Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/91/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/X, v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky E. E., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom F., XX. novembra XX, G. F. H. XX, I. J., a z otca E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., L. X, o návrhu navrhovateľky E. M. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C., D. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Volčkom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynská 27, o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -161 zo dňa 20.4.2022, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a IV..

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zverenia mal. A. do svojej náhradnej osobnej starostlivosti.

Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. z v e r u j e mal. A. B., nar. X.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti E. M. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C., D. X, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach,

II. matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. A. sumou 150 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna,

III. otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. sumou 150 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna,

čím m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 1.12.2021,

IV. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že mal. A. je od marca 2021 v osobnej starostlivosti navrhovateľky, v zmysle dohody s matkou, ktorá odišla do zahraničia za prácou. Odvtedy navrhovateľka zabezpečuje maloletému všetky jeho potreby. Mal. A. je v starostlivosti navrhovateľky spokojný, má ju rád, rovnako aj jej priateľa, s ktorým žije navrhovateľka v spoločnej domácnosti. Maloletý napreduje v škole, zlepšil sa mu prospech, má stabilné rodinné prostredie. Aj keď matka navrhovala, že si chce maloletého zobrať do Anglicka, kde by mohol chodiť do školy, momentálne to nie je v jeho záujme, nechce žiť trvalo v Anglicku, so svojou mamou sa chce stretávať. Otec sa k predmetu konania nevyjadril, zásielky na pojednávania nepreberal, takže súd nepozná jeho stanovisko k zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti inej osoby. Otec však neprejavuje o maloletého žiaden záujem, výživné neplatí pravidelne, preto súd rozhodol aj bez jeho názoru a stanoviska k predmetnému konaniu. Mal. A. súd zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, s tým, že táto je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach. Rodičia aj naďalej sú zákonnými zástupcami maloletého, ktorí rozhodujú vo všetkých jeho podstatných veciach.

Výživné súd určil zo strany rodičov, každému z nich vo výške 150,- Eur mesačne. Matka od októbra 2021 pravidelne prispieva navrhovateľke na výživu maloletého sumou 150,- Eur mesačne, súd túto sumu považuje za primeranú zárobkovým a majetkovým pomerom matky, ako aj odôvodneným potrebám dieťaťa. Rovnako otcovi súd určil výživné na mal. A. vo výške 150,- Eur mesačne, keďže v konaní o zvýšenie výživného, s výživným v tejto výške súhlasil aj sám otec. Výživné sú rodičia povinní poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku opakovane do budúcna.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Proti výroku rozsudku podala odvolanie matka. súdom určené výživné považuje za neprimerane vysoké. Doposiaľ prispievala matka na výživu maloletého sumou 150-18,- eur a nebol žiaden problém, teraz budú rodičia celkovo prispievať sumou 300,- eur mesačne. Navrhla sumu výživného znížiť na 80,- eur mesačne.

Navrhovateľka so znížením výživného nesúhlasí. Suma 150,- eur mesačne je odôvodnená záujmami maloletého, tiež príjmovými pomermi matky, ktorá dosahuje príjem až 1.056,- eur mesačne. Napadnutý rozsudok navrhla potvrdiť ako vecne správny, súčasne si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

Matka v podanej odvolacej replike uviedla svoje pravidelné výdavky na hypotéku a bývanie vo výške 300,- libier mesačne, strava a drogéria 200,- libier, chiropraktik 120,- libier mesačne, cestovný lístok 78,40 libier, paušál 20,- libier a výživné 150,- eur. mal. A. je podľa vyjadrenia matky zmanipulovaný navrhovateľkou.

Navrhovateľka manipuláciu maloletého popiera. Zvýšenie výdavku matka na hypotéku a bývanie považuje za nepreukázanú skutočnosť, ktorá sa ani nemá zohľadňovať pri rozhodovaní o výživnom. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Aj po odpočítaní výdavkov matky jej však ostáva dostatočná suma pre účely plnenie vyživovacej povinnosti vo výške 150,- eur mesačne.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( , ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej

podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že mal. A. bol už pred vydaním napadnutého rozsudku umiestnený do náhradnej osobnej starostlivosti. V počiatkoch sa tak stalo na základe dohody, uzavretej medzi navrhovateľkou a matkou, ktorá toho času odcestovala do Anglicka za prácou. Postupom času faktickosť stavu právne potvrdilo uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. -65 zo dňa 07.02.2022.

