Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2P-92-2013.pdf
PDF · 107.51 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/92/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobkyne V. L., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č.XX, t.č. Z. č. X, XXX XX R., občianka SR právne zastúpená Mgr. Máriou Baranovou, advokátkou so sídlom Továrenská 43, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XX, občan SR právne zastúpený JUDr. Helenou Demjanovou, advokátkou so sídlom Sládkovičova 15, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k mal. F. L., nar. XX.XX.XXXX, mal. H. L., nar. XX.XX.XXXX a mal. Z. L. nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom u matky zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny v Starej Ľubovni takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov V. L., rod. Z. a K. L., uzavreté dňa 16.10.1999 v Kamienke a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Hniezdne, vo zväzku 5, ročník 1999 na strane 46 pod poradovým číslom 16 r o z v á d z a .
II. Mal. F. L., nar. XX.XX.XXXX, mal. H. L. nar. XX.XX.XXXX a mal. Z. L. sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky V. L., ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec K. L. je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. F. L. sumou 130 eur mesačne, na výživu mal. H. sumou 80 eur mesačne a na výživu mal. Z. sumou 60 eur mesačne, ktoré výživné je p o v i n n ý platiť vždy do 15 - dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky V. L..
IV. Styk otca K. L. s mal. F. L., ma. H. L. a mal. Z. L. sa neupravuje.
V. V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a. . VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
VII. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu v sume 8,76 eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 24.09.2013 žiadala, aby súd jej manželstvo so žalovaným rozviedol, mal. F., H. a Z. na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti, otca aby zaviazal prispievať na ich výživu sumou spolu 280 eur mesačne, styk otca s deťmi nežiadala upraviť.
Žalobu odôvodnila tým, že po narodení syna H. sa ich vzťahy zhoršili, žalovaný ju ponižoval, došlo k vzájomným hádkam, vo vzťahu ostala len kvôli deťom, v rodine žalovaného vládla agresivita a
alkoholizmu. V roku 2007 manžel odišiel pracovať do zahraničia na 2 až 3 mesačne turnusy, domov bol 3 týždne, v tom čase sa venoval kamarátom, o detí nemal záujem.
Súd uznesením č.k. 2P/92/2013-45 zo dňa 31.10.2013 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
Súd uznesením poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že s rozvodom súhlasí, dôvodom rozpadu ich manželstva bola nevera žalobkyne.
Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaniach na podanej žalobe trvala, zdôraznila, že dôvodom rozvratu manželstva účastníkov bol alkohol na strane žalovaného, skutočnosť, že žalobkyňa si našla priateľa bol len následok toho, že ich manželstvo bolo rozvrátené.
Žalobkyňa na pojednávaniach na podanom návrhu trvala uviedla, že pred uzavretím manželstva sa so žalovaným poznali asi rok, manželstvo uzatvárali z lásky, ďalej popísala genézu manželstva, ako dôvod jeho rozvratu uviedla nadmerné požívanie alkoholu zo strany žalovaného a jeho agresivitu. Priznala, že od septembra 2012 udržiava známosť s iným mužom, s ktorým sa jej dňa 04.09.2013 narodila mal. F., ku ktorej bolo právoplatne zo strany žalovaného zapreté otcovstvo. Ďalej uviedla, že od mája 2013 nevedú spoločnú domácnosť, vtedy na jej naliehanie sa žalovaný od nej a detí odsťahoval, od tejto doby spolu nežijú, nehospodária a komunikujú len ohľadne deti.
V súčasnosti vylučuje možnosť obnovenia manželského spolužitia.
Právna zástupkyňa žalovaného s rozvodom súhlasila, podľa nej príčinou rozvratu manželstva účastníkov bola nevera zo strany žalobkyne.
