zmluvy. Vedomosť pred odstúpením žalobcu vyplývala aj z listu zo dňa 16.01.2019 (č.l. 195 spisu), ktorý žalobca adresoval výlučne žalovanému v 1/ rade, teda žalobca mal vedomosť o predaji podniku už pred odstúpením. Hoci žalovaní nepreukázali doručenie Oznámenia pre obchodných partnerov zo dňa 03.01.2018 žiadnou doručenkou, žalobca mal o tom vedomosť a keďže neuviedol, odkiaľ mal túto vedomosť, bolo podľa okresného súdu možné ustáliť, že mu oznámenie bolo skutočne doručené. Podľa okresného súdu neobstálo tvrdenie žalobcu, že to zasielal žalovanému v 2/ rade, resp. že ide o personálne prepojenie, nakoľko žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade sú dva rôzne samostatné subjekty so samostatným odlišným IČO-m, a to bez ohľadu na to, že žalovaný v 2/ rade je konateľom u žalovaného v 1/ rade. Okresný súd uzavrel, že síce žalovaný v 1/ rade, ani žalovaný v 2/ rade nepreukázali priamy dôkaz, že bolo doručené oznámenie o predaji podniku aj žalobcovi, avšak z písomnej korešpondencie medzi žalobcom a žalovanými je zrejmé, že musel vedieť o tejto skutočnosti, a to aj z listu zo 16.01.2019, ktorý bol adresovaný od žalobcu žalovanému v 1/ rade na výmenu prístroja a predsa, keby žalobca nemal vedomosť o predaji podniku, tak nebol dôvod, aby žiadal o výmenu prístroja žalovaného v 1/ rade. Okresný súd tak posúdil, že žalobca mal vedomosť o predaji podniku a o tom, že prešli pohľadávky a taktiež aj záväzky na žalovaného v 1/ rade zo žalovaného v 2/ rade.

11. Vzhľadom na znenie ust. a na zistené skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, okresný súd skonštatoval, že zmluva zatiaľ nemohla zaniknúť, nakoľko prejav vôle žalobcu odstúpiť od zmluvy nebol doručený riadne druhej strane, t.j. žalovanému v 1/ rade, a to bez ohľadu na to, že žalovaný v 2/ rade je konateľom, resp. spoločníkom žalovaného v 1/ rade. Hoci obaja žalovaní, vzhľadom na personálnu prepojenosť, majú príležitosť oboznámiť sa s prejavom vôle žalobcu, avšak prejav vôle doručený fyzickej osobe, ktorá je zároveň aj štatutárom právnickej osoby nemôže mať účinky voči všetkým právnických osobám, v ktorých je fyzická osoba štatutárom. Výklad žalobcu považoval za rozporný so základnou právnou úpravou právnych úkonov, ktorý by vyvolal značnú neistotu v právnych vzťahoch. Prejav vôle môže mať účinky len voči tomu, komu je určený.

12. Súd prvej inštancie uzavrel, že nakoľko nedošlo k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy, nevznikol žalobcovi nárok na vrátenie kúpnej ceny 33.480 Eur a nebol ani dôvod na vrátenie zariadení žalovaným. Z toho dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol.

13. Ďalej okresný súd uviedol, že žalobca zároveň požadoval vrátenie kúpnej ceny na tom tvrdení, že zmluva je neplatná, nakoľko bol uvedený do omylu, pretože zariadenie dodané žalovaným v 2/ rade bolo už používané. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že žalobca najprv odstúpil od zmluvy a až následne sa domáhal relatívnej neplatnosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že odstúpiť možno iba od platnej zmluvy. Keďže posúdil, že nedošlo k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy, tak sa následne zaoberal relatívnou neplatnosťou zmluvy, ktorej domôženie nastalo až po odstúpení.

14. Okresný súd poukázal na žalobcom predložený Znalecký posudok č. 8/2019 vo veci určenia technického stavu elektrických zariadení Indo Proxima a Indo Combiprox v súvislosti s reklamačným konaním, s tým, že Objednávka na znalecký posudok bola daná e-mailom z 13.08.2019 (č.l. 53 spisu). Podľa záverov znalca bolo konštatované, že brúsny automat Indo Proxima a jednotka Indo Combiprox sú poruchové a nie sú schopné vykonávať svoju špecifickú funkciu, teda centrovanie, topografiu šošoviek, zábrus a vŕtanie dier bez porúch. Poruchy nezvratne menia vlastnosti výstupného produktu. Skutočný technický stav posudzovaných zariadení je poruchový. Poruchový technický objekt je v technickej praxi hodnotený ako nefunkčný. Zároveň znalkyňa uviedla, že na základe poznania skutočného technického stavu elektrických zariadení Indo Proxima a Indo Combiprox znaleckým experimentom a expertnou metódou overila, že brúsny automat Indo Proxima a jednotka Indo Combiprox neplnili v čase obhliadky dňa 04.09.2019 funkcie a účel definovaný sprievodnou dokumentáciou. Mala za to, že ide o poruchy, ktoré súvisia s vnútorným technickým usporiadaním elektrických zariadení Indo Proxima a Indo Combiprox a ide o poruchy, ktorých príčinu nie je možné z pozície operátora identifikovať a tieto poruchy odstraňovať. Posudok bol vyhotovený dňa 27.10.2019.

15. Právny zástupca žalovaných poukázal na to, že žalobca vyvodzuje zo znaleckého posudku závery, ktoré z neho nevyplývajú. Zo znaleckého posudku nemožno vyvodiť tvrdenie žalobcu, že by zariadenia boli používané pred ich dodaním žalobcovi. Zo znaleckého posudku nevyplýva, že by bol skúmaný počet zabrúsených šošoviek zo strany žalobcu, presný materiál, zloženie zabrusovaných šošoviek, rôzne spôsoby úchytu šošoviek do rámu a ani užívateľská starostlivosť o zariadenia, čo všetko samozrejme má na amortizáciu vplyv. Zo strany znalca išlo len o akýsi odhad, či predpoklad, čo pre relevantné posúdenie tvrdenia dôvodov pre uvedenie do omylu je nepostačujúce a nejde o výslovný jednoznačný záver znalca. Taktiež poukázal, že poruchy zariadení súviseli s elektrickou sieťou, čo potvrdzuje aj to, že s elektrickou sieťou mali v prevádzke žalobcu problémy aj iné prístroje vrátane prístrojov ZEISS dodaných žalobcovi iným dodávateľom. Žalovaní trvali na tom, že zariadenia dodali žalobcovi predtým neužívané.

16. Na základe predložených listín ako predloženého znaleckého posudku, ktorý bol posúdený ako súkromný znalecký posudok podľa , okresný súd vyhodnotil, že z ničoho relevantného nevyplývalo, že zariadenia pred dodaním žalobcovi boli niekým používané. Znalkyňa síce uviedla v závere, že skutočný technický stav posudzovaných zariadení vykazuje odklon od predpokladaného technického stavu daného amortizáciou, avšak z ničoho nevyplývalo, že skutočne boli používané a sama znalkyňa uvádza, že technický stav je ňou predpokladaný. Okresný súd nezistil, že by žalobca bol uvedený do omylu, a preto neposúdil predmetnú kúpnu zmluvu za neplatnú, poukazom na ustanovenia (vzhľadom na citáciu a v odsekoch 33. a 34. odôvodnenia uvedené zrejmou chybou v písaní , namiesto správne - pozn. krajského súdu).

17. Vzhľadom na posúdenie súdom prvej inštancie, že nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy a zároveň, že nešlo o relatívne neplatnú zmluvu z dôvodu nepreukázania uvedenia do omylu, nebol dôvod, aby žalovaný v 1/ rade (zrejme chybou v písaní uvedené žalovaný v 2/ rade, pozn. krajského súdu) vrátil poskytnuté plnenie žalobcovi. Z toho dôvodu nárok vyplývajúci zo žaloby v tejto časti súd prvej inštancie nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol.

18. Žalobca sa domáhal aj náhrady škody vo výške 722,80 Eur v dôsledku porušenia povinností z kúpnej zmluvy žalovaným v 2/ rade a prevodu práv a povinností z kúpnej zmuvy na žalovaného v 1/ rade, a to, čo sa týka skutočnej škody žalovaný v 2/ rade porušil povinnosť dodať tovar bez vád a odstrániť vytýkané vady zariadení. Žalobca v čase od vzniku vytýkaných vád nemohol na zariadeniach poskytovať služby, úpravy zábrusu okuliarových šošoviek, bol nútený zábrusy okuliarových šošoviek vykonať prostredníctvom tretej osoby - spoločnosti SAGITTA spol. s r.o., a tým mu vznikla škoda vo forme skutočnej škody v podobe vzniku dodatočných nákladov na zábrus šošoviek realizovaných spoločnosťou SAGITTA spol. s r.o., a to vo výške 722,80 Eur na základe faktúr, ktoré predložil.

19. Okresný súd mal preukázané, že žalobca skutočne vynaložil náklady na zábrus šošoviek prostredníctvom spoločnosti SAGITTA spol. s r.o., za čo mu boli vystavené faktúry, a to na sumu 355,20 Eur zo dňa 30.08.2019, na sumu 289,20 Eur zo dňa 13.09.2019 a na sumu 264,- Eur zo dňa 30.09.2019, z ktorej faktúry žalobca zobral do úvahy iba dodacie listy za obdobie do 18.09.2019.

20. Súd prvej inštancie poukázal na článok VI. kúpnej zmluvy upravujúci záručnú dobu a zodpovednosť, z ktorého bodov 6.2., 6.3. a 6.7 vyplýva, že kupujúci má právo na bezplatný zábrus, pokiaľ nebude servisný zásah vykonaný do 3 dní od nahlásenia poruchy. Z listu žalobcu zo dňa 20.08.2019 adresovaného žalovanému v 2/ rade vyplývalo, že žalobca oznamoval vady a žiadal o bezodkladné a bezodplatné vykonanie záručnej opravy zariadenia, a to žalovaného v 2/ rade, s poukazom na bod 6.7 zmluvy, a to až do času odstránenia danej vady (č.l. 49 spisu). Okresný súd poukázal na to, že žalobca hoci cca 1,5 roka konal v záležitostiach týkajúcich sa zariadení so žalovaným v 1/ rade, čo vyplývalo aj z predložených listín, tak nebolo zrejmé, prečo reklamáciu či odstúpenie od kúpnej zmluvy adresoval žalovanému v 2/

rade a nie žalovanému v rade 1/. Keďže úkony žalobcu smerovali voči subjektu neoprávnenému, tak jeho úkony sú neúčinné.

21. Okresný súd poukázal aj na list žalovaného v 1/ rade zo dňa 30.09.2019, podľa ktorého žalovaného v 1/ rade upovedomil žalovaný v 2/ rade o odstúpení od zmluvy mu doručovanom, a preto žalovaný v 1/ rade žalobcovi oznámil, že mu nie je zrejmé, prečo komunikuje so žalovaným v 2/ rade, keď došlo k predaji podniku, čo mu bolo oznámené. Zároveň uviedol, že vykoná servisný zásah a stanovil aj konkrétne termíny, pokiaľ je žalobca názoru, že prístroje majú vady. Súčasne uviedol, že keďže vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade nebol vykonaný žiadny právny úkon týkajúci sa tvrdených vád tovaru a trvania zmluy, tak považuje zmluvu naďalej za existujúcu a záväznú (č.l. 51 spisu).

22. Pokiaľ žalobca opieral svoj nárok na náhradu škody od tvrdenia, že nedošlo k odstráneniu vady zariadení, tak okresný súd zhodnotil, že žalobca žalovanému v 1/ rade neoznámil, že zariadenia majú vadu a nedal mu možnosť ani vadu odstrániť. Žalovaný v 1/ rade síce písomne reagoval až na základe oznámenia žalovaného v 2/ rade, avšak napriek tomu a bodu 6.7 kúpnej zmluvy žalobca si neuplatnil nárok na bezplatný zábrus u žalovaného v 1/ rade, ale svojvoľne a bez upozornenia žalovaného v 1/ rade si objednal zábrusy u iného dodávateľa. Žalobca nesplnil svoju preventívnu povinnosť a neupozornil žalovaného v 1/ rade, že mu bez bezplatného zábrusu šošoviek vznikne škoda.

23. V súvislosti s náhradou škody vo výške 722,80 Eur, súd prvej inštancie poukázal aj na list zo dňa 03.07.2019, označený ako Oznámenie o vylúčení dodaných zariadení zo záruky pre preukázané dlhodobé nedostatky na strane kupujúceho (č.l. 240 spisu), adresovaný od žalovaného v 1/ rade žalobcovi, v ktorom oznámil, že pre dlhodobé nedodržanie pokynov uvedených v užívateľskom manuáli a pre možné poškodenie, ktoré mohli následkom toho na zariadeniach Proxima a Combiprox nastať, tak neručil za vlastnosti predmetov plnenia Kúpnej zmluvy zo dňa 27.09.5017 a nebudú poskytovať žiaden ďalší servis, t.j. ani mimozáručný bez predošlej úhrady zálohovej faktúry v priemernej veľkoobchodnej cene doteraz realizovaných servisných úkonov, ktorá činí 500,- Eur bez DPH. Zároveň oznámil, že z dôvodu celkovej výšky nákladov vynaložených zo strany žalovaného v 1/ rade od času inštalácie do servisov označených v bode 8.8 v možnej príčinnej súvislosti s nevhodným prostredím pre nimi dodané zariadenie v prevádzke, tak oznámili, že nepodpíšu dodatok kúpnej zmluvy umožňujúci čerpanie benefitu marketingovej akcie, počas ktorej zariadenia u nich objednali. V danom liste bolo uvedené, že od inštalácie ani od upozornenia z 12.12.2017 žalobca nezabezpečil na svojej prevádzke nápravu, tak žalovaný v 1/ rade vykonal postupne do 11.04.2019 na naliehanie žalobcu a na náklady žalovaného v 1/ rade zdarma servis v hodnote 5.441 Eur bez DPH.

24. Okresný súd posúdil, že žalobcovi síce vznikli ďalšie náklady v súvislosti s ním tvrdenou vadou, avšak bolo nepochybné, že riadne nevyužil bod 6.7 kúpnej zmluvy, a preto uzavrel, že poškodená strana, v danom prípade žalobca, nemá nárok na náhradu škody vo výške 772,80 Eur a v tejto časti žalobu zamietol. Ďalej uviedol, že danú náhradu škody nepriznal napriek tomu, že sa nestotožnil s tvrdením žalovaných, že žalobca predložil dodacie listy, avšak bez potvrdenia žalobcom o prevzatí, a preto spochybnil dodanie tovaru. Toto tvrdenie nepovažoval za relevantné. Žalobca nereklamoval vady u žalovaného v 1/ rade, a nepostupoval v zmysle zmluvných dojednaní, ale zábrus dal vyhotoviť tretiemu subjektu.

25. Žalobca si uplatnil aj nárok na tzv. ušlý zisk v súvislosti so zvýhodneným odberom 1000 ks šošoviek za 0,01 Eur za kus s tým, že sa domáhal daného zvýhodneného odberu.

26. Okresný súd poukázal na to, že mu bola predložená záväzná Objednávka zariadení zo dňa 27.09.2017, v rámci ktorej žalobca si objednal zariadenia za cenu 27.900 Eur bez DPH, t.j. 33.480 Eur s DPH, teda totožne s článkom IV. kúpnej zmluvy a zároveň bolo uvedené, že objednávateľ získava spolu s predmetom kúpy aj časovo limitované právo na zvýhodnený odber 1000 ks šošoviek, ktoré boli vymenované, pričom bola aj určená veľkoobchodná cena a aká cena bude účtovaná kupujúcemu (č.l. 42 rub spisu). Hoci objednávka je zo dňa 27.09.2017, žalovaní tvrdili, že k realizácii tejto objednávky nedošlo, nakoľko bola uzatvorená zmluva dňa 22.09.2017. Uzatvorenie Kúpnej zmluvy č. 3-2017 dňa 22.09.2017 potvrdil aj žalobca priamo v podanej žalobe, z čoho vyplývalo, že kúpna zmluva predchádzala objednávke.

