Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20Ek-1173-2021.pdf
PDF · 142.7 KB
Case nature
Subarea
20Ek/1173/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: M. H. H..Z..A.., H. H. D. XX, XXX XX Y. - H. D., M.: XX XXX XXX, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava- Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti povinnej: U. G., P.. XX.X.XXXX, X. Y. N.. C.. O.. H. XXXX/X, XXX XX O., právne zast.: JUDr. Milan Barkáč, advokát, so sídlom Janka Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, IČO: 53 773 071, o vymoženie 5 944,24 Eur s prísl., v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Eleonóra Nosková, so sídlom exekútorského úradu Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 894 561, pod č. exekúcie XXXEX XXX/XX, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Eleonóra Nosková pod č. XXXEX XXX/XX v celom rozsahu podľa §61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 611 ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 72 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.04.2021 domáhal od povinného vymoženia peňažného nároku vo výške 5 944,24 Eur s prísl. na základe Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 29Up/2198/2020 zo dňa 18.12.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 16.03.2021 (ďalej len ako „exekučný titul“).
2. Dňa 28.04.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Eleonóra Nosková, so sídlom exekútorského úradu Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 894 561, ktorý ju vedie pod č. exekúcie XXXEX XXX/XX. Súdny exekútor následne vydal dňa 03.05.2021 upovedomenie o začatí exekúcie pod sp. zn. 255EX 395/21, ktoré bolo doručené povinnej dňa 10.05.2021.
3. Dňa 18.08.2022 poverený súdny exekútor doručil Okresnému súdu Banská Bystrica návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 25.07.2022, ktorý podala povinná prostredníctvom svojho právneho zástupcu do elektronickej schránky súdneho exekútora dňa 04.08.2022. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor doložil aj vyjadrenie oprávneného. Súd konštatuje, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nebol podaný v zákonnej 15- dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda nemá odkladný účinok.
4. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 25.07.2022 uviedla, že podáva návrh na zastavenie exekúcie s poukazom na § 53 ods. 3 písm. e) a § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že považuje prebiehajúcu exekúciu za neprípustnú, nakoľko Okresný súd Banská Bystrica pochybil pri preskúmavaní návrhu na vykonanie exekúcie a nezamietol ho v zmysle § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku. Povinná poukazuje taktiež, že platobný rozkaz nie je spôsobilým
exekučným titulom, pretože nebol vydaný sudcom, ale vyšším súdnym úradníkom, pričom podkladom bola spotrebiteľská formulárová zmluva vykazujúca nedostatky, čo vyšší súdny úradník pri vydávaní platobného rozkazu nezohľadnil. Z tohto dôvodu považuje exekučný titul za materiálne nevykonateľný s poukazom na závery Súdneho dvora Európskej únie vyslovené v rozsudku C-448-17 z 20.09.2018. Exekučný titul musí spĺňať kritérium vykonateľnosti po formálnej aj materiálnej stránke, čo sa má v rámci exekučného konania skúmať ex offo v každom štádiu konania, pretože chybnosť alebo nedostatok niektorej zo zložiek vykonateľnosti má za následok neprípustnosť exekúcie. Povinná taktiež poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR PLz.ÚS 1/2022-9 zo dňa 15.06.2022, ktorý vo veci zjednotenia právneho názoru rozhodol tak, že „nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal.“ Vzhľadom na platobný rozkaz sp. zn. 29Up/2198/2020 zo dňa 18.12.2020 vydaný vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý je exekučným titulom, poukazuje povinná z uvedeného uznesenia ÚS SR na bod 34: „S poukazom na bod 29 odôvodnenia tohto uznesenia, majúc na zreteli záväzky SR vyplývajúce jej z postavenia členského štátu Európskej únie, v záujme dosiahnutia cieľov smernice 93/13/EHS a v záujme reálnej garancie práva na súdnu ochranu ústavný súd akcentuje, že je nevyhnutné interpretovať predmetné ustanovenie eurokonformne, a to tak, že za situáciu predpokladanú ustanovením § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku („.. v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky“) je nutné považovať aj stav, keď v konaní o vydanie platobného rozkazu síce bolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, avšak právomoc na vydanie platobného rozkazu bola zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a vyšší