Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/18/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu: FOR REGION s.r.o. so sídlom Rázusova 49, Košice – mestská časť Juh, IČO: 45 972 303, právne zastúpeného Pančišinová & Partners s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Rázusova 49, 040 01 Košice, IČO: 52 772 497, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101293838/2020 zo dňa 11.08.2020, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101293838/2020 zo dňa 11.08.2020, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Rožňava č. 100788828/2020 zo dňa 21.04.2020 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalované Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 101293838/2020 zo dňa 11.08.2020 podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých v znení neskorších predpisov potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100788828/2020 zo dňa 21.04.2020 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“), ktorým podľa Daňového poriadku bol daňovému subjektu FOR REGION s.r.o., Rázusova 49, Košice – mestská časť Juh, IČO: 45 972 303, určený rozdiel v sume 21 655,84 eura na dani z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj: „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2012.

2. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že správca dane - Daňový úrad Košice vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2012. V zmysle § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku bola daňová kontrola ukončená dňa 23.02.2015 dňom doručenia Protokolu z daňovej kontroly č. 9811401/5/319699/2015/Hef zo dňa 11.02.2015 spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 9811401/5/320395/2015/Hef zo dňa 11.02.2015. Daňový subjekt podal dňa 13.03.2015 vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole č. 9811401/5/319699/2015/Hef. Správca dane prerokoval s daňovým subjektom pripomienky vo vyjadrení k zisteniam v protokole (Zápisnica č. 226841/2015 zo dňa 08.04.2015) a dospel k záveru, že daňový subjekt vo vyjadrení neuviedol žiadne nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na výsledok daňovej kontroly.

3. Z rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva, že na základe výsledkov z daňovej kontroly, ako aj na základe šetrení v rámci vyrubovacieho konania bolo vydané Rozhodnutie č. 103614432/2016 zo dňa 28.07.2016, ktoré Finančné riaditeľstvo SR zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po vykonaní

vyrubovacieho konania správca dane dňa 21.02.2017 vydal vo veci Rozhodnutie č. 100336471/2017 zo dňa 21.02.2017, ktoré Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 101236795/2017 zo dňa 06.06.2017 potvrdilo. Následne daňový subjekt podal v danej veci žalobu, na základe ktorej Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. zo dňa 05.09.2018 zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 101236795/2017 zo dňa 06.06.2017, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100336471/2017 zo dňa 21.02.2017 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Splnomocnený zástupca daňového subjektu A. B. C. bol na ústnom pojednávaní oboznámený s postupom správcu dane vo vyrubovacom konaní po vrátení veci na ďalšie konanie v zmysle záverov uvedených v Rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 05.09.2018 (Zápisnica č. 101467909/2019 zo dňa 14.06.2019). Daňový subjekt vo vyrubovacom konaní nenavrhol vykonať ďalšie dokazovanie a uviedol, že podľa jeho názoru z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach jednoznačne vyplýva, že správca dane má vykonané dokazovania vyhodnotiť tak, že daňový subjekt má právo na odpočítanie dane. Z dôvodu, že splnomocnený zástupca daňového subjektu na ústnom pojednávaní nenavrhol vykonať ďalšie dokazovanie a rovnako ani Krajský súd v Košiciach nezaviazal vo svojom rozhodnutí správcu dane vykonať ďalšie dôkazy, správca dane vo vyrubovacom konaní opakovane vyhodnotil dôkazy získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku a výsledok daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 u daňového subjektu nezmenil. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 101552279/2019 zo dňa 25.06.2019, ktoré Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 102451815/2019 zo dňa 28.10.2019 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že správca dane v odôvodnení rozhodnutia nedostatočne vyhodnotil dôkazy týkajúce sa uskladnenia tovaru a konkrétne nevyhodnotil výpovede svedkov, ktoré sa týkajú uskladnenia tovaru (bod 56. - 57. Rozsudku) a neodôvodnil, prečo považoval vyjadrenie splnomocnenej zástupkyne spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s D. E. F. G. za smerodajné a rozhodujúce pri posudzovaní uskladnenia tovaru v sklade spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevysporiadal s výpoveďami odberateľa daňového subjektu D. G., konateľa spoločnosti UNO CLUB s.r.o., ktorá bola odberateľom daňového subjektu (bod 58. Rozsudku). Konateľ daňového subjektu E. A. H. bol na ústnom pojednávania oboznámený s vyjadreniami správcu dane k bodom 56., 57. a 58. uvedenými v právoplatnom rozsudku Krajského súdu Košice sp. zn. zo dňa 05.09.2019. Po oboznámení E. A. H. žiadal o opätovné vypočutie C. H., či mu predal tovar, či vlastnil tovar, či podpísal faktúry, dodacie listy a prijal úhradu (Zápisnica č. 100161136/2020 zo dňa 15.01.2020). Správca dane na základe žiadosti daňového subjektu vo vyrubovacom konaní zaslal Dožiadanie č. 100297392/2020 zo dňa 29.01.2020, v ktorom žiadal o predvolanie a vypočutie svedka C. H..

4. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli závery správcu dane, že zo strany daňového subjektu došlo k porušeniu ustanovenia o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len “) tým, že si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane: z faktúr vystavených daňovým subjektom C. H., D. XX/XX, XXXXX I., DIČ: 1028201350 za dodávku tovaru (kryštálového cukru): č. 120006 (DF20120006) zo dňa 09.10.2012 v celkovej sume 21 513,60 EUR, z toho 20 % DPH vo výške 3 585,60 EUR, č. 120005 (DF20120005) zo dňa 08.10.2012 v celkovej sume 21 600,00 EUR. z toho 20 % DPH vo výške 3 600,00 EUR, č. 120004 (DF20120004) zo dňa 08.10.2012 v celkovej sume 2 600,00 EUR, z toho 20 % DPH vo výške 3 600,00 EUR, č. 120003 (DF20120003) zo dňa 05.10.2012 v celkovej sume 21 666,24 EUR, z toho 20 % DPH vo výške 3 611,04 EUR, č. 120002 (DF20120002) zo dňa 04.10.2012 v celkovej sume 21 600,00 EUR, z toho 20 % DPH vo výške 3 600,00 EUR, č. 120001 (DF20120001) zo dňa 03.10.2012 v celkovej sume 21 600,00 EUR, z toho 20 % DPH vo výške 3 600,00 EUR,

a faktúr:

č. 120110154 (DF20120007) zo dňa 18.10.2012 od spoločnosti EUROCAM - Transport & Logistics, s.r.o., Dopravná 11, 955 01 Topoľčany, za vykonanú prepravu v celkovej sume 199,20 EUR, z toho 20 % DPH vo výške 33,20 EUR,

č. 1450/12 (DF20120008) zo dňa 04.10.2012 od daňového subjektu J. K. - L. M., Olše 62, 055 01 Margecany, za prepravu tovaru v celkovej sume 156,00 EUR, z toho 20 % DPH vo výške 26,00 EUR.

5. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že správca dane na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný obchodný reťazec firiem s dodávkou tovaru (kryštálového cukru): Ing. Juraj I. (SR), Losberg s.r.o. (SR), S-Car 2007 s.r.o. (SR) - P&R Company s.r.o. (SR) - Trinity Commodities s.r.o. (SR) - C. H. (SR) - FOR REGION s.r.o. (SR) - UNO CLUB s.r.o. (ČR): D. G. (ČR) - E. A. I. - PRIMEX (SR); Losberg s.r.o., (SR); S-Car 2007 s.r.o. (SR). Správca dane šetrením vyššie uvedeného obchodného reťazca zistil, že: predmetom deklarovaného obchodu bolo dodanie toho istého tovaru – kryštálového cukru, medzi viacerými spoločnosťami v nezmenenom stave, spoločnosti, ktoré sa nachádzali na začiatku a na konci obchodného reťazca boli buď nekontaktné (E. A. I., Losberg s.r.o.) alebo svoje obchodné aktivity nevedeli preukázať žiadnymi daňovými dokladmi (S- Car 2007 s.r.o.), spoločnosť E. A. I., ktorá vystavila faktúru pre spoločnosť P&R Company s.r.o., so správcom dane nespolupracovala (nereagovala na výzvy správcu dane ani na predvolania), v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október nepriznala a neodviedla daň, pričom ďalšie spoločnosti v reťazci si uplatňovali právo na odpočítanie dane pri nadobudnutí tovaru deklarovaného na preverovaných faktúrach. Daňový subjekt FOR REGION s.r.o. (posledná slovenská spoločnosť v reťazci) deklarovala dodanie preverovaného tovaru do iného členského štátu, ktorý je podľa oslobodený od dane, pre subjekty - D. G. a UNO CLUB, s.r.o. a nárokuje si právo na odpočítanie dane z preverovaných faktúr.

6. Postavenie daňového subjektu E. A. I. ako intrakomunitárneho nadobúdateľa a súčasne prvého tuzemského dodávateľa pre ďalšie zapojené subjekty, ktorý preukázateľne nevykonával reálnu hospodársku činnosť a do obchodného reťazca bol účelovo včlenený - na podklade faktúr vystavených v jeho mene bez preukázania vecného plnenia dochádzalo k neoprávnenému uplatňovaniu odpočítania dane na vstupe inými subjektmi v deklarovanom obchodnom reťazci. Keďže E. A. I. reálne nevykonával hospodársku činnosť nevznikla mu daňová povinnosť v zmysle ust. a následne nemohlo ďalšiemu subjektu v obchodnom reťazci vzniknúť právo na odpočítanie dane z uvedeného tovaru a v konečnom dôsledku si právo na odpočítanie dane nemohol uplatniť ani daňový subjekt FOR REGION s.r.o. z faktúr za tovar vystavených daňovým subjektom C. H., ktorý je priamym dodávateľom daňového subjektu v preverovanom obchodnom reťazci a následne aj z faktúr za prepravu tohto tovaru. Správca dane vykonané šetrenia uviedol v Protokole z daňovej kontroly č. 9811401/5/319699/2015/Hef zo dňa 11.02.2015. K zisteniam uvedeným v protokole sa splnomocnený zástupca daňového subjektu, A. B. C. v zmysle ustanovenia Daňového poriadku vyjadril a v stanovenej lehote predložil elektronicky dňa 13.03.2015 pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole. Na základe predložených pripomienok bol so splnomocneným zástupcom daňového subjektu dohodnutý termín (08.04.2015) ústneho pojednávania, ktorého predmetom bolo ich prerokovanie. Na základe predložených listín, ktoré tvorili prílohu vyjadrenia k zisteniam uvedených v protokole, splnomocnený zástupca daňového subjektu na ústnom pojednávaní navrhol správcovi dane vykonať ďalšie šetrenia (Zápisnica č. 226841/2015). Na návrh daňového subjektu správca dane vypočul svedka pani F. N., konateľku spoločnosti MÓLO s.r.o.. Bieloruská 50, 821 06 Bratislava, IČO 36816198, (ďalej len „MÓLO s.r.o.“). Z jej výpovede svedka vyplynulo, že pani N. mala sprostredkovať len dodávku tovaru k odberateľom daňového subjektu, ale k dodávateľom daňového subjektu sa nevedela vyjadriť. Správca dane oboznámil splnomocneného zástupcu daňového subjektu s priebehom a výsledkami dokazovania (Zápisnica č. 20850476.2015 zo dňa 18.09.2015). Daňový subjekt navrhol vypočuť opakovane svedkov C. H. a G. O.. Na návrh daňového subjektu správca dane opakovane vypočul C. H. (Zápisnica č. 21262960/2015 zo dňa 20.11.2015, ktorá tvorí prílohu Odpovede na dožiadanie č. 21274661/2015 zo dňa 20.11.2015). Správca dane na návrh daňového subjektu vypočul pani G. O., ktorá bola splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti EXTRAPRODUKTY s.r.o., (Zápisnica č, 102638655/2016/9104406/Sma zo dňa 01.03.2016, ktorá tvorí prílohu Odpovede na dožiadanie č. 102644409/2016/9104406/Sma zo dňa 02.03.2016). Správca dane z výpovede svedka zistil, že pani O. mala zabezpečiť len dodávku tovaru k odberateľom daňového subjektu, ale k dodávateľom daňového subjektu sa nevedela vyjadriť. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane konštatoval, že vypočutím svedkov F. N. a G. O. nebolo preukázané, že tovar, ktorý mal byť ďalej dodaný pre českých odberateľov spoločnosti FOR REGION s.r.o., spoločnosť FOR REGION s.r.o. nadobudla od

deklarovaného dodávateľa C. H., uvedeného na faktúre, na základe ktorej si daňový subjekt nárokuje odpočítanie dane. F. N. bola konateľkou spoločnosti MÓLO s.r.o.. ktorej úlohou bolo nájsť odberateľov pre daňový subjekt, konkrétne sa jednalo o UNO CLUB s.r.o. a D. G.. Pani G. O. poznala spoločnosť FOR REGION s.r.o. cez pani F. N.. V tom čase bola pani O. splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti EXTRAPRODUKTY s.r.o., ktorá sprostredkovala predaj tovaru pre českého odberateľa UNO CLUB s.r.o. Svedkyne sa vo svojich výpovediach vedeli vyjadriť len k predaju tovaru, nie k jeho nákupu, t. j. k dodávateľovi tovaru daňového subjektu. Správca dane dožiadaním č. 103056167/2016 preveroval uskladnenie tovaru - kryštálového cukru v priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. a zistil nasledovné skutočnosti: Z vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s D. E. F. G. bolo zistené, že spoločnosť LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o pre spoločnosti FOR REGIÓN s.r.o., Trinity Commodites s.r.o. a C. H. nikdy neposkytla žiadne služby prenájom skladovacích priestorov. Menované spoločnosti nepozná a nemajú ich vo svojej evidencii. Ku spolupráci s firmou P&R Company s.r.o. sa E. F. G. vyjadrila nasledovne: „...naša spoločnosť (LAGERMAX Slovakia, spol. s. r. o) pre túto firmu (P&R Company s.r.o.) nevystavovala faktúry, ani ich od nej neprijala. Firmu máme zaevidovanú iba ako objednávateľa prepráv, ktoré boli následne fakturované na iné spoločnosti.“ (Zápisnica č. 916476/2016 zo dňa 27.05.2016, ktorá tvorí prílohu Odpovede na dožiadanie č. 103264080/2016 zo dňa 02.06.2016 a Doplnenie odpovede na dožiadanie č. 103056167/2016 zo dňa 03.05.2016). Všetky dodávateľské spoločnosti (P&R Company s.r.o., Trinity Commodities s.r.o. a C. H.) zapojené do obchodného reťazca sa vo svojich výpovediach vyjadrili, že tovar, ktorý je predmetom preverovania u daňového subjektu, bol uložený v skladových priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s. r.o. odkiaľ bol ďalej prepravovaný do Českej republiky. Skladové priestory spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s.r.o. mala mať v prenájme spoločnosť P&R Company s.r.o., čo sa preverovaním správcu dane nepotvrdilo. Rovnako sa nepotvrdilo uskladnenie preverovaného tovaru (kryštálového cukru) žiadnou zo spoločností zapojenou do preverovaného obchodného reťazca v priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s.r.o. Na základe výpovedí svedkov, kde každý z účastníkov zapojených v preverovanom obchode s kryštálovým cukrom sa k preprave tovaru vyjadroval rozdielne, ako aj na základe nepotvrdenia existencie tovaru, ktorý mal byť uskladnený v skladových priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s.r.o., odkiaľ mal byť ďalej prepravovaný pre českých odberateľov daňového subjektu, správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúr za dodanie tovaru - kryštálového cukru z faktúr č. 120001 (DF20120001), 120002 (DF20120002), 120003 (DF20120003), 120004 (DF20120004), 120005 (DF20120005), 120006 (DF20120006), 120110154 (DF20120007), 1450/12 (DF20120008) vystavených dodávateľom C. H., ako aj z faktúr za prepravu tohto tovaru faktúr č. 120110154 DF20120007) od spoločnosti EUROCAM

- Transport & Logistics, s.r.o. a č. 1450/12 DF20120008) od spoločnosti J. K. - NÁKLADNÁ AUTODOPRAVA. Daňový subjekt sa na ústne pojednávanie, ktorého predmetom bolo oboznámenie sa s výsledkami daňovej kontroly nedostavil (Výzva č 103370568/2016, Úradný záznam č. 103584679/2016).

7. Ďalej žalovaný uviedol vyjadrenia správcu dane k bodom 56., 57. a 58. uvedeným v právoplatnom rozsudku Krajského súdu Košice sp. zn. zo dňa 05.09.2019:

K bodu 56. a 57. rozsudku správca dane uviedol: „Skutočnosť, že spoločnosti P&R Company s.r.o., Trinity Commodities s.r.o., a C. H. tvrdili, že tovar bol uložený v skladových priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o., odkiaľ bol ďalej prepravený do ČR, ešte nepreukazuje skutočnosť, že tovar pre odberateľa FOR REGION s.r.o. bol do tohto skladu dodaný daňovým subjektom C. H. uvedeným na preverovaných faktúrach ako dodávateľ. Rovnako nákup tovaru od dodávateľa C. H. pre odberateľa FOR REGION s.r.o. nepotvrdili vo svojich výpovediach českí odberatelia daňového subjektu FOR REGION s.r.o.: D. G., konateľ spoločnosti UNO CLUB s.r.o. pán G. A. ako aj svedkyňa G. O., ktorí sa vo svojich výpovediach vyjadrili len k nakládke tovaru v sklade spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. a jeho dodaniu do skladu v Hodoníne, t. j. k dodaniu tovaru zo SR pre českých odberateľov, ktoré nebolo správcom dane spochybnené. Správca dane vykonané šetrenia zameral na preverenie reálneho dodania kryštálového cukru dodávateľom C. H. pre odberateľa FOR REGION s.r.o., ktorý mal byť pred predajom českým odberateľom uskladnený v skladových priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. Tým, že nedošlo k potvrdeniu uskladnenia tovaru (kryštálového cukru) spoločnosťami, ktorí mali mať tento tovar pred jeho predajom daňovému subjektu FOR REGIÓN s.r.o. uskladnený v skladových priestoroch

spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o., správca dane spochybnil samotné dodanie tovaru dodávateľom C. H. pre odberateľa FOR REGION s.r.o.. Vyjadrenia predstaviteľov českých obchodných spoločností (odberateľov) o dodaní tovaru dodávateľom FOR REGIÓN s.r.o. pre českých odberateľov nepotvrdzujú skutočnosť, že dodanie tovaru pre odberateľa FOR REGIÓN s.r.o. na základe preverovaných faktúr bolo dodané daňovým subjektom C. H., ktorý je uvedený na preverovaných faktúrach ako dodávateľ. Ich vyjadrenia sa týkajú len obchodných vzťahov medzi dodávateľom FOR REGIÓN s.r.o. a českými spoločnosťami - odberateľmi.“ 8. K bodu 58 Rozsudku správca dane uviedol: „Neuznanie nároku na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom C. H. správca dane nepostavil len na vyjadrení splnomocnenej zástupkyne spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. E. F. G.. Preverovanie uskladnenia tovaru v skladových priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. bolo jedným z mnohých šetrení vykonaných správcom dane za účelom zistenia reálneho dodania tovaru daňovým subjektom C. H. pre odberateľa FOR REGIÓN s.r.o. Rozsiahlym šetrením správca dane zistil, že výpovede zástupcov spoločností zapojených v obchodnom reťazci sú rozporuplné a ich tvrdenia sa vykonanými šetreniami správcu dane nepotvrdili: 1. Správca dane poukázal na rozporuplné vyjadrenia predstaviteľov obchodných spoločností zapojených v obchodnom reťazci k prenájmu skladových priestorov spoločností LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. v Senci, kde mal byť preverovaný tovar uložený: podľa vyjadrenia C. H. sa preprava tovaru začala v Senci v skladových priestoroch spoločnosti Trinity Commodities s.r.o., odkiaľ bol prepravený do Hodonína (Zápisnica č. 9410401/5/771358/2013/HaNo, Sze zo dňa 27.02.2013, ktorá tvorí prílohu Dožiadania - odpovede č. 9410401/5/834836/13/HaNo zo dňa 04.03.2013). podľa vyjadrenia konateľky spoločnosti Trinity Commodities s.r.o., F. K. spoločnosť Trinity Commodities s.r.o. nevlastní skladové priestory, skladové priestory boli využívané od spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o., s ktorou má spoločnosť P&R Company s.r.o. podpísanú zmluvu o uskladnení tovaru (Zápisnica č. 9104403/5/4194866/2014/Návr zo dňa 11.09.2014, ktorá tvorí prílohu Dožiadania - odpovede č. 9104403/5/4233484/2014/Návr dňa 16.09.2014). podľa vyjadrenia splnomocneného zástupcu spoločnosti P&R Company s.r.o.. E. G. I. bol tovar uložený v prenajatých priestoroch v Senci, spoločnosť P&R Company s.r.o. si ich prenajíma od spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o., Senec, nakládku tovaru zabezpečovali zamestnanci skladovateľa podľa inštrukcií konateľa spoločnosti P&R Company s.r.o. (pozn. správcu dane - prenájom skladových priestorov v Senci nebol zo strany daňového subjektu P&R Company s.r.o. preukázaný v listinnej podobe, ako to vo svojom vyjadrení uviedla konateľka spoločnosti Trinity Commodities s.r.o. pani F. K. (Zápisnica č. 9201402/5/5024023/2014 zo dňa 19.12.2014. Protokol č. 9201402/5/855588/2014 zo dňa 17.03.2014, ktoré tvoria prílohu odpovede na dožiadanie č. 9201402/5/92834/2015 dňa 14.01.2015).