Žalovaný s návrhom na rozvod súhlasil, ako príčinu rozvratu manželstva označil neveru zo strany žalobkyne. Poprel aby nadmieru požíval alkohol, aby žalobkyňu fyzický .napadol, priznal, že sa hádali. Potvrdil, že od apríla - mája 2013 nevedú spoločnú domácnosť, vylúčil možnosť obnovenia manželského spolužitia, uviedol, že žalobkyni navrhol, aj po jej nevere, ktorú jej chcel odpustiť, aby ostali spolu žiť kvôli deťom, no žalobkyňa jeho návrh odmietla.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov H. P. a C. H., oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: sobášnym listom, rodným listom mal. dieťaťa, potvrdením o poslednom spoločnom pobyte, správou o prešetrení rodinných pomerov, dokladmi preukazujúcimi príjmy a výdaje účastníkov konania na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo v Kamienke dňa 16.10.1999 a toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Hniezdnom vo zväzku 5, ročník 1999 na strane 46 pod poradovým číslom 16. U oboch účastníkov išlo o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Počas trvania manželstva sa im narodili tri detí a to: dňa XX.XX.XXXX mal. F., dňa XX.XX.XXXX mal. H. a dňa XX.XX.XXXX mal. Z..
Počas trvania manželstva sa žalobkyni dňa XX.XX.XXXX narodila mal. F., ku ktorej bolo rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2C/110/2013-22 zo dňa 21.01.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.02.2014 otcovstvo zo strany žalovaného zapreté.
Manželstvo účastníci uzatvorili po ročnej známosti zo vzájomnej citovej náklonnosti.
Podľa tvrdenia žalobkyne príčinou rozpadu ich manželstva bola na strane žalovaného, ktorý nadmerne požíval alkohol, bol agresívny, nevenoval sa deťom. Podľa tvrdenia žalovaného príčina rozvratu manželstva je nevera žalobkyne. Sama žalobkyňa potvrdila, že od septembra 2012 udržiava známosť s iným mužom s ktorým sa jej narodilo dieťa. Účastníci konania od mája 2013 nevedú spoločnú domácnosť. V súčasnosti obaja kategorický odmietajú obnoviť manželské spolužitie, obaja sa chce rozviesť.
Z výsluchu svedkyne H. P., sestra žalovaného, mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov do času kým žalobkyňa si nenašla priateľa bolo dobre, svedkyňa poprela aby žalovaný nadmieru požíval alkohol, zdôraznila, že pokiaľ by bol alkoholik nemali by postavený dom, nestaral by sa o detí.
Svedkyňa C. H., teta žalobkyne, na pojednávaní uviedla, že účastníci manželstvo ani nemali uzavrieť, podľa nej dôvodom rozpadu manželstva účastníkov bol alkohol na strane žalovaného.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti .a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci konania už viac ako rok nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú spoločnú výchovu mal. dieťaťa, čo sú základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže obaja túto možnosť odmietajú, nechcú zotrvať v manželskom zväzku, túto možnosť obaja kategorický vylučujú, naviac žalobkyňa udržiava mimomanželskú známosť, z ktorej sa jej narodilo dieťa.
Príčinu rozvratu tohto manželstva súd vidí v odlišných povahových vlastnostiach účastníkov konania, v neschopnosti vzájomnej tolerancie a komunikácie, vo vzájomnom citovom odcudzení zapríčinenom turnusovou prácou žalovaného mimo bydliska a v neposlednom rade aj v nevere žalobkyne.
Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace účel, preto ho súd rozviedol.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1,2,3,4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť .dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujmy maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Matka mal. dieťaťa v žalobe navrhla aby mal. detí na čas po rozvode boli zverené do jej osobnej starostlivosti, otec aby bol zaviazaný prispievať na výživu mal. Z. .sumou 80 eur mesačne, na výživu mal. H. sumou 90 eur mesačne a na výživu mal. F. sumou 110 eur mesačne, styk otca s deťmi navrhla neupravovať.
Na pojednávaniach na tomto návrhu zotrvala, pričom žiadala určiť výživné v celkovej sume 300 eur, ďalej opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, uviedla, že jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov spolu v sume 296,08 eur, jej mesačne výdaje predstavujú sumu 750 eur. Matka tvrdila, že otec pracuje v Holandsku za oveľa vyšší príjem ako deklaruje súdu.
Otec mal. detí súhlasil s tým aby detí boli zverené matke, nesúhlasil však s výškou navrhovaného výživného, uviedol, že v jeho schopnostiach je platiť výživné v maximálnej výške 240 eur na všetky detí.
