Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Ek-3030-2022.pdf
PDF · 83.07 KB
Case nature
Subarea
11Ek/3030/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v exekučnej veci oprávneného: F. Z., E..L.., K.: XX XXX XXX, L. L. U. XXX/A, XXX XX F.-W. Y., právne zast. JUDr. Oskar Chnápko, advokát, IČO: 45 018 201, so sídlom Komenského 3, 974 11 Banská Bystrica, proti povinnému: Y. Y., W.: XX.XX.XXXX, M. F. XXX XX F.- C., o vymoženie 1.839,07 Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamieta.
II. Oprávnený nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23.10.2022 domáhal od povinného vymoženia 1.839,07 Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie, na základe exekučných titulov - rozsudok Okresného súdu F. K. sp. zn. XXCsp/XX/XXXX zo dňa 14.11.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.03.2019 a vykonateľnosť dňa 12.03.2019 a uznesenie Okresného súdu F. K. sp. zn. XXCsp/XX/XXXX zo dňa 03.02.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2020 a vykonateľnosť dňa 17.06.2020 (ďalej aj ako „Exekučný titul“).
2. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.
3. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
4. Podľa § 161 ods. 1 zákona č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
5. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 67 CSP, každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
7. Podľa § 68 ods. 1 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.
8. Podľa § 69 CSP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.
9. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.
10. Podľa § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.
11. Podľa § 26 Občianskeho zákonníka, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia.
12. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je ustanovený opatrovník.
13. Základným predpokladom na to, aby súd mohol vo veci konať a vydať rozhodnutie, je splnenie procesných podmienok, medzi ktoré patrí aj spôsobilosť byť stranou, resp. účastníkom konania. Nedostatok tejto podmienky spôsobuje, že súd musí konanie zastaviť.
14. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie lustráciou v registri obyvateľov zistil, že povinný je osobou pozbavenou spôsobilosti na právne úkony. Z tohto dôvodu exekučný súd požiadal Okresný súd F. K. o doručenie rozhodnutia o pozbavení spôsobilosti povinného na právne úkony, ktorým zároveň bol povinnému ustanovený opatrovník a zároveň o predloženie doručenky k exekučným titulom, preukazujúce doručenie exekučných titulov povinnému, resp. jeho opatrovníkovi. Okresný súd F. K. dňa 13.01.2023 doručil tunajšiemu súdu rozsudok Okresného súdu F. K. sp. zn. XXPs/X/XXXX zo dňa 06.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.02.2014.
15. Z predloženého rozsudku súd zistil, že povinný bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, pričom súd ustanovil povinnému opatrovníka: Y.Ú. Č. F. - C., Y. XX, F., ktorý je povinný a oprávnený zastupovať povinného pri všetkých právnych úkonoch.
16. Okresný súd F. K. vo svojej odpovedi na žiadosť zároveň oznámil, že bol podaný návrh na vrátenie spôsobilosti na právne úkony povinnému, vedený pod sp. zn. XXPs/X/XXXX, pričom v predmetnej veci bola prenesená príslušnosť na Okresný súd V., ktorému bol spis dňa 14.04.2015 zaslaný. Zároveň okresný súd exekučnému súdu predložil aj potvrdenia o doručovaní exekučných titulov povinnému, ktoré boli doručované priamo povinnému a vzhľadom k neprevzatiu zásielok v odbernej lehote boli tieto rozhodnutia doručované vyvesením na úradnej tabuli súdu.
17. Následne exekučný súd požiadal Okresný súd V. o zaslanie rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o návrhu na vrátenie spôsobilosti na právne úkony povinnému. Z Okresného súdu V. bol exekučnému súdu zaslaný rozsudok Okresného súdu V. sp. zn. XXPs/XX/XXXX zo dňa 10.11.2015, právoplatné dňa 02.12.2015, ktorým súd zamietol návrh povinného na vrátenie spôsobilosti na právne úkony a uznesenie Okresného súdu V. sp. zn. XPs/XX/XXXX zo dňa 12.01.2016 o zastavení konania o návrhu na vrátenie spôsobilosti na právne úkony povinnému, právoplatné dňa 27.02.2016.