Tvrdenie splnomocneného zástupcu spoločnosti P&R Company s.r.o., E. G. I.. že nakládku tovaru zabezpečovali zamestnanci skladovateľa (LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o.) nebola potvrdená. Pokiaľ by nakládku tovaru v skladoch daňového subjektu LAGERMAX Slovakia, spol. s. r. o. podľa vyjadrenia E. G. I. zabezpečovali zamestnanci skladovateľa, t.j. zamestnanci spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r. o. splnomocnená zástupkyňa tejto spoločnosti E. F. G. by o týchto aktivitách svojich zamestnancoch vedela a uviedla by to vo svojom vyjadrení (Zápisnica č. 9164762016 zo dňa 27.5.2016. ktorá tvorí prílohu Odpovede na dožiadanie č. 103264080 2016 zo dňa 02.06.2016, Doplnenie odpovede na dožiadanie č. 103056167/2016 zo dňa 3.5.2016). 2. Správca dane poukázal na rozporuplné vyjadrenia predstaviteľov obchodných spoločností zapojených v obchodnom reťazci k výkonu prepravy: daňový subjekt FOR REGION s.r.o. k daňovej kontrole predložil faktúry za uskutočnenie prepravy tovaru daňovými subjektami EUROCAM - Transport & Locistics. s.r.o.. J. K. - L. M., VALATRANS a.s.. Liptál, ČR a ČSAD Kyjov Logistics a.s., ČR na trase Senec – Hodonín, Senec - Podivin. C. H. tvrdil, že prepravu tovaru (od C. H. k daňovému subjektu zabezpečovala spoločnosť Trinity Commodities s.r.o. cez prepravnú spoločnosť, on osobne nebol prítomný pri nakladaní tovaru, ani pri vykladaní tovaru z toho titulu nevedel uviesť ani mená osôb, ktoré boli pri nakládke a vykládke tovaru, preprava tovaru sa začala v Senci v skladových priestoroch spoločnosti Trinity Commodities s.r.o. odkiaľ bol prepravený do Hodonína (Zápisnica č. 9410401/5/771358/2013/HaNo, Sze zo dňa 27.02.2013, ktorá tvorí prílohu Dožiadania - odpovede č. 9410401/5/834836/13/HaNo zo dňa 04.03.2013). konateľka spoločnosti Trinity Commodities s.r.o. pani F. K. pri odovzdávaní a preberaní tovaru nebola za spoločnosť Trinity Commodities s.r.o. prítomná. Podľa jej vyjadrenia si pán C. H. sám zabezpečoval

prepravu tovaru, ktorý mal byť zrejme prepravovaný zo skladových priestorov v Senci do ČR (Zápisnica č. 9104403/5/4194866/2014/Návr zo dňa 11.09.2014, ktorá tvorí prílohu Dožiadania - odpovede č. 9104403/5/4233484/2014/Návr dňa 16.09.2014). splnomocnený zástupca spoločnosti P&R Company s.r.o. E. G. I. sa vyjadril, že prepravu tovaru (od spoločnosti P&R Company s.r.o. k daňovému subjektu Trinity Commodities s.r.o.) zabezpečovala spoločnosť P&R Company s.r.o. cez prepravné spoločnosti, nakládku tovaru zabezpečovali zamestnanci skladovateľa podľa inštrukcií konateľa spoločnosti P&R Company s.r.o. (Zápisnica č. 9201402/5/5024023/2014 zo dňa 19.12.2014, ktorá tvorí prílohu Dožiadania - odpovede č. 9201402/5/92834/2015 dňa 14.01.2015). vyjadrenie konateľa spoločnosti UNO CLUB s.r.o. (odberateľ spoločnosti FOR REGION s.r.o.) - doprava do skladu v Hodoníne bola zabezpečovaná daňovým subjektom FOR REGION s.r.o., kde bol následne preložený do kamiónov slovenských odberateľov (Losberg s.r.o. a S-CAR 2007 s.r.o.) a odvezený na Slovensko (odpoveď č. E_SK_CZ_20130314 22179/13/Lam_P201300865 R zo dňa 24.06.2013 na MVI žiadosť č. E_SK_CZ_20130121_248375/2013/Heľ_000000 zo dňa 21.01.2013). Konatelia (zástupcovia) spoločností zapojených do preverovaného obchodného prípadu sa k uskutočneniu prepravy tovaru zo skladu v Senci do Českej republiky vyjadrovali rozporuplne, k preprave tovaru do skladu v Senci (t. j. ako sa tovar dostal do skladu v Senci) sa však žiadna zo zúčastnených strán v preverovanom obchode s kryštálovým cukrom nevyjadrila. Správca dane poukázal aj na skutočnosť, že hoci všetci zástupcovia jednotlivých spoločností vo svojich výpovediach, ktoré boli rozdielne, uvádzali skladové priestory v Senci, ani jeden z nich nebol fyzicky prítomní pri nakladaní a vykladaní tovaru v skladových priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o., rovnako tak ani zástupcovia odberateľov daňového subjektu FOR REGION s.r.o., pani F. N. a pani G. O. nepotvrdili účasť pri nakladaní tovaru v týchto skladových priestoroch v Senci. Boli prítomní len pri vykladaní tovaru v ČR. t.j. ani jeden zo zástupcov nemôže teda potvrdiť, že tovar bol do tohto skladu dodaný dodávateľom C. H. pre odberateľa FOR REGION s.r.o. 3. Správca dane na základe získaných informácií zistil, že cesta preverovaného tovaru, ktorý mal byť údajne dodaný spoločnosti FOR REGION s.r.o. by mala byť nasledovná: E. A. Klimaszevský-PRIMEX; Losberg s.r.o., S-Car 2007 s.r.o. - P&R Company s.r.o. - Trinity Commodities s.r.o. - C. H. - FOR REGION s.r.o., V rámci uvedených obchodných transakcií bolo zistené, že predmetom deklarovaného obchodu malo byť dodanie toho istého tovaru - kryštálového cukru, medzi viacerými spoločnosťami v nezmenenom stave. Daňové subjekty, ktoré sa nachádzajú na začiatku obchodného reťazca sú buď nekontaktné (E. A. I., Lúčky; Losberg s.r.o., Prešov ) alebo svoje obchodné aktivity nevedeli preukázať žiadnymi daňovými dokladmi (S-Car 2007 s.r.o.). V uvedenom obchodnom reťazci sa pre zaistenie neprehľadnosti zaistilo viac predajov, pričom posledný v reťazci voči štátu uplatnil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty (FOR REGION s.r.o.), daň však nebola nikdy na začiatku obchodov odvedená (Ing. Juraj Klimaszevský- PRIMEX - daň na výstupe nebola priznaná a odvedená do ŠR). Na základe rozsiahleho šetrenia bolo preukázané, že na začiatku obchodného prípadu stojí E. A. I., ktorý vystavil faktúru pre spoločnosť P&R Company s.r.o. bez reálneho právneho základu na dodávku kryštálového cukru (s E. I. sa správcovi dane nepodarilo skontaktovať ani na základe zaslaných predvolaní a predvedenia; z daňového priznania k dani z pridanej hodnoty E. A. I. za zdaňovacie obdobie október 2012 vyplýva, že daň na výstupe z odberateľských faktúr pre P&R Company s.r.o. nebola priznaná a odvedená do ŠR) a ďalším spoločnostiam v reťazci tak nemohlo vzniknúť pri jeho kúpe právo odpočítať daň. Toto právo sa tak mohlo prenášať až na spoločnosť, ktorá stojí na konci obchodov v SR (FOR REGION s.r.o.), ktorá deklaruje predaj a následné dodanie preverovaného tovaru do iného členského štátu Európskeho spoločenstva (Radek Marta, ČR a UNO CLUB, s.r.o., ČR), ktorý je podľa oslobodený od dane. Takáto spoločnosť by tak mala právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z nakúpeného tovaru, ale na druhej strane predajom do iného členského štátu únie jej nevzniká povinnosť odviesť daň z pridanej hodnoty, keďže toto dodanie tovaru je od tejto povinnosti oslobodené. 4. Daňovou kontrolou sa nepotvrdilo ani dodanie fakturovaného tovaru pre C. H. zo strany dodávateľov zapojených v obchodnom vzťahu s kryštálovým cukrom: Trinity Commodities s. r. o (tovar mal byť nakúpený od spoločnosti P & R Company s.r.o., čo sa nepotvrdilo) P&R Company s.r.o. (dodacie listy neboli k dodávateľským faktúram od P.. A. I., od dodávateľa Losberg s.r.o. a od dodávateľa S-Car 2007 s.r.o. k daňovej kontrole predložené. Rovnako neboli predložené CMR k prepravným faktúram od spoločnosti S-Car 2007 s.r.o. Správcovi dane nebolo poskytnuté ani číslo výrobnej šarže nakúpeného cukru z dôvodu, že si číslo výrobnej šarže, ktoré umožňuje zabezpečiť

vysledovateľnosť potravín, spoločnosť neznačila, čo spochybňuje realizáciu obchodov s potravinárskou komoditou - cukrom) E. A. I. (z podaného daňového priznania na DPH E. A. I. za zdaňovacie obdobie október 2012 vyplynulo, že daň z pridanej hodnoty nebola z faktúr vystavených pre odberateľa P&R Company s.r.o. priznaná a odvedená do ŠR). Losberg s.r.o. (spoločnosť nepredložila žiadne doklady ani na základe zaslanej žiadosti, ktorá sa vrátila správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“, na sídle sa spoločnosť nenachádza ide o fiktívne usadenie sa na adrese Františkánske námestie 4, 080 01 Prešov, ktoré nie je možné klasifikovať ako sídlo hospodárskej činnosti a obchodnú činnosť možno charakterizovať ako deklarovanie fiktívnej ekonomickej činnosti bez akéhokoľvek reálneho základu). S-Car 2007 s.r.o. (tvrdenia pána M. I., ktorý bol konateľom spoločnosti v zdaňovacom období október 2012, neboli preukázané žiadnymi dokladmi, a preto ich správca dane považoval za nehodnoverné). Správca dane sa pri svojom rozhodovaní zaoberal aj výpoveďami predstaviteľov českých odberateľov (pani N., pani O., D. G., konateľa spoločnosť UNO CLUB s.r.o.), pričom poukázal na skutočnosť, že vypočutí svedkovia sa vyjadrovali k nákupu tovaru od dodávateľa FOR REGION s.r.o., nie však k nákupu tovaru daňovým subjektom FOR REGION s.r.o. od jeho dodávateľa C. H.. Konkrétne v prípade predaja tovaru od dodávateľa FOR REGION s.r.o. pre odberateľa UNO CLUB s.r.o. vo svojej výpovedi G. O. (splnomocnená zástupkyňa spoločnosti EXTRAPRODUKTY s.r.o.. ktorá tento obchod sprostredkovala pre odberateľa UNO CLUB s.r.o.), uviedla, že bola účastná na rokovaniach pri dohadovaní podmienok dodania kryštálového cukru pre spoločnosť FOR REGION s.r.o. za účasti pána Petra Csóku (tovar mal byť prepravovaný zo skladu v Senci na územie Českej republiky, za hranice na Morave - obec Mutěnice). Jej tvrdenie však pán C. H. vo svojej výpovedi nepotvrdil: tovar pri jeho údajnom predaji spoločnosti FOR REGION s.r.o. bol naložený na adrese LAGERMAX Slovakia, spol. s.r.o., Senec, z tohto miesta začala preprava tovaru, presné poznatky o mieste vykládky pán C. H. nemal, vedel iba že v Hodoníne (Zápisnica č. 21262960/2015 zo dňa 20.11.2015, ktorá tvorí prílohu Odpovede na dožiadanie č. 21274661/2015 zo dňa 20.11.2015.) Rovnako aj ďalší svedok F. N. (konateľka spoločnosti MÓLO s.r.o., Bratislava) sa k dodávateľovi tovaru daňového subjektu FOR REGION s.r.o.. pánovi C. H. nevedela vyjadriť. Úlohou spoločnosti MÓLO s.r.o.. Bratislava bolo nájsť odberateľov pre daňový subjekt FOR REGION s.r.o., konkrétne sa jednalo o UNO CLUB s.r.o. a D. G., Břeclav - Poštorná. Pani N. bola zodpovedná za prevzatie a dodanie tovaru odberateľovi, bola prítomná len pri vykládke tovaru v Hodoníne. Konateľ spoločnosti UNO CLUB s.r.o. (odberateľ spoločnosti FOR REGION s.r.o.) pán G. A. vo svojom vyjadrení uviedol, že doprava do skladu v Hodoníne bola zabezpečovaná daňovým subjektom FOR REGION s.r.o. Tovar bol od spoločnosti FOR REGION s.r.o. privezený na 3 kamiónoch na adresu J. XX, O. a následne bol preložený do kamiónov slovenských odberateľov (Losberg s.r.o. a S-Car 2007 s.r.o.) a odvezený na Slovensko. L. M. J. XX, O. má spoločnosť UNO CLUB s.r.o. prenajaté parkovacie miesta s možnosťou prenájmu skladových priestorov. Uvedená preprava bola zabezpečovaná a uhradená odberateľmi daňového subjektu UNO CLUB s.r.o.. (Odpoveď č. ESKCZ20130314_22179/13/ Lam_P201300865_R zo dňa 24.06.2013 na MVI žiadosť č. ESKCZ20130121 248375/2013/Hef_000000 zo dňa 21.01.2013). Pán D. G. (odberateľ spoločnosti FOR REGIÓN s.r.o.) vo svojom vyjadrení uviedol, že tovar bol naložený v špedičnom areáli LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o., Diaľničná cesta 4, Senec a dodaný do logistického areálu v Podivíne. C. D. G. nevedel uviesť, kto vystupoval za dodávateľa (FOR REGIÓN s.r.o.), ani kto zabezpečoval prepravu zo Slovenska do Češka. Tovar bol daňovým subjektom D. G. kúpený za účelom ďalšieho predaja, mená svojich odberateľov nevedel pán G. uviesť. Na základe podaných súhrnných výkazov za obdobie 10-12/2012, ktoré boli zaslané správcovi dane, bolo zistené, že tovar bol dodaný pre slovenských odberateľov, medzi ktorými sú aj daňové subjekty Ing. Juraj Klimaszevský- PRIMEX a S-Car 2007 s.r.o. V súčasnosti daňový subjekt D. G. so správcom dane nespolupracuje (odpoveď č. E_SK_CZ_20130528_39501/13/Lam_P201301734_R zo dňa 17.06.2014 na MVI žiadosť č. E_SK_CZ_20130121 241271/2013/Hef_000000 zo dňa 21.01.2013. Správcovi dane boli v súčinnosti s Políciou ČR poskytnuté informácie o podozrení zapojenia daňového subjektu D. G. do reťazových podvodov, ktoré smerovali k obohateniu sa všetkých zúčastnených subjektov na DPH. Nákup tovaru - kryštálového cukru bol spochybnený - kryštálový cukor nemal vôbec existovať. Táto podvodná činnosť by mala prebiehať aj na území Slovenskej republiky za účasti rôznych spoločností. Medzi odberateľov daňového subjektu D. G. bol deklarovaný aj I. A.. Dodanie tovaru daňovým subjektom D. G. slovenským odberateľom (medzi ktorými sa nachádzal aj A. I.) nebolo preukázané (odpoveď na žiadosť o MVI č. VAT:CZ_0201700372 SK-83 723/17/Schm_20170216_G_RI zo dňa 17.03.2017 (referenčné číslo požiadaného orgánu 83723/17/Schm zo dňa 16.02.2017).

