Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/39/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnému: B. W., narodená X.X.XXXX, bytom U., J. T. XXXX/XX, pre vymoženie 434,51 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom Šaľa, P. Pázmáňa 49/3, pod sp. zn. EX 1088/2003, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Senica č.k. - 25, zo dňa 3. mája 2013, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil a o trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 142,61 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia exekučného konania odôvodnil právne aplikáciou ustanovení , Exekučného poriadku (ďalej tiež „EP“), , , v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej tiež „“) a ust. a z. č. o spotrebiteľských úveroch. Vecne dôvodil tým, že exekučným titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom dňa 20.2.2003, sp. zn. N 340/2003, Nz 12341/2003, ktorá obsahuje vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou. Vymáhaný nárok vznikol zo zmluvy o úvere zo dňa 31.10.2002. Predmetná zmluva obsahuje ustanovenie, v zmysle ktorého povinný splnomocnil spoločnosť PDSS s.r.o. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznala záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere tak, aby sa predmetná notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Právny vzťah medzi účastníkmi predmetnej úverovej zmluvy posúdil súd prvého stupňa ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia a nasl. ako i z. č. o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného skúmal prijateľnosť zmluvnej podmienky - plnomocenstva obsiahnutého vo formulárovej úverovej zmluve, ktorá mala založiť legitimitu pre predložený exekučný titul. Zistil, že uvedené plnomocenstvo znemožnilo spotrebiteľovi voľbu jeho zástupcu, ktorý by ho zastupoval vo vzťahu k veriteľovi, prípadne v sporoch, ktoré by medzi nimi vznikli. Splnomocnenie si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jeho súčasť s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam a teda aj splnomocneniu a následnému vyhláseniu o uznaní právneho záväzku vo forme notárskej zápisnice. Prvostupňový súd dospel k záveru, že splnomocnenie je neprijateľné, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Splnomocnenie je neprijateľné, pretože nebolo spotrebiteľom osobitne vyjednané, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takéhoto splnomocnenia odporuje dobrým mravom. Vzhľadom na uvedené exekučné konanie zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa , EP a oprávneného, ktorý sa domáhal výkonu exekúcie na základe exekučného titulu, vydaného na základe splnomocnenia, ktoré sa prieči dobrým mravom uložil nahradiť trovy exekúcie, v zmysle uvedenej špecifikácie v celkovej sume 142,61 eura.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie oprávnený a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Dôvodil, že medzi účastníkmi nebola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, pretože oprávnený poskytuje klientom úvery podľa a nasl. , preto sa na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere aplikujú vždy ustanovenia , bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Navyše účastníci konania si v bode 19. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere dohodli, že v zmysle Obch. zák. sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať om. V zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom k 31.10.2002, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ale iba časť týchto nákladov, z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Nakoľko predmetom úverov poskytovaných zo strany oprávneného klientom sú peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba, zmluvy o úvere oprávneného nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované ust. z. č. Vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti oprávneného nie je možné, aby oprávnený poskytoval úvery na základe zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto zákona. Navyše smernica č. 93/13/EHS bola do nášho právneho poriadku implementovaná a ustanovenia a nasl. , nadobudli platnosť a účinnosť až dňom 1.4.2004, pričom spotrebiteľskými zmluvami boli na začiatku právnej úpravy vyslovene len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Oprávnený preto nesúhlasil tiež s výrokom, ktorým konajúci súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. Nestotožnil sa tiež s časom uvedeným pri jednotlivých úkonoch odmeňovaných podľa vyhlášky. Uvedené úkony sú totiž šablonovité listiny, uložené v programe WORD za pomoci softvéru určeného pre exekútorské úrady. Ich skutočný úkon teda v žiadnom prípade netrvá exekútorskému úrady uvedenú dobu. Zo strany exekútora dochádza k duplicitnému počítaniu odmeny za úkony exekučnej činnosti (viaceré položky sú účtované za obsahovo zhodné úkony, t. j. odmeňované sumou 6,64 eura aj 3,32 eura). Podľa súdnej praxe, úkony exekučnej činnosti ako napr. získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenia upovedomenia o začatí exekúcie sú odmeňované paušálnou sumou, a preto je neprípustné tieto úkony odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa tieto úkony inak označia. Úkony exekučnej činnosti ako napr. získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nesporne v sebe zahŕňajú aj samotné vypracovanie žiadosti na získanie poverenia na vykonanie exekúcie a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie. Úkony exekučnej činnosti podľa vyhlášky musia byť odlišné od tých, ktoré sú odmeňované sumou podľa vyhlášky. Úkon vyúčtovanie trov exekúcie nie je úkonom smerujúcim k vymoženiu pohľadávky oprávneného, ani s ním priamo nesúvisí, ale spadá pod administratívne práce podľa vyhlášky.