18. Základným procesným predpokladom oprávňujúcim oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie. Vykonateľnosť rozhodnutí (exekučných titulov) sa musí skúmať tak z materiálnej, ako aj z formálnej stránky. Formálna vykonateľnosť sa posudzuje podľa procesných predpisov upravujúcich vydávanie rozhodnutí obsahujúcich právo na plnenie. V súdnom konaní sa táto formálna vykonateľnosť posudzuje podľa § 232 CSP. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie
obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu. Výsledkom splnenia uvedených požiadaviek formálnej a materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul, ktorý presne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby z neho bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť vykonania exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu.
19. Vzhľadom na to, že povinný bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a v záhlaví rozhodnutí
- exekučných titulov figuruje na strane žalovaného len osoba povinného, bez označenia opatrovníka, súd považoval za potrebné preskúmať samotné doručovanie exekučného titulu ex offo, keďže na to, aby bol exekučný titul vykonateľný, bolo potrebné doručiť rozhodnutie súdu opatrovníkovi povinného. Preto súd tiež skúmal doručenku preukazujúcu doručenie exekučného titulu. Z doručenky súd zistil, že Okresný súd F. K. v konaní č. XXCsp/XX/XXXX nedoručoval predmetné rozhodnutie ustanovenému opatrovníkovi, ale priamo povinnému. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok a uznesenie, ktoré majú byť exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, z dôvodu nesprávneho procesného postupu, nemohli nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť. Súdna exekúcia môže byť nariadená len za základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania aj bez návrhu zastavená.
20. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
21. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MOboer/1/2015 zo dňa 30.03.2016, podľa ktorého: „Jednou zo základných procesných skutočností, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, je namietanie základnej vlastnosti exekučného titulu, a to jeho vykonateľnosti. Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu. Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť dourčené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť výkonu exekučného titulu v konaní o jeho nútený výkon. V praxi sa môže stať, že rozhodnutie je formálne vykonateľné, avšak rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom, ak vzhľadom na jeho obsah exekučný súd skonštatuje, že tento titul reálne nemožno v exekučnom konaní vykonať.“
22. S poukazom na vyššie citované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd dospel k záveru, že rozsudok a uznesenie, ktoré boli v tomto exekučnom konaní uvedené ako exekučné tituly, v čase začatia exekučného konania (podania návrhu na vykonanie exekúcie) nespĺňali obligatórnu vlastnosť exekučného titulu a to vykonateľnosť, keďže neboli doručené v súlade s právnymi predpismi - a to opatrovníkovi povinného. Súd konajúci v základnom konaní síce na rozsudku a uznesení vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť, avšak uvedené rozhodnutia nesprávne doručoval nesvojprávnemu povinnému, a to aj napriek skutočnosti, že o pozbavení spôsobilosti na právne úkony osoby povinného vedieť mal a to z lustrácie v registri obyvateľov Slovenskej republiky.
23. Nakoľko povinný nebol v čase vydania exekučných titulov spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, súd má za to, že takto vydané exekučné tituly sú materiálne nevykonateľné, pretože účastník pôvodného konania nemal dostatok procesnej subjektivity na to, aby mohol v pôvodnom konaní (v konaní o vydanie exekučných titulov) vystupovať ako samostatný účastník konania.
24. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľnou prekážkou konania. Keďže povinný bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a nemá tak spôsobilosť byť účastníkom konania, teda nie je možné voči nemu ako samostatnej osobe začať ani viesť exekučné konanie a už začaté
konanie by muselo byť zastavené. Preto súd v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol (I. výroková veta rozhodnutia).
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa článku 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
28. Podľa článku 4 ods. 2 CSP ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
29. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
30. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
31. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
32. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
33. O trovách exekučného konania súd rozhodoval v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia analógie podľa článku 4 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, kedy účastníkom exekučného konania je iba oprávnený a konanie súčasne trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnený, ktorý bol neúspešný s návrhom na vykonanie exekúcie, nemá nárok na ich náhradu. (II. výroková veta uznesenia)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.