súdny úradník platobný rozkaz vydal, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. Týmto spôsobom je možné zrevidovať nedostatok, ktorým je postihnuté základné konanie - konanie o vydanie platobného rozkazu, resp. upomínacie konanie (platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom, možnosť spotrebiteľa podať odpor v lehote iba 15 dní od doručenia platobného rozkazu, nutnosť odpor vecne odôvodniť, čo v súhrne vyvoláva stav nezabezpečenia možnosti skúmania neprijateľných zmluvných podmienok sudcom) vytýkaný súdnym dvorom tak, že priestor na ex offo kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok je daný v štádiu vykonávacieho konania. Iba taká interpretácia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorej všeobecnému súdu v exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný titul - platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní, zodpovedá naplneniu cieľov sledovaných smernicou 93/13/EHS.“ a bod 35: „na základe uvedeného všeobecný súd v rámci exekučného konania nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, pretože by tým rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu.“ Povinná zároveň poukazuje, že exekučným titulom je platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica, ktorý vydal vyšší súdny úradník napriek tomu, že v zákone č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov v ustanovení § 3 ods. 6 sú uvedené dôvody, pre ktoré návrh podaný v upomínacom konaní nie je prípustný, a to v písm. b): „ak sa uplatňuje: nárok zo spotrebiteľskej zmluvy alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku a táto okolnosť má vplyv na uplatňovaný nárok.“ a v písm. f): „ak sa uplatňuje: nárok, ktorý je v zjavnom rozpore s právnymi predpismi.“. Povinná je názoru, že platobný rozkaz ani nemal byť vydaný, nakoľko uplatňovaný nárok žalobcu v súdnom konaní je v rozpore s právnymi predpismi. Povinná ďalej poukazuje na návrh na vydanie platobného rozkazu, konkrétne na právny titul, ktorým je Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej došlo dňa 04.07.2018 k poskytnutiu úveru vo výške 6 000 Eur. Povinná navrhuje pripojiť spis Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 29Up/2198/2020, aby posúdil tieto nedostatky nároku uplatneného návrhu na vydanie platobného rozkazu ako aj dôvody neprípustnosti exekúcie: 1) poskytnutý spotrebiteľský úver mal byť bezúročný a bezpoplatkový, nakoľko sa na predmetnú úverovú zmluvu vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v ustanovení § 7 ods. 1 ustanovuje povinnosť veriteľovi posudzovať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver a ďalšie následky hrubého porušenia uvedenej povinnosti sú uvedené v § 11 ods. 2 , ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, tak nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a v prípade hrubého porušenia tejto povinnosti (keď veriteľ bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch posudzuje ich schopnosť splácania úverov) sa považuje úver za bezúročný a bezpoplatkový. Povinná má za to, že právny predchodca oprávneného (N. B., N..H..) nezisťoval a nezohľadňoval mesačné výdavky a záväzky povinnej ako spotrebiteľa a ani jej manžela ako spoludlžníka a ani nepreveroval ich príjem a údaje z dostupných bankových a nebankových úverových registrov, pretože z dostupnej zmluvy o úvere nevyplývajú žiadne údaje, ktoré by nasvedčovali o opaku. Poukazuje na opatrenie NBS zo dňa 14.11.2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti splácať spotrebiteľský úver, ktorý určuje pravidlá pre veriteľov, pri posudzovaní bonity, preto je povinná názoru, že jej bonita nebola riadne preverená a žalobca nedodržal postup s odbornou starostlivosťou, ktorú hrubo porušil, čo má za následok jednak bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru a jednak nemožnosť žiadať predčasné splatenie úveru. Povinná dáva do pozornosti súdu, že veriteľ je povinný hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti v zmysle § 7 ods. 16 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti s odbornou starostlivosťou veriteľa povinná poukazuje na iné súdne rozhodnutia, v ktorých súd odôvodňuje prečo nebola odborná starostlivosť veriteľa dodržaná: Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoCsp/43/2021 zo dňa 30.11.2021, Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/22/2021 zo dňa 29.09.2021 a Rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 4Csp/28/2021 zo dňa 09.06.2022. Povinná uvádza, že jej priemerný príjem v roku 2018 v čase 5 mesiacov pred uzavretím zmluvy predstavoval sumu cca 390 Eur a