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, samostatný odvolací návrh nepodali.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej len „“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( a EP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( , EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

V rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že na vec sa vzťahujú ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité pričom sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce, a to ust. , , , , , a ustanovenie Exekučného poriadku, ktoré súd prvého stupňa nepoužil. Preto v súlade s ustanovením odvolací súd vyzval oprávneného, aby sa k možnému použitiu citovaných ustanovení vyjadril.

Na základe výzvy odvolacieho súdu podľa , sa oprávnený k veci písomne vyjadil a uviedol, predmetné plnomocenstvo preskúmal notár pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj Okresný súd Senica pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom. Ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle v nadväznosti na a nasl. , ktoré bolo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi. Zákon v ust. zo zásady, že ďalšie zastúpenie nie je možné pripúšťa výnimku, ktorá umožňuje zástupcovi dať sa zastúpiť ďalším zástupcom, a to len v prípade, ak to dovoľuje právny predpis, alebo je to účastníkmi dohodnuté. Takýmto právnym predpisom je ust. , podľa ktorého sa môže dať advokát v občianskom súdnom konaní zastupovať iným advokátom, prípadne koncipientom, pričom z ďalšieho zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Poukazoval na to, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2002 udelené plnomocenstvo v zmysle odvolať, pričom tak neurobil. Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa. Absencia povinného pri spisovaní notárskej zápisnice nespôsobuje jej materiálnu nevykonateľnosť, pretože zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice. Na záver uviedol, že trvá na svojom odvolaní voči uzneseniu prvostupňového súdu.

Z obsahu spisu bolo zistené, že medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom bola dňa 31.10.2002 uzavretá zmluva o úvere na základe ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 10.000,- Sk (331,94 eura), ktorý sa dlžník zaviazal zaplatiť zvýšený o poplatok vo výške 5.470,- Sk (181,57 eura), celkovo 15.470,- Sk (513,51 eura), v 13 dvojtýždenných splátkach po 1.190,- Sk (39,50 eura), počnúc dňom 14.11.2002. Súčasťou zmluvy o úvere je i splnomocnenie na základe ktorého dlžník splnomocnil spoločnosť PDSS s.r.o. so sídlom v Bratislave (ako zmluvného partnera veriteľa povereného evidenciou splatných pohľadávok) na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa resp. pre exekúciu podľa na celý majetok dlžníka do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Splnomocnenie ako súčasť textu zmluvy o úvere je podpísané iba dlžníkom.

Z notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade notára JUDr. Ľubomíra Vlhu so sídlom v Bratislave dňa 20.2.2003 pod sp. zn. N 340/2003, Nz 12341/2003 vyplýva, že Mgr. Martin Paiček na základe substitučnej plnej moci zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra advokáta, splnomocneného zástupcu spoločnosti PDSS, s. r. o., konajúceho na základe splnomocnenia tvoriaceho súčasť notárskej zápisnice, v mene povinnej osoby vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 15.391,- Sk (510,89 eura), spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 31.12.2002 do zaplatenia, a to v plnom rozsahu čo do základu aj čo do výšky a zaviazal sa dlh zaplatiť do 27.2.2003 k rukám oprávnenej osoby. Zároveň vyhlásil, že v prípade neuhradenia dlhu v danej lehote súhlasí s exekúciou spôsobom stanoveným v Exekučného poriadku alebo súdnym výkonom rozhodnutia podľa s tým, aby notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa Exekučného poriadku alebo .