Náhradná osobná starostlivosť nie je odvolacím dotknutá, matka však nesúhlasí s výškou výživného, ktorú jej súd určil. Podľa názoru matky je celkové výživné zo strany obidvoch rodičov vo výške 300,- eur neprimerane vysoké. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd určil vyživovaciu povinnosť na základe jej doterajšieho plnenie vyživovacej povinnosti. od októbra roku 2021 matka prispievala sumou 150,- eur mesačne, pritom uvedenú sumu prebral do svojho rozhodnutia. považujúc ju súčasne za primeranú možnostiam a schopnostiam matky, tiež odôvodneným potrebám dieťaťa. Prijatý záver súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za vecne správny a na jeho doplnenie uvádza nasledovné.

V zmysle ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o rodine“), dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Matka v súčasnosti žije a pracuje v Anglicku, pritom dosahuje príjem deklarovaný až do výšky 900,- libier mesačne, v prepočte niečo vyše 1.000,- eur. Pri takto ustálenej sume mesačného príjmu matky predstavuje súdom určené výživné 15% z jej príjmu, čo v rozhodovacej činnosti súdov zodpovedá spodnej hranici percentuálneho podielu výživného, vypočítavaného z čistého príjmu rodiča, pre dieťa vo veku 10 až 14 rokov. Pre bližšie informácie ohľadne tabuľkového určovania výživného odkazuje odvolací súd na odkaz: https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka-agenda.

Odvolací súd si vo svojej rozhodovacej činnosti osvojil materiál Ministerstva spravodlivosti Českej republiky z roku 2010. Tzv. tabuľkové výživné je totižto prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach, a jeho použiteľnosť v preskúmavanom prípade umožňuje blízkosť právneho prostredia Českej republiky. Zákonná úprava pre aplikáciu tabuľkového výživného nie je dôvodná, keďže nemá záväzný charakter, zároveň nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne.

Pri uplatnených výdavkoch matky nevzhliadol odvolací súd také osobitosti, ktoré by vylučovali aplikáciu tabuľkového výživného. Z výdavkov matky, ako ich deklarovala v rámci podanej replike matky, je zrejmé, že aj po úhrade potrebných životných výdavkov, jej z príjmu 900,- libier ostáva suma 180,- libier, v prepočte viac ako 200,- eur, ktoré spravodlivo možno použiť pre potreby maloletého. V prípade matky je potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že na osobnej starostlivosti maloletého sa takmer nepodieľa, preto žiadne nemateriálne plnenie jej nemožno započítať na účely plnenia vyživovacej povinnosti v zmysle ust. 62 ods. 4 zákona o rodine.

Pri odôvodnených potrebách mal. A. možno s ohľadom na jeho vek predpokladať, že súdom určené výživné bude spotrebované na stanovený účel. Maloletý je v životnej fáze dospievania a prirodzeného fyzického vývinu, kedy kladie zvýšené požiadavky na stravné, ale aj ošatenie, obuv či hygienické potreby. Uvedené pravidelné položky výdavkov je potrebné brať osobitne na zreteľ v súčasnej spoločenskej situácii, ktorá je poznamenaná vysokou mierou inflácie a podstatným nárastom cien tovarov a služieb dennej potreby a spotreby.

Zhrnúc vyššie uvedené, správny bol záber súdu o tom, že výživné zo strany matky v sume 150,- eur zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, tiež možnostiach, schopnostiam a majetkovým pomerom matky. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, ktorá by spravodlivo dôvodil znížiť výživné na sumu 80,- eur mesačne, bez ohrozenie uspokojovania potrieb dieťaťa a porušenia jeho práva podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. .

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľka si v odvolacom konaní síce uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia, odvolací súd však nevzhliadol dôvod, pre ktorý by jej bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania. K možnej aplikácii ust. sa navrhovateľka tiež žiadnym spôsobom nevyjadrila. Náhradu trov konania si uplatnila len formálne v rámci odvolacieho petitu, bez uvedenia dôvodov, ktoré by predstavovali odklon od všeobecnej aplikovanej zásady podľa .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).