27. Okresný súd mal za nesporné, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade vznikol na základe Kúpnej zmluvy č. 3-2017 zo dňa 22.09.2017, ktorou žalobca kúpil konkrétne zariadenia. Pokiaľ následne bola objednávka, túto nebolo možné považovať za objednávku, na základe ktorej bola uzavretá Kúpna zmluva zo dňa 22.09.2017. Po tejto objednávke nedošlo k ďalšej kúpe daných zariadení, nedošlo k plneniu. Zľava sa viazala jednak na kúpu/predaj po 27.09.2017 a jednak na časové obmedzenie. V objednávke nebol určený konkrétny časový limit, teda v tej časti takéto dojednanie bolo neurčité, a preto je neplatné a jednak z predložených listín vyplývala cenová zľavová ponuka tak, že uplynula 31.07.2017 a žiadna ďalšia nevyplývala, ani nebola dohodnutá, ani ponúknutá.

28. Pokiaľ si žalobca robil nárok na ušlý zisk vo výške 2.440,- Eur v súvislosti so zvýhodneným odberom 1000 ks šošoviek za 0,01 Eur za kus, tak cenová ponuka s týmto zvýhodneným odberom šošoviek bola časovo limitovaná do 31.07.2017.

29. Súd prvej inštancie poznamenal, že Kúpnou zmluvou zo dňa 22.09.2017 bola dohodnutá dodávka tovaru, a to brúsny automat Indo Proxima a periféria Indo Combiprox v celkovej cene 27.900,- Eur. Objednávkou zo dňa 27.09.2017 si objednávateľ záväzne objednal brúsny automat Indo Proxima a periféria Indo Combiprox s tým, že objednávateľ získava spolu s predmetom kúpy aj časovo limitované právo na zvýhodnený odber daných šošoviek. V danej objednávke však nebol uvedený časový limit, v tejto časti tak objednávka bola neurčitá. Z predložených listín bolo zrejmé, že cenová ponuka so zvýhodneným odberom šošoviek bola limitovaná do 31.07.2017. Žalobca zariadenia kúpil až po skončení tejto akcie, to znamená 22.09.2017 na základe Kúpnej zmluvy. Okrem toho v čase rokovaní o uzatvorení kúpnej zmluvy žalobca jasne uviedol, že o odber šošoviek nemá záujem, keďže plánoval predávať výhradne šošovky iného typu a zariadenie bolo dodané žalobcovi iba na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.2017, nie na základe objednávky zo dňa 27.09.2017, preto záväzkový vzťah na základe objednávky zo dňa 27.09.2017 medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade nevznikol, a tak nemohol vzniknúť ani nárok na zvýhodnený odber 1000 ks šošoviek. Bolo nepochybné, že objednávka bola opatrená podpismi obidvoch strán, avšak v objednávke nebol uvedený časový limit. Vzhľadom na to, že nebol uvedený presný časový limit, časové obdobie, nebolo možné považovať toto ustanovenie za určité, a teda platne dohodnuté. Okresný súd skonštatoval, že žalobca si uplatnil nárok na odber šošoviek až listom zo dňa 30.05.2019, avšak žalovaní sa vyjadrili, že akcia trvala iba do 31.07.2017, pričom listom z 03.07.2019 sa žalovaný v 1/ rade vyjadril, že nepodpíše dodatok ku kúpnej zmluve na čerpanie marketingovej akcie, a to dodanie šošoviek za zvýhodnenú cenu. Z toho vyplývalo, že nárok žalobcu na náhradu ušlého zisku nebol opodstatnený a žalobcovi nevznikla škoda ako ušlý zisk. Akcia na zvýhodnený odber 1000 ks šošoviek nebola predmetom kúpnej zmluvy s poukazom na článok II. zmluvy a objednávka bola z iného dátumu, dokonca neskoršieho, než bola kúpna zmluva. Na základe tejto objednávky nevznikol určitý právny úkon, nevznikol záväzkový vzťah. S odkazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskho zákonníka okresný súd uviedol, že určitosť právneho úkonu znamená, že musia byť špecifikované konkrétne a určité práva a povinnosti pre obe zmluvné strany, avšak z tejto objednávky nevznikol obchodno-záväzkový vzťah. Preto aj v tejto časti žalobu zamietol.

30. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle , na základe ktorého skonštatoval, že nárok žalobcu nie je opodstatnený. V zhrňujúcom závere odôvodnenia napadnutého rozsudku v odsekoch 74. a 75. okresný súd uviedol, že nakoľko si žalobca uplatnil nárok z dôvodu odstúpenia od zmluvy, tak z ničoho nevyplývalo, že by odstúpil od zmluvy voči oprávnenej osobe, teda voči žalovanému v 1/ rade, ktorý sa stal oprávnenou osobou na základe zmluvy o predaji podniku. S tvrdením žalobcu, že mu nebolo oznámené, že došlo k predaju podniku, sa okresný súd nestotožnil, pretože z predložených listín bolo zrejmé, že o tom mal vedomosť. Z ničoho nevyplývalo, akou formou má byť oznámený tento predaj podniku, avšak z listín bolo zrejmé, že žalobca túto vedomosť mal, keďže dlhšiu dobu komunikoval práve so žalovaným v 1/ rade. Pokiaľ by nemal vedomosť o predaji podniku zo žalovaného v 2/ rade na žalovaného v 1/ rade, tak nebol dôvod, aby spolupracoval a komunikoval dlhší čas práve so žalovaným v 1/ rade. Vzhľadom na to, že okresný súd posúdil, že nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, tak nebol dôvod ani na vrátenie dovtedajšieho plnenia stranami. Žalobca sa zároveň domáhal daného nároku aj z dôvodu, že zmluva je relatívne neplatná pre uvedenie jeho osoby do omylu. Súd prvej inštancie nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali tvrdenia žalobcu ohľadom uvedenia do omylu, na základe čoho by bola zmluva neplatná. V tejto súvislosti poukázal na rozporné tvrdenie žalobcu, keď na jednej strane tvrdil, že odstúpil od zmluvy a žalovaní sú povinní mu vrátiť plnenie, ale na druhej strane následne tvrdil, že kúpna zmluva je neplatná, pretože bol uvedený do omylu. Hoci odstúpiť je možné iba od platnej zmluvy, v danom prípade žalobca najprv odstúpil od zmluvy a až následne sa domáhal relatívnej neplatnosti, teda k odstúpeniu došlo pred účinkami uplatnenia relatívnej neplatnosti. Okresný súd uzavrel, že nedošlo k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy, preto sa následne zaoberal relatívnou neplatnosťou zmluvy, avšak po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že zmluva nie je relatívne neplatná. Z tohto vysloveného záveru, nebolo možné priznať nárok titulom vrátenia kúpnej ceny z dôvodu odstúpenia od zmluvy, ani z dôvodu neplatnosti zmluvy. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na ušlý zisk a na náhradu škody, ani v tejto časti nebolo žalobe vyhovené, nakoľko okresný súd posúdil, že žalobca si nesplnil svoje zákonné povinnosti, a to neoznámil škodu riadne a včas oprávnenej osobe, t.j. žalovanému v 1/ rade, zároveň nepostupoval podľa bodu 6.7 kúpnej zmluvy, podľa ktorej mal vyzvať žalovaného v 1/ rade na odstránenie vady a žalovaný v 1/ rade bol povinný v dohodnutej lehote odstrániť vadu, a pokiaľ by nedošlo z jeho strany k splneniu si jeho povinností, tak mal právo žalobca na bezplatný zábrus, avšak toto nevyužil, nepožiadal ani žalovaného v 1/ rade, ani žalovaného v 2/ rade a neobstálo tvrdenie, že žalobca tak postupoval na základe listu žalovaného v 1/ rade ohľadom toho, že žalovaný v 1/ rade ruší záruku a podobne. Podľa okresného súdu, ak by žalobca postupoval v súlade so zákonom a so zmluvným dojednaním bodu 6.7 zmluvy, tak by náklady, ktoré si uplatnil, nevznikli. Čo sa týka ušlého zisku, okresný súd posúdil, že nárok v tejto časti nie je opodstatnený, pretože jednak v objednávke bolo uvedené, že žalobcovi vzniká právo na určité zvýhodnenie ceny, ale v nejakom časovo limitovanom období, avšak nebolo jednoznačne uvedené toto obdobie, teda mal za to, že dané dojednanie v objednávke je neurčité a zároveň objednávka nie je súčasťou predmetnej kúpnej zmluvy a z listín vyplývalo, že jediná akcia, ktorá bola zo strany žalovaných, bola do 31.07.2017. Z ničoho nevyplývalo, že žalobcovi vznikol nárok na nejakú existujúcu akciu, ani že bolo nejaké ďalšie dojednanie ohľadom akcie. Z listín nevyplývalo, že objednávka je súčasťou kúpnej zmluvy. Táto objednávka nebola predmetom kúpnej zmluvy s poukazom na jej článok II. a objednávka bola z iného dátumu, neskoršieho ako kúpna zmluva, pričom na základe objednávky nevznikol určitý právny úkon, teda nevznikol záväzkový vzťah platne v zmysle .

31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a to bez ohľadu na , podľa ktorého predávajúci, teda žalovaný v 2/ rade, ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim, teda žalovaným v 1/ rade, keďže žalobca si uplatňoval nároky voči nesprávnej osobe.

32. Okresný súd ďalej poukázal na to, že žalobca po ukončení dokazovania dňa 14.05.2021, následne doručil súdu podanie z 20.05.2021, ktorým navrhol zmenu/úpravu žaloby. Dané podanie v zmysle súd prvej išntancie nevyhodnotil ako zmenu žaloby, ale ako úpravu, resp. doplnenie petitu, pričom aj sám žalobca podanie označil ako „Úprava petitu žaloby/návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby“. Dané podanie za zmenu žaloby nepovažoval okresný súd aj z toho dôvodu, že v zmysle platných právnych predpisov dochádza k určitému spôsobu vyporiadania subjektov zo zákona a v danom prípade išlo o synalagmatický záväzok, v rámci ktorého si strany musia vrátiť vzájomné plnenia. Predmetná úprava petitu nebola zmenou žaloby, preto nebolo potrebné o tom rozhodovať. Vzhľadom k tomu, že dané podanie nemalo vplyv pre rozhodnutie, nebolo potrebné zrušiť dokazovanie a vo veci ďalej konať, nebolo by to ani efektívne, ani hospodárne a podanie žalobcu mal k dispozícii aj právny zástupca žalovaných, ktorý sa k podaniu vyjadril a okresný súd ho následne žalobcovi doručil.

33. Okresný súd nevykonal ďalšie dokazovanie, nakoľko ho nepovažoval za potrebné, hospodárne a efektívne, pričom ani stranami nebolo ďalšie dokazovanie navrhované. Pokiaľ bol navrhnutý výsluch žalobcu, bolo to podmienené pre prípad, ak by bol potrebný. Daný návrh súd prvej inštancie neposúdil ako perfektný návrh a zároveň mal za to, že neboli ani splnené podmienky pre výsluch žalobcu v zmysle .

34. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa v spojení s . S poukazom na rozhodnutie, na základe ktorého žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, úspešní boli žalovaní v 1/ a v 2/ rade, a preto im priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, t.j. v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

35. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa , , , . Uviedol, že odvolacie dôvody smerujú vo vzťahu k nesprávnemu posúdeniu súdom prvej inštancie otázky údajnej vedomosti žalobcu o prevode práv a záväzkov zo žalovaného v 2/ rade na žalovaného v 1/ rade, t.j. o zmene oprávnenej osoby, ako aj vo vzťahu k nesprávnemu posúdeniu súdom práva žalobcu na zvýhodnený odber šošoviek v kontexte ním uplatňovaného nároku na ušlý zisk. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý žalobný návrh zamietol argumentujúc najmä tým, že nakoľko nedošlo k platnému a účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy, žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie kúpnej ceny (ani na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku) a nebol ani dôvod na vrátenie zariadení žalovaným, pričom absenciu účinkov odstúpenia od kúpnej zmluvy spájal so skutočnosťou, že odstúpenie od kúpnej zmluvy nebolo doručené žalovanému v 1/ rade ako oprávnenému subjektu v zmysle a zároveň mal za to, že žalobca o prevode podniku žalovaného v 2/ rade na žalovaného v 1/ rade vedel, čo má vyplývať zo vzájomnej komunikácie žalobcu so žalovaným v 1/ rade. Poukázal na to, že žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade dodnes súbežne existujú a vykonávajú podnikateľskú činnosť, pričom takmer dva roky od prevodu podniku (21.12.2017) žalovaný 2/ rade naďalej podnikal pod rovnakým obchodným menom - „S.. O. K. - DANAE“ a mal prevádzku na rovnakej adrese ako sídlo žalovaného v 1/ rade. Zároveň žalovaný v 2/ rade používal na servisných protokoloch logo - obchodnú značku „DANAE VISION“, ktoré sa zhoduje s obchodným menom žalovaného v 1/ rade a ktorá nepridávala k jednoznačnosti rozdielnej identifikácie žalovaných. Z obsahu spisu je zrejmé, že servisné protokoly žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade boli takmer identické, že so žalobcom komunikovala tak v mene žalovaného v 2/ rade ako aj v mene žalovaného v 1/ rade tá istá osoba - S.. O. K., pričom na komunikáciu so žalobcom S.. O. K. používala v oboch prípadoch (teda za žalovaného v 2/ rade aj za žalovaného v 1/ rade) rovnakú e-mailovú adresu - a@b.c“. Žalobca nespochybňuje, že ide o dva rôzne samostatné subjekty so samostatným odlišným IČO-m, avšak mal za to, že uvedené skutočnosti odôvodňujú riziko vzájomnej zameniteľnosti žalovaných. Žalobca, bez akejkoľvek vedomosti o prevode podniku žalovaného v 2/ rade na žalovaného v 1/ rade, vychádzal z toho, že koná so žalovaným v 2/ rade, teda S.. O. K., ktorá s ním celý rozhodujúci čas komunikovala a ktorá podľa článku I. kúpnej zmluvy je zástupcom žalovaného v 2/ rade vo veciach zmluvných. Žalobca preto považoval žalovaného v 1/ rade za „subdodávateľa“ žalovaného v 2/ rade, ktorý poskytuje v mene žalovaného v 2/ rade iba servisné služby k zariadeniam, no nepovažoval ho za nového účastníka kúpnej zmluvy namiesto žalovaného v 2/ rade. Nakoľko žalovanému v 1/ rade vzniklo oprávnenie na výkon činnosti „Oprava optických prístrojov“ až dňa 29.08.2020, nie je zrejmé ako mohol vykonávať servisné práce na zariadeniach a opravu žalobcom oznamovaných vád. Pri akceptácii premisy okresného súdu a žalovaného v 1/ rade, že servisné zásahy a opravy zariadení vykonával žalovaný v 1/ rade, nie žalovaný v 2/ rade, je otázne, či zo strany žalovaného v 1/ rade bola v súlade so zákonom dodržaná jeho v bode 6.4 kúpnej zmluvy uvedená povinnosť prebrať záruku za akosť zariadení. Oprávnenie žalovaného v 1/ rade na výkon opravy zariadení žalobca nikdy neoveroval, nakoľko vychádzal z toho, že koná so žalovaným v 2/ rade, ktorý na výkon opráv spôsobilý bol. Opierajúc sa o skutočnosti preukazujúce možnosť vyvolania u tretích osôb rizika vzájomnej zameniteľnosti žalovaného v 2/ rade so žalovaným v 1/ rade namietal závery obsiahnuté v rozsudku okresného súdu.

