Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_11CoCsp-29-2022.pdf
PDF · 116.39 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/29/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobkyne: M. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v M., J. XXXX/XX, zastúpenej advokátkou Mgr. Ivetou Žerebákovou, so sídlom v Ružomberku, A. Bernoláka 1419/10, proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom v Bratislave - mestská časť Ružinov, Martinská 49, 821 01 Bratislava, o zaplatenie sumy 372,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 5Csp/38/2022-173 zo dňa 10.08.2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni 372,91 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne, počnúc dňom 13.04.2022 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia (prvý výrok) a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške (druhý výrok). 1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX v kat. území P. v podiele 1/6, pričom uvedené pozemky užíva žalovaný. Podľa tvrdenia žalobkyne sa žalovaný bezdôvodne obohatil, keď za užívanie pozemkov neplatil ani obvyklé nájomné, ani inú náhradu a nedošlo ani k uzavretiu nájomnej zmluvy alebo k odkúpeniu pozemkov. Žalobkyňa žiadala vydať bezdôvodné obohatenie vo výške zodpovedajúcej jej spoluvlastníckemu podielu, pri určení výšky plnenia vychádzala zo znaleckého posudku, ktorý dal vyhotoviť žalovaný, a to sumou 0,784 Eur/m2/rok, pri celkovej výmere 2854 m2 podiel, pripadajúci žalobkyni 475,66 m2, predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia 372,91 Eur ročne. Vydanie bezdôvodného obohatenia si uplatnila žalobkyňa za obdobie jedného roka od 18.04.2020 do 18.04.2021. Žiadala priznať aj zákonný úrok z omeškania, a to od podania žaloby od 13.04.2022 do zaplatenia. 1.2 Po vydaní platobného rozkazu v upomínacom konaní Okresným súdom Banská Bystrica (sp.zn. 41Up/367/2022 zo dňa 21.04.2022) a po podaní odporu žalovaným, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu, bol spis postúpený Okresnému súdu Žiar nad Hronom (dňa 17.6.2022). 1.3 Okresný súd po vykonaní dokazovania, vychádzajúc z čl. 4 ods. 1 Ústavy SR, §43 ods. 1, 2, §48 ods. 1, 2 písm. a), ods. 4, §49 ods. 1, 2 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, §451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj len „OZ“) konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne, sú súčasťou vodného toku Revúca a tvoria jej prírodné koryto. Parcely žalobkyne sú na liste vlastníctva evidované ako zastavaná
plocha a nádvorie alebo trvalý trávny porast. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, je tento pozemok korytom; ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru (§43 ods.2 Zákona o vodách). 1.4 Rieka Revúca podľa §1 s odkazom na prílohu č.1 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.211/2005 Z.z. patrí medzi vodohospodársky významné vodné toky, správu v zmysle §48 ods.1 a §48 ods.2 písm. a) zákona č. 364/2004 Z.z Zákona o vodách vykonáva žalovaný; so správou spojené oprávnenia a povinnosti správcu vodného toku sú priamo vymedzené v ustanoveniach §48 a §49 Zákona o vodách, preto výkon práv a povinností žalovaného ako správcu nemôže bez ďalšieho viesť ku vzniku bezdôvodného obohatenia a vzniku majetkového prospechu podľa ustanovení §451 ods.2 OZ; činnosť pri výkone oprávnení a plnení povinností, spojených so správou vodného toku, nemožno chápať ako získavanie majetkového prospechu na úkor žalobkyne. Žalobkyňa v spore nepreukázala, že by žalovaný užíval nehnuteľnosti iným spôsobom, než v zmysle Zákona o vodách, a to spôsobom výkonu práv a povinností, spojených so správou vodného toku. Z dôvodu nepreukázania pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore v zmysle §451 ods.1 OZ okresný súd žalobu zamietol, pretože pasívne legitimovaný je len ten, koho majetok sa na úkor iného neoprávnene zväčšil alebo nedošlo k zmenšeniu jeho majetku, hoci k nemu malo dôjsť. 