K notárskej zápisnici je pripojené plnomocenstvo zo dňa 2.12.2002, ktorým obchodná spoločnosť PDSS s.r.o. Bratislava splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra so sídlom v Bratislave na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch, ktoré je spoločnosť povinná vykonať na základe plnomocenstva udeleného dlžníkom spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava za účelom uznania záväzku dlžníka z úverovej zmluvy a za účelom spísania notárskej zápisnice.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že zmluva o úvere zo dňa 31.10.2002 je tzv. typovou spotrebiteľskou zmluvou, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti a povinný túto službu prijal ako spotrebiteľ, pričom bol jednoznačne pozícii v slabšej zmluvnej strany a nemal možnosť osobitne vyjednať jednotlivé zmluvné podmienky.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Jeho ust. účinné v období od 1.1.2000 do 24.11.2004 teda v čase uzavretia danej zmluvy, zakotvilo tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z formy a obsahu predmetnej zmluvy je nesporné, že išlo o zmluvu, ktorá sa mala uzavrieť vo viacerých prípadoch vo forme predtlače, do ktorej sa dopisovali iba jednotlivé údaje špecifikujúce dlžníka a predmet úveru a z ktorej nesporne vyplýva, že spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, ani neovplyvnil. Predmetná zmluva o úvere, ktorá je s poukazom na vyššie uvedené tzv. typovou zmluvou, teda nesmela v zmysle cit. obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a ani podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, pod následkom ich absolútnej neplatnosti v zmysle cit. .

Odvolací súd predovšetkým dospel k záveru, že v danom prípade uznal záväzok a vyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu zástupca, ktorého záujmy boli v rozpore so záujmami zastupovaného povinného, v dôsledku čoho sú predmetné splnomocnenie i nadväzný právny úkon obsiahnutý v danej notárskej zápisnici neplatné a notárska zápisnica ako exekučný titul potom neúčinná a materiálne nevykonateľná.

V zmysle zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

V zmysle pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Podľa písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.

Z vyššie citovaného ust. vyplýva, že zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Ak by sa tak stalo, právne úkony urobené zástupcom v rozpore s citovaným ustanovením sú potom v zmysle neplatné.

V danom prípade z listinných dôkazov obsiahnutých v spise vyplýva, že dlžník ako spotrebiteľ mal priamo v zmluve o úvere splnomocniť na svoje zastupovanie pri spísaní predmetnej notárskej zápisnice spoločnosť PDSS s.r.o. Bratislava, ktorého splnomocnenie je ale naformulované priamo v predtlači zmluvy o úvere veriteľom - oprávneným. Povinný splnomocnenca zrejme vôbec nepozná a možnosť výberu iného zástupcu mu vzhľadom na predmetnú predtlač daná nebola. Zo splnomocnenia naviac nesporne vyplýva vzťah medzi oprávneným a splnomocnencom, keďže sa v ňom výslovne uvádza, že je zmluvným partnerom veriteľa. V dôsledku toho sú záujmy splnomocnenca nesporne v rozpore so záujmami dlžníka - povinného. Predmetné zastúpenie resp. splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere, je pre rozpor so zákonom, konkrétne s cit. ust. s poukazom na cit. ust. , absolútne neplatným právnym úkonom. Keďže potom spoločnosť PDSS a nadväzne logicky ani jej splnomocnenec advokát Mgr. Tomáš Kušnír a jeho substitučný splnomocnenec Mgr. Martin Paiček nemali oprávnenie povinného pri predmetnom uznaní záväzku a vyslovení súhlasu s vykonateľnosťou danej notárskej zápisnice zastupovať, ich právny úkon zachytený v predmetnej notárskej zápisnici je absolútne neplatný a notárska zápisnica ako exekučný titul neúčinná a materiálne nevykonateľná s poukazom na EP, keďže v nej fakticky chýba podstatná náležitosť - súhlas povinnej osoby s exekúciou.