Zo správy kolízneho opatrovníka (čl. 51) mal súd preukázané, že z manželstva účastníkov konania pochádzajú 3 mal. detí. Mal. F. je žiačkou 8. ročníka ZŠ, nemá zdravotné problémy, mal. H. je žiakom 5. ročníka ZŠ, je alergik navštevuje imunoalergologickú ambulanciu, lieky neužíva. Mal. Z. navštevuje materskú škôlku za ktorú matka hradí poplatok 35 eur mesačne, je zdravá. Zo správy ďalej vyplýva, že detí chcú ostať bývať s mamkou.
Matke sa s družského vzťahu s Y. L. dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra F. s ktorou je na rodičovskom príspevku, ktorý poberá v sume 199,60 eur, ďalej poberá rodinné prídavky na 4 mal. detí v sume 92,40 eur. Matka s mal. deťmi a druhom žijú v prenajatom byte a má vytvorené podmienky pre starostlivosť o mal. detí. Otec sa zdržiava v zahraničí, kde si hľadá prácu, resp. príležitostne pracuje.
Z predložených listinných dôkazov a výsluchu rodičov mal. dieťaťa mal súd preukázané, že matka poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 eur a rodinné prídavky v sume 92,40 eur. Spolu s deťmi býva v podnájme, za ktorý mesačne platí 313 eur, náklady na stravu predstavujú cca 300 eur, náklady na telefón 43 eur. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. F., nar. XX.XX.XXXX.
Otec bol do 30.04.2013 držiteľom živnostenského oprávnenia, za rok 2012 mu nevznikla daňová povinnosť. V období od 30.04.2013 do 22.05.2013 a v období od 06.07.2013 do 29.09.2013 bol v evidencií uchádzačov o zamestnanie vedenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dávku v nezamestnanosti vyplácanú nemal. V období od 23.05.2013 do 05.07.2013 bol zamestnaný v spoločnosti ORAWETZ Slovakia s.r.o. ako pomocný stavebný robotník s dojednanou mzdou 337,70 eur mesačne. V období od júla do septembra 2013 poberal dávku v hmotnej núdzi v sume 118 eur. Neoficiálne pracoval 6 týždňov v Belgicku, kde zarobil 500 eur. V októbri 2013 pracoval v ČR, kde zarobil 15 000 Kč. V novembri 2013 pracoval v Holandsku, kde zarobil 890 eur. V decembri 2013 pracoval na Slovensku s príjmom 200 eur, v januári 2014 bol v Holandsku, kde zarobil 890 eur vo februári a marci 2014 pracoval taktiež v Holandsku s príjmom cca 1000 eur mesačne. V zahraničí pracuje neoficiálne bez zmluvy, je vyučený ako murár a v tomto odbore aj pracuje. Jeho výdaje tvoria odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne v celkovej výške 164 .eur, splátka hypotéky v sume 153 eur mesačne, životná poistka 52 eur mesačne, elektrina 10 eur mesačne, vývoz TDO 72 eur ročne. Býva v spoločnej domácnosti s jeho rodičmi, bratom a jeho rodinou, ktorým na chod domácnosti keď nie je v zahraničí prispieva sumou 50 eur. Náklady na živobytie v zahraničí predstavujú sumu cca 400 eur. Deťom na výživu zasiela sumu 200 eur, plus robí nákupy.
Maloleté detí súd zdravé, matka nedeklarovaná žiadne zvýšené výdaje súvisiace s ich zdravotným stavom, mal. F. a H. navštevujú základnú školu, mal. Z. materskú školu.
Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla mal. detí zveriť do osobnej starostlivosti matky, styk otca s deťmi nežiadala upraviť, otca navrhla zaviazať výživným v celkovej výške 260 eur, pre mal. F. sumou 130 eur, pre mal. H. sumou 80 eur a pre mal. Z. sumou 50 eur.
Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletých detí ako aj na ich citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Je teda vždy potrebné dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu - ktorému rodičovi. V prípade rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov zákon výslovne určuje, že súd v tomto smere dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti na pravidelné informovanie sa o maloletou dieťati, ktoré mu má poskytnúť rodič, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zverenie mal. detí a do osobnej starostlivosti matky je v ich záujme a zabezpečí mal. deťom ich vývinové potreby ako aj stabilitu výchovného prostredia.