navyše mala v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú v spoločnosti N. B., N..H.. aj zmluvu o úvere zo dňa 13.03.2018, na základe ktorej bola dňa 22.03.2018 poskytnutá suma vo výške 18 000 Eur (s výškou mesačnej splátky 280,24 Eur), čo právny predchodca oprávneného nezohľadnil pri posudzovaní schopnosti splácať úver. Preto je povinná názoru, že Okresný súd Banská Bystrica absentoval pri posudzovaní nároku z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere na aplikáciu tohto ustanovenia a priznal nárok, na ktorý neexistoval právny nárok a ktorý nebol žalovateľný v takom rozsahu ako to tvrdil žalobca v základnom upomínacom konaní. Z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje alebo obsahuje nesprávne uvedené obligatórne náležitosti, ktorých absencia, tak má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. 2) Povinná namieta neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o spotrebiteľskom úvere z dôvodu, že bola zabezpečená poistením, avšak uvedené poistenie v čase podpisu predmetnej zmluvy povinná nemala možnosť odmietnuť, nakoľko sa o ňom dozvedela až po uzatvorení zmluvného vzťahu. Povinná poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/35/2011 z 13.09.2012, v ktorom sa uvádza, že odvolací súd považuje praktiku, podľa ktorej na vznik poistného vzťahu postačí nekonanie spotrebiteľa za nekalú obchodnú praktiku a právny úkon je prejav vôle a aj so vznikom poistenia je treba vôľu v tomto smere prejaviť a to tak, že výber služby je spojený s alternatívami a preto je akceptovateľný len taký spôsob s vyznačením voľby - teda s aktívnym konaním spotrebiteľa, inak existuje nebezpečenstvo, že zmluva vznikne aj za stavu, že spotrebiteľ vôľu uzavrieť takúto zmluvu nemal. Povinná dáva do pozornosti, že poistné, hoci bolo podmienkou uzatvorenia úveru, právny predchodca oprávneného nezapočítal do celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom a ani do RPMN, preto je v zmluve o úvere zavádzajúco uvedená nižšia suma pri údaji o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom ako tomu bolo v skutočnosti, pričom k reálnej celkovej čiastky, ktorú zaplatí spotrebiteľ dospejeme prepočtom: výška splátky s poistením x počet splátok. Z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje alebo obsahuje nesprávne uvedené obligatórne náležitosti, ktorých absencia, tak má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. 3) Ďalej povinná poukazuje na skutočnosť, že pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu neexistoval nárok oprávneného v takej výške ako si ho uplatnil, nakoľko neexistovala pohľadávka z predmetnej zmluvy o úvere, ktorá bola zosplatnená. Oprávnený nebol objektívne oprávnený podať návrh na vydanie platobného rozkazu, nakoľko nedošlo k zmene jeho „práva“ na „nárok“. Tak významný a v dôsledkoch zásadný moment akým je predčasná splatnosť úveru, musí byť prísne regulovaný zo strany zákona (§ 53 ods. 9 OZ) a bez výnimky rešpektovaný zo strany silnejších subjektov (dodávateľov). Zosplatnenie v budúcnosti splatných splátok k jedinému momentu spôsobuje pre jednotlivca, či celé rodiny prakticky neriešiteľnú situáciu a preto musí byť dôsledne zo strany súdov posudzovaný úkon zosplatnenia už v štádiu, keď rozhoduje o návrhu na vydanie platobného rozkazu, nakoľko pokiaľ majú nastať právne dôsledky zosplatnenia, musí byť zosplatnenie urobené zákonne a nie svojvoľne podľa „filozofie dodávateľa“. Oprávnený nepreukázal, že došlo k zosplatneniu predmetného úveru spôsobom, akým to vyžaduje § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ, že „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, tak môže dodávateľ uplatniť právo najskôr po uplynutí 3 mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva“, v dôsledku čoho nie je splnená primárna podmienka pre podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorým si uplatňuje aj v budúcnosti splatné splátky. Upozornenie na možnosť zosplatnenia a samotný úkon zosplatnenia sú písomné jednostranné právne úkony dodávateľa, ktoré sa musia dostať do sféry spotrebiteľa a musia spĺňať zákonné kritériá pre právne úkony podľa § 37 ods. 1 OZ. Preto je povinná názoru, že úkon zosplatnenia nebol urobený zákonom aprobovaným spôsobom napĺňajúc jeho zmysel a účel, nakoľko sa nedostal do sféry povinnej. Iný výklad zákonného ustanovenia predstavuje popretie jeho zmyslu a účelu a prispieva k ďalšej „nadvláde“ dodávateľa nad spotrebiteľom a nestabilite pri samotnom rozhodovaní súdov SR. Keďže sa pohľadávka nestala splatnou, tak nebola ani žalovateľná. Povinná zároveň uvádza, že platobný rozkaz