Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/173/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 290,- Eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. júna 2013, č.k. - 22, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ od odporcu domáhal zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 125,- Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 290,- Eur z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na ust. , Exekučného poriadku platného v čase podania žiadosti, (t.j. od 14.10.2008 do 31.05.2009), , Exekučného poriadku, ďalej ust. , veta druhá a , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa citovaných ustanovení sa navrhovateľ domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nevydaní poverenia, resp. rozhodnutia exekučného súdu v 15-dňovej zákonnej lehote od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z vykonaného dokazovania bolo súdom prvého stupňa zistené, že exekučný súd rozhodol o predmetnej žiadosti vydaním poverenia č. 5309 058018 pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého dňa 03.02.2009, teda od podania žiadosti o poverenie na exekúciu dňa 10.12.2008 do vydania poverenia na exekúciu uplynula doba 24 dní, po odpočítaní 15-dňovej zákonnej lehoty doba 9 dní. Navrhovateľ sa domáhal náhrady skutočnej škody vo výške 125,- Eur spočívajúcej v nákladoch na správu pohľadávky a v nákladoch na urgencie a zisťovanie stavu konania. Podľa názoru súdu prvého stupňa však nepreukázal žiadnym dôkazom výšku skutočných nákladov, ktoré mu vznikli za obdobie 9 dní. Nepredložil žiadne urgencie, ktoré boli súdu zaslané a dôkazy o vynaložení sumy 15,- eur na poštovné a telekomunikačné výdavky. V danom prípade nepovažoval za splnenú zákonnú podmienku príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu, pretože mal za to, že nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa návrh v tejto časti zamietol ako nedôvodný. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, bol toho názoru, že v prejednávanej veci by stačilo iba samotné konštatovanie porušenia práva a nie sú dôvody na priznanie náhrady v peniazoch. Z priebehu exekučného konania považoval za zrejmé, že navrhovateľ napriek oneskorenému vydaniu poverenia 9 dní po zákonom stanovenej lehote na exekúciu vymohol celú pohľadávku, vrátane trov exekúcie a preto na náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch nie je daný právny nárok. Preto návrh ako nedôvodný zamietol aj v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa ust. úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a prejednanie. Namietal, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca. Ďalej uviedol, že konečné rozhodnutie vo veci súdom vylúčeným sudcom neprichádza do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania v zmysle ust. , proti ktorému legálne nepripustil odvolanie. Súd sa tiež nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť navrhovateľa o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu podľa ust. , kedy navrhovateľ trval na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní. Tiež nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal s tým, že súd rozhodol bez toho, aby umožnil navrhovateľovi vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkami k veci. Nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom vyjadriť a tým, že sa vo veci neuskutočnilo ústne pojednávanie, porušil práva navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces. Kontradiktórnosť sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy. V prípade, ak odporca nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie, mal súd postupovať podľa ust. a mal vydať rozsudok pre zmeškanie. Čo sa týka majetkovej škody, úplne ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správu informačného systému a to z titulu výdavkov, ktoré navrhovateľ mal. Poukázal tiež na nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v náväznosti na čl. 6 Dohovoru ako aj SR a navyše napriek tomu, že skutkový dej je v tomto konaní jedinečným, odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi a tými istými vetami ako v iných rozhodnutiach. Nesúhlasil tiež s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu si zapríčinil dlžník, teda povinný. V prípade, ak by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu v zákonnej lehote, náklady na správu by prešli na súdneho exekútora a boli by časom transformované do podoby trov exekúcie. Tiež poukázal na to, že hodlal v konaní pred súdom prvého stupňa predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie si zabezpečil. Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonané ex offo a zároveň navrhovateľa nepoučil podľa ust. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej tak, aby mu dal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Súd vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného SR. Súd predsa sám zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné a ospravedlňujúce dôvody. Rozhodnutie súdu je vnútorne rozporné, pretože napriek tomu, že zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy navrhovateľovi.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. po nariadení odvolacieho pojednávania, na ktorom doplnil dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to návrhu zo dňa 17.09.2012, ďalej oboznámil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 10.06.2013, č.l. 22 - 24, odvolanie odporcu z č.l. 25 - 35 vrátane príloh, oboznámil obsah spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. a to konkrétne žiadosť o udelenie poverenia zo dňa 10.12.2008 vrátane návrhu na vykonanie exekúcie, platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín č.k. - 7 zo dňa 19.05.2008, vrátenie poverenia zo dňa 03.03.2010 ako aj poverenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 03.02.2009.