1.5 Okresný súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 15CoCsp/11/2022 zo dňa 03.05.2022, na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 5Co/286/2018 zo dňa 26.03.2019, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 28Cdo/2750/2013. 1.6 S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010 okresný súd preskúmaval nielen pasívnu ale aj aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobkyňa je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka v podiele 1/6 nehnuteľnosti v katastrálnom území Ružomberok, vedených na LV č. XXXXX ako N. parcela č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvoria o výmere 311 m2, EKN parcela č. XXXX/XXX, trvale trávnatý porast o výmere 368 m2, EKN parcela č. XXXX/XXX, trvale trávnatý porast o výmere 794 m2, EKN parcela č. XXXX, trvale trávnatý porast o výmere 240 m2, EKN parcela č. XXXX, trvale trávnatý porast o výmere 287 m2 a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX ako EKN parcela č. XXXX, trvale trávnatý porast o výmere 854 m2. Žalobkyňu považoval za aktívne legitimovanú, pretože v období od 18.04.2020 do 18.04.2021, za ktoré obdobie sa domáhala plnenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia, jej svedčil zápis na listoch vlastníctva. 1.7 O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §255 ods. 1 a §262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“) a žalovanému ako strane sporu v konaní úspešnej priznal 100% nároku na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa, pretože preukázala svoje vlastnícke právo, ktoré nadobudla riadne titulom dedenia D2684/92, k vyvlastneniu pozemkov nedošlo a bolo odvodené priamo z pozemkovej knihy, ktoré skutočnosti boli potvrdené ROEP-om pod číslom konania Z 2724/2012. Nesúhlasila so závermi okresného súdu, že žalovaný sa na úkor žalobkyne neobohatil, pretože ohľadom riešenia finančnej náhrady prebiehala medzi žalobkyňou a žalovaným komunikácia ohľadom mimosúdneho riešenia sporu, bol predložený návrh na riešenie nájomnej zmluvy, žalobkyňa doložila súhlas so spracovaním osobných údajov žalovanému, ako podklad žalovaný dal vypracovať znalecký posudok a bola vypočítaná finančná náhrada pre žalobkyňu. 2.1 Poukázala na to, že jedným z ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky je článok 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý obsahuje základný rámec vlastníckeho práva s tromi základnými podmienkami na ochranu vlastníckeho práva: právo vlastniť majetok, právo každého nadobúdať majetok, rovnosť v obsahu vlastníctva; základné vymedzenie obsahu je Občiansky zákonník, ktorý je lex generalis k ostatným predpisom, stanovujúcim rozsah vlastníckeho práva. Najdôležitejšou pre rozoberanú tému je tretia rovina úpravy, ktorá sa vzťahuje na vyvlastnenie a obmedzenie vlastníckeho práva, najmä k nehnuteľnostiam; podľa odseku 4 článku 20 Ústavy SR je vyvlastnenie ako aj obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Odkázala na Nález Ústavného súdu sp.zn. PL. ÚS 38/95 z 03.04.1996, uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čiastka 49, pod číslom 135/1996, v zbierke nálezov uverejnený pod č. 4/96. Poukázala na zákonné záložné právo v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktoré definuje obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom práve, pričom konštatovala, že zákonodarný orgán SR vo viacerých