36. Podľa žalobcu kľúčovou otázkou posúdenia správnosti doručenia odstúpenia od kúpnej zmluvy a s ním súvisiacich účinkov bolo preukázanie vedomosti žalobcu o predaji podniku žalovaného v 2/ rade, ktorá zo strany okresného súdu nebola riadne posúdená a závery prvostupňového súdu o absencii účinkov odstúpenia od kúpnej zmluvy nemajú oporu v dôkazoch. V tejto súvislosti poukázal najmä na dôkazy, na ktoré nadväzovalo odstúpenie od kúpnej zmluvy, konkrétne na: Oznámenie o vadách zo dňa 20.08.2019 a List zo dňa 27.08.2019, ktorý žalobca adresoval výlučne žalovanému v 2/ rade. E-mailom zo dňa 23.08.2019 reagoval na oznámenie o vadách žalovaný v 1/ rade, ktorému však dané podanie ani nebolo adresované. Nakoľko žalobcova komunikácia bola medzi žalovanými vzájomne zdieľaná, otáznou ostáva dobromyseľnosť konania žalovaných, ktorí síce vedeli o tom, že žalobca komunikuje s nesprávnym subjektom (žalovaným v 2/ rade), avšak neupozornili žalobcu na potrebu komunikácie výlučne so žalovaným v 1/ rade. Prvostupňový súd sa však s uvedenými skutočnosťami ani sčasti nevysporiadal a svoje tvrdenia o doručovaní odstúpenia od zmluvy neoprávnenej osobe oprel o tvrdenia žalovaných, ktoré prijal za vlastné. Údajnú vedomosť žalobcu o prevode podniku žalovaného v 2/ rade okresný súd vyvodzoval výlučne z listu zo dňa 16.01.2019 v odsekoch 20., 23. a 24. rozsudku. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že listom zo dňa 16.01.2019 žalobca žiadal o výmenu jedného zo zariadení z dôvodu jeho dlhodobej poruchovosti a prítomnosti nedostatkov, ktoré sa nepodarilo odstrániť ani po ročnej servisnej kontrole. Tento list bol adresovaný aj spoločnosti DANAE VISION s.r.o. ako žalovanému v 1/ rade, avšak pod obchodným menom a sídlom tejto spoločnosti bolo zároveň uvedené meno S.. O. K., ktorá je žalovaným v 2/ rade, čo indikuje druhého adresáta listu a malo prinajmenšom vyvolávať u okresného súdu isté pochybnosti o tom, komu bol list zo dňa 16.01.2019 adresovaný. Žalobca odmieta tvrdenia okresného súdu o tom, že list zo dňa 16.01.2019 bol adresovaný iba žalovanému v 1/ rade. Trval na tom, že zo skutkového stavu veci je zrejmé, že od uzatvorenia kúpnej zmluvy až do doručenia listu zo dňa 30.09.2019 žalobca vnímal ako obchodného partnera (t.j. predávajúceho podľa kúpnej zmluvy) výlučne žalovaného v 2/ rade, teda konkrétne S.. O. K., ktorej v rozhodnom období adresoval komunikáciu a ktorá na ňu reagovala, a to striedavo buď z pozície živnostníčky alebo konateľky obchodnej spoločnosti DANAE VISION s.r.o.. Spoločnosť DANAE VISION s.r.o., v mene ktorej komunikovala so žalobcom S.. O. K., tak žalobca vnímal iba ako „subdodávateľa“ servisných služieb žalovaného v 2/ rade, nie však ako nového obchodného partnera podľa kúpnej zmluvy. Nejednotnosť vystupovania S.. O. K. tak napokon vyústila do konania žalobcu, ktorý list zo dňa 16.01.2019 adresoval obom subjektom, v ktorých pôsobila S.. O. K.. V dôsledku uvedeného žalobca zásadne odmieta závery okresného súdu o tom, že list zo dňa 16.01.2019 bol zasielaný výlučne žalovanému v 1/ rade, čo má bez ďalšieho preukazovať vedomosť žalobcu o predaji podniku žalovaného v 2/ rade. Žalobca síce v dôsledku zmätočného a nejednotného vystupovania S.. O. K. zaslal list zo dňa 16.01.2019 žalovanému v 1/ rade ako nesprávnemu subjektu, avšak zároveň ho adresoval aj žalovanému v 2/ rade. Nejednotnosť vystupovania žalovaného v 2/ rade sa následne odzrkadlila aj v konaní zamestnankyne v pozícii manažéra žalobcu - K.. J. G., ktorá e-mailom zo dňa 09.04.2019 upresnila oznamované vady zariadení, pričom túto komunikáciu adresovala žalovanému v 2/ rade prostredníctvom e-mailovej adresy: a@b.c“ a zároveň servisnému technikovi - F.. S. I. prostredníctvom e-mailovej adresy: a@b.c“. V texte e-mailu zo dňa 09.04.2019 však p. G. uviedla, že „V prípade ďalších vzniknutých škôd by niesla zodpovednosť spoločnosť Danae Vision s.r.o.“ V tejto súvislosti podotkol, že p. G. nemohla z jej pracovnej pozície vedieť o tom, že žalovaný v 2/ rade previedol svoj podnik na žalovaného v 1/ rade. E-mail zo dňa 09.04.2019 bol pritom ako dôkaz predostretý žalovanými až na poslednom, resp. jedinom pojednávaní, po ktorom nasledovalo ukončenie dokazovania. Nakoľko táto komunikácia mala podľa žalovaných slúžiť ako dôkaz na preukázanie vedomosti žalobcu o prevode podniku žalovaného v 2/ rade, mal za to, že okresný súd bol povinný sa s touto komunikáciou vysporiadať, k čomu nedošlo. V prípade, ak by sa okresný súd týmto dôkazom riadne zaoberal, dospel by k jednoznačnému záveru, že zo strany K.. J. G. išlo len o omyl pri označovaní subjektov a o prevode podniku žalovaného v 2/ rade nevedela ani K.. J. G. a ani žalobca. Súd prvej inštancie síce poukazuje na list zo dňa 16.01.2019, s ktorým spája komunikáciu žalobcu so žalovaným v 1/ rade a údajné preukázanie vedomosti žalobcu o prevode podniku, avšak sa nezmieňuje o dôkazoch, ktoré jasne svedčia v prospech absencie vedomosti žalobcu o prevode podniku, čím zjavne koná v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. V tejto súvislosti odkázal na v spise obsiahnutý list zo dňa 27.01.2018, list zo dňa 18.07.2019, list zo dňa 20.08.2019 a list zo dňa 27.08.2019 (všetky adresované žalovanému v 2/ rade) ako aj na Servisný protokol zo dňa 06.02.2018 (ktorý je dôkazom o vykonaní servisného zákroku zo strany žalovaného v 2/ rade v období po prevode podniku) a list zo dňa 23.08.2019 (ktorým žalovaný v 1/ rade reagoval na komunikáciu žalobcu adresovanú žalovanému v 2/ rade), s ktorými sa okresný súd nevysporiadal, napriek tomu, že na väčšinu uvedených dôkazov právny zástupca žalobcu apeloval aj na pojednávaní zo dňa 14.05.2021, na ktoré časovo nadväzovalo vydanie rozsudku, v dôsledku ktorého konania (resp. opomenutia konania) prvostupňový súd zaťažil konanie viacerými procesnými vadami, ktoré vyúsťujú do nezákonnosti rozhodnutia. V kontexte uvedeného sa javí ako absurdná premisa súdu prvej inštancie, obsiahnutá v bode 48. rozsudku, o údajnej komunikácii žalobcu v záležitostiach týkajúcich sa zariadení so žalovaným v 1/ rade, a to v trvaní „cca 1,5 roka“.

37. Podľa žalobcu v použitá špecifikácia „bez zbytočného odkladu“ sa má vykladať ako konanie kupujúceho a predávajúceho, ktoré je nevyhnutné vykonať v najbližších dňoch po prevode podniku, nie však po niekoľkých mesiacoch, resp. rokoch od prevodu práv a záväzkov. Ak by žalobca pripustil premisu okresného súdu, že skutočne mal vedomosť o prevode podniku žalovaného v 2/ rade na žalovaného v 1/ rade (čo zásadne popiera), je nelogické, aby úmyselne uplatňoval svoje nároky voči nesprávnemu subjektu, a tým ohrozoval správnosť ich uplatnenia a vymožiteľnosť vlastného práva. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že listom zo dňa 03.01.2018 malo byť žalobcovi oznámené, že žalovaný v 2/ rade previedol svoj podnik na žalovaného v 1/ rade. Dňa 27.01.2018, teda iba niekoľko dní po tom, žalobca vystavil list, obsahom ktorého bolo oznámenie vád zariadení a žiadosť o ich odstránenie, pričom ako adresát bol uvedený žalovaný v 2/ rade, z čoho jasne vyplýva, že nemal vedomosť o predaji podniku žalovaného v 2/ rade a o tom, že novým účastníkom záväzkových vzťahov z kúpnej zmluvy sa stal žalovaný v 1/ rade. Okresný súd sa ani s listom zo dňa 27.01.2018 a naň nadväzujúcou argumentáciou žalobcu nevysporiadal. Na základe Oznámenia o vadách v liste zo dňa 27.01.2018 došlo k odstráneniu vád zariadení servisným technikom žalovaného v 2/ rade, o čom bol vyhotovený Servisný protokol č. 21/2018 zo dňa 06.02.2018, na ktorom je ako osoba zabezpečujúca servisné služby uvedená osoba s označením „DANAE, Dolné Rudiny 17, 010 01 Žilina, Slovensko“, pričom išlo o súčasť v tom čase používaného obchodného mena žalovaného v 2/

rade ako aj o adresu miesta jeho podnikania. K odstráneniu vád a vyhotoveniu Servisného protokolu zo dňa 06.02.2018 žalovaným v 2/ rade tak došlo po viac ako mesiaci od prevodu podniku žalovaného v 2/ rade na žalovaného v 1/ rade a v kontexte listín obsiahnutých v súdnom spise a argumentácie žalobcu je zrejmé, že žalovaní v rozpore s bezodkladne neoznámili žalobcovi prevod práv a záväzkov na žalovaného v 1/ rade, ale takmer 2 roky po tom, teda až listom zo dňa 30.09.2019, čím konali vo vzťahu k žalobcovi nezákonne, s ktorou skutočnosťou sa okresný súd nevysporiadal. V dôsledku absencie včasného, resp. bezodkladného oznámenia prevodu podniku nebolo žalobcovi zrejmé, že svoje nároky vyplývajúce z kúpnej zmluvy mal uplatňovať voči žalovanému v 1/ rade. Nakoľko S.. O. K., komunikovala so žalobcom raz z pozície živnostníčky a raz z pozície štatutára žalovaného v 1/ rade (ktorý bol podľa žalobcu „subdodávateľom“ servisných služieb žalovaného v 2/ rade), nemožno žalobcovi prikladať na ťarchu nejednotnosť v adresovaní komunikácie S.. O. K. ako žalovanému v 2/ rade. Nakoľko žalobcovi nebolo doručené oznámenie podľa , bol povinný doručiť odstúpenie od Kúpnej zmluvy žalovanému v 2/ rade. Doručením Odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 16.09.2019 žalovanému v 2/ rade došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Podľa žalobcu za platne doručené Oznámenie žalovaných o prevzatí záväzkov a prechode pohľadávok možno považovať až list zo dňa 30.09.2019, nakoľko až v deň doručenia tohto listu (t.j. 01.10.2019) mal žalobca príležitosť prvý krát oboznámiť sa s prevzatím záväzkov a prechodom pohľadávok z kúpnej zmluvy na žalovaného v 1/ rade.

38. Žalobca zároveň apeloval na absenciu dobromyseľnosti žalovaných a zdôraznil, že obaja žalovaní mali príležitosť sa oboznámiť s prejavmi vôle žalobcu momentom, kedy sa tieto dostali do dispozície S.. O. K., v osobe ktorej sú žalovaní personálne prepojení. Žalovaní prekrútili tvrdenia žalobcu o ich personálnej prepojenosti v osobe S.. O. K., pričom zdôraznil, že jeho cieľom nebolo preukázať doručenie odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovanému v1/ rade prostredníctvom S.. O. K., ktorej bolo uvedené odstúpenie doručené ako žalovanému v 2/ rade. Žalobca zdôrazňoval nedobromyseľnosť žalovaných, ktorí žalobcu počas plynutia záručnej doby na zariadenia zrejme zámerne neinformovali o prevode podniku a neupozornili ho na to, že svoje prejavy vôle adresuje nesprávnemu subjektu. Po uplynutí záručnej doby sa žalovaní rozhodli oznámiť žalobcovi prevod podniku v liste zo dňa 30.09.2019, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 01.10.2019, na ktoré konanie preto možno nazerať ako na konanie v zjavnom rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. V kontexte uvedeného zaujímavou sa javí aj skutočnosť, že súčasťou listu zo dňa 30.09.2019 bola ponuka žalovaného v 1/ rade na vykonanie servisného zásahu na odstránenie oznámenej vady. Nakoľko táto ponuka bola žalobcovi predostretá po uplynutí záručnej doby, dôvodom jej predloženia bola zrejme skutočnosť, že si žalovaný v 1/ rade uvedomil, že žalovaný v 2/ rade postupoval v rozpore so zákonom a zmluvnými dojednaniami obsiahnutými v kúpnej zmluve, keď žalobcovi zaslal oznámenie o vylúčení zariadení zo záruky, s čím sa okresný súd nezaoberal. Nakoľko prvostupňový súd v bode 23. rozsudku uvádza, že nebol dôvod na to, aby žalobca odstúpenie od kúpnej zmluvy nezaslal po doručení listu zo dňa 30.09.2019 žalovanému v1/ rade, mal za nepochybné, že nesprávne ustálil skutkový stav veci a konal v rozpore s obsahom súdneho spisu. Podľa žalobcu okresný súd opomenul skutočnosť, že od kúpnej zmluvy mohol žalobca odstúpiť najneskôr dňa 22.09.2019. Žalobca namietal nesprávnosť záverov okresného súdu obsiahnutých v bode 29. rozsudku o tom, že kúpna zmluva je naďalej platná a ani nemohla zatiaľ zaniknúť, nakoľko prejav vôle žalobcu odstúpiť od kúpnej zmluvy nebol doručený riadne druhej strane, t.j. žalovanému v 1/ rade. Trval na tom, že doručením Odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 16.09.2019 žalovanému v 2/ rade došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy, zmluva k 18.09.2019 zanikla a strany sú povinné si vrátiť vzájomne poskytnuté plnenia.