Už len vyššie uvedené skutočnosti postačovali pre záver súdu, že predmetná notárska zápisnica je materiálne nevykonateľná, čo zakladá dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a preto boli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, a to s poukazom na ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku i bez návrhu.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods.1 EP).

Zatiaľ čo dôvody na základe ktorých súd obligatórne alebo fakultatívne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih kedy tak má alebo môže súd urobiť nie je v ňom explicitne stanovený. Z toho potom možno vyvodiť, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Prvostupňový súd sa preto správne zaoberal zákonnosťou exekučného titulu, hoci už bolo v predmetnej veci vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný súd je povinný v každej fáze exekučného konania skúmať podmienky pre výkon rozhodnutia. Zastavenie exekúcie je v prípade, že došlo k udeleniu poverenia, hoci sa tak stať nemalo, možnosťou exekučného súdu napraviť toto svoje zlyhanie. Uznesenie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi pritom netvorí prekážku právoplatne rozsúdenej veci v zmysle . Poverenie na vykonanie exekúcie je totiž len individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať (z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 1. februára 2012, sp. zn. ). Preto neobstojí námietka odvolateľa, že súd vec už raz posudzoval a právoplatne rozhodol pri vydaní poverenia súdnemu exekútorovi a preto sa už nemohol danými otázkami zaoberať znova.

Hoci už len vyššie uvedené závery postačovali na to, aby bola predmetná exekúcia zastavená, odvolací súd je tiež názoru, že predmetné splnomocnenie a nadväzne i notárska zápisnica sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi i z toho dôvodu, že pri právnom úkone splnomocnenia absentuje podpis splnomocnenej spoločnosti.

Z citovaných ustanovení a vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o plnomocenstve podľa medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon jednak o udelení, jednak o prijatí zastupovania a o jeho rozsahu. Na druhej strane plnomocenstvo v zmysle je jednostranný právny úkon, ktorým zastúpený splnomocniteľ dáva tretím osobám na vedomie v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve - splnomocnenec oprávnená ho zastupovať.

V zmluve o úvere povinný splnomocnil spoločnosť PDSS s.r.o. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal jeho záväzok z vyššie uvedeného úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu. Predmetná zmluva, v ktorej je obsiahnuté uvedené splnomocnenie obsahuje len podpis povinného. Podpis štatutárneho zástupcu splnomocneného v nej absentuje.

V prípade, že by splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere uzavretej účastníkmi malo byť považované za dohodu o plnomocenstve v zmysle cit. , pre chýbajúce prijatie udeleného plnomocenstva zo strany konateľa spoločnosti PDSS, s. r. o., teda pre chýbajúci prejav vôle druhej strany zmluvy by bolo neúčinné, takže k jeho uzavretiu by fakticky nedošlo.

I ak by sa predmetný úkon obsiahnutý v zmluve o úvere mal považovať za plnomocenstvo v zmysle , ktoré je jednostranným úkonom splnomocniteľa, nevyhnutne by pred jeho udelením musela byť medzi povinným a splnomocnencom uzavretá dohoda o plnomocenstve v zmysle , ktorá je už dvojstranným právnym úkonom. Oprávnený ale existenciu takejto dohody nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného, odvolací súd je tiež toho názoru, že v danom prípade bolo neplatným a neúčinným i zastúpenie spoločnosti PDSS s.r.o. advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom a nadväzne i zastúpenie tohto advokáta Mgr. Martinom Paičekom pri spísaní predmetnej notárskej zápisnice.