Matka sa o detí stará sama zhruba jeden rok , v jej doterajšej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, matka starostlivosť o detí nezanedbáva o detí je riadne postarané. K starostlivosti matky o detí nemal výhrady ani otec, ktorý so zverením detí matke súhlasil. Samé detí pred kolíznou opatrovníčkou vyslovil želanie, že by chceli zostať spolu s matkou a s otcom sa chce len stretávať.
Vzhľadom na vyjadrenie mal. detí na ktoré je súd povinný prihliadnuť, ako aj skutočnosť, že matka starostlivosť o detí nezanedbáva súd detí a zveril do starostlivosti matky, ktorú súčasne poveril zastupovaním mal. detí a správou ich majetku.
Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol aj o výške vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom, pri ktorej prihliadol tak na odôvodnené potreby oprávneného, teda mal. detí, ako aj na schopnosti a možnosti povinného, teda otca.
Príjem matky pozostáva za rodičovského príspevku a rodinných prídavok, z tohto príjmu uhrádza náklady na bývanie a starostlivosť o mal. detí, výšku mesačných nákladov .vyčíslila sumou 750 eur, zvýšené výdaje v starostlivosti o detí, ktoré by sa týkali či už zdravotného stavu, alebo iných aktivít detí matka nedeklarovala.
Výdavky na domácnosť či iné náklady (splátky pôžičiek a pod.) nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné na maloleté detí má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov).
Matka detí náklady na domácnosť nezdieľa výlučne sama, aj keď pred súdom poprela aby žila v spoločnej domácnosti s Y. L., táto skutočnosť vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka, a teda jej druh je povinný sa na týchto nákladoch podieľať.
Otec aktuálny príjem nezdokladoval s tvrdením, že v zahraničí pracuje neoficiálne, len brigádnicky, resp. len na zástup, pracuje v oblasti stavebníctva, priznal príjem cca 1000 eur mesačne, pričom výšku svojich výdajov vyčíslil sumou cca 980 eur.
V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.
Súd je presvedčený, že otec je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. deťom v sume 270 eur mesačne, t.j. pre mal. F. v sume 130 eur, pre mal. H. v sume 80 eur a pre mal. Z. v sume 60 eur, pretože disponuje takými schopnosťami a skúsenosťami, ktoré by mohol adekvátne zúročiť. Otec ako sám uviedol vybavuje si živnostenské oprávnenia, pretože ako zamestnanca si prácu nájsť nemôže, keď bude držiteľom živnostenského oprávnenia pracovných príležitosti bude mať viac, nedeklaroval zdravotné problémy takého razu, ktoré by mu nedovolili pracovať v oblasti stavebníctva.
Súd konštatuje, že súdom stanovené výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb detí a je nepochybné, že matka na strane ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o dieťa, dopĺňa zdroje výživy deťom na hranicu prospešnú a nevyhnutný pre ich všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k deťom.
Za takýchto okolností súd dospel k záveru, že je v schopnostiach otca prispievať na výživu mal. F. sumou 130 eur, mal. H. sumou 80 eur a mal. Z. sumou 60 eur mesačne a táto suma vzhľadom na vek, zdravotný stav, aktivity detí zodpovedá ich odôvodneným potrebám.
Rodičia nežiadali upraviť styk otca s deťmi, preto ho súd neupravoval.
Keďže matka žiadala určiť vyššie výživné ako bolo stanovené súdom v prevyšujúcej časti (nad súdom určené) bol návrh zamietnutý.
.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O,s,p, tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na ich náhradu, pretože ide o konanie o rozvod.
V súlade s § 148 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal žalovaného k náhrade trov štátu - štát platil svedočné svedkyni H. P. vo výške 8,76 eur. Žalobkyni bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov rozhodnutím sp. zn. 4N 5499/13 zo dňa 2.7.2013, podľa § 138 ods. 4 O.s.p. priznaný nárok na právnu pomoc má účinky oslobodenia od súdnych poplatkov. Vzhľadom na túto skutočnosť, keďže žalobe bolo vyhovené, súd k náhrade trov štátu zaviazal žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Žalobkyňa môže do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.