Vyjadrenia predstaviteľov českých obchodných spoločností (odberateľov) o dodaní tovaru dodávateľom FOR REGIÓN s.r.o. pre českých odberateľov nepotvrdzujú skutočnosť, že dodanie tovaru pre odberateľa FOR REGIÓN s.r.o. bolo realizované dodávateľom C. H., ktorý je na preverovaných faktúrach uvedený ako dodávateľ. Ich vyjadrenia sa týkajú len obchodných vzťahov medzi dodávateľom FOR REGION s.r.o. a českými spoločnosťami - odberateľmi.“

9. Žalovaný uviedol, že na návrh daňového subjektu pri ústnom pojednávaní, ktorého predmetom bolo oboznámenie s kontrolnými zisteniami (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100161136/2020 zo dňa 15.01.2020) správca dane požiadal miestne príslušného správcu dane o vypočutie C. H. ako svedka (Dožiadanie č. 100297392/2020 zo dňa 29.01.2020, Odpoveď na dožiadanie č. 100297392/2020 zo dňa 29.01.2020). C. H. pri ústnom pojednávaní (Zápisnica č. 100540417/2020 zo dňa 26.02.2020) uviedol: „...- dodávky kryštálového cukru pre odberateľa FOR REGION s.r.o. vykonal, iných odberateľov pán C. H. nemal, v čase predaja tovaru daňovému subjektu FOR REGION s.r.o., C. H. nebol vlastníkom tovaru, tovar bol uložený v sklade v Senci, presnú adresu skladu si nepamätal, neboli to skladovacie priestory pána C. H., boli to priestory jednej firmy, od ktorej kúpil tovar, identifikovať túto spoločnosť nevedel, na otázku správcu dane, či sa v týchto skladovacích priestoroch nachádzal aj kryštálový cukor iných spoločností nevedel odpovedať, bolo tam veľa kryštálového cukru a iného materiálu, na otázku správcu dane, ako vedel, že sa jedná o jeho kryštálový cukor určený pre odberateľa FOR REGION s.r.o. odpovedal, že podľa faktúr, ktoré vystavil. tovar uvedený na odberateľských faktúrach (svedkovi boli faktúry- 120001 - 120006 predložené k nahliadnutiu) osobne predal, dodávky cukru pre odberateľa FOR REGION s.r.o. boli vykonané v dňoch ako je to uvedené na preverovaných faktúrach, pán C. H. nebol prítomný pri nakladaní (odovzdaní) tovaru pri jednotlivých dodávkach určených pre odberateľa FOR REGION s.r.o., tovar vydával skladník, ale nevedel ho identifikovať. na otázku správcu dane, či si pri každej dodávke daňovému subjektu FOR REGION s.r.o. prepočítal odovzdávaný tovar, a či vie povedať, o aké množstvo išlo pri jednotlivých dodávkach odpovedal, že nie. na otázku koho poveril riadením dodávky tovaru, keďže nebol prítomný pri dodávke tovaru pre odberateľa FOR REGION s.r.o. pán C. H. uviedol, že nevie k tomu čo dodať, nikoho nepoveril. na zistenia správcu dane, že kryštálový cukor mal nakúpiť od Trinity Commodities s.r.o. sa nepamätal. pri dodávkach kryštálového cukru od dodávateľa Trinity Commodities s.r.o. nebol prítomný, tovar od spoločnosti Trinity Commodities s.r.o. bol predaný spoločnosti FOR REGION s.r.o.. presne si nepamätal počet dodávok cukru od dodávateľa Trinity Commodities s.r.o., vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že bol raz v sklade v Senci, bola tam majiteľka firmy (Trinity Commodities s.r.o.) identifikovať ju presne nevie, ukázala mu materiál kryštálový cukor, ostatné dodávky prebehli tak, že firma FOR REGION s.r.o. si prepravila tovar z tohto skladu, on osobne nebol prítomný pri jednotlivých dodávkach, nikoho ale nepoveril, majiteľka tej firmy tvrdila, že bude prítomná alebo niekoho poverí. na otázku ako vedel, že ide o jeho tovar, keď nebol prítomný pri vykladaní tovaru od spoločnosti Trinity Commodities s.r.o. a ani ho nemal označený odpovedal, že skladník to mal vedieť, v súčasnosti nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a nie je ani konateľom žiadnej právnickej osoby, podnikateľskú činnosť chce zrušiť, zatiaľ ju nemá zrušenú. Na otázky konateľa spoločnosti FOR REGION s.r.o.. E. A. H. odpovedal nasledovne:

- „v sklade, kde bol tovar C. H. niekedy bol: bolo to v meste Senci; názov skladu je P. G.; v uvedenom sklade videl kryštálový cukor; s dodávateľom cukru sa osobne stretol; tá firma od ktorej tovar kupoval bude asi Trinity a meno myslím Dobrovodová; meno účtovníčky je Katka, priezvisko nevie, s účtovníčkou sa stretával osobne; kryštálový cukor predal spoločnosti FOR REGION s.r.o. podľa predložených faktúr, ale musí si to preveriť".

10. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že ani opakovaným vypočutím C. H. nebolo potvrdené dodanie tovaru C. H. pre odberateľa FOR REGION s.r.o., naopak pán C. H. vo svojom vyjadrení na otázku správcu dane: „Vlastnili ste fakturovaný tovar v čase jeho predaja daňovému subjektu FOR REGION s.r.o.“ odpovedal, že nebol vlastníkom tovaru v čase predaja daňovému subjektu FOR REGION s.r.o. Správca dane k výpovedi svedka uviedol, že: „Všeobecne platí, že daňová povinnosť pri dodaní tovaru vzniká dňom dodania tovaru. Dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, to znamená, že rozhodujúce je získanie ekonomického vlastníctva k veci, čo v tomto prípade nebolo potvrdené. Pán C. H. vo svojom vyjadrení nepotvrdil vlastníctvo k tovaru v čase jeho predaja odberateľovi FOR REGION s.r.o.. Nepotvrdila sa teda pravdivosť údajov uvedených na preverovaných faktúrach, na ktorých je pán C. H.

uvedený ako dodávateľ tovaru pre odberateľa FOR REGION s.r.o. Ak daňová povinnosť u dodávateľa C. H. nevznikla (nevznikla z titulu, že nebol vlastníkom tovaru, t.j. nemal právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník, teda ho predávať ďalšiemu daňovému subjektu) nemohlo preto vzniknúť ani právo na odpočítanie dane z preverovaných faktúr u daňového subjektu FOR REGION s.r.o. Rozhodujúcou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane je vznik práva na odpočítanie dane. Vznik práva na odpočítanie dane definuje zákon ako deň, kedy vznikla pri tomto tovare alebo službe daňová povinnosť. Na otázky týkajúce sa vydávania tovaru určeného pre FOR REGION s.r.o. zo skladu boli pri odpovediach pána C. H. zistené nezrovnalosti: v jednej odpovedi uviedol, že pri nakladaní (odovzdaní) tovaru pri jednotlivých dodávkach nebol prítomný, tovar vydával skladník, ale pán C. H. ho nevedel identifikovať a vzápätí na otázku koho poveril riadením dodávky tovaru, keďže nebol prítomný pri dodávke tovaru pre odberateľa FOR REGION s.r.o. pán C. H. uviedol, že nevie k tomu čo dodať, nikoho nepoveril. Tovar určený pre odberateľa FOR REGION s.r.o. si C. H. pri jednotlivých dodávkach neprepočítal (nebol prítomný pri dodávkach) a nevedel povedať ani o aké množstvo išlo pri jednotlivých dodávkach. Rovnako tak nebol prítomný pri dodávkach kryštálového cukru od dodávateľa Trinity Commodities s.r.o. a nepamätá si ani počet dodávok cukru od tohto dodávateľa. Vykonané dokazovanie potvrdilo, že tovar pre odberateľa FOR REGION s.r.o. nebol dodaný deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúrach C. H.. Ani jeden z majoritných hlavných tuzemských dodávateľov tovaru nevedel preukázať, že tovar bol dodaný tak, ako to deklarujú spoločnosti na základe predložených dokladov: samotný dodávateľ daňového subjektu FOR REGION s.r.o. pán C. H. vo svojom vyjadrení uviedol, že nebol vlastníkom tovaru v čase jeho predaja daňovému subjektu FOR REGION s.r.o.; ani jeden z konateľov, resp. predstaviteľov, spoločností zapojených do preverovaného obchodného vzťahu nebol fyzicky prítomný pri vykladaní a nakladaní tovaru od svojich dodávateľov, resp. pre svojich odberateľov; predstavitelia obchodných spoločností sa k prenájmu skladových priestorov, kde mal byť preverovaný tovar uložený vyjadrovali rozdielne; predstavitelia obchodných spoločností sa rozdielne vyjadrovali aj k preprave tovaru; preverovaný tovar, ktorý nemá reálne fungujúceho dodávateľa na začiatku obchodného prípadu - E. A. I., ktorý za zdaňovacie obdobie október 2012 z odberateľských faktúr pre daňový subjekt P&R Company s.r.o. nepriznal a neodviedol daň do ŠR; vykonané šetrenie, nepotvrdilo uskladnenie fakturovaného tovaru v skladových priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. spoločnosťami, ktorí mali dodávať tovar pre spoločnosť FOR REGION s.r.o.

11. Daňový subjekt FOR REGION s.r.o. podal elektronické podanie Výzva - oznámenie neúčasti, EČ: , dátum podania 26.03.2020, v ktorom oznamuje neúčasť na ústnom pojednávaní konanom dňa 30.03.2020 z dôvodu vyhlásenej mimoriadnej situácii v SR kvôli zamedzeniu šírenia nebezpečného koronavírusu. Vo svojom oznámení daňový subjekt ďalej uviedol, že správkyňa dane aj tak neprihliada na predložené dokumenty, dôkazy, výpovede svedkov, ktoré jednoznačne potvrdzujú uskutočnenie obchodu preto nepovažujeme osobnú účasť na oboznámení sa s postupom správcu za nevyhnutnú. Daňový subjekt požiadal správcu dane o účinný spôsob komunikácie a to buď formou emailu na adresu alebo prípadným zaslaním správy do elektronickej schránky spoločnosti. Navrhol, že po doručení zápisnice ju konateľ spoločnosti, E. H. podpíše, vyjadrí sa k nej a doručí ju potvrdenú správcovi dane. V prípade doručovania fyzickej písomnosti žiada o notifikáciu zaslanej listiny na e- mail alebo na mobilné číslo XXXX XXX XXX. Správca dane sa dňa 30.03.2020 telefonicky informoval konateľa daňového subjektu, že oznámenie o neúčasti na ústnom pojednávaní správca dane berie na vedomie. Z titulu, že konateľovi daňového subjektu FOR REGIÓN s.r.o. E. A. H. bolo dňa 15.01.2020 podané vyjadrenia k bodom 56., 57. a 58. uvedeným v právoplatnom rozsudku Krajského súdu Košice sp. zn. zo dňa 05.09.2019 (Zápisnica č. 100161136/2020 zo dňa 15.01.2020), na základe ktorého bol opätovne vypočutý pán C. H. a na jeho vypočutí sa zúčastnil aj konateľ daňového subjektu správca dane považoval za dostatočné oboznámenie daňového subjektu so zisteniami, na základe ktorých výsledok uvedený v protokole č. 9811401/5/319699/2015/Hef zo dňa 11.02.2015 nemení (Úradný záznam č. 100732014/2020 zo dňa 31.03.2020). Žalovaný skonštatoval, že na základe týchto zistení správca dane výsledok daňovej kontroly uvedený v protokole č. 9811401/5/319699/2015 Hef zo dňa 11.02.2015 nemenil a dňa 21.04.2020 vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým určil daňovému subjektu rozdiel dane v sume 21 655,84 eura na dani z pridanej hodnou za zdaňovacie obdobie október 2012.

12. K jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu uviedol žalovaný nasledovné:

„Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukazuje daňový subjekt, t. j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno však spočíva na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Preto správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom ich pravdivosť a preukazná hodnota. Podľa odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane. ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo na odpočítanie dane podľa citovaného zákona môže platiteľ dane podľa citovaného zákona uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam, zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na základe ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane, nie je uskutočnený tak, ako je na nej uvedené (dodávateľ, tovar, služba), potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Podmienky uvedené v a a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený. Správca dane preto skúmal uskutočnenie zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Ak daňový subjekt neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetné skutočnosti. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňované práv o na odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou. Je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Ako dôkaz možno použiť v zmysle Daňového poriadku všetky prostriedky , ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovary, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie dane stanovené, a najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

Finančné riaditeľstvo SR z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu zistilo, že správca dane v danom prípade postupoval v súlade s § 3 ods. 3 a ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane a všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že k dodaniu fakturovaných služieb nedošlo tak, ako je to deklarované na predmetných faktúrach a následne nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z týchto faktúr. Správca dane sa neobmedzil len na doklady a skutočnosti predložené a deklarované odvolávajúcim sa, ale v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku informácie, dôkazy a súvisiace skutočnosti získaval aj inými úkonmi, a to miestnym zisťovaním, vypočutím svedkov, dožiadaním iných správcov dane. zaslaním žiadosti o MVI, t.j. vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť, a či im neabsentuje materiálny podklad. Daňový subjekt v bode I. odvolania zhrnul úkony vykonané správcom dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Finančné riaditeľstvo SR k uvedenému bodu odvolania uvádza, že správca dane zistil skutkový stav dostatočne, a ten sa stal základom pre následné právne posúdenie veci a jednoznačné závery o nesplnení podmienok odpočítania dane z dôvodu porušenia ustanovenia Zistenia správcu dane vychádzali aj z preverovania deklarovaného priameho dodávateľa - C. H.. preverovania spoločností zapojených do predmetného obchodu (dodávateľov aj odberateľov), ako aj preverovania spôsobu skladovania tovaru a jeho prepravy. Správca dane preveroval aj možnosti a schopnosti dodávateľa v konkrétnom čase realizovať obchodné operácie s daňovým subjektom. Na základe aj týchto zistení vyslovil správca dane pochybnosti o reálnom základe uplatnených faktúr. Daňový subjekt ani jeho dodávateľ pochybnosti správcu dane nevyvrátil. Daňový subjekt v bode II. odvolania uvádza, že správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúr za dodanie tovaru, ako aj z faktúr za prepravu tohto tovaru na základe nepotvrdenia existencie tovaru, ktorý mal byť uskladnený v skladových priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o.. a že neexistencia tovaru tak bola zúžená len na otázku týkajúcu sa uskladnenia a prepravy tovaru v rámci obchodného reťazca daňových subjektov, s ktorými spoločnosť FOR REGION s.r.o. nemala uzatvorené žiadne obchodné vzťahy a ani nemohla mať o nich vedomosť. Finančné riaditeľstvo SR k uvedenej námietke uvádza, že v danom prípade dôvodom, pre ktorý správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúr za dodanie tovaru, ako aj z faktúr za prepravu tohto tovaru bol záver správcu dane, že daňový subjekt nepreukázal, že tovar (kryštálový cukor) bol daňovému subjektu dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre, t.j. záver správcu dane bol ten. že daňový subjekt postupoval v rozpore s ustanovením , čo správca dane jasne a zrozumiteľne uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Podľa ustanovenia a základným predpokladom vzniku práva na odpočítanie dane u príjemcu tovarov alebo služieb je vznik daňovej povinnosti u dodávateľa. Ak dodávateľskej spoločnosti nevznikla daňová povinnosť z fakturovaných dodávok v zmysle , daňovému subjektu nevznikol nárok na odpočítanie dane z nákupu tovarov a služieb. Vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa, nebol preukázaný, a preto daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa v nadväznosti na Správca dane postupoval vo vzťahu k daňovému subjektu v prvom rade kontrolou jeho prvotných dokladov, následne komplexným preverovaním dodávateľov a odberateľov daňového subjektu, preverovaním prepravy a uskladnenia tovaru. Správca dane vykonaným dokazovaním (získaním dokladov, zaslaním dožiadaní, vykonaním svedeckých výpovedi, preverením prepravy a uskladnenia tovaru) zostavil a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne popísal nasledovný obchodný reťazec spoločností zapojených do preverovaného obchodu s tovarom (kryštálový cukor): E. A. I.; Losberg s.r.o.; S-Car 2007 s.r.o. - P&R Company s.r.o. - Trinity Commodities s.r.o. - C. H. - FOR REGIÓN s.r.o.(SK) - UNO CLUB s.r.o. (ČR); D. G., (ČR) - E. A. I. (SR); Losberg s.r.o., (SR); S- Car 2007 s.r.o. (SR). Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v Rozsudku je správca dane oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemá povinnosť napovedať, akým spôsobom má subjekt okrem dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že so sporným tovarom skutočne obchodoval, prípadne, že tovar nebol súčasťou opakovaného predaja medzi reťazcami na Slovensku aj v členských krajinách.

Správca dane postupoval vo vzťahu k daňovému subjektu v prvom rade kontrolou jeho prvotných dokladov a následne komplexným preverovaním: dodávateľov daňového subjektu: E. A. I.; Losberg s.r.o.; S-Car 2007 s.r.o. - P&R Company s.r.o. - Trinity Commodities s.r.o. - C. H. (priamy dodávateľ daňového subjektu) odberateľov daňového subjektu: UNO CLUB s.r.o. (ČR); D. G., (ČR) - E. A. I. (SR); Losberg s.r.o., (SR); S-Car 2007 s.r.o. (SR), prepravy tovaru na trase Senec - Hodonín. Senec - Podivín: EUROCAM - Transport & Logistics, s.r.o.. J. K. - L. M., VALATRANS a.s. a ČSAD Kyjov Logistics a.s. uskladnenia tovaru v sklade spoločnosti: LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o., Senec a osôb, ktoré mali sprostredkovať dodáv ku tovaru k odberateľom daňového subjektu: F. N. konateľka spoločnosti MÓLO s.r.o. a G. O., splnomocnená zástupkyňa spoločnosti EXTRAPRODUKT s.r.o.. ktorú s konateľom daňového subjektu. A. H. zoznámila F. N..

V rámci uvedených obchodných transakcií bolo zistené, že predmetom deklarovaného obchodu malo byť dodanie toho istého tovaru (kryštálového cukru), medzi viacerými spoločnosťami v nezmenenom stave. Zo zistení správcu dane jednoznačne vyplynulo, že spoločnosti (E. A. I.: Losberg s.r.o., S-Car 2007 s.r.o., ktoré boli na začiatku, ako aj na konci obchodného reťazca sú buď nekontaktné subjekty alebo sú to subjekty, ktoré svoje obchodné aktivity nevedeli preukázať žiadnymi daňovými dokladmi. Daňový subjekt (posledná slovenská obchodná spoločnosť v popísanom reťazci ) si voči štátu deklarovala predaj a následné dodanie preverovaného tovaru do iného členského štátu Európskeho spoločenstva (D. G., ČR a UNO CLUB. s.r.o.. ČR), ktorý je podľa oslobodený od DPH, pričom podľa zistení správcu dane, spoločnosti zistené na začiatku obchodného reťazca daň na výstupe nepriznali a neodviedli do ŠR, t.j. dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru na vyššom stupni a daňovému subjektu preto nevzniklo právo na odpočítanie dane.“

13. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že správca dane sa vo vyrubovacom konaní po zrušení rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie riadil právnym názorom odvolacieho orgánu vyhodnotil dôkazy získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku, posúdil získané dôkazy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa podrobne vysporiadal s bodmi uvedenými v právoplatnom rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. (body 56., 57. a 58). Uviedol, že správca dane zameral vykonané šetrenia na preverenie reálneho dodania tovaru (kryštálového cukru), ktorý mal byť daňovému subjektu dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre - C. H. a mal byť uskladnený v skladových priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s. r.o., čo správca dane vykonaným dokazovaním spochybnil a rozpory vo výpovediach jednotlivých spoločností, ktoré sa týkajú uskladnenia a prepravy tovaru podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že správca dane skutočnosti, ktoré sa týkajú uskladnenia tovaru hodnotil ako jeden z dôkazov, ktorý prispel k vytvoreniu celkového obrazu o spôsobe obchodovania v zistenom obchodnom reťazci: „... - C. H. uviedol, že preprava tovaru sa začala v Senci v skladových priestoroch Trinity Comodities s.r.o., pokiaľ mal byť tovar prepravený do Hodonína. Konateľka spoločnosti Trinity Comodities s.r.o., F. K. uviedla, že spoločnosť nevlastní skladové priestory, ale využíva skladové priestory spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o., s ktorou má uzatvorenú zmluvu o uskladnení tovaru. Splnomocnený zástupca spoločnosti P & R Company s.r.o., E. G. I. uviedol, že tovar bol uložený v prenajatých skladoch v Senci od spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o., nákladku zabezpečovali zamestnanci skladovateľa (prenájom skladu nebol zo strany spoločnosti P & R Company s.r.o. preukázaný v listinnej podobe).“

14. Uviedol ďalej, že z dokazovania správcu dane je zrejmé, že aj napriek tomu, že zástupcovia dodávateľských spoločností síce vo svojich výpovediach uvádzali, že tovar bol uskladnený v priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s.r.o. v Senci, ale ani jeden z nich nebol fyzicky prítomný pri nakladaní a vykladaní tovaru v skladových priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovana, spol. s r.o., ani jedna zo spoločností nemala uzatvorenú zmluvu o prenájme týchto priestorov so spoločnosťou LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. a ani jedna zo zúčastnených spoločností v preverovanom obchode s kryštálovým cukrom sa nevedela vyjadriť k preprave tovaru do tohto skladu, ani k tomu, ako sa tovar dostal do skladu v Senci. Uvedené skutočnosti nespochybnil vo svojom odvolaní ani daňový subjekt.