39. V ďalšej časti odvolania žalobca namietal nesprávnosť záverov okresného súdu vo vzťahu k otázke vyhodnotenia dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu skutočnej škody, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia žalovaným v 2/ rade povinností vyplývajúcich mu z kúpnej zmluvy. Podľa žalobcu okresný súd síce v bode 42. rozsudku potvrdil, že skutočné vynaloženie nákladov žalobcu na zábrus šošoviek prostredníctvom spoločnosti SAGITTA spol. s r.o. bolo v konaní preukázané, avšak žalobca nesplnil svoju preventívnu povinnosť a neupozornil žalovaného v 1/ rade, že mu bez poskytnutia bezplatného zábrusu zdržaných zákaziek vznikne škoda a tak mu nárok na náhradu vzniknutých nákladov nevznikol. Podľa žalobcu povinnosť upozorniť predávajúceho na riziko vzniku škody pri neposkytnutí bezplatného zábrusu šošoviek mu nevyplýva zo žiadnych ustanovení kúpnej zmluvy či právnych predpisov. Naopak podľa bodu 6.4 kúpnej zmluvy predávajúci prebral záruku za akosť zariadení a za to, že tieto budú spôsobilé na dohodnutý účel, (ii) zariadenia však neboli v rozhodnom čase spôsobilé na dohodnutý účel, teda zabrusovanie šošoviek a (iii) žalovaný v 2/ rade v rozpore s bodom 6.7 kúpnej zmluvy neposkytol žalobcovi bezplatný zábrus šošoviek, a tak bolo nepochybné, že žalobcovi v dôsledku opomenutia konania žalovaného v 2/ rade vznikne škoda, za ktorú je povinný zodpovedať žalovaný v 2/ rade. Otázka posúdenia dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu skutočnej škody priamo súvisí a vyplýva z posúdenia vedomosti žalobcu o prevode podniku žalovaného v 2/ rade na žalovaného v 1/ rade, a preto zdôraznil, že prevod podniku mu bol oznámený dňa 01.10.2019, pričom skutočná škoda mu vznikla už v auguste-septembri 2019, preto je neopodstatnené žiadať od žalobcu, aby postup podľa bodu 6.7 kúpnej zmluvy uplatňoval voči žalovanému v 1/ rade. Skutočná škoda vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s nemožnosťou poskytovania služby - úprava zábrusu okuliarových šošoviek v čase od vzniku vád, ktoré žalobca vytkol žalovanému v 2/ rade v Oznámení o vadách zo dňa 20.08.2019, ktorému z časového hľadiska predchádzalo Oznámenie o vylúčení zariadení zo záruky zo dňa 03.07.2019, čo samo o sebe mohlo znamenať podstatné porušenie zmluvných povinností predávajúceho. Listom zo dňa 18.07.2019 žalobca upozornil žalovaného v 2/ rade na absenciu dôvodu na porušovanie jeho záväzkov z kúpnej zmluvy a vyhýbaniu sa poskytovaniu dojednaného záručného servisu zariadení. Napriek tomu, že žalovaný v 2/ rade (ani žalovaný v 1/ rade) nereagoval na žalobcov list, žalobca sa rozhodol naďalej postupovať v súlade s kúpnou zmluvou a pri vzniku vady na jednom zo zariadení o tom bezodkladne informoval žalovaného v 2/ rade a požiadal ho o vykonanie záručnej opravy dotknutého zariadenia. Zároveň v súlade s bodom 6.7 kúpnej zmluvy v oznámení o vadách upozornil žalovaného v 2/ rade, že pokiaľ požadovaná záručná oprava nebude vykonaná do 3 dní odo dňa nahlásenia vady, má právo na bezodplatný zábrus zdržaných zákaziek klientov žalobcu, a to až do času odstránenia oznámenej vady. Dňa 23.08.2019 bol žalobcovi doručený od žalovaného v 1/ rade e-mail, v ktorom žalovaný v 1/ rade konajúci prostredníctvom S.. O. K. ako jeho štatutára najmä uviedol, že (i) trvá na jeho záveroch z listu zo dňa 03.07.2019, ktorým odstúpil od záruky Zariadení a (ii) Oznámenie o vadách zo dňa 20.08.2019 (adresované žalovanému v 2/ rade) považuje za objednávku mimozáručného servisu, na uvedené žalobca reagoval listom zo dňa 27.08.2019 adresovaným žalovanému v 2/ rade, v ktorom namietal jednostranné odstúpenie od zmluvne dohodnutej záruky a poskytol žalovanému v 2/ rade dodatočnú (7-dňovú lehotu) na plnenie. Nakoľko aj po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty žalovaný v 2/ rade ostal nečinný, žalobca v súlade s bodom 6.7 kúpnej zmluvy vykonal zábrus okuliarových šošoviek prostredníctvom tretej osoby - SAGITTA spol. s r.o., s čím bol spojený vznik dodatočných nákladov žalobcu. Z dôvodu, že uvedená skutočná škoda by žalobcovi nevznikla, keby si žalovaný v 2/ rade splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti riadne a včas, žalobca preto v zmysle a nasl. uplatnil nárok na náhradu škody a mal za to, že jeho nárok na náhradu skutočnej škody je dôvodný.

40. K nároku na náhradu ušlého zisku žalobca uviedol, že napriek tomu, že sa prvostupňový súd pomerne rozsiahlo (bod 61.-75. rozsudku) vyjadruje k otázke žalobcom uplatňovaného nároku, závery o neopodstatnenosti tomto nároku sú v zjavnom rozpore so skutkovým stavom veci a nemajú oporu v dôkazoch obsiahnutých v súdnom spise. Žalobca poukázal na bod 61. odvolania, v ktorom predostrel časovú genézu práva na zvýhodnený odber šošoviek, z odmietnutia realizácie ktorého odvodzuje svoj nárok na náhradu ušlého zisku. K záverom okresného súdu zvýraznil, že v priebehu konania netvrdil, že Záväzná objednávka zo dňa 27.09.2017 uzatvorená so žalovaným v 2/ rade predchádzala uzatvoreniu kúpnej zmluvy, naopak, priamo nadväzovala na kúpnu zmluvu, ktorú v časti poskytnutia zvýhodneného odberu šošoviek, doplňovala. Uzatvoreniu kúpnej zmluvy predchádzala Cenová ponuka vyhotovená žalovaným v 2/ rade dňa 21.06.2017 a rokovanie strán. Žalobca vníma záväznú objednávku ako upresnenie predmetu kúpnej zmluvy v časti poskytnutia zvýhodneného odberu šošoviek, čo nesprávne právne posúdil súd prvej inštancie v rozsudku. Skutočnosť, že ponuka zvýhodneného odberu šošoviek nebola obsahom kúpnej zmluvy, poslúžila ako dôvod na uzatvorenie záväznej objednávky, v ktorej bol potvrdený nárok žalobcu na uplatnenie tohto práva. Vo zvyšnej časti sa dojednania obsiahnuté v záväznej objednávke zhodujú s obsahom kúpnej zmluvy. Pokiaľ by dôvodom uzatvorenia záväznej objednávky nebolo dodatočné poskytnutie žalobcovi práva na zvýhodnený odber šošoviek, nemalo by žiaden právny alebo obchodný význam uzatvárať po uzatvorení kúpnej zmluvy v zhodnom znení záväznú objednávku. Zdôraznil, že záväzná objednávka bola po uzatvorení kúpnej zmluvy žalovaným v 2/ rade prijatá a riadne potvrdená podpisom s pečiatkou. Navyše, ako vyplýva z cenovej ponuky ako aj zo záväznej objednávky, podmienkou zvýhodneného odberu šošoviek bola kúpa zariadení. Nakoľko žalobca riadne uzatvoril kúpnu zmluvu na zariadenia, s kúpou ktorých sa spája akcia na zvýhodnený odber šošoviek, nie je zrejmé, z akého dôvodu okresný súd rozporuje dôvodnosť jeho nároku na uplatnenie uvedenej akcie, resp. na náhradu s ňou spojeného ušlého zisku. Žalobca síce súhlasí s tvrdením prvostupňového súdu, že obchodno-záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade vznikol na základe kúpnej zmluvy, avšak uvedené nemá vplyv na záväznosť dojednaní strán obsiahnutých v záväznej objednávke, ktorá tento obchodno-záväzkový vzťah spresňuje. Pokiaľ by sa aplikovala premisa, že záväzná objednávka je samostatným (nezávislým od kúpnej zmluvy) dokumentom, na základe ktorého by mohol medzi stranami vzniknúť obchodno-záväzkový vzťah, považoval za potrebné zdôrazniť, že záväzná objednávka neobsahuje základné náležitosti potrebné na platné uzatvorenie takéhoto vzťahu (ako napríklad platobné údaje, vo vzťahu ku ktorým záväzná objednávka odkazuje na prílohu Kúpnej zmluvy). Vo vzťahu k cenovej ponuke poukázal na to, že síce jej platnosť skončila dňa 31.07.2017, záväzná objednávka (súčasťou ktorej bolo právo na zvýhodnený odber šošoviek) bola zo strany žalovaného v 2/ rade riadne akceptovaná a medzi stranami uzatvorená dňa 27.09.2017. Skutočnosť, že žalovaný v 2/ rade riadne potvrdil záväznú objednávku a jej znenie je jasným dôkazom o tom, že túto výhodu žalobcovi dodatočne poskytol aj napriek uplynutiu platnosti cenovej ponuky. Pre úplnosť uviedol, že žalovaný v 1/ rade v závere Oznámenia o vylúčení zariadení zo záruky zo dňa 03.07.2019 (teda takmer dva roky od údajného skončenia platnosti akcie - 31.07.2017) konštatuje, že žalobca objednal zariadenia počas platnosti marketingovej akcie (na zvýhodnený odber šošoviek), čo zároveň uvádzal aj okresný súd v bode 52. rozsudku, z čoho je nepochybné, že hoci žalobca kúpil zariadenia po 31.07.2017, avšak predávajúci potvrdil, že zariadenia boli objednané počas platnosti akcie, a teda žalobca mal právo využiť tento benefit. Zdôraznil, že žalovaný v 1/ rade k 03.07.2019 nenamietal skončenie akcie. Napriek tomu, že ani z cenovej ponuky, ani zo záväznej objednávky nevyplýva podmienenosť uplatnenia práva na zvýhodnený odber šošoviek absenciou poruchovosti zariadení, resp. absenciou vynaloženia žalovanými nákladov na ich odstránenie/servisovanie, žalovaný v 1/ rade v Oznámení o vylúčení zariadení zo záruky uviedol, že z dôvodu vynaloženia nákladov na servisovanie zariadení, resp. odstránenie ich vád nepodpíše so žalobcom dodatok ku kúpnej zmluve umožňujúci čerpanie benefitu marketingovej akcie, a tým konal v rozpore s dojednaním obsiahnutým v záväznej objednávke, čím mu privodil škodu v podobe ušlého zisku.

41. Nakoľko záväzná objednávka priamo nadväzovala na kúpnu zmluvu, považoval žalobca za zavádzajúce tvrdenie okresného súdu, že po záväznej objednávke mala nasledovať ďalšia kúpa tých istých zariadení. Nárok žalobcu na zľavu vo vzťahu k odberu šošoviek vyplýva a súvisí s kúpou zariadení na základe kúpnej zmluvy. Zdôraznil, že obsah rokovaní o uzatvorení kúpnej zmluvy je v tomto prípade bezpredmetný, nakoľko došlo k uzavretiu záväznej objednávky, súčasťou ktorej bola zľava na šošovky a e-mailom zo dňa 30.05.2019 žalobca riadne uplatnil svoje právo na zvýhodnený odber šošoviek u žalovaného v 2/ rade.

42. K záveru okresného súdu, že dohoda o zľave obsiahnutá v záväznej objednávke nebola určitá nakoľko v nej nebol určený časový limit, žalobca poukázal na to, že jeho právo na zvýhodnený odber šošoviek napriek prítomnosti v záväznej objednávke obsiahnutej formulácii „časovo obmedzené“ de facto obmedzené nebolo, preto mohol a aj riadne uplatnil svoje právo na zvýhodnený odber šošoviek e-mailom zo dňa 30.05.2019. Ak okresný súd dospel k záveru, že podľa záväznej objednávky mal byť uzatvorený dodatok k zmluve, uvedené zrejme opiera o formuláciu „Dátumové upresnenie 12 po sebe idúcich mesiacoch bude predmetom dodatku ku zmluve“ obsiahnutú v záväznej objednávke. Právo žalobcu na zvýhodnený odber šošoviek bolo riadne dohodnuté v záväznej objednávke, pričom špecifikácia 12 po sebe idúcich mesiacov nemá v kontexte uplatnenia tohto práva relevanciu. Zaslaním e-mailu zo dňa 30.05.2019 sa mali medzi stranami spustiť rokovania o dátume začatia čerpania dohodnutej zľavy na šošovky. Žalovaný v 1/ rade však v rozpore s dojednaním obsiahnutým v záväznej objednávke odmietol uzatvoriť so žalobcom dodatok, čo argumentoval výškou nákladov vynaložených žalovanými od inštalácie zariadení do skončenia ich záručného servisovania. Záver rozsudku o tom, že nárok žalobcu nie je dôvodný, je tak vecne a právne nesprávny.

43. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový súd sa odmietol vysporiadať so všetkými dôkazmi a skutočnosťami namietanými ním v konaní, že v rozsudku absentuje riadne odôvodnenie záverov súdu o jednotlivých kľúčových otázkach posúdenia nároku žalobcu, rozsudok tak nie je odôvodnený a je arbitrárny, ktoré pochybenia v procesnom postupe spôsobujú to, že rozsudok je zaťažený i inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ktorá spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť. Súd prvej inštancie k samotnému odôvodneniu svojho právneho posúdenia a rozhodnutia ako takého uviedol len krátku a neucelenú „argumentáciu“, ktorá pôsobí značne zmätočne, keďže sa neprehľadne prelína s tvrdeniami žalobcu a žalovaných, nemá oporu v skutkovom stave veci a obsahu spisu. Žalobca mal za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť eventuálne zrušiť, keďže jednak prvostupňový súd nedal/ neposkytol žiadne odpovede na podstatné skutočnosti týkajúce sa merita sporu, žiadnym bližším spôsobom rozsudok neodôvodnil a navyše vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku čoho, prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

.