nikdy neprebrala a nebol jej doručený do vlastných rúk a ak existuje doručenka k prevzatiu platobného rozkazu, tak sa tam nenachádza jej podpis a nemá vedomosť o tom, kto zásielku prevzal a prečo doručila Slovenská pošta platobný rozkaz inej osobe ako povinnej. Povinná teda nemala možnosť túto skutočnosť namietať v rámci podania odporu, nakoľko nemala o platobnom rozkaze vedomosť. Povinná k návrhu na zastavenie exekúcie priložila aj prílohy: Uznesenie Ústavného súdu SR PLz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15.06.2022; Výpisy z účtu za obdobie od 01/2018 do 05/2018; Zmluva o úvere zo dňa 13.03.2018 a plnomocenstvo pre advokáta. Na základe uvedeného povinná žiada súd o preskúmanie, či bol alebo nebol exekučný titul vydaný v súlade s právnymi predpismi, pričom poukazuje najmä na Uznesenie Ústavného súdu SR PLz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15.06.2022 ako aj ňou vytýkané nedostatky v tomto návrhu. Z vyššie uvedených dôvodov povinná navrhuje súdu, aby návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel a exekučné konanie zastavil.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie považuje uvedené námietky za nedôvodné, nakoľko podľa neho neuvádza žiadne relevantné právne skutočnosti, ktoré by vyvracali dôvodnosť podaného návrhu na vykonanie exekúcie a neuviedla ani žiaden zákonný dôvod uvedený v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, na základe ktorého by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná. Oprávnený uvádza, že pokiaľ mala povinná námietky v súvislosti s jej uzatvoreným zmluvným vzťahom založeným zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 1101181104, ako spotrebiteľským zmluvným vzťahom alebo sa chcel vyjadriť k iným skutočnostiam, tak mal možnosť tieto skutočnosti na svoju obranu predložiť súdu počas trvania súdneho konania. Oprávnený zároveň poukazuje na skutočnosť, že povinný v zmysle ustanovenia § 61 ods. 2 Exekučného poriadku môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Nakoľko uvedený návrh na zastavenie povinná podala po lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, tak v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. Oprávnený má za to, že uvedené skutočnosti, ktoré povinná uviedla vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nenastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. Preto oprávnený na svojom návrhu na vykonanie exekúcie naďalej trvá a navrhuje námietky povinnej v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodné.
6. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
7. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
8. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
11. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
12. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
14. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
15. Podľa § 61l ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.
16. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
17. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 226 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.
19. Podľa § 232 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
20. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
22. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k zisteniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
23. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Konanie o návrhu povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd návrhu vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
24. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
25. Súd musí najprv konštatovať, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nebol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, keďže upovedomenie o začatí exekúcie si prevzala dňa 10.05.2021 a návrh na zastavenie exekúcie bol podaný dňa 04.08.2022, takže nemá odkladný účinok.
26. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinným, platná právna úprava zakotvila tzv. koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie, podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020). Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii.
27. Koncentrácia exekučného konania sa vzťahuje na všetkých povinných bez rozdielu. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). Súd zároveň poukazuje, že sú isté skutočnosti, ako napríklad skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu alebo aj neprijateľné zmluvné podmienky namietané povinným, na ktoré musí prihliadať ex offo počas celého konania a nevzťahuje sa na ne koncentračná zásada.