Žalovaný skonštatoval, že správca dane sa pri rozhodovaní zaoberal aj výpoveďami predstaviteľov českých odberateľov (pani N., pani O., D. G., konateľa spoločnosti UNO CLUB s.r.o.), vyhodnotil ich v súvislostiach a oprávnene konštatoval, že vypočutí svedkovia - pani N. a pani O., ako aj D. G. a konateľ spoločností UNO CLUB s.r.o., pán G. A. sa vyjadrovali k nákupu tovaru od dodávateľa FOR REGION s.r.o., ale nevyjadrovali sa k nákupu tovaru daňovým subjektom od dodávateľa C. H.. Vyjadrenia predstaviteľov českých obchodných spoločností (odberateľov) o dodaní tovaru dodávateľom FOR REGION s.r.o. nepotvrdzujú skutočnosť, že dodanie tovaru pre odberateľa FOR REGION s.r.o. bolo realizované dodávateľom C. H., ktorý je na preverovaných faktúrach uvedený ako dodávateľ. Ich vyjadrenia sa týkajú len obchodných vzťahov medzi dodávateľom a FOR REGION s.r.o. a českými spoločnosťami - odberateľmi. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na skutočnosť, že správcovi dane boli Polícou ČR poskytnuté informácie o podozrení zapojenia daňového subjektu D. G. do reťazových podvodov, ktoré smerovali k obohateniu sa všetkých zúčastnených subjektov na DPH. Nákup tovaru - kryštálového cukru bol spochybnený - kryštálový cukor nemal vôbec existovať. Táto podvodná činnosť by mala prebiehať aj na území Slovenskej republiky za účasti rôznych spoločností. Medzi odberateľov D. G. patril okrem iných aj I. A. (Odpoveď č. E SK H. XXXXXXXX_39501/13/Lam_P201201734 R na MVI žiadosť).

15. K tvrdeniam daňového subjektu, ktoré sa týkajú Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100161136/2020 zo dňa 15.01.2020 žalovaný uvádza, že z predloženého spisového materiálu zistilo, že hlavným predmetom ústneho pojednávania bolo oboznámenie daňového subjektu s postupom správcu dane vo vyrubovanom konaní. Za daňový subjekt bol na ústnom pojednávaní prítomný konateľ daňového subjektu A. H., ktorý svojim podpisom potvrdil že s obsahom zápisnice bol oboznámený a s jej obsahom súhlasí. Vo svojom vyjadrení k zápisnici daňový subjekt navrhol vypočuť C. H., ktorého správca dane na návrh daňového subjektu opakovane vypočul. Správca dane umožnil daňovému subjektu svoje vyjadrenie napísať ručne, vyjadrenie k obsahu zápisnice urobil samotný daňový subjekt bez zásahu správcu dane. Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že uvedená zápisnica o ústnom pojednávaní bola spísaná v súlade s ustanovením § 19 v nadväznosti na § 68 ods. 3 Daňového poriadku, preto považuje uvedenú námietku daňového subjektu za neopodstatnenú.

16. Ďalej žalovaný uvádza, že nie je pravdivé tvrdenie daňového subjektu, že voči zapojeným daňovým subjektom neboli vyvodené žiadne dôsledky. Z informačných systémov finančnej správy sa zistilo, že: „C. H. bola zrušená registrácia na DPH ku dňu 31.08.2016 z titulu nevykonávania ekonomickej činnosti: v spoločnosti Trinity Commodities s.r.o., bola vykonaná daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012, na základe ktorej bola obvinená F. K. (neodvedenie dane a poistného):

v spoločnosti P&R Company s.r.o. bola vy konaná daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie október 2012, na základe ktorej sa zistilo, že dodávateľ A. I. neodviedol daň z faktúr vystavených pre spoločnosť P&R Company s.r.o.; spoločnosti Losberg s.r.o. bola ku dňu 30.6.2014 zrušená registrácia na DPH a k 30.06.2018 bola vymazaná z OR SR (ex offo výmaz); spoločnosti S-Car 2007 s.r.o. bola zrušená registrácie na DPH 30.06.2013 a k 30.12.2015 bola vymazaná z OR SR SR (ex offo výmaz).“

17. Žalovaný uviedol, že vyhodnotením všetkých dôkazov správca dane dospel k odôvodnenému záveru, že vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré preukázali neopodstatnenosť uplatneného práva na odpočítania dane z faktúr vystavených C. H.: „vo vyjadrení k výzve spoločnosť P&R Company sj.o. deklarovala predloženie čestných prehlásení E. A. I.- PRIMEX a Losberg s.r.o. o dodaní tovaru, skladovej evidencie, ktoré však neboli prílohou vyjadrenia Predložená dodávateľsko-odberateľská zmluva, ktorá bola prílohou elektronického podania zo dňa 31.10.2014 nemala uvedeného dodávateľa, preto ju správca dane neakceptoval ako dôkaz. správcovi dane nebolo poskytnuté ani číslo výrobnej šarže nakúpeného cukru, ktoré umožňuje zabezpečiť vysledovateľnosť potravín, t.j. listinné dôkazy, ktoré mali preukázať uskutočnenie obchodnej transakcie s nákupom a predajom tovaru kryštálového cukru nepreukázali, aký konkrétny identifikovateľný tovar bol predmetom obchodu, aby tak bolo vylúčené možné nebezpečenstvo jeho zámeny,

časť vyžiadaných dokladov boli splnomocneným zástupcom spoločnosti P&R Company s.r.o., E. G. I. predložené na ústnom pojednávaní zo dňa 12.03.2014, správca dane však zistil nezrovnalosti v skladových pohyboch, čím spochybnil hodnovernosť predložených dokladov.“

18. Skonštatoval, že z vyššie uvedených skutočností vyplynulo, že tvrdenia daňového subjektu nie sú verifikovateľné, keďže neposkytol žiadne konkrétne a overiteľné informácie a nedajú sa overiť ani v účtovníctve spoločností zúčastnených na prevererovanom obchode. Daňový subjekt nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na preverovaných faktúrach a nepredložil také dôkazy, na základe ktorých by správca dane mohol uznať odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov deklarovaných predmetnými faktúrami. Výsledky preverení, aké boli zistené u odvolávajúceho sa. nemôžu byť podkladom pre poskytovanie úľav tomuto platiteľovi, spočívajúcich v obmedzení povinností riadne preukázať všetky podklady pre preukázanie nároku na odpočítanie dane z tuzemských faktúr. Odvolávajúci sa bol povinný preukázať skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane a pre preukázanie dôkazného bremena nepostačovali iba formálne, t. j. listinné doklady. V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, správca dane nemá absolútnu povinnosť vyhľadávať dôkazy dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadom ním uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, a teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má predložiť daňový subjekt, ale platí zásada prejednacia, čo znamená, že správca dane overí a prejedná dôkazy predložené daňovým subjektom. Nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty si uplatňuje daňový subjekt, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Odvolávajúci sa nepreukázal, a ani správcovi dane sa nepodarilo odstrániť pochybnosti o tom, že tovar bol dodaný práve osobou uvedenou na faktúrach.

19. Vo vzťahu k spochybneniu identity skutočného dodávateľa daňového subjektu správcom dane Finančné riaditeľstvo SR. poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn, zo dňa 29.02.2016, v ktorom bol vyjadrený nasledovný názor: „Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné plnenia boli uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. V preverovaných prípadoch, vzhľadom na zistené skutočnosti, došlo k pochybnostiam ohľadom reálneho dodania plnení uskutočnených osobou uvedenou na daňových dokladoch. Keďže dôkazné bremeno leží na daňovom subjekte, je na ňom, aby bez všetkých pochybností, v prípade následnej daňovej kontroly preukázal deklarované skutočnosti, aj s určitým časovým odstupom.“

20. Žalovaný uvádza, že správca dane nepreniesol zodpovednosť za dôkazy od dodávateľskej spoločnosti na daňový subjekt, len poukázal na skutočnosť, že je to daňový subjekt, ktorý musí preukázať splnenie zákonných podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Ak daňový subjekt tvrdí, že zdaniteľné obchody fakturované preverovanými faktúrami skutočne realizovala spoločnosť uvedená ako dodávateľ na predložených faktúrach, bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia predložil nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi. Správca dane nevyhľadáva za daňový subjekt dôkazy, ktorými potvrdzuje opodstatnenosť odpočítania dane, t.j. v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada. Správca dane nevyžaduje od daňového subjektu FOR REGION s.r.o., aby poznal všetky predchádzajúce subjekty v obchodnom reťazci, len poukázal na skutočnosť, že je to daňový subjekt, ktorý musí preukázať splnenie zákonných podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Ak daňový subjekt tvrdí, že zdaniteľné obchody fakturované spornými faktúrami skutočne realizoval bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi. Najvyšší súd SR v rozsudku č. upozorňuje, že štatutárny orgán spoločnosti musí mať nielen dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale i zvažovať riziká z tohto obchodovania, pričom poukazuje na limity obozretnosti podnikateľa. Daňový subjekt FOR REGION s.r.o. nepreukázal, akým spôsobom preveroval samotnú realizáciu dodania tovaru, a aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane v prípadoch deklarovaných od dodávateľov.

21. Žalovaný skonštatoval, že správca dane v rámci šetrenia postupoval v súlade so zákonom a dbal na to, aby skutočnosti pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistene čo najúplnejšie. Z dôvodu, že vo vyjadreniach konateľov (zástupcov) spoločností zapojených do preverovaného obchodu boli zistené protichodné výpovede, správca dane s poukazom na § 24 ods. 2, 4 Daňového poriadku, za účelom získania objektívnej pravdy preveroval celý obchodný reťazec vrátane zahraničných odberateľov. Dodávaný tovar mal byť na základe vyjadrenia zástupcov spoločností zapojených do obchodného

prípadu uskladnený v sklade spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o., čo sa na základe šetrenia správcu dane nepotvrdilo. Daňový subjekt nepredložil v daňovej kontrole ani v odvolacom konaní žiadne nové dôkazy a neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by preukázal, že k dodaniu tovaru deklarovaného dodávateľom C. H. uvedenom na preverovaných faktúrach reálne došlo. Daňový subjekt ničím relevantným nespochybnil závery správcu dane, ktorý vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o fakturovaných zdaniteľných obchodoch, pretože iba samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane. na ktorej je uvedená daň z pridanej hodnoty, ešte nezakladá právo na odpočítanie dane. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že preverovaným faktúram absentuje reálny základ, keďže sa nepreukázalo, že osoba ktorá je uvedená na faktúrach ako dodávateľ - dodanie tovaru skutočne uskutočnila a pochybnosti správcu dane o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov neboli daňovým subjektom odstránené.

22. V závere uviedol, že na základe predloženého spisového materinu a výsledkov vykonaného dokazovania konštatuje, že záver, ktorý správca dane zo zisteného skutkového stavu urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami Správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa ustanovenia Daňového poriadku rešpektujúc povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom spolupracoval s daňovým subjektom a zároveň dbal na zachovávanie jeho práv a právom chránených. Zároveň uviedol, že v odvolacom konaní proti rozhodnutiu správcu dane č. 100788828/2020 zo dňa 21.04.2020 postupoval aj podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Uviedol, že podľa opatrenia podľa tohto zákona sa uplatňujú počas obdobia od 12. marca 2020, keď vláda Slovenskej republiky vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá až do uplynutia najneskoršej lehoty podľa tohto zákona. Podľa daňové konanie sa prerušuje na žiadosť daňového subjektu odo dňa nasledujúceho po dni podania žiadosti do skončenia obdobia pandémie. Daňový subjekt ku dňu vydania tohto rozhodnutia nepodal žiadosť o prerušenie daňového - odvolacieho konania v zmysle a preto žalovaný o podanom odvolaní rozhodol týmto rozhodnutím na základe takto zistených skutočností tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

23. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 12.10.2020 žalobca žiadal, aby správny súd z dôvodov podľa ust. , , , a , napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 101293838/2020 zo dňa 11.08.2020, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice - Pobočka Rožňava č. 100788828/2020 zo dňa 21.04.2020 zrušil a aby priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Žalobca poukázal na to, že Daňový úrad Košice, pobočka Rožňava vykonal u daňového subjektu (žalobcu) daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012. Daňová kontrola bola v súlade s daňového poriadku začatá dňa 4. januára 2013, kedy bolo žalobcovi doručené oznámenie o výkone daňovej kontroly číslo 9811401/5/44138/2013/Hef. Počas daňovej kontroly správca dane preveroval najmä splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle ustanovení až 54a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca v daňovom priznaní za október 2012 uplatnil právo na odpočítanie dane podľa , pričom mu vznikol nárok na nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v sume 21.765,24 EUR. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 9811401/5/319699/2015/Hef zo dňa 11.02.2015, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 23.02.2015. V zmysle daňového poriadku bola daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu, t. j. dňa 23.02.2015. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu dňa 13.03.2015 predložil správcovi dane vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole podľa daňového poriadku, v ktorom vyslovil nesúhlas s výsledkom daňovej kontroly. V zmysle protokolu správca dane neakceptoval vo vyrubovacom konaní argumenty daňového subjektu k uplatneniu práva na odpočítanie dane v sume 21 596,64 EUR z prijatých faktúr č. 120001, č. 120002, č. 120003, č. 120004, č. 120005 a č. 120006 od dodávateľa C. H., D. XX/XX, XXX XX I., IČO 33614237, DIČ 1028201350, IČ DPH SK1028201350. Takisto správca dane neuznal právo daňového subjektu odpočítať daň z pridanej

hodnoty z prijatej faktúry č. 1450/12 od dodávateľa J. K. – NÁKLADNÁ AUTODOPRAVA vo výške 26,00 EUR a z prijatej faktúry č. 120110154 od dodávateľa EUROCAM – Transport & Logistics, s.r.o. vo výške 33,20 EUR. Správca dane po ukončení daňovej kontroly vydal vo veci Rozhodnutie č. 103614432/2016 zo dňa 28.07.2016, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel v sume nadmerného odpočtu 21.655,84 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012.

24. Žalobca dal do pozornosti, že v predmetnom prípade bolo v správnom (daňovom) konaní zo strany daňového subjektu (žalobcu) podávané už štvrté odvolanie v tej istej veci, pričom vyrubovacie konanie ani po 7 rokoch stále nie je ukončené. Z dôvodu rozsiahlosti a dĺžky trvania vyrubovacieho konania (od r. 2013 – 2020), uviedol za účelom väčšej prehľadnosti iba stručný chronologický priebeh tohto konania: 1. Oznámenie o výkone daňovej kontroly číslo 9811401/5/44138/2013/Hef doručené dňa 04.01.2013, 2. Protokol č. 9811401/5/319699/2015/Hef zo dňa 11.02.2015, 3. Rozhodnutie Daňového úradu Košice – pobočka Rožňava č. 103614432/2016 zo dňa 28.07.2016, ktorým správca dane vyrubil daňovému subjektu rozdiel v sume nadmerného odpočtu 21.655,84 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie október 2012; 4. Odvolanie daňového subjektu č.1 doručené dňa 22.08.2016; 5. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104264212/2016 zo dňa 09. 11.2016, ktorým zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 103614432/2016 zo dňa 28.07.2016 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie správcovi dane; 6. Rozhodnutie Daňového úradu Košice – pobočka Rožňava č. 100336471/2017 zo dňa 21.02.2017, s rovnakým záverom ako v prvom rozhodnutí správcu dane; 7. Odvolanie daňového subjektu č.2 doručené dňa 14.03.2017; 8. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101236795/2017 zo dňa 06.06.2017, ktorým potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 10336471/2017 zo dňa 21.02.2017; 9. Správna žaloba zo dňa 28.08.2017 o preskúmanie Rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101236795/2017 zo dňa 06.06.2017, 10. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. zo dňa 05.09.2018; ktorým súd Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101236795/2017 zo dňa 06.06.2017 ako aj Rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100336471/2017 zo dňa 21.02.2017 zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, spolu s jednoznačnými pokynmi na riadne vykonanie dokazovania a vyhodnotenie všetkých dôkazov v súlade s ust. § 3 ods. 3 daňového poriadku; 11. Rozhodnutie Daňového úradu Košice – pobočka Rožňava 101552279/2019 zo dňa 25.06.2019, opäť s rovnakým spôsobom vyhodnotenia dôkazov a tým istým záverom ako v prvom rozhodnutí správcu dane, bez akejkoľvek akceptácie Rozsudku Krajského súdu v Košiciach; 12. Odvolanie daňového subjektu č. 3 doručené dňa 02.08.2019; 13. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102451815/2019 zo dňa 28. 10.2019, ktorým zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101552279/2019 zo dňa 25.06.2019 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie správcovi dane; 14. Rozhodnutie Daňového úradu Košice – pobočka Rožňava č. 100788828/2020 zo dňa 21.04.2020, opäť s rovnakým záverom ako v prvom rozhodnutí správcu dane; 15. Odvolanie daňového subjektu č. 4 doručené dňa 02.08.2019; 16. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101293838/2020 zo dňa 11.08.2020, ktorým potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100788828/2020 zo dňa 21.04.2020 (ďalej len „Rozhodnutie“).