45. K doručenému vyjadreniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu (č.l. 452-456 spisu).Uviedol, že celá argumentácia žalovaných vo vyjadrení je postavená na špekulatívnom prekrúcaní skutkového stavu a tvrdení žalobcu. Predovšetkým namietal zhrnutie žalovaných uvedené v bode 5. vyjadrenia a k uvedenému v celom rozsahu odkázal na argumentáciu obsiahnutú v odvolaní, ktorá preukazuje, že tvrdenia žalovaných sú nepravdivé. Zdôraznil, že Oznámenie o prevode podniku zo dňa 03.01.2018 nebolo žalobcovi doručené a o prevode podniku sa dozvedel až dňa 01.10.2019, kedy mu bol doručený list zo dňa 30.09.2019. Absencia vedomosti žalobcu o prevode podniku vyplýva okrem iného najmä z listu zo dňa 27.01.2018, zo dňa 18.07.2019, zo dňa 20.08.2019 a listu zo dňa 27.08.2019 (všetky adresované žalovanému v 2/ rade) ako aj zo Servisného protokolu zo dňa 06.02.2018 a listu zo dňa 23.08.2019. Súčasne popieral zavádzajúce tvrdenia žalovaných, že medzi stranami prebehla komunikácia o predaji podniku. Skutkový stav veci zjavne preukazuje, že žalobca nemal vedomosť o prevode podniku žalovaného v 2/ rade na žalovaného v 1/ rade, pričom s výnimkou jedného listu komunikoval výlučne so žalovaným v 2/ rade ako jeho zmluvným partnerom podľa kúpnej zmluvy. Za zavádzajúce považoval tvrdenie žalovaných uvedené v bode 12. vyjadrenia o tom, že v odvolaní prichádza s údajne novou argumentáciou o vnímaní žalovaného v 1/ rade ako subdodávateľa žalovaného v 2/ rade. V tejto súvislosti odkázal na mimosúdnu komunikáciu žalobcu so žalovanými. Apeloval na skutočnosť, že žalovaní vo vyjadrení na viacerých miestach uvádzajú, že žalobca uhradil žalovanému v 1/ rade 19 faktúr za nákup tovaru, napriek tomu, že v priebehu celého prvostupňového konania namietali úhradu iba dvoch faktúr, ktoré sú obsahom súdneho spisu. Zo strany žalovaných ide o účelovú novú argumentáciu, navyše, žalovaní nepredložili žiaden dôkaz preukazujúci pravdivosť tejto novej argumentačnej línie, a preto by na tieto tvrdenia odvolací súd nemal prihliadať. Žalobca poukázal na to, že v odvolaní sa vyčerpávajúco vyjadril k zameniteľnosti označovania žalovaných, ktorí v komunikácii so žalobcom používali (čiastočne alebo v celosti) ochrannú známku „DANAE VISION“, mali podobné adresy sídla, predmety činnosti a najmä takmer identické tlačivá servisných protokolov. Navyše, v mene oboch žalovaných komunikovala so žalobcom tá istá osoba - S.. O. K. (používajúca rovnakú e-mailovú adresu). Žalobca v odvolaní uviedol skutočnosti o nezrovnalostiach v podnikateľskej činnosti, resp. v ohlasovaní živností žalovaných a o používaní žalovanými rovnakej ochrannej známky len na dokreslenie skutkového stavu v rozhodnom čase a dôvodnosti tvrdenej zmätočnosti označovania žalovaných. Skutočnosť, že žalobca oba subjekty nerozlišoval, vyplýva aj priamo z výsluchu žalobcu, v rámci ktorého uviedol, že komunikoval vždy so servisným inžinierom a s S.. O. K., pričom tieto subjekty (teda žalovaných) nerozlišoval. K námietkam žalovaných týkajúcim sa listu zo dňa 16.01.2019 žalobca odkázal na argumentáciu uvedenú v odvolaní. Nad rámec uvedeného podotkol, že sa riadne vyjadruje k dôvodom zaslania listu zo dňa 16.01.2019 nielen žalovanému v 2/ rade, ale aj žalovanému v 1/ rade ako nesprávnemu subjektu. Dôvodom bola práve nejednotnosť a zmätočnosť konania žalovaného v 2/ rade, ktorý sa vyjadroval z pozície raz živnostníčky a raz konateľky žalovaného v 1/ rade, čo za absencie oznámenia o prevode podniku alebo iného vysvetlenia zo strany žalovaného v 2/ rade vyústilo do mylnej domnienky žalobcu, že žalovaný v 2/ rade vykonáva servis zariadení prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti - t.j. žalovaného v 1/ rade. Chybné adresovanie listu zo dňa 16.01.2019 sa však nemožno vykladať ako dôkaz o vedomosti žalobcu o prevode podniku. Absurdnou sa javí argumentácia žalovaných, že adresátom listu zo dňa 16.01.2019 bol výlučne žalovaný v 1/ rade. K námietke žalobcu o absencii dôvodu uplatňovania jeho nárokov voči nesprávnemu subjektu žalovaní predkladajú súdu priam špekulatívne závery, ktoré nie sú ničím podložené a nemajú žiaden vplyv na predmetné konanie. Pokiaľ by žalobcovi bolo zrejmé, že došlo k prevodu podniku, konal by výlučne so žalovaným v 1/ rade a neohrozoval by svoje nároky ich nelogickým adresovaním nesprávnemu subjektu - žalovanému v 2/ rade. Žalovaní však túto skutočnosť nevedia žiadnym spôsobom vyvrátiť. K námietkam žalovaných týkajúcim sa údajnej vedomosti zamestnankyne žalobcu o prevode podniku žalobca v celom rozsahu odkázal na argumentáciu obsiahnutú v bode 34. odvolania. Žalobca nepopiera, že v dôsledku zmätočného konania žalovaného v 2/ rade nie vždy komunikoval so správnym subjektom, pričom mal za to, že e-mail zo dňa 09.04.2019 nepreukazuje údajnú vedomosť žalobcu alebo jeho zamestnankyne o prevode podniku. Zdôraznil, že e-mail zo dňa 09.04.2019 zamestnankyňa žalobcu adresovala najmä žalovanému v 2/ rade prostredníctvom e-mailovej adresy K., čo prvostupňový súd a žalovaní zámerne opomenuli a nevykladajú ako komunikáciu žalobcu so žalovaným v 2/ rade, ale so žalovaným v 1/ rade (hoci oba subjekty komunikovali so žalobcom prostredníctvom tejto rovnakej e-

mailovej adresy žalovaného v 2/ rade). Nakoľko komunikácia uvedená v bode 16. vyjadrenia nebola v čase pred vyhlásením uznesenia, ktorým sa dokazovanie ukončilo, predložená súdu, má sa na ňu aplikovať zákonná koncentrácia konania podľa . Ak žalovaní v bode 19. vyjadrenia namietajú, že žalobca pripisuje väčší význam listu zo dňa 27.01.2018 ako e-mailu zo dňa 09.04.2019, zdôraznil, že list zo dňa 27.01.2018 bol podpísaný nielen očným technikom, ale aj konateľkou žalobcu - S.. Y. L., bol potvrdený podpisom a pečiatkou konateľa žalobcu. List zo dňa 27.01.2018 bol dňa 29.01.2018 zaslaný prostredníctvom e-mailovej komunikácie servisnému technikovi žalovaného v 2/ rade. Ak žalovaní opierajúc sa výlučne o dátum na Servisnom protokole zo dňa 06.02.2018 tvrdia, že servis zariadení mal byť vykonaný nie na základe listu zo dňa 27.01.2018, ale na základe akejsi „požiadavky prijatej ešte dňa 25.01.2018, t.j. pri predchádzajúcom servise objednanom telefonicky 22.01.2018“, tak uvedené žalobca rozporuje, pretože je zrejmé, že ide jednoznačne o 29.01.2018. Servisný protokol zo dňa 06.02.2018 priamo nadväzuje na list zo dňa 27.01.2018, keďže predmetom servisu bola kalibrácia zariadení. Z uvedeného je nepochybné, že v čase spísania listu zo dňa 27.01.2018 očný technik a štatutárny orgán žalobcu mali za to, že zmluvným partnerom je žalovaný v 2/ rade. Absurdnou sa javí aj argumentácia žalovaných, že tlačivo Servisného protokolu zo dňa 06.02.2018 bolo servisným technikom „domíňané“, pretože pokiaľ by to bola pravda, nie je zrejmé, z akého dôvodu v čase, kedy žalovaný v 1/ rade bol už druhý mesiac právnym nástupcom žalovaného v 2/ rade, mal servisný technik pri vykonaní servisu zariadení nesprávne („staré“) tlačiva. Touto otázkou sa nezaoberal ani prvostupňový súd, ani sami žalovaní. Žalobca odporuje tvrdeniam žalovaných o údajnom zneužívaní žalobcom bezplatného servisu a o jeho nedobromyseľnosti. Zdôraznil, že v zmysle bodu 6.2 kúpnej zmluvy mali opravy zariadení v čase plynutia záručnej doby (do 22.09.2019) prebehnúť na náklady žalovaného v 2/ rade, pričom v rozhodnom čase boli vykonané desiatky servisných zásahov (zachytených v znaleckom posudku), dôvodom ktorých bola najmä oprava zariadení a odstránenie ich vád. Nešlo o štandardný servis, ale o zmluvne dohodnuté odstraňovanie ich vád. Ide iba o účelové tvrdenia žalovaných. Osobitne namietal absurdnosť prekrúcania tvrdení vo vzťahu k absencii dobromyseľnosti žalovaných. Išlo pritom o námietku žalobcu o nepoctivom konaní žalovaných, ktorí namiesto toho, aby žalobcu upozornili, že komunikuje s nesprávnym subjektom, nechávali ho v nevedomosti o prevode podniku, pričom na ten upozornili až po uplynutí záručnej doby na zariadenia. Žalobca považoval za nemožné akceptovať tvrdenia žalovaných v súvislosti s nárokom na náhradu skutočnej škody spočívajúcej v nákladoch na zábrus šošoviek u iného dodávateľa. Poukázal na bod 6.4. a 6.7. kúpnej zmluvy s tým, že v oznámení o vadách oznámil žalovanému v 2/ rade, že sa na jednom zo zariadení vyskytla chyba, v dôsledku ktorej nemohol vyhotovovať zákazky pre svojich klientov a žiadal žalovaného v 2/ rade o odstránenie vady a bezodplatné vykonanie záručnej opravy dotknutého zariadenia. V oznámení o vadách bolo súčasne uvedené, že v prípade, ak servisný zásah nebude vykonaný do 3 dní odo dňa nahlásenia vady, má žalobca v súlade s bodom 6.7 kúpnej zmluvy právo na bezodplatný zábrus zdržaných zákaziek jeho klientov do času odstránenia oznámenej vady. E-mailom zo dňa 23.08.2019 reagoval na Oznámenie o vadách žalovaný v 1/ rade (aj keď mu nebolo adresované), ktorý zotrval na vylúčení zariadení zo záruky a oznámil žalobcovi, že jeho oznámenie o vadách vníma ako objednávku na mimozáručnú (teda spoplatnenú) opravu zariadení. Listom zo dňa 27.08.2019 žalobca opätovne žiadal žalovaného v 2/ rade, aby odstránil vady zariadení uvedené v oznámení o vadách, pričom opätovne vyzval žalovaného v 2/ rade na dodatočné plnenie v podobe záručného odstránenia vytýkaných vád zariadení. Žalovaný v 2/ rade (ani žalovaný v 1/ rade) ani po zaslaní listu zo dňa 27.08.2019 nevykonal záručné opravy zariadení. Keďže zariadenia neboli v rozhodnom čase spôsobilé na dohodnutý účel, teda zabrusovanie šošoviek a žalovaný v 2/ rade v rozpore s bodom 6.7 kúpnej zmluvy neposkytol žalobcovi bezplatný zábrus šošoviek, obrátil sa žalobca na iného dodávateľa. Žalovanému v 2/ rade (ako aj žalovanému v1/ rade) tak muselo byť už len zo samotnej vzájomnej komunikácie so žalobcom zrejmé, že v dôsledku opomenutia konania žalovaného v 2/ rade žalobcovi vznikne škoda, za ktorú v súlade so znením kúpnej zmluvy je povinný zodpovedať žalovaný v 2/ rade. Navyše, podľa kúpnej zmluvy žalobca nemal povinnosť uviesť podrobnosti k zábrusom alebo doručiť žalovanému v 2/ rade šošovky na vykonanie zábrusu, ale iba nahlásiť poruchy zariadení, čo aj riadne vykonal. Tvrdenia žalovaných vo vzťahu k otázke nároku žalobcu na náhradu ušlého zisku v kontexte uzatvorenia stranami Záväznej objednávky zo dňa 27.09.2017, boli žalobcom vyvrátené v článku A časť (iii) odvolania, na ktorý žalobca v celom rozsahu odkazuje. Podľa žalobcu neobstojí argumentácia žalovaných, že konštatovanie žalovaným v1/ rade v Oznámení o vylúčení Zariadení zo záruky zo dňa 03.07.2019, že žalobca objednal zariadenia počas platnosti marketingovej akcie (na zvýhodnený odber šošoviek), bolo iba „dodatočným omylom“. Záväzná objednávka (súčasťou ktorej bolo právo na zvýhodnený odber šošoviek) bola zo strany žalovaného v 2/ rade riadne akceptovaná a medzi stranami uzatvorená dňa 27.09.2017, a (ii) v Oznámení o vylúčení Zariadení zo záruky zo dňa 03.07.2019 platnosť marketingovej akcie v čase objednávky zariadení potvrdil aj žalovaný v 1/ rade. Nakoľko zariadenia boli objednané počas platnosti akcie, žalobca teda mal právo využiť tento benefit. K námietke žalovaných o absencii uznania prvostupňovým súdom nezohľadnenia vzájomnej reštitučnej povinnosti v zmysle ako dôvodu na zamietnutie žaloby, žalobca v celom rozsahu odkázal na jeho argumentáciu obsiahnutú v podaní „Úprava petitu žaloby/Návrh žalobcu na pripustenie zmeny petitu žaloby“ zo dňa 20.05.2021, pričom z dôvodu hospodárnosti konania nepovažuje za potrebné túto argumentáciu opakovane uvádzať v tomto podaní. Žalobca je presvedčený, že na podklade uvedenej argumentácie preukázal, že námietky a tvrdenia obsiahnuté vo vyjadrení žalovaných sú účelové a tendenčné, odporujú skutkovému stavu veci a zahmlievajú jej podstatu. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť v zmysle petitu odvolacieho návrhu alternatívne zrušiť.

46. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní (č.l. 465-466 spisu). Uviedli, že žalobca svoje argumenty opakuje, ale mnohé podstatné veci nevysvetľuje. V záujme hospodárnosti zotrvali na doterajších vyjadreniach a považovali za nehospodárne, aby reagovali na argumenty alebo dôkazy, ktoré žalobca neuplatnil do skončenia dokazovania. Žalovaní tvrdia, že žalobcu informovali o predaji podniku, čo preukazujú faktom, že žalobca po predaji podniku komunikoval vo veciach záväzkového vzťahu týkajúceho sa zariadení (brúsny automat INDO Proxima a periféria INDO Combiprox) so žalovaným v 1/ rade. Nešlo len o ústnu komunikáciu, išlo o výslovnú písomnú komunikáciu, v rámci ktorej žalobca nepochybne určil subjekt, ktorému boli jeho právne úkony určené - tak list zo dňa 16.01.2019 ako e-mail zo dňa 09.04.2019 boli výslovne určené žalovanému v 1/ rade a nemožno z nich vyvodiť, že by boli určené žalovanému v 2/ rade ako sa snaží žalobca prekrúcať. Žalobca neuviedol žiaden vierohodný dôvod, pre čo iné (ako pre informáciu o predaji podniku) začal komunikovať vo veci zariadení (ale aj celej ponuky pôvodného podniku žalovaného v 2/ rade) počnúc rokom 2018 so žalovaným v 1/ rade. Po skončení dokazovania začal žalobca používať absurdný argument, že považoval žalovaného v 1/ rade za subdodávateľa žalovaného v 2/ rade, popri tom tvrdí, že so žalovaným v 1/ rade komunikoval aj z dôvodu, že mal byť zameniteľný so žalovaným v 2/ rade. Žalobca jasne adresoval svoje právne úkony subjektu s iným obchodným menom, iným sídlom a aj inou právnou formou. Obe línie argumentácie žalobcu sú účelové a nezodpovedajú skutočnosti, naviac sú navzájom vnútorne rozporné. Argument o nejednotnosti a zmätočnosti konania žalovaného v 2/ rade, ktorý sa mal vyjadrovať z pozície raz živnostníčky a raz konateľky žalovaného v 1/ rade, je nepravdivý a nekonkrétny. Po predaji podniku konal vo veci zariadení (ale aj všetkých ďalších súvislostí obchodnej spolupráce) len žalovaný v 1/ rade. Poukázali na to, že žalobca má povinnosť viesť účtovníctvo a vie, kto mu čo fakturoval a komu za čo zaplatil. Na argument žalovaných, že žalobca po predaji podniku uhradil žalovanému v 1/ rade cenu vyúčtovanú v 19-tich faktúrach, žalobca nereagoval popretím týchto tvrdení, ale len tým, že žalovaní nepredložili žiaden dôkaz o týchto tvrdeniach. Žalovaní poukázali na to, že nepopreté skutkové tvrdenia sa považujú v súlade s ustanovením za nesporné. Napriek tomu predkladajú spomenutých 19 faktúr a doklady o ich úhrade. Išlo o faktúry oddelenia šošoviek (FVS), oddelenia rámov (FV) a aj prístrojového oddelenia (FVI). Tiež uviedli, že po predaji podniku žalovaný v 2/ rade nevystavil žalobcovi žiadnu faktúru. Žalobca tvrdí, že e-mail zo dňa 09.04.2019 bol adresovaný žalovanému v 2/ rade napriek tomu, že v ňom výslovne uvádza obchodné meno žalovaného v 1/ rade. E-mailová komunikácia z júna a septembra 2018 jednoznačne prebiehala medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, čo preukazuje, že žalobca vo veci zariadení nekomunikoval len s S.. O. K. a servisným inžinierom. K.. G. mala podrobné vedomosti o záväzkovom vzťahu týkajúcom sa zariadení a ako vyplýva napr. z e-mailu z 25.06.2018, tak sa v mene žalobcu ospravedlňovala žalovanému v 1/ rade za oneskorené úhrady splátok kúpnej ceny zariadení. Žalobca prekrúca skutočnosti aj v bodoch 26. a 27. jeho vyjadrenia. Žalobca síce spochybňuje argumentáciu žalovaných, ale neuvádza vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Ak sa žalobca ohrádza proti tvrdeniu, že servis popísaný v Servisnom protokole zo dňa 06.02.2018 bol vykonaný na základe požiadavky prijatej ešte dňa 25.01.2018, t.j. pri predchádzajúcom servise objednanom telefonicky 22.01.2018, tak v Servisnom protokole č. 21/18 zo dňa 06.02.2018 je jasne uvedené, že požiadavka naň bola prijatá dňa 25.01.2018 (pri servise dňa 25.01.2018 nebol čas na žalobcom žiadanú kompletnú kalibráciu - bolo dohodnuté, že kompletná kalibrácia bude vykonaná dňa 06.02.2018), teda v žiadnom prípade to nebolo na základe listu zo dňa 27.01.2018, o ktorom žalobca tvrdí, že ho odoslal e-mailom dňa 29.01.2018. V Servisnom protokole č. 18/18 zo dňa 25.01.2018 je zas jasne uvedené, že požiadavka naň bola prijatá dňa 22.01.2018. Ak žalobca popiera, že servis popísaný v Servisnom protokole č. 18/18 bol objednaný telefonicky (teda ústne), tak mal predložiť písomný dôkaz o tom, že bol servis vyžiadaný písomne. V argumentácii o podrobnostiach objednávky servisu popísaného v Servisnom protokole č. 18/18 sú žalovaní konzistentní, popísali ich aj v liste zo dňa 04.11.2019, teda v úvode komunikácie o týchto okolnostiach. Nerozumejú ani tomu, prečo žalobca v Servisnom protokole č. 21/18 označuje v dátume prijatia požiadavky číslicu 5 (teda 25.01.2018) ako číslicu 9 (teda 29.01.2018). Ak nie je žalobcovi na prvý pohľad zrejmé, že ako dátum prijatia požiadavky je zapísaný 25.01.2018, tak v tom istom protokole v časti „Použitý materiál: názov, označenie“ je napísané číslo 7495, v ktorom vidno rozdiel medzi tým, ako servisný technik píše číslice 5 a 9. Žalobca sa snaží len odpútať pozornosť od podstaty veci - žaloba musí byť bez ďalšieho zamietnutá už len z titulu, že odstúpenie od zmluvy nebolo realizované voči legitimovanému subjektu. K tvrdeniu žalobcu, že sa žalovaní zámerne vyhýbajú odpovedi na medzery v ich argumentácii, tak podľa žalovaných nie je zrejmé, na aké medzery myslí. Žalovaní podrobne vysvetlili a preukázali, že po predaji podniku robil všetky úkony súvisiace so zmluvným vzťahom týkajúcim sa zariadení len žalovaný v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade vykonával už servis zariadení začatý dňa 04.01.2018 v zmysle Servisného protokolu č. 5/18, na základe čoho následne vystavil faktúru č. 119214, ktorú mu žalobca uhradil. V bodoch 35. a 36. žalobca opakuje argumentáciu, že mu vznikol nárok na náhradu škody, pričom žalovaní zotrvávajú na tom, že žalobca ani 23.08.2019, ani 27.08.2019 a ani nikdy neskôr od nich nechcel bezplatný zábrus, keďže žiadne šošovky na zábrus ani jednému zo žalovaných nepredložil. Už len z tohto dôvodu nemôže požadovať preplatenie nákladov za vykonané zábrusy. Keď boli v minulosti pre žalobcu vykonané bezplatné zábrusy, tak tomu predchádzalo doručenie rámov, šošoviek a zábrusných parametrov - nič také žalobca od augusta 2019 ani jednému zo žalovaných nedoručil a ani sám netvrdí, že by tak urobil. Vo zvyšku zotrvali na doterajšej argumentácii. 47. K doručenému vyjadreniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 510 - 511 spisu). Úvodom rozporoval nepodložené a zavádzajúce tvrdenia žalovaných o vedomosti žalobcu o predaji podniku žalovaného v 2/ rade žalovanému v 1/ rade, ktorá má údajne vyplývať z písomnej komunikácie žalobcu a žalovaného v 1/ rade. V tejto súvislosti odkázal na predchádzajúcu argumentáciu a zdôraznil, že nemal až do 01.10.2019 žiadnu vedomosť o prevode podniku. Žalobca nepopieral, že v dôsledku zmätočného konania žalovaného v 2/ rade nie vždy komunikoval so správnym subjektom, uvedené však žiadnym spôsobom nepreukazuje jeho vedomosť. Ďalej namietal nesprávnosť tvrdení žalovaných, že jediným adresátom listu zo dňa 16.01.2019, ako aj zo dňa 09.04.2019 bol výlučne žalovaný v 1/ rade a v celom rozsahu odkázal na argumentáciu obsiahnutú v jeho predchádzajúcich podaniach, ktorá jednoznačne preukazuje, že adresátom uvedených podaní boli obaja žalovaní. Absurdnou sa podľa žalobcu javí skutočnosť, že vnímanie žalovaného v 2/ rade ako „subdodávateľa“ žalovaného v 1/ rade bolo žalobcom prezentované až po skončení dokazovania v rámci súdneho konania. Žalobca opätovne odkázal na argumentáciu v rámci mimosúdnej komunikácie strán, ktorá sa preklopila aj do súdneho konania. K žalovanými namietanej „vnútornej rozpornosti“ medzi zameniteľnosťou žalovaných a vnímaním žalovaného v 1/ rade zo strany žalobcu ako „subdodávateľa“ žalovaného v 2/ rade zdôraznil, že zmätok na strane žalobcu vo vnímaní žalovaného v 1/ rade bol v priebehu posudzovaného obdobia vyvolaný nejednotným konaním žalovaného v 1/ rade, v ktorej súvislosti poukázal napr. na (i) Servisný protokol zo dňa 06.02.2018, ktorý je dôkazom o vykonaní servisného zákroku zo strany žalovaného v 2/ rade v období po prevode podniku, alebo na (ii) list zo dňa 23.08.2019, ktorým žalovaný 1/ rade reagoval na komunikáciu žalobcu adresovanú žalovanému v 2/ rade, ku ktorým námietkam sa žalovaní opomínajú vyjadriť. Nezmyselnou sa javí argumentácia žalovaných o absencii popretia žalobcom tvrdení žalovaných o údajnej úhrade žalobcom 19-tich faktúr žalovanému v 1/ rade. Zdôraznil, že ide o novú argumentáciu, resp. dôkazy, ktoré objektívne mohli byť, avšak neboli žalovanými predložené do skončenia dokazovania. Keďže sa na tieto dôkazy má v súlade s vzťahovať zákonná koncentrácia konania, nepovažuje za potrebné sa k týmto dôkazom vyjadrovať. Obdobne, zákonná koncentrácia by sa mala vzťahovať aj na žalovanými v odvolacom konaní predložený e- mail zo dňa 06.06.2018 a e-mail zo dňa 25.06.2019. Napriek týmto novým dôkazom, zarážajúcou však naďalej ostáva skutočnosť, z čoho žalovaní odvodzujú akési „podrobné vedomosti [K.. J. G.] o záväzkovom vzťahu týkajúcom sa zariadení“ bez toho, aby to akýmkoľvek spôsobom preukazovali. Za irelevantné považoval tvrdenia žalovaných o tom, že žalovaný v 2/ rade údajne nevykonával v období od 01.07.2019 do 12.10.2019 podnikateľskú činnosť a zdôraznil, že informácie o podnikateľskej činnosti oboch žalovaných, resp. o jej nezrovnalostiach v rozhodnom období uviedol len na dokreslenie skutkového stavu v rozhodnom čase a dôvodnosti tvrdenej zmätočnosti označovania žalovaných. Za zmätočnú považoval argumentáciu žalovaných obsiahnutú v bode 8. vyjadrenia, v ktorom opierajú svoje tvrdenia o objednaní žalobcom kalibrácie zariadení (vykonanej dňa 06.02.2018 žalovaným v 2/ rade) na základe údajnej požiadavky prijatej dňa 25.01.2018 o žalovanými tvrdený servisný zákrok zo dňa 25.01.2018, ktorého vykonanie však žiadnym spôsobom nepreukazujú. Trval na tom, že kalibrácia zariadení bola vykonaná na základe listu zo dňa 27.01.2018, dátum doručenia ktorého (29.01.2018) je priamo uvedený na Servisnom protokole zo dňa 06.02.2018. Osobitne namietal, že žalovaní sa vo vzťahu k výkladu dátumu prijatia objednávky na Servisnom protokole zo dňa 06.02.2018 stavajú do pozície odborníkov na písmoznalectvo a účelovo vykladajú dátum objednania tohto servisu ako aj iné čísla uvedené na Servisnom protokole zo dňa 06.02.2018 v prospech ich nepodloženej teórie.

Žalobca trval na tom, že žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali, že došlo k (i) servisnému zákroku zo dňa 25.01.2018 a (ii) telefonickej objednávke zo dňa 22.01.2018 ako ani to, komu boli tieto úkony adresované, resp. ktorý žalovaný údajne vykonal dňa 25.01.2018 servis zariadení. S odkazom na obsah listu zo dňa 27.01.2018 je pritom zrejmé, že v čase jeho spísania očný technik a štatutárny orgán žalobcu mali za to, že zmluvným partnerom žalobcu je žalovaný v 2/ rade. Rovnako namietal účelovosť nových tvrdení žalovaných o vykonaní žalovaným v 1/ rade servisu zariadení zo dňa 04.01.2018, v zmysle Servisného protokolu č. 5/18, ktorým žalobca (ani súd) nedisponuje a ktorý nepredložili. Opätovne ide o novú argumentáciu žalovaných. K žalovanými účelovo razenej teórii o nepredložení žalobcom šošoviek na bezplatný zábrus v celom rozsahu odkázal na odvolanie, ako aj na bod 34.-36. predchádzajúceho vyjadrenia a zdôraznil, že podľa kúpnej zmluvy nemal povinnosť doručiť žalovanému v 2/ rade šošovky na vykonanie zábrusu, ale iba nahlásiť žalovanému v 2/ rade poruchy zariadení, čo aj riadne vykonal. 48. Postupom okresného súdu bolo vyjadrenie žalobcu doručené na vedomie zástupcovi žalovaných.

49. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa , bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. a . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

50. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -556 zo dňa 31.01.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 14.02.2023 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za akceptovania ustanovenia , v spojení s ust. .

51. Podľa ust. v spojení s ust. odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný.

52. V súvislosti s podaným odvolaním žalobcu krajský súd poukazuje na ust. v spojení s ust. a uvádza, že v odvolacom konaní mohol posudzovať napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu zadefinovaných odvolacích dôvodov, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní žalobcu zo dňa 25.06.2021 (č.l. 412 - 423 spisu), a to len tých, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo väzbe na dôvody a obsah obrany žalovaných v tomto konaní. Pokiaľ žalobca nevykvalifikoval iné odvolacie dôvody, než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ním včas podanom odvolaní, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalobcu. Teda, ak nie je odvolateľom vyjadrený odvolací dôvod, potom ani krajský súd nemá daný zákonný podklad, aby vyjadril závery k rozhodnutiu súdu prvej inštancie bez toho, aby osobitne bolo pristupované k tomu, čo sa v rámci zadefinovaných odvolacích dôvodov nestalo predmetom konania, posudzovania a rozhodovania odvolacieho súdu. Vždy je to tá strana sporu, ktorá podáva odvolanie, ktorá odvolacími dôvodmi vymedzuje, čo v záveroch prijatého napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie rozporuje a len to sa môže stať predmetom zhodnocovania zo strany odvolacieho súdu. Ak sú súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré odvolateľ v podanom odvolaní nerozporuje, tak zákonite tieto bez ďalšieho sa nemôžu stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu, ako uviedol krajský súd, už nie je zákonný priestor, ak v zmysle ust. je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) ust. .

53. Dodáva odvolací súd, že rozsah odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní mohol byť posudzovaný len v rovine tých tvrdení, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo väzbe na dôvody a rozsah obrany žalovaných v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. , za stavu zistenia, že nebol dôvod na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania a súčasne splnenej procesnej poučovacej povinnosti podľa ust. a , ktorá vyplývala z obsahu uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. -224 zo dňa 20.5.2020, doručeného žalobcovi prostredníctvom zástupcu podľa doručenky na č.l. 225 rub spisu a z uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. -254 zo dňa 10.6.2020, doručeného zástupcovi žalovaných podľa doručenky na č.l. 255 rub spisu.

54. Predmetom odvolacieho konania, vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, ak žalobu žalobcu zamietol. Podstatou odvolania žalobcu bola námietka nesprávnych skutkových zistení okresného súdu podľa výsledkov vykonaného dokazovania a v dôsledku toho aj záver nesprávneho právneho posúdenia veci s argumentáciou žalobcu, že súd prvej inštancie k odôvodneniu svojho právneho posúdenia a rozhodnutia uviedol len krátku a neucelenú „argumentáciu“, ktorá pôsobí značne zmätočne, keďže sa neprehľadne prelína s tvrdeniami žalobcu a žalovaných, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku pre nezrozumiteľnosť. V rozhodnutí absentuje riadne odôvodnenie záverov v jednotlivých kľúčových otázkach, teda je nedostatočne odôvodnený a arbitrárny.

55. Úvodom krajský súd poukazuje na to, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. , keďže sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými okresným súdom v napadnutom rozsudku. Práve na základe aplikácie ust. vo vyvolanom odvolacom konaní nie je potrebné a ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie skutkové a právne závery okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, ale je postačujúce na ne len odkázať. Rovnako podľa krajského súdu vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je žiaduce, aby sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal len s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Vzhľadom k rozsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku a odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd konštatuje, že okresný súd sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami sporových strán, ktoré boli prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie. Krajský súd na základe vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu bol povinný sa vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Zároveň však odvolací súd uvádza, že ak sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi rozsudku okresného súdu a odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, potom stačí, ak v odôvodnení iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobcu, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu v podstate v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Uvedený postup krajského súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08. októbra 2009, v spojení aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. , a uznesením NS SR sp. zn. zo dňa 20.12.2017.

56. Len k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu, ktoré boli vyjadrené ním v podanom odvolaní zo dňa 25.06.2021, krajský súd uvádza nasledovné.

57. K odvolacej námietke, že rozsudok prvoinštančného súdu nespĺňa zákonnú požiadavku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia, krajský súd poukazuje na to, že štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v ust. . Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého prvoinštančného rozsudku dospel k záveru, že tento kritériá vyplývajúce z ust. , napriek jeho určitej neprehľadnosti spočívajúcej v tom, že zistenia a závery okresného súdu boli vyjadrené vo viacerých odsekoch a opakovane, spĺňa, keďže zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, pretože odôvodnenie rozhodnutia je potrebné posudzovať v jeho celom obsahovom znení. Z odôvodnenia vyplýva, čoho sa žalobca svojou žalobou domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko (vyjadrenie) žalovaných k žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom ustálený (zistený), aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, t.j. aké konkrétne subjektívne práva a povinnosti vyvodil pre strany prejednávaného sporu a aké právne závery vyplývajú zo zistených subjektívnych práv a povinností procesných strán vo vzťahu k žalobou uplatnenému nárokom. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol svoje zistenia, popísal vykonané relevantné dôkazy, a to vyjadrenia strán, listinné dôkazy, znalecký posudok a uviedol ako tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a ako základe tohto vyhodnotenia vec právne posúdil. Teda rozsudok okresného súdu obsahuje dostatočné zdôvodnenie, uvedenie dôkazov, z ktorých okresný súd vyvodil skutkový záver, identifikoval zistený skutkový stav a následne prijatý právny záver riadnym spôsobom vyjadril. Nedostatok odôvodnenia rozsudku okresného súdu by zakladal jeho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť len v tom prípade, ak by písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahovalo zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie okresného súdu, k čomu nedošlo. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je zvýrazniť práve tie dôkazy, ktoré mali pre vec podstatný, rozhodujúci význam, čo aj okresný súd uskutočnil. Ak aj okresný súd svoju argumentáciu k meritu veci (jednotlivým žalobou uplatneným nárokom) uviedol vo viacerých odsekoch, nie je možné rozsudok považovať za nedostatočne odôvodnený a arbitrárny, pretože jeho skutkové a právne závery nie sú zjavne neodôvodnené. Odvolací súd zdôrazňuje, že za porušenie základného práva zaručeného v SR nemožno považovať to, že súd nerozhodol a neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa - žalobcu. To, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia.

