Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/27/2014

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom Liptovský Mikuláš, Štúrova 1989/41, IČO: 00 315 524, právne zastúpené JUDr. Mariánom Alušicom, advokátom so sídlom Bratislava, Bieloruská 7, proti povinnej: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Z., C. 2, právne zastúpená JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, 1. mája 709, o vymoženie 162,50 eur s príslušenstvom, exekúcia je vedená Exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása, so sídlom Bratislava, Popradská 70, pod sp.zn. EX 5035/12, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -46 zo dňa 4.12.2013, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol, že exekúcia je neprípustná v časti vymáhania 103,82 eur a v tomto rozsahu ju zastavil. Zároveň zastavil exekúciu aj v časti vymáhania 58,68 eur.

Vychádzal z toho, že došlo k premlčaniu práva vymáhať daňový nedoplatok v časti 103,82 eur, akceptoval povinnou vznesenú námietku premlčania; v dôsledku toho je exekúcia neprípustná (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku). Právo vymáhať daňový nedoplatok, ktorý vznikol dňa 31.3.2004, sa premlčalo 31.12.2010 a právo vymáhať nedoplatok, ktorý vznikol 31.5.2005 sa premlčalo 31.12.2011. Nedoručením výzvy na zaplatenie predmetných nedoplatkov zo dňa 21.6.2007 a 7.7.2011 povinnej do vlastných rúk nedošlo k pretrhnutiu 6-ročnej premlčacej doby a k začatiu plynutia novej.

Čo sa nedoplatku vzniknutého dňa 10.3.2006 vo výške 58,68 eur týka, platobný výmer zo dňa 10.3.2006 mal byť povinnej doručený do vlastných rúk, avšak na doručenke potvrdzujúcej prevzatie výmeru chýba jej podpis. Preto sa výkaz daňových nedoplatkov, ktorý je v prejednávanom prípade exekučným titulom, doposiaľ nestal vykonateľným (§ 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku).

Rozhodnutie o trovách exekúcie si vyhradil na čas po právoplatnosti uvedených výrokov ( ).

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený a domáhal sa zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom. V súvislosti so zaslaním výziev na zaplatenie daňového nedoplatku zo dňa 7.7.2011 a 25.5.2012 poukazoval na úpravu tzv. náhradného doručenia v zmysle , ktorým zákonodarca sledoval cieľ odstrániť prípady právnej neistoty spôsobenej nepreberaním zásielok adresátom. Zdôraznil nesplnenie si oznamovacej povinnosti povinnou, ktorú povinnosť jej ukladá o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, konkrétne povinnosti oznámiť obci adresu trvalého a

prechodného pobytu. Ak by záver súdu prvého stupňa vo vzťahu k nedoplatkom za roky 2004 a 2005 bol správny, zákon by musel uložiť správcovi dane povinnosť (alebo aspoň možnosť) zistiť miesto pobytu povinného. V súvislosti s daňovým nedoplatkom za rok 2006 poukazoval odvolateľ na ust. daňový poriadok, v ktorom došlo, v porovnaní s ust. , k vypusteniu slovného spojenia „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“. Zákonodarca tu mal na mysli práve také konanie, akého sa dopustila povinná, ktorá sa zámerne vyhýbala preberaniu výziev oprávneného. Odvolateľ citoval i ustanovenia , upravujúce následky zmareného nesplnenia podmienky, na ktorú sa viaže vznik, zmena alebo zánik práva.

Povinná v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť. Podľa jej názoru oprávnený na verejnoprávny vzťah aplikuje ust. § 36 Obč. zák. Podľa vrátených zásielok mal oprávnený vedomosť, že ona sa v mieste doručovania nezdržiavala, napriek tomu nezistil jej bydlisko, ani jej neustanovil zástupcu pre doručovanie. Ďalej uviedla, že na doručovanie výzvy na úhradu daňového nedoplatku za rok 2006 sa nevzťahuje daňový poriadok, ale (keďže daňové konania vo veci vyrubenia začali ešte podľa označeného zákona; v spojení s daňový poriadok). Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania, ktoré aj vyčíslila.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ) zistil, že v prípade odvolania oprávneného ide o odvolanie podané subjektívne legitimovaným účastníkom ( prvá veta ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preto preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) uznesenie okresného súdu potvrdil podľa , ako vecne správne.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o premlčaní práva oprávneného vybrať a vymáhať daňový nedoplatok za roky 2004 a 2005 (s prihliadnutím na uplatnenie námietky premlčania povinnou).