25. K rozhodnutiu správcu dane žalobca v správnej žalobe uviedol, že vzhľadom na dĺžku trvania vyrubovacieho konania a rozsah administratívneho spisu daňový subjekt nebude opisovať celý skutkový a právny stav, nakoľko je známy z administratívneho spisu žalovaného a podrobne popísaný v rámci jednotlivých podaní žalobcu uskutočnených v priebehu daňového konania. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na vyššie uvedené odvolania voči rozhodnutiam správcu dane ako aj na správnu žalobu vo veci sp. zn. vedenej na tunajšom súde. Z uvedených dôvodov sa daňový subjekt vyjadril iba k hlavným dôvodom, pre ktoré správca dane v rozpore so zákonom opakovane odmieta uznať právo daňového subjektu na nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie október 2012. Žalobca zdôrazňuje, že tvrdenia správcu dane sú z faktického aj právneho hľadiska absolútne neopodstatnené, netýkajú sa kontrolovaného daňového subjektu ani preverovaných skutočností a nekorešpondujú so zisteným skutkovým stavom a výsledkami vykonaného dokazovania. Zároveň opätovne poukazuje na dôkazy, ktoré vyvracajú tvrdenia správcu dane a súčasne preukazujú právo žalobcu na nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie október 2012. Všetky uvedené dôkazy už boli predložené správcovi dane v priebehu daňovej kontroly resp. vyrubovacieho konania (niektoré aj opakovane) a sú obsahom administratívneho spisu, preto ich žalobca z dôvodu hospodárnosti už opätovne neprikladá. Z obsahu rozhodnutia správcu dane (Rozhodnutie č. 100788828/2020 zo dňa 21.04.2020) možno vyvodiť, že správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúr za dodanie tovaru, ako aj z faktúr za prepravu tohto tovaru na základe údajného „nepotvrdenia existencie tovaru, ktorý mal byť uskladnený v skladových

priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s.r.o.“ Neexistencia tovaru tak bola zúžená len na otázku týkajúcu sa jeho uskladnenia a pochybností ohľadom prepravy tovaru v rámci obchodného reťazca daňových subjektov, s ktorými žalobca nemal uzatvorené žiadne obchodné záväzkové vzťahy a ani nemohol mať o nich vedomosť. Uviedol, že správca dane na str. 5 rozhodnutia č. 100788828/2020 zo dňa 21.04.2020 uvádza: „Rovnako tak nákup tovaru od dodávateľa C. H. pre odberateľa FOR REGION s.r.o. nepotvrdili vo svojich výpovediach českí odberatelia daňového subjektu...“. Ich vyjadrenia sa týkajú len obchodných vzťahov medzi dodávateľom FOR REGION s.r.o. a českými spoločnosťami - odberateľmi. Uvedené tvrdenie správcu dane považuje žalobca za irelevantné. Žiadny právny predpis nevyžaduje a ani v obchodnej praxi to nie je bežné či vôbec reálne, aby odberateľ poznal všetky predchádzajúce subjekty v obchodnom reťazci (dodávateľov), ktoré s tovarom obchodovali predtým, než sa dostal k odberateľovi. Z hľadiska ekonomických záujmov odberateľov ani v zmysle platnej legislatívy takéto informácie nie sú pre odberateľov nevyhnutné a ani dostupné (napr. z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva, daňového tajomstva). Požiadavka správcu dane vo vzťahu k odberateľom daňového subjektu týkajúca sa preukazovania skutočností ohľadne dodávateľov daňového subjektu je nesplniteľná. Správca dane v tomto prípade vyžaduje od svedkov (odberateľov) vyjadrenia ku skutočnostiam, o ktorých reálne nemôžu mať vedomosť. Správca dane ale na druhej strane sám uviedol, že jednotliví odberatelia sa vedeli vyjadriť k skutočnostiam týkajúcim sa priamo kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu) a potvrdili aj reálne dodanie tovaru deklarovaného na faktúrach (viď. str. 5 rozhodnutia správcu dane: „...vo svojich výpovediach sa vyjadrili len k nákladke tovaru v sklade spoločnosti LAGERMAX Slovakia spol. s.r.o. a jeho dodaniu do skladu v Hodoníne, t.j. k dodaniu tovaru zo SR pre českých odberateľov, ktoré nebolo správcom dane spochybnené“). Z uvedených dôvodov máme za to, že dôkazné bremeno daňového subjektu bolo v tejto časti vyčerpané a výpovedná hodnota uvedených svedeckých výpovedí je pre účely daňovej kontroly dostatočná. Poukázal na dôkazy: Výpovede p. D. G., p. G. A., konateľa UNO CLUB s.r.o., p. G. O., zástupkyne EXTRAPRODUKTY, s.r.o. ďalej uviedol, že na str. 6 svojho rozhodnutia správca dane uvádza: „Prenájom skladových priestorov v Senci nebol zo strany daňového subjektu P&R Company s.r.o. preukázaný v listinnej podobe... .“ V prvom rade zdôraznil žalobca, že všetci svedkovia, ktorí boli vypočutí vo vzťahu k uskladneniu tovaru zhodne potvrdili, že tovar bol skladovaný v priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s.r.o. v Senci. Na základe vyhodnotenia predmetných svedeckých výpovedí považoval túto skutočnosť za preukázanú aj Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. zo dňa 05.09.2018. Zdôraznil, že dôkazná sila svedeckých výpovedí má rovnakú váhu ako listinné dôkazy a preto argument, že uvedená skutočnosť nebola preukázaná v listinnej podobe, je v rozpore so základnými zásadami správy daní v zmysle § 3 daňového poriadku. Navyše, skutočnosti týkajúce sa nájomného vzťahu medzi spoločnosťami P&R Company s.r.o. a LAGERMAX Slovakia, spol. s.r.o. nemajú pre účely daňovej kontroly žiadny význam a nijako sa netýkajú daňového subjektu FOR REGION s.r.o. Rozhodnutie správcu dane nemôže byť založené na skutočnostiach alebo pochybnostiach týkajúcich sa odlišných daňových subjektov. Poukázal na dôkazy: Výpovede p. F. K., konateľky Trinity Commodities s.r.o. zo dňa 11.09.2014, p. C. H. zo dňa 27.02.2013, zo dňa 20.11.2015 a zo dňa 26.02.2020, p. E. G. I., zástupcu P&R Company s.r.o. zo dňa 19.12.2014, p. F. N., konateľky MÓLO s.r.o. zo dňa 08.07.2015, GPS výpisy všetkých prepráv nákladných vozidiel (nákladné vozidlá vychádzajú zo Senca), CMR nákladné listy potvrdené skladom, prepravcom, a príjemcom tovaru, fotodokumentácia tovaru na nákladnom vozidle, čestné vyhlásenie prepravnej spoločnosti o vykonaní prepravy. Žalobca ďalej poukázal na to, že správca dane na str. 7 a 8 Rozhodnutia uvádza: „Nezrovnalosti vo vyjadreniach obchodných spoločností zapojených v obchodnom reťazci k výkonu prepravy, nakoľko vzniku daňovej povinnosti predchádza dodanie tovaru, s ktorým úzko súvisí preprava tovaru.“... „Ako sa tovar dostal do skladu v Senci sa však žiadna zo zúčastnených strán v preverovanom obchode s kryštálovým cukrom nevyjadrila.“ Správca dane sústavne rozširuje dôkazné bremeno žalobcu aj na skutočnosti, ktoré sa týkajú odlišných daňových subjektov. Zdôraznil, že ohľadne týchto skutočností dôkazné bremeno zaťažuje iné daňové subjekty (dodávateľov) a nie kontrolovaný daňový subjekt. Pokiaľ má správca dane pochybnosti o skutočnostiach týkajúcich sa prepravy a tovaru medzi týmto subjektmi alebo prvotného uskladnenia tohto tovaru v spomínaných skladových priestoroch, je úlohou správcu dane preveriť si tieto skutočnosti v rámci daňovej kontroly vykonanej u dotknutých daňových subjektov. Rozširovanie dôkazného bremena zo strany správcu dane už naberá absurdné rozmery a pre kontrolovaný daňový subjekt (žalobcu) je fakticky nemožné správcovi dane vyhovieť. Predmetom daňovej kontroly môžu byť iba skutočnosti týkajúce sa kontrolovaného daňového subjektu. Daňová kontrola nemôže správcovi dane slúžiť ako generálny prostriedok na zisťovanie informácií týkajúcich sa neobmedzeného množstva ďalších daňových subjektov. Skutočnosti týkajúce sa dodávateľov príp. subdodávateľov nemôžu tvoriť dôkazné bremeno kontrolovaného daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností znášať dôkaznú núdzu. Dôkazné bremeno nemožno ponímať

extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný daňový subjekt. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase kedy žalobca kúpil tovar od dodávateľa C. H. sa predmetný tovar už fyzicky nachádzal v sklade spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s.r.o., teda dodanie tovaru medzi týmito daňovými subjektmi sa uskutočnilo bez fyzickej prepravy tohto tovaru resp. bez zmeny jeho uskladnenia. Tovar bol expedovaný zo skladu až pri predaji tovaru českým odberateľom žalobcu. Pokiaľ mal správca dane pochybnosť o predchádzajúcom pohybe tovaru medzi predošlými subjektmi v obchodnom reťazci, mal možnosť tieto skutočnosti skúmať v rámci daňovej kontroly vedenej u dotknutých daňových subjektov. Správca dane nie je oprávnený generalizovať daňovú kontrolu voči jednému daňovému subjektu (žalobcovi) na neobmedzený počet ďalších daňových subjektov zapojených v obchodnom reťazci, s ktorými kontrolovaný daňový subjekt nemá nadviazané žiadne obchodné vzťahy a nenesie zodpovednosť za splnenie ich daňových povinností. Poukázal na to, že primárnym dôvodom pre vyrubenie rozdielu dane pre daňový subjekt bola pochybnosť správcu dane o reálnom dodaní tovaru v rámci obchodného reťazca daňových subjektov P&R Company s.r.o. - Trinity Commodities s.r.o. - C. H.. Pokiaľ mal správca dane pochybnosť a riadnom plnení daňových povinností menovaných daňových subjektov, v takom prípade mal vykonať šetrenie iba vo vzťahu k splneniu daňových povinností týchto daňových subjektov a neprenášať povinnosti iných daňových subjektov na kontrolovaný subjekt FOR REGION, s.r.o.. Správca dane ale napriek tomu doposiaľ nevyvodil vo vzťahu k týmto daňovým subjektom žiadne dôsledky. Namiesto toho prenáša zodpovednosť na žalobcu, ktorý si svoje daňové povinnosti riadne splnil, všetky záväzky riadne uhradil a vo vzťahu k správcovi dane vyčerpal vlastné dôkazné bremeno v maximálnom možnom rozsahu. Poukázal na dôkazy: výpovede p. F. K., konateľky Trinity Commodities s.r.o. zo dňa 11.09.2014, p. C. H. zo dňa 27.02.2013, zo dňa 20.11.2015 a zo dňa 26.02.2020, dodávateľské faktúry a dodacie listy od C. H.. Správca dane ďalej na str. 8 svojho rozhodnutia uvádza: „Spoločnosť FOR REGION s.r.o. k daňovej kontrole predložila faktúry za uskutočnenie prepravy tovaru daňovými subjektmi EUROCAM – Transport & Logistics, s.r.o., J. K. – NÁKLADNÁ AUTODOPRAVA, VALATRANS a.s., Liptál (ČR) a ČSAD Kyjov Logistics a.s. (ČR) na trase Senec – Hodonín, Senec – Podivín.“

26. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane sám konštatuje, že preprava tovaru na trase Senec (SR) – Hodonín / Podivín (ČR) bola daňovým subjektom preukázaná na základe predložených faktúr. Súčasne poukazuje na GPS výpisy jednotlivých vozidiel, ktoré prepravu vykonali. GPS výpisy zaznamenávajú dátum a čas začatia a ukončenia prepravy, miesto naloženia tovaru a miesto vyloženia tovaru s presnosťou 1 meter. Z predmetných výpisov GPS je bez akýchkoľvek pochybností možné určiť, že príslušné vozidlo v deklarovanom čase vychádzalo zo skladu spoločnosti LAGERMAX Slovakia s.r.o. ako aj to, kde a kedy trasu (prepravu) ukončilo. Podrobnosti týkajúce sa prepravy boli deklarované aj na CMR dokladoch a naloženie tovaru do týchto vozidiel preukazuje aj predložená fotodokumentácia. Prevzatie a vyloženie tovaru v Hodoníne potvrdili tiež p. F. N., konateľka spoločnosti MÓLO s.r.o. a p. O., zástupkyňa spoločnosti EXTRAPRODUKTY s.r.o., ktorých úlohou bolo zaobstarať pre daňový subjekt odberateľov. Konkrétne sa jednalo o odberateľov UNO CLOB s.r.o. a D. G.. Pani N. sa osobne zúčastnila aj vykládky tovaru. Uvedené potvrdil aj správca dane na str. 10 svojho rozhodnutia. Poukázal na dôkazy: Fotodokumentácia tovaru Medzinárodné nákladné listy CMR s EČV vozidiel s miestom výkladky Podivín a Hodonín, GPS výpisy zo satelitného monitoringu vozidiel vykonávajúcich prepravu tovaru, Čestné vyhlásenia vodičov prepravcu o uskutočnení prepravy, Výpovede p. F. N., konateľky spoločnosti MÓLO s.r.o. zo dňa 08.07.2015, pani O., zástupca EXTRAPRODUKTY s.r.o., p. D. G., Certifikát tovaru. Ďalej žalobca poukázal na to, že správca dane na str. 8 Rozhodnutia uvádza: „Daňové subjekty, ktoré sa nachádzajú na začiatku obchodného reťazca sú buď nekontaktné (E. A. I. – PRIMEX, Losberg s.r.o.) alebo svoje obchodné aktivity nevedia preukázať žiadnymi daňovými dokladmi (S-Car 2007 s.r.o.)“ Opätovne zdôraznil žalobca, že pokiaľ mal správca dane pochybnosť o aktivitách daňových subjektov na začiatku, príp. na konci obchodného reťazca, mal možnosť preveriť si jednotlivé skutočnosti v rámci daňovej kontroly vedenej u dotknutých daňových subjektov. Pripomína, že skutočnosti týkajúce sa odlišných daňových subjektov nemôžu tvoriť dôkazné bremeno kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu) a ani nemôže ohľadne týchto skutočností znášať dôkaznú núdzu. Žalobca predsa nemôže ovplyvniť to odkiaľ si jeho dodávateľ zabezpečil tovar, predtým než si žalobca tento tovar objednal a nemá ani vplyv resp. vedomosť o tom, ako s tovarom naložia jeho odberatelia resp. komu tovar ďalej predajú alebo či ho použijú pre vlastnú výrobu alebo spotrebu. V tejto súvislosti poukazuje na Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn . zo dňa 18.04.2018, kde súd vyslovil, že: „Právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím

tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne dôkazy, že v danej právnej veci došlo k podvodnému alebo zneužívajúcemu konaniu a je potrebné, aby sa súčasne zaoberali aj vedomosťou kontrolovaného subjektu o účasti na takomto podvode. Vnútroštátnym súdom napokon prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu takýchto objektívnych skutočností.

27. Zdôraznil, že Krajský súd v Trenčíne v citovanom rozsudku vychádzal z judikatúry Súdneho dvora EÚ, a to konkrétne z Rozsudku Súdneho dvora EÚ C-277/14 zo dňa 22.októbra 2015 a Rozsudku (Bonik), C-285/11 zo dňa 6. decembra 2012, opierajúc sa o Smernicu č. 2006/2012. Žalobca nemá vedomosť a ani povinnosť skúmať ako bolo s tovarom naložené predtým, než mu bol dodaný p. C. H., príp. potom ako ho dodal ďalej svojim odberateľom do Českej republiky. Žalobca nenesie zodpovednosť za možné nezákonné aktivity iných daňových subjektov ohľadom ktorých správca dane vzniesol svoje podozrenie. Spolupráca medzi žalobcom a jeho dodávateľom ako aj odberateľmi prebehla riadne a bez problémov, preto žalobca nemal dôvod ani možnosť bližšie skúmať podnikateľské aktivity týchto subjektov ani spoluprácu s inými daňovými subjektmi. Správca dane na str. 12 Rozhodnutia uvádza: „C. H. vo svojom vyjadrení na otázku správcu dane „Vlastnili ste fakturovaný tovar v čase jeho predaja daňovému subjektu FOR REGION s.r.o.“ odpovedal, že nebol vlastníkom tovaru v čase predaja.“ Správca dane v tomto prípade nesprávne interpretoval výpoveď svedka resp. nesprávne bola položená aj samotná otázka. Účelom otázky bolo zistiť, či svedok v čase predaja tovarom fyzicky disponoval. Preto sa správca dane nemal svedka pýtať, či bol „vlastníkom“ tovaru, ale mal formulovať otázku tak, aby zistil, či svedok v čase predaja bol „držiteľom“ tohto tovaru. Zdôraznil, že formálne vlastníctvo nemusí automaticky znamenať aj faktickú držbu tovaru. Domnieva sa, že svedok otázku nesprávne pochopil aj z toho dôvodu, že primárne komunikuje v maďarskom jazyku a hoci plynule ovláda slovenský jazyk slovom aj písmom, otázku si nesprávne vyložil z hľadiska kontextu. Reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia potvrdzuje aj zvyšok svedeckej výpovede p. C. H., kde sa kladne vyjadril ku všetkým skutočnostiam a otázkam, ktoré mu boli položené zo strany daňového subjektu. Svedok teda potvrdil, aký tovar dodal spoločnosti FOR REGION s.r.o. (cukor), od koho tovar nakúpil (Trinity Commodities s.r.o.), kto za jeho dodávateľa komunikoval (p. K.), kde bol tovar uskladnený (sklad v Senci), vedel aj názov tohto skladu (LAGERMAX), tovar v sklade osobne videl a dodanie tovaru bolo preukázané účtovnými dokladmi (faktúry, dodacie listy, objednávky). Vyjadrenie svedka k vlastníctvu tovaru správca dane v tomto prípade iba účelovo vytrhol z kontextu a nebral do úvahy výpoveď ako celok. V tejto súvislosti tiež upriamil žalobca pozornosť na Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100540417/2020 zo dňa 26.02.2020, na ktorom bol vypočutý svedok C. H.. Správca dane na str. 8 tejto zápisnice uviedol opatrenia prijaté na ústnom prejednaní, v rámci ktorých nariadil svedkovi, aby do 06.03.2020 doručil správcovi dane písomné stanovisko k otázkam, ktoré podľa správcu dane neboli jednoznačne zodpovedané a predložil dokumenty súvisiace s preverovanou obchodnou činnosťou. V prvom rade zdôraznil, že všetky otázky už boli zo strany svedka v minulosti zodpovedané a boli tiež predložené aj všetky požadované doklady, a to nielen zo strany svedka ale aj zo strany žalobcu. Žalobca namietal, že správca dane aj v tomto prípade bez primeraného dôvodu opakovane vyžaduje od daňových subjektov preukazovanie skutočností, ohľadom ktorých už bolo vykonané dokazovanie a požadované účtovné doklady už sú obsahom administratívneho spisu. Navyše, správca dane sa v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, či si svedok v stanovenej lehote splnil uloženú povinnosť, či predložil požadované doklady a ako ich správca dane vyhodnotil. V tejto časti považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné.