58. V súvislosti s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu sa krajský súd oboznámil so spôsobom vykonávaného dokazovania okresným súdom a uvádza, že ani v tomto smere nebola daná relevantnosť odvolacej námietky žalobcu. Odvolací súd poukazuje na to, že v odôvodnení svojho rozsudku okresný súd uviedol dôkazy, ktoré vykonal a z ktorých vyvodil skutkový záver, identifikoval zistený skutkový stav a následne prijatý právny záver i vyjadril. V súvislosti s nedostatočne zisteným skutkovým stavom sa poukazuje i na to, že okresný súd podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.05.2021 (č.l. 355-360 spisu) dotazoval strany, či majú nejaké ďalšie návrhy na dokazovanie, na čo právny zástupca žalobcu uviedol, že ...,,V tomto štádiu konania nemáme žiadne. Pokiaľ by bolo potrebné znalca vypočuť ohľadom znaleckého posudku, tak znalca, ale ináč nie“ a zástupca žalovaných uviedol, že „Návrhy na doplnenie dokazovania nemáme“. Ďalej v Zápisnici o pojednávaní zo dňa 14.05.2021 okresný súd podrobne popísal dôkazné prostriedky, ktorými vykonal dokazovanie, ktoré boli vyjadrené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a tieto boli zhodnocované. Vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov okresným súdom krajský súd uvádza, že tomuto predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, majúca základ v priebehu konania a dokazovania. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom mal z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Hodnotenie dôkazov okresným súdom je vecou jeho vnútorného presvedčenia z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, ako aj jeho logického myšlienkového postupu. Rozsah vykonaných dôkazov okresný súd hodnotil v súlade s Čl. 15 v spojení s ust. .

59. Podľa postupu v konaní pred súdom prvej inštancie bola tak žalobcovi ako i žalovaným poskytnutá rovnaká možnosť na uplatňovanie ich práv a právom chránených záujmov, mali vytvorenú rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosti podstatnej výhody voči protistrane. Žalobca i žalovaní ako sporové strany mali rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňovali a plnili za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej zo sporových procesných strán. Žalobcovi procesným postupom okresného súdu nebola znemožnená realizácia jemu patriacich procesných oprávnení a ani neboli marené možnosti jeho aktívnej účasti na konaní. Vadou konania je len taký závadný procesný postup, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej procesno-právny predpis priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov, k čomu postupom okresného súdu vo vzťahu k žalobcovi nedošlo.

60. V súvislosti s námietkami žalobcu v procesnej rovine dodáva odvolací súd, že pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaním konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci, znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Pritom nie každá nesprávnosť, ku ktorej dôjde v procesnom postupe súdu, zakladá bez ďalšieho prípustnosť dovolania podľa ust. . Ďalej sa uvádza to, že pojem „procesný postup“ nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.

61. Odvolací dôvod podľa ust. , a to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval. Ani jedna z uvedených situácií však podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci nenastala.

62. K zhodnoteniam vykonaným okresným súdom vo vecno-právnej rovine zvýrazňuje krajský súd, že pre vyhodnotenie okresným i odvolacím súdom žalobcom (ne)dôvodnosti uplatnených nárokov, a to na vydanie bezdôvodného obohatenia, náhradu škody a ušlý zisk boli určujúce a podstatné skutkové okolnosti vymedzené žalobcom a tvrdenia žalovaných v spojení s Čl. 8 , podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Je nepochybné, že s povinnosťou tvrdenia je spojená aj dôkazná povinnosť.

63. V rámci konania pred okresným súdom nebolo medzi stranami sporné uzavretie Kúpnej zmluvy, Číslo zmluvy: 3 - 2017 zo dňa 22.09.2017 (ďalej len „kúpna zmluva“ alebo ,,zmluva“) medzi predávajúcim S.. O. K. - DANAE, so sídlom Dolné Rudny 17, 010 01 Žilina ako predávajúcim a SlovServis Group s.r.o., so sídlom Žltá 8/G, 851 07 Bratislava - mestská časť Petržalka ako kupujúcim, v rámci ktorej čl. II. bod 2.1 bol dohodnutý predmet plnenia, a to dodávka tovaru: Brúsny automat INDO Proxima a periféria INDO Combiprox v celkovej cene 27.900 Eur bez DPH s tým, že obsah dodávky vrátane špecifikácie bol uvedený v prílohe č. 1 tejto zmluvy. V zmysle II. bod 2.3 zmluvy sa kupujúci zaviazal zaplatiť predávajúcemu za dodaný tovar kúpnu cenu podľa článku IV. zmluvy s tým, že podľa čl. VIII. bod 8.4 zmluvy sa kupujúci stáva vlastníkom predmetu plnenia až po úplnom zaplatení celej kúpnej ceny uvedenej v čl. IV. tejto zmluvy. V zmysle čl. V. bod 5.1 zmluvy cenu za dodanie predmetu zmluvy uhradí kupujúci na základe faktúry FV1-186/2017 so splatnosťou do 22.09.2018, pričom neoddeliteľnou súčasťou faktúry je splátkový kalendár. V čl. VI. zmluvy zmluvné strany dohodli záručnú dobu a zodpovednosť za vady. Podľa bodu 6.6 tohto článku zmluvy kupujúci sa zaväzuje, že prípadnú reklamáciu vady predmetu plnenia uplatní bezodkladne po jej zistení písomnou formou na adresu predávajúceho alebo do rúk oprávneného zástupcu predávajúceho podľa čl. I. tejto zmluvy. V bode 6.7 tohto článku zmluvy bolo dohodnuté, že ak pre vážnu poruchu spôsobenú skrytou vadou zariadenia nebude toto možné používať na určený účel a servisný zásah nebude vykonaný do 3 dní odo dňa nahlásenia poruchy kupujúcim, kupujúci má právo na bezplatný zábrus zadržaných zákaziek v zábrusnom servise predávajúceho do času odstránenia poruchy. V čl. IX. bod 9.3 zmluvy bolo dohodnuté, že kupujúci je povinný rešpektovať pokyny predávajúceho v oblasti údržby a používania správnych pracovných postupov pri používaní zariadení.

64. Bolo zrejmé, že žalobca sa voči žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade domáhal zaplatenia sumy 33.480 Eur s príslušenstvom, v spojení s úpravou žaloby v podaní doručenom okresnému súdu dňa 20.05.2021, povinnosti žalobcu vydať žalovanému v 1/ rade brusný automat INDO Proxima a periféria INDO Combiprox do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného na tom tvrdení, že dňa 20.08.2019 listom a e- mailom oznámil žalovanému v 2/ rade vady tovaru, v dôsledku ktorej nebol schopný vybavovať ďalšie objednávky svojich zákazníkov a bol nútený zábrusy okuliarových šošoviek zadovážiť objednávkami od tretej osoby a zároveň vyzval žalovaného v 2/ rade na bezodkladné a bezodplatné vykonanie záručnej opravy, k čomu zo strany žalovaného v 2/ rade nedošlo, a to ani napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty 7 pracovných dní (e-mail zo dňa 27. augusta 2019 - č.l. 18 spisu), a preto podaním zo dňa 16.09.2019 (č.l. 46 spisu), adresovaným S.. O. K. - DANAE, Dolný Rudiny 17, 010 01 Žilina, odstúpil od kúpnej zmluvy, vyzval adresáta na vrátenie kúpnej ceny zariadenia s informáciou, že zariadenie je pripravené na vyzdvihnutie v prevádzke spoločnosti žalobcu, ktoré odstúpenie podľa doručenky na č.l. 47 spisu bolo doručené adresátovi dňa 18.09.2019.

65. Žalovaní sa voči nároku žalobcu na zaplatenie sumy 33.480 Eur titulom odstúpenia od kúpnej zmluvy bránili tvrdením, že nedošlo k platnému a účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy, keďže bolo adresované nesprávnej osobe, čo odôvodnili tým, že listom zo dňa 03.01.2018 oznámili žalobcovi uzavretie Zmluvy o predaji podniku zo dňa 21.12.2017 z predávajúceho O. K. - DANAE na kupujúceho DANAE VISION s.r.o.. Nedôvodnosť odstúpenia od zmluvy oznámili žalobcovi listom zo dňa 30. septembra 2019, k čomu bolo priložené i Čestné vyhlásenie DANAE VISION s.r.o..

66. Okresný súd vzhľadom na námietky žalovaných a tvrdenie žalobcu primárne skúmal, či došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy a uzavrel, že k platnému a účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy listom žalobcu zo dňa 16.09.2019, adresovaným žalovanému v 2/ rade, nedošlo, pretože hoci žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade nepreukázali doručenie oznámenia o predaji podniku žalobcovi, z doložených listín a vykonaného dokazovania bolo nepochybné, že žalobca vedomosť o predaji podniku zo žalovaného v 2/ rade na žalovaného v 1/ rade vedomosť mal.

67. Žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia nevyvrátil jeho tvrdenie, že došlo k účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy z dôvodu, že nebolo nespochybniteľným spôsobom preukázané Oznámenie žalovaných v 1/ a v 2/ rade v zmysle ust. o prevzatí záväzkov a prechode pohľadávok, ku ktorému došlo až dňa 01.10.2019, t.j. po odstúpení od zmluvy, kedy žalobca mal príležitosť prvýkrát sa oboznámiť s touto skutočnosťou.

68. Pre posúdenie tohto odvolacieho dôvodu, t.j. či došlo k preukázaniu vedomosti žalobcu o uzatvorení zmluvy o predaji podniku medzi žalovaným v 2/ rade a žalovaným v 1/ rade, sa krajský súd oboznámil s obsahom spisového materiálu, z ktorého v zhode s okresným súdom konštatuje absenciu priameho dôkazu o doručení listu žalovaných zo dňa 3.1.2018 (č.l. 192 spisu), označeného „Oznámenie pre obchodných partnerov podnikateľa S.. O. K. - DANAE o prechode pohľadávok a prevzatí záväzkov spoločnosťou DANAE VISION s.r.o.“, ktorým okrem iného oznamuje, že s účinnosťou od 31.12.2017 bol na spoločnosť DANAE VISION s.r.o. na základe Zmluvy o predaji podniku uzatvorenej dňa 21.12.2017 prevedený podnik S.. O. K. - DANAE, teda súbor všetkých hmotných ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania S.. O. K. - DANAE, žalobcovi. Súhlasí krajský súd so záverom okresného súdu v tom, že ust. osobne nedefinuje a nešpecifikuje formu, akým spôsobom sa má oznámiť prevzatie záväzkov a prechod pohľadávok z predávajúceho na kupujúceho. Za situácie, že žalovaní tvrdili vedomosť žalobcu o uzatvorení zmluvy o predaji podniku, čo žalobca popieral a priamy dôkaz o tejto skutočnosti predložený nebol, nastúpilo tu posudzovanie ďalšieho okruhu dôkazov, tzv. nepriamych dôkazov, ktorými žalovaní túto okolnosť preukazovali. Bolo nepochybné, že úkon Odstúpenia od kúpnej zmluvy bol datovaný dňom 16.09.2019 a adresovaný S.. O. K. - DANAE, Dolné Rudiny 17, 010 01 Žilina t.j. v čase, keď už došlo medzi žalovaným v 1/ rade a v 2/ rade k uzatvoreniu zmluvy o predaji podniku, ktorá okolnosť uzavretia spornou medzi stranami nebola. Z listu žalobcu zo dňa 16.01.2019 (č.l. 195 spisu), Vec: Žiadosť o výmenu prístroju „Periféria INDO Combiprox“, vyplýval označený adresát DANAE VISION, s.r.o., Dolné Rudiny 29, 010 01 Žilina, S.. O. K., v ktorom žalobca uviedol, že ...,,žiadam o výmenu prístroja „Periféria INDO Combiprox“ (kúpna zmluva č. 3-2017, uzatvorená dňa 22.09.2017), nakoľko sa problémy a nedostatky spomenutého zariadenia od začiatku používania nepodarilo odstrániť ani po ročnej servisnej kontrole uskutočnenej dňa 10.01.2019“. Z e- mailu zo dňa 09.04.2019 (č.l. 347 spisu), odoslaného K.. J. G., manažérkou žalobcu, vyplývala popísaná situácia kontroly a riešenia kontroly s centrovacou vežou Combiprox zo dňa 08.04.2019, s návrhom zo strany pracovníčky žalobcu o kontrolné riešenie, dohodnutie s technikmi na opätovnej návšteve s tým, že ...„v prípade ďalších vzniknutých škôd by niesla zodpovednosť spoločnosť Danae Vision s.r.o.“. Z doloženej faktúry č. 119214, vystavenej dňa 23.1.2018, splatnej dňa 6.2.2018 s predmetom: dopravné náklady, servisné práce, Servisný protokol 5/2018 (č.l. 264 spisu) a faktúry č. 119310 vystavenej dňa 21.01.2019 a splatnej dňa 4.2.2019, predmetom ktorej bolo: dopravné náklady, servisné práce, Servisný protokol 4/2019 (č.l. 265 spisu) vyplynulo označenie dodávateľa: DANAE VISION, s.r.o. a odberateľa SlovServis Group s.r.o., úhradu ktorých žalovaný tvrdil a žalobca nepoprel. Z listu zo dňa 03.07.2019 (č.l. 240 spisu) ,,Vec: Oznámenie vylúčení dodaných zariadení zo záruky pre preukázané dlhodobé nedostatky na strane kupujúceho“ vyplývalo, že bol adresovaný žalobcovi spoločnosťou DANAE VISION s.r.o., podpísaní S.. O. K. - konateľka, DANAE VISION s.r.o., ktorým bolo oznámené žalobcovi vylúčenie dodaných zariadení zo záruky pre preukázané dlhodobé nedostatky, na ktorý list reagoval žalobca podaním zo dňa 18.07.2019, adresovaným S.. O. K. - DANAE, Dolné Rudiny 17, 010 01 Žilina a ,,Na vedomie: DANAE VISION s.r.o., Dolné Rudiny 29, 010 01 Žilina“, s tým, že kúpnu zmluvu považuje za naďalej platnú a účinnú, a to vrátane všetkých záruk a záručných podmienok v zariadení brusného automatu INDO Proxima a periféria INDO Combiprox a trvá na tom, aby zo strany adresáta boli poskytované všetky plnenia v zmysle kúpnej zmluvy a jej podmienok, teda záručný servis predmetných zariadení (č.l. 244 až 248 spisu). Ďalej tu bola odpoveď žalovaného v 1/ rade zo dňa 23. augusta 2019 (č.l. 236 spisu) na e-mail žalobcu zo dňa 20. augusta 2019, ktorý e-mail bol podpísaný S.. O. K., konateľka DANAE VISION s.r.o. (č.l. 236 spisu).