28. Súd sa oboznámil s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie, vyjadrením oprávneného k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, vykonal dokazovanie listinnými dôkaznými prostriedkami prítomnými v spise, pripojil si spis zo základného konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 29Up/2198/2020, ako aj sa oboznámil s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky, pričom dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
29. V prvom rade súd zdôrazňuje, že cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Z uvedeného vyplýva, že počas celého exekučného konania, vrátane samotného výkonu exekúcie musí existovať exekučný titul, ktorým bolo v danom prípade vykonateľné rozhodnutie súdu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 29Up/2198/2020 zo dňa 18.12.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 16.03.2021. Z obsahu uvedeného rozhodnutia vyplýva, že sa jednalo o platobný rozkaz, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom D.. Y. Y. v skrátenom konaní. Uvedeným rozhodnutím bolo rozhodnuté o povinnosti na peňažné plnenie, ktoré sa skladalo z istiny vo výške 5 944,24 Eur, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 944,24 Eur od 12.06.2019 do zaplatenia, náhrady trov konania vo výške 939,29 Eur. Uplatnená pohľadávka vznikla zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1101181104, ktorú povinný uzatvoril dňa 26.06.2018 so spoločnosťou N. B. N.. H.., M.: XX XXX XXX (právnym predchodcom oprávneného). Úverová zmluva bola uzatvorená bezúčelovo na poskytnutie peňažných prostriedkov (úveru) vo výške 6 000 Eur. Dňa 14.02.2019 bola povinná vyzvaná na úhradu dlžnej čiastky úveru vo výške 467,04 Eur. Následne dňa 23.05.2019 bolo povinnej, v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, zaslané vyhlásenie o okamžitej splatnosti úveru v celom rozsahu ku dňu 15.09.2018 vo výške 6 268,44 Eur, z čoho 5 944,24 Eur je istina, 28,35 Eur je poistné a 295,85 Eur sú úroky. Dňa 28.11.2019 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi právnym predchodcom oprávneného a aktuálnym oprávneným. Dňa 09.09.2020 bola povinná vyzvaná aktuálnym oprávneným na zaplatenie pohľadávky. Keďže povinná nereagovala a pohľadávku neuhradila, tak dňa 08.12.2020 podal oprávnený návrh na vydanie platobného rozkazu. Platobný rozkaz bol vydaný Okresným súdom Banská Bystrica dňa 18.12.2020. Uvedené rozhodnutie sa stalo exekučným titulom dňa 16.03.2021, a to momentom kedy rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť. Vykonateľnosť je vlastnosť rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Povinná z exekučného titulu bola zaviazaná splniť povinnosť uloženú jej platobným rozkazom do 15 dní od doručenia platobného rozkazu, t.j. do 16.03.2021. Pričom od 17.03.2021 mohla byť povinnosť vymáhaná nútene, prostredníctvom súdneho exekútora. Z obsahu spisu ako aj z vyjadrení strán vyplýva, že povinná svoju povinnosť uloženú exekučným titulom nesplnila.
30. Prvou námietkou povinnej, na ktorú súd musí reagovať je vznesená námietka týkajúca sa absencie vykonania spotrebiteľského prieskumu v základnom konaní. V súvislosti s touto námietkou musí súd reagovať, že vydanie platobného rozkazu (exekučného titulu) bolo možné v čase jeho vydania uskutočniť aj vyšším súdnym úradníkom. Vyššiemu súdnemu úradníkovi toto oprávnenie vyplývalo priamo z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch platného do 30.06.2021, voči ktorému sa povinná mohla brániť podaním odporu proti platobnému rozkazu, čo však povinná neurobila. Pričom akékoľvek námietky uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. v sťažnosti v rámci exekúcie nemôžu byť opravným prostriedkom proti vydanému platobnému rozkazu s jednou výnimkou. A tou výnimkou je povinnosť exekučného súdu vykonať spotrebiteľský prieskum týkajúci sa neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok. Výnimka z tejto zásady sa teda týka platobných rozkazov vydaných vyšším súdnym úradníkom, pokiaľ podkladom pre vydanie bola spotrebiteľská zmluva. Súd poukazuje na rozsudok súdneho dvora C-448/17, z ktorého vyplýva, že súdny dvor v štádiu vykonávacieho konania a priori nevylučuje preskúmanie exekučného
titulu - platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola podkladom na jeho vydanie, a teda vecnej správnosti exekučného titulu. V tomto smere súd ďalej uvádza, že povinnosť ex offo skúmania zákonnosti exekučného titulu z hľadiska rešpektovania § 299 ods. 2 CSP pri vydávaní platobného rozkazu vyplýva súdu aj z § 53 ods. 1 a 3 Exekučného poriadku, konkrétne z § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku (k uvedenému viď aj zjednocujúce uznesenie pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky PLz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15. júna 2022).