28. Žalobca k rozhodnutiu odvolacieho orgánu uviedol, že na str. 21 napadnutého Rozhodnutia žalovaný uvádza: „Správca dane pri odôvodnení svojich záverov musí uviesť aj to, prečo na niektoré dôkazy pri rozhodovaní neprihliadol, resp. ich nevykonal a pokladal ich z hľadiska výpovednej hodnoty za druhoradé. ... v prípade ak zdaniteľný obchod podľa faktúry nie je uskutočnený tak ako je na nej uvedené (dodávateľ, služba, tovar), potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom na odpočítanie dane...“ Zdôraznil, že ani správca dane a ani žalovaný sa z tohto hľadiska s predloženými dôkazmi nijako nevysporiadali. Daňové orgány neuviedli, prečo nevzali do úvahy napr. predloženú fotodokumentáciu alebo prepravné doklady (GPS výpisy, CMR). Uvedené dôkazy nevyhodnotili ani jednotlivo ani vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, tak aby si vytvorili ucelený obraz o priebehu obchodu. Žalovaný ďalej na str. 22 napadnutého Rozhodnutia konštatuje: „Preto k rozhodnutiu

správcu dane či uznať alebo neuznať uplatňované právo na odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.“ Vzhľadom na široké spektrum predložených dôkazov, napr. aj spomínaná fotodokumentácia či prepravné doklady, nemožno konštatovať, že by sa v danom prípade jednalo iba o formálnu existenciu účtovných dokladov, bez reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia resp. ako uviedol žalovaný, iba o mechanické porovnanie odpočítanej dane s výškou faktúry. Z vykonaného dokazovanie je zrejmý nielen formálny ale aj materiálny základ pre odpočet dane. Žalovaný na str. 24 napadnutého Rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že: „ spoločnosti, ktoré boli na začiatku ako aj na konci obchodného reťazca sú buď nekontaktné subjekty, alebo sú to subjekty, ktoré svoje obchodné aktivity nevedeli preukázať žiadnymi daňovými dokladmi.“ Ďalej na str. 25 nadväzuje na toto tvrdenie keď konštatuje, že: „ vypočutí svedkovia – p. N. a p. O., ako aj D. G. a konateľ spoločnosti UNO CLUB s.r.o. p. G. A. sa vyjadrovali k nákupu tovaru od dodávateľa FOR REGION s.r.o. ale nevyjadrovali sa k nákupu tovaru daňovým subjektom od dodávateľa C. H..“ Opätovne žalobca zdôraznil, že žiadny právny predpis nevyžaduje a ani obchodná prax reálne neumožňuje, aby odberateľ poznal všetky predchádzajúce subjekty v obchodnom reťazci (dodávateľov žalobcu). Pre každého odberateľa je podstatné, aby mu bol dodaný tovar v dojednanom množstve, akosti v lehote a za dohodnutú cenu. Pokiaľ dodávateľ tieto podmienky splní, odberateľ nemá dôvod skúmať pôvod tohto tovaru až do štádia jeho výroby a prvotného exportu. Skutočnosti, ktoré daňové orgány od odberateľov žalobcu vyžadujú sú predmetom obchodného a daňového tajomstva, a preto sú pre tieto subjekty nedostupné. Žalobca by poskytnutím týchto informácií porušil obchodnoprávne predpisy, daňové predpisy, pravidlá ochrany osobných údajov, zásady poctivého obchodného styku. Požiadavka správcu dane vo vzťahu k odberateľom daňového subjektu týkajúca sa preukazovania skutočností ohľadne dodávateľov daňového subjektu je preto nielen nesplniteľná ale aj protiprávna. V tejto súvislosti žalobca upozornil na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.09.2017: „ ... skutočnosti týkajúce sa iných daňových subjektov nemožno pričítať na ťarchu žalobcovi. Od žalobcu skutočne nemožno spravodlivo žiadať, aby preukazoval skutočností, na ktoré nemá vplyv. Z ustanovení nevyplýva, že odpočítanie DPH na vstupe je podmienené preukázaním skutočností, ktoré môžu preukázať iba ďalšie osoby zúčastnené na obchodnej transakcii.“ Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný na str. 25 napadnutého Rozhodnutia konštatuje: „Z dokazovania správcu dane je zrejmé, že napriek tomu že zástupcovia dodávateľských spoločností vo svojich výpovediach uvádzali, že tovar bol uskladnený v priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovakia spol. s r.o., ani jeden z nich nebol fyzicky prítomný pri nakladaní a vykladaní tovaru v skladových priestoroch a ani jedna zo spoločností nemala uzatvorenú zmluvu o prenájme týchto priestorov.“ Základným faktom, ktorý bol daňovými orgánmi spochybňovaný, bolo umiestnenie tovaru v skladových priestoroch v Senci. Na druhej strane ale žalovaný aj správca dane v rozpore s vlastným názorom konštatujú, že uskladnenie tovaru v týchto priestoroch potvrdili všetky vypočúvané osoby, čo v konečnom dôsledku vyvracia pochybnosti o tejto skutočnosti. Žalovaný ako aj správca dane uplatňujú vo vzťahu k daňovým subjektom striktne formalistický prístup, kedy vychádzajú iba z účtovných dokladov avšak nezaoberajú sa bežnou obchodnou praxou, neskúmajú faktické uskutočnenie zdaniteľných obchodov. V obchodnej praxi nie je bežným postupom aby bol konateľ fyzicky prítomný pri každej nákladke tovaru, navyše to ani nie je reálne, napr. ak v tom istom momente obchoduje s viacerými obchodnými partnermi resp. dochádza k naloženiu alebo vyloženiu tovaru na viacerých miestach. Je úlohou majiteľa skladu aby zabezpečil manažment prevádzkovania skladu, dodávky a odvoz tovaru, vybavenie objednávok. Žalobca nie je povinný skúmať kto, kedy a akým spôsobom vyčlenil v sklade jeho tovar a zabezpečil jeho odovzdanie na prepravu, ani to ako sa tento tovar dostal do skladu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca si objednal tovar a jeho dodanie žalobcovmu odberateľovi riadne prebehlo, nakoľko žalobca obdŕžal všetky relevantné účtovné doklady a zo strany žalobcových odberateľov neboli vytknuté žiadne vady ani podané žiadne reklamácie. Teda a contrario možno vyvodiť záver, že im bolo riadne dodané dojednané množstvo a druh tovaru. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav má žalobca za to, že zákonné formálne i materiálne podmienky na odpočítanie dane sú splnené. Spoločnosť FOR REGION s.r.o. ako platiteľ dane prijala predmetné dodávky na uskutočnenie svojich podnikateľských aktivít. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov preukazuje aj široké spektrum dôkazov predložených v priebehu daňového konania, čím daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, a to najmä: 1. Daňové priznanie na DPH za október 2012, 2. Odberateľské faktúry a dodacie listy, 3. Objednávky na dodanie tovaru pre - C. H. s miestom nákladky Senec a miestom výkladky Podivín a Hodonín, 4. Fotokópie faktúr vystavených dodávateľom C. H., 5. Objednávky na uskutočnenie prepravy pre - ČSAD Kyjov Logistics a.s. a VALATRANS a.s.,

6. Fotokópie faktúr vystavených prepravcami ČSAD Kyjov Logistics a.s., VALATRANS a.s., EUROCAM – Transport & Logistics, s.r.o., J. K. – NÁKLADNÁ AUTODOPRAVA, Liptál, 7. Výpis z bankového účtu o úhrade faktúr prepravcom a dodávateľovi, o prijatí platby od kupujúceho, 8. Fotokópie faktúr vystavených daňovým subjektom FOR REGION s.r.o. pre odberateľov v ČR – UNO CLUB s.r.o., D. G. a dodacie listy k faktúram, 9. Fotodokumentácia naloženého tovaru s viditeľným označením tovaru a EČV vozidiel vykonávajúcich prepravu tovaru, 10. Certifikát tovaru 11. Medzinárodné nákladné listy CMR s EČV vozidiel s miestom výkladky Podivín a Hodonín potvrdené skladom LAGERMAX, 12. GPS výpisy zo satelitného monitoringu vozidiel vykonávajúcich prepravu tovaru, 13. Zmluva o sprostredkovaní predaja uzatvorená medzi FOR REGION s.r.o. a EXTRAPRODUKTY s.r.o. dňa 03.09.2012, 14. Predloženie dokladov k preprave tovaru u daňového subjektu FOR REGION s.r.o. č. 740915/2016 zo dňa 10.05.2016. Uviedol, že tvrdenia daňového subjektu korešpondujú aj s výpoveďami svedkov vypočutých správcom dane príp. dožiadanými orgánmi v priebehu daňovej kontroly a následného daňového konania, a to najmä: 1. Žiadosť o MVI č. . 9811401/5/248375/2013/Hef zo dňa 21.03.2013

- preverenie dodávok tovaru pre UNO CLUB s.r.o., 2. Žiadosť o MVI č. . 9811401/5/241271/2013/Hef zo dňa 21.01.2013 - preverenie dodávok tovaru pre D. G., 3. Zápisnica č. 9104403/5/4194866/2014/ Návr zo dňa 11.09.2014 - výpoveď svedka F. K., konateľka Trinity Commodoties s.r.o., 4. Zápisnica č. 9201402/5/5024023/2014 zo dňa 19.12.2014 – výpoveď svedka E. G. I., zástupca P&R Company s.r.o., 5. Zápisnica č. zo dňa 08.07.2015 – výpoveď svedka F. N., konateľka MÓLO s.r.o., 6. Zápisnica č. 916476/2016 zo dňa – výpoveď svedka E. F. G., zástupca LAGERMAX Slovakia, spol. s.r.o., 7. Zápisnica - výpoveď svedka G. O., zástupca EXTRAPRODUKTY s.r.o., 8. Zápisnica č. 9410401/5/771358/2013/HaNo zo dňa 27.02.2013 – výpoveď svedka C. H., 9. Zápisnica č. 21262960/2015 zo dňa 20.11.2015 – výpoveď svedka C. H., 10. Zápisnica č. 100540417/2020 zo dňa 26.02.2020 – výpoveď svedka C. H.. Žalobca uviedol, že sa aj napriek uvedenému opakovane stretáva s požiadavkou daňových orgánov na predkladanie nových dôkazov, pričom ani správca dane ani odvolací orgán neposkytli žalobcovi žiadne pokyny ani usmernenia, čo presne daňové orgány od žalobcu vyžadujú, teda aké konkrétne dôkazy by mal v konaní ešte predložiť nad rámec toho čo už zo strany žalobcu bolo doposiaľ predložené. Prístup daňových orgánov, kedy de facto nejestvujú žiadne zákonné mantinely limitujúce možnosti daňových subjektov pri predkladaní dôkazov, v podstate znemožňuje daňovým subjektom uniesť dôkazné bremeno. Ak daňové orgány nie sú schopné vymedziť aspoň základné spektrum dôkazov, ktoré možno považovať za akúsi „minimálnu požiadavku“ na unesenie dôkazného bremena, potom je z hľadiska daňových subjektov unesenie dôkazného bremena prakticky nemožné. Z ústavného aj zákonného hľadiska je neprijateľná situácia, kedy daňové subjekty vyčerpajú všetky dostupné možnosti na splnenie svojej dôkaznej povinnosti pričom daňové orgány neustále spochybňujú hodnovernosť týchto dôkazov a vyžadujú nové bez toho, aby konkretizovali, čo ďalšie by mal ešte daňový subjekt predložiť aby z pohľadu daňových orgánov dosiahol pomyselnú hranicu svojho dôkazného bremena. Daňové orgány tak dostávajú daňové subjekty do stavu právnej neistoty.

29. Žalobca ďalej namietal procesné pochybenia správcu dane. Zdôraznil, že správca dane účelovo prekrúca svedecké výpovede, jednotlivé tvrdenia svedkov sú vytrhnuté z kontextu a cielene dezinterpretované v neprospech daňového subjektu. Správca dane opakovane vyžaduje od daňového subjektu a svedkov, aby v konaní predložili dôkazy, ktoré už raz predložené boli a sú obsahom administratívneho spisu. Vzhľadom na fakt, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo pred ôsmimi rokmi, je pochopiteľné, že svedkovia si s odstupom času nedokážu spomenúť na podrobnosti. Z postupu správcu dane je zrejmé, že účelovo zneužíva tento fakt a zámerne formuluje otázky tak, aby svedkov zneistil a títo neboli schopní vyjadriť sa k detailom priebehu zdaniteľného obchodu (presné čísla, mená osôb a pod.), hoci všetky tieto skutočnosti vyplývajú z predchádzajúceho dokazovania a sú obsahom administratívneho spisu (viď. napr. Výpoveď svedka – C. H.). Následne správca dane vyhodnotí svedecké výpovede v neprospech daňového subjektu s tým záverom, že svedkovia sa nevedeli vyjadriť k podrobnostiam, čo podľa názoru správcu dane svedčí o tom, že nedošlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného obchodu. Na tieto nedostatky žalobca poukázal opakovane už v priebehu správneho (daňového konania), no ani žalovaný ako nadriadený orgán na tieto námietky neprihliadal a bližšie sa nimi nezaoberal. Žalobca má za to, že postup správcu dane je výsledkom osobnej zaujatosti pridelenej zamestnankyne správcu dane (Q. A. O.). Dôkazom toho je fakt, že ani po siedmich rokoch vyrubovacie konanie nie je ukončené. Napriek usmerneniam Krajského súdu v Košiciach správca dane ani žalovaný nerešpektujú závery súdu a bez predloženia relevantných dôkazov konštatujú, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu daňových predpisov. Žalobca v priebehu konania poukázal na tieto okolnosti ako aj na okolnosti preukazujúce možný osobný pomer poverenej zamestnankyne k zástupcovi daňového subjektu (t.j. preukázateľné dlhoročné negatívne susedské vzťahy v rodnej obci),

a to podaním: - Sťažnosti na postup zamestnankyne správcu dane zo dňa 14.08.2019, - Námietky zaujatosti zo dňa 14.08.2019, - Návrhu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 11.09.2019 (vo vzťahu k rozhodnutiu o námietku zaujatosti). Všetky podania boli kompetentnými orgánmi zamietnuté bez akéhokoľvek prešetrenia skutkového stavu, navyše v rozpore s právnymi predpismi. Žalobca dáva do pozornosti, že o Návrhu zo dňa 11.09.2019 bolo rozhodnuté v rámci autoremedúry bez predloženia veci nadriadenému orgánu, hoci zákon takýto procesný postup nepripúšťa. Podľa ust. § 77 a nasl. Daňového poriadku takýto návrh smeruje voči právoplatným rozhodnutiam, podáva sa tomu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, pričom o návrhu rozhoduje nadriadený orgán. Správca dane ale namiesto predloženia veci nadriadenému orgánu, ktorým je žalovaný, doručilo daňovému subjektu Oznámenie, že Rozhodnutie o námietke zaujatosti je právoplatné a nie sú voči nemu prípustné opravné prostriedky. V samotnom rozhodnutí o námietke zaujatosti sa nadriadený orgán žiadnym spôsobom nevyjadril k dôvodom zaujatosti a opäť sa obmedzil iba na stručné konštatovanie, že nie sú dané dôvody pre vylúčenie zamestnanca, hoci tieto dôvody vôbec neskúmal a nezhodnotil. Svojvoľný postup contra legem uplatnil správca dane aj pri rozhodovaní o sťažnosti. Žalobcovi bolo doručené Upovedomenie o odložení sťažnosti zo dňa 16.09.2019, a to z dôvodu podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona o sťažnostiach. Správca dane v Upovedomení poukázal na totožnosť dôvodov v sťažnosti a v odvolaní proti rozhodnutiu č. 101552279/2019 z 25.06.2019, ktoré bolo podané už skôr, preto konanie o sťažnosti vyhodnotil ako konanie v rovnakej veci. Správca dane ale v tomto prípade aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie, nakoľko konanie o odvolaní a konanie o sťažnosti sú dve odlišné konania upravené odlišnými právnymi predpismi, bez ohľadu na obsah oboch podaní. V danom prípade preto nemožno tvrdiť, že o sťažnosti koná iný orgán verejnej správy, nakoľko žiadne iné konanie o tejto sťažnosti neprebieha a preto nebol dôvod na uplatnenie postupu podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o sťažnostiach. Žalobca považoval konanie správcu za účelové a nezákonné, preto vyššie uvedené podania spolu s opisom procesným pochybení správcu dane zaslal priamo žalovanému. Žalobca žiadal, aby žalovaný ako nadriadený orgán prijal opatrenia na zabezpečenie riadneho zákonného postupu, a teda aby príslušné podania boli posúdené a bolo o nich rozhodnuté na to príslušnými orgánmi a v zmysle zákona. Žalovaný zostal aj v tomto prípade pasívny a obmedzil sa iba na strohé konštatovanie o správnosti postupu správcu dane. Ďalej dal žalobca do pozornosti Zápisnicu č. 100161136/2020 zo dňa 15.01.2020 o ústnom pojednávaní, na ktorom sa zúčastnil p. A. H., konateľ daňového subjektu FOR REGION s.r.o.. Z obsahu zápisnice je zrejmé, že poverená zamestnankyňa vyhotovila zápisnicu s vopred pripraveným obsahom a nasledujúcim záverom: „S obsahom zápisnice boli zúčastnené osoby oboznámené a s jej obsahom súhlasia, čo potvrdzujú svojimi podpismi.“ Je zjavné, že zamestnankyňa nemala v úmysle dať zúčastneným osobám priestor na vyjadrenia a pripomienky, nakoľko konateľ daňového subjektu svoje pripomienky dopisoval ručne do už vopred vytlačenej zápisnice, pričom jasne uviedol, že s obsahom zápisnice nesúhlasí. Závery správcu dane preto nekorešpondujú s vyjadrením konateľa, p. H..

30. V závere správne žaloby citujúc ust. žalobca žiadal na základe uvedených skutočností, aby konajúci súd reflektoval argumenty uvedené v správnej žalobe, s týmito sa vysporiadal a zohľadnil ich vo svojom rozhodnutí tak, že žalobca v súlade s má právo na odpočítanie DPH z príslušných dodávateľských faktúr za zdaňovacie obdobie október 2012 a preto má nárok na odpočet na dani z pridanej hodnoty v celkovej sume 21.765,24 EUR za zdaňovacie obdobie október 2012. Opätovne zdôraznil, že v predmetnej veci už raz bolo Krajským súdom v Košiciach vydané rozhodnutie, pričom žalobca v správnom konaní využil všetky dostupné opravné prostriedky (4x odvolanie, námietka zaujatosti, sťažnosť, návrh na preskúmanie) avšak bezvýsledne. Na základe uvedených skutkových a právnych skutočností namieta nezákonnosť rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 101264251/2018 zo dňa 03.07.2018, ako aj postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, vrátane rozhodnutia prvostupňového orgánu, čo zakladá dôvod na podanie správnej žaloby.

31. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 09.12.2020 k správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať nárok na náhradu trov konania ani jednému z účastníkov konania. Uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vysporiadal s námietkami daňového subjektu, ktoré boli obsahom odvolania, a ktoré korešpondujú so žalobnými dôvodmi. Z obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Trval na tom, že postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Žalovaný z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že všetky dôvody žalobcu uvedené v podanej žalobe

nie je možné akceptovať a tieto dôvody nie sú opodstatnené. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu.