Odvolacia argumentácia oprávneného ohľadom nesplnenia si oznamovacej povinnosti povinnou nebola spôsobilá privodiť iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Nesplnenie si oznamovacej povinnosti povinným subjektom nemôže mať vo vzťahu k doručovaniu rozhodnutí (písomností) správcu dane ten následok, že sa uplatní fikcia doručenia podľa o správe daní i v prípade, že sa adresát písomnosti v mieste doručenia nezdržuje (za splnenia ostatných podmienok uvedených v označeného predpisu). Ustanovenie o správe daní predstavuje špeciálnu úpravu pre doručovanie s jednoznačne stanovenými podmienkami pre to, aby mohla nastať fikcia doručenia. Iba za ich splnenia možno písomnosť určenú do vlastných rúk adresáta považovať za riadne doručenú. Nesplnenie oznamovacej povinnosti adresátom nemení nič na nevyhnutnosti dodržať všetky podmienky pre náhradné doručenie, teda vrátane zdržiavania sa adresáta na adrese doručenia. V súvislosti s prípadným porušením povinnosti poplatníka podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, môže byť voči nemu napríklad vyvodená deliktuálna zodpovednosť, resp. zodpovednosť za priestupok; uvedené prípadné porušenie však nemá za následok, že by došlo k fikcii doručenia v zmysle o správe daní, keďže by na taký záver neboli splnené všetky podmienky (zdržovanie sa adresáta na adrese doručenia); opačný záver by bol v rozpore so zákonom (s označeným ustanovením o správe daní). Náležitým je preto i tvrdenie povinnej, že oprávnený mal na základe vrátených písomností vedomosť o tom, že sa povinná na adrese doručovania nezdržuje, preto mohol do budúcnosti uplatňovať iné spôsoby doručovania.

Čo sa týka vymáhania zvyšku nároku oprávneného, a to vo výške 58,68 eur z titulu daňového nedoplatku za rok 2006, súd prvého stupňa založil záver o nutnosti zastavenia exekúcie v uvedenej časti na tej skutočnosti, že platobný výmer zo dňa 10.3.2006 nebol povinnej doručený (čo vyplýva z doručovacieho hárku, v ktorom chýba podpis povinnej), v nadväznosti na čo výkaz daňových nedoplatkov v časti o vymoženie 58,68 eur doposiaľ nenadobudol vykonateľnosť - nestal sa vykonateľným (§ 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku). Odvolateľ však argumentoval poukazujúc výlučne na splnenie podmienok pre vznik fikcie doručenia pri doručovaní výziev povinnej na úhradu splatnej dane (poplatku) a tiež na zmenu

zákonných podmienok pri doručovaní písomností v ust. daňový poriadok. Argumentácia odvolateľa teda vôbec nekorešpondovala s argumentáciou, na ktorej založil svoje rozhodnutie v príslušnej časti súd prvého stupňa. Nadväzne, vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi dôvodmi odvolania ( ), odvolací súd konštatuje, že odvolanie oprávneného nebolo spôsobilé spochybniť závery napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa (v časti o vymáhanie 58,68 eur). Relevanciu nie je možné priznať ani všeobecnému poukazu odvolateľa na ustanovenia , . Predovšetkým absentuje akákoľvek preskúmateľná úvaha vo vzťahu k dotknutým ustanoveniam. Odhliadnuc od zásadných (a odvolateľom žiadnym spôsobom neujasnených) otázok vyvolaných požadovanou aplikáciou dotknutých (zjavne nenáležitých) ustanovení v danom verejnoprávnom vzťahu platí, že púha citácia právnych ustanovení nepochybne nie je naplnením riadneho uplatnenia odvolacích dôvodov, tak ako to požaduje ustanovenie §-u 205 Z hľadiska princípov kontradiktórnosti sporového občianskeho súdneho konania a rovnosti účastníkov takéhoto konania je absolútne neprípustné, aby odvolací súd za účastníka formuloval konkrétne dôvody, v akých „účastník vidí“ nesprávnosť napadnutého súdneho rozhodnutia.

Nakoľko z iných dôvodov odvolateľ nesprávnosť napadnutého rozhodnutia nenamietal, odvolací súd, súc viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( ), napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

O trovách aktuálneho odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa vzhľadom na to, že si rozhodnutie o trovách exekúcie vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.