Navrhovateľ pri výsluchu pred odvolacím súdom uviedol, že za podstatnú považujú tú skutočnosť, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci nezohľadnil znalecký posudok, ktorý súdu predložil a s poukazom na skutočnosť, že k vydaniu poverenia nedošlo v lehote 15 dní ako zákon ukladá. Nesprávny úradný postup zo strany exekučného súdu videl v tom, že k vydaniu poverenia došlo 3 dni po zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Z tohto dôvodu potom museli vynaložiť prostriedky na vedenie pohľadávky, museli prijať zamestnancov, viesť elektronický systém s tým, že zo znaleckého posudku vyplýva, že náklady na takéto udržiavanie systému predstavujú (str. 43 znaleckého posudku) celkovo 30,- eur. Zároveň uviedol, že nevie uviesť z čoho pozostáva zbytok žalovanej sumy, kedy sa návrhom domáhajú náhrady škody

vo výške 125,- eur a preto uviedol, že škoda predstavuje najmenej 30,- eur a nevedel predložiť dôkazy z čoho by mal pozostávať zbytok sumy. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy potvrdil, že pri podanom návrhu vychádzali z údajov klienta, ktorý tvrdil, že omeškanie predstavuje 6 mesiacov, pričom vyčíslenie nemajetkovej ujmy nechal na zvážení súdu. Podľa jeho názoru spočíva nemajetková ujma v zásahu do podnikania navrhovateľa, ktorý nemohol efektívnejšie plánovať svoju podnikateľskú činnosť, prípadne plniť svoje záväzky a nakoľko sa živí požičiavaním si peňazí bez toho, aby sa vrátili požičané peniaze, nemôže vykonávať ďalej svoju podnikateľskú činnosť. S prihliadnutím na uvedené žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť.

Krajský súd na danom pojednávaní z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zároveň zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola na exekučný súd doručená dňa 10.12.2008 s tým, že exekučný súd vydáva poverenie 03.02.2009, pričom exekútor vracia poverenie na okresný súd dňa 08.03.2010 z dôvodu, že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva ako aj trov exekučného konania.

Zo znaleckého posudku č. 1/2014 vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave na základe objednávky zadávateľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, ktorý zároveň podľa dokladov navrhovateľa bol doručený odporcovi na vedomie dňa 26.02.2014 a to konkrétne zo strany 43 daného znaleckého posudku ďalej odvolací súd zistil, že na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné a telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej spoločnosti POHOTOVOSŤ, pričom mzdové náklady takto predstavovali sumu 4,15 Eur, náklady na tlač 5,31 Eur, náklady na úpravu informačného systému 13,86 Eur, náklady na poštovné 3,01 Eur, náklady na telekomunikačné služby 4,43 Eur, spolu 30,76 Eur.

Z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku veta druhá platného a účinného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia vyplýva, že ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.

Podľa ust. za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv alebo právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. § 17 ods. 1, 2, 3 cit. zákona v znení účinnom do 31.12.2012 sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postup, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Z ust. a vyplýva procesná povinnosť účastníka konania tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje právo alebo povinnosť protistrany a procesná povinnosť označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Ide o základné povinnosti účastníka sporového konania. Dôkazné bremeno sa chápe v spojitosti s procesnou zodpovednosťou účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia. Táto zodpovednosť sa prejaví v jeho procesnom neúspechu. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu, aby rozhodol o veci samej aj v prípadoch nepreukázania určitej skutočnosti, ktorá bola významná pre rozhodnutie podľa hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva, z príslušnej hmotnoprávnej normy. V zásade platí, že dôkazné bremeno má ten, komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určitej skutočnosti.

Označenie dôkazov nie je iba procesnou povinnosťou účastníkov konania, ale aj ich procesným oprávnením. Uplatnenie tohto práva je však časovo limitované s tým, že v zmysle ust. sú účastníci povinní označiť všetky dôkazy alebo skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie na súde prvého stupňa. Právomoc súdu konať o veci, o ktorej sa žalobný

návrh týka v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dôkazov a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutia, ktoré z nich budú v rámci vykonávania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania.

V preskúmavanej veci bol zástupca navrhovateľa vypočutý na pojednávaní pred odvolacím súdom, kedy mu bolo umožnené predkladať návrhy a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom napriek takto poskytnutej možnosti, navrhovateľ svoje oprávnenie nevyužil.

Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti zaručené v SR nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva.

Ustanovenie umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý i keď bol riadne predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, čo je prejednávaný prípad.