32. K jednotlivým žalobným dôvodom uplatneným v správnej žalobe zaujal nasledovné stanovisko: „Žalovaný k žalobným dôvodom, ktoré sa týkajú porušenia konkrétnych ustanovení a Daňového poriadku uvádza, že zistený skutkový stav je podrobne uvedený v rozhodnutí správcu dane, ako aj v rozhodnutí žalovaného. Žalobné dôvody sú identické s námietkami uvedenými v odvolaní voči rozhodnutiu žalovaného a žalovaný k nim zaujal stanovisko v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade s ustanovením Daňového poriadku a preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a v odôvodení žalobou napadnutého rozhodnutia sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré korešpondujú aj s námietkami uvedenými v žalobe. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, z akých skutočností žalovaný vychádzal a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Žalovaný uvádza, že v danom prípade dôvodom, pre ktorý správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúr za dodanie tovaru, ako aj z faktúr za prepravu tohto tovaru bol záver správcu dane, že daňový subjekt nepreukázal, že tovar (kryštálový cukor) bol daňovému subjektu dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre, t.j. záver správcu dane bol ten, že daňový subjekt postupoval v rozpore s ustanovením , čo správca dane jasne a zrozumiteľne uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Podľa ustanovenia a základným predpokladom vzniku práva na odpočítanie dane u príjemcu tovarov alebo služieb je vznik daňovej povinnosti u dodávateľa. Ak dodávateľskej spoločnosti nevznikla daňová povinnosť z fakturovaných dodávok v zmysle , daňovému subjektu nevznikol nárok na odpočítanie dane z nákupu tovarov a služieb. Vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa, nebol preukázaný, a preto daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa v nadväznosti na Na základe vykonaného dokazovania, správca dane zistil nasledovný obchodný reťazec firiem s dodávkou tovaru (kryštálového cukru), medzi viacerými spoločnosťami v nezmenenom stave: E. A. I. (SR), Losberg s.r.o. (SR), S-Car 2007 s.r.o. (SR) › P&R Company s.r.o. (SR) › Trinity Commodities s.r.o. (SR) › C. H. (SR) › FOR REGION s.r.o. (SR) › UNO CLUB s.r.o. (ČR); D. G., (ČR) › E. A. I. (SR); Losberg s.r.o., (SR); S-Car 2007 s.r.o. (SR) Zo zistení správcu dane jednoznačne vyplynulo, že spoločnosti (E. A. I.; Losberg s.r.o., S-Car 2007 s.r.o.), ktoré boli na začiatku, ako aj na konci obchodného reťazca sú buď nekontaktné subjekty alebo sú to subjekty, ktoré svoje obchodné aktivity nevedeli preukázať žiadnymi daňovými dokladmi. Daňový subjekt (posledná slovenská obchodná spoločnosť v popísanom reťazci) si voči štátu deklarovala predaj a následné dodanie preverovaného tovaru do iného členského štátu Európskeho spoločenstva (D. G., ČR a UNO CLUB, s.r.o., ČR), ktorý je podľa oslobodený od DPH, pričom podľa zistení správcu dane, spoločnosti zistené na začiatku obchodného reťazca reálne nevykonávali hospodársku činnosť, daň na výstupe nepriznali a neodviedli do ŠR, t.j. dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru na vyššom stupni a daňovému subjektu preto nevzniklo právo na odpočítanie dane. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že správcovi dane boli Polícou ČR poskytnuté informácie o podozrení zapojenia daňového subjektu D. G. do reťazových podvodov, ktoré smerovali k obohateniu sa všetkých zúčastnených subjektov na DPH. Nákup tovaru - kryštálového cukru bol spochybnený. Podľa vyjadrenia polície ČR mala táto podvodná činnosť prebiehať aj na území Slovenskej republiky za účasti rôznych spoločností (Odpoveď č. E_SK_CZ_20130528_39501/13/ Lam_P201201734_R na MVI žiadosť). Zo spisového materiálu a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že správca dane postupoval vo vzťahu k daňovému subjektu v prvom rade kontrolou jeho prvotných dokladov a následne komplexným preverovaním dodávateľov a odberateľov daňového subjektu, prepravy tovaru na trase Senec – Hodonín, Senec – Podivín, preverovaním uskladnenia tovaru v sklade spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o., Senec a preverovaním osôb, ktoré mali sprostredkovať dodávku tovaru k odberateľom daňového subjektu. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že neexistencia tovaru bola zúžená len na otázku týkajúcu sa jeho uskladnenia a pochybností ohľadom prepravy tovaru v rámci obchodného reťazca. Žalovaný opakovane uvádza, že dôvodom, pre ktorý správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúr za dodanie tovaru, ako aj z faktúr za prepravu tohto tovaru bol záver správcu dane, že žalobca nepreukázal, že tovar (kryštálový cukor) mu bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre.

Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v Rozsudku je správca dane oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemá povinnosť napovedať, akým spôsobom má subjekt okrem dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že so sporným tovarom skutočne obchodoval, prípadne, že tovar nebol súčasťou opakovaného predaja medzi reťazcami na Slovensku aj v členských krajinách. Žalobca k daňovej kontrole síce predložil daňové doklady, dodávateľské a odberateľské faktúry, ale existencia faktúr a ich zaúčtovanie v účtovníctve žalobcu ešte neznamená, že deklarované zdaniteľné obchody reálne uskutočnila spoločnosť uvedená na faktúrach. Faktúra, resp. iná listina je relevantným dokladom (formálna podmienka), len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočne reálne plnenie (materiálna podmienka). V tomto prípade však žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, nepreukázal dodanie tovaru od dodávateľa deklarovaného na preverovaných faktúrach. Žalobca v predmetnej právnej veci nepredložil dôkazy o riadnom priebehu zdaniteľných obchodov tak, ako bolo deklarované na sporných faktúrach. Žalobca počas daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní neposkytol o deklarovaných zdaniteľných obchodoch žiadne vyjadrenie, neozrejmil, ako došlo k nadviazaniu spolupráce s deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou, kto koho oslovil, s kým za deklarované dodávateľské spoločnosti jednal, kde boli obchody dojednané, ani podrobnosti k predmetu zdaniteľných obchodov. Žalobca správcovi dane neuviedol, či si dodávateľskú spoločnosť preveril vo verejne prístupných zdrojoch, či preveroval existenciu personálneho a technického vybavenia potrebného k dodaniu tovarov. Žalobca nepreukázal ani to, aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane v prípadoch deklarovaných obchodov. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalovaný konštatoval, že žalobca nepostupoval obozretne vo vzťahu k svojmu deklarovanému dodávateľovi. Žalovaný k dôvodom žalobcu o prenose dôkazného bremena na žalobcu, uvádza, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť správcovi dane také dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia. Ak takéto dôkazy predložiť alebo označiť nevie, alebo neexistujú, dostáva sa žalobca do dôkaznej núdze. Dôkazné bremeno daňového subjektu je možné vnímať aj ako jeho zodpovednosť za výsledok daňového konania s tým, že môžu obstáť len tie daňové doklady, ktoré odrážajú skutočný stav veci. Pokiaľ voči skutkovému stavu takéto dôkazy neobstoja, je na daňovom subjekte, aby predložil iné dôkazy a pokiaľ ich nemá alebo nie je v jeho silách ich obstarať alebo také dôkazy nemôžu objektívne existovať, znamená to neunesenie dôkazného bremena so všetkými jeho následkami. Keďže v daňovom konaní leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, je na ňom, aby bez všetkých pochybností, v prípade následnej daňovej kontroly preukázal deklarované skutočnosti, aj s určitým časovým odstupom. Subjekt, u ktorého sa vyskytujú pochybnosti alebo nezrovnalosti, ktoré nekorešpondujú s údajmi deklarovanými preverovaným žalobcom, ktorý s ním konal a bol priamo účastný deklarovaného zdaniteľného obchodu, nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie, nakoľko bol sám spoluaktérom tejto transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia. Žalobca síce nebol povinný skúmať, od koho dodávateľ nadobudol tovar, ale takýmto postojom sa vystavil riziku, že nebol schopný preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane podľa Žalovaný k tvrdeniam žalobcu, ktoré sa týkajú osobnej zaujatosti správcu dane uvádza, že v zmysle ustanovenia Daňového poriadku o námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu.“

33. Žalobca v replike zo dňa 11.01.2021 doručenej súdu 12.01.2021 v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe a nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného a správcu dane tvrdiac, že tieto sú z faktického a aj právneho hľadiska neopodstatnené, netýkajú sa kontrolovaného daňového subjektu a nekorešpondujú ani so skutkovým stavom zisteným na základe vykonaného dokazovania. Uviedol, že sa stalo bežnou praxou daňových orgánov, že vykonanie daňovej kontroly u jedného subjektu generalizujú na preskúmanie celého obchodného reťazca dodávateľsko-odberateľských vzťahov a v ňom môžu byť zapojené aj subjekty, u ktorých je dôvodná pochybnosť o zákonnom charaktere ich transakcií či aktívnej ekonomickej činnosti, o čom kontrolovaný daňový subjekt nemusí mať vedomosť. Takéto subjekty sú často nekontaktné, nepreberajú korešpondenciu, nemajú reálne sídlo svojej ekonomickej činnosti alebo vykonávajú činnosť prostredníctvom nelegálneho zamestnávania. Práve z toho dôvodu daňové orgány následne „dodaňujú“ solventné a ekonomicky aktívne daňové subjekty zapojené v obchodnom reťazci, u ktorých je reálna šanca na vykonanie daňovej kontroly a následné vymoženie dorubenej dane. Pôvodný

účel daňových kontrol sa pri tomto postupe úplne vytráca, nakoľko daňové kontroly sa stali nástrojom na dorubenie dane voči ktorémukoľvek daňovému subjektu v obchodnom reťazci, ktorý je dohľadateľný a finančne schopný zaplatiť dorubenú daň. Daňové kontroly sú ukončované v neprospech solventných daňových subjektov, ktoré v dôsledku vyššie zmieneného postupu daňových orgánov znášajú v rámci daňovej kontroly dôkaznú núdzu, keď sú od nich vyžadované dôkazy týkajúce sa ekonomickej činnosti rôznych daňových subjektov v obchodnom reťazci, s ktorými kontrolované daňové subjekty nemali uzatvorené žiadne priame obchodné záväzkové vzťahy, nepoznajú ich a neobchodujú s nimi.

34. Ďalej uviedol, že:

„Hoci žalovaný na str. 6 Vyjadrenia uvádza, že „žalobca síce nebol povinný skúmať od koho dodávateľ nadobudol tovar“ vzápätí si už ale protirečí, keď tvrdí, že žalobca „sa takýmto postojom vystavil riziku, že nebol schopný preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok“. Kontrolované daňové subjekty sú z hľadiska dokazovania znevýhodnené tým, že daňové orgány od nich vyžadujú preukazovanie skutočností a predkladanie dôkazov, na ktoré nemajú dosah a nie je v ich moci tieto dôkazy predložiť, pričom ani zákon im túto povinnosť nielenže neukladá, ale ani neumožňuje. Podľa názoru žalobcu aj v zmysle judikatúry dôkazná povinnosť daňového subjektu v takomto rozsahu, aký vyžadujú daňové orgány, presahuje zákonný rámec podmienok pre odpočítanie dane podľa z. č. o dani z pridanej hodnoty. Správca dane nemá pristupovať ku komplexným dodávateľsko-odberateľským vzťahom skratkovitým a účelovým spôsobom a navodzovať dojem reťazovitého obchodu, ktorého jediným cieľom je získať prospech z odpočítania DPH. Daňové orgány nemôžu voči kontrolovanému daňovému subjektu vyvodzovať zodpovednosť za činnosť subdodávateľských či odberateľských spoločností, pokiaľ nie je jednoznačne preukázané, že kontrolovaný daňový subjekt mal resp. mohol mať vedomosť o nezákonnom alebo podvodnom konaní týchto subjektov. Daňové orgány v súlade so zásadou objektivity dokazovania sú povinné prihliadať aj na možnosť prezumpcie neviny, a teda vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že daňový subjekt nemal vedomosť o týchto subjektoch a ich podnikateľskej činnosti. Z hľadiska možností a schopností unesenia dôkazného bremena, má za týchto podmienok kontrolovaný daňový subjekt takmer nulovú šancu vyvrátiť tvrdenia daňových orgánov o svojej účasti na podvodnom konaní týchto subjektov, nakoľko neexistuje spôsob, akým by mohol preukázať svoju nevinu, a to z dôvodu, že: kontrolovaný daňový subjekt priamo neobchodoval s týmito subjektmi, nemá k dispozícii zmluvy, faktúry či iné účtovné dokumenty alebo prepravné doklady k zdaniteľným obchodom v predchádzajúcich alebo nasledujúcich článkoch obchodného reťazca, nemá právo vyžadovať tieto dokumenty od dotknutých subjektov pre účely vlastnej daňovej kontroly (v tejto súvislosti poukazujeme na daňové, účtovné či obchodné tajomstvo, GDPR, či zásady poctivého obchodného styku). Z toho dôvodu je práve úlohou daňových orgánov, aby preukázali opak, a teda tú skutočnosť, že daňový subjekt vedome porušil daňové právne predpisy, a to aj za súčinnosti týchto subjektov zapojených do reťazca dodávateľsko-odberateľským vzťahov. Výhradne za takýchto okolností by bolo spravodlivé a v súlade so zákonom, aby daňové orgány postupovali a rozhodli tak ako v predmetnej daňovej kontrole. Zdôrazňujeme, že v priebehu daňovej kontroly vykonanej u žalobcu daňové orgány nepreukázali vedomosť žalobcu o možnom protiprávnom konaní iných daňových subjektov resp. participáciu žalobcu na takomto konaní, a preto neboli oprávnené vyvodiť voči žalobcovi zodpovednosť v podobe dorubenia rozdielu dane. Je neprípustné, aby daňové orgány prešli z roviny pochybností do roviny skutkových zistení a jednoznačných záverov o skutočnostiach tvrdených výlučne správcom dane, bez toho, aby mali tieto skutočnosti riadne preukázané a nešlo iba o domnienky s nejasnou mierou pravdepodobnosti.“

35. K judikatúre vo vzťahu k dôkaznej povinnosti daňového subjektu žalobca uviedol, že: „Žalovaný sa po celý čas opiera o Rozsudok NSSR sp. zn. , avšak prezentovaný názor už bol prekonaný početnou vnútroštátnou judikatúrou ako aj rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ. V tejto časti poukazujeme na judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu pri preukázaní splnenia podmienok odpočtu DPH, napr. Rozsudok vo veci C-80/11 z 21.06.2012

- Mahagében a Dávid a Rozsudok vo veci C-285/11 z 06.12.2012 – Bonik, kde Súdny dvor zastáva názor, že: „... právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. „Na odpočítanie je potrebné, aby dotknutá osoba bola jednak zdaniteľnou osobou a jednak, aby zdaniteľná osoba využívala uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, a

že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou. Ak sú tieto podmienky splnené, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté“. Do pozornosti dávame tiež rozsudok Súdneho dvora EÚ C-354/03 zo dňa 12.01.2006 Optigen Ltd, kde súd vyslovil názor, že: „Právo platiteľa dane spočívajúce v odpočítaní dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe nemôže byť ovplyvnené tým, že v reťazi dodávok, ktorej sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty.“ Rovnaký názor vyslovil ak Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. , podľa ktorého „dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, respektíve akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt“.

36. Ďalej k splneniu formálnych a materiálnych podmienok žalobca uviedol, že: „Žalovaný na str. 5 poukazuje na skutočnosť, že pre uplatnenie práva na odpočet DPH musia byť splnené nielen formálne podmienky (účtovné doklady a pod.) ale aj materiálne podmienky (reálne plnenie). Podľa názoru žalovaného, žalobca nepreukázal splnenie materiálnych podmienok, a to konkrétne: žalobca počas daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní neposkytol vyjadrenie o deklarovaných zdaniteľných obchodoch; žalobca neozrejmil ako došlo k nadviazaniu spolupráce s deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou; s kým za deklarované dodávateľské spoločnosti jednal; kde boli obchody dojednané ani podrobnosti k predmetu zdaniteľných obchodov; Zdôrazňujeme, že argumentácia žalovaného je v priamom rozpore s obsahom administratívneho spisu a výsledkami vykonaného dokazovania. Žalobca považuje vyššie uvedené tvrdenia za neopodstatnené a zavádzajúce, nakoľko všetky zmienené skutočnosti boli riadne preukázané v priebehu daňovej kontroly resp. vyrubovacieho konania, a to konkrétne: Ad a) Žalobca bol po celú dobu daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania maximálne súčinný, od počiatku daňovej kontroly aktívne spolupracoval s daňovými orgánmi, predložil všetky dostupné listinné dôkazy, opakovane sa zúčastnil na ústnom prejednaní priamo u správcu dane, v zákonnej lehote využil všetky dostupné opravné prostriedky, ktoré zákon pripúšťa a niekoľkokrát podrobne opísal celý skutkový stav, pričom svoje argumenty podložil aj listinnými dôkazmi. Preto tvrdenie žalovaného o pasívnom prístupe žalobcu k dokazovaniu je absolútne irelevantné. Z administratívneho spisu ako aj z podaní žalobcu je zrejmé, že žalobca sa pomerne vyčerpávajúcim spôsobom vyjadril ku všetkým skutočnostiam a zodpovedal všetky otázky daňových orgánov. Ad b) Žalobca na ústnom prejednaní veci niekoľkokrát uviedol, že s dodávateľom C. H. spolupracoval už predtým, čo si správca dane mohol preveriť riadnym preskúmaním účtovnej evidencie žalobcu alebo priamo p. C. H.. Žalobca aj p. H. vo svojich výpovediach zhodne potvrdili, že sa poznajú už z predchádzajúcej spolupráce resp. z iných zákaziek, ktoré vykonávali pre odlišné podnikateľské subjekty, čo je v podnikateľskom prostredí úplne bežným spôsobom nadviazania spolupráce. Ad c) Opakovane uvádzame, že spoluprácu s českými odberateľmi dojednali spoločnosti MÓLO s.r.o. (F. N., konateľka) a EXTRAPRODUKTY s.r.o. (G. O., zástupca). Za dodávateľa komunikoval so žalobcom priamo p. C. H.. Ako už bolo viackrát vysvetlené, obchodnej praxi nie je bežné či vôbec potrebné, aby bol odberateľ fyzicky prítomný pri každej nákladke tovaru, navyše to ani nie je reálne, napr. ak v tom istom momente obchoduje s viacerými obchodnými partnermi resp. dochádza k naloženiu alebo vyloženiu tovaru na viacerých miestach. Preto žalobca nemá vedomosť o tom, ktorá konkrétna osoba zabezpečila fyzickú nákladku tovaru. Dodanie tovaru býva v obchodnej praxi spravidla odkomunikované telefonicky či elektronickými prostriedkami. Riadny priebeh dodania tovaru následne potvrdzuje aj fakt, že žalobca obdržal všetky relevantné účtovné a prepravné doklady a zo strany jeho odberateľov neboli vytknuté žiadne vady ani podané žiadne reklamácie. Teda a contrario možno vyvodiť záver, že odberateľom bolo riadne dodané dojednané množstvo a druh tovaru. Ad d) Podrobný priebeh zdaniteľných obchodov bol opakovane vysvetlený v rámci písomných a ústnych prednesov žalobcu a výpovedí svedkov v priebehu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania. Daňovým orgánom bolo predložené široké spektrum dôkazov, čo vyplýva aj z obsahu administratívneho spisu. Je preto nepochopiteľné, prečo sa žalovaný snaží navodiť dojem, akoby žiadne dokazovanie nebolo možné vykonať pretože žalovanému údajne neboli poskytnuté relevantné informácie a nebolo možné dopátrať sa čo i len jedinej osoby zapojenej v obchodnom reťazci Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je uvedený postoj žalovaného absolútne nezmyselný, bez akejkoľvek opory vo vykonaných dôkazoch.