prijatých zákonoch ignoroval ústavu pri riešení oprávnení štátu, ako aj oprávnení iných osôb, ktorým umožnil obmedziť vlastnícke práva priamo zákonom a pri konštrukcii zákonov neuvažoval primárne o obmedzení až na základe konaní, ktoré by konkrétne obmedzenia v zmysle zákona nariadili. Tiež poukázala na obmedzenie vlastníckeho práva podľa §66 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa §34 ods. 1 Katastrálneho zákona, ako aj §35 ods. 2 písm. c) tohto zákona vo vzťahu k zápisu vecných bremien vyplývajúcich zo zákona; dotkla sa zákona č. 66/2009 Z.z. Vo vzťahu k Zákonu o vodách č. 364/2004 Z.z. poukázala najmä na ustanovenia §4, §4b, §26, §49, §50, §53a a na obmedzenie vlastníckeho práva podľa zákona č. 66/2009 Z.z. a v zmysle zákona č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. 2.2 Osobitne poukázala na ustanovenia §120 ods. 2, §123, §517 ods. 2, §451, §454, §456, §458 ods. 1, §489, §563 Občianskeho zákonníka, §43 ods. 1, 2, 7, §48 ods. 1, 2, §49 ods. 1 Zákona o vodách a na čl. 20 ods. 4, čl. 4 ods. 1 Ústavy SR. Žalobkyňa v spore preukázala, že bola vlastníkom predmetných nehnuteľností za obdobie uplatneného nároku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, aktívna legitimácia bola preukázaná pripojenými listinnými dôkazmi; nebolo sporné, že ako podielový spoluvlastník je zapísaná na príslušných listoch vlastníctva. Zo Zákona o vodách vyplýva, že činnosti súvisiace so správou vodných tokov sú vykonávané vo verejnom záujme a môžu zasiahnuť do vlastníckeho práva spoluvlastníkov, ktorí sú povinní výkon týchto činností strpieť. Zo žiadneho prepisu nevyplýva, že by takto dotknutí vlastníci boli povinní tieto obmedzenia strpieť bez nároku na kompenzáciu, pričom poskytnutie primeranej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva je všeobecným princípom a aj súčasťou ústavnej ochrany vlastníckeho práva. Zákon o vodách počíta s náhradou za obmedzenie v §26 ods. 9, pričom poskytnutie primeranej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, je aj všeobecným princípom a súčasťou ústavnej ochrany vlastníctva podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. S výkonom týchto oprávnení a plnením zákonných povinností v rámci vykonávania správy vodného toku žalobkyňa je povinná strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva, nie však bezodplatne, preto žalovaný, ktorý predmetné pozemky od žalobkyne užíva v rámci vykonávania správy vodného toku, je povinný za toto užívanie platiť primeranú náhradu a pokiaľ sa tak nedeje, dochádza na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne. Je potom zrejmé, že nedochádza k zmenšeniu jeho majetku o prostriedky, ktoré by za normálnych okolností v prípade existencie nájomnej či inej zmluvy mal vynaložiť v súvislosti s užívaním predmetných pozemkov žalobkyne. Aj keď zistený stav nie je možné celkom jednoznačne podriadiť pod konkrétnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia v zmysle §452 ods. 2 OZ, s poukazom na rozhodovaciu prax (napr. rozhodnutie NS ČR, sp.zn. 30Cdo/199/2007 zo dňa 08.01.2008) mala za to, že na tento stav je možné aplikovať všeobecnú generálnu klauzulu bezdôvodného obohatenia ustanovenia §451 ods. 1 OZ. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, ale len objektívny stav, že obohatenie objektívne vzniklo. Ak niekto užíva cudzí pozemok bez právneho titulu, bezdôvodné obohatenie vzniká objektívne už týmto užívaním bez ohľadu na to, či vlastník s užívaním súhlasí alebo je povinný ho strpieť v zmysle zákonných ustanovení. 2.3 Nesúhlasila s názorom okresného súdu, že žalovaný sa na úkor žalobkyne neobohatil; nebolo sporné, že predmetné pozemky žalovaný užíva. Nepriznaním bezdôvodného obohatenia dochádza k porušeniu ústavného princípu ochrany vlastníckeho práva. 2.4 Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobkyni priznal istinu vo výške 372,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 372,91 Eur od 10.04.2021 do zaplatenia, ako aj náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%, resp. aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. So záverom rozsudku okresného súdu sa stotožnil v plnom rozsahu. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX na Okresnom úrade Ružomberok, katastrálny odbor, ktoré tvoria koryto vodného toku Revúca, neužíval a ani neužíva, výkon správy zo zákona, ktorú vykonáva správca vodného toku, nemožno stotožňovať s užívaním sporných nehnuteľností. Sporné nehnuteľnosti tvoria koryto vodného toku podľa §43 ods. 2 druhej vety Vodného zákona. Vodný tok Revúca je vodohospodársky významným vodným tokom v zmysle Vyhlášky č. 211/2005 Z.z. Ministerstva životného prostredia SR, ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov, uvedených v Prílohe č. 1 pod poradovým č. 114, evidovaný v databáze vodných tokov pod identifikátorom 4-21-02-11793. 3.1 Z výkonu zákonných oprávnení a z plnenia zákonných povinností pri správe vodného toku podľa ustanovenia §48 a §49 Vodného zákona žalovanému žiadny majetkový prospech nevzniká ani nemôže
vzniknúť, pretože ide o plnenie povinností vo verejnom záujme. Naopak, žalovaný vynakladá na správu vodných tokov finančné prostriedky, preto u neho nevzniká bezdôvodné obohatenie podľa §451 a nasl. OZ a pre vydanie bezdôvodného obohatenia neboli splnené zákonné podmienky. Žalobkyňa sa domáha zaplatenia ňou určenej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného, ale v žalobe neuviedla konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalovaný v žalovanom období užíval bez právneho dôvodu sporné pozemky takým spôsobom, resp. z pozemku žalobkyne bral nejaké úžitky, na základe ktorého mu vznikol majetkový prospech. Žalovaného majetok sa na úkor žalobkyne neoprávnene nezväčšil a v súlade s právom nemalo ani dôjsť ku zmenšeniu majetku žalovaného. 3.2 Podľa čl. 4 ods. 1 Ústavy SR sú vodné toky vo vlastníctve Slovenskej republiky. Vlastníctvo vodného toku vyplýva priamo z Ústavy SR a zápis vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam doterajšieho vlastníka je s ohľadom na vymedzenie vlastníctva k vodným tokom v Ústave Slovenskej republiky nehodnoverným údajom v katastri nehnuteľností. 3.3 Podľa §31 ods. 1 Zákona o vodách (zákon č. 138/1973 Zb.) sú vodnými tokmi vody trvalo tečúce po zemskom povrchu medzi brehmi buď v prirodzenom, prípadne upravenom koryte ako bystriny, potoky, rieky alebo v umelom koryte ako prieplavy, vodné kanále, nádrže a pod. alebo vody, nachádzajúce sa v slepých ramenách vodných tokov, včítane ich korýt. Vodný tok Revúca v k.ú. Ružomberok je vodným tokom, ktorého vlastníkom je Slovenská republika. V zmysle uvedeného ustanovenia došlo k nadobudnutiu vlastníctva k vodnému toku Slovenskou republikou, a to ešte pred nadobudnutím účinnosti §120 ods. 2 OZ. Sporné nehnuteľnosti, ktoré tvoria koryto vodného toku, sú súčasťou vodného toku. S poukazom na Zákon o vodách namietol aktívnu legitimáciu žalobkyne ako vlastníka sporných nehnuteľností; vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nenadobudla, zápis v katastri nehnuteľností má len evidenčný charakter a nedokazuje existenciu vlastníckeho práva žalobkyne.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na svojej žalobe v plnom rozsahu. Poprela tvrdenia žalovaného, že pozemky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Listy vlastníctva sú založené na žalobkyňu, žalobkyňa svoje vlastníctvo preukázala, vlastníctvo žalobkyne nebolo vyvlastnené, vyvlastnenie môže prebehnúť len na základe zákona a za primeranú náhradu. Zopakovala odkazy na zákonné ustanovenia z odvolania s tým, že zo Zákona o vodách vyplýva, že činnosti súvisiace so správou vodných tokov sú vykonávané vo verejnom záujme a môžu zasiahnuť do vlastníckeho práva spoluvlastníkov, ktorí sú povinní výkon týchto činností strpieť Zo žiadneho predpisu nevyplýva, že by takto dotknutí vlastníci boli povinní tieto obmedzenia strpieť bez nároku na kompenzáciu, pričom poskytnutie primeranej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva je všeobecným princípom a aj súčasťou ústavnej ochrany vlastníckeho práva. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol v súlade s jej odvolaním.
5. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
6. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p., len v rozsahu odvolania podľa §379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne a správne správny v plnom rozsahu potvrdil.
7. Podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, dospel ku správnym skutkovým zisteniam, aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len relevantnými námietkami pre rozhodnutie veci, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§380 ods. 2 C.s.p.). 8.1 Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutočnosti nevyhnutné pre posúdenie veci, na návrh strán vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ustanovením §191
a nasl. C.s.p. a dospel ku skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. 8.2 Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku v §220 ods. 2 C.s.p., keď okresný súd uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, jeho právnym posúdením veci, ako aj s odôvodnením rozsudku sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle §387 ods. 2 C.s.p. naň odkazuje. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery inak. Odvolanie krajský súd nepovažoval za dôvodné, neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľky, na ktorých založila svoje odvolacie dôvody a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny (§387 ods. 1, 2 C.s.p.).
9. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe listov vlastníctva je žalobkyňa zapísaná ako podielová spoluvlastníčka pozemkov, cez ktoré preteká rieka Revúca. Zo spisu je zistiteľné, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne spravuje žalovaný. Žalobkyňa žiadala uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť jej finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva užívaním pozemkov bez zmluvného vzťahu, jednorazovú finančnú náhradu žiadala priznať za obdobie jedného roka. Okresný súd po vykonanom dokazovaní rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom.
10. Odvolanie žalobkyne nie je dôvodné; odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť v prejednávanej veci iný záver, než k akému dospel okresný súd. 10.1 Okresný súd sa správne v prvom rade zaoberal otázkou pasívnej a aktívnej legitimácie; správne konštatoval, že vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna je vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní chápaná ako oprávnenie alebo povinnosť účastníkov, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva alebo nositeľom subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorých sa v konaní rozhoduje. 10.2 Pre úplnosť krajský súd dopĺňa, že v prejednávanej veci z ustanovenia §6 ods. 1, 2 Zákona o štátnom podniku č. 111/1990 Zb. vyplýva, že veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu a podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy, je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné. Je nepochybné, že štátny podnik je právnickou osobou, ktorej postavenie upravuje Zákon o štátnom podniku. Z §4 ods. 1, §5 ods. 1 a §6 ods. 1, 2 tohto zákona vyplýva, že štátny podnik je právnickou osobou, ktorá hospodári s vecami a majetkovými právami, zverenými jej pri založení a ďalej s vecami a majetkovými právami, nadobudnutými v priebehu podnikania. Tieto veci, s ktorými hospodári, sú v štátnom vlastníctve. Zakladateľom štátneho podniku SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK je Ministerstvo životného prostredia SR, a to zakladacou listinou zo dňa 19.12.1996, č. 3555/1996-100, podľa §12, §13 Zákona o štátnom podniku a rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR splynutím štátnych podnikov POVODIE DUNAJA, š.p., Bratislava, POVODIE VÁHU, š.p., Piešťany, POVODIE HRONA, š.p., Banská Bystrica, POVODIE PODROGU A HORNÁDU, š.p., Košice. Štátny podnik SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK Banská Štiavnica prebral v plnom rozsahu majetok, práva a záväzky vyššie uvedených štátnych podnikov, odštepné závody SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, š.p., Banská Bystrica sú: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š.p., odštepný závod Piešťany, SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š.p., odštepný závod Banská Bystrica, SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š.p., odštepný závod Košice a SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š.p., odštepný závod Bratislava. Od 01.06.2022 je sídlom SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, štátny podnik, Bratislava - mestská časť Ružinov, Martinská 49, 821 05. 10.2 Krajský súd v zhode s názorom okresného súdu uzatvára, že žalovaný v prejednávanej veci nie je pasívne legitimovaný a už táto skutočnosť je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Vlastnícke právo k vodnému toku vyplýva priamo z Ústavy SR, a to z čl. 4 ústavného zákona č. 460/1992 Zb., ako aj z ustanovenia §43 Zákona o vodách. Z ustanovení §5 a §6 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku je možné vyvodiť záver o nedostatku vecnej legitimácie žalovaného, pretože vystupovanie podniku v právnych vzťahoch v jeho mene s tým, že nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov, upravuje §5 ods. 1, ale v konaní podniku v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa §6 ods. 1, v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy a vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné, mu zákon dáva
oprávnenie konať len v mene štátu (§6 ods. 2 Zákona o štátnom podniku). Nositeľom vecnej legitimácie vzhľadom na uvedené je preto samotný štát, t.j. Slovenská republika, pretože štátny podnik ako správca
- žalovaný koná v mene štátu a nie vo vlastnom mene. Ak správca majetku štátu nekoná vo vlastnom mene, ale v mene štátu, má pred súdom vecnú legitimáciu štát a nie správca jeho majetku. Odvolacia námietka žalobkyne ohľadom pasívnej legitimácie nie je dôvodná.
11. Aktívnu legitimáciu žalobkyne súd prvej inštancie nespochybnil, práve naopak konštatoval, že žalobkyni aktívna legitimácia svedčí vzhľadom na obsah listov vlastníctva. Odvolacia námietka žalobkyne v tomto smere nie je relevantná a krajskému súdu sa javí, že žalobkyňa dôvody odvolania pripravila všeobecne bez konkretizácie vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu okresného súdu.
12. Žalobkyňa podala žalobu dňa 13.04.2022, teda v čase platnosti a účinnosti zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách (Vodný zákon). V zmysle §48 ods. 1 tohto zákona správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt; správca vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky; so správou vodných tokov zákon spája určité oprávnenie a povinnosti správcu vodného toku, ktoré sú vymedzené a zakotvené v §48 a § 49 Vodného zákona. Správca vodného toku je oprávnený okrem iného pri výkone správy vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti, ako aj užívať pobrežné pozemky (§49 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Vodného zákona). Vlastníci pobrežných pozemkov vo vzťahu k správcovi vodného toku sú povinní umožniť správcovi vodného toku výkon jeho oprávnenia (§50 ods. 1 písm. a/ Vodného zákona). Vodný zákon zadefinoval vodný tok aj koryto: podľa §43 ods. 1 vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi. Koryto je definované v §43 ods. 2 Vodného zákona: ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, je tento pozemok korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok, tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru. 12.1 Žalobkyňa žiadala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej kompenzáciu za obmedzenie jej vlastníckeho práva. Zo spisu nevyplýva, či ide o prirodzený tok v mieste pretekania cez pozemok žalobkyne alebo či ide o umelý tok a kedy bol tento vybudovaný; žalobkyňa takéto skutočnosti v žalobe, ani v celom konaní pred súdom prvej inštancie netvrdila a ani nenavrhovala a neprodukovala v tomto smere dôkazy; nepreukazovala prípadné vytvorenie umelého toku rieky po tom, čo nadobudla vlastníctvo k uvedeným pozemkom. Žalobkyňa v odvolaní na tieto skutočnosti nepoukazuje, skutkovým okolnostiam nevenuje pozornosť; zamerala sa predovšetkým na rozbor právnej úpravy, týkajúcej sa obmedzenia vlastníckeho práva v zmysle zákonnej a právnej úpravy v Slovenskej republike.
13. Rozsudok okresného súdu nebol výsledkom nesprávne zisteného skutkového stavu nedostatočne vykonaných dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia veci, ani nebol vydaný v rozpore s ustálenou súdnou praxou; nie je nepreskúmateľný, ani neurčitý, bez zákonných náležitostí; odvolací súd nezistil dôvody na zrušenie rozsudku okresného súdu (§389 C.s.p.) ani jeho zmenu (§388 C.s.p.), preto ho potvrdil ako vecne správny (§387 ods. 1, 2 C.s.p.), a to aj v závislom výroku o trovách konania (§379 písm. a/ C.s.p.) vzhľadom na neúspech žalobkyne.
14. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa §396 ods. 1 C.s.p. v nadväznosti na §255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v celom rozsahu, ktoré mu je žalobkyňa povinná zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).