31. V nadväznosti na prijaté zjednocujúce uznesenie pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky, súd poznamenáva, že exekučný súd v exekučnom konaní je povinný sa touto skutočnosťou zaoberať v rozsahu stanovenom Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktoré nasledovalo po rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie pokiaľ sa prejednávaný prípad týka spotrebiteľského vzťahu. Uvedené vyplýva už aj z úmyslu zákonodarcu, ktorý uložil ustanovením § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku povinnosť pri nárokoch zo spotrebiteľských vzťahoch k návrhu na vykonanie exekúcie pripájať aj spotrebiteľskú zmluvu a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, a to práve v tom prípade, ak sa jedná o exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Predloženie dotknutej spotrebiteľskej zmluvy resp. ostatných dokumentov s ňou súvisiacich má následne nepochybný význam pre posúdenie prípadnej existencie zákonného dôvodu na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, a teda na náležité posúdenie, či predmetný exekučný titul bol alebo nebol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľných podmienok má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
32. Na základe vyššie uvedeného si súd pripojil spis zo základného konania, z ktorého sa oboznámil so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje a posúdil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 1101181104, z ktorej vyvodzuje oprávnený svoj nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní, obsahuje spotrebiteľské zmluvné dojednanie. Vzhľadom k uvedenému súd pristúpil z úradnej povinnosti k preskúmaniu existencie neprijateľných zmluvných podmienok. Posúdením listín bolo preukázané, že úver bol poskytnutý vo výške 6 000 Eur s úrokovou sadzbou vo výške 6,90% ročne, RPMN bola stanovená na 7,12%, takže celková čiastka, ktorú by dlžník uhradil za celú dobu splácania je vo výške 7 581,84 Eur a zároveň bolo dohodnuté poistné vo výške 3,49% z výšky mesačnej splátky, čo činí spolu za celé obdobie splácania sumu vo výške 264,60 Eur. Povinná z uvedeného úveru zaplatila len prvú splátku vo výške 93,41 Eur a keďže neuhradila ďalších päť splátok v poradí, tak bola dňa 14.02.2019 vyzvaná právnym predchodcom oprávneného na úhradu sumy vo výške 467,04 Eur (5x93,41 Eur). Následne jej bolo dňa 23.05.2019 zaslané vyhlásenie o okamžitej splatnosti úveru, kde je uvedené, že nakoľko je v omeškaní s úhradou splátky vo výške 90,26 Eur, ktorá bola splatná dňa 15.09.2018, po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a súčasne bola upozornená v upomienkach o možnosti uplatniť právo veriteľa zosplatniť poskytnutý úver, k čomu napokon veriteľ, právny predchodca oprávneného, pristúpil a vyzval na úhradu celého dlžného zostatku úveru v celkovej výške 6 268,44 Eur, z čoho je istina 5 944,24 Eur, poistné vo výške 28,35 Eur a úroky vo výške 295,85 Eur, v lehote do 7 dní od doručenia výzvy.
33. Po postúpení pohľadávky na aktuálneho oprávneného Zmluvou o postúpení zo dňa 28.11.2019 zaslal aktuálny oprávnený povinnej dňa 09.09.2020 predžalobnú výzvu na zaplatenie pohľadávky spolu vo výške 7 029,97 Eur, čo pozostáva z istiny vo výške 5 944,24 Eur, úroku vo výške 295,85 Eur, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 529,46 Eur, poplatok za poistné vo výške 28,35 Eur a úrok z omeškania vo výške 232,07 Eur. Keďže nebola pohľadávka zaplatená, tak pristúpil oprávnený dňa 08.12.2020 k podaniu návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Banská Bystrica, kde si nárokoval istinu vo výške 5 944,24 Eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5 944,24 Eur od 12.06.2019 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania spolu vo výške 939,29 Eur = 3x tarifná hodnota úkonu právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu, predžalobná výzva) vo výške 200,85 Eur + 3 x režijný paušál vo výške 10,62 Eur + 20% DPH vo výške 126,88 Eur + zaplatený súdny poplatok vo výške 178 Eur. Oprávnený si neuplatnil zmluvný úrok, ani náhradu za poistné, ani zmluvnú pokutu. Oprávnený si uplatnil len zákonný úrok z omeškania, ktorý bol dohodnutý aj v Zmluve o spotrebiteľskom úvere v časti VII. Bod 2 a to odo dňa 12.06.2019, čo je deň po tom, kedy uplynula lehota na zaplatenie dlžnej sumy úveru na základe vyhlásenia o zosplatnosti celého úveru.
