Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoE-185-2013.pdf
PDF · 80.35 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/185/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej Q. O., bytom F. XXXX/XX, O. o vymoženie 598,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 18Er/253/2006-23 zo dňa 03.09.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad (ďalej len ,,prvostupňový súd“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi exekúcie vo výške 50,96 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Súd mal preukázané, že oprávnený podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 6872/2005, NZ 65876/2005 (správne má byť NZ 66677/2005 - poznámka odvolacieho súdu), ktorá bola spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, kde za povinnú konal a zápisnicu podpísal splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír.
Následne súd citoval ust. § 22 ods. 2, § 23 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), § 41 ods. 2 písm. c), § 57 ods. 1 písm. a) a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) a uviedol, že pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného (povinnej). Osobu advokáta Mgr. Tomáša Kušníra predformuloval oprávnený v štandardnej formulárovej zmluve. Splnomocnenie bolo súčasťou predtlače zmluvy o úvere. Zmluvná voľnosť povinnej bola zo strany oprávneného obmedzená. Povinná nemala možnosť voľby iného splnomocnenca, nešlo teda o výber z jej strany. Len na základe toho, že povinná ako dlžník podpísala zmluvu o úvere nemožno konštatovať, že platne splnomocnila určeného advokáta na spísanie notárskej zápisnice. Uvedené skutočnosti nasvedčujú skôr tomu, že splnomocnený advokát bude chrániť záujmy subjektu, ktorý ho vybral a do predtlače zmluvy o úvere uviedol a nie záujmy povinnej. Notársku zápisnicu ako exekučný titul nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto súd v danej veci exekúciu aj bez návrhu zastavil.
O trovách súdneho exekútora rozhodol v súlade s ust. § 196, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a priznal mu náhradu trov exekúcie vo výške 50,96 Eur.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že prvostupňový súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Dôvody odvolania bližšie konkretizoval.
Zároveň predložil návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. Žiadal, aby súd predložil vec Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. l ods. l veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
Predložil tiež návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku s tým, že navrhol, aby konanie bolo prerušené a aby boli predložené Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:
„1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?
2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“
Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Odvolanie oprávneného bolo doručené povinnej v zmysle § 209a Občianskeho súdneho poriadku.
Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé zdôvodnenie zo strany prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a len v súvislosti s odvolacími námietkami k veci dopĺňa nasledovné dôvody.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“
Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v prípade ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je spôsobilým exekučným titulom.
Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinnej, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby.
Pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v zjavnom rozpore so záujmami zastupovaného (povinnej). Vyplýva to zo skutočnosti, že oprávnený určil vopred Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinnej. V tejto súvislosti došlo k verejnému napomenutiu zverejnenému v Bulletine slovenskej advokácie 7-8/2009 na č. l. 56, ktorým bol disciplinárne obvinený Mgr. Tomáš Kušnír uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia podľa ust. § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z., ktorého sa dopustil zavineným porušením povinností advokáta v ust. § 18 ods. 3, § 2 ods. 2 a 4 citovaného zákona. Mgr. Kušnír ako zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinnú.
Keďže ust. § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Právny úkon urobený zástupcom nespĺňajúcim podmienky upravené v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Ak v prejednávanej veci advokát Mgr. Tomáš Kušnír, resp. jeho splnomocnený zástupca, nedisponoval platným plnomocenstvom, nemohol v mene povinnej uznať dlh a vysloviť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica predložená oprávneným nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, a to preto lebo bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Za takejto situácie súd prvého stupňa správne postupoval, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Odvolací súd ďalej na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa uvádza, že pokiaľ je exekučným titulom notárska zápisnica, nejde o judikované právo, a preto ju možno podrobiť materiálnemu prieskumu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že aj keď súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, nedostatok jej materiálnej vykonateľnosti spôsobuje, že je dôvodom na zastavenie exekúcie v ďalšom štádiu exekúcie, a preto sú odvolacie námietky neopodstatnené. Navyše podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku možno exekúciu zastaviť na návrh aj bez návrhu, t.j. v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.
Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon 4c) neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Súčasťou podaného odvolania bol návrh oprávneného, aby bolo konanie prerušené a vec predložená Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva a právny poriadok.
Odvolací súd nepovažoval návrh na prerušenie konania a predloženie veci Ústavnému súdu SR za dôvodný, lebo prvostupňový súd v danej veci ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neaplikoval vôbec. Exekúcia bola zastavená postupom podľa § 57 ods. 1 písm. a) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, čo pravdepodobne ušlo pozornosti oprávneného pri vypracúvaní hromadných podaní.
Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
K návrhu na prerušenie konania odvolací súd uvádza, že napriek ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. o možnosti prerušiť konanie v prípade, ak súd požiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke a úprave vyplývajúcej z Exekučného poriadku, súd s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa a uplatnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo európskeho práva, nemá aplikovať a prihliadať na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenými smernicou Rady 93/13/EHS (rozhodnutie Cofidis C - 470/00).
Odvolací súd nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie za opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva. Právna úprava vnútroštátneho práva dostatočným spôsobom umožňuje aplikáciu Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Návrh na prerušenie konania bol preto ako nedôvodný zamietnutý.
Oprávnený v odvolaní nijakým spôsobom nespochybnil výrok rozhodnutia o trovách exekúcie, hoci žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, preto odvolací súd nemohol zaujať stanovisko k neexistujúcim námietkam oprávneného.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Oprávnený ako neúspešný účastník nemá nárok na náhradu trov konania a povinnej ani súdnemu exekútorovi žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.