Z tohto predpokladu vychádza aj ust. , v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

V zmysle ust. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Navrhovateľ svoj návrh v prejednávanej veci založil na tom skutkovom tvrdení, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, ktorý nerozhodol o udelení poverenia v prospech súdneho exekútora v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.

Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu v prejednávanej veci je teda fakt, že zo strany okresného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu v tom smere, že poverenie v prospech súdneho exekútora nebolo vydané v 15-dňovej zákonnej lehote, avšak bolo vydané v lehote 55 dní od doručenia žiadosti, t.z. omeškanie exekučného súdu takto predstavuje 40 dní (na tomto mieste odvolací súd spresňuje, že súd prvého stupňa sa pri výpočte dní omeškania exekučného súdu dopustil zrejmej nesprávnosti, keď vychádzal z vydania poverenia v 24. deň od doručenia žiadosti, teda omeškania exekučného súdu v trvaní 9 dní). Právo na náhradu škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo nesprávny úradným postupom však nie je absolútne, ale podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie. Okrem samotného nesprávneho úradného postupu musia byť súčasne splnené aj ďalšie podmienky a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

V tomto smere však navrhovateľ dôkazné bremeno napriek možnosti poskytnutej odvolacím súdom po nariadenom pojednávaní neuniesol.

Je síce pravdou, že navrhovateľ odvolaciemu súdu predložil znalecký posudok, z ktorého odvodzoval vzniknutú škodu, pričom však z tohto znaleckého posudku preukazoval svoje tvrdenie o vzniknutej škode vo výške 30,- Eur. Samotnú sumu 125,- Eur, ktorá mala predstavovať majetkovú škodu v dôsledku nesprávneho úradného postupu, tak nevedel preukázať. Navrhovateľ sa nemôže zbaviť dôkazného bremena ohľadom preukázania vzniku výšky škody tvrdením, že takúto škodu nemôže vyčísliť, preukázať, prípadne, že sa jedná o ochranu osobných údajov, obchodného tajomstva, dôverných informácii a zároveň sa svojej dôkaznej povinnosti nemôže ani zbaviť tým, že ponechá určenie výšky škody na zvážení súdu.

Skutočnú výšku škody treba vždy hodnoverne preukázať tak, aby nedochádzalo k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody.

Neobstoja tvrdenia navrhovateľa ani v časti, v ktorej uvádza, že škoda by mala spočívať v nákladoch na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov, nákladov na udržiavanie

správy informačného systému a iné, pretože z obsahu exekučného spisu vyplýva, že istina vrátane príslušenstva a trov konania pred súdom ako aj trov exekučného konania boli vymožené, preto ani v tomto smere navrhovateľ dôkazné bremeno neuniesol.

Rovnako navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadom preukázania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to s poukazom nielen na skutočnosť, že pohľadávka v prejednávanej veci bola vymožená, ale aj na nesplnenie ďalšej povinnosti bremena tvrdenia v tom smere, aby preukázal a zdokladoval náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a podmienky, za ktorých by mu mohla byť eventuálne náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch priznaná. Preto aj v tejto časti bol v celom rozsahu správny postup súdu prvého stupňa, ktorý návrh ako nedôvodný zamietol.

Čo sa týka ďalších odvolacích námietok, ani jedna z nich v prejednávanej veci dôvodná nebola. Nie je pravdou, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca, pretože o vylúčení zákonnej sudkyne rozhodoval odvolací súd v konaní, pričom uviedol, že sudkyňa, ktorej bola vec pridelená na prejednanie, nie je vylúčená z rozhodovania a prejednávania veci. Rovnako sa nepreukázalo pravdivým tvrdenie, že súd prvého stupňa rozhodoval o prerušení konania, pretože takáto žiadosť sa v spise nenachádza. Zo strany navrhovateľa tiež nebolo preukázané tvrdenie, že navrhovateľ trval na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, pretože takýto dôkaz tiež v spise založený nie je. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd v prejednávanej veci vytýčil pojednávanie, dal tým zároveň možnosť navrhovateľovi zabezpečiť kontradiktórnosť súdneho procesu, pričom napriek tejto možnosti, toto svoje oprávnenie navrhovateľ nevyužil, dôkazné bremeno neuniesol, neobstojí ani ďalšia odvolacia námietka ohľadom porušenia jeho práva zo strany súdu prvého stupňa na kontradiktórnosť súdneho procesu.

Nie je pravdou tiež tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že súd ignoroval tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, pretože s týmito sa súd dôsledne zaoberal.

Vo zvyšku odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje tak, ako to predpokladá ust. .

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a úspešnému odporcovi náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko tento si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu ani trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .