Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_27Er-186-2007.pdf
PDF · 103.4 KB
Case nature
Area
Subarea
27Er/186/2007
Uznesenie
EX 1853/07
4107206964
PRVOPIS
U Z N E S E N I E
Okresný súd Nitra v exekučnom konaní v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v zastúpení: Fridrich Paľko, s.r.o., a v neprospech povinného: X. Q., K.. XX.XX.XXXX, Z. XXX, XXX XX R., o vymoženie sumy 396,34 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Súd zmenu súdneho exekútora n e p r i p ú š ť a.
II. Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú.
III. Súd exekúciu z a s t a v u j e . IV. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom exekútorského úradu v Šali, P. Pazmáňa 49/3, trovy exekúcie vo výške 152,12 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Návrhom zo dňa 19.03.2007 požiadal oprávnený súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom exekútorského úradu v Šali, o vykonanie exekúcie vo svoj prospech. Exekučné konanie sa začalo dňa 29.03.2007. Exekučným titulom je Rozsudok č.k. SR 6098/06, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený Slovenkou rozhodcovskou, a.s., Bratislava, dňa 22.12.2006 Poverenie na vykonanie exekúcie bolo Okresným súdom Nitra súdnemu exekútorovi udelené dňa 10.04.2007 pod číslom 5403 027947*.
Podaním doručeným Okresnému súdu Nitra (ďalej len súd) dňa 28.04.2010 podal súdny exekútor podnet na povolenie odkladu exekúcie a zastavenie exekúcie z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve o úvere č. 4240458 zo dňa 29.09.2005, ktorá je podkladom pre vydanie exekučného titulu.
Oprávnený sa s tvrdeniami súdneho exekútora nestotožnil. Súdu bolo doručené podanie oprávneného zo dňa 22.11.2010, ktorým žiadal, aby súd zmenil poverenie na vykonanie exekúcie a vykonaním
exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, Bratislava.
Súdny exekútor súhlasil som zmenou súdneho exekútora a v podaní zo dňa 10.03.2011 vyúčtoval trovy doterajšieho exekučného konania vo výške 92,69 EUR. Zároveň predložil exekučný spis sp. zn. EX 1853/07. Oprávnený na výzvu súdu predložil dňa 25.04.2012 zmluvu o úvere, ktorá je podkladom pre vydanie exekučného titulu a všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou.
Na základe vykonaného dokazovania Okresný súd Nitra uznesením č.k. 27Er/186/2007-29 zo dňa 31.05.2012 rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, zamietol zmenu súdneho exekútora a priznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.
Na základe odvolania podaného oprávneným Krajský súd Nitra uznesením č.k. 9CoE/189/2012-52 zo dňa 25.03.2013 uznesenie Okresného súdu Nitra zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Súd v priebehu celého exekučného konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto je oprávnený aj povinný v prípade niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 Exekučného poriadku následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže urobiť na návrh, ako aj bez návrhu, podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.
K uvedenému tvrdeniu poukazuje súd na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011, v zmysle ktorého „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex off skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z tých predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“
Rovnako s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, ktoré uvádza, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd“ preskúmal súd spisový materiál v predmetnej exekučnej veci.
Súd po opätovnom preskúmaní spisového materiálu zistil, že v predmetnom exekučnom konaní existujú dôvody na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na túto skutočnosť by pripustenie zmeny súdneho exekútora nebolo účelné, nakoľko súd bude exekučné konanie zastavovať a z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nepripustil zmenu súdneho exekútora.
V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 11 940,- Sk spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 11 100,- Sk od 03.07.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 3 994,- Sk, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvu o úvere č. 4240458 zo dňa 29.09.2005. Nakoľko žalovaný si svoju povinnosť riadne nesplnil, stal sa dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok, EP), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej zákona o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súd pri preskúmaní spisového materiálu, exekučného titulu a priloženej zmluvy o úvere zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 29.09.2005 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 14 000,- Sk. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo výške 13 360,- Sk, teda spolu 27360,- Sk v 12-ich mesačných splátkach po 2 280,- Sk počnúc dňom 28.10.2005. Keďže povinný bol v omeškaní s plnením svojho záväzku, oprávnený sa v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, obrátil na Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave s návrhom, aby bol povinný zaviazaný na zaplatenie vyššie uvedenej istiny spolu s príslušenstvom.
Preskúmavaná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 ako aj na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je potrebné uviesť, že súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z OR, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti
známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v jednotlivých bodoch je upravená výška úroku z omeškania - 0,25% denne zo sumy dlhu od dňa splatnosti celého dlhu až do jeho uhradenia, pričom dohodnutý a rozhodcovským súdom priznaný úrok z omeškania (bod 6 všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru) predstavuje 91,25 % ročne (0,25 x 365) takýto úrok z omeškania predstavuje hrubý nepomer medzi dohodnutým a zákonným úrokom z omeškania, a tým aj neprimerané zvýhodnenie oprávneného na úkor povinného, pričom za jeden rok omeškania úrok z omeškania dosahuje takmer výšku istiny, a z toho vyplýva neproporcionálnosť úrokov z omeškania a nastáva tu rozpor s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je aj v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou; ako aj výška zmluvnej pokuty vyjadrená paušálne vo výške 9400 Sk (312 eur) bez ohľadu na výšku poskytnutého úveru, ktoré súd v zmysle § 53 ods. 1 a 2 OZ považuje za "neprijateľné podmienky", nakoľko spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Podľa názoru súdu je aj samotné dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, dáva síce zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr a v praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.
Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo v úverových podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojedná, je ako taká v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.
Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Takýto výklad je aj v súlade so smernicou Rady Európskej únie č.93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to hlavne článkom 3 ods. 1, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Uvedená smernica bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č.150/2004 Z.z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti, požiadavkou tzv. ekvity v spojení s princípom proporcionality - primeranosti a rovnováhy práv a povinností zmluvných strán.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu súd zastaví na návrh, alebo aj bez návrhu.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. O zmene súdneho exekútora vzhľadom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie súd nerozhodoval.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom k začatiu exekučného konania, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 EP, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 27 vyhlášky č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí odmena za a) výkon exekučnej činnosti 1. pri exekúcii na peňažné plnenie, 2. pri exekúcii na nepeňažné plnenie, b) ďalšiu činnosť, ak súvisí s vykonávaním exekučnej činnosti, a to
1. za poskytnutie súčinnosti pri vymáhaní pohľadávky, 2. za prijímanie peňazí, listín a iných hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti so súdnym alebo s iným konaním, 3. za vykonávanie činnosti na základe poverenia súdu, 4. za manipuláciu so spismi.
Podľa § 3 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk/6,64 EUR za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk/3,32 EUR. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, náhrada podľa odseku 1 je 0, 66 EUR za každú aj len začatú polhodinu.
Súdny exekútor predložil špecifikáciu trov exekúcie: 1/ odmena súdneho exekútora podľa § 14 a§ 15 vyhlášky
1.1.časová špecifikácia úkonov
30.03.2007 žiadosť o udelenie poverenia 30 min. 24.05.2007 upovedomenie o začatí exekúcie 30 min. 24.05.2007 príprava podkladov na súpis hn. vecí a výkon súpisu 60 min. 27.06.2011 žiadosť o súčinnosť - DI 20 min. 25.07.2007 príkaz na začatie exekúcie (banka, zamestn.) 30 min. 26.04.2010 podnet na povolenie odkladu a zastavenie exekúcie v časti 30 min. 08.03.2011 spracovanie vzniknutých trov exekúcie 30 min.
SPOLU: 240 min., základná hodinová sadzba 6,64 EUR za každú aj začatú hodinu + DPH = 4 x 7,97 EUR = 31,88 EUR
1.2. súpis úkonov, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 EUR + DPH žiadosť o udelenie poverenia 3,98 EUR
doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,98 EUR doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,98 EUR každé ďalšie zisťovanie majetku - Správa katastra 3,98 EUR SPOLU: 19,90 EUR
2/ náhrada hotových výdavkov podľa § 22
2.1.poštovné náhrady
doručovanie žiadosti o udelenie poverenia 1 x 1,61 = 1,61 EUR doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie 2 x 2,09 EUR = 4,18 EUR doručovanie žiadosti o súčinnosť - DI 1 x 1,61 = 1,61 EUR doručovanie príkazu na začatie exekúcie - zamestn. 1 x 2,09 = 2,09 EUR doručovanie podnetu na odklad a zastavenie exekúcie 1 x 1,56 = 1,56 EUR doručovanie presného rozpisu trov exekúcie 1 x 1,56 = 1,56 EUR SPOLU: 12,61 EUR
2.2.spotrebný materiál
obálka s doručenkou 0,13 EUR x 7 ks = 0,91 EUR papier A4 + tlačiareň 0,01 EUR x 41 ks = 0,41 EUR spisový obal 0,79 EUR x 1 ks = 0,79 EUR SPOLU: 2,11 EUR
2.3. cestovné náhrady
Vozidlo - počet km x cena za 1km bez DPH (t.j. amortizácia + cestovné za 1 km) Kia Ceed: 130 km x 0,26 EUR = 33,80 EUR + 20% DPH = 40,56 EUR (Šaľa - Obyce a späť, 65 km - miestne zistenie dňa 25.06.2007)
SPOLU: 40,56 EUR
3/ náhrada za stratu času
3.1.súpis mimo miesta exekútorského úradu za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť je 0,79 EUR vrátane DPH za každú aj začatú polhodinu Šaľa - Obyce 65 min. = 3 x 0,79 EUR = 2,37 EUR Obyce 30 min. = 1 x 0,79 EUR = 0,79 EUR Obyce - Šaľa 65 min. = 3 x 0,79 EUR = 2,37 EUR SPOLU: 5,53 EUR
Súd po preskúmaní predloženej špecifikácie trov exekúcie konštatuje, že súdny exekútor nesprávne uviedol celkovú výšku odmeny za úkony exekučnej činnosti, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou, teda spolu 15,92 EUR. Súdnemu exekútorovi v súlade s ustanovením § 196 EP v účinnom znení patrí DPH aj z náhrad priznaných podľa tohto zákona, nielen z odmeny, preto priznáva DPH aj v časti hotových výdavkov - poštovné a spotrebný materiál, kde si súdny exekútor DPH neuplatnil.
Súd náhradu trov exekúcie celkom: 152,12 EUR
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) v platnom znení na Okresný súd Nitra do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.