V zmysle a , ktorý bol účinný v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere medzi účastníkmi, advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom. Pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný pracovník advokáta. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia zastupovanie podľa ods. 1 a 2 nie je možné proti vôli klienta. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že advokáta zásadne môže zastúpiť iba iný advokát a iba pri jednotlivých úkonoch koncipient, pričom takéto zastupovanie nie je možné proti vôli klienta. V danom prípade ale zo zmluvy o úvere a ani z iného dôkazu nevyplýva súhlas zastúpeného dlžníka - povinného s tým, aby sa splnomocnená spoločnosť dala zastúpiť inou osobou. Naviac pokiaľ by išlo o zastúpenie advokátskym koncipientom, mohol by byť advokát zastúpený iba pri jednotlivých úkonoch. V danom prípade substitučné plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášom Kušnírom Mgr. Paičekovi predložené vôbec nebolo.

S poukazom na uvedené je pritom úplne irelevantné, že povinný ako dlžník mal možnosť s poukazom na ust. predmetné plnomocenstvo kedykoľvek po uzavretí zmluvy o úvere odvolať. Naviac odvolať je možné iba účinne a platne vzniknuté plnomocenstvo. Z podstaty veci totiž logicky vyplýva, že nemožno účinne odstúpiť od právneho úkonu, ktorý je od počiatku absolútne neplatný.

Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, keďže ako exekučný titul bola oprávneným predložená notárska zápisnica, ktorá v sebe obsahuje absolútne neplatný právny úkon o uznaní dlhu a súhlase s jej vykonateľnosťou, v dôsledku čoho nemôže byť účinným a materiálne vykonateľným exekučným titulom, bolo plne dôvodným, aby prvostupňový súd preskúmavaným uznesením predmetnú exekúciu zastavil, nakoľko absentuje vykonateľný exekučný titul. Prvostupňový súd však nepostupoval správne, ak predmetnú exekúciu zastavil podľa EP s poukazom na ustanovenia , pretože správne mal exekúciu zastaviť podľa EP.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu zastaví, ak ju vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie je aj prípad, ak sa v konaní zistí, že predložená notárska zápisnica je materiálne nevykonateľná, pretože právny úkon v nej obsiahnutý, ktorým je vyhlásenie povinnej osoby o uznaní právneho záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou je absolútne neplatný. V týchto prípadoch treba exekúciu zastaviť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) EP, z dôvodu, že exekúcia je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Odvolací súd pritom poukazuje i na závery Ústavného súdu SR v rozhodnutí sp. zn. , ktorým odmietol ako zjavne neopodstatnené sťažnosti oprávneného v obdobných prípadoch a uzavrel, že predmetnými rozhodnutiami súdov nemohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky (tu oprávneného) na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a ani jej práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu. Konštatoval, že jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, preto ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania.

Odvolaním bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa tiež vo výroku o trovách exekúcie, preto bolo úlohou odvolacieho súdu zaoberať sa tým, či súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 142,61 eura.

Právna úprava rozhodovania o trovách konania účastníkov v Exekučnom poriadku predpokladá rozhodovanie súdu o trovách exekúcie len v prípade jej zastavenia (podľa § 203 Exekučného poriadku) a tiež prípadné rozhodovanie o námietkach oprávneného alebo povinného proti určeniu výšky predbežných alebo ďalších trov exekúcie súdnym exekútorom (podľa § 201 ods. 2 alebo § 202 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom rozhodovanie o ostatných otázkach (určenie výšky trov a ich vymoženie v prípade nedostatku námietok alebo po rozhodnutí o prípadných námietkach) zákon zveruje súdnemu exekútorovi ako štátom určenej a splnomocnenej osobe na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že prvostupňový súd postupoval správne, keď v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného. Zastavenie exekúcie zavinil oprávnený podaním návrhu na vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu.