V závere ešte považujeme za nevyhnutné podotknúť, že Krajský súd v Košiciach vo svojom Rozsudku sp. zn. zo dňa 05.09.2018 uložil žalovanému resp. správcovi dane jasné pokyny na riadne vykonanie dokazovania. Správca dane ako aj žalovaný po vrátení veci súdom túto povinnosť opomenuli a dokazovanie riadne nevykonali. Navyše, v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania od daňového subjektu neboli vyžadované vyššie zmienené informácie /viď. body a) až d)/. Súčasťou administratívneho spisu sú aj zápisnice z vypočutia p. H., ktoré neobsahujú takéto otázky. Ak by v priebehu ústneho prejednania boli položené, zo strany daňového subjektu by, samozrejme, boli v plnom rozsahu zodpovedané. Taktiež výsluch svedka - C. H., bol vykonaný až na základe podnetu žalobcu, pričom svedok aj po rokoch potvrdil spoluprácu so žalobcom, riadne dodanie tovaru, jeho existenciu ako aj miesto skladovania, čo však daňové orgány nevzali do úvahy, rovnako ako ani v predchádzajúcom daňovom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zjavné, že správca dane ako aj žalovaný účelovo prekrúcajú fakty, ignorujú predložené dôkazy resp. opakovane vyžadujú dôkazy, ktoré už raz predložené boli a sú obsahom administratívneho spisu, jednotlivé tvrdenia svedkov sú vytrhnuté z kontextu a cielene dezinterpretované v neprospech daňového subjektu, výsledkom čoho sú irelevantné závery daňových orgánov o neunesení dôkazného bremena daňového subjektu (žalobcu).“

37. K procesným pochybeniam daňových orgánov žalobca v replike poukázal na obsah administratívneho spisu a zdôraznil, že v administratívnom spise absentujú podania daňového subjektu týkajúce sa procesných pochybení daňových orgánov, pričom žalovaný sa vo svojom Vyjadrení k tejto skutočnosti žiadnym spôsobom nevyjadril a nevysporiadal sa ani s obsahom týchto podaní. Poukázal na to, že z jeho strany v priebehu daňového konania bolo podané: 1. Sťažnosť na postup zamestnankyne správcu dane zo dňa 14.08.2019, 2. Námietka zaujatosti zo dňa 14.08.2019, 3. Návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 11.09.2019 (vo vzťahu k rozhodnutiu o námietke zaujatosti). Dal do pozornosti súdu, že všetky podania boli zamietnuté bez akéhokoľvek prešetrenia skutkového stavu, navyše v rozpore s právnymi predpismi, nakoľko zo strany daňových orgánov nebol dodržaný zákonný procesný postup a boli porušené práva žalobcu ako účastníka správneho konania, a to konkrétne: „o Návrhu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 11.09.2019 bolo rozhodnuté v rámci autoremedúry bez predloženia veci nadriadenému orgánu, hoci zákon takýto procesný postup nepripúšťa, v rozhodnutí o námietke zaujatosti nadriadený orgán žiadnym spôsobom neskúmal či sú dané dôvody zaujatosti a svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil,

v konaní o sťažnosti bolo vydané Upovedomenie o odložení sťažnosti zo dňa 16.09.2019 z dôvodov, ktoré zákon nepripúšťa (odkaz na odvolacie konanie), a teda o sťažnosti nebolo riadne rozhodnuté. Vo vyrubovacom konaní bola poverenou zamestnankyňou správcu dane vyhotovená zápisnica o ústnom prejednaní veci zo dňa 15.01.2020 už pred jeho začiatkom s vopred predtlačeným textom vypočutej osoby (p. A. H., konateľ žalobcu), ktorý nekorešpondoval s jeho skutočnou výpoveďou.“

38. Žalovaný sa k replike duplikou nevyjadril.

39. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

40. Úlohou krajského súdu bolo v rozsahu žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či tento postupoval správne, keď potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Daňovým úradom Košice, pobočka Rožňava z 21.04.2020 č. 100788828/2020, ktorým žalobcovi podľa o správe daní (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) určil rozdiel 21 655,84 eura na DPH za zdaňovacie obdobie október 2012.

41. Na pojednávaní pred súdom dňa 23.02.2023 právna zástupkyňa žalobcu trvala na podaných žalobných dôvodoch v celom rozsahu. Vo svojom prednese zdôraznila, že vzhľadom na dlhú procesnú históriu, početné procesné pochybenia zo strany správcu dane, opakovane podávané opravné prostriedky zo strany žalobcu ako daňového subjektu je nepochybné, že v predmetnom daňovom konaní sa správne orgány dopustili takých procesných pochybení, ktoré mali za následok nezákonnosť vydaných rozhodnutí a porušenie procesných práv žalobcu v pozícii daňového subjektu. Zdôraznila, že po celú dobu daňovej kontroly, ako aj následného vyrubovacieho konania bol žalobca ako daňový subjekt maximálne súčinný. Vyčerpal všetky dostupné dôkazné prostriedky, ktoré je spravodlivé a vôbec reálne možné od daňového subjektu vyžadovať. Vzhľadom na to, že ide v poradí už o druhú správnu žalobu v tej istej veci tak uviedla, že je evidentné, že daňové orgány v novom konaní nerešpektovali právne záväzný názor správneho súdu, nehovoriac o svojvoľnom postupe mimo zákonného, aj ústavného rámca. Uviedla, že je nepochybné, že takéto prekročenie mantinelu je porušením , čo popiera podstatu právneho štátu a súčasne tým dochádza k neoprávnenému zásahu do práv účastníka konania. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav navrhla, aby súd rozhodol tak ako je uvedené v petite žaloby. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade ide už o druhú správnu žalobu v tej istej veci tak navrhla súdu, aby v prípade zrušujúceho rozsudku zvážil aj možnosť aplikácie a orgánu verejnej správy uložil aj pokutu, nakoľko má žalobca obavu, že pokiaľ k tomuto uloženiu pokuty v prípade zrušujúceho rozsudku nedôjde, tak by sa zopakovala tá istá situácia a daňové konanie by sa nikdy neskončilo. Právna zástupkyňa žalovaného trvala na skutočnostiach uvedených v rozhodnutí o nepriznaní odpočítania dane a na vyjadrení k žalobe a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

42. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní ( ); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

43. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“ v príslušnom slovnom tvare), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

44. Podľa o správe daní (Daňový poriadok), pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.

45. Podľa § 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

46. Podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo na predloženie

písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,

služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,

predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

47. Podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.

48. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1) zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1) nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a)

49. Podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8,

doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.

50. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

51. Podľa § 60 ods. 1 Daňového poriadku, zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.

52. Podľa § 60 ods. 2 Daňového poriadku, zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený aj vtedy, ak sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa.

53. Podľa § 60 ods. 3 Daňového poriadku, zamestnanec príslušného orgánu zúčastnený na daňovom konaní je povinný neodkladne oznámiť príslušnému nadriadenému zamestnancovi tohto orgánu skutočnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 a ďalšie skutočnosti preukazujúce zaujatosť zamestnanca príslušného orgánu.

54. Podľa § 60 ods. 4 Daňového poriadku, ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku zaujatosti najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel. V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, skutočnosť, pre ktorú má byť tento zamestnanec vylúčený, kedy sa účastník daňového konania podávajúci námietku zaujatosti o skutočnosti preukazujúcej vylúčenie zamestnanca dozvedel a dôkazy na preukázanie skutočnosti, ktoré odôvodňujú podanie námietky zaujatosti okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti a na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, sa neprihliada a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi tomu, kto námietku podal; postup podľa § 13 sa v takom prípade neuplatní.

55. Podľa § 60 ods. 5 Daňového poriadku, zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.

56. Podľa § 60 ods. 6 Daňového poriadku, o námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. Námietku zaujatosti nemožno podať voči starostovi obce, prezidentovi finančnej správy, riaditeľovi daňového úradu a riaditeľovi colného úradu.

57. Podľa § 60 ods. 7 Daňového poriadku, proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti podľa odseku 6 nie sú prípustné opravné prostriedky. Na opakovanú námietku zaujatosti podanú z toho istého dôvodu, o ktorej už bolo rozhodnuté, sa neprihliada.

58. Podľa § 60 ods. 8 Daňového poriadku, ustanovenia odsekov 1 až 7 sa vzťahujú aj na daňovú kontrolu.

59. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní. Musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom, a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

60. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku).

61. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

62. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací

orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

63. Podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

64. Podľa § 77 ods. 1 Daňového poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, okrem daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať druhostupňový orgán; ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister na základe návrhu ním určenej osobitnej komisie. Rozhodnutie ministra nemožno preskúmavať. Podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie už preskúmalo. Rovnako podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať správca dane, ktorý rozhodnutie vydal a o ktorom rozhodol druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie už preskúmalo.

65. Podľa § 77 ods. 2 Daňového poriadku, podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa podáva orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal, a môže byť podaný najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať.

66. Podľa § 77 ods. 3 Daňového poriadku, rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zmení alebo zruší. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody.

67. Podľa § 77 ods. 4 Daňového poriadku, ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že vydané rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, zašle o tejto skutočnosti tomu, kto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia, písomné oznámenie. V takom prípade sa rozhodnutie nevydáva.

68. Podľa § 77 ods. 5 Daňového poriadku, pri preskúmaní rozhodnutia vychádza príslušný orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Príslušný orgán nemôže rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie podľa odseku 3, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.

69. Podľa § 77 ods. 6 Daňového poriadku, podnetu účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia môže v plnom rozsahu vyhovieť aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania alebo ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania.

70. Podľa prvá veta o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

71. Podľa , odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

72. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

73. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

74. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje

oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Daňový poriadok je procesným predpisom, ktorý upravuje pravidlá postupu daňových správcov pri príprave, výkone, resp. uskutočňovaní aktov daňového konania. V tomto zmysle je zárukou zákonného postupu pri plnení úloh správcu dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Z Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 24 ods. 1).

75. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

76. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že Daňový úrad Košice, pobočka Rožňava vykonal u daňového subjektu (žalobcu) daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012. Daňová kontrola bola začatá dňa 04.01.2013, kedy bolo žalobcovi doručené oznámenie o výkone daňovej kontroly číslo 9811401/5/44138/2013/Hef. Počas daňovej kontroly správca dane preveroval najmä splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle ustanovení až 54a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca v daňovom priznaní za október 2012 uplatnil právo na odpočítanie dane podľa , pričom mu vznikol nárok na nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v sume 21.765,24 EUR. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 9811401/5/319699/2015/Hef zo dňa 11.02.2015, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 23.02.2015. V zmysle daňového poriadku bola daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu, t. j. dňa 23.02.2015. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu dňa 13.03.2015 predložil správcovi dane vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole podľa daňového poriadku, v ktorom vyslovil nesúhlas s výsledkom daňovej kontroly. V zmysle protokolu správca dane neakceptoval vo vyrubovacom konaní argumenty daňového subjektu k uplatneniu práva na odpočítanie dane v sume 21 596,64 EUR z prijatých faktúr č. 120001, č. 120002, č. 120003, č. 120004, č. 120005 a č. 120006 od dodávateľa C. H., D. XX/XX, XXX XX I., IČO 33 614 237, DIČ 1028201350, IČ DPH SK1028201350. Takisto správca dane neuznal právo daňového subjektu odpočítať daň z pridanej hodnoty z prijatej faktúry č. 1450/12 od dodávateľa J. K. – NÁKLADNÁ AUTODOPRAVA vo výške 26,00 EUR a z prijatej faktúry č. 120110154 od dodávateľa EUROCAM – Transport & Logistics, s.r.o. vo výške 33,20 EUR. Správca dane po ukončení daňovej kontroly vydal vo veci Rozhodnutie č. 103614432/2016 zo dňa 28.07.2016, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel v sume nadmerného odpočtu 21.655,84 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie č.1 doručené dňa 22.08.2016, o ktorom rozhodol žalovaný Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 104264212/2016 zo dňa 09.11.2016 tak, že zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 103614432/2016 zo dňa 28.07.2016 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie správcovi dane. Opätovne rozhodol správca dane - Daňový úrad Košice – pobočka Rožňava rozhodnutím č. 100336471/2017 zo dňa 21.02.2017, s rovnakým záverom ako v prvom rozhodnutí správcu dane. Proti tomuto podal žalobca - daňový subjekt odvolanie č. 2 doručené dňa 14.03.2017, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 101236795/2017 zo dňa 06.06.2017, ktorým potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 10336471/2017 zo dňa

21.02.2017. Žalobca podal na tunajší súd správnu žalobu zo dňa 28.08.2017 o preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101236795/2017 zo dňa 06.06.2017, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. zo dňa 05.09.2018; ktorým súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101236795/2017 zo dňa 06.06.2017 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100336471/2017 zo dňa 21.02.2017 zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Opätovne rozhodol správca dane rozhodnutím Daňového úradu Košice – pobočka Rožňava č. 101552279/2019 zo dňa 25.06.2019, proti ktorému podal odvolanie daňový subjekt č. 3 doručené dňa 02.08.2019. O tomto odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102451815/2019 zo dňa 28. 10.2019, ktorým zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101552279/2019 zo dňa 25.06.2019 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie správcovi dane. Tento opätovne rozhodol rozhodnutím Daňového úradu Košice – pobočka Rožňava č. 100788828/2020 zo dňa 21.04.2020, proti ktorému podal daňový subjekt Odvolanie č. 4 doručené dňa 02.08.2019. O odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101293838/2020 zo dňa 11.08.2020, ktorým potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100788828/2020 zo dňa 21.04.2020.

77. Správny súd sa v prvom rade zaoberal žalobnou námietkou, ktorou žalobca namietal porušenie jeho základných procesných práv ako účastníka správneho konania spočívajúcom v postupe prvostupňového správneho orgánu a následne aj žalovaného.

78. Ako vyplýva z administratívneho spisu, tak žalobca v priebehu konania pred prvostupňovým správnym orgánom Daňovým úradom Košice, pobočka Rožňava namietal zaujatosť zamestnankyne správcu dane poverenej na vykonanie predmetnej daňovej kontroly u žalobcu Q. A. O. a to „Námietkou zaujatosti podľa § 60 Daňového poriadku“ zo dňa 14.08.2019 doručenej správcovi dane Daňovému úradu Košice, pobočka Rožňava dňa 22.08.2019, z dôvodu jej pomeru k účastníkovi konania - daňového subjektu (t.j. preukázateľné dlhoročné negatívne susedské vzťahy v rodnej obci s rodinou konateľa žalobcu E. A. H., z ktorého dôvodu má za to, že nie je schopná zachovávať v konaní nestrannosť a objektivitu). O tejto námietke zaujatosti bolo rozhodnuté vedúcou oddelenia daňovej kontroly 6, Daňového úradu Košice, pobočka Rožňava rozhodnutím o námietke zaujatosti č. 102074784/2019 dňa 03.09.2019, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.09.2019 tak, že namietaná poverená zamestnankyňa vylúčená nebola.

79. Žalobca doručil dňa 16.09.2019 na Daňový úrad Košice, pobočka Rožňava „Návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 11.09.2019 (vo vzťahu k rozhodnutiu o predmetnej námietke zaujatosti) a žiadal, aby Finančné riaditeľstvo SR napadnuté rozhodnutie o námietke zaujatosti zmenilo tak, že vyhovie tejto námietke a vylúči zamestnankyňu Daňového úradu Košice, pobočka Rožňava Q. A. O. z daňového konania vedeného v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie október 2012 na podklade Oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 9811401/5/44138/2013/Hef z dôvodu preukázanej zaujatosti zamestnankyne voči daňovému subjektu.

80. Daňový úrad Košice, pobočka Rožňava tento návrh vybavil tak, že listom označeným ako „Oznámenie“ zo dňa 26.09.2019 č. 102247166/2019 žalobcovi oznámil, že dňom 05.09.2019 sa stalo predmetné rozhodnutie o námietke zaujatosti právoplatným a podľa v znení neskorších predpisov proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane vybavil tento návrh v rámci autoremedúry bez predloženia veci nadriadenému orgánu, hoci zákon takýto procesný postup nepripúšťa. Súd poukazuje na to, že podľa ust. a nasl. Daňového poriadku takýto návrh smeruje voči právoplatným rozhodnutiam, podáva sa tomu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, pričom o návrhu rozhoduje nadriadený orgán. Správca dane ale namiesto predloženia veci nadriadenému orgánu, ktorým je žalovaný – Finančné riaditeľstvo SR doručil daňovému subjektu vyššie označené „Oznámenie“ o tom, že predmetné rozhodnutie o námietke zaujatosti je právoplatné a nie sú voči nemu prípustné opravné prostriedky. Takýto postup je v rozpore s ust. DP nakoľko toto rozhodnutie o námietke zaujatosti mal preskúmavať druhostupňový orgán teda žalovaný.

81. Správny súd poukazuje na to, že rozhodovanie predpojatým zamestnancom treba pokladať za nezákonný postup a takú závažnú vadu správneho konania, ktorú nie je možné odstrániť, a ktorá ho zaťažuje nezákonnosťou a hraničí s porušovaním princípu nezávislého a nestranného orgánu, na rozhodnutie ktorého má právo aj v zmysle SR „ každý“. Podľa článku 46 ods. 1 Slovenskej

republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Preto v tomto prípade ak nie je jednoznačne vyriešená otázka zaujatosti poverenej zamestnankyne správcu dane, tak týmto postupom správneho orgánu boli porušené základné procesné práva žalobcu garantované každému účastníkovi správneho konania v Daňovom poriadku, ako aj v Ústave SR. Táto skutočnosť zaťažuje správne konanie od počiatku takým závažným spôsobom, že vydaním prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu nepochybne došlo k porušeniu právnych predpisov a SR. Následne aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie trpí touto procesnou vadou. Súd teda po preskúmaní správnou žalobou napadnutých rozhodnutí a konaní, ktoré im predchádzalo dospel k záveru, že takýmto procesným postupom orgánov verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonných žalobou napadnutých rozhodnutí a správnej žalobe vyhovel a v zmysle a zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

82. V ďalšom konaní bude preto úlohou žalovaného správneho orgánu postupovať v zmysle vyššie uvedeného pokiaľ ide o otázku procesného postupu pri rozhodovaní o námietke zaujatosti poverenej zamestnankyne správcu dane. Žalovaný a prvostupňový správny orgán sú právnym názorom súdu v zmysle viazaní.

83. Žalobné námietky žalobcu v merite veci týkajúce sa zákonnosti postupu a rozhodovania správnych orgánov neboli správnym súdom posudzované, pre zistenú vadu konania, v dôsledku ktorej došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

84. Pokiaľ ide o návrh žalobcu, ktorý vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade ide už o druhú správnu žalobu v tej istej veci a v prípade, že súd vyhovie žalobe a zruší rozhodnutia správnych orgánov zvážil možnosť aplikácie a orgánu verejnej správy uložil pokutu, nakoľko má žalobca obavu, že pokiaľ k tomuto uloženiu pokuty v prípade zrušujúceho rozsudku nedôjde, tak by sa zopakovala tá istá situácia a daňové konanie by sa nikdy neskončilo tak k tomuto súd uvádza:

Podľa , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

85. Súd nevyhovel návrhu žalobcu na uloženie pokuty v zmysle ust. z dôvodu, že síce opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy, avšak nie z tých istých dôvodov.

86. O trovách konania rozhodol správny súd podľa , v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

87. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia,

údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).