34. Súd posúdil predloženú zmluvnú dokumentáciu, ktorá sa vzťahuje k predmetnému úveru a musí konštatovať, že zmluvná dokumentácia obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, ako i ďalšie zmluvné podmienky, ktoré boli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, a povinná nemohla mať dôvodné pochybnosti o tom, k akým povinnostiam sa v rámci zmluvy o úvere zaviazala, príp. že by zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. Jedine dohodnutú výšku úroku je možné charakterizovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Oprávnený si však tento nedostatok uvedomil a od povinnej požadoval v základnom konaní už len zaplatenie istiny a zákonného úroku z omeškania a ostatné nároky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako napríklad poistné, si neuplatnil. Čiže túto neprijateľnú zmluvnú podmienku neaplikoval a rozhodol sa pristúpiť k uplatneniu len zákonného úroku z omeškania. Preto súd posúdil, že priznaný nárok - istina a výška úroku z omeškania v predloženom platobnom rozkaze nemôže byť posúdená ako odporujúca zákonu. Preto možno konštatovať, že nemajú žiadny vplyv na vymáhaný nárok.
35. Je potrebné zdôrazniť, že povinná do zmluvného vzťahu s právnym predchodcom oprávneného vstúpila dobrovoľne na základe slobodnej vôle, pričom nesporne aj čerpala poskytnutý úver, z ktorého zaplatila len nepatrnú časť. Pokiaľ teda oprávnený v rámci konania uplatnil nárok na vrátenie poskytnutej a dosiaľ nevrátenej istiny úveru, ako aj úroku z omeškania, tak súd v uvedenom nevzhliadol konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ochrana spotrebiteľa predsa nemôže byť bezbrehá a zájsť tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie. Povinný (hoci v postavení spotrebiteľa) nemôže očakávať, že prostredníctvom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa sa úplne zbaví svojho záväzku aj v tom rozsahu, že vráti aspoň to, čo mu bolo poskytnuté (požičané), ako to bolo aj v prejednávanej veci. Poskytnutiu takejto bezhraničnej ochrany spotrebiteľovi napokon nezodpovedá ani § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, ktorý nehovorí o akýchkoľvek neprijateľných zmluvných podmienkach, ale len o tých, ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok. Inak povedané, exekučný súd je povinný prihliadnuť na neprijateľnosť zmluvnej podmienky len za stavu, že na jej základe bol oprávnenému priznaný nárok, ktorý následne vymáha v exekúcii. V prejednávanej veci však, s poukazom na vyššie uvedené závery, existencia takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky nebola zistená.
36. Vzhľadom k uvedenému platobný rozkaz, ktorý znie len na zostatok nezaplatenej istiny poskytnutého úveru, neuhradeného zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny od 12.06.2019 do zaplatenia, súdneho poplatku za vydanie platobného rozkazu vo výške 178 Eur a príslušných trov právneho zastúpenia bol vydaný v súlade s právnymi predpismi.
37. K námietke povinnej, že úver bol predčasne zosplatnený uvádza, že splátka, ktorú povinná neuhradila bola splatná dňa 15.09.2018 a vyzvaná na jej úhradu dňa 14.02.2019 a následne až 23.05.2019, čo je 8 mesiacov po splatnosti splátky, vyhlásil zosplatnenie celého úveru a opakovane upozornil povinnú na neuhradenú splátku. Súd má za to, že právny predchodca oprávneného konal v súlade s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, tak môže dodávateľ uplatniť právo najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
38. K námietke povinnej, že nebola zohľadnená jej bonita súd uvádza, že povinná spolu so spoludlžníkom v žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru uvádzajú údaje o príjmoch, ktoré sa vydokladujú a zároveň aj o ich výdavkoch. Predložený výpis z jej účtu nestačí na posúdenie príjmov, nakoľko o úver žiadala v tej dobe s manželom a ich príjem bol posudzovaný spoločne. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere v časti XI. Bod 3 a v časti XII. Dlžník sám prehlásil, že všetky ním uvedené údaje sú pravdivé, pravé a aktuálne. Ak však dlžník so spoludlžníkom uviedli právneho predchodcu oprávneného úmyselne do omylu, len aby získali úver, tak by sa dopustili trestného činu podvodu.