Oprávnený v odvolaní namietal proti priznanému času trvania jednotlivých úkonov odmeňovaných podľa § 14 vyhlášky, pretože tieto úkony sú šablonovité a ich skutočný úkon netrvá exekútorskému úradu uvedenú dobu. Ďalej dôvodil, že zo strany exekútora dochádza k duplicitnému počítaniu odmeny za úkony exekučnej činnosti (viaceré položky sú účtované za obsahovo zhodné úkony, t. j. odmeňované sumou 6,64 eura aj 3,32 eura). Podľa súdnej praxe, úkony exekučnej činnosti ako napr. získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenia upovedomenia o začatí exekúcie sú odmeňované paušálnou sumou, a preto je neprípustné tieto úkony odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa tieto úkony inak označia. Úkony exekučnej činnosti ako napr. získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nesporne v sebe zahŕňajú aj samotné vypracovanie žiadosti na získanie poverenia na vykonanie exekúcie a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie. Úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky musia byť odlišné od tých, ktoré sú odmeňované sumou podľa § 15 ods. 1 vyhlášky. Úkon vyúčtovanie trov exekúcie nie je úkonom smerujúcim k vymoženiu pohľadávky oprávneného, ani s ním priamo nesúvisí, ale spadá pod administratívne práce podľa § 25 vyhlášky.

Odvolací súd preskúmal vyčíslenie trov exekúcie predložené súdnym exekútorom, ktoré porovnal s obsahom súdneho spisu i spisu súdneho exekútora, rozhodnutím súdu prvého stupňa a odvolaním oprávneného a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného v tejto časti nie je dôvodné. Súd prvého stupňa v danom prípade exekútorovi nepriznal odmenu duplicitne za tie isté úkony tak podľa § 14 ako aj podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s touto problematikou náležite vyporiadal, keď dospel k správnemu právnemu záveru, že úkony vymenované v vyhlášky sú odmeňované paušálnou sumou 3, eura a tieto úkony zároveň nie je možné odmeňovať podľa a cit. vyhl., pretože by došlo k duplicitnému priznaniu odmeny za jednu činnosť exekútora, pričom prvostupňový súd uviedol presne, za ktoré úkony exekučnej činnosti uplatnené exekútorom tomuto nepriznal časovú odmenu podľa vyhlášky, ale len paušálnu podľa vyhlášky. Prvostupňový súd exekútorovi nepriznal odmenu za úkon spracovanie vniknutých trov exekúcie, keď správne poukázal na to, že ide o administratívny úkon, ktorý je zahrnutý v odmene súdneho exekútora podľa vyhlášky. Pokiaľ teda oprávnený namietal proti priznaniu odmeny za uvedený úkon, je zrejmé, že si riadne neprečítal napadnuté rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že za takýto úkon exekútorovi odmena súdom prvého stupňa priznaná nebola. Odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvého stupňa ani pokiaľ ide o priznanú časovú odmenu za úkony exekučnej činnosti. Oprávnený namietal proti času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, s tým, že ide o šablonovité úkony. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že exekútorovi bola priznaná odmena za 3 hodiny účelne vynaložené na exekúciu a to za prípravu podkladov na súpis hnuteľných vecí a výkon súpisu hnuteľných vecí v trvaní 60 min., vyhotovenie upovedomenia o nevykonaní súpisu hnuteľných vecí v trvaní 40 min., výzva k úhrade trov exekúcie v trvaní 20 min., žiadosť o súčinnosť na Sociálnu poisťovňu v trvaní 2 x 20 min. Pokiaľ ide o úkon príprava podkladov pre vykonanie súpisu hnuteľných vecí a vykonanie súpisu, podľa odvolacieho súdu tento nemožno považovať za šablonovitý úkon, a jeho časové trvanie 60 minút je primerané. Odvolací súd považoval za primerané aj trvanie ďalších úkonov ako je vyššie uvedené, pretože nezistil, že by dĺžka ich trvania bola neprimeraná, pretože aj keď by išlo o šablonovitý úkon, tento bolo potrebné vykonať, pripravenú predtlač vyplniť, pripraviť na odoslanie a odoslať. Po vyčerpaní odvolacích dôvodov oprávneného proti výroku o trovách exekúcie odvolací súd nezistil ich dôvodnosť a rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje aj v tejto časti za vecne správne.

Vzhľadom na uvedené odôvodnenie odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne vo výroku o zastavení exekúcie ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie, s použitím ust. potvrdil.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.