69. Z vyššie popísaných listinných dôkazov, ak dňa 16.01.2019 žalobca žiadal o výmenu stroja spoločnosť DANAE VISION s.r.o., za ktorým nasledoval e-mail zo dňa 9.4.2019 o tom, že za prípadné škody bude zodpovedať DANAE VISION s.r.o., v januári 2018 a 2019 boli vystavené faktúry dodávateľom DANAE VISION s.r.o., ktoré boli žalobcom uhradené, na doručený list od DANAE VISION s.r.o. zo dňa 03.07.2019 žalobca reagoval listom zo dňa 18.07.2019, v závere ktorého uviedol na vedomie DANAE VISION s.r.o., Dolné Rudiny 29, 010 01 Žilina, tak potom žalobca nemohol tvrdiť, že nemal vedomosť o uzatvorení zmluvy o predaji podniku medzi žalovaným v 1/ a žalovaným v 2/ rade, pretože tu nebol rozumný dôvod na to, aby žiadosť o výmenu stroja zo dňa 16.01.2019 adresoval subjektu, s ktorým nebol v právnom vzťahu a ktorého sa nemali týkať dojednania týkajúce sa záruk v zmysle kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným v 2/ rade. Zároveň tu nebol daný logický dôvod na to, aby žalobca realizoval úhrady na faktúry v roku 2018 a 2019 vystavené ako dodávateľom žalovaným v 1/ rade. Pokiaľ aj žalobca poukazoval na Servisný protokol na č.l. 204 spisu zo dňa 6.2.2018, v ktorom sa nachádza označenie DANAE, Dolné Rudiny 17, 010 01 Žilina, t.j. sídlo žalovaného v 2/ rade tak uvedené dostatočne žalovaní vysvetlili tým, že servisný technik pracoval s dokumentmi, ktoré mal k dispozícii, pričom zmluvné vzťahy medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade neboli vecou servisného technika. K úplnosti poukazuje odvolací súd na to, že servisný protokol je predtlačený formulár a už z protokolov na č.l. 210-212 je zrejmé uvedenie iného sídla dodávateľa, a to žalovaného v 1/ rade. V súvislosti s posudzovaním týchto predložených listín vo vzájomnej súvislosti, je však potrebné zo strany odvolacieho súdu dodať aj to, že predsa formulár tlačiva predloženého servisným technikom nedosahuje takú mieru, intenzitu hodnoty dôkazu, ako adresná písomná (e-mailová) komunikácia, v ktorej je to odosielateľ - žalobca, ktorý určuje adresáta a obsah listiny, t.j. svoju požiadavku.

70. Podľa ust. odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

71. Podľa ust. veta prvá odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy.

72. Podľa ust. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

73. Vo všeobecnosti zvýrazňuje krajský súd, že účinky adresného právneho úkonu nastávajú okamihom dôjdenia prejavu vôle konajúcej osoby tej strane, voči ktorej je uskutočnený. V danom prípade to musí byť druhá zmluvná strana, čo tak, ako správne uzavrel okresný súd, v danom prípade naplnené nebolo. Uvedené nevyvrátil ani žalobca, ak v konaní pred súdom prvej inštancie sa sám do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.05.2021 (č.l 355 a nasl. spisu) vyjadril tak, že ...„Ja som konal vždy so servisným inžinierom a s p. K. a bral som ich teda ako jeden subjekt. Nerozlišoval som medzi nimi. ... Nerobil som rozdiel, že jedno je s.r.o. a druhé je teda fyzická osoba. Ja som riešil otázky technické.“ (č.l. 359 spisu). Teda žalobca vypovedal tým spôsobom, že sám nerobil rozdiel medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade a obsah nepriamych dôkazov - komunikácia žalobcu argumentáciu žalovaných potvrdila. Vedomosť žalobcu vyplývala aj z ďalšej listiny, a to odpovede žalovaného v 1/ rade zo dňa 23. augusta 2019 (č.l. 236 spisu) na e-mail žalobcu zo dňa 20. augusta 2019, ktorý e-mail žalovaného v 1/ rade bol podpísaný S.. O. K. - konateľka DANAE VISION s.r.o., teda pokiaľ žalobca odstúpenie od zmluvy adresoval S.. O. K. - DANAE, tak tento dôkaz potvrdil to, že v čase adresovania tohto jednostranného právneho úkonu žalobca vedomosť o zmluve o predaji podniku medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade mal a neobstojí jeho tvrdenie uvedené v odvolaní, že žalovaného v 1/ rade považoval za subdodávateľa žalovaného v 2/ rade. Ak v rámci tých dôkazov, ktoré boli vykonané, okresný súd dospel k záveru o vedomosti žalobcu o uzatvorení zmluvy o predaji podniku medzi žalovaným v 2/ rade a žalovaným v 1/ rade, v dôsledku čoho nedošlo k platnému a účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy, a tým nevznikol žalobcovi nárok na vrátenie kúpnej ceny 33.480 Eur, a ani dôvod na vrátenie zariadení žalovanými, a preto v tejto časti žalobu zamietol, jeho záver bol vecne správny a krajský súd s ním súhlasí.

74. K poukazu žalobcu na konanie žalovaných v zjavnom rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, krajský súd poukazuje na prebiehajúcu komunikáciu medzi žalobcom a žalovanými v 1/ a v 2/ rade, a to nielen písomnú, ale i e-mailovú komunikáciu, keď to bol sám žalobca, ktorý už dňa 16.01.2019 označil ako adresáta žalovaného v 1/ rade, vystavené faktúry žalovaným v 1/

rade hradil a následne list zo dňa 18.07.2019, ktorý bol odpoveďou na oznámenie o odstúpení zo záruky podpísaného žalovaným v 1/ rade a jeho konateľkou, adresoval už žalovanej v 2/ rade, pričom ho zasielal len na vedomie žalovanému v 1/ rade a za tohto stavu následne oznámenie o vadách s uplatneným nárokom z vád adresoval e-mailom žalovanej v 2/ rade, teda pokiaľ so žalobcom komunikoval žalovaný v 1/ rade, tak potom len samotné vysvetlenie žalobcu, že nerozlišoval s.r.o. a fyzickú osobu, nemožno hodnotiť so záverom, že konaním žalovaných v 1/ a v 2/ rade by došlo k porušeniu zásad poctivého obchodného styku, a že uvedené konanie bolo v zjavnom rozpore s dobrými mravmi.

75. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, ktorý námietku relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zhodnotil ako nedôvodnú, keďže po oboznámení sa s obsahom znaleckého posudku predloženým žalobcom, jeho závermi, konštatuje, že žalobcom tvrdený omyl nebol preukázaný, ak nebolo dokázané to, že zariadenie, ktoré bolo predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a pôvodne žalovanou v 2/ rade, bolo zariadením používaným.

76. K uplatnenému nároku žalobcu na náhradu škody v sume 722,80 Eur krajský súd uvádza, že v súdnom konaní o nároku na náhradu škody je povinnosťou žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaného za nesplnenie povinností stanovených . Posúdenie, či skutok je porušením povinností stanovených , je posúdením právnym, ktoré patrí súdu. Poškodený preukazuje skutkové okolnosti, ktoré po právnej stránke hodnotí súd. Pretože v tejto časti bol predmetom konania nárok žalobcu na náhradu škody, bolo jeho povinnosťou preukázať základné predpoklady tejto zodpovednosti, a to predovšetkým predpoklad porušenia povinnosti zo záväzkového vzťahu, t.j. kúpnej zmluvy. 77. Odvolací súd za stavu preukázanej vedomosti žalobcu o uzavretej zmluve o predaji podniku medzi žalovaným v 2/ rade a žalovaným v 1/ rade, s dôsledkom zákonného prechodu pohľadávok a záväzkov, konštatuje, že ak žalobca e-mailom zo dňa 20.08.2019 (č.l. 17 spisu) a listom zo dňa 20.08.2019 (č.l. 49 spisu) oznámil žalovanému v 2/ rade vady dodaného zariadenia, s uplatneným nárokom na bezodkladné a bezodplatné vykonanie záručnej opravy a rovnako e-mailom zo dňa 27. augusta 2019 (č.l. 18 spisu), tak potom i uvedené reklamácie boli adresované nesprávnemu subjektu a voči nesprávnemu subjektu bol aj uplatnený nárok z vád. V tejto súvislosti sa poukazuje aj na to, že žalovaný v 1/ rade v liste zo dňa 30. septembra 2019 (č.l. 51 spisu) uvedenú okolnosť žalobcovi oznámil, s tým, že napriek tomu servisný zásah na prístrojoch vykoná, s určením termínov 01.10.2019, 03.10.2019 alebo 04.10.2019, na ktorý list zo strany žalobcu reagované nebolo. Pokiaľ okresný súd vo vzťahu k nároku na náhradu škody v sume 722,80 Eur dospel k záveru, že tento nárok nie je dôvodný, pretože reklamácie žalobca realizoval voči nesprávnemu subjektu ako aj s poukazom na Čl. VI. bodu 6.7 kúpnej zmluvy jeho záver bol správny. Za stavu, že žalobca nereklamoval a neoznámil vady povinnému subjektu, t.j. v čase 20.08.2019 žalovanému v 1/ rade, potom nemohlo dôjsť ani k porušeniu záväzku žalovaného v 1/ rade uvedenú vadu odstrániť, čím nebol splnený jeden zo zákonných predpokladov pre priznanie nároku na náhradu skutočnej škody. Žalobca neoznámil vznik vady riadne a včas oprávnenej osobe a ani nepostupoval v zmysle dojednania v bode 6.7 kúpnej zmluvy. Uvádza odvolací súd, že predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinnosti zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov kumulatívne musí preukázať poškodený, k čomu zo strany žalobcu nedošlo, preto okresný súd postupoval správne, ak nárok žalobcu na zaplatenie sumy 722,80 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody zamietol.

78. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie ušlého zisku odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že ušlý zisk sa v súlade s konštantnou judikatúrou súdov definuje ako ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s pohľadom na pravidelný chod vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktíva, ako je tomu u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu. Nestačí pri tom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti), mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Len tvrdenie o strate z podnikateľskej príležitosti alebo zmarenie podnikateľského zámeru bez ďalšieho nemôže byť základom pre vznik nároku na náhradu ušlého zisku, a to ani v prípade, aby by boli dôsledkom protiprávnej udalosti. Je potrebné súčasné naplnenie predpokladov vzniku a existencie zodpovednostného vzťahu, ktorými sú existencia škody (ušlého zisku) a príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním. Dôkazné bremeno naplnenia týchto podmienok vzniku zodpovednosti za ušlý zisk pritom zaťažuje poškodeného.

79. Žalobca nárok na náhradu ušlého zisku odvodzoval z porušenia zmluvnej povinnosti žalovaných, a to neposkytnutia zvýhodnenia za odber 1.000 ks šošoviek odobratých počas 12-tich mesiacov, ktorých veľkoobchodná cena je 2.450 Eur bez DPH, pričom žalobcovi bola účtovaná cena vo výške 0,01 Eur/ ks, ktoré právo sa žalobca rozhodol uplatniť dňa 30. mája 2019 (č.l. 88 spisu), napriek ktorému žalovaní v 1/ a v 2/ rade žalobcovi tento zvýhodnený odber neposkytli. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na zaplatenie ušlého zisku sa krajský súd oboznámil s obsahom Cenovej ponuky zo dňa 21.06.2017 (č.l. 14 - 16 spisu) žalovaného v 2/ rade, ktorá sa týkala - 2.450 Eur zvýhodnenie (1.000 ks šošoviek Maxxee za 0,01 Eur/ks odobratých podľa rozpisu počas 12 mesiacov) s uvedením, že ... „možnosť zvýhodnenia platí do vypredania skladových zásob uvedenej kombinácie brúsneho systému“, s určením, že ,,Platnosť ponuky: do 31.07.2017“. Nebolo sporu o tom, že kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade bola uzatvorená dňa 22.09.2017, t.j. po uplynutí platnosti tejto cenovej ponuky datovanej dňa 21.06.2017. Je potrebné súhlasiť s okresným súdom v tom, že cenová ponuka, ktorej platnosť bola do 31.07.2017, sa netýkala a neviazala na uzatvorenú kúpnu zmluvu medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade, ktorá bola uzavretá dňa 22.09.2017. Pokiaľ žalobca vo vzťahu k uplatnenému zvýhodneného odberu poukazoval na „Záväzná objednávka zariadení“ datovanú dňom 27.09.2017, obsahujúcu podpisy zmluvných strán, a to dodávateľa a objednávateľa, s textom ...,,Objednávateľ získava spolu s predmetom kúpy aj časovo limitované právo na zvýhodnený odber 1000ks nasledovných druhov šošoviek...“ s vymedzením druhu, množstva, ...,,ktorých veľkoobchodná cena spolu je 2.450 Eur bez DPH, pričom kupujúcemu bude účtovaná cena 0,01 Eur/ks bez DPH. Dátumové upresnenie 12 po sebe idúcich mesiacov bude predmetom dodatku ku zmluve“, tak predmet tejto tvorili zariadenia, ktoré žalobca už užíval na základe uzavretej Kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.2017 a zo strany žalobcu ani nebolo tvrdené, že by došlo ku kúpe ďalších zariadení. K tvrdeniu žalobcu, že záväzná objednávka bola vyhotovená dodatočne, po uzavretí kúpnej zmluvy ako následne osobitná samostatná ponuka, tak uvedené nedokázal. Naviac, ak právo na zvýhodnený odber malo vyplývať z dohody strán, tak i takáto dohoda musí spĺňať definičné kritériá platného právneho úkonu vyplývajúce z ust. . Z obsahu tejto objednávky však vyplývalo časovo limitované právo na cenové zvýhodnenie, avšak bez určito vymedzeného obdobia tohto zvýhodnenia, ak bolo uvedené, že ...,,dátumové upresnenie 12 po sebe idúcich mesiacov bude predmetom dodatku ku zmluve“. Okresný súd správne vyjadril to, že zo záväznej objednávky vyplynula len existencia práva na určité zvýhodnenie ceny, v určitom časovom limitovanom období, čo malo byť predmetom dodatku, k uzavretiu ktorého však nedošlo, a ktoré dojednanie nenapĺňa znaky jasnosti a určitosti. I odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi nárok na ušlý zisk nevznikol, pretože na základe uvedenej objednávky nedošlo k založeniu platného právneho vzťahu pre neurčitosť ( ). Pokiaľ žalobca nepreukázal existenciu platného záväzku žalovaných vyplývajúceho zo Záväznej objednávky zariadení zo dňa 27.09.2017, nedokázal porušenie konkrétneho a určitého záväzku žalovaným v 1/ rade alebo žalovaným v 2/ rade ako jedného z kumulatívnych predpokladov pre vznik zodpovednosti. Ak okresný súd i v tejto časti nárok žalobcu zamietol, jeho rozhodnutie bolo vecne správne.

80. Krajský súd k jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný k tomu, aby došlo k zmene napadnutého rozsudku okresného súdu, prípadne k jeho zrušeniu a vráteniu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poskytol odpoveď na podstatné otázky v predmetnej sporovej veci, a preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver v rámci odvolacieho konania, než napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Zo strany odvolacieho súdu nebolo zistené, že by konanie pred okresným súdom malo vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré vecne správne posúdil. Nebol zistený žiaden z dôvodov, pre ktorý by sa mal krajský súd odchýliť od logických záverov a zhodnotení vykonaných okresným súdom, ktorým predchádzala racionálna úvaha vychádzajúca z vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia.

81. Zo strany krajského súdu preto došlo k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu ako vecne správneho rozhodnutia podľa ust. a v celom rozsahu, t.j. i v závislom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, vo vzťahu ku ktorému osobitné odvolacie dôvody žalobcu vyjadrené neboli.

82. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že žalobca nebol so svojim odvolaním úspešný, a preto o nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade majú voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške nároku na náhradu trov bude rozhodnuté okresným súdom samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.