39. K námietke povinnej, že jej nebol doručený exekučný titul súd uvádza, že dňa 26.01.2023 a opakovane dňa 10.02.2023, dožiadal Slovenskú poštu, a.s. v Lučenci 1 o poskytnutie informácie, ako bola overená totožnosť adresáta, ktorý prevzal zásielku s podacím číslom A., ktorá bola vydaná dňa 25.01.2021 povinnej. Slovenská pošta, a.s. zaslala svoje vyjadrenie zo dňa 17.02.2023, v ktorom uviedla, že zásielka bola doručená U. G.Č., Y. N.. C.. O.. H. XXXX/X, XXX XX O.. Avšak bolo zistené, že na
adrese sa nachádzajú menovci - matka a dcéra, preto nebolo zrejmé, komu má byť zásielka doručená a odovzdaná bola U. G. s dokladom totožnosti OP T. XXX XXX.
40. Súd však lustráciou v registri obyvateľov zistil, že U. G., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. N.. C.. O.. H. XXXX/ X, XXX XX O. má doklad totožnosti OP T. XXX XXX. Z uvedeného je zrejmé, že zásielku prebrala dcéra povinnej a nie povinná samotná.
41. Súd poukazuje, že exekúcia môže byť nariadená iba na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej (R 58/1997). Vykonateľnosť má svoju materiálnu a formálnu stránku. Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu. Výsledkom splnenia uvedených požiadaviek formálnej a hlavne materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul, ktorý procesne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby z neho bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 95/2010 zo dňa 22.06.2010).
42. Rozhodnutie je formálne vykonateľné, ak obsahuje náležitosti určené procesným predpisom a ak po jeho vydaní došlo k splneniu predpokladov vykonateľnosti určených procesným predpisom. Predpokladom vykonateľnosti je napríklad, že rozhodnutie bolo riadne doručené, že uplynula lehota na plnenie, že nebol podaný opravný prostriedok s odkladným účinkom, respektíve, že o takomto opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť na rozhodnutí sa vyznačuje potvrdením o vykonateľnosti (§ 46 Exekučného poriadku), avšak exekučný súd nie je týmto potvrdením viazaný. Exekučný súd musí samostatne na základe námietky v návrhu na zastavenie exekúcie vyhodnotiť, či predpoklady formálnej vykonateľnosti nastali. Vyššie spomenutým dokazovaním boli preukázané sporné skutočnosti v procese doručovania exekučného titulu povinnej.
43. Posúdením uvedeného prípadu možno teda skonštatovať, že v danom prípade sa exekúcia vedie na podklade nespôsobilého exekučného titulu, ktorý nie je právoplatný a ani vykonateľný, keďže nebol povinnej doručený. Vznikol tu rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom a aj Civilným sporovým poriadkom. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že toto exekučné konanie sa začalo na podklade nespôsobilého exekučného titulu, čo je skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu a preto v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku musí exekučný súd exekúciu zastaviť, tak ako je uvedené vo výroku I.
44. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
45. Podľa § 198 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
46. Podľa § 199c ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
47. Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
48. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
49. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
50. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
51. V exekučnom konaní je koncepcia povinnosti náhrady trov uloženej oprávnenému (či už voči súdnemu exekútorovi alebo voči povinnému) postavená na princípe jeho zavinenia. V exekučnom konaní oprávnený nesie objektívnu zodpovednosť, ktorú nemožno v rámci exekúcie preniesť na niekoho iného. Keďže mu z procesného hľadiska možno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie, uložil mu súd povinnosť nahradiť trovy súdneho exekútora vo výške 72 Eur v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku. V zmysle § 22 ods. 2 Vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov súdnemu exekútorovi vo výške 60 Eur + DPH 20%= 72 Eur, v celom rozsahu, keďže exekúcia bola zastavená na základe návrhu povinného podaného po zákonnej 15-dňovej lehote.
52. Strany si náhradu trov v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie neuplatnili, preto súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.